19. schôdza

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nie?
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je, pokračujeme teraz v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii, tlač 465.

Teraz poprosím pána poslanca Františka Petra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajkyňu z výboru pre hospodárske záležitosti, pani poslankyňu Leu Grečkovú, aby svoje miesto zaujala.
Do rozpravy sú ešte prihlásení pán poslanec Hraško, Hlina a Viliam Novotný.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

[Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 465.]

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, opäť tu máme jeden zo zákonov, ktorý je veľmi nebezpečný. A už sme si zvykli na to, že vládna strana, pokiaľ príde s nejakým zákonom, tak už vopred je uštrikovaný na mieru niekoho. Ja sa preto hneď v úvode opýtam, že pre koho je pripravovaný tento zákon. Je to pre zlato v Detve? Urán v Košiciach? Ropovod cez Žitný ostrov? Vodná nádrž Slatinka? Alebo nejaké iné, o ktorých ešte nevieme? No v každom prípade sa dozvieme, pretože tento zákon si vy odsúhlasíte, si ho schválite, takže prejde zrejme v takej podobe, ako je predložený. Ale treba si dať pozor, pretože na dva a pol stranách, taký krátky zákon, ešte aj s veľkými medzerami, ale veľmi nebezpečný vplyv na majetok občanov Slovenskej republiky.
Ja v úvode poviem dve také veci. Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe. A to druhé: to, čo robíš ty, sa ti trojnásobne vráti, aj to dobré, aj to zlé. Toho dobrého vládna strana robí veľmi málo. Toho zlého je však dosť. No a ja im neprajem síce nič zlého, ale, ako som hovoril, vráti sa im to. A dokonca možno by som povedal, že sa im to až vypomstí, ale to trošku neskôr.
Nerob iným, čo nechceš, aby iní robili tebe. To sa presne môže vrátiť v tomto zákone, pretože, pokiaľ sa schváli v takejto podobe, tak ako som hovoril, je veľmi nebezpečné a môže sa dosiahnuť istý precedens. Môže totižto nastúpiť po ďalších voľbách iná vláda, ešte bezcharakternejšia, ktorá si jednoducho povie, že tí smeráci ma nahnevali, tak ja sa im idem pomstiť. A povie si, budem mať vládu, kde budú všetci zajedno, za spoločné, a jednoducho si povie, že no tak my si povieme teraz, že ideme si spraviť nejakú stavbu, ktorá bude významnou investíciou, zavoláme si k tomu nejakého partnera IT, ktorý do veľmi malej budovky, skrinky vie natrepať IT- techniky za 100 mil. eur, za 150 mil. sa to dá bez problémov v dnešnom svete IT. A povieme si, že táto IT - stavba bude stáť na mieste Ficovej rezidencie. Ako sa to volá? (Výkrik v sále.) Bonaparte. Super, vyvlastníme pozemok, zvalíme budovu, postavíme si tam niečo nové.
Toto isté sa môže stať ale aj na iných pozemkoch. A to isté sa môže stať ale aj teraz. A takto jednoducho môžu občania Slovenskej republiky prísť o svoj majetok. Len kvôli tomu, že si niekto povie, že akože ideme robiť významnú investíciu. Pochopil by som, keby všetky tieto klauzuly, ktoré sú vymenované v bode a), v bode b) a v bode c) boli previazané slovíčkom "a". To znamená, že museli by platiť všetky súčasne. Ale pokiaľ je tam nič, alebo slovíčko "alebo", napríklad v bode b) "je národohospodársky významná alebo na jej realizáciu alebo uskutočnenie sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest".
Takže je národohospodársky významná. Čiže ani tých 300 pracovných miest nemusí byť ako podmienka, stačí, že si vláda povie, že je to národohospodársky významná investícia. To môže byť ktorákoľvek, pretože ktorákoľvek má nad 150 mil., môže takéto kritérium splniť. Ale stačí to deklarovať. Kde je tu napísané, že musia byť dopredu predložené projekty s rozpočtom, s reálnym rozpočtom? Pretože do rozpočtu sa samozrejme dá napísať všeličo. Papier znesie veľa, už sme to tu veľakrát zažili. Alebo za c) "vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme". Vláda rozhodne o verejnom záujme, nie verejnosť. Vláda rozhodne o verejnom záujme. Takže vláda si jednoducho povie, že toto je vo verejnom záujme, tak to ideme vyvlastniť. Opäť je to veľmi nebezpečné a pri tomto zložení vlády obzvlášť.
Darmo krútite hlavou, kolega. Tak ako sa rozkrádajú tuná peniaze z eurofondov a nie, hovorí sa, že nie je, peniaze na učiteľov, na zdravotníctvo, na ďalšie veci, tak ja mám pochybnosť o tom, že sa budú reálne robiť rozhodnutia, čo sú investície významného charakteru, že čo je verejný záujem. Skupinka ľudí rozhodne, čo je to verejný záujem. Ale ja mám pochybnosti o ľuďoch, ktorí o tomto procese budú rozhodovať. Tak mám obavy a skutočne mám obavy o majetok ľudí na Slovensku, lebo takto ten zákon pripravený je. Takto je postavený.
Dneska, hovorilo sa teda, že ten zákon utvrdzuje podmienky, že už to nemôže byť, v podstate ešte v bývalých korunách, miliarda, ale 3 mld., teda 100 mil. eur. Že tam musí byť vytvorených tristo pracovných miest. Ale nemusí, lebo stačí, že vláda si povie, že to je národohospodársky významná. Takže tých tristo miest nie je potrebných vôbec, lebo je tam slovíčko "alebo". Že sa rozhodne vláda, že si to pomenuje ako verejný záujem.
Žiaľ, toto sú chabé podmienky na to, aby ste nás presvedčili o tom, že ten zákon je určený pre to, aby sem skutočne prišli významné investície, ktoré budú dobré pre občanov Slovenskej republiky. Máme taký dojem, že je to skutočne naštelované a nachystané už pre niekoho, kto si tú investíciu tuná chce realizovať a má problémy s pozemkami, pretože niekto jednoducho nechce.
A čo je ešte nebezpečnejšie, z tohto celého procesu sa vylučujú obce a mestá. To znamená, že občania dotknutých miest a obcí si už nebudú môcť do toho povedať svoje. Jednoducho sú z tohto procesu vylúčení. Stačí, že si to povie vláda. Takže tu sa obchádza občan Slovenskej republiky, ktorému sa v konečnom dôsledku siahne na majetok. A nielen teda občanom, to sa môže siahať aj na majetok miest a obcí. Je to veľmi nebezpečné.
Ak to chceme upravovať, tak to upravme, ale trošku iným spôsobom. Pokiaľ to platí doteraz, zvýšme tú hranicu. Ale nieže o tom si rozhodne vláda. Vláda môže dať návrh, ale rozhodovať bude niekto iný. Aj dneska rozhodujú súdy o vyvlastnení. Ale treba postaviť jasné kritériá na základe čoho. Nie si len povedať, že no toto je pre nás najlepšia alebo vhodná investícia vo verejnom záujme, tak ideme vyvlastňovať. Povedať jasné kritériá. A nielen takéto, ktoré sú spochybniteľné. A určiť súdu lehotu, aby nemohla vznikať obštrukcia. Toto je, si myslím, riešenie. Lebo súd, keď bude zase konať 30 dní, 60 dní, 90 dní, naozaj môže niektoré veci spomaliť. Tak ak to chceme riešiť, tak dajme striktnú lehotu, dokedy musí súd rozhodnúť o vyvlastnení, ale vyvlastnení na základe znaleckého posudku, aby občan nebol škodný. Nieže sa to vyvlastní len tak. Občania prídu o majetok, lebo si niekto povedal. Lebo sa pôda a pozemky môžu dostať do nesprávnych rúk developerov, ktorí doteraz majú problém s tým, že občania nechcú jednoducho ustúpiť, že nechcú ustúpiť obce a mestá.
Takže tento zákon v takomto prevedení, v takomto predložení je zlý. A upozorňujem na to, že sa môže obrátiť proti navrhovateľom. Stačí si to len premyslieť trošku v hlave. Skúste sa nad tým zamyslieť. Ja ho v takejto podobe určite nepodporím.
Ďakujem.

Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa. Však môžem menovite vymenovať všetkých. Dovoľte mi v tejto komornej atmosfére rozprávať o tak zásadnej a významnej norme, ktorá je takým Rubikonom, hej, že vyvlastňovanie, môcť vyvlastniť, tak v takomto, by som povedal, komornom kruhu si o tom niečo povieme. Ja pre pamäť len spomeniem, teda za poslancov SMER-u sú tu traja, keď nerátam predkladateľa a spravodajcu. Čiže piati. A na opačnej strane je nás sedem.
Vážení, ja budem pre občanov hovoriť, že, vážení občania, by ste neverili, že čomu sa zvykne tento parlament venovať. Vracajú sa chute, ktoré bývali. A ja mám pocit, že to bude gradovať a budeme sa dokonca zakrývať veľkou perinou, neviem akej pomaly spravodlivosti. A potom sa to začne aj ináč maskovať. Začne sa to nejakým spôsobom ponúkať. Ale v zásade treba povedať pravdu. Hovoríme o vyvlastňovaní. To je, znie hrozne, ale je to tak.
Ako v zásade ľudia by nemali, by mali uznať, že keď potrebujeme líniovú stavbu, niečo, čo naozaj pomôže, tak naozaj, že kvôli nejakému zatvrdnutému človeku, ktorý nechce svojich 5 árov pustiť ani za pána, hej, tak stojí líniová stavba. Len toto nie je ten prípad, hej. Toto naozaj nie je ten prípad. Čiže tuná nehovoríme o tom. Koniec koncov to nemá ani tú forsáž, hej. Lebo to predkladajú páni kolegovia, ja sa ich nechcem dotknúť, ale ja som nevedel, pán kolega, že aj vo vašej agende je, že sa venujete vyvlastňovaniu a týmto veciam. Ani pán Kondrót, som netušil, ani pán Bagačka. Kdežto či vedia v Hnúšti, že pán Bagačka tu dáva zákony o vyvlastňovaní! To Hnúšťanom pôjdem povedať, že či vedia, že čo mu, čo predkladá?
Tieto zákony sa predkladajú v inej sile, v inom forsáži. Ale hovorím, nie je to ten prípad. Nehovoríme o zatvrdnutom gazdovi, ktorý chce, lebo keď sedem jeho generácií na tom oralo, aj on chce orať. Hovoríme o tom, že niekomu to treba uľahčiť a zjednodušiť. O tom hovoríme. A využili troch poslancov, hovorím, ktorí tu hrajú tú, alebo robia tú špinavú robotu, hej, že to sem donesú. A ja by som si prípadne vypočul vaše záverečné slovo, pán kolega, že jak to obhájite. Možno ani neobhájite. Ale proste je to tak, hej, že to tu došlo.
Hovoríme o tom, že niekomu treba vyjsť v ústrety. Už to tu bolo naznačené. V zásade komu a prečo a ako? Tých variant je asi viac. Niektoré boli spomenuté. Ja k niektorým, ktoré si myslím, že by mohli byť za tým. Je aj, a teraz upozorním znova, ja budem pracovať tým systémom a budem sa dlhodobo tomu venovať tak, že čoho sme my schopní? Dokonca raz, keď budem mať viac času, cez leto, možno napíšem knihu, že Slovensko je absurdná krajina, a dám do zátvorky, že zatiaľ. Lebo by ste neverili, že aké absurdity, čoho my sme tu schopní, proste aj za to zahlasovať. Prejdeme mlčaním, niektorí, niektorí tak zľahka zaprotestujú.
Absurdity typu, že sa tým seriózne venuje ministerstvo hospodárstva, zdá sa, že stojí tomu málo v ceste, že potiahneme ropovod stredom Bratislavy. Ja sa nechcem vracať k mojej obľúbenej Číne, ale to si čínsky boľševik nedovolí už ani teraz, hej. Že to sú veci ako! Že už aj tam si, aj, ale hovorím, to sú aj podľa mňa, aj v rovníkovej Afrike, hej, že už niekde, už možno sú nejaké tie organizácie, ktoré budú hlasno bojovať, že my... Napríklad tá trasa pôjde cez, jedna z možností, cez Pečniansky les, to znamená popri zdroji pitnej vody, a druhá trasa je popri BVS-ke, vzadu v Petržalke, a na Prístavnom moste to má byť podvesené. Viete, dneska máte toľko všelijakých bláznov, hej, tu zabíjajú vojakov, neviem koho. Ja nechcem hrúziť, ale keď podvesíte ropovod pod Prístavný most - teraz vieme, čo sa stane, keď na Prístavnom moste jeden šofér z Poľska prispí, čo sa stane - no tak ešte skúsme nakreovať, čo sa stane, keď niekomu prepne a povie, že ho ten podvesený ropovod vcelku láka, lebo však to by mohla byť dobrá sranda, keby som s tým niečo urobil, hej. Viete, ale to je, hovorím, to si niekde nedovolia. V normálnej krajine si to nikdo nedovolí, že by niekto povedal, že šupneme to cez stred mesta.
Ale my sme tu amazonské primitívne národy. Tu proste si to dovolia. Tu s tým prídu. A predstavujú to. A pritom existuje alternatívna trasa, ale to tiež nikto nepovie. Alternatívna, to je tá trasa cez Záhorie, cez Moravu. Ale viete, prečo neprejde? Ja to poviem, dopoviem to. Preto, lebo na rakúskej strane by išla cez dva národné parky. Choďte do Rakúska, do Viedne, povedzte Viedeňákom, že im chcete potiahnuť ropovod cez ich národné parky! Ešte to nedohovoríte, ešte to nedohovoríte a bude to notruf, či jak sa to volá, niekto volať a hodia vám kazajku. Kdežto u nás ideme, debatujeme, že ktorou trasou, či cez jeden vodný zdroj alebo druhý vodný zdroj, ale stále: podvesíme pod Prístavný most!
No hovorím, to je, ma to uráža. Mňa to fakt už uráža. Tu sa urazil nejaký predseda parlamentného výboru, ktorý je mimoriadne slabý. Ale mňa urážate dennodenne tým, že to tu nosíte. Tým, že proste aj zo mňa robíte hlupáka, ktorý by to mal akože sa na to pozerať. Nechcem sa už na to pozerať! A toto je jedna z variant, pre čo toto môže slúžiť.
Pán Kondrót to sem doniesol. Jedna z variant, ono tých možností je asi viac, možno bude aj taká, že chlapcom predáte južnú stranu Chopku, zameníte za pozemky v Medzeve, hej. Viete, veď to je, že rozum stojí! Tak pozemky v Medzeve, ja nemám nič proti Medzevu, hej, ale pozemky v Medzeve zameníte za južnú stranu Chopku s infraštruktúrou, so všetkým, hej, ale ešte chlapcom chýba severná strana Chopku. A tí urbárnici sú tam dosť hustí. No však Liptáci sú hustí vždycky. Tak liptáckym urbárnikom hovorím: "Chlapci, dajte pozor, nespite kľudne! Je dosť možné, že keď to tu prejde, tak sa jedného rána zobudíte a zistíte, že je vo verejnom záujme, teraz to schovajú pod olympiádu, je vo verejnom záujme vás vyvlastniť." To sa pod to vopchá. Čiže chlapci dostanú celý Chopok. Možno v konečnom dôsledku o to ide. Keď Chopok, tak celý, nie?! Generácie ľudí, ja neviem už, kto si kedy dovolil šiahnuť na Chopok. Len zdá sa, že apetít je obrovský. Tak nakoniec ten celý Chopok. Čiže nielen juh pustíte, ale ešte vytvoríte zákony.
Ale, pán kolega, nič v zlom. Vedeli ste o tom? Ani podľa mňa ste nevedeli, že vytvárate predpolie na niečo také. To mi je ľúto, že proste sa nad tým nezamyslíme hlbšie. A možno by ste mohli povedať: tým ja nejdem, však to mi, tým ja nejdem. Viete, normálne klamete. Klamete dokonca v dôvodovej správe. Pán Kondrót klamal, keď tu bol, ako spravodajca. On hovoril, že zvyšujete, zosilňujete tie parametre, že jednak zvyšujete sumu, že to sú sprísnené a že tristo miest. Ale to je presne, to kolega Hraško povedal, nie, lebo tam máte tie alternatívne spojky. To znamená, nemusíte ju splniť. A koniec koncov tých tristo ľudí, tam je napísané, že "tristo ľudí počas výstavby alebo po ukončení". Nič v zlom, to už tiež nechcem opakovať, však každú poriadnu, aj Aupark stavalo tristo ľudí, viete. To už každú stavbu poriadnu stavia tristo ľudí. Čiže to je našité na každého. To není žiadna podmienka, hej. Ona to není podmienka, tých tristo ľudí, že by bola absolútna, to znamená, podmieňujúca, že musí byť. Nie je, je alternatívna. A ešte aj v tej alternatíve má druhú alternatívu, alebo hovorí o tom, že počas výstavby alebo po ukončení.
Viete, keby ste aspoň tak neboli drzí, že poviete, tak dobre, že keď to skončíme. Lebo, keď vyvlastníte Jasnú, tak tam tristo ľudí nebude robiť nikdy, ale stavalo ju tristo ľudí a stavia, hej. Že poviete, tak aspoň aby sme to rozchodili, tak tristo ľudí tam bude aspoň na chleba zarábať. No nebude! Nebude! Ten váš zákon to nehovorí. Viete, prečo to tým ľudom nepoviete? Nepoviete ľuďom, kúsok pravdy by si zaslúžili, že je to. Ono to tak vyzerá, ale keď si to niekto prečíta?! Dokonca vy ste sa sami pomýlili aj v tej dôvodovej správe! A pán Kondrót tiež presne nevedel, o čom hovorí. On hovoril, že to je podmieňujúca podmienka. Ale nie je. Nie je. Nemusíte!
A to, že kto vyhlási akú významnú stavbu? Začo? Doteraz ste to mali niečím limitované, teraz, hovorím, to nemáte ničím. To môže byť kľudne uránová baňa v Jahodnej, to môže byť zlato v Detve, to môže byť ropovod cez stred Bratislavy, to môže byť Jasná, hej. Je to tu takto pokútne prepašované, pokútne prepašované do parlamentu. Večer v komornom prostredí hovoríme o zásahu do vlastníckych práv niekoho, hej. To proste, že možno sa k nim chudák nejako dostal po nejakej dobe, lebo komunisti mu to prerušili, a teraz tu takto zľahka o tom hovoríme, že niekto zas príde a akože vo verejnom záujme im to vyvlastní. Lebo to bude akože verejný záujem. Aj Jasná môže byť verejný záujem. Však olympiáda, všetci musíme uznať, môže to byť v konečnom dôsledku verejný záujem.
Samozrejme treba spomenúť aj to, čo bolo znova spomenuté. Hovoríte o tom, že ak s tým súhlasí vláda, tak už s tým nemusí súhlasiť nikto. To je, ja neviem, hej, to je imperátor, hej, že, že, že proste vláda, už keď povie, už hotovo. To už koniec, hotovo, netreba diskutovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, presne tak, ako ste povedali, že koniec. Je 19.00 hod. Chcem sa spýtať, máte to ešte nadlho? Je 19.00 hodín. Čiže končí rokovací deň.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dokončím si to zajtra.
Ďakujem pekne.

Dobre.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Peter Fitz, Dušan Galis, Igor Choma, Mojmír Mamojka a Jozef Viskupič.
Pristúpime k prerokovaniu

správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012. Správa vlády je uverejnená ako tlač 434 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 434a.

Správu uvedie podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Pán minister, prosím, ujmite sa slova. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012.
Správa je každoročne vypracúvaná na základe čl. 2 ods. 6 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Správu za rok 2012 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 118/2013 na svojom zasadnutí dňa 7. marca 2013. Následne ju prerokovali a zobrali na vedomie Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne 2. mája, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti 13. mája.
Hlavným cieľom správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 je poskytnúť prehľad najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde EÚ v kontexte dlhodobých, ako aj aktuálnych strategických priorít. Materiál vo svojej štruktúre korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady ministrov Európskej únie a poskytuje informácie o najdôležitejších prijímaných opatreniach podľa sektorových politík.
Vo svojom vystúpení sa vzhľadom na rozsah správy nebudem podrobne venovať všetkým oblastiam a zameraniam a sústredím sa len na niektoré kľúčové momenty diania v Európskej únii v roku 2012.
Osobitne by som chcel najskôr zdôrazniť, že z procedurálneho hľadiska uznesenie vlády k správe zo 7. marca 2013 zrušilo úlohy každoročne predkladať tri rôzne materiály týkajúce sa pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii, konkrétne správu o členstve Slovenskej republiky v EÚ, správu o prioritách vyplývajúcu z legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie a informáciu o personálnom zastúpení Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí tak bude od budúceho roka predkladať iba jeden komplexne hodnotiaci materiál o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a prioritách pre nasledujúce obdobie, a to vždy do 28. februára. Takýto postup považujeme za efektívnejší, ambíciou správy aj v budúcnosti nebude poskytovať detailný prehľad všetkých aktivít, ktoré sme vo všetkých rezortných oblastiach realizovali, ale zamerať sa na kľúčové otázky a plnenie našich priorít, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, tak ako to má v názve, koordinuje výkon politík Európskej únie na medzirezortnej úrovni.
V tomto roku pripravíme aj revidovaný systém tvorby stanovísk k návrhom aktov schvaľovaných Radou Európskej únie. Chceme ho v rámci možností upraviť tak, aby bol efektívnejší a flexibilnejší, hlavným cieľom je zlepšiť prípravu stanovísk k legislatívnym návrhom v úvodnej fáze, zlepšiť komunikáciu medzi všetkými aktérmi vrátane neštátneho sektora.
Rovnako je naším záujmom čo najviac angažovať do procesu aj Národnú radu Slovenskej republiky, záujem poslancov o európske témy a diskutovanie o našich pozíciách na pôde parlamentu môže tento proces jednoznačne skvalitniť a stimulovať širší záujem o európske otázky.
Z pohľadu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii môžeme uplynulý rok označiť za rok opatrení smerujúcich k stabilizácii eurozóny. Slovenská republika na európskej úrovni jasne prezentovala svoje pozície a aktívne sa podieľala na tvorbe a prijímaní opatrení zameraných na obnovenie dôvery v euro. Členstvo Slovenskej republiky v eurozóne sa z nášho pohľadu naďalej ukazuje ako kľúčové. Aj preto ostávame v najužšom integračnom jadre Európskej únie.
Základnými, vzájomne previazanými princípmi, na ktorých sme v uplynulom roku budovali svoje pozície, boli zodpovednosť a solidarita. V posilnenej Európskej únii musí byť princíp zodpovednosti kľúčový. A každá krajina bude nútená dôsledne plniť si svoje záväzky, inak nebude môcť očakávať solidárny prístup. Slovenská republika sa aj v minulom roku profilovala ako aktívny a konštruktívny člen Európskej únie, prirodzene, aj s podporou Národnej rady Slovenskej republiky. Mám na mysli predovšetkým vyslovene súhlasu s uzavretím Zmluvy o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu v júni minulého roka a podporenie pristúpenia k Zmluve o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskej a menovej únii, tzv. fiškálnej zmluve v decembri 2012. Okrem krátkodobejších opatrení, ktoré prispievali k stabilizácii hospodárstiev členských krajín EÚ, sa v roku 2012 začala aj ambiciózna diskusia o posilnení hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov, konkrétne finančného, fiškálneho, hospodárskeho a politického.
Druhá polovica roka 2012 sa niesla v znamení budovania bankovej únie, založenej na jednotnom mechanizme dohľadu, mechanizme bankovej rezolúcie a systéme garancie vkladov. Za úspech v tejto súvislosti možno považovať najmä prijatie všeobecnej dohody v Rade ECOFIN 13. decembra 2012 k vytvoreniu Jednotného mechanizmu dohľadu, ktorým Európska centrálna banka získa od 1. 3. 2014 právo priameho dohľadu nad bankami eurozóny s aktívami v hodnote viac ako 30 mld. eur.
Pokrok nastal aj oblasti zabezpečovania efektívnejšej koordinácie európskeho semestra, ktorý sa stal štandardnou súčasťou riadenia hospodárskych politík v Európskej únii. Ide o cyklus, v rámci ktorého členské štáty koordinujú svoje rozpočtové, makroekonomické a štrukturálne politiky, pričom na každoročnej báze je vyhodnocované naplnenie stanovených hospodárskych a rozpočtových záväzkov. Vychádzajúc z toho, že konsolidáciu verejných financií považujeme za základ stabilizácie eurozóny, vnímame jednoznačne pozitívne posilňovanie takýchto kontrolných mechanizmov.
Pri budovaní fiškálnej a hospodárskej únie nedošlo doposiaľ s výnimkou uvedeného posilňovania rozpočtovej disciplíny k výraznejším posunom. Predmetom diskusie je koncept fiškálnej kapacity, teda akéhosi rozpočtu eurozóny s cieľom tlmiť asymetrické šoky. Fiškálna kapacita má byť napojená na koordinácie hospodárskych politík prostredníctvom platieb pre členské krajiny, ktoré dodržia zmluvné záväzky o štrukturálnych reformách s európskymi inštitúciami. Diskusia k týmto otázkam bude pokračovať v priebehu tohto roka.
Ďalšou kľúčovou témou roku 2012 boli rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky 2014 až 2020, ktoré boli na úrovni členských krajín úspešne ukončené na samite Európskej únie vo februári 2013. Ukázali sme schopnosť reagovať na aktuálne výzvy a hľadať riešenia, z ktorých bude profitovať celá Európska únia. Výsledky sú pre Slovenskú republiku jednoznačne pozitívne. V súčasnosti sa sústreďujeme na dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky programy a nástroje nového rámcového rozpočtu plne funkčné už od januára roku 2014.
Napriek tomu, že ťažiskom aktivít sú opatrenia v oblasti ekonomickej konsolidácie, pre Slovenskú republiku je naďalej jednou z priorít rozširovanie Európskej únie.
Som rád, že sme ako prvá členská krajina Európskej únie ukončili národnú ratifikačnú procedúru prístupovej zmluvy Chorvátska k Únii. Konkrétnymi aktivitami sme taktiež prispievali a aj naďalej prispievame k odovzdávaniu integračných a transformačných skúseností krajinám Západného Balkánu, ako aj vybraným prioritným partnerským krajinám v bilaterálnej dimenzii Východného partnerstva.
V diskusiách o ďalšom smerovaní Európskej únie čoraz intenzívnejšie spomíname koncept demokratickej legitimity. Táto otázka nie je nová, úspech európskeho projektu v dlhodobej perspektíve závisí od podpory občanov. V podmienkach prebiehajúcej diskusie o posilňovaní integrácie sa však táto rovina dostáva do popredia. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo v súlade s programovým vyhlásením vlády obnovujeme činnosť Národného konventu o Európskej únii, ktorého otváracie plénum sa konalo 9. mája tohto roka. Kvalitatívne nové mechanizmy a štruktúry vznikajúce na úrovni Európskej únie smerujú k posilňovaniu integrácie a vyžadujú si konsenzuálne národné pozície. Preto máme záujem do národného konventu zapojiť všetky segmenty spoločnosti s cieľom vytvoriť legitímne odporúčania a pozície, o ktoré by sme sa vedeli v budúcnosti opierať aj v rámci európskeho konventu v diskusiách o ďalšom inštitucionálnom usporiadaní Únie.
Dámy a páni, naša pozícia a reputácia v Európe nestoja len na tom, čo sme dosiahli, ale aj na tom, ako sa staviame k novým výzvam a aké riešenia dokážeme navrhnúť. Aj z tohto pohľadu je odštartovanie národného konventu potvrdením toho, že nechceme byť len pasívnym účastníkom diskusií. Práca konventu by mala vyvrcholiť plenárnym zasadnutím 1. mája 2014, na ktorom bude prezentovaná správa s odporúčaniami pre vládu.
Dovoľte mi uviesť teraz aj niekoľko postrehov vo vzťahu ku kritickým komentárom, ktoré sa na adresu nášho členstva v Európskej únii niekedy zjavujú.
Euroskeptici hovoria napríklad o servilnosti voči Európskej únii či o akceptovaní všetkého, čo z EÚ prichádza. Nie je tomu tak. Pri formulovaní našich pozícií jasne vychádzame z našich národných záujmov, ktoré sú determinované aktuálnym geopolitickým, ekonomickým a menovým prostredím, sme naviazaní na európsky trh a investície. Aj napriek ekonomickej a finančnej kríze, ktorá nás zastihla relatívne krátko po našom vstupe do menovej únie, členstvo v tomto klube hodnotíme jednoznačne pozitívne. Voči Európskej únii nie sme servilní. A často presadzujeme pozície, ktoré nie sú v súlade s predstavami Európskej komisie. Silne sme presadzovali navýšenie kohéznych prostriedkov v rámci nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020. To sa nám podarilo, keď objem financií je vyšší než v minulom rozpočtovom rámci, vyššia je napríklad podpora pre našich poľnohospodárov a taktiež sme vynegociovali vyšší príspevok na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Podobne sme presadili zachovanie silných národných kompetencií pri budovaní bankovej únie a za súčasných podmienok máme záujem zachovať si aj daňovú suverenitu.
Komplexným hodnotením nášho desaťročného členstva v Európskej únii sa bude zaoberať aj národný konvent, už dnes ale poznáme viaceré fakty, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. Za deväť rokov členstva sme stiahli 25 % nášho zaostávania za priemerom HDP Európskej únie, 88 % HDP Slovenskej republiky sa viaže na export a 85 % nášho exportu smeruje do krajín Európskej únie, 85 % našich zákonov je transpozíciou noriem Európskej únie, 75 % verejných investícií je financovaných zo zdrojov Európskej únie. A naša čistá pozícia v rámci aktuálneho viacročného finančného rámca Európskej únie je 11,8 mld. eur, v rámci budúceho bude ešte vyššia. Pri rešpektovaní základných princípov, ktoré som spomenul v úvode (predovšetkým zodpovednosť, solidarita, legitimita a otvorenosť), bude Európska únia naďalej dobrým prostredím pre realizáciu našich národných záujmov.
Chcem, aby sme si v diskusiách o ďalšom smerovaní Únie uvedomovali, že kroky, ktoré momentálne realizujeme (predovšetkým banková únia a koordinácia rozpočtových politík cez európsky semester), sú v prvom rade reakciou na už existujúcu mieru integrácie. Je to proces, v ktorom odstraňujeme nedostatky menovej únie, a nie snaha o urýchlenú a nepremyslenú federalizáciu. Ambicióznejšie projekcie či vízie o budúcom usporiadaní Únie, o federalizácii, sú, bohužiaľ, niekedy odtrhnuté od reality. Je dobré, že sa zaoberáme aj takýmito otázkami. Ale na radikálne zmeny v inštitucionálnom usporiadaní a zásadné presuny kompetencií nemáme právny rámec. Na zmenu primárneho práva v Európskej únii momentálne nemáme potrebný politický a, myslím si, ani spoločenský konsenzus, všetko má svoju postupnosť. A aj v Únii musíme najskôr dokončiť to, čo sme začali, a až následne otvoriť ambicióznejšie plány.
V závere by som chcel tiež poopraviť optiku, cez ktorú často a chybne vnímame vzťah Slovenska a Európskej únie. Nie je to tak, že Európska únia neustále niečo navrhuje a my pasívne prijímame. My sme plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Spoločná európska mena je našou menou. A na formovaní európskych návrhov sa aktívne podieľame a ovplyvňujeme ich.
Udržateľnosť európskeho projektu v konečnom dôsledku začína a končí u občanov Európskej únie. Bez demokratickej podpory novátorské vizionárske koncepty neuspejú. Práve tu vidím priestor a potrebu pre zlepšenie súčasného stavu. Občania často nerozumejú našim rozhodnutiam, necítia ich potrebu, nerozumejú dôvodom, prečo k nim pristupujeme. Je preto dôležité, aby sme aktívne a zrozumiteľne komunikovali. A v tomto procese je aj úloha vás, poslancov, nezastupiteľná. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti poslanca Andreja Kolesíka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 (tlač 434a).
Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 419 z 19. marca 2013 na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre európske záležitosti.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 13. mája 2013 č. 75 a Zahraničný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. mája 2013 č. 44 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe odporúča vziať správu na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 13. mája 2013 č. 78. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku za poslanecký klub SDKÚ – DS, vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda. A ďalej písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Jozef Mikloško.
Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda, ktorý vystúpi za klub SDKÚ – DS, máte slovo.