19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z. Protidrogový fond bol zrušený zákonom č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu k 1. máju 2011. Zároveň k tomuto dátumu vstúpil do likvidácie. V priebehu likvidácie však bolo zistené, že fond je predĺžený a likvidátor by mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu na Protidrogový fond. Uvedený zákon však, uvedený zákon však v ustanovení § 1 odsek 3 výslovne uvádza, že ustanovenia zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nepoužijú. Na výmaz z obchodného registra je potrebný súhlas správcu dane, ktorý správca dane vydá, ak voči daňovému subjektu nemá žiadnu daňovú pohľadávku.
Keďže voči Protidrogovému fondu registruje určité daňové nedoplatky, nie je príslušný daňový úrad oprávnený udeliť súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra. Protidrogový fond je tak v situácii, kedy nie je možný jeho zánik ani likvidáciou a výmazom z obchodného registra, ani prostredníctvom konkurzného konania. Riešenie vzniknutej situácie je teda zmena zákona o zrušení Protidrogového fondu, ktorou sa umožní použitie ustanovenia, ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda vyhlásenie konkurzu, následne zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku a výmaz Protidrogového fondu z obchodného registra. Prijatie zákona predpokladá minimálny vplyv na verejné financie a náklady spojené s odmenou a výdavkami predbežného správcu budú uhradené z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 21. marca 2013 č. 421 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa, aby na likvidáciu Protidrogového fondu bolo možné použiť ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aplikácia ktorého podľa platného znenia zákona nie je možná, a zabezpečiť ukončenie likvidácie fondu výmazom z obchodného registra.
Keďže mám priestor na vlastnú úvahu a nechcem ísť kvôli tak v podstate technickej norme do rozpravy, poviem k tomu iba toľko, že áno, samozrejme, nedá sa nesúhlasiť s týmto, vedie to k tomu, že jedna organizácia, ktorá vôbec neslúžila svojmu účelu, ktorá skôr slúžila na čerpanie peňazí do pochybných mimovládiek s pochybným pozadím, by mala skôr zmiznúť z tváre sveta čím skôr. Čo ale neznamená, že drogová politika štátu si nezaslúži peniaze, naopak, drogová politika štátu si peniaze zaslúži a dúfam, že aj keď na jednej strane by mohlo prísť k zmene zákona, čo sa týka trestov, tak je strašne veľa práce potrebnej urobiť na strane prevencie, terénnej práce a osvetových programov na školách, začínajúc už na základných.
Takže pri tomto zákone, samozrejme, nemám problém s tým, aby prešiel, ale som veľmi zvedavý, akým spôsobom vláda sa bude vyrovnávať s tými ostatnými vecami, ktoré som spomenul.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 421.
Pán predseda, pani podpredsedníčka, prepáčte, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dnes je výnimočný deň, poviem prečo, skôr ako poviem. Dovoľte mi uviesť jednu vec, o 9.00, keď mala začať schôdza, sme tu boli, myslím, dvaja. Postupne sa tu trúsia ľudia, ešte aj spravodajca meškal, teraz dovoľte, aby som poinformoval predsa len ľudí, lebo však ja im týmto ľuďom tejto krajiny nezávidím, poviem pravdu, ja vám fakt, to tu nemá ani zmysel, tu vám nikomu, však tu nikto nie je, ľuďom tejto krajiny, ktorí to prípadne, tých zopár, čo to pozerá, to poviem, nezávidím vám ani trošku. Ani trošku vám nezávidím, keď sa pozriem na tú úbohosť, čo je tu a komu ste vydaní napospas, no držím vám palce.
Vážení kolegovia, o zákonoch predkladaných v tejto krajine vedia viacej ľudia z technického a čašníci v našom bare, to vám tu zodpovedne prehlasujem, že vedia viacej ako 90 percent poslancov, ktorí tu sedia. To je stav dnešného parlamentu, ja vám poviem, koľko je tu ľudí: za SDKÚ jeden, za KDH jeden, za OĽaNO dvaja a zo SMER-u je tu tri, šesť ľudí, z SaS je spravodajca, keby nebol spravodajca, tak tu nie je, to vám garantujem. A pardon, za OĽaNO ešte plus dvaja. To znamená, to je stav vášho parlamentu, vážení občania, nezávidím vám ani trošku.
Dneska je výnimočný deň, poviem prečo je výnimočný. Preto, že keby to pán predseda chcel akože tak nastaviť, tak to tak nenastaví, lebo on nehrá šach na šesť ťahov dopredu. To je proste náhoda, to je znamenie, čo sa stalo. Dneska tu máme ministra, ktorý prišiel zrušiť Protidrogový fond, ani nie tak zrušiť, on bol zrušený v roku 2011, on ho prišiel opraviť, lebo ani zrušiť ho nevieme. Rozumiete, to je, my ho, nie že sme ho vytunelovali, že bohvie, kde chodili kade-tade, bohviečo sa tam robilo, ja neviem, rezignovali sme na to, zrušili sme Protidrogový fond a ešte sme ho ani nevedeli zrušiť, čiže dneska ho zrušíme tak, aby sme ho mohli zrušiť. To znamená, hádžeme uterák na protidrogovú problematiku, dá sa to možno aj tak povedať, a o zákon neskôr, o dva zákony neskôr, tu pán minister doniesol normu, ktorá bude upravovať sadzby pri trestných činoch, pri držbe a distribúcii drog.
Vážení občania, pokračujem v tom, čo som hovoril, ani trošku vám nezávidím. Náš pán minister, váš pán minister spravodlivosti prišiel k nám na výbor pre obranu a bezpečnosť a pri obhajobe, budem sa tomu venovať priamo pri tom Trestnom zákone, pri obhajobe tej zmeny povedal, však tí užívatelia potrebujú právne istoty - to som odcitoval - a ja dopĺňam: užívatelia a distribútori.
Jaj, ľudia moji zlatí, SMER vám ide dávať právne istoty dílerom a distribútorom drog a keď ste tu mali možnosť hlasovať o tom, či chcete vedieť, aká je právna istota občanov, ktorí trpia pod nebankovými subjektmi, tak to neprešlo. Načo je tento parlament? Tak prídete tu, budete hlasovať, aby ste dali právne istoty a týmto nedávate, títo nepotrebujú, tí vás nezaujímajú? Ako krajšie sa to dá nastaviť, aby to bolo jasné, že čo je toto za parlament, komu robíte hanbu. To je, nezaslúžite si, aby sa tu svietilo, tak to poviem, tí ľudia v tom technickom, tí čašníci v bare vedia viac o zákonoch, opakujem sa, presne tak to bolo svedkom aj minule, ako to dopadlo.
Pán minister, tomu sa teda, samozrejme, nebudem, skôr ako to poviem, ešte predbehnem si trošku, včera som bol u vás na vašom ministerstve, ani neviete, ale nevadí, (Reakcia ministra.) prosím? Však nie, ja som sa nechcel ohlásiť, ja som si ani nenárokoval, ja som bol u vás u človeka, ktorý sa venuje legislatíve, som mu dal návrh pozmeňovacieho zákonu s tým, že rozkryjeme to potom v tej diskusii, pri tom vašom bode, že o čo vám ide, dobre, že či to bolo riešením, keď chcete riešiť tu ako útrpné príbehy. Kolega Poliačik rozpráva, že chytia chudáka s jednou marihuanou a zničí mu život. Že či je to príbeh smutných príbehov nešťastia niekoho, s tým ja nemám problém a som ochotný na tú tému debatovať, alebo je to možno hľadanie blue ocean nového trhu pre niekoho, lebo to poskytnutie toho, že ak dovolíte niekomu probačný dohľad podmienečne alebo osem rokov, to je tak interesantné pre niekoho, ako sa s tým dá krásne narábať, že to jeden nevymyslí.
Neviem, aké je nastavenie priorít tejto vlády, fakt neviem, 41-tisíc dôchodcov žije zo sumy 116 eur, takto stačí urobiť a zmenilo by sa to, nič by sa nikomu nestalo, nariadením vlády stačí zmeniť základnú sumu, nie je tu návrh zákona a predpokladám, že zase nie. V čom je vaša misia, v čom je vaše poslanie, čo tu chcete urobiť, čo chcete odovzdať, v čom chcete tým ľuďom pomôcť? Chcete to tak, aby sa to dalo udržať? Takto to neudržíte, to sa zrúti, celé sa to zrúti, BMG Invest je šuvix oproti tomu, čo sa deje teraz. Tuná sedí pán minister a tu mala sedieť celá opozícia a každý jeden mal vystúpiť a povedať, tak vy sem prídete s trestným právom, s niečím, čo nie je až tak podstatné pre túto chvíľu, ale dobre. Ale v tejto súvislosti vám pripomínam, že tú sú tisíce ľudí, ktorí trpia, a možno by vám to došlo, pán minister, že sa tomu treba venovať. Ale vám to nedôjde, lebo vám to ani nemá kto povedať a možno im tiež na tom nezáleží. Komu tu na čom záleží, takto málo stačí, aby tisíce ľudí netrpeli tak, ako trpia, netreba veľa a vy sem donesiete jednu normu, ktorá je pre niekoho podstatná, pre niekoho životne podstatná, ale oproti tomu, čo sa tu v tejto krajine deje, má nulitný význam, nulitný.
Poviem to v tej ďalšej časti, v čom je nebezpečie toho a v čom komu vlastne slúžite, slúžite, niekedy je mi z toho normálne zle, tak vám poviem. Dôjdem sem ráno na 9.00 hod., tu mala byť tma, kde ste, kde sú tí ľudia, kde ste poslanci, kde? Ešte nesvieti tak slnko, o chvíľu začne, budete vysedávať po nábrežiach, budete piť kávu a tváriť sa, že zachraňujete svet. Nerobíte nič! Tu ste mali zachraňovať svet, tu ste mali zachraňovať, máte tu ministra spravodlivosti, ktorý môže nastaviť svoje zákony tak, že tisícom ľudí sa pomôže, kde ste, nie ste, nie ste tu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Účelom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi a to nielen z právnoteoretického hľadiska, ale aj v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Konkrétne ide o úpravu definície ujmy na zdraví za účelom eliminácie interpretačných nedostatkov tohto pojmu v kontexte zákona a zároveň sa aj presne určuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania majú na jednej strane nárok na vyplatenie odškodnenia fyzickej ujmy na zdraví, ak bola takýmto trestným činom spôsobená, no na druhej strane majú nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu.
V spojitosti so samotným konaním poskytnutie odškodnenia sa podľa predmetného návrhu zákona vyžaduje, aby pre všetky prípady platila rovnako dlhá lehota na podanie žiadosti, ktorá by okrem iného plynula od okamihu nadobudnutia právoplatnosti toho-ktorého rozhodnutia, čo sa považuje za vznik samotného nároku.
Návrh zákona sa ďalej zaoberá problémami aplikačnej praxe, ktoré pretrvávajú v súvislosti s odškodňovaním podľa zákona o súdnej rehabilitácii, podľa zákona o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií a podľa zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Nakoľko menované odškodňovacie právne predpisy ustanovujú prekluzívne lehoty, v rámci ktorých bolo možné uplatniť právo na odškodnenie a oprávnené osoby si svoje nároky uplatňovali v súlade s právnymi predpismi platnými v rozhodnom období, návrh zákona v tejto časti nezasahuje ani do rozsahu uplatňovaných práv, ani okruhu oprávnených osôb a len dopĺňa spôsob vyplácania platných uplatnených odškodňovacích nárokov.
Z uvedených zákonov zároveň vyplýva, že za účelom odškodnenia poškodených osôb je potrebné v určitých časových úsekoch postupne imitovať dlhopisy a postupne ich vydávať vo vzťahu k priznaným nárokom odškodňovaných osôb. S emisiou a vydávaním dlhopisov však súvisia okrem nákladov na samotné úroky a výplaty istín aj ďalšie náklady, napr. poplatky za registráciu emisie a poplatky za vytvorenie a správu účtu majiteľa cenného papiera, teda odškodňovanej osoby. Ak emisia štátnych cenných papierov nemá vyvolávať neprimerane vysoké súvisiace náklady, vyžaduje sa emitovanie minimálne efektívneho objemu emisie, čo v súčasnosti predstavuje okolo 30 mil. eur. Finančné prostriedky vyčleňované na odškodnenie majú byť prioritne používané na vyplácanie náhrad oprávneným osobám. Náklady spojené s vyplácaním náhrad na odškodnenie oprávneným osobám musia byť primerané ich účelu a nemôžu byť ani pre povinný subjekt, ani pre odškodňovanú osobu ďalšou neprimeranou nákladovou položkou.
V nadväznosti na uvedené sa návrhom zákona umožňuje vyplatiť odškodnenie v hotovosti alebo prevodom na bankový účet, ktorý vedie oprávnená osoba, a to aj v tých prípadoch, kedy by sa podľa platnej právnej úpravy uspokojovali nároky oprávnených osôb výlučne prostredníctvom štátnych cenných papierov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a vláda ho schválila a prerokovala na svojom rokovaní dňa 14. februára toho roku.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona a predkladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov. Po schválení príslušných pozmeňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších zákonov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 506 z 19. marca 2013 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, ako aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o oboch spoločne, s návrhom schváliť.
Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona (tlač 393) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 227 zo 14. mája 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Pekný deň prajem. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to jeden z takých mála zákonov, kde opozičný politik môže povedať, že s kľudným svedomím môže hlasovať za prijatie tohto zákona. Samozrejme, vnímame to ako dobrý krok, hlavne čo sa týka tej satisfakcie tým obetiam násilných trestných činov, kde tá ujma nie je len, alebo niekedy predovšetkým nie je, čo sa týka zdravotnícka, ale je to ujma na duši. A veľmi správny je krok ministerstva spravodlivosti, že vlastne dôjde k odškodneniu aj tejto ujmy.
Ale o čom chcem teraz hovoriť, je tá aplikačná prax, ktorá aj tento zákon z roku 2006 tak všelijak vykladá, že by som povedal, že dostávame sa pri niektorých aplikačných rozhodnutiach až k absurdným výkladom. A kým neodstránime tento stav, my tu budeme môcť robiť, koľko chceme. Môžeme natiahnuť rokovania Národnej rady od rána od šiestej do večera do polnoci a budeme tu sedieť zbytočne, budeme tu prijímať zbytočne dobré zákony, keď v praxi míňajú sa účinku. Aj v tomto prípade sa viackrát ukázalo, že osoby, ktoré aplikujú právo, aplikujú text zákona, čistý strohý text, áno, v tomto zákone je text, dá sa vykladať aj tak, aj onak, ale to onak, to iné, ten iný výklad práva, iný výklad ducha zákona je už skrivodlivosť. Zákony majú nastoľovať spravodlivosť a keď idem v duchu tejto zásady, tak nemôžem dôjsť k inému výkladu. No ale toto musíme zmeniť, lebo aj táto zmena sa potom môže stať, môže sa stať to, že áno, my to prijmeme, a tie rozhodnutia nebudú také, aké by mali byť.
Odôvodnenie, dôvodová správa k zákonom nie je zákon, nie je všeobecná právna norma, nie je to ani prameňom práva. Bohužiaľ. Niekoľkokrát sa stalo, že som osobám, ktoré aplikujú právo, či to je nejaký úradník, či to je nejaký sudca, som povedal, že, preboha, prečítajte ten zákon, áno, ja to tak vykladám, tak som povedal, že dobre, tu máte oficiálnu dôvodovú správu k tomu zákonu, prečíta si to a potom, no ale to sa dá aj takto pochopiť. Tak toto bol problém aj s týmto naším zákonom dvestopätnástkou, že tá aplikačná časť bola taká, aká bola. Dúfam, že keď nadobudne tento zákon právoplatnosť, už bude iná. Takže len toľko k tomu.
Pán minister, treba popracovať na tom, aby sme v tej praxi donútili tých, ktorí rozhodujú o individuálnych právach a povinnostiach, rozhodovali aj v zmysle zákona, v zmysle toho zákona, ktorý sme tu prijali, v zmysle toho, čo sme tu chceli, aby platilo, nie v zmysle toho, ako konajú niektorí leniví alebo vyslovene nečestní ľudia, že vykladajú zákony tak, ako sa im zachce.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Tak ja by som potom aj v rozprave k trestnému zákonu k tomu niečo povedal, čo naznačil pán poslanec Gál. No. Dôvodové správy, ja by som bol opatrný. Dôvodové správy, určite sa zhodneme, že neodrážajú úmysel zákonodarcu, lebo my ich neschvaľujeme. Dôvodové správy odrážajú úmysel väčšinou úradníka konkrétneho ministerstva, ktorým objasňuje text, ale nie sú ani nemôžu byť, dokonca podľa mňa je to pri interpretácii právnych predpisov nesprávne a nedemokratické sa dôvodovými správami riadiť, my ich neschvaľujeme, schvaľujeme texty zákonov. Snaha, a tým sú sudcovia viazaní, textom zákonov a ich rozumnou interpretáciou, teda textovou interpretáciou. Snaha pochopiť úmysel zákonodarcu po prvé, z dôvodových správ je iluzórna, lebo tam prejavený nie je, z iných okolností ho uchopiť je skôr cvičenie v psychoanalýze, čiže ani to celkom možné nie je. My sa uznášame podľa ústavy na zákonoch, nie na dôvodových správach k nim. Čiže to by som potom chcel aj pri Trestnom zákone povedať, lebo tam ide o tie drogové trestné činy a je to práve zdôvodňované, že dôvodová správa to bude riešiť, že to bude pri tých, pri tých, čo sú tesne na desaťnásobok dennej dávky, ale dôvodová správa v tomto nie je v princípe pre nikoho záväzná. A treba sa nad tým zamyslieť možno trošku z iného pohľadu.

Áno, v tomto s vami súhlasím, že nie je to dôvodová správa, nie je prameňom práva, nemôže byť prameňom práva. Ale pri výkladoch, ktoré idú ad absurdum, už nevie, niekedy sa nedá inak vysvetliť, že absolútne tá aplikácia tej právnej normy ide úplne oproti tomu, že ako by sa mal ten, tá norma, tá právna norma aplikovať a rozumieť. My môžeme ako, aj pri tej najjednoduchšej právnej vete sa nájde človek, ktorý to keď chce zle vykladať, alebo podľa svojho, tak to spraví tak. Čiže tu musíme nájsť riešenie, ktoré by nás troška odbremenilo od tých čistých textov, ako dať tomu zákonu nejaký tuch. A to tu chýba.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nadviažem tam, kde skončil môj predrečník Gábor Gál. Naozaj tomuto zákonu v podstate nie je čo vytknúť, pretože je to veľmi zaujímavá, ľúbivá téma a určite aj zmysluplná. Už v prvom čítaní som sa vyjadrila k tomuto zákonu, ocenila som pritom, že návrh jednoznačne ustanovuje, že osoby poškodené trestnými činmi znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania budú mať dva navzájom nepodmienené právne nároky, je to vlastne také nóvum u nás, že konečne začneme odškodňovať aj za morálnu ujmu, za morálnu škodu. To je skutočne tá pozitívna stránka návrhu. Zároveň aj v predchádzajúcom vystúpení som upozorňovala na to, že v skutočnosti sa to bude týkať len veľmi malého počtu osôb, ak vôbec. V tom prvom príspevku som hovorila, že za minulý rok bolo podaných 87 žiadostí, z toho bolo prijatých, alebo získali nárok na odškodnenie 60 prípadov, keďže aj doteraz tieto trestné činy boli v praxi odškodňovania ministerstvom spravodlivosti v zanedbateľnom počte. Uvedenie tohto inštitútu do súčasnej podoby zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi možno skôr považovať za prechodné riešenie a za uvedenie pojmu morálna škoda do našej trestnej legislatívy a dúfajme, že aj do praxe.
Už tuná pán Gábor hovoril o tom, ako sa v skutočnosti tento zákon bude dať uplatňovať, aj vlastne v závere vo faktických poznámkach hovorili o tom, že či je dôvodová správa naozaj to, podľa čoho by sme sa mali riadiť. Ale dôležité je povedať, že mne vadí, že ide opäť o úzku skupinu, ktorej sa to týka. Z trestných činov sme vybrali niekoľko trestných činov, ktoré sme do zákona vsunuli a ostatní, ktorí sa takisto cítia poškodení, je ich veľa na základe iných trestných činov, do tohto okruhu nespadajú. Čo je pre mňa teda ešte viac smutnejšie.
Zároveň upozorňujem, že takto upravený inštitút odškodňovania v žiadnom prípade nenapĺňa požiadavky vyplývajúce z predpisov vyššej právnej sily - hovorím o európskej legislatíve o medzinárodných dohovoroch - a predovšetkým nezabezpečuje to, že poškodené osoby budú vedieť o tom, ako majú svoje právo na odškodnenie uplatniť.
Druhá a ešte vážnejšia výhrada spočíva v tom, že odškodnenie by malo byť prístupné obetiam násilných trestných činov neobmedzených len na vymenované trestné činy. Pri našom nedávnom osobnom stretnutí pán minister spomenul vládny návrh zákona o odškodňovaní ako pozitívny počin. Nie je to však uspokojivé a nereflektuje viaceré požiadavky smerníc Európskeho parlamentu a Rady, ale predovšetkým nenapĺňa oprávnené nároky obetí na kompenzáciu ich ujmy materiálnej, fyzickej a morálnej. Z tohto dôvodu, ktoré by sa nám dali možnože naozaj zjednodušene, jednoducho charakterizovať, že je to lepšie ako nič, určite podporíme túto novelu, ale opäť pripomínam, že na základe európskej legislatívy by sme sa mali zamerať na všetky skupiny, ktoré sú postihnuté, ktoré by mohli byť, ktoré by mohli na základe tohto zákona žiadať o morálnu ujmu. Je to určite širšia skupina ako len, len trestné činy sexuálneho zneužívania.
Ja by som sa možnože ešte v krátkosti vrátila k tomu, k vymožiteľnosti, k vymožiteľnosti tohto práva. Dôležité je povedať, že v našej legislatíve akoby neexistuje miestnosť, miesto pre ustanovenie kvalifikovanej pomoci. Toto je jeden veľký problém, ktorý u nás v našej legislatíve nie je doriešený. Nie je doriešený, nieže čiastočne, ale takmer vôbec. Ak sa stane niekto obeťou, nevie, kto by mu mohol pomôcť. Všetky informácie, ktoré dostáva od relevantných, ja neviem, od policajtov, od ľudí, s ktorými prichádza do styku, im nie sú vôbec nápomocní, aspoň takto, takto sa obete vyjadrujú, takto to vnímajú aj organizácie, ktoré sa týmto problémom zaoberajú.
Takže ja by som prosila, že vzhľadom k tomu, že do roku 2015 musíme prijať aj európsku smernicu, alebo implementovať smernicu, ktorá sa týka odškodňovania obetí trestných činov, aby sme sa zamerali práve aj na vytvorenie celých postupov, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. Dôležité je, aby sme pripravili podmienky pre zmysluplnú pomoc obetiam. Pre zmenu dominancie justičného systému od sústredenia sa na trestanie páchateľov na nápravu krívd a škôd obetí. Pre páchateľov máme vypracovaný celý systém pomoci, obete sú v tomto akoby bokom. Takže verím, že budú prijaté aj následné opatrenia, ktoré pomôžu vytvoriť celý systém pomoci obetiam násilia.
A opäť by som ešte pripomenula, že doteraz nie je jasné, aké ministerstvo, aké stanovisko zaujíma ministerstvo pri implementácii smernice, ktorá bola prijatá v novembri 2012 a týka sa práve odškodnenia, odškodňovania obetí trestných činov. Mám za to, aj by som veľmi pána ministra prosila, aby naozaj skupiny, ktoré sa tomuto venovali, aby boli nápomocné pri riešení v tom zmysle, že ak je možné prijať komplexné riešenie, nech sa prijme. Veľmi sa prihováram za to, aby bol, tak ako v Českej republike, prijatý samostatný zákon o odškodnení obetí trestných činov. Uľahčilo by to prácu nielen, nielen polícii alebo proste všetkým, ktorí naozaj o túto tému javia záujem a chcú pomáhať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja si dovolím zareagovať len na posledný príspevok, ktorý mala pani podpredsedníčka Jurinová. Ja som mal možnosť s ňou hovoriť aj u mňa na návšteve, kde sme rozdebatovali viacero problémov, jedným z nich bola práve aj táto téma. A naozaj, jedno z možných riešení je aj prijať nejaký komplexný zákon, zaoberáme sa touto myšlienkou, samozrejme, z hľadiska prijímania aproximácie, respektíve transpozície smernice sme ešte trošku ďaleko od samotného prijatia, ale už nad tým pracujeme a rozmýšľame, akým spôsobom túto vec dostať do našej legislatívy tak, aby tá ochrana obetí bola naozaj komplexná.
Ďakujem pekne.