19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, myslím, že to bol kultivovaný prejav zrelého muža, ale predsa zakončili ste slovami, že ste pripravený ísť pre určité hodnoty aj na barikády. V tejto súvislosti by som vám rád postavil otázku. Hlavné motto vášho prejavu bola sloboda, sloboda školstva, otvorenosť, vstup súkromného, cirkevného školstva, zmena direktívneho riadenia, väčšia sloboda.
Tá otázka znie: prinieslo otvorenie sa v oblasti regionálneho školstva vznikom súkromných škôl kvalitu do tohto školstva? Alebo prostredníctvom normatívu sa žiak stal nositeľom peňazí a často si za tieto peniaze kupuje známky? Pričom z rôznych štatistík vieme, že predovšetkým v regionálnom školstve súkromné školy sú najslabšie školy z hľadiska úrovne vzdelávania.
Ako úplne kľudne sa bavme o tom, lebo je to materiál na verejnú diskusiu. Ale vy sám a vaši kolegovia ste niekoľkokrát na výbore aj v pléne povedali, že normatív je potrebné podporiť aj inými kritériami. A to ďalšie kritérium je rozhodne kvalita. Ale popritom môžme hovoriť aj o určitom počte žiakov, ktorých môže byť v triede, ktorý je racionálny z hygienických hľadísk, z ekonomických hľadísk a z rôznych iných hľadísk. Proste, bavme sa o tom komplexne. Ale myslím si, že stavať dneska pozície, že ideme v rámci slobody na barikády. Nikto ju neberie. Chceme len, aby sa to zefektívnilo a zracionálnilo a nič iné.

S ďalšou faktickou Juraj Blanár.

Pán poslanec, vaše vystúpenie je naozaj, vychádzalo aj z vašej skúsenosti, ktorú ste mali ako minister, o tom niet pochýb, ale aj ako štátny tajomník. Čo v mnohých prípadoch aj si kladie, navodzuje otázku, prečo tie veci, o ktorých ste rozprávali, ste už vtedy nepresadzovali. Samozrejme, odpoveď z vašej strany bude taká, ako ste už povedali: my sme mali koaličných partnerov a bolo to problematické a vy teraz máte jedinečnú šancu.
Tak si kladiem otázku: prečo ste s tými koaličnými partnermi potom išli do spolupráce? A možno tak alibisticky sa vyhovárate na nich. Možno ste mohli ísť do spolupráce s nami, ale to ste vtedy odmietli.
Hovoríte o centralizovanom riadení, ktoré teraz nastane pri určovaní prvých tried stredných škôl v centralizovanom riadení cez VÚC-ky, a povedali ste 8 VÚC-iek. Nuž ja neviem, čo je to za centralizované riadenie, keď je ich osem dokonca. Keby bolo jedno, tak by som povedal dobre, tak to je centralizované. Ale osem určite nie.
Ale stále sa vyhýbate niečomu, čo je dôležité, a to je to, že tam je povedané pri tomto nastavení, že sa bude práve kvalita posudzovať, ktorá sa doteraz vôbec neposudzovala, že tam sú nejaké parametre, na základe ktorých sa budú hodnotiť výsledky tých škôl. A mimochodom ste tiež nepovedali, že pri tom budú sedieť aj školy, ktoré zastupujú zriaďovateľov súkromných. To je tiež dôležité povedať a nielen okolo toho chodiť a hovoriť, že to je zlé.
No a model financovania, ktorý obhajujete, normatív. Veď to už dnes vie každý učiteľ, ten posledný učiteľ na školách, že je zlý. Že jednoducho už nezodpovedá dnes skutočnosti. Dôkazom toho je odborné vzdelávanie, kde mimochodom sme práve, naša vláda prvá, vytvorili priestor pre tých priemyselných partnerov, ktorí, vy hovoríte, aby do toho vstúpili.
Takže ja si myslím, že takto treba na veci pozerať.

S ďalšou faktickou, nech sa páči, Marián Kéry.

Ďakujem. Pán poslanec Fronc, ja som rád, že v úvode ste zvolili apel, ktorý sa síce netýka problematiky školstva, na poslancov ohľadom slušného správania. Myslím si, že od vás to je náležité, pretože v mojich očiach ste človek korektný, slušný, ktorý tak aj vystupuje. Bodaj by vaše slová padli na úrodnú pôdu! Čo sa týka korektnosti, videl som veľa diskusných relácií, kde ste diskutovali s pánom ministrom, a naozaj tá diskusia je vecná, korektná, tak ako aj dnešné vystúpenie.
Zaujalo ma aj to, že ako kresťanský demokrat ste povedali aj to, že nie všetko do roku 1989 bolo, bolo zlé. A na vás si to teda cením dvojnásobne, že ste sa to nebáli povedať.
Čo sa týka toho, čo už hovoril aj pán kolega Blanár, ja tak isto sa nebojím toho, že samosprávne kraje, ktorých je osem, budú rozhodovať, budú mať väčšie kompetencie. Možno ten pohľad mám aj preto, že som poslancom vyššieho územného celku v Nitrianskom samosprávnom kraji, takže v tomto sa nezhodneme. A tak isto si nemyslím, že pán minister málo bojuje vo vláde s ministrom financií o financie, pretože on nie je typ človeka, ktorý bude na verejnosti búchať po stole. Myslím si, že v tom máte mnoho spoločného. Ale naozaj nechajme ho, dajme mu priestor. A bojovať o peniaze nedokáže len ten, ktorý, ktorý sa tak navonok tvári a ktorý robí niečo pre médiá. Ale naozaj veľmi oceňujem vaše vystúpenie.
Ďakujem.

Nech sa páči, Anton Martvoň.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Fronc, v podstate ja budem reagovať na niektoré oblasti, ktoré ste otvorili, nakoľko ste otvorili veľa oblasti.
Začnem tým akčným plánom. No, v podstate ten akčný plán, alebo v úvodzovkách akčný plán, čo vám akože chýba, no ten sa dá urobiť až vtedy, keď budú zozbierané nejaké podnety a reakcie na správu o stave školstva. Myslím si, že ministerstvo aj preto vyhotovilo tú správu školstva a dalo ju na verejné pripomienkové konanie a diskusiu kvôli tomu, aby mohlo mať spätnú väzbu. Čiže je to, dá sa povedať, materiál, s ktorým nielen tento pán minister, a myslím si, že aj tí ďalší ministri v budúcnosti môžu potom pracovať a vytvárať na základe aj tohto akčné plány.
Čo sa týka direktívneho riadenia. No, je to asi iba váš pocit, lebo aj za vás existovalo direktívne riadenie v niektorých typoch škôl, boli to cirkevné stredné školy a kňazské semináre, čiže skúste aj tam na to trošku pozrieť, že aký spôsob riadenia tam prebieha.
Čo sa týka toho, že ste kritizovali, že, alebo teda ste toho názoru, že treba dávať peniaze hlavne na počet žiakov. No, to je váš štýl ministrovania, lebo o vás to bolo všeobecne známe, že vy ste išli koncepciou dávania peňazí na počet žiakov. No pán minister školstva terajší ide úplne iným spôsobom. Je potrebné, on prihliada na to, že potrebujeme brať do úvahy aj špecifiká regiónu. Je rozdiel financovať školu na Orave, kde treba osem rokov, teda osem mesiacov v roku kúriť, a iné je v Bratislave, kde stačí štyri mesiace. Je rozdiel, kde sú ťažko dostupné regióny a je málo študentov, lebo v ťažkom regióne povedzme pod Tatrami nežije toľko obyvateľov ako povedzme v Trnave. Čiže ja plne súhlasím s tou koncepciou, ako to nastavuje pán minister, že nie je dobré dávať peniaze iba na hlavu, na počet žiakov, ale prihliadať aj na iné špecifiká,aj práve cez tú samosprávu. A myslím si, že je dobré, že pán minister Čaplovič chce nastaviť a sústrediť sa skôr na kvalitu, nie na kvantitu aj v počte škôl ako takých a samot... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Dušan Bublavý.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem dotknúť len tej časti, kde ste spomínali základné školstvo, kde by mohlo dochádzať v základných školách ku kombinácii z rodín neprispôsobivých občanov s vašimi, našimi detičkami v jednej triede. Ja si myslím, že ak nebudeme podporovať to, že keď aj z neprispôsobivých rodín, aj s našimi deckami, keď nebudú chodiť do takýchto tried a do takýchto škôl, že nikdy nepríde k integrácii. Tak tu ja si myslím, že by sme mali podporovať v základných školách to, aby slabší ťahali, alebo slabších ťahali tí, čo sú lepšie na tom. Jedine vtedy sa niekde posunieme. Takže ja si myslím, že tak ako to robíme aj v mojej rodnej obci, že podporujeme, aby do základnej školy v týchto triedach boli spoločne, a sú vidieť výsledky, že tie dedičky sa dostanú aj niekde na strednú školu, že si spravia aj maturitu. A sú možnosti, aby mohli ďalej študovať a spraviť si aj vysokú možno.
Jedine takýmto spôsobom sa môžme posunúť.

S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Martin Fronc.