19. schôdza

Môj kolega Přidal mi hovorí, že: „Tento pán poslanec ťa strašne nemá rád.“ Ale ja si to nemyslím.
Pán kolega Jasaň, zopakujem to a pokúsim sa to vysvetliť v tom krátkom čase. Dnes sú veľmi prísne sankcie za nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu. Sú veľmi prísne. A teraz keď vaša vláda prišla ešte so sprísnením podmienok na zamestnávanie, že sa horšie zamestnáva, podnikatelia alebo tí, ktorí zamestnávajú, ťažšie vytvárajú nové pracovné miesta, tak v tejto situácií ešte zvyšovať súčasné tresty a sankcie je proti zdravému rozumu. Predsa tresty sa zvyšujú vtedy, keď sa podmienky na podnikanie zlepšujú, z vašej strany. To znamená, ak niekto v dobrých podmienkach na podnikanie ešte nelegálne zamestnáva, tak takého treba potrestať, vy by ste mali zlepšiť podmienky na zamestnávanie alebo podmienky na podnikanie. Ale keď ich vy zhoršujete a zároveň ešte aj viac alebo väčší bič chcete používať, veď sa Kaliňáka opýtajte, tomu to je jasné.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne, chcem poďakovať pánovi poslancovi za jeho vystúpenie, ale ak dovolíte, rád by som zareagoval na niektoré veci, ktoré vo svojom vystúpení pomenoval. Aj s istým prísľubom, čo sa týka toho návrhu práce, aj so svojimi kolegami touto otázkou budeme sa zaoberať a, samozrejmá vec, dáme nejaký výstup, ktorý z toho vyplýva. Na prvý pohľad znie logicky, ale rád by som si to skonzultoval s odborníkmi.
Čo je však dôležité. Vraciame sa k svojmu prvému vládnutiu, do istej miery, áno, ale je to kompromis, je to polovičná výška, je to dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Tu by som bol rád, keby sa tieto veci rešpektovali. To znamená, nie je to nejaká gilotína, násilie, je to klasická komunikácia, sociálny dialóg, kde by som bol veľmi rád, aby vždy pri takýchto zákonoch, kde je dôležitá dohoda, jednoducho bol dosiahnutý. To je prvá poznámka.
Ďalej, tá zmena subjektu na vydávanie osvedčení, prečo inšpektoráty práce. Poviem to veľmi pragmaticky a jednoducho. Po prvé, inšpektoráty práce majú povinnosť zo zákona odoberať v prípade porušenia a tak ďalej osvedčenia veci, ale nevedú evidenciu všetkých držiteľov osvedčení. Preto sa chceme vrátiť k tomu, aby tá evidencia bola jednotná, lebo tých subjektov, ktoré teraz školia a vydávajú, je viac. Z toho titulu chceme, aby sa to sústredilo na orgán, ktorý je zo zákona oprávnený, a budem veľmi konkrétny. Súkromné firmy za toto, že vydávajú to osvedčenie, vyberajú nejaký správny poplatok, nejakých 10 eur. Celkove to dáva zaujímajú sumu, ktorá v tomto prípade pôjde do štátnej kasy. To znamená, že má to aj takýto veľmi konkrétny a pragmatický rozmer.
No a čo sa týka nelegálneho zamestnávania, novelizované legislatívne normy, ktoré sa týkajú novely zákona o inšpekcií práce, pretože tie veci, ktoré sa týkajú pokút, sa týkajú tohto zákona, a nie zákona o nelegálnom zamestnávaní, obidva zákony pôjdu na septembrovú schôdzu Národnej rady.
Tu chcem povedať jednu vec. Netýka sa to tohto zákona. A nemusel by som na to reagovať. Ale, pán poslanec, ak ste povedali, že by sa mali zvyšovať pokuty v prípade opakovaných vecí, no tak jednoznačne len toto ideme robiť. Doteraz je tá najnižšia pokuta 2 000 eur. A my ju plánujeme nie v tomto zákone, ale v novele zákona o inšpekcií práce v prípade toho opakovania z 2 000 zvýšiť na 5 000. To znamená, sme absolútne v súlade s tým, čo ste vy hovorili, pretože pokiaľ to niekto opakuje a opakovane zamestnáva nelegálne, myslím si, že by mal mať tvrdší postih ako v tom prvom prípade. Možnože sa v týchto veciach úplne zhodneme. Ale bude priestor, novely zákonov sú medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa touto problematikou zaoberať na septembrovej schôdzi, keď predpokladáme, že by tieto legislatívne normy mali byť súčasťou rokovania Národnej rady.
Ale treba povedať aj jednu vec možno v záverečnom vystúpení, že zákon bol novelizovaný tesne pred koncom tohto predchádzajúceho skráteného volebného obdobia, to znamená predošlej vládnej garnitúry. A treba povedať, že v tejto snemovni už vtedy poslanci strany SMER veľmi vážne upozorňovali na viaceré zmeny, že idú proti záujmom zamestnancov, že znižujú dosiahnutú úroveň ochrany zdravia pri práci a že sú pravdepodobne v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami. Pripomínam, že to boli dôvody na vrátenie vtedajšej novely parlamentu aj prezidentom Slovenskej republiky. Nerád musím skonštatovať, že naše varovania sa naplnili.
A ja vás môžem len informovať, že Európska komisia práve v tomto mesiaci oficiálne požiadala Slovenskú republiku o zaujatie stanoviska k vtedy schváleným zmenám, čo je vlastne aj súčasť konania Komisie proti členskému štátu pre porušovanie európskej legislatívy. Samozrejme, budem hájiť Slovensko aj v tomto prípade, ale varujem, že toto konanie sa môže skončiť aj pred Európskym súdnym dvorom a môže mať aj isté konzekvencie, prípadne aj nejaké finančné sankcie voči našej republike. Tým chcem len povedať, že treba niekedy trošku viacej počúvať hlasy, ktoré upozorňujú na možné dôsledky. A, bohužiaľ, ten dôsledok tu teraz je. To znamená, my veci opravujeme tak, aby boli v súlade s medzinárodným právom, ale isté dôsledky sa môžu objaviť, pretože sme v nejakom procese pred Európskym súdnym dvorom.
Toľko len poznámka k tomu vystúpenie.
Úplne na záver vás chcem poprosiť, aby ste túto novelu zákona podporili. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie, ktoré sa tejto oblasti týkajú. Predkladám to na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 401 z 29. januára tohto roku.
Správa obsahuje analýzu prepojenia vývoja na trhu práce s hospodárskym vývojom vo všeobecnosti, ale aj v konkrétnych podmienkach Slovenskej republiky. Poskytuje prehľadnú analýzu aktuálnej situácie na trhu práce od začiatku roku 2013, ako aj prehľad vývoja a analýzu ekonomických a legislatívnych vplyvov na trh práce v rokoch 2010 až 2012. Vo všetkých kapitolách sme dávali dôraz na to, aby v analýze nechýbal istý európsky kontext. V súvislosti s jej dnešným prerokovávaním musím konštatovať, že správu ste mali k dispozícii v stanovenom termíne, teda do konca marca tohto roku, takže aj v čase, keď sa uskutočnila mimoriadna schôdza parlamentu k problematike zamestnanosti. Už vtedy som upozornil na návrh opozičných poslancov, aby som túto správu nepredložil do konca mája, ako bolo uznesenie navrhované, pretože nemalo by to jednoducho zmysel, čo potvrdila aj rozprava na tej mimoriadnej schôdzi, v ktorej ste mali možnosť na túto správu sa viackrát aj odvolávať, a pracovali ste s konkrétnymi analytickými číslami, ktoré v tejto správe budú uvedené.
Pokiaľ ide o samotnú správu, rád by som upozornil na tri kľúčové posolstvá.
Po prvé, správa potvrdzuje, že rozhodujúci vplyv na trh práce má hospodársky vývoj, pričom ten je u nás výrazne závislý aj od globálneho vývoja svetového hospodárstva a z toho sa odvíjajúcej situácie najmä u nás v Európe. Vzhľadom na dominantný význam exportu v hospodárstve Slovenskej republiky by v čase krízy našich rozhodujúcich partnerov dôležitým komponentom mala byť, samozrejmá vec, domáca spotreba v podmienkach Slovenskej republiky, ktorá tu stále istým spôsobom absentuje.
Po druhé, je zrejmé, že legislatívne opatrenia prijaté vládou Slovenskej republiky neovplyvňovali a neovplyvňujú negatívny vývoj trhu práce v podmienkach Slovenskej republiky. Prijaté opatrenia v oblasti daní a odvodov, ako aj novelizácie pracovnoprávnych noriem znamenali prínos ku konsolidácii verejných financií, k vyváženému vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a k adekvátnemu sociálnemu zabezpečeniu všetkých pracujúcich bez ohľadu na formu ich pracovnoprávneho, alebo odborného vzťahu. Úsilie o lepšie finančné zabezpečenie pracujúcich vychádza nielen z nášho programového vyhlásenia vlády, ale aj napríklad štúdie OECD, podľa ktorej znižovanie podielu ceny práce na národnom dôchodku spôsobuje väčšie nerovnosti v rozdeľovaní príjmov, čo môže ohroziť sociálnu súdržnosť a spomaliť súčasné hospodárske zotavovanie. OECD vidí príčiny tohto negatívneho vývoja aj v znižujúcej sa sile zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní. A ako riešenie navrhuje okrem investícií do vzdelávania aj využívanie daňových systémov a vôbec prerozdeľovanie príjmov ako takých. Presne takéto opatrenia vláda Slovenskej republiky doteraz prijala, okrem iného i s cieľom zvýšiť príjmy obyvateľstva, a tým podporiť rast domácej spotreby, ako som už hovoril o tom v predchádzajúcej časti.
Po tretie, napriek tomu, že negatívny vývoj na trhu práce je dôsledkom vnútorných, ale vo veľkej miere aj externých ekonomických vplyvov, vláda ho nesleduje so založenými rukami. Ako som už spomenul, prijala vláda 15. mája tohto roku uznesením číslo 227 z 15. 5. opatrenia o hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu, ktoré budú pozitívnym spôsobom stimulovať vytváranie nových pracovných príležitostí.
Dokument identifikuje deväť prioritných oblastí, do ktorých je rozdelených vyše sto konkrétnych krokov či projektov s pozitívnym dopadom na trh práce. Tieto opatrenia podporia vytvorenie 78 000 pracovných miest v priebehu rokov 2013 a 2014, pričom ide o komplexne koncipovaný rozvojový plán, cieľom ktorého je podpora hospodárskeho rastu a z toho vyplývajúce aj zvýšenie zamestnanosti v podmienkach Slovenskej republiky. Za dôležité považujem v tejto súvislosti dva momenty. Jednak vláda týmto dokumentom jasne prezentovala postoj, že ďalšie oživenie hospodárstva nepovažuje za samoúčelný cieľ, ale za kľúčový prostriedok na podporu zamestnanosti. Nechceme a nebudeme sa naháňať so štatistickými úspechmi alebo číslami. To nie je v tomto prípade to najdôležitejšie. Pre nás je dôležité, aby viac ľudí na Slovensku získalo možnosť pracovať, a z toho vyplývajúci aj dôsledok: dôsledne žiť, zlepšiť si svoju kvalitu života. Druhým dôležitým momentom prijatia prorastových opatrení je jasná deklarácia toho, že problematiku zamestnanosti nevnímame len ako rezortnú záležitosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ako jedného ministerstva, ale ako spoločný cieľ celej vlády. Dokument uvádza konkrétne opatrenia, ktoré povedú k vytváraniu nových pracovných príležitostí vo viacerých oblastiach, v doprave, vo výstavbe, vo vzdelávaní, vo vodnom a lesnom hospodárstve, v životnom prostredí, v segmente malých a stredných podnikov, ale aj napríklad pri ochrane kultúrnych pamiatok.
Vzhľadom na to, že dokument bol vypracovaný a prerokovaný aj v rámci Rady solidarity a rozvoja, bol schválený istý súbor opatrení. Ten dáva a vytvára spoločnú platformu pre ministerstvá a zástupcov podnikateľského sektora pri takej podpore hospodárskeho rastu, ktorá bude pozitívne vplývať aj na vývoj trhu práce. Ja by som len rád dodal, že pre mňa je veľmi dôležité, že súčasťou uznesenia vlády k tomuto programu bola aj úloha pre ministra hospodárstva vypracovať stratégiu hospodárskej politiky štátu. Vychádzajúc z takéhoto dokumentu môžem garantovať, že budeme mať maximálny záujem vypracovať aj stratégiu zamestnanosti Slovenskej republiky, pretože tieto dva aspekty sú vzájomne veľmi úzko spojené. Nejde pri tom len o opatrenia krátkodobého charakteru. Tie sú skôr charakterom, ktorý ponúka môj rezort, ale najmä opatrenia, ktoré majú strednodobý a dlhodobý charakter. To znamená, nejde len o nejaké jednorazové projekty, ale o investície do infraštruktúry alebo do vedy a výskumu, ktoré pozitívne ovplyvnia konkurencieschopnosť našich podnikov aj do budúcnosti. A nejde len o opatrenia, ktorých realizácia závisí od vyčlenených rozpočtov, ale aj o systémové zmeny, ktoré podporia exportnú politiku štátu, zvýšia efektivitu verejnej správy, zefektívnia čerpanie európskych fondov a zlepšia podporu podnikania na Slovensku.
Napriek kritike, ktorou už opozícia stihla tento koncepčný dokument počastovať, predstavuje tento dokument nie deklaratórny, ale reálny záväzok vlády. Svedčí o tom nielen fakt, že ide o súbor konkrétnych opatrení, a nie nejakých všeobecných prísľubov, ale najmä to, že ukladacia časť uznesenia obsahuje konkrétnych 123 bodov. Pri každom je jasné, kto je za plnenie úloh zodpovedný, dokedy má byť opatrenie realizované. Vláda sa, samozrejme, bude plnením týchto úloh priebežne zaoberať, ale takéto jasné stanovenie úloh umožní aj verejnosti, aby sa sama presvedčila, že vláda o zamestnanosti nereční, ale na jej podporu konkrétne koná. A preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hoci sme z časového hľadiska nemohli tento dokument premietnuť do predkladanej správy, teda opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu je potrebné vnímať ako neoddeliteľnú súčasť mojej informácie o tom, aké kroky prijíma vláda Slovenskej republiky na zlepšenie terajšej situácie na trhu práce v podmienkach Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu som sa v tomto dokumente o tomto dokumente trošku obšírnejšie vo svojom úvodnom vystúpení venoval, hoci nie je priamo predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky.
Napriek tomu, že výsledky prorastových opatrení sa dostavia postupne v rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, sme už minulý rok naštartovali nové projekty podporujúce zamestnávanie mladých ľudí. Tu by som chcel zvýrazniť, že sme jasne pomenovali tri najdôležitejšie rizikové kategórie nezamestnaných. Z nich prvá kategória sú mladí ľudia vo veku do 29 rokov, druhá kategória sú občania vo veku nad 50 rokov a tretia kategória sú dlhodobo nezamestnaní. To znamená, to budú prioritné kategórie, ktoré budeme mať záujem aj z hľadiska riešenia projektov a ďalších nástrojov, ktoré budú finančne podporené, uprednostňovať pri riešení problematiky nezamestnanosti na Slovensku. V rámci týchto projektov pre mladých ľudí sme za pol roka podporili 6 000 pracovných miest pre mladých ľudí, ktorí boli do teraz bez práce. Tu by som chcel povedať, že z nich ďalších 2 000 má vyzdvihnuté žiadosti a beží pri nich správne konanie, ktoré trvá tridsať dní. Reálne predpokladám, že po tridsiatich dňoch by aj tých 2 000 žiadateľov mohlo obdržať konkrétnu zmluvu a dotáciu, a tým by sme naplnili značnú časť projektu vzhľadom na zamestnávanie mladých ľudí vo veku do 29 rokov. Onedlho začneme realizovať podobný projekt, tento raz zameraný prioritne na dlhodobo nezamestnaných a na zameranie sa na efektívnejší boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, kde nepôjde len o novelu príslušných zákonov so zvýšenými postihmi za opakovanú nelegálnu prácu, ale najmä o organizačné zmeny v činnosti inšpektorátov práce, v ktorých vyčleníme špeciálne tímy len na odhaľovanie a z toho vyplývajúce aj sankcie voči nelegálnemu zamestnávaniu.
Hoci to nie je dôvod na nejakú oslavu a hoci si uvedomujem, že situácia na trhu práce Slovenskej republiky je stále veľmi ťažká, ale pozitívne sa vyvíja, miera evidovanej nezamestnanosti nám kontinuálne klesá, v apríli klesla na 14,41 %, čo je medzimesačný pokles o 0,27 %, o takmer 2 % poklesol počet disponibilných nezamestnaných. Za dôležité považujem, že pokles miery nezamestnanosti sme zaznamenali vo všetkých ôsmich krajoch a, to je ešte pozitívnejšie, z celkového počtu 79 okresov až 63 zaznamenalo pokles miery nezamestnanosti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, že už minulý mesiac ste viedli v tejto snemovni siahle debaty o problematike zamestnanosti, som pripravený na istú vecnú debatu o predkladanej správe. Vyzývam vás, aby ste aj vy rozpravu nezneužívali na zbytočné politikárčenie, ale aby sme vecne hovorili o problematike. Veľmi rád si vypočujem aj vaše návrhy, ktoré by mali smerovať k tomu, ako znižovať percento nezamestnanosti, eventuálne ako zvyšovať zamestnanosť v podmienkach Slovenskej republiky. Takúto vecnú debatu k správe som zabsolvoval aj na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktorá 22. apríla tohto roku odporučila túto správu súhlasným stanoviskom Národnej rade na prerokovanie.
Na záver vás chcem požiadať, aby ste podporili navrhované uznesenie a predkladanú správu o aktuálnej situácii na trhu práce Slovenskej republiky, ako aj opatrenia na jej zlepšenie zobrali na vedomie. Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so správou o výsledku prerokovania správy o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. apríla 2013 č. 427 pridelil správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu prerokovali a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 156 z 9. mája 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 146 zo dňa 7. mája 2013, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 129 zo 7. mája 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 46 z 9. mája 2013. Z uznesení výborov nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú správu vziať na vedomie.
Gestorský výbor určil Jána Podmanického predložiť Národnej rade správu o výsledku prerokovania správy o aktuálnej situácii na trhu práce vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením č. 55 zo 14. mája 2013.
Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, stretávame sa tu na debate k tejto závažnej správe o závažnej skutočnosti alebo závažných skutočnostiach, nepriaznivých skutočnostiach, s ktorými na Slovensku už dlhé mesiace vláda neúspešne zápolí.
Na Slovensku sme zažili rôzne prístupy k riešeniu problematiky nezamestnanosti. Rôzne prístupy k nej zažívame aj v Európe. Preto začal by som najmä tým, aby sme si tieto dva základné modely najprv popísali a na faktoch ukázali, ako fungujú, pretože debata o tomto skĺzava vždy do tvrdení, ktoré nie sú postavené na reálnych faktoch a ktoré sa opierajú viac o politické túžby alebo plány, alebo ideológiu ako o to, čo skutočne sa pri realizácii jednotlivých modelov ukázalo.
Takým najobľúbenejším tvrdením z pohľadu súčasnej vlády a vládnych poslancov je tvrdenie, že nezamestnanosť je vec, ktorú Slovensko môže veľmi málo ovplyvniť, čiže, tak ako to povedal aj vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, je hlavne závislé od globálnych vplyvov, ktoré na Slovensko vplývajú. A tým pádom z toho vyplýva, že viac-menej musíme čakať, čo sa bude diať, a tlmiť nepriaznivé dopady nejakými finančnými vankúšmi a zásahmi cez rôzne aktívne opatrenia na trhu práce. Toto ale nie je pravda. A to že to nie je pravda preukazuje samotná správa, ktorá je predložená, nie jej text, pretože ten text bol zrejme napísaný na základe politického zadania, ale keď sa pozorne pozriete na tabuľky, ktoré sú priložené, ktoré zachytávajú vývoj v celej Európe od roku 2000, tak musíte jednoducho prísť k záveru, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. A preto budem čerpať z údajov uvedených v tejto správe, nie z mojich údajov, nie z nezávislých údajov, ale z údajov, ktoré sú uvedené v správe, ktorú nám pán minister predložil.
Tvrdenie vlády a pána ministra hovorí o tom, ako som to už povedal, že na nezamestnanosť predovšetkým vplývajú vonkajšie faktory, ja oproti tomu staviam tvrdenie, že v rokoch 2002 až 2006, keď vtedajšia vláda stála pred ešte väčším problémom bojovať s nezamestnanosťou, keď nastupovala, a ja konkrétne som nastupoval do pozície ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, nezamestnanosť presahovala 18-percentnú hranicu a úspešne sme veľmi dynamicky túto výšku nezamestnanosti znížili, až nakoniec prelomila hranicu 10 %, že to bolo vďaka tomu, lebo sme sa viezli na vlne konjunktúry, ktorá sa valila celou Európou, že to teda tie globálne a zahraničné vplyvy spôsobili, že aj Slovensku sa tak darilo.
No tak sa teda pozrime, aká situácia bola v tom čase v Európe. A mám pred sebou tabuľku z uvedenej správy, ktorá zobrazuje rast HDP krajín Európskej únie: V roku 2003 Slovensko dosahovalo 4,8 % a začalo veľmi dynamicky rásť. V ďalších rokoch to bolo 5,1 %, 6,7 %, 8,3%, 10,5 %. Ten rast bol veľmi dynamický a bol výnimočný v rámci Európy. Tak sa pozrime, kde sa zobrala tá vlna, na ktorej sme sa viezli. Najčastejšie sa zvykne spomínať, keď sa chceme pozrieť za hranice, náš obrovský obchodný a kľúčový obchodný partner. To je Nemecko. Tak sa pozrime, ako sa v tom čase darilo Nemecku. V roku 2004, keď Slovensko dosahovalo 4,8-percentný rast, bolo Nemecko v recesii, bolo to mínus 0,4, následne ďalší rok 1,2, my sme mali vtedy 5,1, ďalší rok opäť prepad v Nemecku, 0,7. My sme ďalej rástli. Takže aká je tu korelácia? Rástlo Nemecko, keď sa podaril takto dynamický rast Slovensku a dynamicky znižovať nezamestnanosť? Alebo sa pozrieme na inú krajinu. Pozrime sa teda na najbližšieho partnera, na suseda, nášho aj historického, Českú republiku. Česká republika to mala v tom čase 3,8, potom 4,7, 6,8, 7, celkom dobré výsledky, ale zďaleka nie také dobré ako Slovensko. No nech by som vám teraz pozeral si akúkoľvek inú krajinu, máte tie materiály k dispozícii, nenájdete v Európe dôkaz preto, že tu vládla nejaká konjunktúra, ktorá by Slovensku pomohla alebo zabezpečila rast HDP a dynamický pokles nezamestnanosti.
Hovorili sme o HDP, poďme sa pozrieť na ročnú mieru nezamestnanosti v celej Európe. Slovensko, ako som už povedal, reformy rokov 2002 až 2006 našli v úrovni nezamestnanosti nad 18 %. Z materiálu, ktorý nám je predložený a ktorý má dokázať, že legislatívne zmeny nemajú dopad na rast nezamestnanosti, vyplýva, že v roku 2003 vstúpil do účinnosti novelizovaný Zákonník práce, 1. 7., to znamená v polke roka, a už do konca roka zaznamenala nezamestnanosť na Slovensku pokles oproti predchádzajúcemu roku o 2,5 %. Ďalej tento pokles pokračoval na 14,3, 11,6, 10,4, 8,4 veľmi dynamicky. Nikde v Európe takýto príklad okrem pobaltských krajín niektorých nenájdete. Takže HDP nikde nerástlo dynamicky, čo by nám inak zabezpečilo nejako pasívne pokles nezamestnanosti.
Teraz sa pozrime na nezamestnanosť, pokiaľ ide o tie ďalšie krajiny. V Nemecku, opäť, je to často spomínaný náš partner, sa vyvíjala nasledovne. V roku 2003 to bolo 9,8 %. V roku 2204, keď už u nás klesala nezamestnanosť, to bol nárast na 10,5 %. V roku 2005, kde sme už boli na veľmi vzostupnej krivke, v Nemecku to bol ďalší nárast, na 11,3 %. V roku 2006 to bolo 10,3 %. A teraz skočím do súčasnosti, do roku 2012, dnes, uprostred krízy najťažších období má ju Nemecko vo výške 5,5 %. A viete, prečo to tak je? Pretože Nemci si uvedomili v týchto časoch a videli možno aj inšpiráciu v slovenských reformách, že bez reformy trhu práce, bez zásadných reforiem sa nikam nedostatú. A prijali súbor opatrení, súbor zmien zákonov, tzv. Hartz reformy, ktoré začali pôsobiť a ktoré dnes napriek veľmi zlej ekonomickej situácii zabezpečujú Nemecku plynulý pokles nezamestnanosti, ako som spomínal, z 11,3 až na úroveň 5,5 %. Ale tieto Hartz reformy napríklad znamenajú, že tam existujú minijobs. To je niečo veľmi podobné, ako sme mali na Slovensku dohody o vykonaní práce, že tam platí pravidlo, že keď je ponúknutá nezamestnanému práca, musí ju prijať bez ohľadu na svoju kvalifikáciu a na charakter danej práce. Jednoducho vytvoril sa tak tlak na to, aby bolo výhodnejšie pracovať, ako nepracovať a poberať sociálne dávky. A to je kameň úrazu, to je tá príčina.
Súbor týchto antireforiem, ktoré po roku 2006 s nástupom prvej Ficovej vlády prišli, že na Slovensku opäť začala, akonáhle doznela zotrvačnosť reformných politík predchádzajúcej vlády, prudko rásť nezamestnanosť spolu, samozrejme, s nástupom zlého ekonomického prostredia v celej Európe. V tom čase rozumné vlády začali hádzať záchranné kolesá ekonomike, slovenská vláda začala nalievať peniaze na nezmyselné projekty, ktoré dočasne tlmili nezamestnanosť, ako napríklad šrotovné. A zároveň ako súčasná vláda začala uťahovať slučku na krku zamestnávateľom.
Pán minister vo svojom úvodnom slove viackrát povedal, že táto správa potvrdzuje, že legislatívne opatrenia nemajú na to žiadny vplyv. Nuž musím povedať, že pán minister buď vedome klame alebo nečíta noviny, nerobia mu monitoring, veci, ktoré sa týkajú danej témy, alebo ho neinformujú, aká je skutočnosť, pretože v nedávnych dňoch bol zverejnený prieskum, ktorý robila renomovaná spoločnosť Deloitte Touche, ktorá v rámci tohto prieskumu oslovila desiatky finančných riaditeľov slovenských spoločností, z ktorého vyplýva, že 75 % spoločností povedalo, že zmeny Zákonníka práce im urobili výrazný finančný škrt cez rozpočet, že im to výrazne náklady, a 50 % spoločností sa vyjadrilo, že tieto zmeny uskutočnené v Zákonníku práce ich nútia prepúšťať. Toto povedali zamestnávatelia na Slovensku. A tento prieskum je vykonaný renomovanou medzinárodnou agentúrou. Asi ho nebudeme spochybňovať, údaje sú k dispozícii. Takže ako môže byť pravda to, čo vládna strana neustále opakuje, že legislatívne opatrenia nemajú vplyv na situáciu na trhu práce. Majú ho a majú ho dosť výrazný.
Čo nám ponúka vláda ako liek na riešenie tohto problému. Je to stále to isté: „Zoberme peniaze, zoberme cudzie peniaze. A niekomu ich dajme, aby sme na chvíľu zamaskovali nezamestnanosť, aby sme si na chvíľu kúpili nejaké pracovné miesta. A keď sa tie peniaze minú, no uvidíme, čo bude, možno už bude lepšie.“ To je liek, ktorý súčasná vláda ponúka. (Reakcia z pléna.) Áno, pán poslanec, darmo krútite hlavou. Dovolím si použiť citát veľkej osobnosti európskej politiky Margaret Thatcherovej, ktorá povedala: „Problémom socialistov je to, že nakoniec sa im minú všetky cudzie peniaze.“ A toto je aj prístup socialistickej súčasnej vlády. Tie opatrenia, ktoré sú v správe spomínané, v poriadku, nech sa aplikujú, ale sú absolútne nedostatočné. To nie je liek, to je náplasť. To je náplasť, ktorá utlmí bolesť, utlmí najhoršie príznaky. Ale v žiadnom prípade to nie je liečivé opatrenie. Toto ekonomiku nevylieči, toto nevylieči chorý trh práce. To je ten hlavný problém. Takže aby som bol pochopený správne, ja neprotestujem proti tomu, že sa vytvorili programy na podporu zamestnávania mladých, že sa vytvorili programy na podporu udržania pracovných miest. Ale zároveň musím povedať, že tieto programy pomáhajú len niekomu, pretože nemôžu logicky sa dostať ku každému, že vytvárajú podmienky na klientelizmus a zneužívanie, že hlavne sú dočasného charakteru, sú charakteru len do minutia tých cudzích peňazí, ktoré sa minúť, samozrejme, dajú, ale nevyriešia problém.
Ako by sa teda problém vyriešiť mohol a mal. Ja som tu spomínal, že v Nemecku veľmi racionálne a neideologicky, pretože nepočul som, že by v Nemecku či ľavá strana, či pravá strana spochybňovala tieto nevyhnuté reformy na trhu práce a že by si stavala svoju propagandu alebo kampaň na rušení týchto opatrení, jednoducho na základe racionálnych rozhodnutí pristúpili k reforme trhu práce. My sme na Slovensku trh práce zreformovali, kým nedošlo k deštrukcii týchto reforiem po roku 2006. A na Slovensku, ako som povedal, to fungovalo. Prinášalo nám to vysoký rast HDP, prinášalo nám to nízky stav nezamestnanosti. Dnes, keď chceme pomôcť trhu práce a keď chceme zabezpečiť, aby nezamestnanosť rýchlo sa dostala pod kontrolu, musíme prijať niekoľko balíčkov opatrení. My sme už na tej mimoriadnej schôdzi, je to tých päť opatrení predstavili. A ja ich zopakujem, pretože týchto päť opatrení opäť nepochádza z našej kuchyne, že by sme si ich v rámci nášho klubu vymysleli, vytvorili, dohodli sa na nich a predložili ich. Ale týchto päť opatrení vzniklo ako výsledok diskusie zástupcov všetkých zamestnávateľských zväzov a združení, ekonomických expertov, ktorí sa venujú danej problematike, a organizácií, ktoré analyzujú situáciu na trhu práce. (Ruch v sále.) Ja by som poprosil, aby ste upokojili mojich kolegov.

Z tejto diskusie a z tejto debaty, ktorá odhaľuje alebo ktorá zachytáva poznanie reálneho konkrétneho stavu v ekonomike, vyplynulo päť odporúčaní, päť opatrení.
Prvým opatrením je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov. Zdôrazňujem, že nemyslíme si, že je reálne vám vôbec navrhovať návrat k rovnej dani, ktorá bola významným činiteľom ekonomického rastu, ale je mi jasné, že pre vaše videnie sveta je neprijateľná takáto debata a rešpektujeme výsledky volieb, ktoré určili, že vy máte väčšinu. Ale apelujeme na vás, že v oblasti korporátnej dane, teda dane, ktorú platia zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov Slovenskej republiky a bez ktorých zamestnávanie nie je možné, týmto zamestnávateľom prikladať na ich plecia ďalšie bremená je veľmi škodlivé opatrenie, ktorého dôsledky sa budú ešte viacej prehlbovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, chcem sa spýtať, keďže sa už naplnil čas pred hlasovaním, či ukončíte príspevok alebo budete pokračovať po hlasovaní.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Myslím, že budem pokračovať po hlasovaní.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel vyzvať, či by ste mohli skontrolovať písomné ospravedlnenia členov výboru pre obranu a bezpečnosť vrátane predsedu pána Bašku z 13. mája a z dneška, z 23. mája, keď pán predseda mal zvolať výbor na čas, keď mohol a ospravedlnil sa on sám aj ďalších členov výboru. Takže keby ste boli taký akčný a skontrolovali to a vyvodili dôsledky z toho. Je to zvláštne, že poslanci, ktorí sú zároveň predsedami výborov, zvolajú výbor na taký čas, keď ho vtedy zvolať nemôžu, a tým blokujú a maria možnosť kontrolnú, možnosť výboru. Ďakujem.

Chcel by som pripomenúť zasadnutie finančného výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Chcel by som pripomenúť členom Skupiny priateľstva s Poľskou republikou, že odchod na ich ambasádu je o 11.45 hodine spred budovy Národnej rady. Ďakujem.

Takže, vážené dámy, vážení páni, aby som nadviazal na prerušené vystúpenie, som v časti, ktorá sa venuje tomu, ako reálne niečo urobiť, lebo nechceme zostať len v pozícii kritikov, ktorí poukazujú na negatívny stav. A to sú opatrenia na rýchle a reálne zníženie nezamestnanosti, ktoré na Slovensku máme. Je to päť opatrení, päť okruhov, ktoré zahŕňajú, samozrejme, viacej podbodov, ale jasne vystihujú tie najväčšie problémy, ktoré tu dnes máme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, že vás prerušujem. Dámy a páni, poprosím vás, ak nemáte záujem o rozpravu, radšej odíďte zo sály. Nech sa páči, pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Jednoducho by sa to dalo povedať aj v dvoch vetách, že treba znížiť náklady firmám a znížiť bariéry pre vytváranie nových pracovných miest. A to, ako naplniť tieto dve vety, spočíva práve v týchto piatich opatreniach.
To prvé opatrenie je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov, pre podnikový sektor na 19 %, lebo zvýšenie na 23 %, čo je najvyššia hranica široko-ďaleko, znamená zníženie konkurencieschopnosti Slovenska, znamená, že Slovensko je menej atraktívne pre to, aby tu zamestnávatelia boli, aby tu vytvárali pracovné miesta, aby tu podnikali. To je jasný krok proti zamestnávaniu, proti zamestnancom, keď zvyšujeme dane nad úroveň okolitých krajín. Pritom zdôrazňujem, že nejde o návrat k rovnej dani, pretože tento návrh sa nedotýka dane z príjmu fyzických osôb. Tá zostáva alebo nenavrhujeme ju zmeniť, aj keby sme ju určite zmenili, keby sme tú možnosť mali, ale jednoducho vieme, že tam s vami nie je o čom debatovať, takže škoda strácať čas.
Druhým opatrením je zníženie odvodov predovšetkým pre nízkopríjmové skupiny zamestnancov, pretože práve tam je najväčší problém. Najväčší podiel na nezamestnaných majú dlhodobo nezamestnaní ľudia a v rámci tejto skupiny, samozrejme, ľudia so základným vzdelaním alebo s veľmi nízkou kvalifikáciou. A títo ľudia sú nízkopríjmoví, pretože za svoju kvalifikáciu nemôžu očakávať vysoké príjmy. Žiadny zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý nevie poskytnúť kvalifikovanú prácu, nemôže zaplatiť nejakú vysokú mzdu. To je úplne logická súvislosť. A keď tieto skupiny a tieto príjmy zaťažíme vyššími odvodmi, tak, samozrejme, vytláčame ich z trhu práce, sťažujeme im možnosť zamestnať sa a zaťažujeme tým sociálny systém, na ktorý sú odkázaní. Tých možností, ako urobiť túto zmenu, je niekoľko. Je možné zvážiť zmeny zodvodnením práce na dohodu, ktoré ste urobili. Je možné zaviesť odvodový bonus, čo je vec, ktorú by som jednoznačne odporúčal, aby sa odvody znížili pre vybrané skupiny, pre nízkopríjmové skupiny, pretože to je operácia, ktorá sa vypláca, aj keď znamená, samozrejme, isté finančné transfery. Ale to, že ľudia sa umiestnia na trhu práce, platia odvody a ďalšie záležitosti, znamená veľký prínos ako pre celkový objem verejných výdavkov, tak pre klímu v krajine a pre životnú úroveň daných ľudí.
Tretím opatrením, na ktoré sme prví poukázali, a som rád, že sa už tým zaoberá aj vláda a že sa tým včera zaoberali aj lídri Európskej únie na svojom samite, je cena elektrickej energie pre podnikateľský sektor. Máme najvyššiu cenu elektrickej energie v rámci Európskej únie. Chudobné Slovensko má najvyššiu cenu elektrickej energie. Ako sa tu môže dobre podnikať, ako sa tu môžu vytvárať pracovné miesta, ako si môžeme myslieť, že sem bude mať niekto veľkú chuť prísť rozvíjať svoje aktivity, keď mu dvíhame neustále náklady, pretože elektrická energia je obrovským nákladom pre firmy? A slovenský priemysel je zvlášť citlivý na ceny elektrickej energie. Máme tu niekoľko veľkých podnikov, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi elektrickej energie. Problémy s U. S. Steelom boli podmienené práve touto situáciou z rozhodujúcej časti. A táto situácia je vyvolaná zlou regulačnou politikou, ktorá bola nastolená za prvej vlády Roberta Fica. Dnes vidíme, ako takéto nerozumné opatrenia, ktoré pomohli len vybraným skupinám, ktoré si postavili fotovoltaické elektrárne, škodia celému Slovensku, jeho občanom, majú dopady na nezamestnanosť, pretože v sociálnej politike, v ekonomickej politike, v hospodárskej politike mnoho vecí s mnohými vecami súvisí. To sú nie jednosmerné opatrenia, ktoré dopadnú len na jeden zacielený bod. Ale keď sa to nepremyslí, tak to má veľmi široké a mnohokrát veľmi deštruktívne dosahy. Tu treba zásadnú zmenu. A to, čo som včera videl, čo sa stalo na úrovni Európy, je slabé riešenie. My musíme tu urobiť zmenu, pretože teraz ten najväčší problém nespočíva vo výrobných nákladoch na elektrickú energiu, ale v sprievodných rôznych poplatkoch, ktoré sú súčasťou regulačnej politiky a rozhodnutia regulátora za tarifu a za všetky možné veci. Tieto poplatky dnes už robí viac než 50 % z ceny, ktorú spotrebiteľ platí. A tieto ceny sú likvidačné.
Štvrtým opatrením je súbor vecí, súbor opatrení, ktoré by znamenali zmenu sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. Toto opatrenie sa dotýka druhého opatrenia o znížení odvodov. Veď všetci veľmi dobre viete, aj vládni poslanci, viete to veľmi dobre z reálneho života, povedali vám to určite stovky ľudí, ja sa s tým stretávam denne, chodím po Slovensku, cez víkend som bol napr. v Poltári, stretávam sa s tým, mi to denne ľudia hovoria, že ľudia, ktorí nepracujú cez systém sociálnych dávok, dostanú vyšší čistý príjem ako ľudia, ktorí sa zamestnajú za mzdu blízku minimálnej mzde. A to je predsa zlé. A je absolútne proti zdravému rozumu očakávať, že sa ľudia budú chcieť zamestnať, keď, a to ani nepočítam k tomu, ako je príležitostná práca, brigádnická práca alebo práca načierno, dostanú vyšší čistý príjem bez práce než s prácou. A keď sa k tomu pridružia ešte výhody zabezpečované priestupkovou imunitou, neexekvovateľnosťou takýchto občanov, tak, samozrejme, nemôžeme očakávať, že títo ľudia budú mať záujem o prácu. Toto treba zmeniť. A nie je to vôbec zložité. Až mi pán minister v rámci svojej záverečnej reči odpovie, ako pripravujú, aký majú zámer, ako sa tu objavia návrhy koncom roka, tak ja poviem, načo čakať, veď tie návrhy tu sú, predkladáme ich opakovane na rokovaní Národnej rady. Na tejto schôdzi Národnej rady z našej dielne sú tu štyri návrhy zákonov, ktoré práve tento problém riešia, stačí ich len schváliť a máme o jeden problém menej.
K tým zákonom, ktoré predkladáme, týkajúcim sa sociálnych dávok a príjmov, ktoré takto rodiny na seba naberajú, je výhodnejšia pre ne táto pozícia, ako je pracovať, by som priložil ešte jeden, s ktorým prídeme už možno na budúcej schôdzi Národnej rady. V tých najproblémovejších oblastiach Slovenska, ako som spomenul napr. Poltár, okres Rimavská Sobota alebo ďalšie okresy, celý Banskobystrický kraj je tým veľmi výrazne postihnutý, sa ľudia dostávajú už do pozícií, kde stratili vieru v to, že budú niekedy pracovať a zarábať si prácou tak, aby boli spokojní. A ich jedinou istotou zostávajú tie spomínané sociálne dávky. Veľmi to odbúrava ich vôľu potom naozaj snažiť sa hľadať si to zamestnanie. A majú obavu, že keď prijmú dočasné zamestnanie alebo keď príde nejaké neisté, možno nie príliš dobré platené zamestnanie, že prídu o sociálne dávky a že si vlastne svoj status zhoršia. Treba predložiť a prijať zmenu systému v tom smere, aby sme týmto ľuďom, pokiaľ si nájdu prácu, nezobrali sociálne dávky, aby sme zaviedli súbeh sociálnej dávky a mzdy, súbeh nízkeho príjmu a sociálnej dávky a aby sme tak motivovali týchto ľudí viac k získaniu práce. Štátu sa to oplatí, napriek tomu, že časť sociálnej dávky bude naďalej vyplácať, pretože sa mu to bude vracať na odvodoch, na daniach, ktoré títo ľudia začnú platiť. A budú to podstatne nižšie tým pádom výdavky, ktoré vo výsledku bude mať súčasný stav, ako keď je len čistým platcom sociálnych dávok pre stovky tisíc občanov.
Posledným opatrením z tej pätice rýchlych, ľahko presaditeľných alebo ľahko uskutočniteľných než presaditeľných, lebo osemdesiattrojka zatiaľ zabránila všetkému, čo mohlo sa stať a zlepšiť situáciu, je zmena Zákonníka práce, ale len v tej oblasti, a to zdôrazňujem, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Opäť, nemám ambíciu, lebo poznám vaše videnie, socialistické videnie sveta, že je tu vôbec šanca reálne rozprávať o návrate k dobre nastavenému liberálnemu Zákonníku práce. To si musíme nechať na tú dobu, keď budeme disponovať dostatočným počtom hlasov. Ale určite sa budem snažiť o to, aby sme všetky náklady, ktoré dodatočne sa vytvárajú legislatívnymi zásahmi a zvyšujú nákladmi firiem, odbúrali. A to naozaj nie je ani socialistické, ani pravicové, to je rozumné, zvyšovať náklady firiem je nerozumné. V novele Zákonníka práce ste zvýšili náklady na tvorbu nového pracovného miesta zavedením súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Predložili sme novelu Zákonníka práce do tejto schôdze Národnej rady, máme tu dve novely Zákonníka práce, ale teraz hovorím o tej, ktorá je veľmi pragmaticky zameraná, nedotýka sa žiadnych ideologických citlivých vecí, nedotýka sa postavenia odborárov, ktorým ste zaviazaní za podporu vo voľbách, a ďalších záležitostí, ale orientuje sa čisto na nákladovú zložku, ktorá firmy zaťažuje. A aby sme naozaj nenarazili na vašu ideológiu, ani neruší súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ale posúva tie hranice do iných úrovní aby sa výrazne znížili náklady, ktoré týmto slovenským firmám vznikajú.
To je päť konkrétnych návrhov, ktoré sme už predložili. K nim budeme predkladať návrhy zákonov. A ja apelujem na vás, až vám záleží na tom, aby na Slovensku ľudia našli prácu, aby nezamestnanosť klesla, tak ich podporte a poďme o nich diskutovať, pretože tým zhadzovaní zo stola a len odvolávaním sa na krajšie zajtrajšky a rečnením ako rečnením zo zjazdovej tribúny prácu ľuďom nezabezpečíte. Jednoducho treba ísť do konkrétnych racionálnych opatrení a počúvať ľudí, počúvať ľudí, čo vám vravia, zamestnávateľov, zamestnancov, chodiť po Slovensku a načúvať ľuďom. Ja to robím a počúvam toto, čo vám tu hovorím. To nie sú nápady, ktoré naozaj si vycuciavame si z prsta, ale to je reakcia na veľmi zlú realitu, ktorú máme.
V závere poviem len jedno. Pán minister hovorí, že máme tu pozitívne výsledky, pretože nezamestnanosť nám klesla. Tak zanedbateľný pokles nezamestnanosti, ako zaznamenali sme teraz, je, naopak, výstrahou, pretože sme v sezóne, keď vždy každým rokom v akejkoľvek situácii nezamestnanosť klesne, pretože je leto, nastupujú sezónne práce. A veľmi dôležité je, ako dynamicky tá nezamestnanosť klesne. Teraz klesá veľmi lenivo a veľmi opatrne. To je veľmi výstražné, pretože keď odznie toto obdobie, táto letná sezóna a nezamestnanosť bude viac-menej stagnovať veľmi mierne klesať, bude to znamenať, že ku koncu roka nás čaká veľmi dynamický nárast nezamestnanosti, čo opäť posunie tú hladinu nezamestnanosti vyššie. Ja som tu už raz povedal, a znova to zopakujem, ja si myslím, že bude atakovať 16-percentnú hranicu a že ju prelomí do konca roka, práve preto, pretože sa neprijímajú reálne opatrenia, odsúvajú sa opatrenia do budúcnosti. A prekrývaním náplasťami finančných podpôr nezamestnanosť neskrotíte ani ju neusmerníte do iných oblastí, ale naozaj tlmíte dočasne niečo, čo je tu veľmi negatívne.
Takže, opäť apelujem, nehľadajme administratívne cesty znižovania, nepresúvajme ľudí z kolónky do kolónky. Viem, že v závere roka sa prudko rozbehnú rekvalifikačné programy a že tisíce ľudí budú do nich zaradené. To nebude riešenie nezamestnanosti. Riešme nezamestnanosť tam, kde ju riešiť môžeme, zlepšením podmienok na tvorbu pracovných miest, zlepšením podnikateľského prostredia, tak ako sa nám to podarilo v rokoch 2002 až 2006, tak ako sa dnes to darí krajinám, ktoré sa odvážili ísť na cestu týchto reforiem, včítane nášho veľkého obchodného partnera, Nemecka. A môžeme si od malých krajín zobrať takisto vzor, ako sú pobaltské krajiny. To je cesta. Ani vtedy sme sa neviezli na vlne konjunktúry, ako som tu dokázal a preukázal na reálnych číslach z tejto správy, a ani dnes nemusíme čakať na žiadnu záchranu a konjunktúru zvonka, ale keď my tu zmeníme a zlepšíme, zatraktívnime Slovensko, zlepšíme podmienky na trhu práce, zlepšíme podnikateľské prostredie, tak sa budú tvoriť pracovné miesta a bude klesať nezamestnanosť. Vyberme sa touto cestou, lebo zatiaľ kráčame veľmi zlým smerom. Ďakujem. (Potlesk.)