19. schôdza

Pán poslanec Mikloško.

Ďakujem pani Horváthovej za kvalifikovaný príspevok, vidno, že je zo zdravotníctva, pokojný a objektívne fundovaný. Zákon, ktorý predkladá minister spravodlivosti, je v podstate dobrý, o ňom by sme tu mali diskutovať, lebo to je jadro celého dnešného programu. A teraz nám zrazu po pravom krídle ušiel výbor pre zdravotníctvo tak, že spoločná správa má naraz 12 strán, čo je vlastne už temer úplne iný, nový zákon a dávajú do toho množstvo neprediskutovaných a nepripomienkovaných, až radikálnych návrhov zameraných proti pracovníkom v zdravotníctve. Ja som prihlásený do rozpravy, kde pár ešte svojich námietok k tomuto poviem. Aj keď čakal by som, že pán poslanec Valocký, ktorý to celé spískal a ktorý je predseda zdravotníckeho výboru, tu nie je a neviem, koľko členov výboru je tu, aby mohli tieto svoje návrhy obhajovať. Kde inde, keď nie tu. Ja si myslím, že aj laik, keď prečíta toto, tak vidí, že to nie je kóšer a že je to rýchlo, horúcou ihlou šité, určitou snahou pomstiť sa niektorým ľuďom v zdravotníctve. Verím v to, že to v takejto forme nemôže prejsť.

Pán poslanec Kvasnička.

Ďakujem. Trošku možno z iného aspektu. Ja som zažil rukojemnícku drámu v zdravotníctve, ktorá kulminovala začiatkom decembra 2011, bol som vtedy členom výboru pre zdravotníctvo. Pamätám si na tú kalváriu rokovaní, nekončiacich veľmi teda s vysokou afektovou hladinou, a pamätám si aj ten záver, kedy doktor Hrušovský na ostatnom rokovaní povedal odborárom: Bojujte za veľkú vec a veľké veci si vyžadujú veľké obete. V poriadku, nechajme pár pacientov zomrieť. A až potom, po tomto konštatovaní došlo, došlo k prelomu alebo zlomu a ku kapitulácii expremiérky pred odborovými predákmi lekárov. Vaša analýza je, samozrejme, spravodlivá, takisto sa mi nepáči kriminalizácia lekárov, na druhej strane ale vo vašom príspevku mi chýbalo východisko, že čo s tým, ako zabrániť recidívam takýchto rukojemníckych drám, ako zabrániť recidívam toho, že budú ohrozené bazálne a vitálne funkcie verejného zdravotníctva, a zároveň zabezpečiť, aby bolo rešpektované ústavné právo profesií a teda ľudí na, na protest. Isto je to problém, ktorý by sme mali riešiť spoločnými silami. Každá krajnosť mi príde ako nevhodná.
Ďakujem.

Poslanec Kadúc.

Ďakujem za slovo. Ja som väčšinu toho tvojho prejavu počúval v kancelárii a z toho, čo som počul, tak to bolo veľmi vecné, vecné vystúpenie, pekne si pomenovala problémy, dala si argumenty. Bolo tam minimum politika, alebo minimum politikum, čo je veľmi dobré a myslím, že takto by to nejako malo chodiť. Tak by som sa ti chcel poďakovať, že za takéto vystúpenie, ja tvoj pozmeňovák, samozrejme, podporím a pri hlasovaní o zákone ako celku dám na to odporúčanie.

Pán poslanec Matovič.

Eva, rovnako ako ty zdieľam názor, že v tomto prípade nedostatok komunikácie alebo neochota komunikovať sa nahrádza v podstate násilím voči skupine ľudí, ktorí, ktorí nie sú práve v dobrej situácii, lebo vlastne môžu sa brániť jedine tým, že by možno odišli z toho zamestnania a ohrozili by možno aj životy pacientov. Ale každopádne si myslím, že, a tak ako vidím odhodlanie poslancov SMER-u alebo SMER-u tento návrh schváliť, tak že SMER sa pomýlil, že v podstate novelizuje chybný návrh zákona. Vôbec nemal novelizovať Trestný zákon, ale rovno zákon o väzenskej službe, kde by jednoduchou úpravou premenoval všetky nemocnice na väzenie, kde by zdravotné sestry, zdravotnícki zamestnanci, lekári mali prikázaný trvalý pobyt, kde by sedem dní v týždni, 24 hodín, bez možnosti opustenia tohto zariadenia museli poskytovať zdravotnú starostlivosť a, samozrejme, s dôvetkom: za misku ryže.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem veľmi pekne za všetky podporné slová, veľmi si ich vážim a povzbudzujú ma aj k ďalšej práci. Dovolím si reagovať na pána poslanca Kvasničku. Viem veľmi dobre, o čom hovoríte, uvedomujem si s plnou vážnosťou, že situácia, ktorá bola v našom zdravotníctve pri hromadných výpovediach lekárov, bola veľmi ťažká aj pre pána ministra Uhliarika. Preto som sa chcela vyhnúť v tomto príspevku nejakým rozoberaniam konkrétnych udalostí alebo nejakých káuz, ktoré boli a údajne na základe ktorých toto vzniklo. Nerada by som sa takýmto smerom, takýmto smerom niesla túto debatu.
Pýtate sa na východisko? Určite východiskom nie je to, čo sa navrhuje teraz. Východiskom je si sadnúť za spoločný stôl. Určite všetci sa bojíme o zdravie našich pacientov a keď máme podozrenie, že niečo takéto by sa mohlo zopakovať a ohroziť hromadne zdravie našich pacientov. Treba vymyslieť spôsob, ako nekriminalizovať zdravotníckych pracovníkov, ako im umožniť vyjadriť svoj nesúhlas. Ja verím, že je nás tu 150 poslancov, vláda má svojich členov, ktorí sú, verím, že rozumní a určite budú vedieť nájsť lepšie riešenia ako toto. Nie je to jediné riešenie na svete, určite nie je šťastné. Som veľmi smutná z toho, že naši zdravotnícki pracovníci, ktorí si zaslúžia obdiv za to, aké dlhé roky pracujú v ťažkých podmienkach, budú takto trestaní. Sama som pracovala dlhé roky na detskom oddelení v Trnave a viem, akými ťažkosťami si to oddelenie prešlo, a mnohé ďalšie.
Veľmi sa obávam toho, že keby sme niečo takéto schválili, veľa mladých zdravotníckych pracovníkov, lekárov, sestier by potichučky odišlo preč znechutených. Rozprávali by, akí sme neschopní riešiť takúto situáciu, akí sme k nim nespravodliví. Potichučky odídu a kvalitní pracovníci, ktorým vzdelanie my zaplatíme, odídu von.