19. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister. V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, minulý týždeň som upozornil na podozrivú mandátnu zmluvu medzi Slovenskou správou ciest a spoločnosťou SQM, s. r. o., Banská Bystrica o realizácii obstarávania 14 nadlimitným zákazkám za asi 200 mil. eur. Hneď nasledujúci deň ste uvedenú zmluvu zrušili, čím ste potvrdili moje podozrenia. Aké personálne dôsledky ste vyvodili voči osobám, ktoré zmluvu pripravili."
Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie o ukončení odpovede.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, zmluva s SQM bola v kompetencii Slovenskej správy ciest. Skôr, ako ste sa vy k tejto téme vyjadrili, predmetná zmluva už bola v procese zrušenia. Pred samotným zrušením zmluvy sa nič z nej ani nerealizovalo. SSC túto zmluvu uzatvorila ako záložný plán, pretože kvôli práve nečinnosti bývalého vášho vedenia bola zazmluvnená suma najmä v oblasti ciest I. triedy veľmi nízka a odkedy sme vo vláde, nič iné nerobíme, len upratujeme po vás tieto chyby v eurofondoch.
Napriek tomu som presvedčený, že táto súťaž prebehla v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a z tohto dôvodu zatiaľ nebolo potrebné vyvodiť žiadne personálne dôsledky.
Skončil som.

Ďakujem, pán minister. Chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, máte na to 2 minúty.

Vážený pán minister, pre vašu informáciu, za našej vlády sme spustili projekt z Operačného programu Doprava na elimináciu bezpečnostných rizík ciest I. triedy v trnavskom, nitrianskom, košickom a prešovskom kraji. Choďte sa spýtať tých občanov, či sú spokojní s tým, že stovky kilometrov ciest I. triedy boli kompletne zrekonštruované. Vy po nástupe ste zrušili tento projekt v bystrickom, žilinskom a trenčianskom kraji. Občania mohli dneska jazdiť po stovkách kilometrov ciest kompletne zrekonštruovaných. Čo vy tu hovoríte o tom, že sme nečerpali!? Štyridsať mostov na cestách I. triedy bolo zrekonštruovaných.
Pán minister, čo to je za bordel na Slovenskej správe ciest, keď niekto dá obstarávať súkromnej firme zákazky z Operačného programu Doprava v objeme 200 mil. eur a ministerstvo o tom nič nevie? Ešte raz sa vás pýtam, kto odsúhlasil z ministerstva takúto zmluvu so súkromnou firmou?

Pán minister, nech sa páči o odpoveď.

Pán Zajac, čo sa týka eliminácie bezpečnostných rizík, lebo vy to stále donekonečna omieľate, tieto projekty, vy, mali ste vy schválené Komisiou tieto projekty? Nemali. Vy bľafujete na celej čiare. Hrozilo obrovské riziko, obrovské riziko, že by nám Komisia nikdy nepreplatila tieto prostriedky. Jasné, vy ste sa hrnuli do tých stavieb bez toho, aby ste mali istotu, že vám to Komisia naozaj aj schváli tieto projekty. Vy si vôbec neuvedomujete, však k tomu je dokumentácia, kde vás jasne vyzývali k tomu, aby ste vysvetlili, aké tie projekty sú vlastne obsahovo, či sa náhodou nejedná o len cyklickú údržbu, čiže výmenu asfaltu, čo sú neoprávnené výdavky. Napriek tomu tieto dva projekty, ktoré neboli dobre navrhnuté, sme obhájili v záujme Slovenska, ale tie ďalšie dva už nám jasne povedala Komisia, že toto nepôjde. Vy tie listy ste nevideli? Ja vám ich môžem ukázať, kde vás vyzývali. Za vášho ministrovania alebo KDH-áckeho ani ste nedali odpoveď do Bruselu, aby ste niečo vysvetlili. To viem zdokumentovať deň po dni.
Takže zbytočne tu vy niečo vykrikujete. Jasné, ja tiež chcem, aby bolo čo najviac opravených ciest, ale tak, že nám to aj Komisia zaplatí. Z čoho by to ten štát mal akože zaplatiť? Kde by sme vzali tie stámilióny eur na to, keby to nebolo financovateľné z európskych peňazí?
Takisto vždy hovoríte, a to je ďalší príklad, o tej filiálke. Filiálka bol presne takýto istý príklad. Vy tu vykrikujete, že filiálka, geniálny projekt, 400 miliónov sme mohli minúť, slovenská firma by to stavala, všetko super, len ste zabudli povedať, že ani tento projekt nikdy nebol Komisiou ešte schválený a jasne nám bolo naznačené, že v takej podobe, v akej je navrhnutý, to financovateľné ani nebude. Existuje k tomu feasibility study, ktorú si vyžiadala Komisia, ktorá to jasnou rečou hovorí. Čo to tu vy meliete o tom, že sa dala realizovať Filiálka alebo tieto projekty. Vy si úplne vymýšľate.
Takže vďaka aj vašim chybám, ktoré ste robili počas vlády, momentálne sme v stave, že máme aj pozastavené platby, pretože tá chybovosť bola už taká veľká tým vaším babráctvom, že momentálne nie je možné niektoré projekty preplácať z úrovní Komisie. Ale snažíme sa to všetko odstrániť a určite postupne, ako som hovoril, poupratujeme ten bordel po vás.
Takže asi toľko. Skončil som. (Potlesk.)

Ďalšiu, v poradí piatu otázku položil pán poslanec Andrej Kolesík podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie:
"Vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, v médiách sa v poslednej dobe objavili špekulácie a úvahy o potrebe kúpy prenájmu či rekonštrukcie budovy, ktorú bude Slovenská republika potrebovať v súvislosti s naším predsedníctvom v Európskej únii. Na túto tému existujú rôzne protichodné úvahy. Povedzte nám, prosím, ktorý variant a prečo považujete za najefektívnejší vzhľadom na verejné financie a najudržateľnejší nielen pre potreby predsedníctva, ale aj po ňom."
Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie o ukončení odpovede. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, úspešné zvládnutie predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016 predpokladá okrem dobrej odbornej prípravy a personálneho vybavenia aj existenciu adekvátne vybaveného pracoviska priamo v Bruseli pre potreby odborného a administratívneho zabezpečenia predsedníctva, ako aj pre potreby uskutočňovania niektorých reprezentačných podujatí. Počas výkonu predsedníctva by mal celkový počet zamestnancov stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli dosiahnuť hodnotu alebo úroveň 198 zamestnancov a 27 stážistov, spolu 225 osôb. Súčasné priestory stáleho zastúpenia sú v nevyhovujúcom technickom stave, vyžadujú si komplexnú rekonštrukciu a sú dimenzované na umiestnenie iba 90 zamestnancov. Súčasná budova stáleho zastúpenia sa používa bez rekonštrukcie od roku 1997, takže dozrela na rekonštrukciu.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v tejto súvislosti pripravilo návrh na riešenie priestorových kapacít stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli počas prípravy a výkonu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky do konca mája tohto roka. Predpokladaný návrh vychádza z analýzy existujúcich priestorov vo vlastníctve Slovenskej republiky v Bruseli, z východísk a priorít pri príprave predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v roku 2016, ktoré boli schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 392 z 1. augusta 2012, ako aj z prieskumov trhu vykonaných stálym zastúpením Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli a tiež z vypracovaných štúdií zadaných naším ministerstvom projektantom a realitným kanceláriám.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí predkladá dve rovnocenné alternatívy riešenia priestorového zabezpečenia predsedníctva, a to kúpu a prenájom. Obidve alternatívy sú však podmienené. V prípade kúpy novej budovy - predajom nehnuteľnosti Slovenskej republiky v správe môjho ministerstva v Bruseli a v prípade prenájmu - nevyhnutnou rekonštrukciou súčasnej budovy stáleho zastúpenia. Alternatívu kúpy novej budovy a následného predaja dvoch budov v správe ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí považujeme za systémové, efektívne a racionálne riešenie. Slovenská republika získa novú budovu bez náročnej rekonštrukcie a s možnosťou vlastnej konfigurácie priestorov. Po skončení predsedníctva Slovenskej republiky bude možné do tejto novej budovy umiestniť všetkých zamestnancov stáleho zastúpenia a tiež zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Belgicku. Takéto riešenie by v budúcnosti prinieslo úspory pri spoločnom využívaní reprezentačných priestorov, špeciálnych pracovísk, ako aj efektívnejšie zabezpečovanie administratívnej agendy a chodu oboch úradov. V konečnom zúčtovaní pri zohľadnení príjmov a výdavkov bude dopad na štátny rozpočet približne 6,2 mil. eur. Návrh prenájmu kancelárskych priestorov pre všetkých 225 zamestnancov zabezpečujúcich prípravu a výkon predsedníctva a chod stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ vychádza z toho, že súčasná budova stáleho zastúpenia, ako som povedal, je v nevyhovujúcom stave a okrem nedostatočnej technickej spoľahlivosti nepostačuje ani na potrebné zvýšenie počtu zamestnancov počas prípravy a výkonu predsedníctva.
Ako optimálne riešenie sa javí prenajatie priestorov pre všetkých 225 zamestnancov a toto riešenie umožní efektívnu koordináciu aktivít na jednom mieste a vytvorenie primeraných priestorov pre reprezentačné účely, čo na druhej strane môže priniesť úspory pri usporiadaní podujatí bez nutnosti ďalšieho prenájmu. Tým sa umožní aj rekonštrukcia existujúcej budovy počas prípravy a výkonu predsedníctva, do ktorej sa po skončení predsedníctva vrátia zamestnanci stáleho zastúpenia pri EÚ. Rekonštrukciu súčasnej budovy bude potrebné bez ohľadu na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ vykonať v krátkom čase pri vysťahovaní všetkých zamestnancov z objektu a ich umiestnení do prenajatého objektu. Vykonanie rekonštrukcie počas prípravy a výkonu predsedníctva má reálny dopad na úsporu výdavkov spojených s rekonštrukciou, ktorú by sme museli inak vynaložiť na ďalší prenájom priestorov pre stále zastúpenie Slovenskej republiky v Bruseli po predsedníctve. V prípade prenájmu a súčasnej rekonštrukcie považujeme za výhodu umiestnenie všetkých zamestnancov na jednom mieste a možnosť vhodne nakonfigurovať priestory podľa potrieb predsedníctva. Celkové výdavky vo výške 13 miliónov 413-tisíc eur pri realizácii tejto alternatívy budú rozložené do 4 rokov 2014 až 2017, pričom v roku 2014 by boli vo výške 3 600 500 eur. Za pozitívum tohto riešenia považujeme skutočnosť, že po rekonštrukcii súčasnej budovy stáleho zastúpenia v Bruseli ostane Slovenská republika vo veľmi výhodnej lokalite. Výhodná z hľadiska pešieho dosahu do európskych inštitúcií.
O dôležitých témach týkajúcich sa predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie chceme viesť otvorený dialóg so všetkými parlamentnými stranami. V tomto duchu sa nieslo aj moje minulotýždňové stretnutie so zástupcami všetkých parlamentných strán, kde sme okrem iného hovorili aj o tejto otázke. Výsledkom tohto stretnutia bola taktiež dohoda na prijatí spoločnej deklarácie parlamentných strán k príprave a výkonu predsedníctva, ktorú o chvíľku, dnes popoludní na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí zástupcovia všetkých strán podpíšu, čo považujem za veľmi pozitívny krok.
Ďakujem za pozornosť, pani predsedajúca, skončil som.

Pán poslanec Kolesík, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, pán minister, ďakujem vám za ozrejmenie alebo odpoveď na moju otázku a myslím si, že tie informácie, ktoré ste tu povedali, dajú zadosť a už si nebudeme môcť alebo nebudeme musieť čítať rôzne špekulácie v médiách. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem.