19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem takpovediac angažovaný prístup a inšpiratívny prínos toho, čo tu povedal kolega Matovič. Samozrejme, môžme a nemusíme súhlasiť so všetkými tými jeho analytickými postrehmi a návrhmi, ktoré tu predniesol, ale asi sa zhodneme aspoň na tom, že metóda alebo forma, ktorú zvolil, a spôsob ako vystaval to svoje vystúpenie, vystúpenie svojím charakterom, myslím si, že zásadné, môžme označiť za veľmi pozitívne a inšpiratívne a nie bežné v tejto sále, a to tým, že okrem kritiky a okrem snahy analyzovať problémy, vždy sa snažil dôsledne navrhnúť aj riešenia. A z tých navrhovaných riešení nekaždodenných by som podčiarkol to, ako v podstate v určitej antitéze voči tej podpore veľkých projektov za každú cenu a toho obrovského betónovania, ktoré nám tu v najbližších rokoch hrozí a ktoré je pre mňa takým návratom do 50. rokov minulého storočia, tuná nastolil tú alternatívu naozaj využitia drobnej práce, podpory drobnej práce vrátane manuálnych robôt pre nezamestnaných. Bola to, bolo to určite východisko v 30. rokoch, samozrejme, za iných podmienok, ale v niečom podobných súčasnosti, za čias veľkej hospodárskej krízy, kedy vzniklo práve týmto prístupom aj na Slovensku množstvo veľmi zaujímavých, hoci aj infraštruktúrnych projektov, keď si zoberieme tie krásne viadukty na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Matovič, skutočne teraz veľmi v dobrom by som niektoré veci povedala, že hovoríte, že tvoria pracovné miesto úradníci, ktorí nikdy nevytvorili pracovné miesta. Viete, možno by som vám poradila, aby ste išiel do pracovnej skupiny na ministerstvo práce, aby ste zistil naozaj, ako to ide, pretože tie pripomienky dávajú zamestnávatelia a dávajú ich úrady práce, zasadá tam rada solidarity a nemôžete si iba tak vymyslieť nejaké opatrenie, ktoré naozaj nemáte podložené alebo nevychádza z kontextu z regiónu.
Možnože tých vašich 17 vecí, ktorých ste povedali, boli určite podnetné, ale ja si myslím, že tými príkladmi, ktoré ste uviedol, ste vlastne znegoval niektoré veci. A to si teraz povedzme o tých prádelniach, o ktorých ste rozprávali, že teda aby každá žena si nechala vyprať, a možno ste hral na city žien, aby si mohla dovoliť dať vyžehliť prádlo. Ale veď to je domáca spotreba, pán Matovič, a domácu spotrebu môžete mať len vtedy, ak je kúpna sila, ak máte peniaze. A zrazu spochybníte, že niekde niekto dá nižšie dane. Viete, čo to stojí mestá na to, aby dali nižšie dane, aby prišiel investor? No, a aký investor môže prísť? No investor môže prísť iba taký, ktorý má jednoducho odbyt, ktorý má zákazku. A ten, ktorý má zákazku, môže vytvoriť pracovné miesta, dá ľuďom peniaze a tí ľudia môžu vykonávať domácu spotrebu. Veď mi nepovedzte, že žena, ktorá má 379 eur, a vy podporíte podnikateľa, aby pral prádlo, tak táto žena si uňho to prádlo objedná, lebo to bude platiť štát? Pretože len prenájom bytu stojí 300 eur. Čiže urobíme práčovne, zaplatíme podnikateľa a žene zaplatíme od štátu, aby si dala vyprať prádlo. Veď tá žena si ho musí zaplatiť a odkiaľ, keď má minimálnu mzdu? Odkiaľ, keď je vysoká nezamestnanosť? No práve tam sa musia vytvoriť pracovné miesta a investor jednoznačne, jednoznačne musí mať odbyt a musí mať zákazku. O tom je trhový mechanizmus.
Čiže trošku sme tu porušili zákony relativity a ja by som tým ozaj ženám dopriala, vaša si môže dať vyprať a ja si možno môžem dať vyprať, ale nie tie, čo majú minimálnu mzdu, aby tie mzdy a investori prišli.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. 31. októbra 1517 pribil jeden pán menom Martin Luther na dvere chrámu wittenbergského 95 téz. On tými tézami chcel len vyvolať diskusiu a napokon, zdá sa, že zmenil svet. Bez toho, aby som sa snažil hľadať nejaké umelé premostenia medzi mníchom Lutherom a poslancom Matovičom, myslím si, že keby 17 téz, ktoré tu opakovane zazneli, sa pribili s tým najlepším úmyslom na dvere nie chrámu wittenberského, ale ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, žeby vyvolali diskusiu tak, ako to poslanec Matovič aj označil, s úmyslom nie hľadať politiku, ale hľadať zamestnanosť, pán minister, zamestnanci ministerstva, nepochybili by ste. Určite sú tam veci, ktoré aj ja by som vedel si predstaviť trošinka inak, ale sú tam veci, ktoré odmietnuť apriori by bola chyba, nie chyba voči ministerstvu, to je úrad, ale by to bola zásadná chyba voči tým ľuďom, voči tým 400-tisíc ľuďom, ktorí čakajú na prácu. Ak prijmete túto diskusiu, ak symbolicky pribijete týchto 17 téz na dvere svojho ministerstva, pomôžete ľuďom a pomôžete určite aj svojmu ministerstvu. Ďakujem.

Pán poslanec Droba.

Pán kolega Matovič, ďakujem za vaše vystúpenie. Chcem pochváliť jednu vec a tá odznela ešte včera, keď ste hovorili o takzvanom entrepreneurship alebo o predmete podnikanie, ja plne podporujem, by takýto predmet bol zavedený, aby sa vyučoval dokonca ako povinný predmet. Myslím si, že náš národ a náš štát veľmi neoplýva prírodným bohatstvom, a jediné, ako sa môžeme stať konkurencieschopnými, je zlepšovať to, čo majú ľudia v hlavách, naučiť ich podnikať, naučiť ich starať sa samých o seba, aby neboli viazaní na tento štát.
Zarazila ma však iná vec a tá odznela koncom vášho príhovoru. Chcem sa spýtať, ako ste mysleli to právo na prácu a či to pôjde ruka v ruke s trestami pre podnikateľov, ktorí nebudú zamestnávať napríklad ľudí, alebo ako chcete zaručiť, aby mladí ľudia po absolvovaní vysokej školy dostali právo na prácu? Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Pani kolegyňa Vaľová, keď som aj hovoril o tých úradníkoch na ministerstvách, aby sme úplne pozorne počúvali, ja som nehovoril o tom, že všetci úradníci, ktorí tvoria zákony, nikdy v živote nepodnikali, nikdy v živote nevytvorili pracovné miesto, ale hovoril som o tom, že jednoducho mnohokrát zákony práve o nastavení podnikateľského prostredia takíto ľudia vytvárajú. Ja si myslím, že jednoducho je to chyba, a som upozorňoval hlavne na ten dôraz komunikácie s odborármi o vytváraní dobrého podnikateľského prostredia, to by sa ale malo komunikovať s podnikateľmi v prvom rade a hlavne ich počúvať, nielen iba si ich vypočuť, ale ich aj počúvať.
A keď potom hovoríte o tom, že domáca spotreba práčovne, no tak ja vám skúsim ten návrh ešte raz zopakovať, to, čo som hovoril. Hovoril som konkrétne o tom, že ak by ste tých 25 mil. eur napríklad, ktoré ste dali do SCP Ružomberok, to je 750 mil. korún, napríklad rozdelili tak, že zoberiete 750-tisíc korún, to je 25-tisíc eur a poviete, toto dáte jednej práčovni, jednej ženskej, kde to bude časť na samotný nákup práčky, mangľa, žehličky, neviem čoho treba ešte k tomu, a druhá časť toho príspevku, tá podstatná, bude vlastne dotácia toho pracovného miesta. Čiže kvázi to bude veľký sociálny podnik, ktorý bude mať tisíc zamestnancov po Slovensku, ale bude to pravidelné rozmiestnenie po Slovensku, bude to tisíc zamestnankýň dlhodobo nezamestnaných, ktorým zaplatíte odvody, dane zo štátu (zaznievanie gongu) a umožníte, aby si tam tie rodiny alebo ženy mohli dať za symbolický doslova poplatok, ktorý by už nebol trhový, lebo vy ste hovorili o podnikateľoch, ja som hovoril o vlastne sociálnom mieste vytvorenom takomto, aby si mohli dať oprať a ožehliť, tak je to úplne niečo iné, ako ste to pochopili vy, ale však to sa môžeme potom porozprávať bokom.
Samozrejme, Ďuro Droba, právo na prácu bolo myslené tak, že žiadna povinnosť podnikateľa zamestnať. Hovoril som to tak, že buď podnikateľ zamestná, a keď nie, musí štát poskytnúť miesto pre týchto ľudí, lebo to je veľmi dôležité.

Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme ešte neukončili rozpravu, nebudeme hlasovať a budeme pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze do 14.00 hodiny.
Chcem vás len požiadať o jednu, o súhlas so zmenou programu. Páni poslanci Hrnčiar, Bugár, Érsek a Gál ma požiadali, či môžeme ich návrh, bod 47, je to zákon č. 596 o štátnej správe v školstve, prerokovať v utorok o 14.00 hodine. Je súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať v rozprave.
Pán poslanec Novotný, do rozpravy.