19. schôdza

(Predseda NR SR Pavol Paška zaujal miesto predsedajúceho schôdzi.)

Môžem? (Vystupujúca sa obracia na predsedajúceho schôdzi.) Vážený pán predseda, ešte pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť krátku novelu zákona o kompenzáciách, v skratke povedané, ktorej hlavným cieľom je odstrániť nerovnaké zaobchádzanie, ktoré myslíme, že je zakotvené v doterajšom zákone 447/2008, teda o peňažných príspevkoch na kompenzácie. Išli sme skutočne v minimalistickej forme. V minimalistickej forme preto, lebo boli sme si vedomí, že ak chceme, aby mal návrh úspech, chceli sme to mať odkonzultované naozaj s ministerstvom.
Pozmeňovacie návrhy, ktoré prišli v prvom čítaní, alebo medzi prvým, v druhom čítaní vo výboroch, vo výbore nijakým spôsobom neovplyvňujú to, čo sme chceli predkladať, to, čo sme predložili. Upravujú iba ustanovenie, ktoré sa vlastne našej zmeny ani netýka. Takže s tým nemáme tak isto problém.
V skratke by som povedala, že v skutočnosti rodič zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa musí oveľa častejšie a pravidelnejšie navštevovať zdravotnícke zariadenie, aj  špecializované zariadenia práve v rannom veku, kedy je pravdepodobnosť, že systematickou starostlivosťou a terapiou možno dosiahnuť výrazné zlepšenie zdravotného stavu dieťaťa a zníženie zdravotného postihnutia, z čoho následne môžeme v neskoršom veku očakávať určite nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť, nižšie náklady na sociálnu starostlivosť, nižšie náklady na sprievod zdravotne postihnutých v neskoršom veku, určite zlepšenie pracovnej schopnosti a v poslednom rade, v neposlednom rade zníženie požiadaviek na sociálne a iné solidárne dávky. Skutočne, keď sme išli prvýkrát na ministerstvo s týmto návrhom, zostali sme dosť odradení, takže postupne, ako sme si možno tú pozíciu trochu lepšie vydobyli, našli sme aj súhlasné stanoviská nielen ministerstva, ale aj všetkých, ja neviem, relevantných zástupcov, myslím ZMOS, Úniu miest aj SK8, ktorí nám dali nakoniec kladné stanoviská.
Na záver by som možno povedala len dôvody, prečo si myslíme, že aj keď  má tento zákon nejaký vplyv na štátny rozpočet, prečo je dôležité prijať, prijať ho a takto pomôcť aspoň malej skupine. Hlavný dôvod je hlavne to, že počet prípadov, ktorých by sa navrhovaná úprava dotkla, predstavuje len 0,24% zo všetkých prípadov zdravotne postihnutých. Z čoho ani nie vo všetkých prípadoch by sa požiadavka priznania statusu sprievodcu uplatnila a bola priznaná. Dokopy detí do 6 rokov je zdravotne postihnutých asi 5000. Tým, že existuje v zákone výnimka, ktorá vymedzuje možnosť požiadať o sprievodcu pre deti od nula do troch rokov, tak v tejto vekovej hranici sa nachádza zhruba 400 detí. Takže keď sa to rozloží na celé Slovensko, sami uznáte, že nárok na štátny rozpočet je skutočne veľmi nízky.
Druhý dôvod. Pri včasnej a systematickej odbornej pomoci a terapii sa dá očakávať zlepšenie zdravotného stavu a zníženie požiadaviek na pomoc a podporu v neskoršom veku zdravotne postihnutých detí. To znamená, že tie možnože aj čiastočne zvýšené náklady v tomto období môžu priniesť úsporu v nasledujúcom staršom období.
A nakoniec posunutie vekovej hranice na nula rokov neznamená automatické priznanie odkázanosti na sprievodcu, ale dáva možnosť túto odkázanosť posudzovať a to opäť. To znamená, že z tých 400 detí sa môže stať, že bude posúdených možno 100, možno 20, možnože všetkých 400. Ale zas, nárokovateľnosť nie je týmto zákonom nijako ustanovená. Bude to opäť posudzované pri sociálnom posudzovaní.
Takže poprosila by som vás, aby ste túto novelu, krátku novelu zákona prijali, a budem sa tešiť, že prebehne k tomu aj diskusia.
Ďakujem pekne.

Poprosím pani poslankyňu Janíkovú, aby ako spravodajca podala informáciu.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 396, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej, Jána Podmanického a Viery Šedivcovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 396 (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 535 z 26. marca 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 204 zo 7. mája 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 48 z 9. mája 2013.
Po štvrté. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva návrhy uvedené v tejto správe.
Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorských výborov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákonov v súlade s § 77 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení, ďakujem (Reakcia na podaný pohár vody.), pozmeňujúcich návrhov.
Po šieste. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 2 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Máriu Janíkovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 54 zo 14. mája 2013.
Pán predseda, skončila som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub SaS od pána poslanca Poliačika.
Máte slovo.

Ďakujem, pán predseda. Ja vecne s touto navrhovanou zmenou zákona súhlasím a za klub SaS môžem povedať, že ju podporíme. Len jedna vec, keď som si študoval jeho históriu, mi nie je jasná. Čo sa zmenilo na ministerstve? Keď sme to tu mali ešte ako tlač 205, presne v rovnakom znení, tak tu máme trojstranový elaborát z ministerstva, ktorý nám vysvetľuje, prečo takýto návrh nedosiahne ciele, ktoré si stanovil v dôvodovej správe a ktoré si predkladatelia povedali, že treba dosiahnuť, a vyslovil s ním nesúhlas. A prečo potom pri identickom návrhu zákona máme ďalší už kratší dvojstranový elaborát, ktorý s ním súhlas vyslovuje? A čo je ešte zaujímavejšie, tak v legislatívno-technických pripomienkach ministerstvo dopĺňa veci, ktoré z toho pôvodného na základe jeho pripomienok vypadli, a ono potom navrhuje, aby tam boli doplnené naspäť.
Že či naozaj bola tak dobrá práca, pani kolegyňa, odvedená v komunikácií s ministerstvom a presvedčili ste ich, alebo úspech, alebo neúspech zákona pri posudzovaní jeho dopadov na spoločnosť Slovenskej republiky závisí od zoznamu predkladajúcich poslancov.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť sa prihlásiť.
Máte slovo, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ja prispela k tejto debate jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý tak, ako aj pani kolegyňa Jurinová hovorila, že ich ambíciou je odstrániť istú diskrimináciu z tohto zákona smerom k deťom, k tej nejakej nízkej vekovej hranici, tak mojou ambíciou je presadiť, alebo teda minimálne otvoriť debatu o tom, že v tom zákone je aj iná diskriminácia z pohľadu veku a týka sa osôb nad 65 rokov.
Dovoľte, aby som teda predniesla pozmeňujúci návrh.
Článok I. V § 22 Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa ods. 2 mení na znenie:
"(2) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od šiesteho roku veku osoby s ťažkým zdravotným postihnutím."
Odôvodnenie: Dnes je už všeobecne akceptované, aj vzhľadom na demografický vývoj, že priemerný preukázateľne aktívny vek sa zvyšuje, zvlášť u ľudí s vyšším vzdelaním. Vo vyššom veku sú známe aktivity v oblasti politického, kultúrneho, umeleckého, ale aj iného spoločenského a verejného života. Zabezpečenie samostatného života primeranej samostatnej mobility aj v takomto veku je pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhnutné. Túto každodennú požiadavku nemožno riešiť opatrovateľskou službou ani v prípade, že k zdravotnému postihnutiu došlo po dosiahnutí veku 65 rokov. Sú známe početné prípady návratu do aktívneho života aj u osôb staršej vekovej kategórie. Nie je dôvod vylúčiť ich z občianskych práv.
2. V § 34 ods. 3 sa pôvodné znenie dopĺňa o vetu:
"(3) ... Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť aj fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím po dovŕšení viac ako 65 rokov veku a to len v prípade, ak žiadateľ peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla preukáže platné vodičské oprávnenie vydané na jeho osobu a preukáže osobnú potrebu spoločenskej, prípadne pracovnej alebo vzdelávacej aktivity."
Odôvodnenie: Pre zrušenie vekového obmedzenia 65 rokov pri poskytovaní príspevku na kúpu osobného motorového vozidla platí, podobne ako pri osobnej asistencii, požiadavka nediskriminácie na základe veku, pretože dnes je už všeobecne akceptované vzhľadom na demografický vývoj, že priemerný preukázateľne aktívny vek sa zvyšuje zvlášť u ľudí s vyšším vzdelaním. Vo vyššom veku sú známe aktivity v oblasti politického, kultúrneho, umeleckého ale aj iného spoločenského a verejného života. Vodičské oprávnenie môže mať občan aj vo vysokom veku, ak nie sú zdravotné dôvody na jeho odobratie. Zabezpečenie samostatného života primeranej samostatnej mobility aj v tomto veku je pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhnutné. Túto každodennú požiadavku nemožno riešiť ani prepravnou službou, ani príspevkom na prepravu.
Ja by som ešte doplnila možno, ak by vás zaujímal finančný dopad, konkrétne pri týchto motorových vozidlách, pri tom príspevku. V prílohe k Východiskovej správe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k implementácii dokumentu OSN, dohovor, "v štatistickom prehľade priemerného počtu poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa veku a pohlavia za rok 2011 sa uvádza, že peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla bol v roku 2011 poskytnutý iba štyrom žiadateľom vo veku medzi 60 a 64 rokov". To znamená, že predpoklad vyššieho zaťaženia štátneho rozpočtu je zanedbateľný a pozitívny efekt je oveľa pravdepodobnejší, návratnosť v prípade ekonomickej aktivity cez priame a nepriame dane a odvody. To isté prakticky platí aj v prípade príspevku na osobnú asistenciu, ak ide o spoločensky aktívnu osobu.
Ja by som poprosila hlasovať o týchto dvoch bodoch samostatne.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, nech sa páči.

Iba v krátkosti by som zareagovala na obidva príspevky, ktoré odzneli v rozprave.
K Martinovi Poliačikovi. Viem, že si to tu otvoril, viem, čo si chcel povedať. Odpoveď sám poznáš, takže nebudem sa k tomu tunak nejako širšie rozširovať.
A čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré podala Janka Žitňanská, som veľmi rada, že si ich naozaj podala. A rovnako vieš, že sú vlastne v tejto chvíli ťažko priechodné. Určite, keď sme viedli debaty na ministerstve, aj za minulej vlády, aj teraz, vždy to bolo súčasťou otázok, ktoré by sme teoreticky mohli otvárať a ktoré by sa mohli riešiť. Bohužiaľ, akože ani za predchádzajúcej vlády, ani teraz nebola ústretovosť v tomto smere. Ale pripájam sa k tomu, čo si povedala, že naozaj vek, kedy sú občania aktívni, sa stále predlžuje a poznáme niekoľko osôb z blízkeho obdobia, ktoré sú príliš aktívne a doplácajú práve na to, že kompenzácie, ktoré sú síce v tomto prípade nenárokovateľné, nemajú ani možnosť požiadať o ne. Jedna vec je mať možnosť, žiadať o ne, druhá vec dostať ich.
Takže ak vás môžem poprosiť z tohto miesta, budeme veľmi radi, ak by ste podporili aj pozmeňovacie návrhy kolegyne Žitňanskej.
Ďakujem vám za podporu tohto návrhu.