19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem kolegovi Kaníkovi za veľmi výstižný prejav a chcel by som doplniť jeho slová, keď hovoril o odvodovom bonuse, keď hovoril o tom, ako je to demotivujúce, keď niekto, kto poberá dávky, o tie dávky príde v prípade, keď si čo-to drobné zarobí. No včera som dostal otázku na jednej známej poradenskej stránke, jedna pani hovorí: „Poberám dávku v hmotnej núdzi 60 eur, poberám príspevok na bývanie spolu 118 eur, mám možnosť zamestnať sa na dohodu o pracovnej činnosti, kde zarobím 180 eur hrubého.“ A pýta sa, čo to pre ňu bude znamenať, aké to bude mať následky. No a odpoveď je takáto: „Vážená pani, ak na dohodu zarobíte 180 eur hrubého, budete z toho platiť 20 eur po novom odvody, zostane vám 160 eur čistého, pre posúdenie nároku na dávku hmotnej núdzi sa zoberie 75 % z tohto vášho čistého príjmu, čiže zo 160 eur je to 120 eur, a táto suma sa porovná z dávkou a odpočítava sa od tej dávky, ktorú práve poberáte.“ Čiže od tých 118 eur dávky sa odpočítava tých 120 eur čistého príjmu na túto dohodu. Výsledok je ten, že tejto pani odoberú dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie, čiže nedostane z úradu práce nič. A bude mať svojich 160 eur, ktoré si zarobí na tú dohodu. Takže porovnajme si 118 eur dávky v hmotnej núdzi alebo 160 eur čistého s tým, že bude chodiť niekde do práce a bude robiť na dohodu. No je úplne jasné, že táto pani tú prácu na dohodu neprijme. To by bola s prepáčením hlúpa, keby to urobila... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Kaník, ja sa nebudem vyjadrovať k tej vašej tradičnej mytológii, ktorú tu používate pravidelne, ale z hľadiska tej liberalizácie trhu práce, ktorú vy považujete tradične za to najlepšie riešenie, ste použili príklad Nemecka, ale aj to veľmi nesprávne, pretože síce na jednej strane je milé a pikantné, že podporujete reformu, ktorú zaviedla Sociálnodemokratická strana v Nemecku a Schröderova vláda. A tá reforma sa volala Hartz IV, o ktorej ste hovorili vy. Ale bol to širší balík, volal sa Agenda 2010. Viete, časopis The Economist, ktorý je liberálny a veľmi silne práve podporuje vo všetkých možných ohľadoch liberalizáciu trhu práce, dokonca označil Agendu 2010 za iba jeden z menších dôvodov, pre ktoré nerástla nezamestnanosť v Nemecku. A, naopak, oveľa dôležitejšie vyhodnotil obmedzený nárast platov a dopyt a export. To znamená, že ani časopis, ktorý by mal byť prvý, ktorý bude hovoriť, ako je výborné liberalizovať trh práce, nepotvrdzuje vaše intuície. Čiže, naozaj, pozrite si časopis The Economist z marca tohto roku a možnože vám svitne. No a takisto tvrdí The Economist, že ten nárast zamestnanosti v Nemecku je do veľkej miery ovplyvnený aj tým, že štát sponzoruje miesta. Čiže, opäť, mýlite sa buď vedome, alebo nevedome, tipujem skôr tú druhú možnosť.
No a ešte jedna poznámočka. Mal som tu nedávno pána bývalého podpredsedu Európskej komisie profesora Verheugena, ktorý presne tvrdil, že nemecký zázrak alebo úspech v ekonomike vôbec nijakým spôsobom nesúvisí s liberalizáciou, ale, naopak, s tým, že tam je veľmi veľká kultúra sociálneho zmieru, kodeterminácie. Čiže odborári tam majú oveľa väčšie možnosti, ako ich majú na Slovensku, oni sa vedia dohodnúť na tom, ako si tie platy nastaviť, ako posunúť tú firmu ďalej. A toto práve vy na Slovensku nechcete. V tom je ten váš problém. Nemci sú úplne na tom inak, ako si myslíte vy. Skúste si to zistiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zase sme si mohli vypočuť pána Kaníka so zavádzajúcimi údajmi a s hraním sa s číslami. Pripomeniem, že treba vychádzať vždy z evidovanej miery nezamestnanosti alebo z celkovej podľa úradov práce, kde zakaždým reálnym jedným človekom je meno, adresa, a teda evidovaný človek. Neznižovali ste, pán Kaník, úspešne mieru nezamestnanosti, ale ste vylučovali ľudí z evidencie pre nespoluprácu, nie skutočnú nespoluprácu, ale preto, že ste úradom práce každý mesiac rozpísali percento, o aký počet ľudí majú znižovať mieru nezamestnanosti. Takže už prestaňte zavádzať. Dokonca zamestnankyňu, ktorá takýto list dala k dispozícii, ktorý máme, ste vyhodili z práce. Viete, je to veľmi neseriózne.
Na druhej strane treba povedať, že, áno, boli tu pripravené projekty, z ktorých sa malo vychádzať. A dnes mohol byť veľký národný projekt flexicurity hotový, ktorý zrušila vaša vláda v rokoch 2010 a 2011. Boli tu ďalšie projekty, musela by som hovoriť o aktívnom starnutí, o rodovej rovnosti v záujme konečne riešenia priepastného problému v odmeňovaní mužov a žien, kde je to v neprospech žien veľmi výrazné. Ale sú aj ďalšie projekty, ktoré boli veľmi dobré a ktoré boli zabrzdené. Je to napríklad Národná sústava povolaní a podobne. Myslím si, že to bolo z nevedomosti.
Dosiahli ste za vaše obdobie podľa EU SILC percento chudoby 13,9 %, čo sme v rokoch 2006 až 2010, keď sme nastúpili do vlády, znížili na 10,9 %. Samozrejme, EU SILC išiel v rokoch 2009 a 2010 hore vzhľadom na krízu, ktorá tu prebiehala.
A ešte pripomeniem, že kým my sme prijímali reálne opatrenia na znižovanie miery nezamestnanosti, vy ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, súhlasím s vami, pán kolega, že príjem niektorých rodín, kde sú rodičia bez práce, je vyšší ako iných rodín, kde rodičia majú prácu, čo môže byť napríklad argumentom pre nerušenie minimálnej mzdy alebo urobenie poriadku v sociálnom systéme. Problém nášho sociálneho systému alebo riešenie tých problémov v tomto systéme nie je jednoduché. A ja si myslím, že SMER je bezradný, tápa a nevie, čo s tým urobiť. Najprv ohlásili rušenie niektorých rodinných dávok a chceli použiť tie peniaze v rámci ozdravovania verejných financií. Potom asi keď zistili, že v tom systéme rodinnej politiky nie je tak veľa peňazí, tak zrazu od toho zámeru odskočili. Ale ja si myslím, že by sa mohli odvážiť aspoň urobiť poriadok v tomto systéme.

Ja by som zareagovala, pán poslanec, na váš výrok, čo nám ponúka vláda ako liek na riešenie tohto problému, keďže sa bavíme o nezamestnanosti. Ja by som si dovolila sa vás opýtať, čo nám ponúkla vaša vláda v minulom volebnom období okrem hrádzok a hradov na riešenie tohto problému. Na druhej strane však chápem vaše vystúpenia, pretože naozaj nechcete vidieť snahy súčasnej vlády, čo robí na to, aby sa znížila nezamestnanosť, pretože sa nám zvolebnieva, idú regionálne voľby a treba byť na obraze. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, priznám sa, že už sa snažím väčšinou nereagovať na vás, pretože je to len stále dookola to isté a čím viac, tým lepšie, ale predsa len jedna veta ma troška prebrala z toho monotónneho vystúpenia. A to je, vtedy ste sa pozerali na nás pri vete, že chudobné Slovensko má najvyššiu cenu elektrickej energie. A pozerali ste sa na nás, pán poslanec akože my za to môžeme. Pán poslanec, kto bol pri privatizácii Slovenských elektrární firme ENEL, pán poslanec, kto bol pri privatizácii Západoslovenskej energetiky, kto bol pri privatizácii Stredoslovenskej energetiky? Pán poslanec, neboli ste náhodu aj vy osobne pri privatizácii Východoslovenskej energetiky? Tieto strategické štátne podniky, ktoré významne ovplyvňujú cenu elektrickej energie, ste rozpredali hlboko pod cenu, pán poslanec. Dnes, keď sa ide predávať Stredoslovenská energetika, je jasne vidieť, aká tu bola skutočná cena. A vy sa tvárite a pozeráte na nás, že, prepána, robme niečo s tou vysokou cenou elektrickej energie. Spomínali ste regulačný úrad. Spomeňte si, pán poslanec, za koho vlády sa sústavne dvíhali ceny energií, či plynu, či elektriky, či palív. Myslím, že deväťkrát ste dvíhali cenu palív zvýšením dane. A vy sa, pán poslanec, tvárite, ako keby sa vás to netýkalo. No, nehnevajte sa, to je nehorázne, pán poslanec, čo tu rozprávate, nehoráznosť hrubého zrna. (Potlesk.)

Začnem od pána Podmanického aby náhodou sa nestalo, že na neho sa reakcia neujde. Pán Podmanický, trošku si to naštudujte. To s privatizáciou nemá vôbec nič spoločné, mimochodom, pri žiadnej privatizácii som nebol, pretože to má s regulačnou politikou, s pánom Holjenčíkom niečo spoločné, pretože som vám to jasne povedal, že nie výrobné náklady spôsobujú túto cenu, ale tie sprievodné poplatky, ktoré dnes už tvoria viac než 50 % celkovej ceny, ktorá je na faktúre.
A teraz podľa poradia.
Pán Blaha, ja sa stále práve snažím zdôrazňovať, že tu nejde o to, či je pravicový alebo ľavicový pohľad v tých návrhoch, ktoré dávam. Ja sa vôbec nečudujem že to spravila sociálnodemokratická vláda, lebo dostala rozum. Vy ho nemáte stále. Vy stále zostávate v izmoch svojich socialistických, ale niekedy ešte z Marxa a Engelsa, z 19. storočia. Toto už neplatí, čo vidno aj na tom, že aj sociálnodemokratické vlády robia tie reformy. Nepovedal som, že to je jediný vplyv, ale je to jeden z vplyvov dôležitý. A popísal som niektoré veci, ktoré pre vás by boli nepredstaviteľné, keby sa tu zaviedli, ktoré táto vláda zaviedla.
Pani Tomanová, ja som používal len tie čísla, ktoré sú v správe. Držal som sa tabuliek, ktoré sú uvedené v správe. Takže nie sú to žiadne hry s číslami, ale len som citoval údaje, ktoré sú uvedené v tejto správe.
A keby bol pravdivý ten blud a nezmysel, ktorý neustále opakujete, o vyraďovaní nezamestnaných a tým sme dosiahli znižovanie nezamestnanosti, vy ste po mne nastupovali, tak po mne by to znamenalo, že by ste ich tam všetkých vrátili a vyskočila by vám tá miera nezamestnanosti. Ale vám, ešte kým reformy trvali, kým ste ich nezrušili, ešte sa aj znižovala. A nespravili ste nič v zmene metodiky. Takže nevymýšľajte si bludy, ktoré len ako verklík opakujete.
Pani Šedivcová, poviem len tak jednoducho, my vidíme tie výsledky. A tie výsledky súčasnej vlády sú strašné. Po roku vlády tá nezamestnanosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatok by som pripomenul, že vládna strana vyhrala voľby najmä sľubom o istotách. Tieto sľuby sú uvedené v programovom vyhlásení vlády „zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí a, v druhom bode ďalšom, znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti“. To, čo ale vidíme dnes, je presne opačný trend. Za rok desaťtisíce ľudí stratili zamestnanie. A nové príležitosti sa vláde nedarí vytvárať. Popri zhoršovaní podnikateľského prostredia vláda nezvláda financovanie takých verejnoprospešných priorít, ktoré by aspoň dočasne, ale užitočne zamestnali ľudí, ktorí potrebujú prácu.
Pán minister Richter je typický optimista. Napriek tomu, že stúpla nezamestnanosť medziročne o vyše 1 %, on sa teší. Aký dôvod to môže byť na radosť, ak od marca sa znížila miera nezamestnanosti len o 0,2 %? Veď len pred rokom tento nárast činil medzimesačne, myslím, 0,27 % nahor. A ako vieme, je to, ako to aj kolega Kaník povedal, spôsobené v dôsledku začiatku sezónnych prác. Neviem, ako chápe túto radosť, ale tých 27 000 ľudí pred rokom takto ešte malo kam chodiť do práce.
Dámy a páni, znížiť pomer nezamestnaných pod 14 % už aj ako cieľ je výnimočne neambiciózny. Ale vysloviť to ako prianie, že by sa pán minister rád toho dožil, aby klesla nezamestnanosť pod 14 %, to je aj z verbálnej stránky minimálne cynické, hlavne z pozície ministra práce a sociálnych vecí. Ak tieto priania vychádzajú z reálnej výkonnosti vlády Roberta Fica, tak hneď najvábivejšie body programového vyhlásenia zjavne už prestávajú byť aj sľubmi a stávajú sa len želaniami, namiesto toho, aby boli pevnými cieľmi.
Milí kolegovia, po roku nevidíme prakticky žiaden pokrok ani v riešení problémov rizikových skupín nezamestnaných. Vláda zatiaľ žiaden projekt nespustila pre sociálne ohrozených občanov, nezamestnaných, starších ako päťdesiat rokov. A vlajkové lode sociálnych opatrení, národné projekty pre zamestnávanie mladých vo veku do 29 rokov, stroskotali alebo sa ani nerozbehli. Minister práce v médiách a dokonca aj pán premiér v marci na pôde výboru pre európske záležitosti vyhlásil, že projekt je úspešný a vytvorilo sa 5 500 pracovných miest. Mne to nešlo do hlavy, lebo som mal informácie, že napríklad v okrese Dunajská Streda v tom čase boli len traja takto zamestnaní. Ústredná kancelária strany MOST – HÍD z obvodných úradov práce sústredila informácie z celého Slovenska. A zistila, že zo sľubovaných 14 000 nových pracovných miest pre mladých sa podarilo za polrok k 28. 2. 2013 reálne zamestnať 2 170 ľudí. Len ako poznámku mi dovoľte povedať, že toto číslo sa môže považovať za bežnú fluktuáciu na pracovnom trhu. Čiže keby žiaden národný projekt ani nebol, aj tak by si našlo 2 000 mladých nezamestnaných prácu za polrok aj bez tejto podpory. Podľa predloženej správy k 15. 3. čiže o 15 dní na to, k čomu má naša ústredná kancelária čísla, počet spracovaných žiadostí o zamestnanie bol 5 320, upozorňujem, 5 320 miest na spracovaných žiadostiach, a nie reálne zamestnaných mladých. Viete, aký je pomer reálne zamestnaných oproti požiadaným miestam? Z týchto miest niekde len polovica sa naozaj obsadí. A prečo? Lebo národný projekt jednoducho nie je správne nastavený. Ešte horšie dopadli národné projekty s cieľom zamestnať mladých v samosprávach, kde sa vytvorilo na celom Slovensku len 97 takýchto miest k začiatku marca, máme my takéto údaje, a úrady podľa tejto správy spracovali žiadosti mladých ľudí, ktorí chcú robiť v samosprávach, na 275 miest. Pritom podpora pre zamestnávanie mladých v doprave, tá ostala absolútne ignorovaná zo strany dopravcov. Dnes už je všetkým jasné, že sľuby o 14 000 nových pracovných miestach pre mladých nezamestnaných sa nenaplnia. A nezabúdajme, že ich je 76 000, ktorí aktívne hľadajú prácu na Slovensku.
Ale ešte horšie je, že v tejto celej správe ministerstvo nepredkladá žiadne plány a vízie, ako naplniť programové vyhlásenie vlády. Zodpovednosť presúva na hospodárske ministerstvá, aby oživením ekonomiky riešili pracovné miesta. Je to síce dobrá a najlepšia cesta, kolega Kaník vymenoval päť konkrétnych krokov, ktoré by mohli urobiť v tomto smere, aby sa teda vytvárali pracovné miesta, ktoré sú hospodársky udržateľné, ale aj ministerstvo práce má dostatok nástrojov a možností a najmä potenciál Európskeho sociálneho fondu, aby v kríze pomáhalo vytvárať aspoň verejnoprospešné, užitočné pracovné miesta v oblastiach, ktoré sú inak zanedbávané.
Ak mám byť konštruktívny, pán minister, tak vás teda vyzývam, aby ste spoločne s ministrami životného prostredia, pôdohospodárstva alebo s ministrom hospodárstva spustili programy, ako napríklad sú protipovodňové alebo krajinotvorné opatrenia. Prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Hydromeliorácií, o. z., štátnych podnikov či Štátnych lesov zamestnajte 10 000 ľudí, nech vyčistia lesy, záplavové územia tak, ako počas našej vlády to fungovalo. Vtedy len pomocou Slovenského vodohospodárskeho podniku obce zamestnali 1 400 dlhodobo nezamestnaných so zapojením samospráv.
A, pán minister, prosím, netlačte samosprávy do trvalého vytvárania pracovných miest. Vidíte, že tam nie je na to priestor. Radšej im určite jasné účely a merateľné ciele a poskytnite im na to podporu na mzdy, ale bez nesplniteľných podmienok. Uvedomte si, že štátu môže byť jedno, z ktorého vrecka nezamestnaných bude živiť, z kompilácie, podpôr, sociálnych dávok, aktivačných príspevkov a tak ďalej alebo či radšej vytvorí pre nich možno prechodnú, ale aspoň užitočnú verejnoprospešnú činnosť, nehovoriac o tom, že odvody z miezd za týchto ľudí prechádzajú z európskych fondov do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.
Čo sa týka samotnej správy, kolegovia, pre vágne konštatovania, pre žonglovanie so štatistickými číslami a najmä pre nedostatok vízie budúcich účinných opatrení strana MOST-HÍD túto správu nepodporí a v mene strany MOST – HÍD si dovoľujem vyhlásiť, že už po prvom roku sa ukázalo, že vláda nevie ani šetriť a nemá ani riešenia pre pomoc nezamestnaným a nemá ani odvahu urobiť poriadok v systéme sociálneho zabezpečenia. Ďakujem za pozornosť.

Ja mám len minútu, pán poslanec. Ďakujem pekne. Ja by som len chcela upozorniť, že ten apel, ktorý tu bol, pán poslanec Nagy, na vytváranie tých protipovodňových opatrení, je obsiahnutý v novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá nadobudla účinnosť od 1. mája tohto roku. Je to tam v § 50j. A chcela by som upozorniť, že najlacnejšie a najefektívnejšie pracovné miesta boli vytvorené práve prostredníctvom obcí. Hovorím o 5 123 miestach. To boli najlacnejšie miesta, ktoré vytvorili obce, zamestnávanie ľudí na dobu určitú na 9 mesiacov s podporou štátu zhruba s 80 % v priemere.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci,... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, nechám ti väčší priestor potom, lebo ja budem veľmi stručný. Ale nedá mi nezareagovať na niektoré veci, ktoré sa týkajú istých čísel a štatistík.
My sme trošku už na výbore sociálnom s pánom poslancom o týchto veciach hovorili. Na druhej strane ja „oceňujem“ snahu ústrednej kancelárie HÍD-u, ktorá oslovila všetky úrady práce a robila, použijem výraz, skúšku správnosti, pretože nič iné v tomto smere nevidím. Ústredie práce, čo sa týka zamestnávania a aplikácie jednotlivých miest prostredníctvom tohto projektu, postupuje obdobne. No vyžiada si konkrétne čísla z jednotlivých úradov práce. A z týchto čísel urobí jedno spoločné. A to ponúkame vonka potom na jednotlivých tlačových konferenciách, keď hovoríme o tom, ako tieto veci sa realizujú a aká je vlastne efektivita. To znamená, že som stále prekvapený a napriek tomu, že myslel som, že sme sa pochopili na výbore, že tieto argumenty používate, to znamená nie iné čísla, jedny a tie isté čísla.
A ja aj na poslednej tlačovke som jednoznačne zvýraznil otázku žiadostí a dohôd. Ale tu treba hovoriť o obidvoch kategóriách. Čo sú tie žiadosti? Ten postup je úplne jednoznačný. Pokiaľ má hocijaký podnikateľský subjekt, či je to obchodná spoločnosť alebo je to samostatne zárobková činná osobnosť, teda živnostník, záujem uplatniť požiadavku na tieto miesta, no tak ide na úrad práce, kde mu dajú potrebné tlačivá, náležitosti a vyzdvihne tzv. žiadosť. Na základe toho ho registrujú. On odovzdá tu žiadosť a beží 30-dňové správne konanie, keď úrad práce zisťuje, či spĺňa podmienky pre udelenie tých výhod, ktoré z toho projektu vyplývajú. Je to klasika vždy v každej situácii, pri každom projekte. Jednoducho tieto veci musia byť zachované.
A teraz čísla, okolo ktorých hovoríme a ktoré som aj ja teraz na poslednej tlačovke spomenul.
Prvé čísla sú žiadosti. A konkrétne teraz, tento týždeň, keď sme hovorili o posledných číslach, počet žiadostí podnikateľských subjektov, ktoré prejavili záujem, predstavoval číslo 3 684, počet žiadaných pracovných miest týchto subjektov bol 7 906, to je k 15. 5., aby sme sa rozumeli štatistika, čo predstavovalo celkový objem žiadaných prostriedkov vo výške 47,095 mil. eur. To bola prvá informácia.
Druhú informáciu, ktorú sme podali, sú dohody. To znamená reálne podpísané dohody, na základe ktorých môže podnikateľský subjekt začať čerpať prostriedky z tohto projektu, to znamená, vytvoril nové miesto, zamestnal človeka, počet uzavretých dohôd so subjektmi 2 768, dosiahnutý počet pracovných miest 5 905. Tá celková čiastka, ktorá je zazmluvnená, predstavuje čiastku 31,87 mil. eur, absolútny detailný prehľad, ktorý každému jednému musí byť jasný. Ja som osobne presvedčený, že keď prejde tá 30-dňová správna doba, keď sa skúmajú tie podmienky u tých žiadateľov, tak jednoducho pribudne ďalších 2 000 do tej pozície dohodnutý počet, to, čo som zvýraznil aj na tlačovke. A hovorím aj teraz, máme 50 mil. na túto čiastku. Reálne predpokladám, že do konca tohto mesiaca budú tieto žiadosti vyčerpané. My musíme pozastaviť ďalší styk so záujemcami o ne a pokračovať v tom správnom konaní, lebo bude zabezpečený tento projekt, ktorý začal v mesiaci november. To znamená, že vo februári nebol niekde na konci. V novembri sme vyhlásili podmienky, november a december boli hlavne o tom, dostať to medzi podnikateľov, vysvetliť to a tak ďalej. To znamená, bežala komunikácia medzi úradmi práce a jednotlivými podnikateľskými subjektmi. A reálne sa začali čerpať od januára. To znamená, po piatich mesiacoch je projekt vyčerpaný. A na to, čo sa nerealizuje pre samosprávu, ktorá, objektívne povedané, a mal som rokovania aj v tomto týždni s vedením ZMOS-u, tvrdí, že čaká na lepšiu ponuku, že pre nich šesť plus šesť alebo deväť plus deväť je neprijateľné, nemajú prostriedky. Skôr čakajú na tú novú rizikovú kategóriu, ktorú teraz spúšťame v rámci toho istého projektu. A to sú moji vrstovníci, to znamená vek päťdesiat rokov a hore, osoby nezamestnané. Predpokladajú, že vzhľadom na remeselné zručnosti, citujem vyjadrenie predstaviteľov ZMOS-u, bude záujem starostov pre zamestnávanie túto kategóriu ďaleko vyšší. Ak to ak nebude, my máme veci vyrokované a dohodnuté s Bruselom tak, že tie prostriedky je možné presunúť všetky na ten podnikateľský projekt, o ktorý je záujem. A my chceme jednoducho v ňom aj ďalej pokračovať. Osemtisíc po naplnení všetkých náležitostí, trinásťtisícosemsto miest stojí nám za to, aby sme aj prípadne ďalšiu realokáciu vzhľadom na niektoré závery zo včerajšieho samitu Európskej únie, ktoré pre nás vyplývajú, jednoducho aplikovali. Zaslúžia si to ľudia, hlavne mladí ľudia.
A tu treba povedať jednu vec, minimálne v kategórii mladých nezamestnaných ľudí vo veku do dvadsaťpäť rokov sa isté veci už prejavujú. Veď v konečnej miere títo ľudia niekde ubudli. Ja viem, že o chvíľku pribudnú ďalší, keď vyjdú maturanti a absolventi vysokých škôl, ale to je pravidelný ročný cyklus, ktorý sa neustále opakuje, lebo nie po absolvovaní školy všetci hneď nájdu uplatnenie. Ale to, čo je pre mňa podstatné, je štatistika, že 80 % všetkých absolventov v priebehu jedného roka sa uplatní na trhu práce, to znamená, z nich podľa všetkého. Pokiaľ to nie sú ľudia, ktorí nemajú žiadnu kvalifikáciu, sa dokážu uplatniť na tom trhu práce, čo je isté pozitívum, ktoré s tým súvisí.
No a k tým vašim návrhom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán minister, je 12.00 hodín. Chcem vás poprosiť...

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Už len jednu vetu poviem a končím, pán predseda.
K tým vašim návrhom. Áno, my ideme ďalej, aj protipovodňové opatrenia, aj hrady a zámky, spúšťame to, ale chcem pripomenúť jednu vec. Efektivita týchto projektov súvisí s tým, že na šesť mesiacov dám peniaze, šesť mesiacov zamestnáva obec a končí. My sa vždy snažíme o plus nejakú tú pridanú hodnota, plus šesť mesiacov, plus niečo. Ale napriek tomu tie projekty spúšťame. A sú veľmi aktuálne. Ďakujem.