19. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Zdá sa mi, že som nejako rýchlo skočil na to prvé miesto a možno, že to je dobré. Aspoň budem mať potom viac kľudu.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Beblavy sa odhlásil, takže preto nás požiadal vzhľadom na to, že nie je tu poobede, takže preto ste vyskočili vyššie.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Chcem upozorniť, toto už bolo na európskom výbore a myslím, že zajtra ešte sa má o mnohých týchto témach debatovať znova na európskom výbore. Takže troška snáď predbiehame, ale ja to, čo snáď zajtra im tam poviem, tak to poviem aj tu už dnes, keď máme tu možnosť, plénum a počúva pán minister. Prvá je taká ideologická otázka. Či naozaj to musí byť tak ako za socializmu, že dnes musí byť lepšie ako včera a horšie ako zajtra, že potrebujeme stály rast a k tomu, aby sme dobiehali európske štáty, potrebujeme rast, rast, rast.
Podľa včerajšej či predvčerajšej štatistiky som videl, že Slovensko už má 73 percent zo životnej úrovne európskych krajín. Čiže to už je pomerne dobrá životná úroveň, v čase krízy, šetrenia, možno ten rast by som nazval taký, aby bol udržateľný, ale proste nie za každú cenu rast. Napríklad Amerika tam je daná ako príklad s dvojpercentným rastom, ale na druhej strane všetci vieme, že je to krajina hlboko zadlžená, že si tlačí peňazí, koľko potrebuje, že má obrovské obraty s derivátmi, s peniazmi, ktoré prakticky neexistujú, s bublinami a tak ďalej. Čiže nielen rast je najdôležitejší, skôr stabilita, o ktorej je reč. Vieme, že v Amerike svojho času dovolili nakupovať aj vlastné akcie, vlastné deriváty, aby obrat bol, aby to všetko stúpalo, aby všetko bolo happy. Aj keď sa tým tá priepasť odďaľuje vždy o kúsok. Čo sa týka nášho dlhu, tak v tomto smere bude ešte možno iný materiál. Iste, že sa hrozivo blíži, kde už bude treba zatiahnuť brzdu, iste tie pôžičky na euroval nám v tomto neprispejú, aj keď sa hovorilo, že sa to nebude do toho rátať. Neviem, ako je to teraz. Ale to by si, samozrejme, vyžiadalo väčšiu diskusiu tuná, ako to je s naším dlhom a či naozaj neúmerne nezadlžujeme budúce generácie. Isteže, do istej miery rásť potrebujeme, ale nie za každú cenu. Tak by som povedal, že riešenie krízy vidíme ako krízu. Najmä morálnu, ale určite aj životom na pol plynu a šetrením, nenakupovaním zbytočných vecí, nestať sa otrokom umelo vyvolaných potrieb. A toto na nás zo všetkých televízií doslova srší. Nikdy v živote som toľko reklám na lieky nevidel ako teraz. Aj na rýchle pôžičky, ktoré dostanete hneď, bez toho, že by vás skontrolovali, a potom vás za mesiac chytia do pazúrov a tak ďalej. Určite je treba sa zamyslieť aj nad reklamou najmä v čase, keď mládež na to pozerá, ktorej je nejako príliš veľa a vlastne film sa už ani nedá pozerať, lebo je tam samá reklama. Čiže napriek kríze Slováci chcú stále viac potrebovať, vidno to aj z obratu v herniach, vidno to aj z obratu vo veľkých obchodných domoch, vidno to aj v nákupných centrách v Rakúsku, kde vlastne znie len slovenčina. Mne sa zdá, že tento životný štýl je na úkor budúcnosti. Pomocou spotrebiteľských a hypotekárnych úverov, ktoré sa veľmi často dotýkajú napríklad seniorov, ktorých je 41 000 dnes exekvovaných s penziou 116 eur. Je to už téma asi trocha iná, povedal by som, že v  tom materiáli mi chýba troška hlbšia analýza toho, čo sa vlastne vo svete deje.
Cyprus je malá krajina, naozaj malá krajina, nedávno sme tam boli. Naraz potrebuje miliardy eur. Naraz potrebuje sanovať choré banky. Je zvláštne, že naraz siahne na úspory možno aj serióznych ľudí, možno len špekulantov. To je tiež zvláštne. A určité záruky, že u nás k tomu nedôjde, by, samozrejme, občania radi počuli. To, že hlavný zdroj našich kríz je, myslím, zhubný vplyv finančných derivátov, má to veľmi zlý vplyv na vývoj finančného systému. Existuje veľa špekulantov na finančných trhoch, ktorí sú vlastne neobmedzení, majú neobmedzené možnosti. Akosi sa prestalo hovoriť o zdanení týchto finančných transakcií. Mne sa zdá aj 0,1, 0,01 málo na to, aby sme zdanili tieto transakcie, ktoré možno komputery stotisíckrát urobia. Alebo aj viac za noc. Konštatujem, že súčasný finančný systém je odtrhnutý od produktívnej ekonomiky, je zameraný na špekulácie, burzové operácie, obchody s derivátmi, niekde som čítal, že je to 1,3 trilióna dolárov denne. Že táto bublina je 25-krát väčšia, ako je HDP celého sveta. To sú čísla katastrofálne. Myslím si, že toto treba nejakým spôsobom obmedziť. Niekto to nazval 24-hodinovú elektroniku, bankovníctvo, šírenie  finančného AIDS, alebo kasíno ekonomiku, mne sa zdá, že to je dobrý názov. Zaujímavý bol návrh, a to som ešte od nikoho nepočul, či by tieto obchody s derivátmi nemali prebiehať v nejakej paralelnej mene, ktorú sa bude dať zameniť na reálne peniaze v určitom kurze. To nie je zlý nápad, lebo tým pádom špekulujte si, chlapci, ale kurz k euru bude tak nízky, že no. To je snáď ideálny stav, finančníci o tom vedia, ale čo keby sme ho my zaviedli? Peniaze treba získať prácou, nie špekuláciami. Dnes iba 2 percentá obchodov z derivátov slúži na nákupy tovarov a služieb. A 98 percent slúži na to, aby sa znovu investovali do špekulatívnych obchodov. Tak, vážení, tento záver bol skôr šitý na zajtrajší európsky výbor, kde budú odborníci v oblasti finančníctva z jedného ministerstva, druhého, tretieho hovoriť na túto tému. Ale keď sme tu už mali pána ministra, tak som si dovolil povedať týchto pár slov.
Ďakujem.