18. schôdza

Ďakujem pekne všetkým diskutujúcim.
Pána kolegu Muňku by som chcel upozorniť na to, že odpoveď na to, či sme s výsledkom hlasovania, ktoré sme absolvovali v tejto Národnej rade, porušili niečo, dal výrok, že Jozef Čentéš bol právoplatne zvolený. Ten výrok nedala zložená koalícia, nedal ho ani Osuský, proste ten výrok dalo grémium, ktoré posudzovalo právoplatnosť tej voľby. Toľko k odpovedi na otázku, či sme niečo porušili, ktorú ste tak básnicky dali do pléna.
No ani vy, ani my sme nič neporušili. Vy ste hlasovali za Trnku. Aké je to svedectvo, nech si zváži každý z vás. I v svetle toho, čo sme o ňom vedeli predtým, nielen v svetle toho, čo sa ešte potom ukázalo. A ak to považujete za dobré hlasovanie, bolo to vaše sväté právo.
A pokiaľ ide o to, že máme navrhovať riešenia, no podľa nás riešenie tu je. Prezident republiky mal konať v zmysle svojich povinností. Lebo okrem práv namietať proti Ústavnému súdu vrátane bodygardov, kotolne a odhrabávača snehu má ešte aj povinnosť zabezpečovať riadne chod inštitúcií tejto krajiny. A to on svojvoľne a spupne neurobil. To znamená, riešenie je, aby prezident konal svoju povinnosť. A riešenie akékoľvek iné je v rukách 83-ky, ktorá prvýkrát volila Trnku, teraz napĺňa to, aby jeho duch nikdy v dohľadnej dobe nevymizol.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, nedá mi na úvod nezareagovať na tú predchádzajúcu diskusiu, ale musím povedať, že začínam nadobúdať ten pocit, že keď naši mladí kolegovia s titulom právnika zo strany SMER nás začínajú nabádať veľmi konštruktívne k odbornej diskusii a k hľadaniu riešení, tak je to vždycky v situáciách, keď sa tu v tomto pléne naozaj najbrutálnejšie znásilňuje ústavný poriadok tejto krajiny, a mám pocit, že teraz sme opäť v tejto situácii.
Návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu a konaním pred ním je podľa mojej mienky neprípustným politickým zásahom do činnosti Ústavného súdu. A toto je, samozrejme, politická veta, ale ja mám k tomu aj argumenty, aj odborné argumenty a vrátim sa k nim.
Ale najskôr ku skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože toto skrátené legislatívne konanie je ďalším politickým aktom v rade, o ktorom rozhoduje táto snemovňa. A rozhodujeme o tom preto, pretože jednoducho premiér Robert Fico sa rozhodol, že už má toho dosť, že pred prázdninami chce mať kauzu generálneho prokurátora vyriešeného, chce mať pred prázdninami svojho generálneho prokurátora, chce mať uzavretú kauzu Čentéš. Za dva mesiace cez prázdniny všetci budú na dovolenkách, zabudnú na tú kauzu, na jeseň začínajú kampane, župné voľby, potom prezidentské, dovtedy treba mať čistý stôl, špiniť si pekne pripravené kampane nejakou kauzou Čentéš by, samozrejme, nebolo vhodné. A ja si myslím, že toto rozhodnutie Robert Fico je pripravený urobiť naozaj za akúkoľvek cenu. Je mu úplne jedno, že prijatím tejto novely zvýši šance Dr. Čentéša uspieť na Európskom súde v Štrasburgu. Medzitým totižto, kým rozhodne štrasburský súd, tu v parlamente SMER zvolí svojho generálneho prokurátora, a keď aj Európsky súd Čentéšove práva uzná, stane sa síce faktickým víťazom a morálnym víťazom sporu s prezidentom, ale prokuratúru už bude riadiť prokurátor strany SMER. Preto tu vidím analógiu, a preto hovorím, že ide o veľmi podobnú situáciu ako v prípade Gaulieder. Lebo rovnako ako v prípade Gaulieder, ktorý síce na Európskom súde vysúdil odškodné, ale do parlamentu sa už vrátiť nemohol. SMER-u v tomto prípade ide len o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry a nie o ústavnosť alebo demokratické princípy.
Dovoľte pár citátov, ktoré sa vzťahujú k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. V prvom rade treba povedať, že premiér tejto krajiny zjavne v priamom prenose nehovoril pravdu minulý týždeň, keď hovoril, že túto novelu zákona, o ktorej dnes máme rokovať, prerokuje parlament v obyčajnom konaní, žiadne zrýchlené konanie nebude, pôjde to normálne do prvého čítania na májovú schôdzu. To povedal premiér v stredu, nie je pravda, že zmenil názor dnes, pretože od piatka sme mali echo z Úradu vlády, že návrh na skrátené legislatívne konanie je pripravený.
Robert Fico nehovoril pravdu, keď povedal: "Ústavný súd musí nájsť nejaké riešenie, a keď nevie nájsť riešenie Ústavný súd, musí ho hľadať s ostatnými zložkami štátnej moci." Robert Fico totiž nevyčkal na to, či Ústavný súd dokáže nájsť riešenie. A ja musím znova len citovať predsedníčku Ústavného súdu Macejkovú z 18. marca, a to nie je tak dávno, keď povedala: "Ústavný súd bude hľadať riešenie vzniknutej procesnej situácie v predmetnej veci, ktoré bude ústavne konformné a umožní, pokiaľ možno, v primeranej lehote Ústavnému súdu o sťažnosti doc. Čentéša rozhodnúť."
A registrujem tiež podobné stanovisko hovorkyne Ústavného súdu z minulého týždňa, podľa ktorej "Ústavný súd hľadá možnosti, ako vyriešiť vzniknutú situáciu v tejto veci, ktoré budú ústavne konformné a umožnia súdu v dohľadnom čase rozhodnúť o sťažnosti Čentéša".
Dva roky, v júni to budú dva roky, čo bol zvolený v tomto parlamente Dr. Čentéš za kandidáta na generálneho prokurátora. Skoro dva roky mala strana SMER čas a teraz naraz zo stredy do utorka horí. Napriek tomu, že predsedníčka Ústavného súdu opakovane potvrdila, že tú situáciu vie riešiť sama.
Takže nie, nič také sa za ten týždeň neudialo, čo by odôvodňovalo zmenu postoja Roberta Fica. Preto som presvedčená, že Robertovi Ficovi jednoducho došla trpezlivosť a rozhodol sa mať generálneho prokurátora do prázdnin, nech to stojí, čo to stojí.
Vládny návrh na skrátené legislatívne konanie na necelú stranu je škandál. Bez hlbšieho zdôvodnenia sa argumentuje: "Vzhľadom na závažnosť problematiky", pár viet, "môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd", preto navrhuje vláda, aby sa parlament uzniesol na skrátenom legislatívnom konaní.
Dámy a páni, keď prejde tento návrh zákona, či už v riadnom, alebo skrátenom legislatívnom konaní, je len jeden človek, ktorého základné práva budú porušené a budú porušené práve v dôsledku schválenia tohto návrhu zákona, a to je Dr. Čentéš. A bude porušené jeho právo na spravodlivý proces, na to, aby jeho prípad mohol byť rozhodnutý pred nestranným a nezaujatým súdom, pretože o jeho prípade má rozhodovať podľa tohto návrhu zákona práve ten senát, ktorého zloženie, ktorý je zložený takým spôsobom, že Ústavný súd už rozhodol, v tomto konaní už rozhodol, že dvaja sudcovia tohto senátu sú vylúčení z konania.
Ja chcem aj odborne, pretože keď sledujem verejnú diskusiu k tejto téme, tak tá verejná diskusia ako keby sa od politickej podstaty odkláňala k tomu, že je to odborný problém. Vystupujú odborníci s rôznymi názormi, používajú cudzie slová, hovoria o doktríne nevyhnutnosti a ja mám pocit, že málokto má šancu sa v tom probléme vyznať. Tak asi treba pomenovať, v čom je vlastne problém.
Problém je v tom, že proti sebe stoja v tejto situácii dve práva: právo na nestranný súd a právo na to, aby padlo rozhodnutie na Ústavnom súde. A tento konflikt dvoch práv, čo inak v práve je pomerne štandardná situácia, že súd musí vyriešiť konflikt dvoch práv, tento konflikt dvoch práv v prípade, že by naozaj všetci sudcovia alebo väčšina sudcov Ústavného súdu bola vylúčená, by mohol dospieť k tomu, že Ústavný súd nie je schopný prijať žiadne rozhodnutie, a pre tento prípad sa hovorí o tejto tzv. doktríne nevyhnutnosti, že v takomto prípade má prednosť právo na to, aby rozhodnutie bolo vydané predtým, aby ho vydal nestranný súd. A preto v takomto prípade sa na námietky neprihliada.
Ja teraz naozaj budem trošku komplikovaná, ale nedá mi. My sme takýto prípad už mali v tejto republike. Aj Ústavný súd riešil takýto prípad. A riešil ho nie tak dávno. Asi si všetci spomínate, keď Ústavný súd rozhodol o tom, že Štefan Harabin je, spáchal disciplinárne previnenie a Ústavný súd udelil Štefanovi Harabinovi sankciu disciplinárnu, a síce 70 % z platu dole na jeden rok. O tomto rozhodovalo plénum Ústavného súdu. V tomto konaní o Štefanovi Harabinovi padlo sedem námietok zaujatosti. Tri som dala ja ako ministerka spravodlivosti, štyri dal Štefan Harabin. Ústavný súd sa vtedy rozhodol, plénum Ústavného súdu sa vtedy rozhodlo, no máme tu sedem námietok, čo s tým spravíme? Tak nebudeme prihliadať na žiadnu z tých siedmich námietok a vydal disciplinárne rozhodnutie. Čiže Ústavný súd v tom prípade konal presne tak, ako je napísané vo vládnom návrhu zákona. Tváril sa, ako keby námietky neboli podané.
Štrasburský súd rozhodol na základe toho, že Štefan Harabin sa obrátil so sťažnosťou na štrasburský súd.
Vieme my vlastne, prečo štrasburský súd vrátil Ústavnému súdu toto, túto vec na nové prejednanie? V čom vlastne Štefan Harabin uspel? Uspel v tom, že štrasburský súd povedal, že neboli splnené podmienky na to, aby sa uplatnila doktrína nevyhnutnosti, pretože Ústavný súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami, vo veci rozhodovali aj sudcovia, ktorí v iných konaniach vo vzťahu k Štefanovi Harabinovi boli vylúčení, a že Ústavný súd vlastne použil túto právno-teoretickú doktrínu predčasne, pretože sa nevysporiadal so všetkými námietkami. Preto Štrasburg vrátil tento prípad naspäť Ústavnému súdu.
Svojím spôsobom Štrasburg v tomto prípade dal aj Ústavnému súdu návod, ako má v takýchto prípadoch postupovať, čiže dal mu aj návod, ako má postupovať napr. v tomto prípade, ktorý sa týka Dr. Čentéša. A my tu v zákone, ktorý je predložený do Národnej rady, aplikujeme alebo stanovujeme pravidlo, ktoré Ústavný súd už raz porušil a voči ktorému nám Štrasburg povedal, že bolo použité nesprávne, a my to chceme zakomponovať do zákona. No samozrejme, že je jasné, že ten Čentéš uspeje na štrasburskom súde, pretože je to právne úplne analogická situácia ako v prípade Štefana Harabina, máme na to rozhodnutie štrasburského súdu.
Preto tvrdím, keď sa teda chceme rozprávať odborne, pán doktor, tvrdím, že aj ten návrh zákona ako taký je zlý. Ale budiž, keď sa na tú tému chcete rozprávať, tak sa o ňom rozprávajme riadne v prvom a druhom čítaní na májovej a júnovej schôdzi. Ale vy sa o takejto vážnej veci chcete rozprávať v skrátenom legislatívnom konaní a to je už hrubé politikum. Pretože v skutočnosti v tom návrhu zákona, ktorý je takto napísaný spôsobom, o ktorom vieme, že je zlý, lebo už nám to raz štrasburský súd povedal, my ho tu máme len preto, pretože je napísaný tak, aby to išlo do toho prvého senátu, v ktorom vieme, že dvaja sudcovia sú zaujatí voči Dr. Čentéšovi. Inými slovami, vieme predpokladať, ako ten prvý senát rozhodne. A o to ide! Nejde o nič iné, len konečne dostať Dr. Čentéša z hry.
Ja sa vám divím, pán minister, že ste sa pod niečo také podpísali. Politik je niekedy v zložitých situáciách a ja som bola už aj vo vládnej koalícii a niekedy je veľmi zložité ustáť tú pozíciu aj sám pred sebou, aj odborne, aj morálne, a pritom rešpektovať to, že v politike sa robia aj kompromisy, ale toto je nad rámec. Pán minister, toto je nad rámec, lebo ide len o jedno jediné: dostať Dr. Čentéša z hry, mať smeráckeho generálneho prokurátora do týchto prázdnin a potom zbehnúť s čistým stolom kampaň a valcovať ďalej.
Poslanci SDKÚ - DS návrh na skrátené legislatívne konanie nepodporia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa Žitňanská to pomenovala veľmi jednoznačne, veľmi jasne. SMER-u ide len a len o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry. Máme tu dnes vládu jednej strany, vládu SMER-u, SMER má drvivú väčšinu v parlamente, SMER má svojho kamaráta Štefana Harabina na Najvyššom súde, teraz tu ide o to, aby mal svojho človeka na Generálnej prokuratúre.
Je hanebné a zbabelé, že sa používa inštitút skráteného legislatívneho konania pre tento účel najmä po tom, čo sa dva roky deje na Generálnej prokuratúre, zrazu sa táto situácia ide vyriešiť za pár hodín. Je to hanba všetkých tých, ktorí sa podieľali na príprave týchto materiálov. Je to hanba SMER-u a my sa tejto frašky účastniť nebudeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani docentka Žitňanská, no, poviem to takto. Ja s vami ako vôbec nesúhlasím, vy nás obviňujete, že chceme mať svojho generálneho prokurátora za každú cenu. No kebyže to chceme, tak ho proste zvolíme. Jednoducho nečakali by sme tu alebo by sme neriešili túto teraz súčasnú situáciu na Ústavnom súde, jednoducho by sme možno išli tou istou cestou, ako ste išli vy, že skôr než bol nález Ústavného súdu teda publikovaný v Zbierke zákonov, tak ste skôr dali ešte predtým voľbu generálneho prokurátora. No tak my by sme ho teda zvolili. Neriešila by vláda práve túto situáciu. Ale práve preto, že sa k tomu staviame zodpovedne a chceme, aby Ústavný súd rozhodol v tejto veci, tak vláda prichádza s týmto riešením.
Čiže nikto z nás tu, ako ste mňa nazvali, že mladí právnici, neznásilňuje ústavný poriadok tejto krajiny. O znásilnení ústavného poriadku by sme mohli hovoriť, vidím tu aj pána Dzurindu, z čias, keď on vládol. Však vy ste vtedy zrušili Úrad pre štátnu službu, ktorý mal garantovať nezávislosť štátnych zamestnancov, no a zabudli ste pritom, alebo popritom aj na predsedu úradu, ktorému potom ešte išiel pol roka plat.
Čiže neobviňujte nás, mladých právnikov. No ja sa skôr bojím, že "o pár rokov starší právnici", čo sú tu starí harcovníci v parlamente, že skôr z nich ide strach, že s akými riešeniami prichádzajú.
Čiže znova podotýkam, vláda týmto návrhom snaží sa vyriešiť problém na Ústavnom súde ako taký. A keď si myslíte, že pán Čentéš, ktorého si vážim, vyhrá to na Európskom súde pre ľudské práva, tak potom načo tu je celé to divadlo? Tak vyčkajte na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a je vybavené.

Ďakujem. Pani kolegyňa, áno, máte pravdu. Rozhodnutie alebo takýto zásah zo strany vlády do kompetencie alebo rozhodovacieho procesu Ústavného súdu je predčasné. Tak ako poukázali ste aj v prípade Harabin, existuje spôsob, ako rozhodnúť. Pre mňa táto otázka nestojí ako pre mnohých možnože kolegov zo SMER-u, či Čentéš, alebo nie Čentéš, ale stojí tak, či vládna moc z titulu svojej moci v parlamente chce pošliapať demokraciu v tejto krajine a pošliapať rovnováhu medzi miskami delenia moci v tejto krajine, medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Pretože takýmto rozhodnutím my zrušíme a zasahujeme do právnej istoty.
Právo je vec viery, veriť v to, že existuje právo, spravodlivosť a ústavné rozhodovanie. Keď rozhodneme, že zákonom prepíšeme právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu a chceme tých dvoch sudcov, ktorí boli vylúčení, opäť dať naspäť do hry, je to najhrubšie pošliapanie viery v to, že v tejto krajine existuje ešte nádej na spravodlivý súdny proces.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Budem hovoriť aj v mene tých 33 tisícov ľudí, ktorí podpísali sa pod petíciu za vymenovanie pána Dr. Čentéša za generálneho prokurátora.
Vy ste položili, pani poslankyňa, otázku, prečo pán Fico nechce čakať na rozhodnutie teda Ústavného súdu? No nechce, pretože nechce, aby rozhodol Ústavný súd. Preto by predsa, veď by predsa počkal, keď už čakal tak dlho. A prečo tak dlho čakal? Veď výsledok aj zahraničné reakcie budú presne tie isté, ako by boli pred rokom, keby to bol urobil pred rokom. Všetci budú písať o Gauliederovi, všetci budú písať o mečiarizme, všetci budú písať, to už vieme všetci dopredu.
A vieme aj to, že SMER chce mať všetku moc. Veď nakoniec mnohí sú tam bývalí komunisti a sú na to zvyknutí, že mali všetku moc.
Vieme aj to, že by stačilo päť minút, aby pán prezident zobral pero a podpísal. Ale pán prezident je kandidátom SMER-u, SMER-u, a preto bude postupovať tak, ako mu majitelia SMER-u prikážu.
A prečo teda potrebuje mať SMER svojho generálneho prokurátora? K tomu existuje teória tehličiek. Stačí jednu tehličku z múru, prácne vybudovaného, vytiahnuť a múr sa začne rozpadať. Pán Dr. Čentéš je tou tehličkou, ktorú tam jednoducho majitelia SMER-u nechcú mať. To je všetko, čo sa dá o tomto povedať.

Ďakujem pekne za podporné faktické poznámky.
Na margo pána poslanca Martvoňa ja neviem, čo mám na to povedať. Vnímam to tak, otrasiete sa, zajtra pôjdete niekde sekundovať pri stavaní mája a zjavne dobre spíte. Čudujem sa, ale beriem na vedomie.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už niekoľkokrát vo svojich vystúpeniach, pokiaľ sa jednalo o takéto návrhy, aký prerokovávame aj dnes, som si trúfol vyjadriť svoje osobné a politické stanovisko, že sú to zákony, ktoré sú zákonmi o zápas o charakter tejto krajiny. Áno, politické ovládnutie Generálnej prokuratúry jednou stranou je politickým zápasom o tvár a charakter krajiny. Dámy a páni, ak si to neuvedomíme a aj svoju spoluzodpovednosť za toto rozhodnutie, tak sa obávam, že sa dožijeme ešte horších rozhodnutí, ktoré nás budú môcť ďaleko viacej mrzieť.
Mám pred sebou návrh vlády, ktorý bol pred týždňom schválený, a dôvody, ktoré vládu viedli k predloženiu návrhu zákona, a mám, pán minister, v ruke aj návrh a zdôvodnenie vlády Slovenskej republiky z dnešného dopoludňajšieho rokovania, ktoré vás viedlo a oprávnilo k tomu, aby ste návrh predložili na skrátené legislatívne konanie. Odporúčam prečítať si ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, ktoré jasne vymedzujú, kedy sú dôvody na to, aby Národná rada rokovala o návrhoch zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vychádzam z jedného dôvodu, ktorý ste použili, a to je ten, že sú ohrozené základné ľudské práva a slobody.
Kladiem si ale otázku, neboli aj pred týždňom tie isté dôvody, ktoré sú o týždeň? Aké divadlo, akú politiku to tu hráte, akú falošnú tvár vašich rozhodnutí nám tu predstavujete?
Osobne si nemyslím, že je dôvod na takúto zásadnú, aj keď zdanlivo rozsahom malú legislatívnu zmenu zákona o konaní pred Ústavným súdom dnes prijať. Už aj z toho dôvodu, pán minister, že ja som zatiaľ z úst predsedníčky Ústavného súdu, ale ani z úst ani jedného sudcu Ústavného súdu nepočul, že Ústavný súd je natoľko tak paralyzovaný, že nemôže v tejto konkrétnej veci rozhodnúť. Nemyslím si, že tieto dôvody dnes existujú. Nuž ale vy ste využili možnosť, resp. pomoc Ústavnému súdu, ktorý v zhode s politikou strany SMER si povedal, načo by sme sa trápili my, nech to urobí za nás niekto iný. A ten niekto, kto to za vás, teda za nich na Ústavnom súde má urobiť, tak je práve vláda Slovenskej republiky. A čo ma viacej mrzí, pravdepodobne sa tak stane aj tu v Národnej rade schválením návrhu zákona, ktorý prerokovávame.
Dovoľte, aby som povedal aspoň tri dôvody, ktoré má vedú k tomu, aby som odmietol predložený návrh zákona o rokovaní a organizácii Ústavného súdu, a krátko sa aj zaoberal týmito dôvodmi.
Považujem tento zákon za účelový, určený na riešenie len jedného konkrétneho prípadu.
Po druhé, že zákon nerozlišuje medzi sudcami právoplatne vylúčenými z rozhodovania pre ich predpojatosť a sudcami odmietnutými účastníkom konania pre ich predpojatosť, o ktorých predpojatosti však nie je právoplatne rozhodnuté.
A po tretie, a to považujem za najdôležitejšie, že sme tu svedkami deštrukcie právnej istoty, retroaktivity a zásahu výkonnej moci, pod tým myslím návrh vlády na prerokovanie a predloženie návrhu zákona do Národnej rady, a zákonodarnej moci do súdnej moci a do riešenia konkrétneho prípadu.
Účelový zákon určený na riešenie jedného konkrétneho prípadu spočíva v tom, že zákony ako všeobecne záväzné právne predpisy slúžia na riešenie alebo majú slúžiť na riešenie neurčitého počtu prípadov konkrétneho a určitého druhu. Nie sú a nesmú byť prostriedkom riešenia len jedného konkrétneho prípadu, tak ako sme svedkami toho v predloženom návrhu zákona, pretože v opačnom prípade sa zo všeobecného pravidla správania stávajú politickým nástrojom, nástrojom na zneužívanie moci z pozície sily.
Dámy a páni, návrh tejto novely zákona o organizácii Ústavného súdu je takýmto politickým nástrojom a je to silové riešenie. Dokonca sa to nehanbíte ani priznať, pretože v dôvodovej správe tento konkrétny dôvod uvádzate ako dôvod na predloženie riešenia problému, ktorý vznikol na Ústavnom súde.
K tej druhej výhrade, ktorú som spomenul, tá výhrada spočíva v tom, že návrh nerozlišuje medzi sudcami právoplatne vylúčenými z rozhodovania pre ich predpojatosť a sudcami odmietnutými účastníkom konania pre ich predpojatosť, o ktorých predpojatosti však doteraz nie je právoplatne rozhodnuté. Účelový zákon na riešenie jedného prípadu chce vyriešiť situáciu dnes aktuálnu, v ktorej sú štyria sudcovia právoplatne vylúčení a deväť sudcov nie je právoplatne vylúčených, väčšina z nich je odmietnutých účastníkmi konania tak, že prikáže rozhodnúť vo veci právoplatne vylúčeným sudcom.
Takéto riešenie nie je prípustné v žiadnej demokratickej spoločnosti na svete. Nepripúšťa to ani doktrína nevyhnutnosti, o ktorú sa tak často opierate, a myslím, že jej uplatnenie v tomto konkrétnom prípade neobstojí. Preto, lebo už som spomenul, že všetci sudcovia Ústavného súdu, zatiaľ len štyria, sú vylúčení z možnosti meritórne rozhodovať vo veci.
Princíp nevyhnutnosti je teda možné aplikovať iba vo vzťahu k poslednému senátu, ktorý je k dispozícii na rozhodovanie. Tento senát preto nemôže byť vylúčený. Bangalórsky princíp nevyhnutnosti však nepripúšťa, aby o prípade rozhodovali už vylúčení sudcovia. V tomto prípade jednoznačne je možné zostaviť senát z nevylúčených sudcov.
Kladiem si otázku, aký odkaz posielame obyvateľom Slovenskej republiky? Poviem: Namietajte vo vašich súdnych sporoch všetkých sudcov, potom prijmime zákon, ktorý to vyrieši spôsobom, že dostanete sudcov, ktorých ste si sami vybrali, napriek tomu, že boli právoplatne vylúčení pre zaujatosť. Toto je meritórny problém navrhovanej novely zákona.
A ešte sa krátko dotknem toho najdôležitejšieho, a to je deštrukcia právnej istoty, retroaktivita a zásah výkonnej moci a zákonodarnej moci do moci súdnej, do riešenia konkrétneho živého súdneho sporu. V právnom štáte nie je možné, aby nebolo rešpektované dôsledné oddelenie moci výkonnej od zákonodarnej a súdnej. Preto nemožno pripustiť, aby do priebehu konania súdneho orgánu vstupovala zákonodarná moc zmenou pravidiel hry a výkonná moc iniciovala takéto zmeny pravidiel. Nakoniec je to a vyplýva to aj z rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré konštatuje: "Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty." Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.
Preto je omnoho vhodnejšie, než riešiť vzniknutú situáciu umelým a retroaktívnym vmiešovaním sa moci zákonodarnej a výkonnej do moci súdnej, do riešenia konkrétneho prípadu, ponechať riešenie na samotnej súdnej moci, a to inštitútom tzv. materiálneho jadra ústavy, aplikáciou princípov právneho štátu, demokracie a ochrany základných práv a slobôd.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať ako predseda poslaneckého klubu, že ak vládna väčšina návrh na skrátené legislatívne konanie schváli, poslanci poslaneckého klubu sa nezúčastnia prerokovávania návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. (Potlesk.)