17. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, jednoznačne, Muňko, treba súhlasiť s tým, čo tu povedali na adresu vášho vystúpenia páni Číž a pán Jarjabek. Ja ďakujem za toto vystúpenie a dovoľte mi venovať sa len sociálnym podnikom, o ktorých tu bolo už toľko naklamané a neustále zavádzajúce informácie zo strany pána Mihála a pani Nicholsonovej.
Európska komisia schválila legislatívu sociálnych podnikov v októbri 2011, vyčlenila osobitný balík peňazí 90 mil. eur na podporu a prístupu, pracuje v nich 11 mil. ľudí v sociálnych podnikoch v rámci Európskej únie. Každý štvrtý vznikajúci podnik v Únii je sociálny, vo Fínsku dokonca každý tretí. Boli spolitizované.
A to, čo niekto rozpráva, že boli uplatnené korekcie, nie je pravda. Sociálne podniky boli zaplatené zo štátneho rozpočtu. Jednoznačne tento nástroj bol spolitizovaný. A vlastne sociálne podniky sú jediným nástrojom na pomoc dlhodobo nezamestnaným ľuďom. Sociálne podniky do Národného strategického referenčného rámca zapracovala vláda pod vedením pani ministerky Radičovej, čiže nie je pravdou, že sa jedná o Tomanovej sociálne podniky, ktorá s nimi nemá spoločnú ani len jedinú nitku.
V tejto súvislosti mi dovoľte ešte pripomenúť, že čerpanie v roku 2006, keď sme nastúpili do vlády, bolo zastavené a nečerpaných bolo 200 mil. eur, ktoré boli pripisované už v auguste a v septembri na vrub Tomanovej, že pripravila Slovensko o 200 mil. Nie je to pravda. Napriek tomu, že čerpanie bolo mimoriadne nízke, 3 %, 3,03 %, a čerpanie fondov bolo zastavené do októbra 2008, sme vyčerpali všetky tri programy, operačné programy, teda resp. projekty, ktoré v tomto bežali, v Národnom strategickom referenčnom rámci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ja by som sa takisto chcel poďakovať za vecný, triezvy a korektný príhovor, ktorý ukázal práve ten rozdiel medzi tým slepo ideologickým prístupom našej pravice, ktorá má svoje dogmy, podporovať iba bohatých, znižovať im dane, iba to môže vytvoriť pracovné miesta, jednostranne podporovať podnikateľov, lebo to tak hovoria dogmatici. Toto je jeden prístup.
A druhý prístup je ten pragmatický, ktorý hľadá riešenia v živote, hľadá kompromisy, sociálny zmier, snaží sa nájsť rovnováhu medzi tými podnikateľmi a zamestnancami, a to je práve prístup typický pre sociálnu demokraciu, čo ste ukázali aj vy. Nie riešenia od zeleného stola od rôznych neoliberálnych teoretikov, analytikov a rôznych bankových zamestnancov, ale riešenia z praxe.
Áno, jedno z tých riešení, a to ja veľmi silne súhlasím aj s pani Tomanovou, aj s vami, je aj sociálne podnikanie, ktoré je veľmi výrazne zastúpené práve v aktoch Európskej únie, ktorá ho veľmi silne podporuje. Takisto podpora družstiev, podpora kooperatív. No keď to nejde inak, tak to poďme robiť takto. Alternatívne.
Pokiaľ naozaj jediný spôsob, ako donútiť podnikateľov, aby zamestnávali ľudí, je to, dať im otrokov a aby neplatili žiadne dane, no tak poďme robiť alternatívne. Zapojme štát, zapojme obce, zapojme družstvá, zapojme sociálne podnikanie. Čiže, áno, súhlasím.
A ešte jeden príklad z praxe, ktorý dokazuje, že je to naozaj z tej strany pravice iba čistá ideológia. V novembri a decembri, keď sa rušila rovná daň, tak tu všetci dookola omieľali z pravice, Švédi idú korporátnu daň znižovať a ako im to strašne pomôže so zamestnanosťou a nezamestnanosťou atď. U nás bude hrozná nezamestnanosť, vo Švédsku zlepšená. A dneska nikto ani slovko o Švédsku, tak som si schválne pozrel, že ako to je s tou nezamestnanosťou vo Švédsku. Tak odkedy ju zaviedli, v tom novembri, tú zníženú korporátnu daň, tak im stúpla nezamestnanosť. Páni kolegovia, ako to je možné? Stúpla im nezamestnanosť. Ako je to možné? Opäť sa vaša neoliberálna ideológia zrazila s realitou, tak ako nakoniec vždy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Muňko, ja som musel vybehnúť až zdola, z nášho klubu, aby som sa mohol prihlásiť aspoň s faktickou poznámkou. Vy ste na mňa tiež reagovali, ja tiež nemôžem ostať ticho. O nás hovoríte, aj vaši kolegovia, ktorí sa vám pochlebujú, čudujem sa, že ešte nemáte mastné brucho tak pomastené krásne tými sladkými rečičkami, tou demagógiou, ktorú tu aj kolega Jarjabek a Číž spomínali, s tou prázdnotou, ktorou ste v podstate nič nepovedali... (Reakcie z pléna.)
Ja hovorím na neho. Však áno, však ste hovorili na neho, nie, na pána Muňka.
Takže skutočne máte naozaj veľké ciele, ale skutky vám, žiaľ, utekajú. (Reakcie z pléna.)
Pani podpredsedajúca, upozornite vašich kolegov, že sa nesprávajú tak, ako by sa mali správať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne, nechajte pána poslanca Hraška s faktickou poznámkou, aby dohovoril.
Nech sa páči.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Tak, tak.
Takže máte veľké ciele, ale skutky vám, žiaľ, utekajú. Vy ste tu už vo vláde vyše roka a teraz po roku od nás žiadate, od opozície, aby sme vám povedali, ako bojovať s nezamestnanosťou? Tak potom ste neschopní! Tak potom načo ste v tej vláde, tak to položte a odíďte do dôchodku, politického! Jaj, vy si to neviete predstaviť. Čo by ste aj robili, že, pán Blaha?
No, vidíte, pán Muňko, takže takýchto kolegov máte vo svojej partaji.
Chcete vytvárať prácu tam, kde sa dá ešte nakradnúť. Áno, to sú presne ešte tie eurofondy, o ktorých sme hovorili a o ktorých sa tu spomína stále. Prípadne sociálne podniky, ktoré sú stále polemické a spojené sú s nimi dosť veľké kauzy, nebudem spomínať ďalšie dve vaše kolegyne.
Pán Číž spomínal na vašu reakciu, že by ste rád zažili zmysluplnú diskusiu, no s týmito vašimi primitívnymi poznámkami sa to nedá. No ja ich nevidím! Kde tú diskusiu chcete vidieť?! (Reakcie z pléna.)
Takže skutočne, skutočne je to veľmi náročné. A, pán Muňko, ako vám pochlebovali, že toľko múdrych vecí ste povedali, no ja si prečítam ešte raz, aj možno dvakrát ten váš príspevok, aby som tam aspoň nejakú múdrosť našiel.
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)

Ja by som sa chcel ešte vrátiť k Zákonníku práce. Páni poslanci, buďte takí láskaví, pozrite si Zákonník práce rakúsky... (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci.

Muňko, Dušan, poslanec NR SR
... nemecký, švédsky, fínsky a zistíte, aký je potom slovenský Zákonník práce.
A ešte k tomu by som poprosil, keby ste sa pozreli, lebo ďalšia okrem Zákonníka práce, tu hovorím, stále vám rezonuje minimálna mzda. Neviem, čo vám vadí na minimálnej mzde.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, uvedomujúc si to, že nezamestnanosť sa dotýka čoraz väčšej skupiny občanov Slovenska, každým mesiacom početnosť tejto skupiny narastá, sa chcem hlavne zamerať v podstate na skupinu ľudí alebo na tých, ktorí sú súčasť tejto skupiny najdlhšie. Čiže na dlhodobo nezamestnaných, na tých, na ktorých teda sa musíme skladať, aby sme pokryli ich základné životné potreby, ktoré sú zadefinované v ústave.
V našej krajine sa nám nesprávnymi politikami podarilo prispieť k tomu, že dnes máme veľký alebo výrazne veľký počet ľudí bez reálneho kontaktu s pracovným trhom, ktorých teda, ako som už teda povedal, musíme živiť v sociálnom systéme. Nepodarilo sa nám doteraz nájsť politiku, ktorou by sa podarilo zľahčenie dlhodobo nezamestnaných, z ktorých väčšiu časť v podstate tvoria ľudia žijúci v chudobných rómskych osadách. Mnohí na túto skupinu dlhodobo nezamestnaných Rómov pozerajú v podstate ako na ľudí, ktorí sú príťažou tejto krajiny, príťažou sociálneho systému, a vlastne na tých, ktorí sú nepoužiteľní na pracovnom trhu. Zodpovednosť za tento stav jednoznačne podľa môjho názoru vlastne nesú tí, ktorí, alebo tvorcovia politík, ktorí doteraz tvorili tieto politiky. To je úplne jedno, ktorý za 20 rokov tu vládol, ale v každom prípade sa nám nepodarilo dlhodobo nezamestnaných, alebo nájsť, či už je úplne jedno, či to boli Rómovia, alebo ktokoľvek iný, nájsť teda cestu, aby sa títo dlhodobo nezamestnaní ľudia na trh práce dostali. Ani jedno opatrenie v podstate nevyústilo v to, aby títo ľudia v podstate na pracovnom trhu boli.
Návod na zapojenie dlhodobo nezamestnaných vrátane teda Rómov v súčasnosti v podstate prezentuje tak opozícia, ako aj koalícia, a je súčasťou vlastne to, čo všetko, o čom rozprávame, je súčasťou aj dokumentu, ktorý teda sa podarilo pripraviť aj s podpredsedom vlády, v dokumente "Správna cesta". Je však, samozrejme, na rezorte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či tie návrhy, o ktorých dnes rozprávame a ktoré sú súčasťou vlastne dokumentu, na ktorom pracoval podpredseda vlády a minister vnútra, si ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny osvojí. Osvojí v tom, aby sa teda nepriaznivý stav dlhodobo nezamestnaných, resp. sociálne odkázaných, ktorých teda, zdôrazňujem, živíme z našich teda príspevkov, zmenil. Chcem veriť tomu, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si tieto návrhy osvojí a v blízkej budúcnosti tú cestu vlastne ukážeme, ako nájsť vhodný spôsob začlenenia aj chudobných Rómov na pracovný trh.
Na záver chcem zdôrazniť fakt, ktorý o pár rokov určite bude pravdou. Všetci vieme, že v budúcnosti dôchodkový systém v našej krajine bude mať výrazné problémy. Počet pracujúcich ľudí bude výrazne klesať oproti ľuďom, ktorí dôchodky budú poberať. Ja vidím obrovský potenciál tejto krajiny v rómskych osadách. Vidím obrovský potenciál našej krajiny v deťoch, ktoré vyrastajú v osadách aj kvôli tomu, aby sme výrazne posilnili dôchodkový systém našej krajiny v budúcnosti. Ak zameškáme túto šancu, teda využiť tento potenciál, tak tie problémy, ktoré nás očakávajú v dôchodkovom systéme, budú výrazne, výrazne väčšie, ako si vôbec dnes môžme predstaviť.
Čiže Rómovia sú napriek všetkým predsudkom a stereotypom potenciálom Slovenska, bolo by nezodpovedné, ak by sme to tak všetci nevnímali a nevyužili v prospech Slovenska. Na Slovensku sa musí oplatiť pracovať. Na Slovensku musia mať ľudia chuť pracovať. Slovensko musí platiť za mzdu a nie platiť za sociálne dávky.
Dúfam, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny naplní tieto ambície a splní vlastne to, čo si prajeme všetci, tak teda v koalícii, ako aj v opozícii. Nič v tejto krajine nemôže byť zadarmo. A budeme veľmi radi, ak dlhodobo nezamestnaní ľudia vrátane Rómov budú mať v budúcnosti prácu a nie sociálne dávky.

Ďakujem pekne za slovo. Peťo, som veľmi rada, že si vystúpil k tejto téme. Ja keď som rozprávala dnes k nezamestnanosti, práve táto časť mi akoby v správe, ktorú predložilo ministerstvo na májovú schôdzu, chýbala. Je mi ľúto, že takáto veľká skupina ľudí, ide zväčša naozaj o Rómov, si nezaslúžila ani zmienku v správe, o ktorej budeme nabudúce rokovať. Aj keď ma teda pani kolegyňa Tomanová možnože chcela obviniť z diskriminácie, verím, že tie slová može(možno) nemyslela tak, ako ich vypovedala, pretože je mi jasné, že ide o občanov Slovenska. A veľmi pekne si možno naznačil aj nejaký nejasný konflikt medzi tým, aké boli dohody, a medzi tým, ako sa v skutočnosti spolupracuje so samotným ministerstvom.
Takže dúfam, že táto téma sa nedostane na vedľajšiu koľaj a bude to naozaj takisto jednou z priorít a schopných na skutočné riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, v úvode chcel som reagovať ešte na pána ministra, ktorý tuná dopoludnia vystúpil, nestihol som nejak cez tú faktickú poznámku, cez to moje zariadenie, som chcel sa vrátiť trošku k tomu, čo pán minister predkladal tuná a nás informoval o stave nezamestnanosti v našej krajine. Ja som to už aj spomenul, to zriadenie špeciálnych zložiek na odhaľovanie a potláčanie čiernej práce. Dokonca povedal, že je zvedavý, kto by čosi proti tomu mal. Ja som mu to aj povedal, aj teraz mu to odkazujem, ak by predložil takýto zákon, ja budem hlasovať proti nemu. Tuná treba naozaj špeciálne zložky vytvárať pre to, ktoré by vyhľadávali túto prácu a pracovné príležitosti, a nie potláčali čiernu prácu. Odmietam to, aby naša krajina bola takýmto policajným štátom.
Toto nie cesta riešenia nezamestnanosti. Nie je možné sa tuná takisto vyhovárať a teraz nejak bagatelizovať tú skutočnosť, že 437-tisíc nezamestnaných, to je nič, že to by sme takto hodili cez rameno. Myslím si, že aj tri dni, keby sme rokovali tuná o nezamestnanosti, zaslúži si to táto problematika, pretože zamestnanie, práca týka sa nás všetkých. My sme poslanci tejto krajiny, či sme ľavica, či sme pravica, alebo akíkoľvek, my máme slúžiť tomuto ľudu. Zamestnanosť sa týka všetkých rodín, všetkých sa nás to dotýka. Nemôžme to takto naozaj podceňovať a možno mať tuná nejaké tieto poznámky a posmešky.
Vyhovárať sa len na to, že v Európskej únii takisto je vysoká miera nezamestnanosti a že 26 mil. ľudí je nezamestnaných, áno, je to smutné, ale prečo by sme sa nemohli zaradiť medzi krajinu, ktorá by mala naozaj podstatne nižšiu mieru nezamestnanosti, aby to bolo pod tých 10 %. Hej, však áno, nejaká tá miera nezamestnanosti stále tuná je, ale napríklad také Nemecko má 6 % nezamestnanosti a tá nezamestnanosť v Nemecku nestúpa. Hovoríme o recesii, o kríze a cez to všetko vidíme, že sú tu okolo krajiny, ktoré to jednoducho dokážu. Prečo sme zaradení medzi krajiny v Európskej únii a sme štvrtí od konca? Myslím si, že to nie je dobrá vizitka. Tento ľud má na to ten potenciál, aby naozaj sme boli lepšou krajinou a naozaj aj tie pracovné príležitosti, aby tu bolo ich viac.
50 % z celkového počtu nezamestnaných je dlhodobo nezamestnaných. To je naozaj dlhodobá problematika a veľmi ako bolestivá. Samozrejme, ľahko sa kritizuje a oveľa ťažšie sa hľadajú tieto riešenia. Dlhodobo nezamestnaní, dovolím si povedať, že sú tu generácie alebo je už tu generácia, ktorá v podstate nepracovala a ani nevidela svojich rodičov pracovať, a toto je skutočný problém. Tak ako kolega Pollák to tuná spomínal aj rómsku problematiku. Ale takisto s nízkou kvalifikáciou zamestnať a vytvoriť pracovné miesta pre ľudí, ktorí nemajú kvalifikáciu, tak to je naozaj veľký problém. A práve medzi tými dlhodobo nezamestnanými ľuďmi alebo uchádzačmi o zamestnanie tak sú ľudia, ktorí majú práve tú nízku kvalifikáciu.
Rovnako v rámci rozpravy odznelo tuná, z eurofondov vláda sa chystá presunúť 40 mil. eur na rekvalifikácie, na podporu pracovných miest pre mladých ľudí. A ďalšia vec to bola, čo to bolo, pardon, chvíľočku, mám poznámku napísanú, prepáčte chvíľu, a aktivačné práce. Áno, zabudol som, hej, aktivačné práce.
No ja mám tuná konkrétny aj návrh. Nemyslím si, že toto je celkom správna cesta, aby tieto prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva boli presunuté práve na tieto aktivity okrem riešenia, toto by som bral skutočne, ako mladých ľudí. Ale rekvalifikácie, rekvalifikácie a tie aktivačné práce, dovolím si s tým nesúhlasiť. Aktivačné práce z dlhodobého hľadiska, odkedy aj boli ako zavedené, minuli sme 320 mil. eur na aktivačné práce. Koľko nových pracovných miest alebo koľko udržateľných pracovných miest vďaka aktivácii sa zachovalo v Slovenskej republike? Dovolím si tuná povedať, že ak by sa tieto prostriedky vynaložené alebo určené na aktivačné práce dali práve pre malých a stredných podnikateľov, tak títo podnikatelia skutočne dohliadnu na týchto ľudí, ktorí sú aj dlhodobo nezamestnaní a veľmi veľakrát ťažko zamestnateľní a umiestniteľní na trhu práce, oni dohliadnu na to, aby ten výkon podali. Teda nielen aktivovať ako tých ľudí, ale, naopak, tie aktivačné, nedávať na aktivačné práce tieto prostriedky, ale dať naozaj to malým a stredným podnikateľom tak, aby oni vykonávali tú zmysluplnú prácu.
Mnohí títo ľudia majú problém s pracovnými návykmi. Nie je jednoduchá práca s takýmito marginalizovanými skupinami a dovolím si povedať, nechcem sa teraz dotknúť starostov a primátorov miest, ale oni vedia, aké sú tu úskalia. Ja som z východného Slovenska, severovýchodného Slovenska, my máme tam tak problémové obce a veľakrát aj problémových ľudí, ktorí sú v radoch ako nezamestnaných, že starostovia obcí, dovolím si povedať, majú s tým veľké problémy. Ak majú títo ľudia len postávať na ulici a takto sa ponevierať, myslím si, že to nie sú efektívne vynaložené prostriedky na aktiváciu ľudí, ale jednoducho sú to minuté, nerozumne minuté financie.
Rovnako rekvalifikácie. Nechcem to tak, aby to vyznelo, že teraz nerekvalifikovať ako ľudí. Ale systém financovania a možno toho presúvania a prelievania tých peňazí, aby tu bolo teda adresné. Mnohé rekvalifikačné firmy, ktoré naozaj sa zaoberajú a majú živnosť a zaoberajú sa rekvalifikáciou nezamestnaných, dovolím si povedať, že sú medzi nimi aj takí, ktorí zneužívajú tieto prostriedky. Navrhoval by som, aby tieto peniaze, prostriedky určené na rekvalifikáciu, dostávali konkrétne firmy, ktoré vedia, aký majú problém, akú majú potrebu. Ak je to strojárenská firma a potrebuje sto remeselníkov rekvalifikovať v oblasti strojárenstva, tak aby to dostala táto firma a zrealizovala si túto rekvalifikáciu. Áno, môžme si povedať, že či tieto firmy na to majú, aby rekvalifikovali týchto ľudí. Ak na to nemá táto firma kapacity dostatočné, lebo veľké podniky do dokážu zvládnuť, aj stredné podniky. No možno by boli také, ktoré nedokážu to, takisto dostanú na tú rekvalifikáciu tieto podniky tieto finančné prostriedky, a keď na to nemá, tak si to objednáš u rekvalifikačnej firmy, ale ty na to dohliadneš, aby ti ich aj v požadovanom množstve, aj kvalite rekvalifikovali týchto ľudí. Za dlhé roky riešenia nezamestnanosti a práve aj tá rekvalifikácia, ktorú tuná ako spomínam, tak sa rekvalifikujú ľudia len preto, aby boli rekvalifikovaní. To nie je cesta. To určite nie je cesta. A etablovali sa na trhu práce práve také rekvalifikačné a vzdelávacie firmy, ktoré v podstate tieto rekvalifikácie zneužívajú. Vedel by som konkrétne príklady tuná hovoriť.
Spomeniem školský systém. Veľmi úzko súvisí so zamestnanosťou. Školský systém nemôže byť odtrhnutý od reálnej praxe. Spomínam som to už tuná, dovolím si to znova, ale to treba skutočne, aby to bolo prepojenie, aj školský systém. Je to trošku dlhodobejší proces, ale není až, je to taký stredne dlhodobý proces, kde by tá pozitívna situácia teda na ten trh práce, no, teda došla. Školský systém tak, aby školy a absolventi škôl boli skutočne pripravení pre potreby trhu práce. To je jedno, či to je stredná škola, či je to učňovská škola, alebo to je univerzita. Navrhoval by som to tak, aby absolventi ktorejkoľvek školy boli v období trebárs piatich rokov sledovaní, ako boli umiestnení na trhu práce. Či absolvent školy je na úrade práce a je tam nezamestnaný, alebo je flexibilný a dokáže sa zamestnať. Po dobu piatich rokov, ak je tento človek zamestnaný a je v pracovnom systéme, tak je to dobrá škola a je to aj potrebný študijný odbor. A to je jedno, či to je to učňovská škola, učebný odbor, alebo je to vysokoškolské vzdelanie. Veľakrát vysoké školy produkujú absolventov škôl takých, ktorí idú na úrad práce. No tak absolvujú vysokú školu len kvôli tomu, aby mali titul a boli nezamestnaní. Toto nie je cesta. Školský systém a zamestnanosť veľmi, veľmi úzko spolu súvisia.
Poľnohospodárstvo, pán kolega Muňko tuná to spomenul, doposiaľ to nikto nespomenul alebo len tak veľmi okrajovo ako tých poľnohospodárov. Ja som dával pozor a, áno, toto je jedna z vecí a jedno teda z odvetví, kde v poľnohospodárstve naozaj sú, existujú reálne tie pracovné miesta. Keď 30 %, tak ako to tuná kolegovia odzneli, 30 % ľudí pracovalo v poľnohospodárstve, no tak dobre, tak dneska vieme tam zamestnať tak 20 alebo 25 %, ale stále tu to je. Treba sa pozrieť na ten systém. S pánom ministrom poľnohospodárstva, pôdohospodárstva sa teda stretli aj súkromne hospodáriaci roľníci na Slovensku, je tu takáto skupina. To nie sú len tie bývalé družstvá a tí veľkoagropodnikatelia, ale sú tu drobní roľníci. Tak ako drobných živnostníkov a podnikateľov podceňujeme, tak možno aj práve aj týchto drobných roľníkov. Ja by som ich nepodceňoval, pretože títo roľníci, keď ja som sa s nimi stretol a stretávam sa s nimi, oni hovoria, že sú schopní vytvoriť práve v sfére poľnohospodárstva, samozrejme, sú to napojené ďalšie činnosti, ktoré s tým súvisia, sú schopní, odhadujú 80- až 100-tisíc pracovných miest. A to je tá prvovýroba, ktorá tuná je. Vieme vyrobiť naozaj kvalitné potraviny, to je aj ich balenie, balenie, expedovanie, predaj, export a podobne.
Rovnako takisto práce v lese a to môže byť prepojené, to súvisí veľmi úzko s tou poľnohospodárskou výrobou. To nie je len ťažba dreva, ale to je spracovanie toho dreva. To je spracovanie do finálneho výrobku. To sú skryté pracovné miesta.
Naozaj mnohé veci, ktoré tuná máme v tejto krajine, sú tu okolo nás a aj sú viditeľné a zjavné a nedokážeme ich vidieť. Treba sa nad touto vecou naozaj zamyslieť a prehodnotiť to všetko.
Poľnohospodári v susedných krajinách, áno, môžete sa možno z toho smiať alebo už akokoľvek sa na tieto veci dívať, ale napríklad také Nemecko alebo Švajčiarsko, ktoré patria naozaj k vyspelým krajinám Európskej únie a, dá sa povedať, aj vo svete, tak veľmi efektívne využívajú aj poľnohospodársku pôdu. Či už chov oviec, alebo hovädzieho dobytka a to sú pracovné príležitosti pre mnohé rodiny aj s nízkou kvalifikáciou. Nezanedbateľný rozmer je práve ten, že táto práca je doma. Nie je potrebné cestovať do Bratislavy alebo do zahraničia a hľadať túto prácu, ale otcovia rodín a matky rodín sú doma, zamestnajú sa doma. Ja tiež veľmi rád by som si kúpil či už domáci syr, alebo domáce maslo u nejakého toho gazdu.
Nedávno som sa vrátil zo Švajčiarska, tak sme to aj tak naozaj urobili, a keď je to taká susedná krajina, že dokážu to robiť, prečo by sme to nedokázali my práve na Slovensku. Myslím si, že práve tento potenciál tuná máme.
No chcem ešte podotknúť takú vec, tie stimuly, ktoré tu boli spomínané, naozaj dávať stimuly na jedno pracovné miesto 54-tisíc eur alebo či už 30-tisíc eur, myslím si, že to, kolegovia, uznáte, že je to neadekvátne. Ak by sme tieto peniaze, keby sme dali 30-tisíc eur evidovanému nezamestnanému, ktorý by si otvoril živnosť a začal by podnikať, ja verím, že tie úrady práce o tých nezamestnaných behom týždňa by sa vyprázdnili. Títo ľudia by išli podnikať.
Rovnako tie stimuly, ak by sa teda už teda mali dávať, dal by som prednosť práve stredným firmám alebo malým firmám, ktoré by vznikali na regionálnej úrovni v konkrétnych regiónoch. Švajčiari majú obce, malé mestečká, ale každá taká obec alebo mesto má aj výrobnú firmu zároveň. Samozrejme, sú obklopení tými poľnohospodármi, ale tá krajina, aj ten reliéf krajiny je skutočne upravený. Svahy, ktoré sú na alpských úbočiach, sú vykosené, vyčistené. Môžte sa ísť aj teraz tam pozrieť. Tie fotky, ktoré sú, a pohľadnice, to nie sú vybrané náhodné fotky, samozrejme, dajú sa. Ale kdekoľvek cvaknete s týmto fotoaparátom, je to nádherná krajina, skutočne. Aj naša krajina má tento potenciál, len skutočne treba si vyhrnúť rukávy a neplakať nad tým, že nemáme prácu, lebo tej práce naozaj aj v tých regiónoch máme, len si treba vyhrnúť rukávy a pracovať.
Zamyslieť sa, to je taká otázka, nad tým, keď aj cestujem vlakom, stretávam sa so ženami, ktoré sú nabalené a ako aupairky alebo ako slúžky chodia do susedného Rakúska alebo do Nemecka. Toto tiež nie je cesta. Toto tiež nie je cesta. Tak ako jedna dcéra ide sa starať o matku, ktorá je v susednej krajine, a pritom jej mama potrebuje pomoc, tak dajú do sociálneho zariadenia. Dajú do sociálneho zariadenia, a pritom sa stará o cudziu, v úvodzovkách, hej, ženu v zahraničí. Takisto má to dopad negatívny na mnohé rodiny aj na manželstvá, ktoré sa veľmi často aj rozpadávajú.
To už bolo spomínané, ale aj ja to tak prízvukujem a chcem to tiež pripomenúť, že zjednodušiť systém pre živnostníkov a odstrániť byrokraciu. Mnohých živnostníkov naozaj odrádza tá byrokracia, ktorá tuná je. Pán kolega Štefanec, ja si ho pamätám, ako predkladal návrh zákona tuná o licenciách, chcem to doceniť a teším sa, že znova to tuná predloží. A skúste sa, kolegovia, skutočne nad tým zamyslieť, či je to dobrý návrh, alebo je zlý návrh. Znova pripomeniem, my sme poslanci tejto krajiny. Každý jeden poslanec z tých 150 patríme tomuto ľudu. Nemôžme sa my vyčleňovať, lebo ja som tu alebo som tu. Ak je ten dobrý návrh, ako to tu už zaznelo, vyše 300 návrhov tu bolo, 23 bolo prijatých. A ja si myslím, že toto je naozaj dobrý návrh a treba sa tuná zamyslieť nad tým a vyjsť v ústrety práve živnostníkom a drobným podnikateľom.
Budovanie tých suchých poldrov alebo protipovodňových hrádzí, ktoré tuná boli rozbehnuté, zastavené a zase sa k tomu vracame. Je to tiež jedna z ciest.
Spomeniem znova susednú krajinu Švajčiarsko, majú alpskú oblasť. My na Slovensku bojujeme proti záplavám, oni takisto majú tu pripravený systém, ale tú vody dokážu zachytiť hore, v horách, v Alpách, v priehradách. Ale túto vodu dokážu premeniť na energiu, v čase sucha zase zavlažujú. Sú tam dômyselne premyslené systémy elektrární. Jednak to sú pracovné príležitosti pri budovaní ako týchto hrádzí, ale je to aj z dlhodobého hľadiska a dlhodobo pracovné miesta udržateľné. To je výroba a výroba tej energie.
My na Slovensku fungujeme asi takto, ako by to bola jedna veľká strecha a tejto vody sa zbavujeme a všetka sa odplaví. Voda je vzácnosťou a arabské krajiny by to vedeli povedať, že je to naozaj, voda je zlatom.
Už akokoľvek dneska emotívne sme tuná reagovali, kolegovia, vzájomne ako na seba, aj tak ako tu kolega Bugár tu spomínal, vláda je tou, ktorá má tu výkonnú vložku dávať. Vláda je tá, ktorá má mať to know-how a aj riešiť tú nezamestnanosť. Nie mimoriadna schôdza Národnej rady mala byť, ale mali byť možno aj tri alebo aj štyri, keď bolo potrebné, aj desať zasadnutí a mimoriadnych zasadnutí vlády. Práve vlády, lebo vláda je tá výkonná. A vláda má prísť tuná s návrhmi a požiadať tento parlament. A za dobré návrhy, to vám aj teraz tuná od tohto rečníckeho pultu sľubujem, a myslím si, že sa snažím to aj tak napĺňať, za dobré návrhy vždy zahlasujem, lebo keď ide o dobro človeka, dobro človeka vždycky bude na prvom mieste, dám vždy prednosť pred nejakým alebo akýmkoľvek politikárčením.
V závere chcem ešte tých poľnohospodárov, súkromne hospodáriacich roľníkov spomenúť. A to je napríklad taká tá skutočnosť, keď som mal možnosť chvíľočku rozprávať s pánom ministrom pôdohospodárstva, tak tie agrofirmy veľké, tie bývalé družstvá, tak sú zamerané len na tú, na tú výrobu, rastlinnú výrobu a nie sú ochotní, alebo aj možno schopní prejsť na tú živočíšnu výrobu. Drobní roľníci sú flexibilní, sú schopní toto všetko robiť. Neposmievajme sa z toho. Ale spomeniem možno takúto štatistiku. Spomeniem tuná tie ovce. Vie niekto tuná v tomto pléne, koľko oviec sa chová u nás na Slovensku? Je to 350-tisíc kusov. Viete, koľko sa chovalo v tejto krajine pred 60 rokmi, v tejto istej krajine? Tri a pol milióna, vo Švajčiarsku je to 450-tisíc kusov, majú ďaleko horšie podmienky, ako máme my. My ich máme oveľa lepšie a oveľa výhodnejšie, ale my sa z toho budeme posmievať, my to budeme dehonestovať, túto prácu.
Ako môžeš mať to požehnanie, keď ty sa posmievaš z toho, ktorý vyrába chlieb? Roľník je ten, ktorý dorába chlieb. Jeho si máme uctiť a vytvárať tuná podmienky na to, aby tento chlieb, tento chlebík sme tuná mohli mať na tomto našom stole.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kuffa, mám dve poznámky, keby ste boli taký láskavý.
Prečo si myslíte, že minister bagatelizuje nezamestnanosť na Slovensku? To je prvá otázka.
Minister tuná vystúpil s nejakým prejavom, pomenoval istý problém, načrtol nejaké riešenia, s ktorými vy, samozrejme, nemusíte súhlasiť, ale určite tento problém nebagatelizoval. Ako neviem, prečo ste použili toto slovo, lebo je to také slovo dosť znevažujúce všetko to, čo minister práve kvôli tomu, aby sa tá nezamestnanosť znížila, robí. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Hovorili ste o rekvalifikácii. Vyberieme alebo treba vybrať konkrétne firmy, ktoré majú konkrétne rekvalifikovať na základe konkrétnej ponuky rekvalifikácie a ktoré na to majú. Viem, čo ste tým mysleli zhruba, len neviem si dosť dobre predstaviť, akoby ste k tomu chceli dospieť. Hlavne by ma zaujímalo, aké kritériá by ste použili pri tej vete: "Vyberieme firmy, ktoré na to majú." Ako by ste toto vyriešili, aby ste neboli napadnutý z nejakého klientelizmu, ako by ste to vyriešili, aby ste neboli napadnutý z nejakého uprednostňovania niektorých firiem pred inými? Proste zaujímali by ma tieto kritériá. Preto, lebo, viete, to sú, to, čo sa vždy bavíme a na čo vy ste tak mierne niekedy nahnevaný, to sú také tie konštatovania daného stavu pre konštatovania o konštatovaniach nič nehovoriace. A toto je presne, toto sú presne tie príbehy, príhody, aké to je, aké by to mohlo byť a také tie, taká tá vata.
Preto som vám položil dve konkrétne otázky, ak by ste boli taký láskavý, poprosil by som dve konkrétne odpovede.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, musím úprimne povedať, že ja veľmi vysoko pozitívne hodnotím viaceré body z vášho vystúpenia. Ale dotknem sa jedného, ktorý sa mi nesmierne páčil, a to je prepojenie školstva vo vzťahu k nezamestnanosti.
Dovoľte mi pripomenúť, že zastavením projektov na ministerstve práce, takých vážnych a dôležitých projektov, ako je flexikurita, ako bol Národná sústava povolaní, ktorá je nevyhnutne prepojená na Národnú sústavu kvalifikácií, a pán minister Richter dostal do zákona o službách zamestnanosti definíciu Národnej sústavy povolaní ako celoštátny jednotný informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta určujúce požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na trhu práce. Zároveň ustanovuje Národnú sústavu povolaní za východiskový systémový rámec pre tvorbu Národnej sústavy kvalifikácií pod gesciou ministerstva práce.
Tento projekt, dá sa povedať, že bol pozastavený, ešte len teraz sa bude spúšťať tretia etapa. Myslím si, že to je na škodu. A bola to práve vaša vláda, ktorá sa na tomto nepodieľala.
Úplné zlikvidovanie projektu flexikurity, kde flexiistota predstavuje integrovaný systém, ktorý tvoria štyri vzájomne prepojené zložky: flexibilné zmluvné ustanovenia pre zamestnávateľa a zamestnanca, aktívna politika trhu práce, spoľahlivé flexibilné systémy celoživotného vzdelávania, zabezpečenie trvalej prispôsobivosti pracovníkov a ich schopnosti zamestnať sa, moderný systém sociálneho zabezpečenia.
Tento projekt mal dať úplne nový prístup k aktívnym opatreniam na trhu práce a mohol ich nanovo zadefinovať také, ktoré sú pre súčasnú dobu nevyhnutné a ktoré plne rešpektujú stratégiu Európa 2020.
Budem hovoriť o systéme starobnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi rád by som vyvrátil raz a navždy jeden obrovský mýtus, lebo, a je to fatálny omyl a by som poprosil aj do budúcnosti. Skupiny s nízkou kvalifikáciou neriešia, resp. nedokážu riešiť poľnohospodárstvo a opak. Práve to je ten problém, že ľudia s nízkou kvalifikáciou sa dostali do poľnohospodárstva. Keď si zoberieme posledných 20 rokov socializmu, tam natlačili do poľnohospodárstva, zvlášť do živočíšnej výroby, každého, kto pomaly nevedel čítať a písať. A presne tie poklesy počtu, čo ste spomínali, spôsobili to, že ľudia, ktorí nemali kvalifikáciu na dané akože chovateľské, presne preto tie počty zišli sa dole, lebo tie čísla nepustia, skrátka. Na Západe ten farmár odovzdáva skúsenosti z otca na syna a vôbec. A tam sakramentsky si každý rozmyslí, či dokáže to robiť, alebo nedokáže.
Takže ešte raz. Prosím vás, poľnohospodárstvo neberte ako nejaké smetisko ľudí, ktorí tam, akože každý sa môže zamestnať. Obrovský omyl. Práve opak. Čím menšia farma, čím menšia jednotka, tým väčšia kvalifikácia musí byť, aby z toho mála vyťažili čo maximálne efektívne.
Ďakujem.