19. schôdza

Ja tiež súhlasím s návrhom, ktorý tu padol. A pridám niekoľko poznámok, aj keď niektorí už ma predbehli s nimi. Ja si myslím, že keď je niečo na trhu a sa nám to nepáči, tak by sme mali aj o tom hovoriť, napísať, internetovať a vyjadriť nesúhlas s tým a presvedčiť aj druhých, aby to nekupovali. Títo výrobcovia, vlastne na nich platí, že to ostane ležať na skladoch a sa to nepredáva, tým pádom to stiahnu. Iba tento argument na nich platí.
Napríklad tie barbiny, voľakedy bola tuším Barbie a Ken, no, dnes už Barbie má svoju priateľku a Ken má tiež svojho priateľa a už sa nehovorí o tom, že oni voľakedy boli manželia. Toto je trend, ktorý v Dobšinských rozprávkach myslím, že ešte nebol.
Zbrane, kanóny, pištole, sú toho plné obchody, určite to vyvoláva v deťoch budúcu agresiu. Keď tu pridáme počítačové hry plné násilia, sú to tiež vlastne hračky, streľby, zabíjanie a tak ďalej, určite to vychováva, sú krásne štúdie o tom, agresiu. Mnohí mladí delikventi v 10-tich, 15-tich rokoch vyrastali vlastne na tomto. Potom si trieskame hlavu, keď vraždia v 10-tich alebo 15-tich a znásilňujú.
V minulosti vždycky bolo dobro a zlo, vyhrávalo dobro v rozprávkach, aj keď v tých Dobšinského boli aj horory. Dnes naraz vyhráva aj zlo a tak to končí tak, že človek je šokovaný. Indiánske hry nás vychovali, ale tam to dobro vždy vychovávalo, šľachetnosť bola veľmi dôležitá.
Ešte chcem upozorniť na jednu vec. V škole delia sa deti na bohatých a chudobných. Tí bohatí majú tablet, majú mobil, každý mesiac druhý, majú také šaty, džínsy, šperky a tak ďalej, maľujú sa, vyvoláva to napätie v školách. Tí chudobní  alebo menej bohatí sa snažia k tomuto nejako dostať. Myslím si, že by snáď návrat k rovnošatám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Štefan Kuffa s reakciou, nech sa páči.

Ďakujem kolegom za reakcie. Na všetky asi nebudem môcť reagovať. Ale k Dobšinskému, k rozprávkam. V konečnom dôsledku rozprávky, je to textová časť a väčšinou tie rozprávky a všetky rozprávky, ja čo som čítal, aj som mal možnosť čítať, tam víťazí dobro nad zlom. A to je zásadná podstata, nepredkladáme. Ale tuná sa predkladá čosi, nejaký taký vzor, ktorý naozaj zo seba dobro nešíri. To, viesť tie deti od malička naozaj k tomu šíreniu dobra, je veľmi dôležité.
Pán Novotný keď reaguje, že možno, že deťom nekúpime alebo podobne. No dobre, mečom sa môžeš porezať, môžeš, mečom dokonca môžeš odkrojiť aj ten chlieb, trošku zložitejšie, aj zabiť toho druhého, ale ak ti ten meč symbolicky prebodne dušu, tak sa veľmi ťažko vyťahuje z tej duše ten, ten meč. Hej, to je tá ranená duša dieťaťa, alebo zabitá duša dieťaťa. A to je ten veľký problém.
Nemôžem súhlasiť s pánom Poliačikom, lebo to potom by sme takisto malým trojročným deťom dali hračky také a prehltne tú hračku a zadusí sa. Veď... A rodič je zodpovedný. Takisto by, veď na to má rodičov, ale podľa vás by to bolo asi aj tak. Ja som z podtatranského regiónu. A tie prvé mráziky, keď zamrzne ľad na rybníku. A teraz deti, chlapci chcú hrať hokej, no. A oni si to vynútia, hej. A ja poviem ako otec: Nepôjdeš, lebo ten ľad je tenký, sa preboríte, utopíte sa. No a toľko bude drnčať. No ale keď som nezodpovedný rodič, no tak ich pustím. A tá zodpovednosť čo? No však, dobre, na rodičov. A oni pôjdu, chlapci, hrať hokej. A ja viem, že sa utopia. Oni sa utopia v tom rybníku. Takže nemôžme to tak zase nechávať, že však nech deti rozhodujú. Tu je to odporúčanie. Je naozaj na rodičoch, ale aby oni mali vodítko, o ktoré sa môžu oprieť, a aby mohli ľahšie rozhodovať.

Ďakujem pekne.
To bol jediný vystupujúci v rozprave, ktorú týmto vyhlasujem za skončenú.
Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Pán minister? Nie je tomu tak. Chcete? Prosím? (Hlas predkladateľa.) No veď vás týmto pozývam, vyzývam!
Nech sa páči.