19. schôdza

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Madej.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za reakciu. Ja by som chcel povedať k vašej faktickej poznámke toľko, že v rokoch 2010 až 2012 ste boli, vaše politické strany, pri vláde s tým, že, samozrejme, legislatívna oblasť a zodpovednosť za tvorbu legislatívy bola, pán poslanec, na vás. Možno množstvo chýb aj v oblasti legislatívy dobieha aj teraz, kto nič nerobí, nerobí ani chyby, to si môžeme, samozrejme, povedať aj priznať. Faktom je, že v tejto oblasti, v oblasti rodinného práva by to chcelo ešte viacej zmien aj moderných, aj takých, ktoré by zjednodušili život ľuďom na Slovensku. A ja si myslím, že dozrie čas, keď aj zákon o rodine - a toto je jedna z tých, jeden z tých námetov -, ale aj keď zákon o rodine dozrie vo väčšiu novelu, a myslím si, že mnoho odborníkov z oblasti rodinného práva bude mať k tomu čo povedať. Tak, aby sme zjednodušili ľuďom možno niektoré veci či už v rámci možnosti dojednať si dohody, ale nejdem povedať o čom, pretože by som ešte predbiehal niektoré veci.
Je to, je to uhol pohľadu, ale pokiaľ máte chuť kritizovať aj niečo dobré, je to vaša vôľa. Ale ja som považoval za potrebné vystúpiť k tomu preto, aby som, aby som na jednej strane vysvetlil legislatívny proces a vysvetlil aj dôvody, ktoré vychádzajú práve z rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2012. Môžeme ísť ďaleko, ďaleko predtým, ale podľa mňa to nemá význam.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pán predkladateľ požiadal o slovo, záverečné, takže uzatváram rozpravu. A nech sa páči, môžete predniesť svoje stanovisko.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel teda vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol predložený a uvedený pánom poslancom Petrákom. Samozrejme, s predloženým pozmeňujúcim návrhom sa stotožňujem. Dovolím si poukázať na to, že v podstate inštitút takzvaného, v úvodzovkách, prílepku je zakotvený v rokovacom poriadku teda Národnej rady Slovenskej republiky už dlhé roky. A myslím si, že v určitých prípadoch, ako bol, aký je pri týchto maturitách, myslím si, že sme tu pre ľudí a kvôli ľuďom, je vhodné aj tento inštitút využiť, aby sa pomohlo tisíckam alebo stovkám mladých ľudí, ktorí to teda potrebujú, čo sa týka tých maturít. Ďalej by som chcel uviesť ešte krátko, ďakujem všetkým za vystúpenia, za konštruktívne pripomienky. Dovolím si dať taký odkaz pre mnohých otcov, ktorí boli nahnevaní a proste posielali mi teda zopár výhražných e-mailov a poškriabali mi auto, že výživné sa neplatí preto, aby sa otcovia mohli stretávať s deťmi, samozrejme, je to problém, keď sa nemôžu stretávať s deťmi, ale to treba riešiť iným spôsobom. Výživné sa platí preto, aby boli pokryté základné potreby dieťaťa alebo vyživovanej osoby.
Čiže ide o to, aby to dieťa mohlo v kľude žiť a malo aspoň takú životnú úroveň ako ten jeho rodič. Chcel by som týmto takto od tohto pultu ešte poďakovať za odbornú diskusiu všetkým kolegom v ústavnoprávnom výbore, taktiež Róbertovi Madejovi, ktorý viedol s nami predkladateľmi niekoľkohodinovú odbornú debatu a taktiež potom jeho konštruktívne pripomienky sa premietli aj do toho pozmeňujúceho návrhu. Zároveň by som chcel poďakovať aj všetkým v minulosti spomenutým osobám, ktoré bojovali a bojujú za práva vyživovaných detí alebo osôb, taktiež chcem poďakovať tomu chlapcovi, ktorý mal tú odvahu na Detskej univerzite obrátiť sa s touto otázkou na ministra Kaliňáka, a zároveň chcem poďakovať pánovi ministrovi Kaliňákovi, že nás poslancov predkladateľov práve on upozornil na tento problém.
Toľko z mojej strany, zároveň chcem dať výzvu, aby všetky ženy a ľudia, ktorí sa starajú o deti a vyživované osoby, aby v tom vytrvali a aby teda sa nedali odradiť problémami, ktoré ako výživné ako inštitút mnohé má. A toto je iba čiastkové riešenie, aby sa týmto ľuďom, ktorí to potrebujú, pomohlo. A strana SMER chce teda aj naďalej pomáhať.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?
Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec, to bolo záverečné slovo.

V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (tlač 465).
Prosím ešte pani poslankyňu Grečkovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci Martin Poliačik, Igor Hraško, Alojz Hlina a Viliam Novotný.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Poliačikovi, pripraví sa pán poslanec Hraško.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 465.]

Keby som nevidel, že, že to je dôsledkom normálneho behu parlamentu, tak by som povedal, že je to konšpiračná teória toto. Opäť tento zákon, ktorý má byť neviditeľný, prejednávame 18.48, opäť... (Hlas z pléna.) ...ja nevravím, že, ja nevravím, že je tam úmysel, iba by som, iba by som povedal, by som sa nedivil niekomu, kto by tam úmysel videl, tak.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v piatok popoludní, keď už väčšina verejnosti odvrátila svoj zrak od rokovania v Národnej rade, sme sa dostali k tomuto zákonu, ktorý som vtedy nazval vyvlastňovaním bez verejnej diskusie. Už vtedy som hovoril hlavné dôvody, prečo túto novelu nemôžeme ako strana SaS podporiť. Rád by som zacitoval teda článok 20 odsek 4 ústavy: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
V novele sa uvádza, že bude možné vyvlastniť aj v prípade, po novom, ak by šlo o realizáciu alebo uskutočnenie stavby, prostredníctvom ktorej sa vytvorí aspoň 300 pracovných miest. Uznávam, že v momente, keď máme 400-tisíc nezamestnaných na Slovensku, to môže znieť ako ľúbivé ospravedlnenie toho, že chceme siahnuť na súkromný majetok nejakého človeka. Ale sám seba sa pýtam: Je 300 nových pracovných miest naozaj tak vysokým verejným záujmom, aby sme kvôli nemu museli šliapať po ústave?
Ona, tá ústava, samozrejme hovorí, že je to možné, ale musí tam byť naozaj vážny dôvod. Ja som presvedčený o tom, že 300 nových pracovných miest tak veľkým verejným záujmom nie je. A ako dlho vlastne bude potrebné udržať takýchto 300 pracovných miest? Mesiac, dva, rok, ako dlho bude musieť takýto investor, ktorému štátostrana uľahčí prístup k majetku cudzích ľudí, udržať týchto, ako dlho bude musieť udržať týchto 300 pracovných miest na to, aby to bolo opodstatnené?
A čo sa stane, keď takýto investor nám skrachuje, alebo ide do bankrotu, alebo jednoducho nebude môcť podnikať, alebo počet tých pracovných miest nám v priebehu dvoch mesiacov klesne na 200? Potom sa budeme ospravedlňovať tým ľuďom, ktorým siahneme na majetok, ktorým ho vyvlastníme kvôli tejto veľkej strategickej stavbe?
Budeme mať nejakého investora, on sa nám zaručí, že zamestná 301 ľudí. Okej, bude sa môcť vyvlastňovať, ale trh je neúprosný, aj takéhoto investora, takéhoto podnikateľa môže z toho trhu niekto vytlačiť. Ako sa budeme správať potom k ľuďom, ktorí boli, ktorých majetok bol predmetom vyvlastnenia, a ako budeme zdôvodňovať ten veľký verejný záujem, ktorý vkladajú vlastne poslanci do svojej novely zákona? Uvažujeme vôbec nad tým, ako závažná novela toto je pre obyvateľov Slovenska, teda hlavne pre tých, ktorí vlastnia majetok, ktorý by mohol byť predmetom zálusku nejakého investora alebo finančného donora našej najväčšej politickej strany? Obávam sa, že tak, ako som to povedal už v piatok, niekde čaká investor, kamarát, kmotor, ktorý už má svoj plán, ktorý už vie, čo chce dosiahnuť, a jediné, čo mu stojí v ceste, je, že to chce spáchať na majetku niekoho iného. Takto závažný zásah do vlastníckych práv v podobe novelizácie stavebného zákona, ale aj zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, by ale naozaj mala predkladať vláda. Mal by tam byť mesiac pripomienkového konania, mali by sa k tomu vyjadriť odborníci, mala by mať možnosť vyjadriť sa k tomu verejnosť, odborná verejnosť, ale aj laická verejnosť, lebo nejaký majetok má obrovské množstvo ľudí na Slovensku, aj čo sa týka pôdy. A nie ako dnes, že opäť chvíľku pred siedmou, keď jediní novinári, ktorí majú ešte možnosť sledovať toto dianie, sú tí chudáci z agentúr, ktorí tu naozaj musia sedieť až do siedmej, a opäť to bude jedna malá správička v sekcii domáce. A ak sa toto podarí zajtra znovu, že celý deň sa bude ťahať tá veľká správa ministra školstva a niekde pred siedmou dokončíme tú rozpravu, tak táto novela prejde parlamentom nepovšimnutá.
Hovorí sa o tom, že je to pripravené vlastne pre budovanie ropovodu cez Žitný ostrov. Nie som si istý, že je to šité na tento projekt, pretože v podstate vyvlastňovať pre účely stavby ropovodu je možné už za súčasných podmienok, ten zákon ráta s tým, že ak sa niekde má stavať strategicky významné potrubie na vedenie napr. ropy, tak je možné vyvlastňovať už dnes, a preto si myslím, že toto o ropovode nie je. Áno, súhlasím, aj vyvlastňovanie pre ropovod, ktorý by mal ísť cez Žitný ostrov alebo akoukoľvek inou trasou, je dôležitá téma a treba hovoriť o tom, či je to dostatočne veľký dôvod na to, aby sa niekomu siahlo na majetok, ale nemyslím si, že je predmetom tohto zákona. Myslím si, že keď tento zákon prejde, tak tá veľká ryba vypláva až potom.
Ešte raz vysvetlím, § 108 stavebného zákona hovorí o tom, že na aké účely je možné vyvlastňovať. Sú tam spomenuté aj významné investície, ktorými sú podľa súčasného právneho stavu aj stavby, ktoré sú určené na výrobu, výskum a vývoj. Podľa novely zákona, ktorá definuje tieto významné investície, však už významnou investíciou bude akákoľvek stavba, to znamená, že bude stačiť, ak pri výstavbe akejkoľvek stavby zamestná aspoň 300 ľudí a bude možné bez problémov vyvlastňovať.
Potom je tu ďalšia otázka. Tých 300 ľudí stačí zamestnať na to, aby sme tu búdu postavili, alebo v nej budú pracovať? Lebo zamestnať 300 ľudí na postavenie búdy, to nie je ťažké, každá veľká búda potrebuje 300 ľudí a keď ich bude 280, tak tých 20 tam ešte naženieme, aby zaviedli káble. Toto stačí na to, aby sme vyvlastňovali cudzí majetok? Ja si myslím, že nie.
Opäť zopakujem, určite je potrebné urýchľovať procesy, ktoré vedú k tomu, aby sa dobudovala infraštruktúra na Slovensku, ale vládna strana SMER napriek tomu, že už raz dostala po prstoch od Ústavného súdu, to ide skúšať znovu. Uvoľňujú sa podmienky pre vyvlastňovanie a opäť rozmýšľame spôsobom z 50. - 60. rokov minulého storočia, že keď ide o veľkú vec pre nás všetkých a možno pre niektorých viacej, tak súkromný majetok toľko nezaváži, vtedy žiaden súkromný majetok nebol, teraz ho máme, treba s tým nejakým spôsobom bojovať.
Čo považujem za vrcholne nekorektné voči verejnosti, ktorá sleduje predkladané zákony, je, že v dôvodovej správe nikde nie je napísané, čo sa doplnením novej definície stavby v skutočnosti môže stať. Je nekorektné, aby sme my museli čítať to, čo je medzi riadkami v dôvodových správach, a následne na to museli upozorňovať v rozprave v parlamente. Áno, je to práca opozície, ale poctivý predkladateľ zákona do dôvodovej správy píše, čo ním chce dosiahnuť a ak chce zjednodušiť vyvlastňovanie, tak to tam má napísať.
Takže aby som to, takže aby som to zhrnul, opäť krátko pred siedmou tu máme zákon, ktorý môže významným spôsobom posunúť hranice chápania práva na súkromné vlastníctvo, ktoré významným spôsobom posúva možnosti štátu na to, aby na súkromné vlastníctvo mohli štátni úradníci alebo vláda siahnuť.
Pán predkladateľ mi minule povedal: Ale však to musí schváliť vláda. No tak to je perfektná záruka! Vláda, ktorú máme dnes pri moci, je presne z tých, ktorá hľadí na to, aby každý súkromný majetok bol ochránený, to sa mi bude lepšie spávať!
Ak som ten procedurálny návrh ešte nedal, tak ho dám teraz, ak som ho už dal, tak ho zopakujem, tento zákon treba vrátiť na prepracovanie a nemal by ho prepracovať, áno, (Reakcia spravodajcu.) tým pádom teraz dávam druhý procedurálny návrh, vrátiť ho na prepracovanie. Ale nemal by ho prepracovať predkladateľ, nemal by ho prepracovať pán kolega Kondrót, mala by ho prepracovať vláda, mala by ho predložiť vláda, mala by ho dať do riadneho pripomienkového konania a mali by sme o ňom hovoriť ako o zásadnej zmene, ktorá upravuje vzťah štátu, jeho možností a ľudí vlastniacich majetok.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie faktické poznámky dvoch poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no musím povedať, že tento zákon, alebo tento návrh nie je len o tom, ako ideme obmedziť vlastnícke práva a ich vyvlastnenie, ale tento zákon priamo navádza, ako vylúčiť verejnosť z celého procesu, pretože verejnosť sa má možnosť podieľať pri schvaľovaní územného plánu. Pri takejto investícii do územného plánu už mesto ani vyšší územný celok nebude môcť hovoriť, nebude treba čakať na to, že sa to tam dopracuje, ale vláda rozhodne, že cez Petržalku, cez najhustejšie obývanú časť mesta Bratislavy, pôjde ropovod do Schwechatu, tak to tam pôjde. Čo po tom, keď to náhodou raz buchne a pol Petržalky bude v ťahu?
Ak, takýto prístup zo strany vlády je len pokrytectvom a obchádzaním pripomienkového konania a práva verejnosti, aby sa mohli vyjadrovať k veciam, ktoré sa aj ich dotýkajú. Nad rámec, v plnej miere s tebou súhlasím, že tento návrh by mal byť stiahnutý a táto Národná rada by nemala pokračovať v prerokovaní tohto návrhu zákona, pretože je zlý a ide proti záujmom občanov Slovenskej republiky a proti záujmom Slovenskej republiky ako takej, pretože do dnešného dňa nepreukázali záujemcovia výstavby ropovodu do Schwechatu, že je to ekonomicky prínosné a Slovenská republika bude mať z toho ekonomický úžitok.
Už za vlády Ivety Radičovej sme chceli, aby predložili ekonomickú analýzu návratnosti a záväzok rakúskej strany, že budú odoberať a budú platiť za tento ropovod. Toto je len o biznise a vláda aj minulý rok rozhodla o tom, že áno, môžu utrácať peniaze Slovenskej republiky na tento projekt namiesto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kondrót.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, vypočul som si opäť akúsi obrovskú znôšku hlúpostí. Vy ste tento zákon asi nečítali, lebo hovoríte o nejakom úplne inom zákone.
Po prvé, toto je zákon platný od roku 1999, platí 14 rokov. Posledná novelizácia bola v roku 2005, bola v roku 2004 a 2005, čiže osem rokov platí tento zákon. V zákone sa hovorí, v starom zákone, v platnom zákone sa hovorí, že musia to byť, "finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie sú najmenej 1 mld.", my hovoríme 3 mld., "je národohospodársky významná", to tam je aj zopakované v našom návrhu, "vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla", to tam je a pridávame "minimálne 300 nových pracovných miest".
Neviem, kde ste zobrali, že stačí pri výstavbe mať 300 ľudí, ktorí sa tam budú motať okolo dvoch bagrov, to tam nikde nie je. V písmenku b je napísané, že jej realizáciou, uskutočnením, že uskutočnením tejto investície, pán kolega Poliačik, uskutočnením, sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest. Nemáme problém tam dať trvalo udržateľných alebo minimálne päť rokov, to tam kľudne môžeme v druhom čítaní doplniť, nemám s tým problém, ja v tom nevidím žiadnu habaďúru. Je to národohospodársky významná, čiže oproti tomu, čo platilo 13 rokov, čo vás netrápilo, alebo minimálne posledných 8 rokov, zdvíhame z miliardy na tri miliardy, pridávame 300, vytvárame 300, môže byť 400, môže byť 500, tak ja sa vôbec tomu nebránim, hej, toto bol takýto návrh. A môžeme tam kľudne pridať, že to ale nie je tak, že bude počas výstavby, jej uskutočnením sa vytvorí minimálne 300 a vláda o nej rozhodla. To isté, čo je v starom zákone, sme to precizovali a pritvrdili sme podmienky. Vypustili sme odtiaľ, že to musí byť pre výskum a vývoj, pretože za posledné roky sa žiadna miliarda do výskumu nenaliala a tri sa nenalejú už vôbec. Povedzte mi, koľko investícií za posledných osem rokov išlo za miliardu do tohto, to je tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)