18. schôdza

Ak je to možné, tak rád prepustím miesto pani kolegyni.

126b.
Dobre. Takže ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Ďakujem aj všetkým, ktorí reagovali, a možno sa mi tak žiada najviac odpovedať pani poslankyni Žitňanskej. Ja sa nedivím, že to tak vnímala, a je v tom aj možno veľa pravdy, že to, čo som navrhol, zaváňa hodne veľkou politickou naivitou. Ale ja som ozaj presvedčený, že tento svet potrebuje aj naivnejšie prístupy a že naivní ľudia dokážu zmeniť veľmi veľa, možnože viacej, ako by sme to čakali, ale to je vec diskusie.
Skôr v tejto chvíli tá moja naivita bola výrazom pochopenia reality. My tu môžeme búšiť do pravej strany, na pravé krídlo tejto snemovne, koľko chceme, a vidíme, aké nachádzame odozvy. Nuž, pokúsil som sa ponúknuť niečo, čo síce zaváňalo nie tvrdým politickým zápasom, ale reálnym riešením, ktoré neviem čo by urobilo tu s nami, ale nepochybne by občanov krajiny, ktorých tu zastupujeme, veľmi potešilo. Ich naozaj nemôžu zaujímať tieto vysoko sofistikované úvahy o tom, kto, kde, kedy, akým spôsobom sa zmocnil ktorého paragrafu. Ich naozaj zaujíma, či budú žiť v krajine, v ktorej budú radi žiť a budú radi, aby tam žili aj ich deti. Ja sa veľmi obávam, že zatiaľ ideme iným smerom. A je to úplne jedno, či je to smer SMER-u, alebo smer OĽaNO, ich to fakt tak nemusí zaujímať.
Takže preto som chcel poprosiť aj o porozumenie pre taký naivný prístup, o ktorom som presvedčený, že je napriek svojej naivnosti úplne reálny. A ja ho v závere opakujem, prosím, aby pán prezident urobil to, čo mal urobiť už dávno.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, prítomní, ja by som len naozaj v krátkosti vystúpil s takou krátkou a veľmi úprimnou výzvou voči teda pánovi ministrovi, ktorého teda ja si veľmi vážim za jeho odbornú prácu doteraz, najmä tá v advokácii, ale aj voči pánovi predsedovi výboru ústavnoprávneho, aby nás s ohľadom na to, že jednak tie Bangalórske princípy, na ktorých je postavená tá novela, je možné uplatniť aj teraz. To je po prvé.
A po druhé, keď Ústavný súd sám povedal, že tú vec, ktorá tu je, vyrieši, aby boli takí dobrí, so všetkou úctou naozaj ich žiadam, aby nám vysvetlili, prečo je treba použiť skrátené konanie? Kde je porušené, ak som správne pochopil, odôvodňuje sa to hrozbou zásahu do ľudských práv, kde je porušené ľudské právo? Kde je tá hrozba? To by som bol rád a za to veľmi pekne ďakujem vopred.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kadúc, bolo zrejmé, že celý čas dneska, jak rokujeme, tak sme vyzývali pána ministra, aby v rozprave vystúpil a aby konečne teda povedal a obhájil tento návrh. Pán minister mlčí. V rozprave sme ho žiadali, v rozprave, aby sme mohli reagovať. Pán minister mlčí, čiže nevie obhájiť tak, aby mohol ísť do rozpravy.
Preto by som poprosil pani predsedajúcu, druhým predkladateľom je pán Robert Fico, tak požiadajte jeho, aby on prišiel. Možno on bude vedieť povedať, že z akého dôvodu predkladajú skrátené legislatívne konanie. (Potlesk.)

Takže, vážené dámy, vážení páni, prešla pomerne krátka chvíľa od tej výzvy, aj keď nie v rozprave, ale predsa len si dovolím zdôvodniť tento návrh na skrátené legislatívne konanie.
Je fakt, že dnes na tlačovej konferencii premiér, bol som tam aj ja prítomný, uviedol dôvody, a myslím si, že netreba ich opakovať. Ale čo môžem povedať, je jedna vec, že, a nebudem to hovoriť mojimi slovami, ale poviem to slovami, myslím, uznávaného advokáta a právnika Dr. Jozefa Vozára z Ústavu štátu a práva, ktorý povedal, a bolo to, samozrejme, zverejnené aj v tlači, môžete si to dohľadať, že "prioritou je rozhodnúť". Naopak, nekonanie by znamenalo odmietnutie spravodlivosti a Jozef Čentéš by sa podľa neho mohol obrátiť na súd pre ľudské práva a namietať, že nemohol na súde jednoducho sa domôcť spravodlivého rozhodnutia.
Ak toto nepovažujete za porušenie základného ľudského práva na prístup k spravodlivosti, tak potom asi nie celkom si rozumieme, resp. tí, ktorí sú právnici, asi nie celkom rozumejú tomuto. (Reakcia z pléna.)
To je v poriadku. To je v poriadku, ja len citujem, že čo je problém. Pretože Ústavný súd nekoná, ale prešľapuje. A ja som očakával, že pokiaľ minulý týždeň sme prišli s nejakou legislatívnou úpravou, samozrejme, v dobrej viere, že sa niečo udeje, ale ako sme boli svedkami, tak sa neudialo absolútne nič. Čo som zaznamenal, a to tuná neodznelo v rozprave, že Ústavný súd okrem toho, že hovoril, že bude riešiť tento problém v zmysle Bangalórskych princípov, tak po schválení návrhu vládou tohto zákona v stredu minulý týždeň sa vyjadril, že akceptuje aj takéto riešenie. To ste možno nezachytili. Bolo by dobré možno si prelustrovať dennú tlač.
Ďalej. Čo sa týka tých rôznych, samozrejme, chcem poďakovať za rôzne vecné pripomienky, ale bolo toho tuná naozaj veľa všeličoho, tak myslím, že nemá zmysel, aby som sa vyjadroval k tým veciam, ktoré nemajú relevanciu k tomuto konkrétnemu bodu, ktorý prerokovávame.
Ak sa hovorilo tuná o tom, že, a, samozrejme, viacerí to spomínali, že tento návrh je retroaktívny, porušujúci ústavné princípy a tak ďalej, podľa môjho názoru nie je retroaktívny, pretože absolútne nezasahuje do vecnej stránky, do hmotnoprávnej stránky, ktorá je predmetom rozhodovania Ústavného súdu. Akurát rieši otázku procesu, ako má rozhodnúť Ústavný súd, akým spôsobom má ísť do toho, aby mohol rozhodnúť. Ja nevidím rozdiel v tejto chvíli medzi tým, ktorí sú ústavní sudcovia namietnutí a vylúčení. Pretože Ústavný súd sa nevie pohnúť, jednoducho. A je jedno, či sú namietnutí, alebo vylúčení z tohto, z tohto pohľadu. Čiže niečo treba urobiť.
A myslím si, že tie Bangalórske princípy, ktoré sú spomínané a boli tu tisíckrát spomínané, nebudem ich opakovať, citoval ich tuná už pán spravodajca, hovoria jasne o tom, že nielen o vylúčených, teda, pardon, nielen o namietnutých, ale aj o vylúčených sudcoch to je, áno. To znamená, že môžu rozhodovať aj vylúčení, právoplatne, sudcovia.
A ja som neprišiel na tieto Bangalórske princípy nejako náhodou, ale naozaj to bolo citované v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harabin verzus Slovenská republika.
Takže je tam určitá záruka, že aj keď tu existuje mnoho rôznych riešení, a ja naozaj nie som nejak šťastný, že musíme takéto veci riešiť, ale z hľadiska odborného je to jedno lepšie z tých rôznych zlých riešení, áno.
A je fakt, že pokiaľ pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že Bangalórske princípy neboli, resp. boli uplatnené a boli spomínané v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, tak vtedy nenastala tá situácia, ktorá nastala teraz. Je to úplne iný prípad, pretože v tom čase, keď sa rozhodovalo vo veci Harabin verzus Slovenská republika, sa rozhodovalo v pléne. Čiže to je iná situácia, ako nastala teraz. Takže vôbec by som to neporovnával a už vôbec nejde o rovnaký prípad.
To sú naozaj argumenty, ktoré už idú ďalej, pretože už riešime otázku samotného zákona, ale nedalo mi, aby som nereagoval na to, pretože v dnešnej rozprave zazneli naozaj aj tie témy ohľadom samotného zákona, aj keď je predmetom momentálne otázka skráteného konania.
Čiže ja dúfam, že aspoň čiastočne som odpovedal tým, ktorí tieto veci, ktorí v tom nemali jasno, a predpokladám, že ak bude ďalšia príležitosť, rád odpoviem aj na iné otázky.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania, ktorým odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu predpojatosti. Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou Slovenskej republiky zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania, čo vedie k stavu, kedy podľa platnej právnej úpravy nie je možné rozhodnúť nielen vo veci samej, ale ani len o týchto námietkach účastníkov konania.
Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán minister. Dámy a páni, poprosím vás, prerokovávame zákon v prvom čítaní.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytnutia ústavne garantovanej ochrany základných práv a slobôd, a to v konaní pred Ústavným súdom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informoval a vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Po formálno-právnej stránke návrh obsahuje náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Cieľom návrhu zákona je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásení účastníkov konania, ktorými odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu údajnej predpojatosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 455 z 30. apríla 2013 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby vládny návrh zákona prerokoval v druhom čítaní ústavnoprávny výbor, a to aj ako výbor gestorský, s termínom prerokovania ihneď.
Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste týmto otvorili všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážení kolegovia, opäť by som si rád dovolil pár slov už teraz k vecnej rovine a rozmýšľal som, že či pôjdem podľa prípravy, alebo podľa toho, že opäť pripomeniem ten prípad, ktorý sa stal teraz a ktorý tu je, že máme tu právoplatne zvoleného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora a problém nastal, keď pán prezident tohto kandidáta nevymenoval.
Dvadsať mesiacov sa tu naťahujeme verejne, či aj interne, dohadujeme sa, že či ten kandidát je dobrý, nie je dobrý, má vymenovať, nemá vymenovať, všetci zásadní ústavní právnici sa zhodli, že by ho vymenovať mal. Doteraz sa s tým nič neurobilo, až zrazu slovami predsedu ústavnoprávneho výboru sa vládna strana prebrala a povedala, že je to treba riešiť, po 20 mesiacoch. Ja netuším, doteraz som neporozumel, čo bolo tým dôvodom, prečo je to treba riešiť. Ten problém tu bol minulý týždeň, minulý mesiac, pred polrokom, pred rokom. Až teraz sa to ide riešiť.
Ale čo sa stalo? Podľa môjho názoru úpravou, ktorá sa navrhuje aj vrátane tých prechodných ustanovení, sa stane to, že práve po prijatí tejto úpravy bude právo na zákonného sudcu a nestranný súd porušené. Pretože tu máme jedno zásadné rozhodnutie, a to je, že prvý senát, ktorému napadla sťažnosť doc. Čentéša, bol právoplatne uznaný iným senátom, teda dvaja členovia z tohto senátu, väčšina tohto senátu, že môže byť zaujatá. Inými slovami to znamená, že možno mať pochybnosti o ich rozhodnutí, a teda nemožno mať pochybnosti o tom, že to rozhodnutie bude, že to bude absencia nestrannosti.
Novelou, ktorú teraz prijmeme, dáme do rúk tomuto senátu, ktorý bol právoplatne uznaný za taký, ktorý môže byť zaujatý, moc, aby rozhodol. Namietal týchto dvoch sudcov pán doc. Čentéš. Asi vedel, aj kvôli čomu to robí, čiže asi predpokladal, že môžu títo ľudia tendovať k rozhodnutiu proti nemu. Inými slovami, si myslím, že to rozhodnutie dopadne tak, že chcelosť pána Čentéša bude zametená pod koberec, ten procesný postup teraz nie je rozhodujúci. A toto je obrovské riziko, ktoré by sa malo hovoriť ako prevencia, ale my to tu hneď máme, hneď máme niečo, čo sa môže stať, je to riziko, že porušíme tie práva omnoho viac, ako sú teraz, že sa im pokúsime predísť. Prijatou novelou spôsobíme naozaj aj cez Bangalórske princípy, spôsobíme odňatie práva na zákonného sudcu a nestranný súd. Toto by sa podľa mňa v právnom štáte nemalo za žiadnych okolností stávať.
Ak by to išlo pro futuro, ja sa s tým viem možno trochu stotožniť, ale tento zásah, čo tu je, je naozaj necitlivý a už teraz naozaj vieme o tom, bavme sa o tom, aj súkromne a to aj na chodbách, že predsa ten Čentéš nebude vymenovaný a jeho sťažnosť nebude uznaná. Preto tu tá novela je, nikto s tým nič nerobí. Nie je na tom záujem.
Toľko vecne k tomu návrhu. Poviem na ten návrh, nie je dobrý. Už len z toho dôvodu, že naozaj zasahujeme do právoplatného rozhodnutia.
Pán minister, ja viem, že budete argumentovať, Bangalórske princípy, aj vylúčení sudca, ale tie Bangalórske princípy nepoznali a nepoznajú náš právny systém. Je to princíp, je to všeobecná téza. A tie Bangalórske princípy sú aj teraz použiteľné pre Ústavný súd. A nepoužili ich. Jasné. Tak my autoritatívne zvrchu zasiahneme do súdnej moci a povieme, no, pŕŕ, keď ty nekonáš, tak budeme konať za teba.
Ale my sme tu mali aj iné kauzy. Ak sa nemýlim, boli tu interrupcie, bolo tu vyvlastňovanie, tieto kauzy trvali ix rokov. Prečo nikto nezasiahol? (Reakcia spravodajcu.) Aha, tak to bol ten problém. Tie kauzy naozaj sa ťahali veľmi, veľmi dlho, táto kauza sa ťahá 20 mesiacov, nikto s tým nič nerobil. A stačilo jeden telefonát podľa mňa od pána premiéra a pán prezident, akoby člen strany SMER-u, by pána Čentéša vymenoval.
Práve pre toto by som poprosil alebo navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie a navrhnutý iný spôsob, akým riešiť túto naozaj prekérnu situáciu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, pán predseda, kolegyne, kolegovia, je lepšie, keď si človek niečo napíše, pretože potom mu menej z toho vyšumí, čo chcel povedať, ja to tu mám pripravené, takže budem hovoriť aj pre vás a budem aj čiastočne čítať.
Máme tu problém, ktorý stojí na Ústavnom súde. Začalo sa to tým, keď Gašparovič po vzore Vladimíra Mečiara, lebo skôr jemu vlastným spôsobom, lebo to bol on, ktorý svojho času radil Mečiarovi, opäť raz začal ohýbať Ústavu Slovenskej republiky a rozhodol sa nevymenovať pána Čentéša za generálneho prokurátora. S Ústavou Slovenskej republiky si takpovediac vytrel, no radšej to nepoviem, pritom je to jeden zo základných symbolov štátnosti každej krajiny a v demokracii je to ten najdôležitejší zákon.
Slovensko sa teda raz dočkalo temného stavu, kedy sa musíme hanbiť v zahraničí, ako u nás napreduje demokratický, alebo teda demokratizačný proces, ako sa obmedzuje sloboda. Naozaj, je to o slobode, lebo páni Gašparovič a Fico sa rozhodli, že sa zmocnia Slovenska bez ohľadu na to, či je to demokratické, alebo nie.
Montesquieu hovorí o trojdelení moci, hovorí, že "ak má fungovať v spoločnosti demokracia a najmä sloboda," a ešte raz to zdôrazním, o slobode to všetko je, "musí sa moc v štáte rozdeliť do troch nezávislých zložiek". Tými zložkami sú zákonodarná moc, teda parlament, výkonná moc, teda vláda so svojím premiérom a čiastočne u nás aj prezident, a treťou je súdna moc, teda sudcovia a súdnictvo vo všeobecnosti.
Pozrime sa, ako to na Slovensku je. Parlament ovláda SMER pod vedením Fica. Vláda je celá červená a tiež pod vedením Fica. A súdnictvo je ešte ako-tak, aj keď dosť nešťastne, ale predsa len, ešte nezávislé. To je posledná bašta, ktorú Fico ešte neobsadil a neovládol. S pomocou Gašparoviča, ktorý sa spoločne s ním podieľal na výkonnej moci, jednoducho nevymenovali riadne zvoleného Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, lebo nevyhovoval do partie s Harabinom, ktorý je na Ficovej strane už dávno. Teraz tento ich proces ovládnutia súdnictva skončil na Ústavnom súde v patovej situácii a Robert Fico, tak strašne bažiaci po absolútnej moci v tomto štáte, uteká okamžite na pomoc s riešením a ide si Ústavný súd podrobiť nejakým opravným zákonom pre takýto prípad. Sudcovia neposlúchli volanie vodcu, a keď ich nemôžeme odvolať, tak ich aspoň donútime, aby rozhodli tak, ako chceme my. A keď nie, tak to urobíme znova, kým to nebude tak, ako chceme my, smeráci.
Lenže sudcovia a Ústavný súd, alebo teda sudcov na Ústavný súd vymenúva prezident. Tak si myslím, že práve pán prezident by mal takúto situáciu riešiť a vôbec mal by legitímne rozhodnúť o vymenovaní Čentéša, lenže on to nechce a ústava mu vraj na to dáva právo. Myslím si preto, že by mal mať aj právomoc zasiahnuť do takejto patovej situácie a rozhodnúť, ako majú na Ústavnom súde pokračovať ďalej. Nech sa vyfarbí a nech je nám všetkým aj celému svetu jasné, o čo sa tu hrá. Nech konečne povie, že je to on, kto tu absolútne nerešpektuje ústavu, a keď ešte aj ústavní sudcovia váhajú, ako mu to slušne povedať, tak nech ich vykričí a nech si rozhodne sám, lebo toto je hra o slobodu nás všetkých. Slobodu, ktorú nám chce Fico, tak strašne bažiaci po moci, spoločne s Gašparovičom vziať.
Asi mu v tom nezabránime, pretože Fico si rozhodne tak, ako potrebuje. Reprezentuje vraj vôľu ľudu a bude nás tu kŕmiť znôškou samoľúbych kecov o blahu pre ľudí. Lenže pravdou je, že tí ľudia ani len netušia, o čo tu v skutočnosti pánovi Ficovi ide. Lebo Fico to neprezradil, že mu ide len a len o moc. Nezamestnanosť ho netrápi, iba chodí a sľubuje. Obchoduje s nádejou ako taký misionár, sem-tam si dá s niekým Colu a potom niečo vymyslí vlastnou hlavou. Ale na pozadí majstrovsky spriada svoje mocenské hry a kradne nám slobodu, presne tak, ako to robia socialisti a jemu blízki komunisti po celom svete.
Tak teda rozhodnime dnes o tvári Slovenska. Rozhodnime ale tak, aby bolo nad slnko jasné, kto za koho kope, a nerobme si z demokracie dobrý deň a z ústavy trhací kalendár. Lebo myslieť si, že vo finále boja o moc, kedy je pán Fico už len krôčik od absolútnej moci v tomto štáte, že si dá schváliť nejaký zlepšovák, ktorý opäť vymyslel vlastnou hlavou pri Cole s Haščákom v Pente, by bolo od nás hlúpe a naivné. Bojovať proti tomu sa nedá, tak teda schváľme zmenu. Hm, čo my. Schváľte zmenu, ktorá odhalí tieto praktiky, a nech sa Fico aj s Gašparovičom ukážu v tom pravom svetle. Nech sa to všetci dozvieme a nech sa tu tak neututlá, ako sa ututlala vražda Róberta Remiáša, lebo o tom to je.
Niekto si tu na pozadí robí, čo chce, a my sa len nečinne prizeráme. A z toho mi je smutno. A nie som jediný. A niektorým je z toho už aj na zvracanie. Ale, žiaľ, takáto je realita, dámy a páni, a, žiaľ, vy musíte počúvať to, čo vám vaša vrchnosť poručí.
Keďže som chcel, aby ste sa vyfarbili, rozmýšľam, či dať procedurálny návrh, aby sa o tomto bode nerokovalo, ale ja ho nepodám. Vyfarbite sa! Ukážte svetu, o akej demokracii sa na Slovensku hovorí, ako vám ide o slobodu.
Ďakujem.

Pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, nechcem opakovať moje vystúpenie k skrátenému konaniu, ale chcel by som sa zamyslieť iba nad dvomi slovami. Jedno je "sociálne" a druhé "demokracia". Máte to v svojom názve strany, a to, že či ste sociálni, to, si myslím, že by ste si mohli odpovedať na základe toho, že či je sociálne schváliť vraj niektorým sponzorom SMER-u 300 mil. eur ročne, aby platili zamestnanci, obyčajní ľudia, bežní podnikatelia cez zvýšené ceny elektriny na to, aby niekto si mohol postaviť svoje slnečné elektrárne. To je vaše sociálne cítenie zrejme. Sociálne je asi podľa vás takisto zdvihnúť chudákom živnostníkom, z ktorých 88 % platí iba minimálne odvody, zvýšiť im minimálne odvody o 20 %. Sociálne je zvýšiť daň z príjmu rovnako najchudobnejšej eseročke ako najbohatšej eseročke, napr. SPP.
A či je demokratické, že opakovane, a v tomto prípade ja neviem, či to už bolo piaty- alebo šiestykrát, či je demokratické, aby ste dali rokovanie parlamentu aj po siedmej hodine večer, na to, si myslím, že odpoveď poznáte sami. V žiadnom prípade to demokratické nie je. Stretáme sa s tým opakovane, vždy keď sa prejednáva nejaký nepríjemný zákon, kde by náhodou vám mohlo ublížiť, nejaká zvýšená pozornosť médií, a kde by náhodou sa to takýmto spôsobom dozvedeli ľudia, tak vždy dáte, aby sa o tomto zákone rokovalo proti noci, a mám taký pocit, že práve tú noc chcete využiť, aby ste pod rúškom tmy spáchali opäť nejaké svinstvo.
V prípade tých predošlých prípadov vždy to bolo o tom, keď si pozriete, kedy ste dovolili alebo ste súhlasili s tým, aby sa rokovalo aj po siedmej hodine večer, vždy ste odhlasovali niečo, čo bolo pre vás veľmi, veľmi nepríjemné. A ja si osobne myslím, že to bolo aj niečo, za čo sa podstatná časť ľudí z vášho klubu aj v skutočnosti hanbila. Ja si myslím, že aj za tento zákon, ktorý dnes predkladáte, ak by ste naozaj boli slobodní a ak by ste naozaj mohli hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, a možno tak tajne, ako tu niekto obhajuje tajnú voľbu kohokoľvek, tak takisto tajne by sme mohli hlasovať aj o tomto návrhu zákona a ja som presvedčený alebo myslím si, že našlo by sa pár ľudí, a možno by ich nebolo iba pár, ktorí by ten návrh ani z klubu SMER nepodporili, ak by vám na prsty nepozerali.
A toto ma mrzí, že nechávate z parlamentu robiť obyčajnú bábku, kde si niekto zmyslí a povie, možno nejaký ten sponzor, že teraz práve potrebuje rýchlo, urgentne vymeniť generálneho prokurátora, lebo mu možno niečo hrozí, lebo možno niekomu ide niekto po krku, tak treba tam rýchlo dosadiť toho svojho správneho človeka a vy za to slepo zahlasujete. Toto ma veľmi mrzí.
A ešte raz: nesprávate sa ani sociálne a v žiadnom prípade nie demokraticky.