18. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážení kolegovia, opäť by som si rád dovolil pár slov už teraz k vecnej rovine a rozmýšľal som, že či pôjdem podľa prípravy, alebo podľa toho, že opäť pripomeniem ten prípad, ktorý sa stal teraz a ktorý tu je, že máme tu právoplatne zvoleného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora a problém nastal, keď pán prezident tohto kandidáta nevymenoval.
Dvadsať mesiacov sa tu naťahujeme verejne, či aj interne, dohadujeme sa, že či ten kandidát je dobrý, nie je dobrý, má vymenovať, nemá vymenovať, všetci zásadní ústavní právnici sa zhodli, že by ho vymenovať mal. Doteraz sa s tým nič neurobilo, až zrazu slovami predsedu ústavnoprávneho výboru sa vládna strana prebrala a povedala, že je to treba riešiť, po 20 mesiacoch. Ja netuším, doteraz som neporozumel, čo bolo tým dôvodom, prečo je to treba riešiť. Ten problém tu bol minulý týždeň, minulý mesiac, pred polrokom, pred rokom. Až teraz sa to ide riešiť.
Ale čo sa stalo? Podľa môjho názoru úpravou, ktorá sa navrhuje aj vrátane tých prechodných ustanovení, sa stane to, že práve po prijatí tejto úpravy bude právo na zákonného sudcu a nestranný súd porušené. Pretože tu máme jedno zásadné rozhodnutie, a to je, že prvý senát, ktorému napadla sťažnosť doc. Čentéša, bol právoplatne uznaný iným senátom, teda dvaja členovia z tohto senátu, väčšina tohto senátu, že môže byť zaujatá. Inými slovami to znamená, že možno mať pochybnosti o ich rozhodnutí, a teda nemožno mať pochybnosti o tom, že to rozhodnutie bude, že to bude absencia nestrannosti.
Novelou, ktorú teraz prijmeme, dáme do rúk tomuto senátu, ktorý bol právoplatne uznaný za taký, ktorý môže byť zaujatý, moc, aby rozhodol. Namietal týchto dvoch sudcov pán doc. Čentéš. Asi vedel, aj kvôli čomu to robí, čiže asi predpokladal, že môžu títo ľudia tendovať k rozhodnutiu proti nemu. Inými slovami, si myslím, že to rozhodnutie dopadne tak, že chcelosť pána Čentéša bude zametená pod koberec, ten procesný postup teraz nie je rozhodujúci. A toto je obrovské riziko, ktoré by sa malo hovoriť ako prevencia, ale my to tu hneď máme, hneď máme niečo, čo sa môže stať, je to riziko, že porušíme tie práva omnoho viac, ako sú teraz, že sa im pokúsime predísť. Prijatou novelou spôsobíme naozaj aj cez Bangalórske princípy, spôsobíme odňatie práva na zákonného sudcu a nestranný súd. Toto by sa podľa mňa v právnom štáte nemalo za žiadnych okolností stávať.
Ak by to išlo pro futuro, ja sa s tým viem možno trochu stotožniť, ale tento zásah, čo tu je, je naozaj necitlivý a už teraz naozaj vieme o tom, bavme sa o tom, aj súkromne a to aj na chodbách, že predsa ten Čentéš nebude vymenovaný a jeho sťažnosť nebude uznaná. Preto tu tá novela je, nikto s tým nič nerobí. Nie je na tom záujem.
Toľko vecne k tomu návrhu. Poviem na ten návrh, nie je dobrý. Už len z toho dôvodu, že naozaj zasahujeme do právoplatného rozhodnutia.
Pán minister, ja viem, že budete argumentovať, Bangalórske princípy, aj vylúčení sudca, ale tie Bangalórske princípy nepoznali a nepoznajú náš právny systém. Je to princíp, je to všeobecná téza. A tie Bangalórske princípy sú aj teraz použiteľné pre Ústavný súd. A nepoužili ich. Jasné. Tak my autoritatívne zvrchu zasiahneme do súdnej moci a povieme, no, pŕŕ, keď ty nekonáš, tak budeme konať za teba.
Ale my sme tu mali aj iné kauzy. Ak sa nemýlim, boli tu interrupcie, bolo tu vyvlastňovanie, tieto kauzy trvali ix rokov. Prečo nikto nezasiahol? (Reakcia spravodajcu.) Aha, tak to bol ten problém. Tie kauzy naozaj sa ťahali veľmi, veľmi dlho, táto kauza sa ťahá 20 mesiacov, nikto s tým nič nerobil. A stačilo jeden telefonát podľa mňa od pána premiéra a pán prezident, akoby člen strany SMER-u, by pána Čentéša vymenoval.
Práve pre toto by som poprosil alebo navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie a navrhnutý iný spôsob, akým riešiť túto naozaj prekérnu situáciu.
Ďakujem.

Pán poslanec Hraško do rozpravy.

Ďakujem pekne. Pán minister, pán predseda, kolegyne, kolegovia, je lepšie, keď si človek niečo napíše, pretože potom mu menej z toho vyšumí, čo chcel povedať, ja to tu mám pripravené, takže budem hovoriť aj pre vás a budem aj čiastočne čítať.
Máme tu problém, ktorý stojí na Ústavnom súde. Začalo sa to tým, keď Gašparovič po vzore Vladimíra Mečiara, lebo skôr jemu vlastným spôsobom, lebo to bol on, ktorý svojho času radil Mečiarovi, opäť raz začal ohýbať Ústavu Slovenskej republiky a rozhodol sa nevymenovať pána Čentéša za generálneho prokurátora. S Ústavou Slovenskej republiky si takpovediac vytrel, no radšej to nepoviem, pritom je to jeden zo základných symbolov štátnosti každej krajiny a v demokracii je to ten najdôležitejší zákon.
Slovensko sa teda raz dočkalo temného stavu, kedy sa musíme hanbiť v zahraničí, ako u nás napreduje demokratický, alebo teda demokratizačný proces, ako sa obmedzuje sloboda. Naozaj, je to o slobode, lebo páni Gašparovič a Fico sa rozhodli, že sa zmocnia Slovenska bez ohľadu na to, či je to demokratické, alebo nie.
Montesquieu hovorí o trojdelení moci, hovorí, že "ak má fungovať v spoločnosti demokracia a najmä sloboda," a ešte raz to zdôrazním, o slobode to všetko je, "musí sa moc v štáte rozdeliť do troch nezávislých zložiek". Tými zložkami sú zákonodarná moc, teda parlament, výkonná moc, teda vláda so svojím premiérom a čiastočne u nás aj prezident, a treťou je súdna moc, teda sudcovia a súdnictvo vo všeobecnosti.
Pozrime sa, ako to na Slovensku je. Parlament ovláda SMER pod vedením Fica. Vláda je celá červená a tiež pod vedením Fica. A súdnictvo je ešte ako-tak, aj keď dosť nešťastne, ale predsa len, ešte nezávislé. To je posledná bašta, ktorú Fico ešte neobsadil a neovládol. S pomocou Gašparoviča, ktorý sa spoločne s ním podieľal na výkonnej moci, jednoducho nevymenovali riadne zvoleného Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, lebo nevyhovoval do partie s Harabinom, ktorý je na Ficovej strane už dávno. Teraz tento ich proces ovládnutia súdnictva skončil na Ústavnom súde v patovej situácii a Robert Fico, tak strašne bažiaci po absolútnej moci v tomto štáte, uteká okamžite na pomoc s riešením a ide si Ústavný súd podrobiť nejakým opravným zákonom pre takýto prípad. Sudcovia neposlúchli volanie vodcu, a keď ich nemôžeme odvolať, tak ich aspoň donútime, aby rozhodli tak, ako chceme my. A keď nie, tak to urobíme znova, kým to nebude tak, ako chceme my, smeráci.
Lenže sudcovia a Ústavný súd, alebo teda sudcov na Ústavný súd vymenúva prezident. Tak si myslím, že práve pán prezident by mal takúto situáciu riešiť a vôbec mal by legitímne rozhodnúť o vymenovaní Čentéša, lenže on to nechce a ústava mu vraj na to dáva právo. Myslím si preto, že by mal mať aj právomoc zasiahnuť do takejto patovej situácie a rozhodnúť, ako majú na Ústavnom súde pokračovať ďalej. Nech sa vyfarbí a nech je nám všetkým aj celému svetu jasné, o čo sa tu hrá. Nech konečne povie, že je to on, kto tu absolútne nerešpektuje ústavu, a keď ešte aj ústavní sudcovia váhajú, ako mu to slušne povedať, tak nech ich vykričí a nech si rozhodne sám, lebo toto je hra o slobodu nás všetkých. Slobodu, ktorú nám chce Fico, tak strašne bažiaci po moci, spoločne s Gašparovičom vziať.
Asi mu v tom nezabránime, pretože Fico si rozhodne tak, ako potrebuje. Reprezentuje vraj vôľu ľudu a bude nás tu kŕmiť znôškou samoľúbych kecov o blahu pre ľudí. Lenže pravdou je, že tí ľudia ani len netušia, o čo tu v skutočnosti pánovi Ficovi ide. Lebo Fico to neprezradil, že mu ide len a len o moc. Nezamestnanosť ho netrápi, iba chodí a sľubuje. Obchoduje s nádejou ako taký misionár, sem-tam si dá s niekým Colu a potom niečo vymyslí vlastnou hlavou. Ale na pozadí majstrovsky spriada svoje mocenské hry a kradne nám slobodu, presne tak, ako to robia socialisti a jemu blízki komunisti po celom svete.
Tak teda rozhodnime dnes o tvári Slovenska. Rozhodnime ale tak, aby bolo nad slnko jasné, kto za koho kope, a nerobme si z demokracie dobrý deň a z ústavy trhací kalendár. Lebo myslieť si, že vo finále boja o moc, kedy je pán Fico už len krôčik od absolútnej moci v tomto štáte, že si dá schváliť nejaký zlepšovák, ktorý opäť vymyslel vlastnou hlavou pri Cole s Haščákom v Pente, by bolo od nás hlúpe a naivné. Bojovať proti tomu sa nedá, tak teda schváľme zmenu. Hm, čo my. Schváľte zmenu, ktorá odhalí tieto praktiky, a nech sa Fico aj s Gašparovičom ukážu v tom pravom svetle. Nech sa to všetci dozvieme a nech sa tu tak neututlá, ako sa ututlala vražda Róberta Remiáša, lebo o tom to je.
Niekto si tu na pozadí robí, čo chce, a my sa len nečinne prizeráme. A z toho mi je smutno. A nie som jediný. A niektorým je z toho už aj na zvracanie. Ale, žiaľ, takáto je realita, dámy a páni, a, žiaľ, vy musíte počúvať to, čo vám vaša vrchnosť poručí.
Keďže som chcel, aby ste sa vyfarbili, rozmýšľam, či dať procedurálny návrh, aby sa o tomto bode nerokovalo, ale ja ho nepodám. Vyfarbite sa! Ukážte svetu, o akej demokracii sa na Slovensku hovorí, ako vám ide o slobodu.
Ďakujem.

Pán poslanec Hraško bol písomne prihlásený. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Matovič, Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Matovič.

Pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, nechcem opakovať moje vystúpenie k skrátenému konaniu, ale chcel by som sa zamyslieť iba nad dvomi slovami. Jedno je "sociálne" a druhé "demokracia". Máte to v svojom názve strany, a to, že či ste sociálni, to, si myslím, že by ste si mohli odpovedať na základe toho, že či je sociálne schváliť vraj niektorým sponzorom SMER-u 300 mil. eur ročne, aby platili zamestnanci, obyčajní ľudia, bežní podnikatelia cez zvýšené ceny elektriny na to, aby niekto si mohol postaviť svoje slnečné elektrárne. To je vaše sociálne cítenie zrejme. Sociálne je asi podľa vás takisto zdvihnúť chudákom živnostníkom, z ktorých 88 % platí iba minimálne odvody, zvýšiť im minimálne odvody o 20 %. Sociálne je zvýšiť daň z príjmu rovnako najchudobnejšej eseročke ako najbohatšej eseročke, napr. SPP.
A či je demokratické, že opakovane, a v tomto prípade ja neviem, či to už bolo piaty- alebo šiestykrát, či je demokratické, aby ste dali rokovanie parlamentu aj po siedmej hodine večer, na to, si myslím, že odpoveď poznáte sami. V žiadnom prípade to demokratické nie je. Stretáme sa s tým opakovane, vždy keď sa prejednáva nejaký nepríjemný zákon, kde by náhodou vám mohlo ublížiť, nejaká zvýšená pozornosť médií, a kde by náhodou sa to takýmto spôsobom dozvedeli ľudia, tak vždy dáte, aby sa o tomto zákone rokovalo proti noci, a mám taký pocit, že práve tú noc chcete využiť, aby ste pod rúškom tmy spáchali opäť nejaké svinstvo.
V prípade tých predošlých prípadov vždy to bolo o tom, keď si pozriete, kedy ste dovolili alebo ste súhlasili s tým, aby sa rokovalo aj po siedmej hodine večer, vždy ste odhlasovali niečo, čo bolo pre vás veľmi, veľmi nepríjemné. A ja si osobne myslím, že to bolo aj niečo, za čo sa podstatná časť ľudí z vášho klubu aj v skutočnosti hanbila. Ja si myslím, že aj za tento zákon, ktorý dnes predkladáte, ak by ste naozaj boli slobodní a ak by ste naozaj mohli hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, a možno tak tajne, ako tu niekto obhajuje tajnú voľbu kohokoľvek, tak takisto tajne by sme mohli hlasovať aj o tomto návrhu zákona a ja som presvedčený alebo myslím si, že našlo by sa pár ľudí, a možno by ich nebolo iba pár, ktorí by ten návrh ani z klubu SMER nepodporili, ak by vám na prsty nepozerali.
A toto ma mrzí, že nechávate z parlamentu robiť obyčajnú bábku, kde si niekto zmyslí a povie, možno nejaký ten sponzor, že teraz práve potrebuje rýchlo, urgentne vymeniť generálneho prokurátora, lebo mu možno niečo hrozí, lebo možno niekomu ide niekto po krku, tak treba tam rýchlo dosadiť toho svojho správneho človeka a vy za to slepo zahlasujete. Toto ma veľmi mrzí.
A ešte raz: nesprávate sa ani sociálne a v žiadnom prípade nie demokraticky.

Pán poslanec Hlina do rozpravy.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, ešte dovoľte krátko.
Ja som čakal, pán minister, ja som vás vyzval, že si počkám na ten argumentačný guľomet, spomenuli ste pána Vozára a právo, mysleli ste, predpokladám, pána Čentéša, na rozhodnutie a ja sa nechcem zamotať do filozofie, od toho je tu pán predseda parlamentu, pán Paška. Ale že čo je dôležitejšie, či právo na rozhodnutie, alebo právo na správne rozhodnutie, hej, to by sme museli asi debatovať. Čiže keď toto je... (Reakcia ministra.)
Keď dovolíte, dokončím. Teda hovorím to moje posúdenie toho vášho vystúpenia, ktoré som pripustil, že by ma mohlo presvedčiť, že je odôvodnené, žiaľ, musím skonštatovať, že nie je, lebo ste to postavili celé práve na rozhodnutie, že to povedal pán Vozár. Ja síce sa vo vašich kruhoch nepohybujem, čiže predpokladám, keď ste ho citovali, tak je asi uznávaným odborníkom, pre mňa to nebol dostatočný dôvod, hej. A nechcem sa zamotať do, ako som už teda spomínal, do iných ťažších rovín.
Pokiaľ teda hovoríme o ľudskom práve pána Čentéša na to, aby dostal rozhodnutie, tak dovoľte, aby som využil ešte túto chvíľu na poukázanie na ľudské práva bežných občanov. A zajtra 1. mája, keby ste náhodou miesto stavania májov išli okolo Námestia SNP, tak o piatej tam je protest proti úžerníkom pod ochranou štátu, tak vás veľmi srdečne všetkých pozývam. Možno by to bolo aj pekné, keby ste sa prípadne niektorí z vás tam ukázali a deklarovali svoju vôľu, už keď nie v skrátenom, tak v obyčajnom, bežnom konaní, chrániť a hájiť ľudské práva bežných občanov, ktorí naozaj v tejto krajine častokrát veľmi trpia.
Ďakujem pekne.

Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. (Reakcie z pléna.) Á, pardon, prepáčte, ospravedlňujem sa.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Budeme hlasovať.
Vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku a budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona v prvom čítaní.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)