19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, mňa veľmi teší, že ste si spomenuli na tripartitu a na to, že by tu mal fungovať sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie. Ja si dokonca spomínam, keď ste pripravili novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, kde ste dokonca postavili proti sebe ustanovenia tak, aby nebolo možné kolektívne vyjednávať. Ale v tejto súvislosti poviem, že sme pripravili viacero projektov, veľmi dôležitých projektov. Národná sústava povolaní, ktorá mešká, kde dnes už mal byť možno tretia etapa hotová z hľadiska Národnej sústavy povolaní. Je to nesmierne dôležitý projekt a povedzme si, do tohto projektu boli zapojení všetci, všetci sociálni partneri a skutočne tie výsledky sú veľmi dobré. Na nich by mala nadväzovať Národná sústava kvalifikácií, to sú všetko veci, po ktorých volali zamestnávatelia.
Pokiaľ hovoríme o zastúpení živnostníkov, vždy sme rokovali v rámci tripartity a vždy v rámci Asociácie zamestnávateľských zväzov sú zastúpení aj živnostníci, povedzme si. Rokovali sme, nikdy sme nevynechali Komoru živnostníkov. A keď hovoríme o týchto veciach, ktoré som veľmi rada, že ste si osvojili a že, že treba s nimi pracovať, prečo sme zastavili takéto projekty, ako boli, a nepokračovali? Napríklad národný projekt flexikurity, kde dnes sme mohli mať na stole koncepčné opatrenia v oblasti aktívnych nástrojov politiky trhu práce.
Čiže ja len, je mi ľúto, že ľudia, ktorí dnes prichádzajú s takýmito názormi, nekonali vtedy, keď mohli.

Najprv by som chcel reagovať, ak stíham, na kolegov z OĽaNO. Ja som vôbec, ale vôbec, pán Hraško, nekritizoval to, že ste sa spojili so SMER-om pri predložení tejto novely. To je výborné, pretože tak ste získali podporu. Ale ak by ste dávali pozor pri mojom prejave, tak by ste pochopili, že som kritizoval postoj ministerských úradníkov, ktorý ten istý návrh zákona, pokiaľ boli pod tým podpísané len vaše kolegyne, skritizoval pod čiernu zem ako zlý návrh a potom, keď si pani poslankyne našli podporu na strane SMER-u, tak zrazu tí istí ministerskí úradníci tento návrh vychválili. Tým som chcel ukázať na farizejstvo tzv. odborníkov, ktorí nám tu píšu rôzne správy, ktoré sú považované za odborne správne, pričom častokrát je to ovplyvnené práve tým politikárčením.
Pokiaľ ide o sociálny dialóg, ešte raz chcem zdôrazniť, keď mám ten čas a možnosť, po prvé sa zamyslime nad tým, či do tohto dialógu vôbec má vstupovať vláda, pokiaľ ide o dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, a po druhé chcem zdôrazniť, že dajme do toho systém. Tá reprezentatívnosť musí byť na základe niečoho, nie na základe toho, že príde pán XY a povie: "Ja som kamarát s premiérom Ficom, tak ja vás budem teraz zamestnávateľov zastupovať, a nie ty." A vôbec nikto netuší, kto koho vlastne zastupuje. Komora živnostníkov, ktorá má, predpokladám, nejakých 20-30 členov, nikto netuší koľko a kto tam je, bude vystupovať na rokovaniach s ministrom Richterom ako zástupca živnostníkov a dovolí si schváliť vyššie vymeriavacie základy, za čo potom všetci živnostníci nariekajú.
A ešte pripomeniem sociálny dialóg Kršíková - Tomanová z roku 2010.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k problematike zamestnanosti.
Skôr sa vyjadrím tak analyzačne k tej správe, ktorú tu máme predloženú, veď k problematike zamestnanosti nie tak dávno sme hovorili tuná na pôde parlamentu. Odznelo tu veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť zamestnanosť, rovnako ako aj dnes odznelo veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť túto problematiku. Ja viem, pán minister, že oveľa ťažšie sa veci implementujú, zavádzajú do praxe, ako sa len hovorí, ale ste vo vláde, ste výkonná zložka, v podstate je to na vás, aby ste vo veci ako konali.
Ak ste ochotný aj vypočuť si aj teda aj iné názory a možno ich aj zrealizovať v praxi, tak ja vám držím palce, aby sa vám to aj tak darilo. To, že je predložená tuná táto správa o nezamestnanosti v našej krajine, svedčí aj o tom, to, že máme naozaj vysoký počet nezamestnaných. Je po desiatich rokoch, v roku 2002 naposledy, zhruba takto bola miera nezamestnanosti ako je práve v tomto čase. Tak pred desiatimi rokmi bola taká vysoká miera nezamestnanosti. Myslím si, pán minister, že to nie je až zase taká tragédia, že by sa nedalo s tým pohnúť. 400-tisíc nezamestnaných ľudí je síce veľká armáda, ale ja si pamätám, pred rokmi mali sme tuná v tejto krajine aj skoro 20 % nezamestnanosť, bolo okolo 600-tisíc nezamestnaných. Vedeli sme s tým pohnúť. Táto krajina má tento potenciál v sebe, aby sme naozaj dokázali vytvoriť podmienky na tvorbu nových pracovných miest, lebo úlohou ministerstva práce nie je vytvárať priamo tie pracovné miesta, ale vytvárať podmienky. Samozrejme, nie je to len na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ale na celú vládu. Celá vláda v podstate má byť do toho silne zaangažovaná.
Určite mnohí z vás sa stretávate s požiadavkami, fungujeme v širšom kontexte, v spoločenskom, rodinnom, kde sa na vás obracajú známi, priatelia, ale aj z rodín, či nemáme nejakú prácu, hej. Aj na mňa, na poslanca naozaj sa obracajú ľudia, či by som im nevedel pomôcť s prácou. Sám si uvedomujem, že tá situácia na trhu práce je veľmi zlá. Aj sa koľkokrát zamýšľam nad tým, ako by sa mohlo pomôcť v tejto problematike a pohnúť sa dopredu.
Áno, keď aj tá kríza, ktorá je tu od roku 2009, zasiahla aj naše hospodárstvo, a tak ako aj pán minister tu spomínal, aj moji predrečníci, že sme krajina, kde má otvorené hospodárstvo a závislí sme od toho vonkajšieho vplyvu a prostredia, či už pozitívne, alebo negatívne, náš trh je predsa len malý, sme malou krajinou, uvedomujem si túto skutočnosť, ale je vidieť, že aj tá zamestnanosť, a aj postupne aj tá kríza akoby ustupovala v susedných krajinách, svedkami sme v susednom Rakúsku, Nemecku a podobne, však aj Estónci majú lepšiu tú zamestnanosť ako my.
Jedna z vecí, ktorá v tej správe mi tu chýba, resp. keď je tuná, tie aktívne opatrenia trhu práce, jedna zo subkapitol, kde tie aktívne opatrenia trhu práce najviac v roku 2012 - z tej analýzy je to uvedené tuná, že najviac využívaným opatrením v roku 2012 bol príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb a formou na aktivačnú činnosť pre obec alebo formou menších obecných služieb pre samosprávny kraj. Najviac využívaným opatrením.
Pre mňa je to taký signál, kde, pán minister, mali by ste sa nad tým zamyslieť, že prečo je to tak. Ja si nemyslím, že je správne, že práve najviac je využívaná táto aktivita na tom trhu práce. Ja si myslím, že nie je to dobrý signál. Samozrejme, nechcem to zase tak dehonestujúco tuná, aby to vyznelo, v tej armáde 400-tisíc nezamestnaných, tak je tých 200-tisíc nezamestnaných, takmer 50 %, dlhodobo nezamestnaných, kde vieme, kde je veľkým problémom dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie umiestniť na trhu práce, nie je to jednoduché. Ľudia, ktorí stratili pracovné návyky a späť ich vrátiť do pracovného procesu, oni jednak už aj zabudli pracovať a zabudli aj na to, že ráno má vstať a ísť do práce, ale jednoducho sú aj medzi nimi takí, ktorým sa už nechce pracovať, lebo tento systém vytvoril im podmienky také, že sa im oplatí aj nepracovať. Raz za dva týždne prídu na úrad práce, kde sa prihlásia, a to je všetko.
Rovnako aj úrady práce nemali byť len štatistickými úradmi, kde chodia títo uchádzači o zamestnanie sa ukázať, že či ešte žijú alebo ako sa majú a proste, či náhodou nepracujú na čierno kdesi v zahraničí alebo podobne. Myslím si, že ale je to, naozaj, to by bola ťažká a dlhodobejšia problematika, aj vážna téma zamyslieť sa vôbec nad štruktúrou úradov práce, ako takých, ich náplňou a ich orientáciou. Kolega Matovič to tuná uviedol, že by to mohli byť prípadne ako agentúry dočasné, dočasného zamestnávania. Ja si viem predstaviť, aby štruktúra úradov práce bola iná. Oddelenie aktívnych opatrení trhu práce, mal som to šťastie, že som sa nedávno mal možnosť rozprávať so zamestnankyňou, ktorá tam pracuje, a hovorí, že v podstate ani nemajú čo ponúknuť tým zamestnancom. Voľné pracovné miesta nie sú, rekvalifikácie sa nerobia, aspoň teda ja to parafrázujem, že čo, čo hovorila, a poradenské služby alebo to poradenstvo v podstate k čomu to vedie. Taký, bolo cítiť tak, takú skepticizmus, ktorý z tejto zamestnankyne úradu práce šiel. Uvedomil som si, že naozaj treba sa zamýšľať nad tým, aby, aby aj tie, tí úradníci na tých úradoch práce neboli frustrovaní z toho, že chodia sa uchádzači uchádzať o zamestnanie, veď o tom by to malo byť a tí zamestnanci úradov práce v podstate nemajú čo ponúkať. Nie všetko to, čo aj, pán minister, ste spomínali, aby sme teraz vytvárali len tie sankčné mechanizmy a teraz vytvárali nejaké komandá, ktoré budú potláčať čiernu prácu, ale vytvárať podmienky na to, a to je aj skrze Zákonník práce, ale aj skrze zákon o zamestnanosti, aby zamestnávateľom sa oplatilo vytvárať legálne nové pracovné miesta a legálne aby zamestnávali týchto ľudí, lebo tá represia, tá stále všetko nevyrieši. Dovolím si povedať, ani v tomto prípade to nevyrieši.
Druhým najvyužívanejším takýmto opatrením z tejto správy, si to dovolím tuná parafrázovať, druhým najvyužívanejším bol príspevok na výkon, vykonávanie absolventskej praxe, to je ten § 51, ktorého cieľom je podpora a získavanie odborných zručností a pracovných skúseností absolventa školy, absolventská prax. Takto bolo zaradených 16 442 uchádzačov a na tú aktivačnú činnosť predtým bolo 18 800 uchádzačov a dohodnutá výška finančných prostriedkov bola dohodnutá na tú aktivačnú činnosť v objeme 3,5 milióna korún. Ja som to už pred mesiacom tak aj navrhoval, tú aktivačná činnosť, je skutočne sa nad tým potrebné zamyslieť, aby to neboli vyhodené prostriedky naozaj do vzduchu. Je potrebné, aby tí ľudia neobliekli si len možno, dneska už majú tie pomarančové alebo zelené vesty a vyšli do ulíc, ale aby aj nejaký ten výkon podali. Ja viem, že učíme ich aj tým pracovným návykom, ale jednoducho, dovolím si povedať, však sú tu zástupcovia miest a obcí, sú tu reprezentanti, starostovia, ale veľakrát sa to nezvláda v tých obciach. Tie Jarovnice, ktoré boli tu spomenuté, 1 200, takmer 1 200 vlastne problémových alebo dlhodobo nezamestnaných ľudí zamestnať v obci a dať na to tých koordinátorov a zvládať ako túto prácu, veď to je stredne veľký alebo možno aj veľký podnik, 1 200 zamestnancov. Veľakrát tí starostovia v mnohých obciach, však česť výnimkách, výnimkám, ale to nezvládajú. Veľakrát je vytváraný tlak zo strany, v podstate aj tých uchádzačov alebo dlhodobo nezamestnaných na starostu, na ktorého tlačia, aby ich zamestnal, ale v skutočnosti oni nechcú pracovať alebo čosi urobiť užitočné pre tú obec, ale oni chcú len mať tú zvýšenú dávku, oni chcú sa dostať k peniazom a to je celý ten problém. Hej, v podstate my týchto ľudí veľakrát ako by sme v podstate kazili týmto spôsobom, hej, lebo oni v podstate, ja sám mám ako skúsenosť takú, kde tí aktivovaní, je to niekoľko rokov síce dozadu, ale jednoducho oni ani nevyšli v tej rómskej osade, oni nevyšli ani vonku, aby si upratali pred, pred sebou, hej, pred vlastným domom. Keď príde kontrola, tak možno vtedy sa takto vyhrnú, ale tie aktivačné práce aby naozaj boli aj efektívne a možno ten objem finančných prostriedkov, dať skutočným zamestnávateľom. Dať zamestnávateľom, ktorí na to dohliadnu, alebo potom cez úrady práce, ale iným systémom by to muselo byť, naozaj aby to fungovalo a tie obce a starostovia miest a obcí, keď, a primátori, keď potrebujú vykonávať tie obecné služby, čo veľakrát naozaj si zase na druhej strane pomôžu, mnohé obce, že vyčistia tieto, tak podporiť ich iným spôsobom a reálne, že tak teda tam chýbajú tie pracovné miesta, tam sú reálne pracovné príležitosti na to, aby tie obce sme mali my v poriadku a v čistote, aby sme ich udržiavali.
Udržiavanie tej, teda vykonávanie absolventskej praxe. Skutočne v reálnej praxi je s tým veľmi veľa problémov, ale však, samozrejme, nie je jednoduché umiestniť tých samotných absolventov. Mali sme tu správu o školstve, teraz máme správu o nezamestnanosti, o stave zamestnanosti v našej krajine a tieto dva rezorty veľmi úzko súvisia spolu, školstvo a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Pripravovať tých absolventov pre konkrétne profesie, pre konkrétne potreby trhu práce, vychovávať ich, viesť tých absolventov tak, aby oni si už počas štúdia, počas školy hľadali tú prácu, aby prípadne aj teda externe sa mohli nejak zamestnať, hej, mohli by vykonávať už niektoré služby pre potenciálnych svojich zamestnávateľov, ale aby hlavne v tých záverečných ročníkoch, či už na vysokých školách, stredných školách, stredných odborných školách, aby v tých záverečných ročníkoch aj tí pedagógovia viedli tých absolventov k tomu a pýtali sa ich, či hľadali si to zamestnanie. Rovnako ako kolega Matovič to tu spomenul, možno zavedenie tej výučby, ktorá by tuná bola, ako viesť svoj vlastný ako podnik. V zahraničí majú to, učia sa to študenti na stredných školách, ako zostaviť biznis plán ako, ako sa zorientovať, či môžem spomenúť krajiny, ale zas aby ste to nejak tak, môžem spomenúť Nemecko, Švajčiarsko, kde naozaj sa pripravujú reálne títo absolventi škôl na, pre trh práce, aby keď skončil, tak nezostal naozaj nezamestnaný, respektíve aby sa, aby čakal pasívne, kto kedy mu akú prácu ponúkne.
Samozrejme, potom na vytváranie nových pracovných miest, ak sa ocitnú títo a zvlášť mladí ľudia na úradoch práce, aby oni tú dotáciu na vytvorenie miesta, či už ako živnostník začínam, alebo ako drobný podnikateľ, aby to nebolo prebyrokratizované, aby jednoducho zo zákona, patrí ti suma, príklad poviem 10-tisíc eur, na 3 roky jednoducho máš to, kalkuluj, rátaj, podnikaj, ale na úrade práce, aby si sa neocitol a dať túto, nebáť sa. Tie stimulácie, ktoré tuná sú, veľakrát sú nespravodlivé, ja som to tiež spomínal, lebo vyše 30-tisíc, 32-tisíc eur dať na udržanie existujúcich pracovných miest alebo 52- alebo 56-tisíc, to je veľmi veľká suma a je nespravodlivá voči tým drobným živnostníkom a podnikateľom, ale aj iným firmám, ktoré takúto stimuláciu nedostanú. Potom, aby sa nesprávali tak vydieračsky tie podniky a jednoducho, oni si buchnú po stole a budú vydierať dokonca aj vládu, aj premiéra a jednoducho, buď mi dáš na tie stimuly, alebo prepustím, ja neviem, 2-tisíc zamestnancov. Je to veľmi nepríjemná hrozba, boli sme toho svedkami, však v podstate aj keď tuná bola tá kríza s tým U. S. Steelom.
A tretí príspevok bol ako v rámci tých aktívnych opatrení na trhu práce, príspevok na dochádzku za prácou tretím najvyužívanejším a poberalo ho 16 136 ľudí. Hej, keď by som to podľa tej hierarchie poukladal 1, 2, 3, tak v rámci aktívnych opatrení trhu práce, no ako by tu bolo veľmi veľký objem peňazí minutých a tá efektivita veľmi nízka. Hej, tak toto mi tuná chýba, aby tá efektivita na tej druhej strane tuná bola. Bolo to tu spomenuté, naša krajina je malá, ako som to spomínal, ale do budúcna tuná naozaj neprídu už veľkí investori. Kde? Veď už ani nemajú poriadne kde a to nie je cesta, ale naozaj vytvárať podmienky v regiónoch pre malých, stredných podnikateľov a pre živnostníkov, toto je naozaj cesta, nad tým sa treba zamyslieť. Aj strategicky je to rozložené, proporcionálne, nech padne jeden veľký závod, a máme kopec nezamestnaných a to potom minister práce, ten sa môže zblázniť. Na ministerstve, samozrejme, že nič neurobí, lebo sa to nedá zvládnuť, keď toľko ľudí by zostalo na ulici a, ale predsa pri tých drobných a stredných podnikateľov to riziko je tuná menšie. Ja sa teším síce, že máme tuná aj také strojárenské firmy, aké sú tu, no ale spomeniem aj, keď si spomínam, jeden zo stimulov bol taký, na, na síce vytvorenie nového pracovného miesta KIA Motors a bolo to v objeme 2,5 milióna korún. Ja som to aj vtedy, ešte v korunách slovenských to bolo, tak aj vtedy som to vnímal ako nespravodlivú vec, lebo koľko iných ľudí, možno za oveľa nižší príspevok a boli schopní vytvoriť tie a možno v celkovom tom pomery, aj keď rozkúskované, tak možno aj viac tých nových pracovných miest.
Spomínal som to, ale dovolím si to aj pripomenúť, lebo tá, ten súvisí aj s tým príspevkom, aj s cestovaním za prácou. No celý východ nemôže prísť tuná do Bratislavy, aby sme sa tuná zamestnali. Na východe Slovenska naozaj je problém s tou zamestnanosťou. Jednak keby sme to možno aj regionálne porovnávali, tak sú oblasti, kde je, aj aj nižšia tá vzdelanostná štruktúra, tým aj menšie možnosti ako zamestnať, zamestnať sa, ale nemôže to byť tak, že sme odkázaní na to, že budeme všetci cestovať do Bratislavy za prácou alebo zase budeme cestovať kdesi do zahraničia. Veľmi veľa ľudí naozaj v zahraničí je. Pán minister, zamyslieť sa nad tým, ako vytvoriť podmienky, aby títo ľudia mohli pracovať u nás, tu doma. Ja som to spomínal, poviem to znova, zopakujem sa, mi to, mi to prepáčte, ale naozaj doma máme prácu. A tu treba, tuto mi to chýbalo v tej správe, lebo je to tuná, tuná sú tie návrhy spolu s ministerstvom hospodárstva, sú tu predkladané s ministrom školstva, ale aj s ministrom pôdohospodárstva. Naozaj táto krajina bola kedysi agrárnou krajinou, ale my tie pracovné príležitosti doma máme. Ja keď rozprávam so súkromne hospodáriacimi roľníkmi, ten odhad je mnohých pracovných miest a celá tá správa ponúka vytvoriť 60, vyše 60-tisíc pracovných miest. V poľnohospodárstve máme len 80 až 100-tisíc pracovných miest, ale muselo by to byť naozaj pri inej štruktúre. Ale aby mohli hospodáriť roľníci na pôde, ktorú vlastnia. Musíš mať ty vlastnícky vzťah k tejto pôde. Ak k nej nemáš, tak ju tak aj humpľuješ a v podstate ti na tom nezáleží, len berieš dotácie. Tento systém nie je dobrý u nás v tejto krajine nastavený. Bol som na jednom stretnutí súkromných podnikateľov a tam práve vystúpil súkromne hospodáriaci roľník, ktorý hospodári, pestuje zeleninu tu neďaleko od Bratislavy. Na dvoch hektárov živí celú svoju rodinu. Celá svoja, celá jeho rodina sa živí na dvoch hektároch pôdy, pestuje zeleninu, má to veľmi dômyselne premyslené. Japonci prejavili záujem o to jeho hospodárenie. Pre mňa to bolo čosi úžasné, tak jednoduché a v jednoduchosti sú krásne veci a naozaj v jednoduchosti je veľakrát aj pravda, tak zamerať sa práve aj na to poľnohospodárstvo.
Pre porovnanie, mne sa ozvali krajania naši zo Švajčiarska, možno to tak posmešne to tuná tak vyznelo, ale neviem, či viete, koľko oviec sa chová v súčasnej dobe na Slovensku? Je to 350-tisíc. V porovnaní so Švajčiarskom, myslím, že Švajčiari majú nejakých 450-tisíc. My sme, čo sa týka krajín, veľmi podobní a porovnateľní, dokonca máme lepšie podmienky, lepšie podmienky na chov oviec a niekedy v 50. rokoch sa tuná chovalo 3 a pol milióna oviec, 3 a pol milióna, teda 10-násobne je to menej. Ono, to je jednak súvisí to s tou prácou, pracovnými príležitosťami a to nie je len ten chov oviec, ale aj spracovanie vlny, toho mäsa a deťom všetko. Veď skúsme si kúpiť baraninu v obchode, v mäsiarstve, tak je problém, je to úzky profil. Tak to nemusia byť práve Taliani, ktorí chodia a vykupujú jahňacinu okolo Veľkonočných sviatkov, ale aby to zostávalo tu u nás, to sú aj pracovné príležitosti. Sú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí si povedali, že aj keď dostáva tú výhodnú ponuku od toho Taliana, povedali, že to nebudú predávať pre nich, ale chcú, aby to zostalo u nás. Vidíte, ľudia sa chytajú zdravého rozumu, začínajú takto rozmýšľať. Ale treba naozaj aj vytvárať aj tuná tie podmienky, lebo máme tuná vysokú školu, univerzitu poľnohospodársku dokonca v dnešnej dobe, ktorá, kde končí spústa absolventov každý rok. A sú medzi nimi mladí ľudia, ktorí majú chuť, hej, v tom poľnohospodárstve podnikať, ale keď mi teraz aj príjmeme ten zákon, že sa tie zmluvy, hej, na tých 25 rokov, no je to naozaj veľmi diskutabilné a môže sa stať to, že ja predám v podstate tie zmluvy. To, čo ja zazmluvním a predám to zahraničnému investorovi, čo by bolo veľmi zlé a čo nechcem, verím, že nikto v tejto sále to nechce. A cudzí ľudia sa budú cudzo správať k tejto pôde a budú ju využívať na poľnohospodárske plodiny, ktoré v podstate budú produkovať, kde budú dotácie, a na priemyselné používanie. Ja prvýkrát toho roku, dovolím si to tak, súvisí to s tou zamestnanosťou, som si tak uvedomil, na tých dolniakoch. Tu sú tie lány, sú také nádherné. Vždycky to tak obdivujem, aké to je krásne, tie polia, keď sú obsiate. Ale prvýkrát toho roku si uvedomujem to percentuálne možno obsiatie tých polí, kde máme repku olejnú takmer na polovicu tých lánov zasiatu ako možno pšenicu. Tak ja sa pýtam, že či naozaj toľkoto potrebujeme tej repky olejnej? Hej, aj pre to priemyselné spracovanie. Ale aby sme z toho bionaftu. Lebo my si tú pôdu zabijeme a Francúzi majú s tým obrovský problém. Nechcem o tom tuná rozprávať, lebo to je tak naozaj pre pána ministra Jahnátka. Ale treba venovať práve aj tejto problematike naozaj pozornosť. Aj tie geneticky modifikované potraviny a osivá, ktoré sa tuná tlačia. Sú tuná firmy zahraničné, ktoré majú veľký záujem, aby sa to tuná dostalo. Ak si to tuná pustíme, tak to si zaburiníme celú našu krajinu a bude s tým obrovský problém. V tom reťazci potravinovom, máme tu také zemiaky a kukuricu. Oni povedia, že to je len na škrob. Ale ten škrob sa používa ďalej do potravín, hej. To máte možno, ja neviem, či už čokoládu, alebo keksy, alebo ďalšie potraviny, ktoré sa spracovávajú. To nie len na to priemyselné. To som len tak si dovolil odbočiť.
Systém podpôr, aby bol taký, aby sa oplatilo pracovať. Nemôže to byť, to už tuná aj tak odznelo, ale je to veľmi nespravodlivé, ak teda v podstate potom je tu značná časť a sú tu skupiny ľudí, ktorí zneužívajú tento systém. Tu treba vytvárať aj tlak na tých zamestnaných, nezamestnaných, aby aj oni čosi pre to urobili a nielen pasívne čakali, že kto im čo kedy ponúkne. (Reakcia z pléna.) Si tu nebol, tak ja som hovoril, že tie konkrétne návrhy som tu hovoril minule. Teraz som viac všeobecný, vyjadrujem sa k tej správe, tak. (Krátka pauza.)
Rovnako kolegovia tu spomínali, však už sa to tak aj opakovalo. Ale nebáť sa aj udeliť tie licencie pre tých živnostníkov a začínajúcich podnikateľov, aby si on zaplatil túto licenciu a nebol zaťažovaný touto byrokraciou, aby sme my ľudí neodrádzali od podnikania, ale, naopak, vytvárať im podmienky, aby mohli podnikať a nemali kopec administratívnych prekážok.
Potom jedna z vecí, keď tých nezamestnaných máme v evidencii a veľakrát pasívne čakajúcich. Možno veľakrát sa s tými úradníčkami aj doťahujú, koľkokrát im tam aj nadávajú tí ľudia. Možnože máte tie skúsenosti, možno nie. Ale tak ja som počul aj tých zamestnancov, ktorí sa sťažujú veľakrát ako na tých ľudí. Ale dať mu tu trebárs tu ten základ, možno tú podporu, ale keď akonáhle by si bol dlhšie ako tri mesiace na úrade práce a nenašiel si si prácu, napríklad 3 mesiace, môže to byť 6 mesiacov a nenašiel si si tú prácu, tak aby naozaj mohla tá ponuka aj zo strany teda štátu, respektíve toho úradníka, aby mu mohol ponúknuť akúkoľvek prácu, ktorá je voľná. A už odhliadnuc od toho, že aké máš vzdelanie, či máš dva vysokoškolské diplomy alebo či máš učňovské vzdelanie. Jednoducho hľadaj si to aktívne, ak máš dva vysokoškolské diplomy, aktívne si hľadaj túto prácu na trhu práce. A ak teda na úrad si odkázaný, tak aby tí úradníci mali možnosť ponúkať túto prácu. Celkový podiel nezamestnaných ľudí vo veku od 15 do 24 rokov na celkovom počte bol v roku 2012 20 %. To je tiež jedna z alarmujúcich vecí a nie dobrým signálom, keď také vysoké percento máme mladých ľudí a nezamestnaných. Tu si treba naozaj položiť otázku aj prečo to je? A hľadať na ňu aj odpoveď. A teda aj riešenia. Súvisí to veľmi úzko s tým spomínaným školstvom, ktoré som tuná spomínal. (Krátka pauza.)
Myslím si, že tie tri kategórie, ktoré pán minister včera v úvode ako spomínal, zamerať sa na mladých ľudí do veku 29 rokov, je to naozaj dobrá vec, je treba sa tomu venovať, potom tí rizikoví nad 50 rokov, 50 rokov a vyššie, tak majú naozaj problém na tom trhu práce sa uplatniť a dlhodobo nezamestnaných. S tým súhlasím. Je to naozaj veľmi potrebné a veľmi žiaduce, aby sme sa týmto zaoberali a aj hľadali tuná tieto riešenia.
Hovorím, že nedával som tu, menej som dával tuná tých konkrétnych návrhov. Tuná z tej správy ešte si dovolím uviesť. Tu je zabezpečiť plnenie opatrení súvisiacich s podporou zamestnanosti, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhovalo v rámci pripravovaných prorastových opatrení. Ide najmä o nasledujúce opatrenia, ktoré predpokladajú vytvorenie 60 215 pracovných miest, implementovať príspevok na podporu udržiavania pracovných miest, udržia sa cca 20-tisíc pracovných miest - to je ako z tej správy, ktoré tu je - implementovať príspevok na podporu zamestnávania uchádzačov, znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Vytvoria sa cca tiež 20-tisíc pracovných miest. Potom pokračovať v realizácii projektov na podporu nezamestnanosti mladých, 12,5-tisíc pracovných miest, implementovať Národný projekt komunitné centrá, 715 miest je predpokladané, znevýhodnených uchádzačov a tak ďalej, tu je 5- až 7-tisíc, pripraviť projekty a programy realizované podľa novej novely zákona o službách zamestnanosti.
Ja by som si takto dovolil tuná ešte pripomenúť ešte raz a chcem to tak ako povedať, že v podstate zamerať sa naozaj v tej našej malej krajine na konkrétnych drobných podnikateľov, živnostníkov, ale aj na študentov, ktorých by sme podporovali. Tie kontrolované akcie, ktoré sú tu pripravované v rámci inšpektorátu práce zamerať sa možno na odvetvia, tradične najviac na veľkoobchod, maloobchod, ubytovacie a stravovacie zariadenia, doprava, skladovanie, administratívne služby, sezónne práce. To je všetko v poriadku. Veď tá čierna práca, aby tuná nerástla ako huby po daždi. Ale zase na druhej strane, aby štát vytváral podmienky, a to je aj skrze zákon o zamestnanosti aj skrze zákonník práce, aby zamestnávatelia nemali dôvod vytvárať tieto čierne pracovné miesta, aby nemuseli tu byť prísne sankcie, a vytvárať tuná nejaké komandá, ktoré by naháňali týchto zamestnávateľov, ale jednoducho aby sa oplatilo v tejto krajine žiť, a teda pre podnikateľov, aby sa im oplatilo vytvárať nové pracovné miesta, nové pracovné príležitosti. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ja by som nikdy nehádzala do jedného vreca z tej plejády 390-tisíc nezamestnaných ľudí, ktorí sú nezamestnateľní a ktorí, a tých je veľmi málo, povedzme si úprimne, na túto tému bola spracovaná aj osobitná štúdia, a preto by som veľmi, veľmi opatrne narábala s tým, že ľudia sú v evidencii preto alebo že tí, čo sú evidovaní, nechcú pracovať. Mnoho ľudí chce pracovať. Môžete ísť dedinami, kde máte celé dediny prakticky nezamestnaných ľudí. Máte, máme dnes v niektorých regiónoch viac ako 30 % mieru nezamestnanosti. A čím ďalej idete na východ a smerujete a beriete, teda ako to, ako to vyzerá, s nezamestnanosťou, zistíte, že skutočne tí ľudia tam nedokážu nájsť prácu. Ja viem, že vaše vystúpenie bolo myslené veľmi dobre. Ja mu rozumiem a..., ale tu je potrebné skutočne veľmi seriózne, zodpovedné kroky a spracovať celý koncepčný materiál, ktorý by oživil aj naše poľnohospodárstvo, v ktorom by sme vedeli, aj keď nie možno vytvoriť ako samotné pracovné príležitosti ako také, ale pomôcť ľuďom, aby zabezpečili sebaobživu prostredníctvom využívania, využívania poľnohospodárstva. Ja s vami plne súhlasím a zastávam názor, že v rámci tohto by mohlo asi 50-tisíc ľudí krátené, znížený počet evidovaných nezamestnaných. Nedá mi ešte jednu vec a dotknem sa veľmi stručne, a to, dotknem sa sociálneho dialógu, veľmi dôležitého projektu na podporu tripartity a by som povedala, že, bohužiaľ, je mi ľúto, že niekto tu vie len klamať, urážať, osočovať. A to sú vaše metódy práce, pán Mihál, a to je podlé a úbohé.

Áno, ja to chcem, ďakujem za faktickú pripomienku. Aj ja som o tom presvedčený, že väčšina ľudí je takých, ktorí naozaj úprimne chce pracovať a nemá sa kde zamestnať. Ale ja som tu spomenul, tak som to rozdelil tých dlhodobo nezamestnaných a tých pol na pol alebo 50 % na 50 %. To je 200- a 200-tisíc. A z tých 200-tisíc, to nechcem povedať, že sú tam všetci tí ľudia, ktorí nechcú ako pracovať. Oni chcú pracovať. Ale sú tu aj skupiny také, ktorí nechcú pracovať. A to sú aj mladí ľudia. Paradoxne sú to aj mladí ľudia. Oni jedni pred druhými sa pretŕčajú - však pozri sa, ja som nezamestnaný. Oni dokonca ani nejdú, ani na úrad práce sa nezaevidujú a nepracujú. Sú to tuláci, ktorí sa budú túlať a nebudú chcieť pracovať. Ale aj potom je ďalšia skupinka, ktorá je na úradoch práce a nechce pracovať. Tak aj na týchto ľudí som chcel len toľko povedať, že aby sa vytvoril ten tlak, aby naozaj aj títo ľudia pracovali. No, samozrejme, my máme veľký problém s tým, aby sme zamestnali tých ľudí a našli prácu pre tých ľudí alebo sprostredkovali prácu tým ľudom, ktorí chcú a majú záujem o prácu a chcú pracovať. Aj s tým máme veľký problém. Ale ja som len poukázal, že je tu, existuje aj taká skupinka ľudí, a to už dlhodobo.
K tej sebaobžive a k tým poľnohospodárom. Áno, to aj tá sebaobživa, ale to je aj obživa nášho národa a to je aj tá zdravá výživa. My sme schopní vyprodukovať kvalitné potraviny, skutočne kvalitné potraviny pre našich ľudí. To, čo my dovážame, tak ja mám veľkú pochybnosť a ja naozaj už aj manželke som povedal, aby sme vyberali potraviny, ktoré sú vyprodukované u nás na Slovensku. A po rokoch mi na tom záleží, naozaj že čo máme na tom stole. Sme schopní to robiť, len aby sme si vyhrnuli rukávy a nebáli sa práce. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som aj ja ku Správe o aktuálnej situácii na trhu práce doplnila niekoľko závažných argumentov získaných z praxe pri sledovaní trhu práce.
Argument prvý. Úrady práce sú nastavené na registrovanie nezamestnaných, ale chýba poradenstvo, a to právne. Vláda argumentuje, že právne poradenstvo zabezpečujú advokátske kancelárie, dokonca bezplatne. Prax je však taká, že nikto z čerstvých nezamestnaných nedokáže navštíviť advokátsku kanceláriu, lebo vie, že advokát nemá čas. Psychologický moment zničenej existencie a reálny nedostatok peňazí nezamestnaného je skutočná prekážka a zdeptaný nezamestnaný má po krk úradovania, ktoré ho ďalej iba deptá. Východisko z tohto stavu je to, čo malo byť už dávno zriadené. Na každom úrade práce má fungovať oddelenie právne pre nezamestnaného. Právnik má byť k dispozícii a má pracovať pre nezamestnaného. Tento fakt dávam do pléna ako smrteľne vážnu vec. Je to vlastne možné aj riešiť okamžite.
Argument druhý. Úrady práce nedokážu zistiť oprávnenosť postupu pri prepúšťaní zamestnanca. Keď sa zamastenec sťažuje, že ho prepustili nespravodlivo, úradníci ho nechajú, nech sa vyreční. A tým akože ich pomoc zhasla. Vláda argumentuje, že úradníci nemajú kompetencie sledovať oprávnenosť prepúšťajúceho, prepúšťaného. Tak sa teda pýtam, potom načo sú takéto úrady? Len pre štatistiku? Ak chcú úrady pomáhať v boji proti zvyšovaniu nezamestnanosti, a vidíme, že teda chcú, tak musia urobiť dve veci, registrovať spôsoby prepustenia, a to takým spôsobom, aby neoprávnené spôsoby prepustenia boli okamžite riešené inšpektorátom práce, a vytvoriť empirickú tabuľku príčin a spôsobov prepustenia zo zamestnania, a to z toho dôvodu, že legislatívu na obranu vznikajúcich nezamestnaných vieme vytvoriť len na základe príčinnej súvislosti vzniku neoprávnene prepusteného a na základe evidencie neoprávnených procesov prepúšťania. Na margo tohto argumentu by som chcela uviesť, že som sa pýtala pána ministra práce v interpelácii, prečo neevidujú na úradoch práce tzv. mobbing, ktorý je sprievodným asociálnym javom procesu ukončovania pracovného pomeru. Pán minister odpovedal v tom zmysle, že to neevidujú, lebo mobbing dosiaľ nie je ani právne ako pojem upravený. Keby som vlastne nepoznala serióznu snahu pána ministra, tak by som povedala, že si uťahuje z mojej interpelácie. Podľa správy Medzinárodnej organizácie práce z roku 2006 zasiahla Európu epidémia tyranie na pracoviskách. Odvtedy sa situácia zhoršovala a dnes je stav neúnosný. Dnešný stav tyranizovaných zamestnancov je tak neúnosný, že sila a počet poškodených občanov stačí na zvrhnutie aj tejto vlády. Trpiaci a poškodení občania stále dúfajú a stále čakajú, kedy začne vláda chrániť záujmy slušne pracujúcich ľudí. Chcú len pracovať a dostávať odmenu a mať istotu, že budú pracovať aj zajtra. Nehovorím nič nové, to sa týka predovšetkým túžob týchto zamestnancov. Ale navrhujem absolútne novú vec, čo sa týka úradov práce a inšpektorátu práce.
Moje návrhy:
Nariadiť úradom práce sledovať okolnosti prepúšťania z práce, a to tabuľkovou formou, kde bude uvedené, akým spôsobom boli porušené procesné úkony pri prepúšťaní zo zamestnania, a v druhom stĺpci bude uvedené, akým spôsobom konal zamestnávateľ so zamestnancom pred prepustením.
Po druhé. Nariadiť vytvorenie právnych oddelení na úradoch práce, kde budú riešené sťažnosti prepustených, nezamestnaných alebo šikanovaných zamestnancov.
Po tretie. Nariadiť inšpektorátom práce bezodkladne vypracovanie žalôb v každom prípade zisteného šikanovania, mobbovania alebo iného prenasledovania zamestnanca a okamžite vypracovať žaloby na zamestnávateľa, ktorý pred prepustením zo zamestnania psychicky týral svojho zamestnanca.
Po štvrté. Nariadiť vytvorenie webovej stránky, zoznam mobberských zamestnávateľov, u ktorých by bol zistený prípad psychického týrania zamestnanca.
Som presvedčená, že ak budú realizované tieto opatrenia, odhadujem okamžitý pokles prepúšťania zo zamestnania o celých 30%. Podľa odhadov mojich voličov, ktorí ma poslali do parlamentu, je tento odhad ešte vyšší, dovolím si povedať, 50% poklesu počtu prepustených zo zamestnania. Ďakujem za pozornosť.

Tak ja chcem poďakovať pani Ritomskej, že na túto pôdu a k téme zamestnanosti a nezamestnanosti dáva do pozornosti aj otázku mobbingu, pretože ja som presvedčená, že práve ten stav a rastúca tendencia nezamestnanosti vplýva aj na to, aké podmienky sú vytvorené na súčasných pracovných miestach. Ja sama registrujem, že mnohí zamestnanci predovšetkým priemyselných parkov sa sťažujú na sťažené podmienky na ich pracovisku, takže som rada, že aj takýto rozmer prostredníctvom výstupu pani poslankyne tuná odznieva.

Ďakujem. Pani Ritomská, nesmierne si vážim, že ste prišli s konkrétnymi návrhmi na riešenie problému, ktorý skutočne je tu veľmi rozmnožený, len obávam sa, že úrady práce nie sú dostatočne vybavené pre tento účel. Ale vôbec nechce byť mojou pripomienkou to, že nie sú vybavené a kde, pretože stojí za povšimnutie, o čom hovoríte, myslím si, že by to malo byť plne na inšpektorátoch práce. Obávam sa tiež, že nie sú dostatočne vybavené pracovníkmi, pretože v roku 2006 boli dokonca totálne zdecimované inšpektoráty práce a štyria pracovníci na celé Slovensko takúto agendu nemôžu obsiahnuť. Ale súhlasím s vami, bolo by potrebné posilniť inšpektorát práce a hľadať riešenie, aby ľudia dostali relevantnú pomoc v prípade, keď bojujú s takýmito problémami na pracovisku. Ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie.