18. schôdza

V rozprave vystúpi pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, upokojil som tuná kolegu spravodajcu, že minimálne pol hodinu treba vydržať pri mojej analýze súdnictva (povedané s úsmevom), nie, nie, nie, rádovo kratšie. Naozaj ja som neni úplne doma v tejto téme, ani sa nepasujem, však my poľnohospodári zase nemôžme rozumieť všetkému, i keď pri dnešnej úrovni pomaly my poľnohospodári tomu budeme rozumieť lepšie ako vaša Longinova kopija, hrot meča, kde ho máte ináč (povedané so smiechom), ktorý tuná tieňový minister, tieňový predseda parlamentu, ktorý tu zastupuje, a teda nám to tu vyhodnocuje, že čomu nerozumieme, pán Martvoň. Ja teda skúsim kratučko v tejto veci.
Ale skôr ako poviem, to tu zaznelo, tá, že prečo zrazu taký, taký, taká rýchlosť. A dúfam, že som ja niečo nespôsobil a som si dovolil minulý týždeň sa zastaviť v tej nie celkom peknej budove, á, teraz svoje čaro má, robil to významný architekt, ale mne sa, teda vidím tam určité chyby, zastavil a som sa spýtal na jednu vec, že či mne ako poľnohospodárovi náhodou niekto nevedel vysvetliť, že či tým, čo sa udialo, sa nespáchalo niečo, čo je dokonca v Trestnom zákonníku, ktorý pre vás znamená, pán minister, Desatoro a ktorý nie ste ochotný meniť, ale tuná pre tento prípad ste pripravený dokonca ako v zrýchlenom móde. Ja som sa len pýtal takú vec, že či tým podpísaním toho memoranda niekto neprekročil svoje právomoci, tam sa potom ešte dokazuje úmysel a škoda, hej. Škoda bola spôsobená, hej, lebo tým, lebo podpísané to je tak, že to zaplatia občania, čiže tým občanom bola spôsobená škoda, že zvýšené účty za elektriku po dobu 15 rokov, ungefähr, ale teraz trošku fakt že zjednodušujem, o nejakých 15 euro, čiže to je škoda. Ale aj keby napríklad sme túto nevyhodnocovali, keby náhodou k tej realizácii nedošlo, tak garantujem, že U. S. Steel bude arbitrovať a vznikne škoda voči Slovenskej republike. Čiže máme ďalší atribút, ktorý je dôležitý pre dokazovanie tohto trestného činu, to je škoda.
A potom je ešte úmysel. A o úmysle tiež v zásade sa, lebo zákon nehovorí, či má byť dobrý, alebo zlý, ale hovorí o úmysle. A pán premiér sám deklaroval, že má úmysel, aby tu U. S. Steel zostal. Čiže zostal za poskytnutia neoprávnenej výhody. A toto som sa tam nevinne pýtal, pozerali všetci na mňa, že či som z hrušky spadol. Naozaj potrebujem porovnať odpoveď, že či naozaj v tomto prípade nedošlo k naplneniam, týmto, jednotlivých ustanovení, čo poťažmo by mohlo aj znamenať, že s tým treba niečo robiť. Nechali sme si týždeň čas a majú mi povedať z Generálnej prokuratúry, že či áno, alebo nie. Lebo ja nemám, mne to aj sa bridí, vypisovať nejaké oznámenia, fakt nie som ten typ. Teda, tak dúfam, že to nie je kvôli tomu, že to tak rýchlo potrebujú, že či náhodou to teda operatívne nevyhodnotili, že by z toho niečo mohlo nakoniec sa vyklubať a potrebujeme, ale to by som si moc fandil. Ale to som chcel teda na začiatok len povedať, ja som sa fakt tam nevinne pýtal, ale určité ratio to má a som zvedavý na odpoveď z Generálnej prokuratúry.
Ak hovoríme, teraz by sme mali vecne hovoriť o tom, že či je, alebo nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie, vy hovoríte, že je, lebo dochádza k - a teraz som si to zľahka prečítal - k poškodzovaniu ľudských práv. Nuž ja sa pýtam, kedy konečne tento parlament začne prerokovávať iné veci, kde dochádza dokázateľne k porušovaniu ľudských práv, keď sme v tomto prípade tak ochotní proste ísť, ako sa hovorí, a zlomiť na kolene. Ja čo si pamätám, tak sme tu mali tú neslávnu Pentu s tou jeho PPC-čkou ako vianočný darček v skrátenom, teraz tu máme vás a ešte sme vás tu mali raz, keď to bolo niečo exekučné, keď sa hovorilo, že exekútor môže pomaly zobrať tento parlament, vtedy sme sa všetci zľakli a prišli sme sem a zabránili sme tomu, lebo vieme, akí sú exekútori, oni by to teoreticky aj urobili. Čiže sme sa ochránili, aby sme mali kde sedieť, poniektorí rozprávať svoje hlúposti, ale zabúdame na jednu vec, seba sme ochránili, ale neochránili sme tých ľudí, ktorí reálne trpia a ku ktorým reálne dochádza k poškodzovaniu ich ľudských práv. A je ich tu, pán minister, strašne veľa.
Ja som vám to hovoril, to nechcem už tu k poklopom sa vracať, čo sme, vy ste proste z toho urobili desatoro a že v tomto to neotvárať. Poklopy mizli, deti do nich padajú, už teraz sa to hádam o niečo zlepšilo. Avizovali sme exekútorov, ten stav, ktorý ste vy nie že spôsobili, ale vy ho registrujete, absurdný, že máme raz toľko exekútorov ako Česi, a pritom Česi majú raz toľko obyvateľov. A teraz ste sa zbadali a hovoríte niečo, že by ste, v zásade nemohol byť každý exekútor. Hej? To ako keby sme nevedeli. Veď to sa môžme čudovať, že doteraz pomaly neboli žiadne... (Reakcia ministra.) No tak, ale viete, mám pocit, že sa zobúdzate v tejto veci, ale v otázkach, v ktorých by malo byť úplne jasné, a ešte ste nám vrátili loptičku na náš návrh, ktorý sme spolu s pánom Figeľom a s pánom Zajacom hovorili, že pripravujete, toto teda, čo tu už večne a stále počúvame, komplexnú a neviem jakú systémovú zmenu. Ale ja vám poviem, stav na Slovensku v niektorých veciach je taký, že tu malo byť, už neviem kedy, dávno zrýchlené konanie, lebo ľudia, ich, ľuďom sú poškodzované ich ľudské práva, čo je, zakladá jednoznačný dôvod na skrátené legislatívne konanie. Tu už dávno mal byť v skrátenom legislatívnom konaní zákon o exekučnej činnosti. Už dávno! Ale vy ste minister už rok. Toto, keď prídete s takýmto zákonom sem, ja ho podporím všetkými desiatimi, ja vám slávobránu postavím. To je presne to, o to, to je zmyslom aj naším. Nie to, čo vy to nosíte, že vy sem donesiete účelové zákony, účelové veci pre pomoc určitým vybraným skupinám, ale kde ľudia reálni trpia, ja vám nebudem, veď vy tie prípady poznáte. Máme 41-tisíc dôchodcov a to množstvo sa neustále z mesiaca na mesiac zvyšuje, ktorí žijú zo sumy 116 euro, pán kolega. Ja som si pozrel, ja som dokonca dal aj návrh novely toho zákona, toto upravuje nariadenie vlády. Vy ako vláda viete o tom, že 41-tisíc ľudí vám trpí za 116 euro mesačne, a nehovorím, že niektorí si za to môžu sami, ale povedzme si, že niektorí si nie celkom za to môžu, lebo ste ich vydali, ako ste ich vydali, tento štát vydal svojich ľudí do rúk úžerníkov, nechal ich tu pôsobiť. A títo ľudia sú takto odkázaní. Jediným nariadením vlády ste to mohli zmeniť. Nerobíte to. Je tu iný návrh, ktorý není, ja nedávam v skrátenom, ja ho dávam normálne. Podporíte ten návrh, že nebudete chcieť sa pozerať na to, že 41-tisíc dôchodcov žije zo sumy 116 euro? Keď už toto pre vás nebol dôvod na skrátené? Prečo sem v skrátenom neprišli spotrebné úvery? Prečo?! Tak náročná norma, máte aparát toľkých výkonných ľudí. Prečo? Kvôli vášmu štátnemu tajomníkovi, že by ste mu zabrali do kapusty? Nie? Prečo to tu není? To tu dávno malo byť. Čo pán Burian s tým má problém, že by mu to nejak neštimovalo? Však povedzte ľuďom pravdu, kedy má zmysel?! Má zmysel. Skrátené legislatívne konanie má zmysel. Pre toto má zmysel. Koľko, kým s tým dôjdete, koľko ľudí, o koľko ľudí pripravia o byty, o domy, koľko ľudí? Koľko ľudí bude trpieť? Na koľko ľudí sa vy tu budete pozerať?
S tým príďte, pán minister, prosím vás. Dôjdite s takým návrhom zákona, však vy to vybavujete. Veď vládny návrh môže, pokiaľ ja viem, prípadne ma opravte, predložiť iba vláda. Ja nemôžem prísť s návrhom ako poslanecký návrh na skrátené legislatívne konanie. Však tým, a ešte si urobíte aj body, príďte so skráteným legislatívnym konaním na zákon o exekučnej činnosti, lebo sa už na to nemôžete pozerať. No prídete? Neprídete. Prídete tu s týmto, to, to, s vecou, ktorou, ja sa tu nebudem do odborných, tu to zaznelo toho dosť, kde sú chyby, kde nie sú chyby, ťažké je to obhájiť, hrot meča tu nemáte, pán kolega sa snažil, ale vlastne len opakoval niečo, čo, kde, kedy zaznelo, ale nehovoril vecne k tomu, o čom to je.
A čo mu zas budeme tu počúvať tie útrpné litánie a čo, taký súd a hentaký súd, zamotáte, domotáte, kto to potom rozmotá, kde bude toho koniec?
A nič v zlom. Koľko z tých 41-tisíc dôchodcov, ktorí žijú zo sumy 116 euro, to zaujíma? Tých by to zaujímalo, teraz by si to možno zapli, konečne si to niekto všimol, že čo nám, čo ste nám urobili. Konečne! Keby tu bol takýto zákon. Takýto zákon sa tu neobjaví, vážení občania. Neobjaví!
Kolegovia, ja v zásade sa stotožňujem s tými odbornými výhradami, ktoré tu zazneli, mojím laickým uchom som sa ich snažil uložiť a sú podľa mňa vecne príslušné, hrot meča neoslabil moje presvedčenie (povedané so smiechom), že odbornejšia je táto strana (rečník ukazuje rukou vpravo), nevylučujem, že po vašom skvostnom vystúpení na záver možno ja budem búrať môj betón v hlave, ako čo mne sa nedarí vo vašom prípade, nevylučujem to. To som naozaj zvedavý, že ako argumentačne to vyskladáte a kde toho bude koniec. Ale naozaj dôjdite sem už, prosím vás, niekedy so zákonom v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý reálne nieže ohrozuje niekoho obchodné záujmy, ale ktorý reálne poškodzuje ľudské práva bežného človeka.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami žiadni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Viskupič teraz vystúpi v rozprave.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v tejto rozprave zohral, málokedy sa stáva, že k nejakým návrhom vystúpi aj vládny poslanec, a tuná sa stalo to, že vystúpil pán predseda ústavnoprávneho výboru, čo si na jednej strane vážim, na druhej strane to možno v dvoch kolegoch z opozície vyprovokovalo dnes to, že sa predsa len k tejto téme je treba vyjadriť.
Pán poslanec Šebej zhrnul vlastne tú moju hlavnú výhradu, že napriek zdaniu odbornosti, ktorú sa snažil pán poslanec Madej vzbudiť svojím vystúpením, sa téme skráteného legislatívneho konania nevenoval takmer vôbec. Prečo skrátené legislatívne konanie, prečo v tejto veci, čo sa zmenilo, že nemôžeme počkať a urobiť zadosť legislatívnemu procesu, tak ako je štandardne nastavený, sme sa veľmi nedozvedeli.
Mňa ale v tejto téme nezarážajú len dva dôvody, pre ktoré je skrátené legislatívne konanie príslušné, a to je z dôvodu teda hrozby značných hospodárskych škôd alebo pri porušovaní ľudských práv, ale skúsim aj napriamiť ten rozmer možno v širšom zábere, ako pán poslanec Madej hovoril o procese, kam sme sa to dostali, a troška, ja som to vo faktickej poznámke povedal, to pripadalo ako naťahovanie sa môjho trojročného syna o formičky, kedy mi, ak mu vynadám, povie, že začal niekto úplne iný. Tieto opozično-vládne alebo vládno- a alternatíva k vláde doťahovačky, vy za rok ste urobili to a my za päť rokov od vstupu do Európskej únie, ktorý od 2004. roku už máte mandát päť rokov, viacej tu vládnete ako ktokoľvek iný v tejto krajine, ste mohli s témou súdnictva, spravodlivosti, vymožiteľnosti práva a mnohých agend urobiť omnoho viacej.
Chcem vás upozorniť na jeden dôležitý fakt v tej histórii, ktorá pri voľbe generálneho prokurátora, kde priamo návrh, ktorý nasleduje po tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, počas histórie, novodobej histórie Slovenska sme nemali tak dlhotrvajúci protest, ako bol protest, ktorý sa volal Occupy GP alebo okupácia Generálnej prokuratúry, a tam stáli a mrzli ľudia niekoľko mesiacov, pretože chceli vyjadriť, že majú nejaký reálny problém. A oni nemali reálny problém s tým, že prichádza v parlamente k nejakému boju o generálneho prokuratúra, ale s tým, ako bola Generálna prokuratúra vedená, a nechceli, aby táto kontinuita pokračovala. Zápas o generálneho prokurátora, tak ako ste sa ho snažili vy, pán poslanec, vykresliť, to, že si tu premiérka nejakým spôsobom, v tomto prípade expremiérka, vynucovala nejakú poslušnosť poslancov, je absolútne scestný. Veď tuná išlo o to, aby nebola zabezpečená kontinuita.
Pán poslanec Lipšic sa vás pýtal, kto navrhol pána generálneho prokurátora Trnku, aby sa mohol zúčastniť voľby? Nebol to náhodou pán poslanec Mamojka zo SMER-u? Ako ste (reakcia spravodajcu), ako ste, ako ste hlasovali, vyjadrím sa neskôr. Ako ste hlasovali? Chceli ste kontinuitu pána generálneho prokurátora Trnku alebo vám niečo na tom vadilo? O čom bol ten naozajstný zápas? O čom bol ten zápas o generálneho prokurátora? Nebolo to náhodou nad, á, zápas o to, ako má vyzerať táto krajina? Ako má byť dohliadané nad výkonom zákonnosti a spravodlivosti v tomto štáte? Nie slovami. Nebolo to náhodou o tom, ako si predstavujete ďalšie sedemročné obdobie, ktoré bude mať, ktorý bude vo funkcii ten nový generálny prokurátor a že kauzy bohatých, vplyvných, mocných, politicky zainteresovaných budú naďalej zametané pod koberec?
Áno, premiérka položila hlavu na klát alebo dala hlavu do slučky a povedala, že nie, že takto si ona nepredstavuje výkon spravodlivosti ďalej a je ochotná zložiť mandát. Ak nemá v poslaneckej snemovni oporu poslancov, ktorých je dostatok na to, že predstava výkonu spravodlivosti, dozoru nad zákonnosťou bude iná, ako bola pod vedením pána Trnku, tak skladá mandát. Ja tam žiadne vydieranie necítim. Proste poslanci vládnej koalície, ktorí musia na to, aby mohla vzniknúť nejaká koalícia, hlasovať za vládny program, môžu sa takisto vyjadriť aj v tajnej voľbe o tom, ako si predstavujú tak dôležitú otázku, ako je post generálneho prokurátora, a či chcú, aby ďalej boli kauzy zametané pod koberec, alebo či má prísť nejaký človek, ktorý kontinuitu zruší a nastolí nejaký nový stav. Toľko k vydieraniu, k fraške a, neviem, ešte k akým obvineniam ste chceli poslancov bývalej koalície hnať na zodpovednosť.
Ďalej ste hovorili o tom, že máte problém s procesom tajnej alebo verejnej voľby. No, ja skúsim upozorniť na jeden fakt. Som zástancom verejnej voľby a bol som prvým poslancom pri úplne inej téme, ako téma generálneho prokurátora, kde som navrhoval to, aby personálne voľby tohoto pléna prebiehali verejne. Bola to téma pri zákone o RTVS. Sú na to, môžem vám potom poskytnúť materiály, je na to dostatok záznamov, kedy som prišiel s tým, že poslancovi by mali vidieť na prsty jeho voliči.
Ak ste spomínali príklad politických strán, iných menších kolektívov, možno politických klubov, ste na omyle v tom, že ak tu volený zástupca by nemal zodpovedať do dôsledkov aj pri personálnych voľbách. A teraz nie preto, že je to demokratické alebo nedemokratické, ale tuná sa tajná voľba zneužíva. Tajná voľba by mala smerovať aj k tomu, aby bol voliteľ chránený pred voleným, ale tuná si cez tajnú voľbu zabezpečuje oligarchia alebo voľne zameniteľná nejaká elita, alebo niekto, kto chce presadiť svoje záujmy, sa skrýva za tajnú voľbu a nie je možné vidieť na prsty poslancov, ktorí sú volenými zástupcami. Buďte teda volenými zástupcami do dôsledkov a pri tej téme, ktorú ste sa snažili spochybniť, si myslím, že by bolo zadosť, aby ste teda priznali, lebo každú jednu personálnu voľbu poslancami za vládnu stranu ohýbate a meníte verejnú voľbu, ktorá je z rokovacieho poriadku nastavená ako východisková, na tajnú. Ak vám toto nevadí, ja si myslím, že nastal čas, aby aj tento parameter bol pri téme možno aj generálneho prokurátora, kde tento problém vznikol, označený a možno sa k nemu čím ďalej, mali by ste sa k nemu vyjadriť.
Čo si myslím o tomto skrátenom legislatívnom konaní? Nazval som ho pracovne ako čiernou hodinou Slovenska a jeho občanov. Myslím si, že ak tento návrh prejde, prehráme úplne všetci. Prehráte aj vy ako zástupcovia takmer 1,2 mil. ľudí, ktorí vás sem poslali, prehrá opozícia, prehrajú občania tejto krajiny, pretože boj za nepokračovanie praktík na Generálnej prokuratúre, ktoré boli stanovené a dlhodobo pretrvávali, prehráme. Prehrávame tým, že nieže dávame betón na zachovanie tej kontinuity, ale namiešali ste skráteným legislatívnym konaním rýchlotvrdnúcu zmes, ktorá, neviem prečo, nerozumiem tým dôvodom, prečo 14.05 hod. príde návrh na zvolanie schôdze. Som predsedom poslaneckého klubu, spôsobili ste s tým aj procedurálne problémy, porušili ste všetky dohody. Poslanecké grémium, ktoré je príslušné k jednotlivým schôdzam, bolo zvolávané až ex post, po schválení programu a podobne. Neviem prečo, keď už sa teda rozhodnete pre nejakú agendu, si veľmi slušne a komunikačne veľmi správne, z marketérskeho pohľadu vám nie je čo vyčítať, si osobujete v utorok jeden deň pred voľnom, pred prvomájovým termínom, pred stavaním májov, takúto debatu, ktorá si zaslúži minimálne potom po tých peripetiách, ktoré sme s tým mali, aspoň prvé a druhé čítanie v normálnom, štandardnom legislatívnom procese.
Skúste, pán minister alebo pán kolega, povedať k tomu, že čo, akým spôsobom máme tým ľuďom, ktorí protestovali pred Generálnou prokuratúrou a každému jednému občanov tejto krajiny vysvetľovať, pretože odtiaľto pôjde správa, poslanci schválili, vysvetľovať to, že niekto tu ohýba proces, šliape po právach jedného konkrétneho človeka, ktorému je ohrozené jeho pasívne volebné právo, a že vydávame obraz o tom, že demokracia a spravodlivosť, výkon moci, prístup k legislatívnemu procesu tých, ktorí teraz nesú zodpovednosť, má veľké medzery. Neviem, akým spôsobom sa dá toto obhajovať, a dúfam, že na konci túto mozaiku, ktorú si postupne skladáte, niekto vyhodnotí, a dúfam, že volič nezabudne na čierny moment tohoto parlamentu, kedy kauza Gaulieder sa, myslím, môže minimálne porovnávať alebo aj ju, môže byť iba mementom, ktorý by vás ešte mohol, predtým než pristúpite k hlasovaniu, zvrátiť z tejto cesty.
Chcel by som ešte na záver svojho vystúpenia povedať, že sa pripájam k vyjadreniam toho, že po tomto skrátenom legislatívnom konaní len zviditeľníme viac ten moment, že sa tu hovorí o tzv. ilúzii právneho štátu ústami predsedu vašej strany a premiéra Slovenska, ktorý sám hovorí, že prístup k spravodlivosti majú iba tí, ktorí na to majú, sa týmto vaším ďalším krokom prehlbuje iluzórnosť právneho štátu a iluzórnosť toho, že skutočne vám ide o nejakú vec okrem toho, že potrebujete mať na postoch podosádzaných tých správnych ľudí.
Myslím si, že posledný moment, ktorému tiež nerozumiem, a často sa tu používajú silné slová, snažím sa tomu vyhnúť, ale neviem, ak 24. 4. niekto vyhlási, že nepôjde skráteným legislatívnym konaním, a ten niekto nebol nikto menší, ani nikto väčší ako premiér tejto krajiny, ktorý prisľúbil, že sa tento proces nespustí cez skrátené legislatívne konanie, a 30. 4. sa tieto slová zmenia na činy a my tu čelíme skrátenému legislatívnemu konaniu. To silné slovo možno ani nie je silné, len popisuje realitu, hovorí sa tomu medzi ľuďmi - klamár. Proste za týždeň zmeniť svoj názor a zo sľubu urobiť presný opak je podľa mňa, napĺňa do veľkej miery to, že som veľmi nešťastný z toho, že musím označiť premiéra tejto krajiny, premiéra Slovenska za klamára.
Nechcem, aj keď ste vy hovorili vo svojom vystúpení, pán poslanec Madej, že opakovanie je matka múdrosti. Opakovať právne dôvody, na to sú tu právnici. A ja by som chcel povedať, že veľakrát tu hovoríte o nejakej odbornej rovine, o vecnej rovine. Ja si dovoľujem toto vystúpenie označiť, že nie som ani a ani si neosobuje právo byť v tejto veci odborný a vecný, som len proste nasrdený, som naštvaný a dúfam, že obvinenia z toho, že skutočne ohýbate mnohé inštitúty, ktoré v právnom poriadku máme, a som smutný z toho, že sa to deje pod veľkým klamstvom, že tento deň si budeme mnohí pamätať ako čierny deň spravodlivosti. A môžme opakovať, koľko chceme, k múdrosti to nepovedie. Múdrejší z toho, že budete opakovať nejaké dôvody, prečo vládna koalícia nebola schopná zvoliť generálneho prokurátora, má príčiny úplne inde, nie v tom, že niektorí, že premiérka ponúkla svoj post poslancom tejto snemovne a povedala, že akonáhle bude na Generálnej prokuratúre zachovaná kontinuita, ona na poste predsedkyne vlády nezostáva. Myslím si, že časti spoločnosti je to jasné a ja skúsim odrobiť tú robotu, aby to bolo jasné všetkým a aby tento zločin, ktorý sa podpisuje na tvár tejto snemovne a našej mladej republiky, nezapadol prachom, i keď sa o to komunikačne veľmi snažíte.
Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ďalší, ktorý je prihlásený ústne do rozpravy, je pán poslanec Simon. Nenachádza sa v sále, stráca poradie.
Nasleduje pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Dobré popoludnie. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ďakujem za udelené slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, počúvam pozorne a myslím, že nie som celkom uzrozumený s tým, aká je tu dnes atmosféra. Iste, som jej súčasťou a nechcem sa stavať bokom, ale mám pocit, že sme voľajakí nenáležití. Ja by som použil také prirovnanie, že máme horiaci dom, je v ňom ohrozených pomerne veľa obyvateľov a my ako hasiči nezachraňujeme ľudské životy, ale beháme kdesi po obývačke, pozeráme do knižnice a dohadujeme sa, ktorý zo zväzkov treba zachrániť, ktorý nie, čo je vzácnejšie, a akoby nám tie životy boli druhoradé a bavíme sa o niečom, čo by vôbec nemalo byť tým hlavným programom. A presne to si myslím v súvislosti so všetkými nuansami, ktoré vznikajú okolo voľby generálneho prokurátora a okolo, okolo tohto stavu, ktorý vzniká dnes, keď sa snaží vládny SMER nájsť spôsob, ako situáciu, ktorú ste nazvali mnohí patovou, nie je to dôležité, ako ju vyriešiť.
Ja som presvedčený, že toto skrátené legislatívne konanie netreba napádať, ale treba ho ešte viacej skrátiť. Ak myslíme na tých ľudí, ktorí horia, a nie na tie knižočky, ktoré, budeme sa baviť o tom, ktoré sú cennejšie, ktoré viac a ktoré menej, tak musíme urobiť len jednu jedinú vec a ja si myslím tak, ako som tu už raz povedal v tejto súvislosti, že celkom reálnu, aj keď možno pre mnohých nepredstaviteľnú.
To skrátenie skrátenia tohto konania vidím v tom, aby po všetkom, čo sa udialo, a po všetkých tých prestrelkách, ktoré, ja si myslím, že tých horiacich ľudí vôbec nemôžu zaujímať v tejto krajine, aby pán prezident pristúpil k tomu, čo mal urobiť už dávno, aby legálne zvoleného generálneho prokurátora jednoducho vymenoval.
Ak by sme to dokázali urobiť, zachránili by sme veľmi veľa. A vôbec nejde o to, že ktorá strana tohto parlamentu, tejto snemovne bude mať navrch, pretože o to predsi vôbec od počiatku nikdy nešlo. Tu ide o to, že v tejto krajine, ak sme si to nevšimli, ľudia prestali veriť v spravodlivosť, že v tejto krajine strach víťazí nad odvahou, lotroviny nad svedomím, že v tejto krajine je toľko prípadov a príkladov, ktoré, keď sa pustíme do ich menovania, tak nedôjdeme na ich koniec, že nám tu hynú ľudia s prepichnutými krkmi, že sa nám tu úplne drzo rozkrádajú milióny pod rúškom akýchsi pochybných projektov, že sa na rozhodnutie v základných veciach čaká celé roky. Opakujem, ľudí vôbec nemôže zaujímať, ako sa tu budeme a dokedy budeme ešte rozprávať o tom, ako treba tento proces skrátiť, ako ho vyriešiť, aké nuansy. Iste, vystúpilo tu veľa právnikov a ja nepochybujem, že, že všetci mali svoju pravdu, ale nepochybujem ani o tom, že táto pravda, naozaj, tých, ktorí nás sem poslali, nezaujíma v tej miere, aby sme jej prikladali až takú veľkú vážnosť, ale, naopak, že sme povinní nájsť spôsob, a ja ho ešte raz zopakujem, spôsob, aby vznikla teda atmosféra, ktorá bude veľmi veľkorysá. To bude veľmi dobré, ak dokáže vládny SMER s pánom prezidentom nájsť riešenie, ktoré jednoznačne bude riešenie pre túto krajinu a nie pre stranu, jednu, druhú alebo tretiu.
Vidíte v tom niečo nereálne? Som ozaj až taký naivný? Pánovi prezidentovi končí za chvíľočku volebné obdobie. Za chvíľu sa stane súčasťou histórie tejto krajiny. Utŕžil veľa rán, mnohé mu budú životopisci vyčítať. Má jedinečnú šancu životopis si veľmi dobre vylepšiť. Čo keby tí, čo majú naňho vplyv, mu to poradili. Nejde mi vôbec o to, aby som zachraňoval niečí životopis, ale o to, aby to, čo trápi ľudí, ktorí prestali veriť v spravodlivosť v tejto krajine, ktorí sa boja, ktorí sa boja mnohokrát prehovoriť, ktorí sa boja poukázať na zlo, lebo oprávnene sa domnievajú, že veľa riskujú, aby konečne našli toho rozhodcu. Musí to byť veľmi, veľmi, veľmi nenápadný a nestranný človek. Ideál nenájdeme. Ja vôbec nie som oprávnený hodnotiť pána Čentéša. Neviem, nikdy som ho ani naživo tuším nevidel, ale som presvedčený, že lepšia voľba v tejto situácii, ako dodržať zákonný proces, ktorý tu bol, a tohto nenápadného a možno ozaj zákonu a zákonnosti oddaného človeka do tej funkcie postaviť.
Viete, v roku ´82 boli Majstrovstvá sveta v Španielsku vo futbale. Pamätám si, mali sme tam vtedy svojho zaujímavého reprezentanta, bol to rozhodca Christov, ktorý pískal tuším finále. Ja nie som veľmi veľký fanúšik športu, skôr taký turista, nesledujem to, ale vtedy ma to zaujalo a pozval som pána Christova na besedu do Medzilaboriec, kde som vtedy pôsobil. Prišiel a bola to zaujímavá diskusia. A pri večeri po besede sme sa tak bavili, už aj vtedy to bolo relatívne módne, o korupcii vo futbale. O tom, že za koľko sa dá kúpiť zápas a koľko treba, a on hovorí, áno, tu možno v Československu, vtedy to bolo ešte hlboké Československo, aj to tak možno býva, ale poviem vám pravdu, v tých veľkých zápasoch, keď prídem ako rozhodca, nikdy sa nestane, že by si ma chcel niekto kúpiť. A nielen kvôli tomu, že by tá morálka tam víťazila tak excelentne nad tou našou vtedajšou československou, ale im sa to jednoducho neoplatí. Ono to všetko lepšie funguje s tým, keď sa snažia aj tí, ktorí by mohli mať záujem na kúpení si môjho verdiktu, keď sa snažia o nestrannosť, lebo vedia, že v konečnom dôsledku, ak by ma dneska zaplatili, zajtra ma zaplatí niekto iný, že by to bolo veľmi drahé, nevýhodné, že by to proste nefungovalo. Nie z morálneho pohľadu, ale z pohľadu funkčného pohľadu na svet futbalu.
Nuž prepáčte túto odbočku, ale ani neviem, do akej miery teda pán Christov vtedy to povedal ozaj s plným presvedčením, nikdy som sa viac s ním nestretol, len si myslím, že práve takého arbitra, ktorý nám nebude sympatický a ktorý nebude náš alebo ich, ktorý bude jednoducho nad vecou, takého strašne potrebujeme. Nie my tuto stopäťdesiati s relatívne slušným a pokojným spôsobom života, kde nám mnohokrát unikajú starosti bežného dňa, ale potrebujú to občania tejto krajiny, ktorí, opakujem po tretíkrát, strácajú vieru a sú presvedčení, že sa to neoplatí. Neviem, s akými vy sa stretávate reakciami, ja možno som nejaký atypický diskutér so svojimi, nechcem povedať priaznivcami alebo voličmi, ale proste s ľuďmi, s ktorými sa stretávam, a ako keby sa dohodli na jednej ohromne skeptickej vete: "Že sa ti to ešte chce, veď to je úplne stratené."
No, samozrejme, sme tu kvôli tomu, aby sa nám chcelo, a preto apelujem na riešenie, ktoré som navrhol, ako na riešenie, ktoré, keď by ste sa tak rozhodli, toto krídlo, a keby ste si povedali, áno, budeme tí politickí frajeri, ktorí to dokážu, a prekvapíme všetkých a možnože získame také body, ktoré nik ani by neočakával, že ich nemôžme získať, keby ste sa na tom zhodli. Ja osobne by som, a bez ohľadu na iné súvislosti, vám veľmi zo srdca zatlieskal za takéto riešenie, ktoré vidím ako schodné a veľmi potrebné.
Skončím možno s tým, že pripomeniem, ak som dobre pochopil kolegu pána poslanca Hlinu, spomínal si tú budovu, ktorá sa ti zdá na tej Štúrovej ulici, že je voľáka ponurá, alebo ako si to povedal? A chcem, možnože si mi tak trocha nahral takú analógiu, tá budova od známeho slovenského architekta Emila Beluša, rodáka zo Slovenskej Ľupče, ktorý má veľa diel, práve nedávno, pred pár dňami bolo vyhlásené jeho ďalšie dielo vo Zvolene pri malej stanici za významné lesnícke miesto. Chcem povedať, že táto budova je stále nedokončená, vnímate to okno hore na fasáde, mala tam byť vraj socha boha Hermesa, boha, ktorý bol patrónom obchodníkov a zlodejov, a možno aj z toho dôvodu sa tam táto socha nikdy zatiaľ nedostala. Nebudem horliť za to, aby sme tam dali teraz, v týchto časoch, sochu božstva, ktoré je patrónom zlodejov, bola by to veľmi priehľadná prvoplánová analógia. Skôr si myslím, že keby sa tam dostala tá justícia a keby mala poriadne zaviazané oči, že by ozaj nerozlišovala ani SMER, ani OĽaNO, ani iných, jednoducho, aby sme tam dostali symbol a pod tým symbolom generálneho prokurátora, ktorý bude plniť to, čo, opakujem, nie my stopäťdesiati, ale ľudia tejto krajiny potrebujú, lebo sa oni potrebujú prestať báť a potrebujú začať veriť v spravodlivosť. Máme to v rukách a ja vás o to prosím.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, spomenul si, že ľudia sa boja na Slovensku hovoriť. V súčasnosti, keď sa stretávam s ľuďmi, nehovorím, že sú to tisíce, ale sú to desiatky a stovky ľudí, mám ten istý pocit. A vieš, čo mi hovoria? Hovoria mi, hlavne tí starší: "Už som na dôchodku, môžem už povedať, čo chcem, čo si myslím, čo ma trápi." Ja sa pýtam, to je výsledok demokracie? Čakám až na dôchodok, kedy sa ho dožijem, aby som mohol povedať, čo mám na srdci? No, nehnevajte sa, veď to je katastrofa. To znamená, že my si nevieme ľuďom dať šancu povedať dobrý, zdravý, reálny, vitálny názor, lebo ináč máš problém?! Vyletíš z roboty, lebo si povedal šéfovi, že sa tomu nerozumie?! Alebo iné prípady? Čakáš na dôchodok?
My sme sa dopracovali po dvadsiatich troch rokoch od revolúcie, že môžem si povedať, keď budem na dôchodku? No, nehnevajte sa, ja sa za to hanbím ako poslanec Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Žitňanská, Lucia.

Pán poslanec, ja vás veľmi rada počúvam, sú to vždy veľmi príjemné vystúpenia, nemyslím to teraz zle, veľmi idealistické, pretože hovoríte o tom, ako si predstavujete, ako by to malo vyzerať. A v mnohom s vami súhlasím, pretože, áno, tak by to malo vyzerať. A sledujem aj váš prístup, taký apelatívny, možno, aby sme sa nehádali, ale proste za tým spoločným cieľom, ale, žiaľ, realita je taká.
To právo si, skrátka, treba vybojovať. A aj história nás učí, aj v minulosti či jednotlivci, alebo spoločenstvá, alebo národy to svoje právo si proste museli vybojovať. A keď chceme, aby tu vládla spravodlivosť na Slovensku, tak si to proste musíme vybojovať a musíme tú hranicu tej strane SMER nastaviť. A ja sa obávam, že apely tu nestačia, ale že naozaj to si treba vybojovať.