19. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi a to nielen z právnoteoretického hľadiska, ale aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Konkrétne ide o úpravu definície ujmy na zdraví za účelom eliminácie interpretačných nedostatkov tohto pojmu v kontexte zákona a zároveň sa aj presne určuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na druhej strane majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.
V spojitosti so samotným konaním poskytnutie odškodnenia sa podľa predmetného návrhu zákona vyžaduje, aby pre všetky prípady platila rovnako dlhá lehota na podanie žiadosti, ktorá by okrem iného plynula od okamihu nadobudnutia právoplatnosti toho-ktorého rozhodnutia, čo sa považuje za vznik samotného nároku.
Návrh zákona sa ďalej zaoberá problémami aplikačnej praxe, ktoré pretrvávajú v súvislosti s odškodňovaním podľa zákona o súdnej rehabilitácii, podľa zákona o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií a podľa zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Nakoľko menované odškodňovacie právne predpisy ustanovujú prekluzívne lehoty, v rámci ktorých bolo možné uplatniť právo na odškodnenie a oprávnené osoby si svoje nároky uplatňovali v súlade s právnymi predpismi platnými v rozhodnom období, návrh zákona v tejto časti nezasahuje ani do rozsahu uplatňovaných práv, ani okruhu oprávnených osôb a len dopĺňa spôsob vyplácania platných uplatnených odškodňovacích nárokov.
Z uvedených zákonov zároveň vyplýva, že za účelom odškodnenia poškodených osôb je potrebné v určitých časových úsekoch postupne imitovať dlhopisy a postupne ich vydávať vo vzťahu k priznaným nárokom odškodňovaných osôb. S emisiou a vydávaním dlhopisov však súvisia okrem nákladov na samotné úroky a výplaty istín aj ďalšie náklady, napr. poplatky za registráciu emisie a poplatky za vytvorenie a správu účtu majiteľa cenného papiera, teda odškodňovanej osoby. Ak emisia štátnych cenných papierov nemá vyvolávať neprimerane vysoké súvisiace náklady, vyžaduje sa emitovanie minimálne efektívneho objemu emisie, čo v súčasnosti predstavuje okolo 30 mil. eur. Finančné prostriedky vyčleňované na odškodnenie majú byť prioritne používané na vyplácanie náhrad oprávneným osobám. Náklady spojené s vyplácaním náhrad na odškodnenie oprávneným osobám musia byť primerané ich účelu a nemôžu byť ani pre povinný subjekt, ani pre odškodňovanú osobu ďalšou neprimeranou nákladovou položkou.
V nadväznosti na uvedené sa návrhom zákona umožňuje vyplatiť odškodnenie v hotovosti alebo prevodom na bankový účet, ktorý vedie oprávnená osoba, a to aj v tých prípadoch, kedy by sa podľa platnej právnej úpravy uspokojovali nároky oprávnených osôb výlučne prostredníctvom štátnych cenných papierov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a vláda ho schválila a prerokovala na svojom rokovaní dňa 14. februára toho roku.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona a predkladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov. Po schválení príslušných pozmeňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších zákonov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Viere Kučerovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 506 z 19. marca 2013 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, ako aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o oboch spoločne, s návrhom schváliť.
Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona (tlač 393) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 227 zo 14. mája 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Ústne sa do rozpravy hlásia dvaja páni poslanci, pán poslanec Gál a pani podpredsedníčka Erika Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Gál, máte slovo.

Pekný deň prajem. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to jeden z takých mála zákonov, kde opozičný politik môže povedať, že s kľudným svedomím môže hlasovať za prijatie tohto zákona. Samozrejme, vnímame to ako dobrý krok, hlavne čo sa týka tej satisfakcie tým obetiam násilných trestných činov, kde tá ujma nie je len, alebo niekedy predovšetkým nie je, čo sa týka zdravotnícka, ale je to ujma na duši. A veľmi správny je krok ministerstva spravodlivosti, že vlastne dôjde k odškodneniu aj tejto ujmy.
Ale o čom chcem teraz hovoriť, je tá aplikačná prax, ktorá aj tento zákon z roku 2006 tak všelijak vykladá, že by som povedal, že dostávame sa pri niektorých aplikačných rozhodnutiach až k absurdným výkladom. A kým neodstránime tento stav, my tu budeme môcť robiť, koľko chceme. Môžeme natiahnuť rokovania Národnej rady od rána od šiestej do večera do polnoci a budeme tu sedieť zbytočne, budeme tu prijímať zbytočne dobré zákony, keď v praxi míňajú sa účinku. Aj v tomto prípade sa viackrát ukázalo, že osoby, ktoré aplikujú právo, aplikujú text zákona, čistý strohý text, áno, v tomto zákone je text, dá sa vykladať aj tak, aj onak, ale to onak, to iné, ten iný výklad práva, iný výklad ducha zákona je už skrivodlivosť. Zákony majú nastoľovať spravodlivosť a keď idem v duchu tejto zásady, tak nemôžem dôjsť k inému výkladu. No ale toto musíme zmeniť, lebo aj táto zmena sa potom môže stať, môže sa stať to, že áno, my to prijmeme, a tie rozhodnutia nebudú také, aké by mali byť.
Odôvodnenie, dôvodová správa k zákonom nie je zákon, nie je všeobecná právna norma, nie je to ani prameňom práva. Bohužiaľ. Niekoľkokrát sa stalo, že som osobám, ktoré aplikujú právo, či to je nejaký úradník, či to je nejaký sudca, som povedal, že, preboha, prečítajte ten zákon, áno, ja to tak vykladám, tak som povedal, že dobre, tu máte oficiálnu dôvodovú správu k tomu zákonu, prečíta si to a potom, no ale to sa dá aj takto pochopiť. Tak toto bol problém aj s týmto naším zákonom dvestopätnástkou, že tá aplikačná časť bola taká, aká bola. Dúfam, že keď nadobudne tento zákon právoplatnosť, už bude iná. Takže len toľko k tomu.
Pán minister, treba popracovať na tom, aby sme v tej praxi donútili tých, ktorí rozhodujú o individuálnych právach a povinnostiach, rozhodovali aj v zmysle zákona, v zmysle toho zákona, ktorý sme tu prijali, v zmysle toho, čo sme tu chceli, aby platilo, nie v zmysle toho, ako konajú niektorí leniví alebo vyslovene nečestní ľudia, že vykladajú zákony tak, ako sa im zachce.
Ďakujem za slovo.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Tak ja by som potom aj v rozprave k trestnému zákonu k tomu niečo povedal, čo naznačil pán poslanec Gál. No. Dôvodové správy, ja by som bol opatrný. Dôvodové správy, určite sa zhodneme, že neodrážajú úmysel zákonodarcu, lebo my ich neschvaľujeme. Dôvodové správy odrážajú úmysel väčšinou úradníka konkrétneho ministerstva, ktorým objasňuje text, ale nie sú ani nemôžu byť, dokonca podľa mňa je to pri interpretácii právnych predpisov nesprávne a nedemokratické sa dôvodovými správami riadiť, my ich neschvaľujeme, schvaľujeme texty zákonov. Snaha, a tým sú sudcovia viazaní, textom zákonov a ich rozumnou interpretáciou, teda textovou interpretáciou. Snaha pochopiť úmysel zákonodarcu po prvé, z dôvodových správ je iluzórna, lebo tam prejavený nie je, z iných okolností ho uchopiť je skôr cvičenie v psychoanalýze, čiže ani to celkom možné nie je. My sa uznášame podľa ústavy na zákonoch, nie na dôvodových správach k nim. Čiže to by som potom chcel aj pri Trestnom zákone povedať, lebo tam ide o tie drogové trestné činy a je to práve zdôvodňované, že dôvodová správa to bude riešiť, že to bude pri tých, pri tých, čo sú tesne na desaťnásobok dennej dávky, ale dôvodová správa v tomto nie je v princípe pre nikoho záväzná. A treba sa nad tým zamyslieť možno trošku z iného pohľadu.

S reakciou pán poslanec Gál, nech sa páči.

Áno, v tomto s vami súhlasím, že nie je to dôvodová správa, nie je prameňom práva, nemôže byť prameňom práva. Ale pri výkladoch, ktoré idú ad absurdum, už nevie, niekedy sa nedá inak vysvetliť, že absolútne tá aplikácia tej právnej normy ide úplne oproti tomu, že ako by sa mal ten, tá norma, tá právna norma aplikovať a rozumieť. My môžeme ako, aj pri tej najjednoduchšej právnej vete sa nájde človek, ktorý to keď chce zle vykladať, alebo podľa svojho, tak to spraví tak. Čiže tu musíme nájsť riešenie, ktoré by nás troška odbremenilo od tých čistých textov, ako dať tomu zákonu nejaký tuch. A to tu chýba.

Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová, prihlásená ústne do rozpravy, máte slovo.