19. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. 31. októbra 1517 pribil jeden pán menom Martin Luther na dvere chrámu wittenbergského 95 téz. On tými tézami chcel len vyvolať diskusiu a napokon, zdá sa, že zmenil svet. Bez toho, aby som sa snažil hľadať nejaké umelé premostenia medzi mníchom Lutherom a poslancom Matovičom, myslím si, že keby 17 téz, ktoré tu opakovane zazneli, sa pribili s tým najlepším úmyslom na dvere nie chrámu wittenberského, ale ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, žeby vyvolali diskusiu tak, ako to poslanec Matovič aj označil, s úmyslom nie hľadať politiku, ale hľadať zamestnanosť, pán minister, zamestnanci ministerstva, nepochybili by ste. Určite sú tam veci, ktoré aj ja by som vedel si predstaviť trošinka inak, ale sú tam veci, ktoré odmietnuť apriori by bola chyba, nie chyba voči ministerstvu, to je úrad, ale by to bola zásadná chyba voči tým ľuďom, voči tým 400-tisíc ľuďom, ktorí čakajú na prácu. Ak prijmete túto diskusiu, ak symbolicky pribijete týchto 17 téz na dvere svojho ministerstva, pomôžete ľuďom a pomôžete určite aj svojmu ministerstvu. Ďakujem.

Pán kolega Matovič, ďakujem za vaše vystúpenie. Chcem pochváliť jednu vec a tá odznela ešte včera, keď ste hovorili o takzvanom entrepreneurship alebo o predmete podnikanie, ja plne podporujem, by takýto predmet bol zavedený, aby sa vyučoval dokonca ako povinný predmet. Myslím si, že náš národ a náš štát veľmi neoplýva prírodným bohatstvom, a jediné, ako sa môžeme stať konkurencieschopnými, je zlepšovať to, čo majú ľudia v hlavách, naučiť ich podnikať, naučiť ich starať sa samých o seba, aby neboli viazaní na tento štát.
Zarazila ma však iná vec a tá odznela koncom vášho príhovoru. Chcem sa spýtať, ako ste mysleli to právo na prácu a či to pôjde ruka v ruke s trestami pre podnikateľov, ktorí nebudú zamestnávať napríklad ľudí, alebo ako chcete zaručiť, aby mladí ľudia po absolvovaní vysokej školy dostali právo na prácu? Ďakujem.

Pani kolegyňa Vaľová, keď som aj hovoril o tých úradníkoch na ministerstvách, aby sme úplne pozorne počúvali, ja som nehovoril o tom, že všetci úradníci, ktorí tvoria zákony, nikdy v živote nepodnikali, nikdy v živote nevytvorili pracovné miesto, ale hovoril som o tom, že jednoducho mnohokrát zákony práve o nastavení podnikateľského prostredia takíto ľudia vytvárajú. Ja si myslím, že jednoducho je to chyba, a som upozorňoval hlavne na ten dôraz komunikácie s odborármi o vytváraní dobrého podnikateľského prostredia, to by sa ale malo komunikovať s podnikateľmi v prvom rade a hlavne ich počúvať, nielen iba si ich vypočuť, ale ich aj počúvať.
A keď potom hovoríte o tom, že domáca spotreba práčovne, no tak ja vám skúsim ten návrh ešte raz zopakovať, to, čo som hovoril. Hovoril som konkrétne o tom, že ak by ste tých 25 mil. eur napríklad, ktoré ste dali do SCP Ružomberok, to je 750 mil. korún, napríklad rozdelili tak, že zoberiete 750-tisíc korún, to je 25-tisíc eur a poviete, toto dáte jednej práčovni, jednej ženskej, kde to bude časť na samotný nákup práčky, mangľa, žehličky, neviem čoho treba ešte k tomu, a druhá časť toho príspevku, tá podstatná, bude vlastne dotácia toho pracovného miesta. Čiže kvázi to bude veľký sociálny podnik, ktorý bude mať tisíc zamestnancov po Slovensku, ale bude to pravidelné rozmiestnenie po Slovensku, bude to tisíc zamestnankýň dlhodobo nezamestnaných, ktorým zaplatíte odvody, dane zo štátu (zaznievanie gongu) a umožníte, aby si tam tie rodiny alebo ženy mohli dať za symbolický doslova poplatok, ktorý by už nebol trhový, lebo vy ste hovorili o podnikateľoch, ja som hovoril o vlastne sociálnom mieste vytvorenom takomto, aby si mohli dať oprať a ožehliť, tak je to úplne niečo iné, ako ste to pochopili vy, ale však to sa môžeme potom porozprávať bokom.
Samozrejme, Ďuro Droba, právo na prácu bolo myslené tak, že žiadna povinnosť podnikateľa zamestnať. Hovoril som to tak, že buď podnikateľ zamestná, a keď nie, musí štát poskytnúť miesto pre týchto ľudí, lebo to je veľmi dôležité.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie. (Ruch v sále.) Moji kolegovia z poslaneckého klubu SDKÚ - DS pán poslanec Kaník a pán poslanec Štefanec už vystúpili k tejto správe a myslím, veľmi jasne hovorili o chybách, ktoré v tejto správe sú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže myslím, že veľmi jasne hovorili o chybách, ktoré v tejto správe sú, o tom, čo tam nie je. Hovorili o trendoch nezamestnanosti a hovorili aj o opatreniach, ktoré ponúka SDKÚ - DS na riešenie narastajúcej nezamestnanosti na Slovensku. Ja vo svojej, vo svojom vystúpení budem skôr hodnotiť jednotlivé časti správy a budem hovoriť aj o tom, čo mne v tej správe chýbalo a budem sa venovať aj problematike regiónov, o ktorých sme, myslím, ešte trochu málo hovorili v tejto rozprave, ale ktorá je možno ešte dôležitejšia ako mnohé vzletné frázy, ktoré v tejto správe nájdete.
Takže, dámy a páni, keď sme v januári žiadali ministra práce, sociálnych vecí o predloženie správy o aktuálnej situácii na trhu práce a krokoch vlády na jej zlepšenie, robili sme to z dvoch dôvodov.
Po prvé preto, lebo aj slepý už v tom čase videl, že kroky vlády oberajú ľudí o prácu. Oberajú o prácu živnostníkov, oberajú o prácu dohodárov.
A po druhé preto, lebo vláda po roku nepredstavila žiadne významné opatrenia, ktoré by významnejšie podporili tvorbu nových pracovných miest, ak, samozrejme, za významné opatrenie na tvorbu nových pracovných miest nepočítame štedrú podporu pre spriaznené podniky alebo veľmi problematicky nastavený program podpory zamestnávania mladých, o ktorom takisto ešte budem vo svojom vystúpení hovoriť.
Priznám sa, že som bol veľmi zvedavý, akú správu predloží pán minister práce do Národnej rady Slovenskej republiky a čakal som všeličo. Už sme tu videli rôzne správy, ktoré boli predložené, ale trochu ma prekvapilo a musím povedať, že nečakal som, že budem čítať takúto správu, ktorú máme k dispozícii. Túto správu by som veľmi jemne chcel nazvať ako kompilát prekrútených štatistík, alibistických výhovoriek a chabých plánov. Táto správa naozaj reálne prekrúca štatistiky. Prekrúca ich preto, aby zahmlila reálnu situáciu v zamestnanosti. Táto správa bagatelizuje vplyv zlých vládnych opatrení na zánik pracovných miest v regiónoch a táto správa neprináša žiadne nové významné opatrenia na zlepšenie zamestnanosti a na vytváranie pracovných miest.
A hneď začnem vysvetlením, prečo tvrdím, že sú tu prekrútené štatistiky. Musím na úvod povedať, že ľudia, ktorí túto správu pripravovali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, si s ňou dali robotu, to treba naozaj uznať a zakomponovali do nej úctyhodné množstvo štatistík a ešte viac tabuliek. To je fakt. Až tak veľa, že, priznám sa, pri prvom, aj druhom čítaní máte niekedy problém sa v tom zorientovať a nájsť merito veci, nájsť to, ktorá tabuľka je vlastne tá dôležitá, ktorá o niečom hovorí a ktorá je tam len, aby potom rušila tú prvú tabuľku, prípadne hovorila niečo úplne protichodné, a tak som teda uvažoval, či bolo naozaj potrebné toľko tabuliek a toľko grafov a toľko štatistík a prečo vlastne boli zaradené v takomto obrovskom množstve? A ospravedlňujem sa, keď to hodnotím len ja takýmto spôsobom, ale dovolím si to tu v tejto snemovni povedať, podľa môjho názoru cieľom tejto masy štatistík bolo len zmiatnuť čitateľa, aby mu unikla podstata.
Vláda sa týmto obrovským množstvom štatistík a tabuliek snaží ako keby povedať čitateľovi, že ťažko je v Európe, a tak musí byť ťažko aj u nás. A tak nestačí, a ak to nestačí, tak nájdeme absurdné štatistiky, ktoré potvrdia, že za predchádzajúcej vlády bolo tiež zle ako napríklad čísla o príleve a odleve uchádzačov na úradoch práce, ktoré nesedia. Čokoľvek nájdete v tejto správe, len aby sa mohlo napísať, že zamestnanosť je problém všade a dlhodobo, takže táto vláda vlastne za nezamestnanosť ani nemôže.
O stave zamestnanosti však najlepšie hovoria nie tie štatistiky, ktoré ministerstvo do správy zahrnulo, ale tie, ktoré vynechalo. Vynechalo totiž zásadný prehľad medziročnú zmenu nezamestnanosti v jednotlivých krajinách. Ak by nám ju totižto dalo do tejto správy, tak by muselo priznať, že kým na Slovensku nezamestnanosť rástla, podľa Eurostatu v ôsmich krajinách Európskej únie nezamestnanosť za posledný rok klesla. Prosím, nie je to tak, že v Európe je hospodárska kríza, že v Európskej únii je hospodárska kríza, a preto musí rásť nezamestnanosť, a preto vlastne vláda s rastúcou nezamestnanosťou ani veľmi nemôže nič urobiť na Slovensku, lebo za to môže celková situácia v Európe a Európskej únii. Dámy a páni, to nie je pravda. Ak by totiž naozaj ministerstvo zaradilo spomínanú tabuľku a spomínaný štatistický prehľad, tak by sa čitateľ tejto správy, ktorý nečíta nič iné, len túto správu, dozvedel to, čo som už povedal, že kým u nás nezamestnanosť rástla, v 8 krajinách v Európskej únii nezamestnanosť za posledný rok klesla. Takže namieste je opýtať sa, či analyzuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj otázku, prečo v Lotyšsku, Estónsku a Írsku nezamestnanosť o 1 % klesla? Čo robí ináč lotyšská, estónska, írska vláda, že tam nezamestnanosť o 1 % klesla? Veď sa to naučme, napíšme si to a urobme to aj na Slovensku. Bude to tu fungovať, nebude? Analyzujeme to? Ani veľmi nie. Nehovoríme o tom. Nehodí sa to do celkového konceptu.
Treba povedať, že tá tabuľka o priemernej miere nezamestnanosti v Európskej únii, ktorú ministerstvo dalo do správy, je zas pre zmenu neaktuálna, keďže medzičasom nás Írsko a Lotyšsko už predbehlo.
Druhý dôležitý okruh štatistík, ktoré v správe chýbajú, sú akékoľvek údaje o regiónoch. Prepáčte, som človek, ktorý žije v regióne východného Slovenska, takže mne to chýba, mne chýba v tak závažnej správe informácia o stave nezamestnanosti v regiónoch a o vývoji stavu nezamestnanosti. Neviem, či ste si všimli, ale nezamestnanosť z pohľadu regiónov sa v správe spomína jediný krát a to na strane 11. Ministerstvo si pomohlo ešte výsledkami predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej a konštatuje, že v roku 2012 bola najvyššia miera nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji, čítam zo správy, 19,6 %. Nikde inde, ani v jednej z 34 priložených tabuliek sa však nič o regionálnej nezamestnanosti nedozvieme. Prečo? Pýtam sa prečo? Prečo v tak závažnej správe nehovoríme o nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, o trendoch v jednotlivých regiónoch, prečo sa tá nezamestnanosť zhoršuje práve v Košickom, Prešovskom, či Banskobystrickom kraji, či je to horšie ako pred rokom, či to lepšie ako pred rokom ? No ja vám poviem, prečo to tam nie je, lebo keby to tam bolo, tak by ministerstvo muselo jasne pomenovať, že v tejto chvíli je v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji minimálne každý piaty človek bez práce. Keď SMER preberal vládu, v 15 okresoch bol minimálne každý piaty človek bez práce. V súčasnosti máme takých okresov 18, pribudol ešte okres Medzilaborce, Snina a Levoča. Najhorší prepad zamestnanosti je práve v tých najchudobnejších regiónoch, dámy a páni. V tých najchudobnejších regiónoch, o ktorých tak rada rozpráva strana SMER, ako chce tým chudobným regiónom a najchudobnejším ľuďom pomáhať. Najväčší prepad nezamestnanosti je v najchudobnejších regiónoch. Len na úradoch práce v Prešovskom kraji, to som hovoril aj pri vystúpení v minulej správe, je evidovaných o 5-tisíc ľudí viac, ako bolo evidovaných predtým, ako nastúpil pán minister Richter.
Eurostat zverejnil v stredu 22. mája jednu veľmi zaujímavú štatistiku a pri nej by som sa trochu pristavil, pretože túto štatistiku nemáme k dispozícii, samozrejme, v tejto správe. Teda Eurostat zverejnil v stredu 22. mája štatistiku, že región východného Slovenska má najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v celej Európe. Ešte raz zopakujem, aby sme dobre vnímali, čo hovorím. Eurostat zverejnil v stredu štatistiku, podľa ktorej má región východného Slovenska najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v celej Európe. Podľa správy Eurostatu sú z 270 regiónov Európskej únie na tom horšie len francúzske zaoceánske regióny Guadeloupe, Guyana a Martinik. Jednoducho povedané, nikde v Európe, z krajín Európskej únii, v Európe, z krajín Európskej únie, nie je medzi nezamestnanými toľko ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu dlhšie ako rok ako na východnom Slovensku.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ja teda neviem naozaj zhodnotiť, aké sú pracovné návyky indiánov vo Francúzskej Guyane, ale rád by som vám na tomto mieste povedal, že východniari vedia robiť a chcú robiť. Len za prácou chodia do Bratislavy alebo do celej Európskej únii. Oni by veľmi radi pracovali aj doma na východnom Slovensku, keby mali kde a keby tam nejaké pracovné príležitosti boli. Chýba mi to v tejto správe. Chýba mi to v tejto správe, prečo sú východniari na tom rovnako ako indiáni vo Francúzskej Guyane. Ak už toto nie je jasný signál, že máme veľmi vážny problém s nezamestnanosťou, tak už potom neviem, aký vážny signál ešte potrebujeme. Samozrejme, pán minister Richter v správe argumentuje, že na vine je kríza a prepad hrubého domáceho produktu. To sa v správe dočítate. Musím ale povedať, pán minister, že sám seba v tejto práve popierate, keď hovoríte, že rast exportu nemá až taký veľký vplyv na tvorbu pracovných miest ako domáci dopyt. To by zatiaľ bolo správne, s tým môžme súhlasiť, no len dohovorme to celé, domáci dopyt, to socialistická vláda hovorí o tom, že nám klesá alebo stagnuje domáci dopyt? Po tom, čo ste doslova spáchali atentát na slovenskú ekonomiku, aj na domáci dopyt? To hovoríte po tom, čo ste zdecimovali Zákonník práce, zvýšili odvody, živnostníkom a dohodárom a zvyšovali dane, a divíte sa, že nám klesá alebo stagnuje domáci dopyt? Takže bolo by dobré, keby tá správa bola naozaj úprimná a vyvážená a neslúžila len na to, aby ste zmiatli čitateľa. Samozrejme, že na Slovensku rastie nezamestnanosť, dámy a páni, a bude rásť ďalej, bohužiaľ, bohužiaľ, a východniari na tom budeme ako Indiáni vo Francúzskej Guyane. Bohužiaľ, bude rásť. Viete prečo? Lebo každý malý podnikateľ a každý živnostník, tí, ktorí sú motorom ekonomiky, ktorí dokážu v regiónoch, ako je prešovský, košický a banskobystrický kraj, dať prácu, ktorí dokážu dať aj v Medzilaborciach a Snine prácu, lebo neočakávam, že tam príde nejaká automobilka budúci mesiac. Tak práve títo malí podnikatelia - živnostníci uvažujú o každom jednom pracovnom mieste, ktoré dávajú alebo ktoré by mali vytvoriť. Uvažujú o tom, či sa im to vôbec oplatí po zmene Zákonníka práce, po zvýšení daní a odvodov, po zmenách, ktoré ste urobili vo vzťahu k dohodárom. To je ten problém nezamestnanosti v najchudobnejších regiónoch, ale aj na celom Slovensku. Prepáčte, že som trochu regionálny, ale trápi ma stav na východnom Slovensku.
Ale najväčší vtip, ktorý v tejto správe nájdete, neviem či ste si ho všimli, dámy a páni, čítal som to veľmi podrobne a trošku to hodnotím aj ako taký trošku škodoradostný, keď chcete, zákerný vtip, je, že aj na zmeny v Zákonníku práce si úradníci, ktorí písali túto správu, našli zdôvodnenie. Je totiž absurdné hovoriť o legislatívnych zmenách, ktoré prináša Zákonník práce, citujem zo správy: "legislatívnych zmenách, ktoré smerujú k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožnia pružné formy pracovných úväzkov" a jedným dychom dodať, že toto je Zákonník práce, novela Zákonníka práce, ktorú presadila socialistická vláda. Dámy a páni, má podľa autorov tejto správy smerovať k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožniť pružné formy pracovných úväzkov. To je vtip. A viete, viete prečo to novela Zákonníka práce toto dosiahne? Ďalší citát, pretože "presadzuje rovnováhu práv a povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom a podporuje vytváranie dôstojných pracovných podmienok pre zamestnancov s osobitným dôrazom na podporu a rozšírenie sociálneho dialógu". Preto nám rastie nezamestnanosť!
Dámy a páni, toto čítate v tejto správe. Trošku škodoradostné zo strany úradníkov z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A aby to celé zastrešili, toto ich hodnotenie Zákonníka práce, tak sa odvolávajú na odporúčania OECD Employment Outlook, čo je takisto nanajvýš zavádzajúce. Správa OECD totiž to ponúka 4 odporúčania, ako zlepšiť zamestnanosť, ako znižovať nezamestnanosť, ja vám ich prečítam:
"Všeobecne podporovať tvorbu pracovných miest, po druhé riešiť rast počtu dlhodobo nezamestnaných, po tretie zlepšiť vyhliadky na zamestnávanie u mladých ľudí a po štvrté zaistiť, aby čo najmenej nezamestnaných stratilo záujem o prácu navždy."
Áno, v správe OECD sa hovorí aj o možných pozitívnych vplyvoch zamestnaneckých organizácii, treba uznať. Ale, dámy a páni, kolegovia zo SMER-u, kedy už konečne pochopíte, že dôstojné znamená mať prácu. Dôstojné pracovné podmienky aby boli, najprv tie pracovné podmienky vôbec musia byť, teda musíte mať prácu. Pre nás východniarov je dôstojné prácu mať, pomaly už akúkoľvek, len mať pracovnú príležitosť vo svojom regióne a necestovať za ňou stovky, niekedy tisíce kilometrov. To je problém Slovenska. O tom v správe nehovoríte nič. Nič o Medzilaborciach, nič o Snine, nič o Levoči, prečo sme tam už, atakujeme hranicu 20 % nezamestnaných, čo sa tam stalo za posledný rok, aké sú tam opatrenia? O tom tu v tejto správe nie je napísané nič.
A nakoniec prichádzam k najslabšej časti správy. Ministerstvo ju honosne nazvalo Opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce - a nezabudlo dodať - v čase spomaľovania ekonomického rastu, aby to sedelo do tej mantry. To aby sme náhodou nemali nejaké prehnané očakávania. Čo sa v tejto časti dozvieme? Že ministerstvo spustilo problematický poloúspešný projekt zamestnávania mladých, ktorý ale asi nie je až taký úspešný, keďže z neho bude treba spraviť za chvíľu projekt na zamestnávanie starších a to druhé, čo sa dozvieme, že ministerstvo sa chystá agentúram platiť za to, že nájdu prácu nezamestnaným. Aj keď je to otázne, že vlastne koľkým nezamestnaným by mali tieto agentúry nájsť prácu, lebo na strane 19 sa hovorí, že to bude pomoc 4 až 4,5-tisíc nezamestnaných, ale na strane 20 to iný autor, ktorý písal stranu 20, chcel trošku skrášliť, tak povedal, že to už bude 5 až 7-tisíc nezamestnaných. Predsa len to číslo vyzerá lepšie ako 4 až 4,5-tisíc nezamestnaných.
O zvyšku opatrení, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky ústami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny už ani netreba nejako veľmi zoširoka hovoriť, lebo už je to len omieľanie a obmena súčasných politík alebo len veľmi všeobecné plány typu, to musím čítať, lebo to sa nedá zapamätať. "Prijať projekty a programy, ktoré umožnia lepšie uplatnenie projektových a programových riešení na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce." Čiže keď to čítate, naozaj neviete, či čítate nejaký teoreticko-filozofický elaborát spojený so zamyslením, čo by asi mohlo pomôcť, respektíve či to sú už len konkrétne tie spomínané vzdušné zámky, ktoré máte napísané ako opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce.
Zase je ale najdôležitejšie to, čo sa v tejto časti správy nedozvieme. Čo chce vláda urobiť pre nezamestnaných v najchudobnejších regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, čo chce urobiť pre nezamestnaných v 18 najchudobnejších okresoch Slovenska, kde každý piaty človek nemá prácu? Nedozvieme sa ani odpoveď na to, ako chce vláda naplniť proklamovaný cieľ, pripraviť, znovu čítam: "Pripraviť a prijať systém záruk, ktoré majú zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do 4 mesiacov po ukončení vzdelávania alebo strate zamestnania. Neviem ako a koľkým mladým chce vlastne vláda pomôcť, lebo počet nezamestnaných mladých sa odhaduje na číslo 65-tisíc. A keď budeme veľmi vzletne odhadovať opatrenia, tak ako ich navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, tak chcú vytvoriť 60-tisíc pracovných príležitostí. Čiže 65-tisíc mladých potrebuje prácu, ambíciou ministerstva úplne uletenou, ktorá je nereálna, je 60-tisíc pracovných miest. Takže záverom chcem povedať už len toľko, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny touto správou dokázalo, že nemá odvahu pomenovať reálnu situáciu nezamestnanosti, a preto nemá ani predstavu, ako ju riešiť. Vyhovára sa na spomaľovanie ekonomického rastu v celej Európskej únii.
Dámy a páni, nezamestnanosť na Slovensku, rastúca nezamestnanosť na Slovensku za vlády Roberta Fica je najvážnejšou výzvou, ktorej čelí slovenská spoločnosť a ktorej čelí táto socialistická vláda. Mrzí ma to, že zbraň, ktorou chce socialistická vláda bojovať proti rastúcej nezamestnanosti, vyzerá ako kompilát prekrútených štatistík, alibistických výhovoriek a chabých plánov a za takúto správu ja naozaj nemôžem hlasovať. Ja nemôžem hlasovať za to, že takúto správu beriem na vedomie, pretože nemôžem súhlasiť s takouto správou, ktorú dnes prerokovávame v Národnej rade.
Zároveň by som ešte si dovolil na záver jedno osobné odporúčanie pánovi ministrovi. Minule som mu odporúčal, aby sa naozaj zaoberal problematikou nezamestnanosti, aby ministerskí úradníci nemuseli pripravovať novelu kompetenčného zákona a premenuvávať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo nezamestnanosti. Dnes by som pánovi ministrovi Richterovi takisto osobne chcel odporúčať, že by bolo možno vhodné, keď bude písať ďalšiu správu o nezamestnanosti, aby tých odborníkov z ministerstva vyslal do okresov na východe našej republiky, aby naozaj na tvári miesta poznali, ako vyzerá nezamestnanosť, ako vyzerá región, ktorý má najvyššiu mieru evidovanej dlhodobej nezamestnanosti, ako vyzerá región, kde sedem z desiatich nezamestnaných si nevie nájsť prácu dlhšie ako jeden rok, pretože zjavne z tejto správy vidieť, že autori tejto správy, úradníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o tom nemajú ani páru. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dobrý deň, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí prítomní, dovoľte aj mne, aby som povedal pár poznámok k predloženej správe o zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorú pripravil pán minister Richter so svojími spolupracovníkmi.
Priznám sa, že keď som túto správu začal čítať s takým odhodlaním, že sa cez tých 27 či 30 strán a nespočetný počet príloh, ako tak nejako prelúskam, tak hneď tie prvé vety ma odradili od ďalšieho pozorného štúdia a dosť ma to znechutilo, keď hneď prvé vety boli nastavené nie expertne a odborne, ale vyslovene ideologickým spôsobom. Okamžite som si spomenul na tú veselú príhodu, ktorú sme zažili v tomto parlamente pred pár dňami, pri tlači 424, pri novele zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá bola v tejto snemovni schválená ako poslanecký návrh poslankyne Jurinovej, Horváthovej, Šedivcovej a pána poslanca Podmanického. Čiže táto novela bola schválená, pričom presne taká istá novela, presne v tom istom znení ako tlač 205, bola predložená pár mesiacov dozadu, ale vtedy pod tým neboli podpísaní poslanci SMER-u. Táto snemovňa tú novelu zamietla, ale tá pointa je v tom, že k tej prvej novele, ktorú predkladali poslankyne za OĽaNO, ministerstvo práce vypracovalo posudok ako expertné vyjadrenie a ministerskí úradníci vtedy k tej tlači 205, pod ktorou boli podpísané poslankyne OĽaNO, vypracovalo veľmi negatívny, veľmi negatívny posudok, veľmi negatívne hodnotenie s odporúčaním, aby táto novela nebola prijatá, lebo, lebo, lebo. A o pár mesiacov na to, tu máme tú istú novelu, pod ktorou sú už ale pripojení aj poslanci za SMER a tí istí ministerskí úradníci zrazu vyprodukujú elaborát, v ktorom čítame áno, áno, áno, je to dobré, je to dobré, je to dobré, treba to podporiť. A to isté, ten istý dojem som mal z čítania tejto správy, ktorú, samozrejme, pripravili ministerskí úradníci, nikto iný. Viem, o kom hovorím, pretože som s nimi rok a pol pracoval, niektorí boli dobrí, ale, bohužiaľ, niektorí sú úplne, ale úplne odtrhnutí od života a jednoducho tancujú tak, ako príslušný minister píska. Čiže keď som ja riešil Zákonník práce, tak síce niektorí s veľkou nevôľou, pretože sú nasiaknutí socializmom títo ľudia na ministerstve, napísali také dôvodové správy a také ďalšie dokumenty, aké si príslušný minister, v tom prípade ja, želal. Dnes tí istí ľudia pracujú pre pána ministra Richtera a s veľkou radosťou mu produkujú také dokumenty, aký mám pred sebou v podobe tejto správy. Je to jednoducho veľmi, veľmi zlé a pripájam sa k tomu, čo hovoril predrečník kolega Matovič, mali by sme sa jednoducho pragmaticky snažiť o to, aby tak ako sa snažíme, v rámci tej skupiny, ktorú vedie pán štátny tajomník Burian, odpolitizovať ďalšie riešenia v dôchodkovom systéme. Takisto by sme sa mali pokúsiť všetky strany politického spektra o to, aby sme dali preč politiku a nejaké naše parciálne záujmy, pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti a pokúsili sa nasadiť nie ideologické okuliare, ale pragmatické, pripravovali spoločne pragmatické riešenia, ktoré rastu zamestnanosti skutočne pomôžu a nie naopak.
Tak poďme konkrétne a aby som nehovoril príliš všeobecne, ja vidím problém a jeho riešenie v troch rovinách.
Po prvé zamestnanosť na Slovensku je priamo spätá so stavom podnikateľského prostredia. Stále to opakujeme, pracovné miesta, tie slušné, dobré pracovné miesta vytvárajú firmy, zamestnávatelia, súkromný sektor, nie štátna správa, ani neziskové organizácie, ale súkromný sektor, podnikatelia. Či už sú to domáci, zahraniční, či sú to malí podnikatelia, strední podnikatelia alebo veľké nadnárodné koncerny. Preto je dôležité, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, aby sa zlepšovalo. Ešte sa k tomu vrátim.
Po druhé treba urobiť zásadné zmeny, zásadné systémové zmeny v našom sociálnom systéme, v súčinnosti so zmenami v daňovom a odvodom systéme. Takisto k tomu sa ešte vrátim.
Tretia vec je, treba konečne zlepšiť systém vzdelávania na Slovensku, či je to systém nášho školstva, základné, stredné, vysoké školy, ale aj systém tzv. celoživotného vzdelávania.
A po štvrté, dôležitý rozmer tu hrá aj sociálny dialóg. Sociálny dialóg je dnes na Slovensku reprezentovaný tou našou starou známou tripartitou, ktorá nefunguje dobre a treba vykonať systémové zmeny v rámci tzv. tripartity. Aj k tomu sa ešte vrátim.
Chcel by som zdôrazniť, že štatistiky hovoria, 90 % zamestnancov na Slovensku pracuje vo firmách do 30 zamestnancov, v malých a stredných podnikoch. Áno, máme tu veľké giganty, ako je Samsung, ako sú automobilky, ktoré sú dôležitý zamestnávateľ, je na nich naviazaných množstvo subdodávateľov, ale 90 % slovenských zamestnancov pracuje v malých firmách do 30 zamestnancov. To nehovorím o 300-400-tisíc živnostníkoch a ľudí slobodných povolaniach. Slovenský zamestnávateľ má v priemere 22 zamestnancov, čiže inými slovami naozaj zamestnanosť na Slovensku je držaná najmä malými a strednými podnikateľmi, preto keď hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia, tak netvrdím, že máme ignorovať požiadavky gigantov typu Volkswagen alebo Samsung. Ale mali by sme pozorne počúvať malých a stredných podnikateľov, lebo tí, skutočne tí zamestnávajú gro zamestnancov na Slovensku. Malo by sa podnikateľské prostredie zlepšovať s dôrazom na malé a stredné firmy. Žiaľ, na rozdiel od autorov správy si myslím, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa systematicky zhoršuje a nie zlepšuje. Tie deklarácie, ktoré v posledných dňoch vydáva vláda o ďalšom nezvyšovaní daní odvodov, o nezhoršovaní podnikateľského prostredia, sú jednoducho falošné. Prečo? Napr. preto, lebo pred dvoma, či troma mesiacmi tu napr. bol schválený zákon o ochrane osobných údajov. Ja sa trošku čudujem, že prešiel bez väčšej pozornosti a bez väčšej diskusie, pretože, vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon o ochrane osobných údajov navalil ďalšie nové povinnosti podnikateľom a znova najmä malým a stredným podnikateľom. V týchto dňoch tisíce ľudí, administratívnych pracovníkov z firiem, z malých firiem chodí po školeniach, aby sa preškolili podľa nového zákona o ochrane osobných údajov. To nie je nič iné ako zvyšovanie byrokracie a zhoršovanie podnikateľského prostredia. Predvčerom či včera bola schválená novela zákona o BOZP - bezpečnosť, ochrana zdravia pri práci. Znova zhoršovanie podnikateľského prostredia, pretože keď touto novelou, pán minister, prikážete zamestnávateľom vykonávať tie rekondičné pobyty, resp. rozšírite, zvýšite ten rozsah, tak to nie je nič iné ako zhoršovanie podnikateľského prostredia, zvyšovanie byrokracie, zvyšovanie administratívnej a finančnej záťaže, ktorá ide aj na úkor zamestnanosti, aj na úkor toho, že tí zamestnanci možno mohli mať vyššie platy, vyššie odmeny, nebudú mať, pretože zamestnávateľ tie finančné prostriedky také, aké má, musí z nich ukrojiť a musí dať na tie rekondičné pobyty. Častokrát tie rekondičné pobyty sú veľmi nevalnej úrovne, ale to už je iná debata.
Pracovná zdravotná služba. Pred mesiacom, či dvoma, pani ministerka Zvolenská sa pokúsila prepašovať do tohto parlamentu novelu zákona o ochrane verejného zdravia, ktorým sa pokúsila zaviesť povinné zdravotné prehliadky dokonca aj pre drobných živnostníkov, či sú schopní vykonávať tú živnosť, na ktorú si zriadili živnostenský list. Úplne smiešne, úplne absurdné a som rád, že po tom našom malom mediálnom tlaku ministerka tento zákon z parlamentu radšej stiahla, aby na seba, aby nezostala úplne v hanbe. Tá istá ministerka Zvolenská, ktorá ale bez problémov, do parlamentu priniesla do prvého čítania novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa retroaktívne zvyšujú odvody z podielov na zisku vyplatené za roky 2011, 2012 v roku 2013. A ešte dokonca ústami svojho tlačového hovorcu či hovorkyne, vyhlási, že to žiadna retroaktivita nie je a že to žiadne zvyšovanie odvodov nie je. No čo je zvyšovanie maximálneho vymeriavacieho základu, z 28-tisíc na 47-tisíc, ak nie zvyšovanie odvodov? Ja tomu rozumiem tak, že je to zvyšovanie odvodov. Pani ministerka zrejme nie, pretože asi tiež nikdy v živote nepodnikala, a netuší, čo vlastne podiely na zisku sú. Inak by takéto vyjadrenia nemohli prísť.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Celkom by ma zaujímalo, pán minister, že kde tento zákon tak trošku zamrzol, pretože už dávno prebehlo pripomienkové konanie, a čakal som teda osobne, že to už budeme dávno už v parlamente mať, no nie je to tu. Fajn, ako nie som zase proti, pretože je to zákon, ktorým sa znova a znova zhorší podnikateľské prostredie. Nie vo veľkých firmách. Ten Volkswagen na to, aby dal nejaké nové sociálne benefity svojim zamestnancom, stále peňazí má dosť. Mimochodom, priemerný plat vo Volkswagene je niekde na úrovni 1400-1600 eur. Čiže tam sa tí zamestnanci majú naozaj celkom dobre. Ale problém tento zákon spôsobí znova u malých a stredných podnikateľov nad tých 20 zamestnancov, lebo od tých 20-30, to stále sú malí podnikatelia, ktorí budú musieť vlastne skákať tak, ako ich veľký konkurent v danom odvetví nastaví latku a pre mnohých to nebude práve jednoduché.
Takže zlepšovanie podnikateľského prostredia to sú len reči, fakty sú také, že podnikateľské prostredie sa neustále zhoršuje, a to aj tými zákonmi, BOZP, zdravotné poistenie, ktoré práve teraz máme tu v parlamente.
Pokiaľ ide o systémové zmeny v sociálnom systéme a v daňovo-odvodovom systéme, tak v podstate zopakujem to, čo tu už niekoľkokrát moji kolegovia, predrečníci, povedali. Problém je ten, že náš sociálny systém je nastavený príliš benevolentne v porovnaní s tým, čo si človek dokáže zarobiť, keď sa rozhodne opustiť tú tzv. sociálnu sieť a prijať ponuku, častokrát dosť zle plateného zamestnania. Čiže aby bolo jasné, o čom hovorím, pripomeňme si to na číslach. Ak niekto je na dávkach v hmotnej núdzi s tým, že poberá aj aktivačný príspevok, poberá príspevok na bývanie, tak dostáva približne 180-190 eur mesačne, bez toho, aby reálne, ak teda prižmúrime oko nad tými aktivačnými prácami, ktoré sú také, aké sú bez toho, aby nejak sa aktívne angažoval, bez toho, aby nejako aktívne pracoval. Ak prijme ponuku práce za minimálnu mzdu, čo je 337 eur momentálne, tak jeho čistý príjem je približne 291 eur, čiže ten rozdiel je približne 100 eur. No ruku na srdce, keby ste si mali, keby ste boli v situácii, že ste na dávkach a dostávate 190 eur bez nejakej vašej výraznejšej aktivity, dokonca už sa ani netreba chodiť hlásiť na úrad práce a mali by ste na druhej strane chodiť každý deň do zamestnania na 8 hodín, dochádza niekde, obliecť sa, stravovať sa a mali by ste len o 100 eur viac, no čo by ste si asi vybrali? Ja zopakujem to, čo som hovoril vo faktickej pripomienky pred..., teda včera. Pýtala sa ma jedna pani, som na dávkach, nepoberá aktivačný príspevok, poberá len tú dávku samotnú plus príspevok na bývanie, má spolu 118 eur a má ponuku pracovať na dohodu za 190 eur, ten zamestnávateľ lepšiu ponuku jednoducho dať nevedel, či sa jej to oplatí, alebo nie, či jej tie dávky zostanú, alebo čo bude ďalej. Tak zopakujem ešte raz to, čo som povedal včera. Ak by niekto pracoval na dohodu za 190 eur, po zmenách pána ministra Richtera z tej dohody musí zaplatiť asi 20 eur na odvodoch, zostane mu asi 170, 165 čistého, daň sa tam neplatí, našťastie, a pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi sa zoberie príjem vo výške 75 %, čiže to je asi 120 eur, a porovnáva sa, či tento príjem v akom, v akej kolerácii je voči tej dávke. Čiže od tej dávky sa odpočíta 75 % príjmu. Ak tých 75 % je 120 eur, tak tá dávka vlastne zaniká. Čiže tá osoba, tá pani, buď bude pracovať za 100, buď bude, buď bude mať dávku 118 eur a nepracuje, nemusí, nikto od nej nič nežiada, alebo bude robiť na dohodu s tým, že tá dávka jej zanikne a bude mať tých zhruba 170, 160 čistého. No, samozrejme, že sa na to vykašle a robiť nebude. To by som sa jej čudoval.
Čiže ten systém je zlý, jednoducho je demotivujúci, pretože pri takejto možnosti pracovať, keď nejde o nejaké 600-700-1 000-eurové zárobky, keď ide o takéto možnosti, tí ľudia pracovať nebudú, pretože by boli jednoducho hlúpi. Čiže tuto treba urobiť poriadok a ja pre vašu inšpiráciu nebudem teda hovoriť o dohodách, pán minister, obhajovali ste zvýšenie odvodov z dohôd tým, že len u nás, len na Slovensku máme taký nešťastný systém, že z dohôd sa neplatia odvody, obchádzajú sa zákony a toto a tamto. Takže ja by som rád pripomenul to, čo som tu už raz hovoril a poviem vám, ako to funguje v dvoch krajinách Európskej únie, prvá krajina Nemecko a druhá krajina Veľká Británia.
V Nemecku je zavedený systém takzvaných minijobs. Tento systém je zavedený už od 60. rokov, čiže má dlhoročnú tradíciu, a podstata je tá, že ak niekto pracuje a má mzdu do 450 eur, tak z takejto mzdy neplatí žiadne dane ani žiadne odvody s tým, že zamestnávateľ za takéhoto zamestnanca síce platí sociálne poistenie, ale v značne zníženej sadzbe. Ak zamestnanec v tejto forme má príjem do, od 450 do 800 eur, tak tam tie odvody, daň začína mierne narastať, ale plnú výšku daní, odvodov platí až od príjmu 800 eur. Čiže keby sme túto skúsenosť prebrali, myslím si, že by sme neurobili chybu. Pripomínam ešte, že v Nemecku takýmto spôsobom pracuje vyše 7 miliónov ľudí. Každý piaty zamestnanec v Nemecku pracuje vo forme týchto minijobs. Z toho dve tretiny sú, mimochodom, ženy.
V Británii existuje podobný systém a ten je postavený na tom, že zamestnanec, ktorý zarobí do 750 eur mesačne je oslobodený od dane a odvodov. Čiže tá pointa je v tom, že pri takýchto zamestnaniach s nízkym zárobkom sa neplatí daň, ale neplatia sa ani odvody. Tie odvody totižto predražujú tú takzvanú lacnú prácu.
Vrátim sa k nášmu systému. Tak u nás minimálna mzda 337 eur, áno, poviete si a máte pravdu, to je naozaj veľmi malá suma. Z tých 337 eur po odpočítaní odvodov zamestnancovi zostane 291 eur čistého. To je ešte menšia suma. Ale aké sú celkové náklady na prácu z pohľadu zamestnávateľa. Ak nejaký zamestnávateľ zamestná človeka za minimálnu mzdu, za 337 eur, tak musí platiť 35 % odvody, čo je suma 118 eur, čiže celkovo už sme na sume 455 eur a okrem iného zamestnávateľ, pripomeniem, musí zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, musí mu poskytnúť stravný lístok, gastrolístok to sú približne 2 eurá na deň, pri 22 dňoch zaokrúhlene 45 eur mesačne. Čiže mzda, odvody zamestnávateľa a zabezpečenie stravovania a k tomu ešte pripočítajme sociálny fond ako položku, ktorú musí zamestnávateľ tiež riešiť, dostaneme sa na sumu vyše 500 eur. Tu vlastne chcem pripomenúť, že ak má nejaký zamestnávateľ zamestnať zamestnanca, čo len za tú minimálnu mzdu, tak aby sa to tomu zamestnávateľovi rentovalo, ak ten zamestnanec mu musí priniesť pridanú hodnotu mesačne hodne vyše 500 eur, pretože inak to pre toho zamestnávateľa nedáva žiadny zmysel.
Na a teraz predstavte si niektorých našich ľudí a spoluobčanov, či dokážu nejakému zamestnávateľovi naozaj priniesť pridanú hodnotu mesačne vyše 500 eur. No ja si to pri niektorých prípadoch predstaviť neviem. Jedným z riešení je súčinnosť poskytovania sociálnej dávky a zníženia odvodov zároveň pri týchto nízkych mzdách a my vám takéto riešenie ponúkame a volá sa odvodový bonus. Je to riešenie komplexné, systémové a zároveň motivujúce k práci.
Chcel by som sa ešte vyjadriť aspoň pár slovami k vzdelávaniu. Jedna taká úplná maličkosť, na ktorú ma upozornil jeden priateľ, zhodou okolností včera. Mnoho ľudí u nás má povedzme vzdelanie učňovské alebo stredné s tým, že to vzdelanie vo svojej aktuálnej praxi nevedia využiť. Nebudete veriť, ale keď sa v Kii v Žiline ten môj priateľ pýtal toho náborára, ktorý prijíma nových ľudí, že v čom sú vyučení tí noví zamestnanci Kie, s akými výučnými listami tam prichádzajú, aké majú vzdelanie, školu, tak nebudete veriť, ale najviacej prijímajú v tej Kii kuchárov a čašníkov. Dobre, to je dané tým, že systém nášho školstva je taký, aký je. Ale tá pointa je potom ešte aj v tom, že ten vyučený kuchár začne v tej Kii pracovať, prejde nejakým zaškolením, stane sa z neho zručný robotník, ktorý vie obsluhovať nejaký stroj na tej linke, pracuje tam rok, dva, tri, potom z nejakého dôvodu z tej firmy odíde, hľadá si nové zamestnanie a v tom novom zamestnaní, čo ukazuje tomu potenciálnemu zamestnávateľovi, kde je vyučený? Je vyučený ako kuchár-čašník. To, že tri roky pracoval a je zručný remeselník alebo strojár, lebo medzitým tá práca ho prevychovala, to mu je k ničomu, pretože v tej Kii nemôže získať systematické vzdelanie vo forme celoživotného vzdelávania, aby sa ten, aby sa tá jeho kvalifikácia daná praxou a tou skúsenosťou jednoducho zmenila. Je to možno maličkosť, ale tým ľuďom to veľmi poškodzuje pri hľadaní ďalšieho zamestnania.
Nechcem túto tému nejako veľmi rozvíjať, to je skôr na pána ministra možno Čaploviča a posuniem sa k štvrtej téme a to je sociálny dialóg. A znovu poviem príklad Nemecka.
U nás máme tripartitu, čiže vláda, trojuholník vláda, zamestnávatelia, odbory. V Nemecku majú bipartitu. To znamená: zamestnávatelia, odbory. Ľudovo povedané, vláda im do toho sociálneho dialógu nekecá. Je to vec dohody zamestnávateľov a odborov, ako sa dohodnú, a čuduj sa svete, oni sa dohodnúť vedia. To je jeden dôkaz, že vo svete to funguje a vie to fungovať naozaj bez zásahov politikov do systému zamestnávania podnikateľského prostredia a tak ďalej a tak ďalej.
Mali by sme sa nad tým zamyslieť, či dobre funguje naša tripartita a, samozrejme, keď už budeme o tom hovoriť, mali by sme sa aj zamyslieť na tým, či sú reprezentatívni zástupcovia tí, ktorí tam nesedia. Či tá RÚZ-etka, AZZ, či sú naozaj skutočnými zástancami zamestnávateľov, či nezastávajú len nejaké svoje parciálne lobistické záujmy. Ja sa napríklad pýtam, kde v tej tripartite je nejaký zástupca, ktorý by bránil záujmy naozaj malých živnostníkov alebo drobných podnikateľov? Ja tam žiadneho takéhoto nevidím. Na strane odborov je KOZ, ale tam nevidím, ja tam nevidím zástupcov ďalších odborových zväzov, ktoré na Slovensku pôsobia. Ale najmä tam nevidím žiadnych zástupcov, ďalších zástupcov zamestnávateľov, ktoré naša aj európska legislatíva pozná, a to sú zamestnanecké rady. Títo svoje zastúpenie v našej tripartite jednoducho nemajú. Môžme, samozrejme, teoretizovať, či zamestnanecká rada alebo jej zástupcovia majú mať v miesto v tom, čo sa volá sociálny dialóg. Ale ak to myslíme úprimne, ak hovoríme o tom, že tam mám byť zástupca zamestnancov, tak státisíce zamestnancov vo firmách, kde nie sú odbory, ale zamestnanecké rady, áno, tým pádom nemá svoje priame zastúpenie na úrovni našej tripartity a to je podľa môjho názoru chyba.
Ďakujem pekne, že ste si ma trpezlivo vypočuli. Nehovoril som nič úplne konkrétne, ale myslím si, že tie štyri námety, tie štyri okruhy sú dosť na to, aby sme sa nad tým spoločne zamysleli. Najmä chcem zdôrazniť ten potenciálny problém odpolitizovania tejto témy od toho, aby sme si na tom prihrievali politickú polievočku. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Mihál upozornil na jeden z najväčších problémov nezamestnanosti, problém dlhodobej nezamestnanosti nízkokvalifikovaných a uviedol veľmi trefné príklady z Nemecka. Myslím, že na Slovensku je riešenie v odpočítateľnej položke z odvodov, tak ako ju máme v daňovom systéme, tak je možné ju zaviesť aj v odvodoch, čím by sa zásadne znížila práca pre tých, ktorí zarábajú najmenej, a umožnili by sa vytvoriť pracovné príležitosti práve pre nízkokvalifikovaných zamestnancov. Ďalšou možnosťou je takzvaný medzitrh práce, teda kombinácia dávok a práce aj za nižšiu než minimálnu mzdu. Myslím, že by sme mali hľadať riešenia, ktoré zlepšia pružnosť na trhu práce, ale predovšetkým umožnia vyriešiť tento najdôležitejší problém z hľadiska nezamestnanosti a pomôžu ľuďom vytvoriť pracovné príležitosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Mihál uviedol naozaj veľmi dobré skutočnosti ako odborník v tejto problematike a na záver uviedol aj to, že by sa mala táto téma odpolitizovať. Preto nejak trošku nerozumiem jeho vyjadreniam na margo zákona predkladaného našimi poslankyňami spolu s poslancami SMER-u. Ja som tu síce v parlamente prvýkrát, ale je mi jasné, že 83 poslancov si schváli, čo potrebuje. My sme tu na to, aby sme vylepšovali zákony v prospech občanov a jednoducho chceli sme, aby ten zákon prešiel. Preto Erika Jurinová oslovila vládnych poslancov. Ak politikárči SMER vadí nám to, aj vám to vadí, pán kolega Mihál, ale týmto spôsobom politikárčite aj vy. Ak vidíte, že cesta je pripísať pod novelou vládneho poslanca, tak to urobte. Ak vám ide skutočne o občana, nielen o dvíhanie si možno svojho ega. A pritom váš odborný potenciál v tejto oblasti môže byť skutočne veľkým prínosom.

Ďakujem. Tiež si myslím, že plytvať zrovna tvojím, Jozef, odborným potenciálom v záujme nejakej úzkej možno politickej ješitnosti nemá význam a SMER, druhá vláda SMER Roberta Fica nejakým spôsobom naznačila, kade vedie cesta. Takže možno že tade, tade cesta vedie, ak pri tvojich návrhoch zákonov prebehne nejaká debata na úrovni vládnych poslancov a tým pádom sa chcú pridať k nejakým zmenám. Myslím si, že tadeto, ak nám ide teda o občanov, vedie cesta.
Ale zaujala ma iná, iná skutočnosť, ktorú som ja trošička naznačil pri debate o odbornom školstve a pri včerajšej správe ministra Čaploviča. Trápi nás to úplne rovnako, keďže som z Trnavy, a pri PSA-čku nemám presne ten údaj, či sú to kuchári a čašníci, ale tiež si myslím, že debata o odbornom školstve ako takom, ako keby nekopírovala realitu, lebo plačeme tu nad tým, že zaniká odborné školstvo, ale vieme, že existujú priamo kurzy, kedy stačí mať maturitu z akéhokoľvek odboru a akadémie vzdelávania alebo podobne nejaké organizácie poskytujú v dvoch trojmesačných kurzoch nejaké, nejakú formu výučného listu, ktorá potom nadväzuje aj na či už praxou potvrdené ako keby náhrady výučných listov.
Ja si len myslím v tejto oblasti, že by bolo treba toto nejakým spôsobom podchytiť, pretože ja poznám aj iné oblasti, kde dokonca s vysokoškolským titulom sa rekvalifikujú v rámci nejakého podniku a robia činnosť, ktorá predtým smerovala alebo bola z odborného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, možno tu ste povedali, že dajú sa spochybniť reprezentačné zložky, ktoré sú vlastne v rade solidarity, teraz momentálne alebo v tripartite. Ono sa to vždy dá spochybniť. Ja si myslím, že možno keby ste boli vy ako strana samostatne vo vláde, tak by ste ani žiadnu radu solidarity nemali a možno tak ako pán Kaník kedysi zrušil tripartitu, ani tripartitu by ste nemali. Takže ja by som vôbec nespochybňovala tieto zložky a vôbec, by som povedala, že kvitujem, že vláda, ktorá je jednofarebná, tak by som to povedala, má záujem takéto dialógy vôbec robiť a presadzovať.
Zamestnanecké rady, no, samozrejme, môžme polemizovať, že zamestnanecká rada je akousi náhradou za odbory a možno si v niektorých veciach aj kolidujú, ale nemá také právomoci. A či by mali aj zamestnanecké rady, no, samozrejme, nech tie zamestnanecké rady sa nejakým spôsobom tiež snažia presadiť, pretože určite práve v tom sociálnom dialógu určite je aj Komora živnostníkov, určite je aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá zamestnáva aj práve tých menších podnikateľov a nemôže predsa pán minister určovať, koho si oni dajú ako zástupcu alebo koho chcú, by bol v tej reprezentačnej zložke.
A ešte jednu vec. Na jednej strane možno hovoríme, že musí byť nejaká určitá, určitý sociálny dialóg, a keď sme my zaviedli, že na úradoch práce je Rada zamestnanosti, ktorá vlastne určuje príspevky, tak všetci ste to spochybňovali, pretože ste povedali, kto tam bude? No tam sú takisto zastúpení práve zamestnávatelia, zamestnanci a podobne. Čiže na jednej úrovni vítame, že je určitý dialóg, a na druhej úrovni, na tej regionálnej ho zatracujeme. Takže ja si myslím, že práve aj tu dochádza k takému nejakému zosúladeniu. Takže nespochybňujme reprezentačné zložky, pretože určite tie reprezentačné zložky si tam nedosadilo ministerstvo, ale tieto zložky sa ozvali samé a sú tam zastúpené.