19. schôdza

Ďakujem pekne za vecné pripomienky kolegov Fera Šebeja a kolegu Fronca, ďakujem a súhlasím s týmito pripomienkami.
No, pán kolega Blaha, s vami je zbytočné sa púšťať do nejakých vecných diskusií postavených na argumentoch. A keďže som kedysi robil dlhé roky v základnom ekonomickom výskume a tam stále držíme takú tú základnú etiku výskumníka, že vždy citujeme, keď použijeme výrok niekoho iného, a dnes tu nesedí kolega Ivan Mikloš, tak ja ho preto poctivo odcitujem, keď povedal, pán Blaha, na vašu adresu: „Vy ste opäť teraz preukázali, že vaša sčítanosť predčila váš intelekt." To je všetko, čo k tomu by som dodal. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, ale budem sa opakovať a pán minister asi už tuší, v čom to bude. Pokladám za dôležité, a tu by som to znova rád zdôraznil, aby Slovensko malo vytvorenú zahraničnopolitickú doktrínu, na ktorej by sa zhodla relevantná časť politických síl a aj spoločnosti. A o tom, že tá myšlienka nie je celkom prázdna, svedčí maličký krôčik, ktorý sa udial. A to je to spoločné stanovisko, ktoré podpísali predsedovia strán k budúcemu slovenskému predsedníctvu Európskej únie. Ja si myslím, že to je malý krok. A o tom, že ten obsah tej doktríny by nebol prázdny, svedčí aj to, o čom dnes bola už u mojich predrečníkov reč. A to je otázka harmonizácie priamych daní. Ja to často na výbore hovorím, že sme proti tomu, aby to bolo. Kolega Štefanec to tu spomínal. Pán minister, v správe je to takisto uvedené. Ja si myslím, že sú veci, na ktorých by sa relevantné politické sily a spoločnosť dokázali dohodnúť. A pokladám to za dôležité z toho dôvodu, aby sa to v budúcnosti potom nestalo predmetom zbytočného vnútropolitického boja, nič viac a nič menej.
Druhá moja poznámka sa týka fungovania Európskej únie. Ja si myslím, že často Európska únia mnohé veci deklaruje, ale málo pre to robí. Európska únia deklarovala, že chce byť ekonomikou založenou na vedomostiach. Ale okrem deklarácií tých krokov som videl veľmi málo, miesto toho, aby sa zvyšoval podiel z hrubého domáceho produktu, ktoré krajiny dávajú na vedu a výskum, ktoré krajiny dávajú do vzdelania, skôr klesá. A Európska únia, pokiaľ viem, má tiež taký postoj, že všetci mladší ľudia, ktorí už prejdú vzdelaním v školských systémoch, kde sme už členskou krajinou, do roku 2020 by mali ovládať dva jazyky okrem rodného jazyka, ktorými sa hovorí v Európskej únii. Ale preto nič neurobila. Ja nevidím dôvod, prečo by napríklad, keď dávame také obrovské financie na dotovanie pôdohospodárstva, nemohla vytvoriť jeden program pre podporu výučby jazykov a jednoducho vyslanie takzvaných native speakers do tých jednotlivých členských krajín, aby tie jazyky naozaj sa učili živo. Tých krokov je veľa. Preto pokladám za dôležité to, čo v jednom bode uvádza na doplnenie uznesenia pán kolega Dzurinda. A musím povedať, že to celkom iste podporím.
Je tu tretia poznámka. A je tu aj otázka. Každý dobre vie, že vplyv sa dosahuje aj tým, že máme nie na tých špičkových miestach, ale jednoducho na nižších miestach ľudí, ktorí pôsobia priamo v Európskej únii. Chcem sa opýtať, ako to momentálne vyzerá, lebo dlhodobo nielen Slovenská republika, ale aj iné nové členské krajiny zaostávali podielom tých ľudí v štruktúrach Európskej únie. Myslím si, že tento problém je dlhodobý. A bol by som rád, keby pán minister povedal, čo sa v tom robí a čo sa dá v tejto veci dosiahnuť.
A posledná moja poznámka sa vzťahuje na pána spravodajcu Kolesíka. Hovoril o energetike a o jadrovej elektrárni. Pán kolega, ja si nemyslím, že to neviete. Vy ste to len nepovedali. A povedali ste len časť z toho, pretože veľmi dobre viete, ako sme dobiehali, aby sme sa stali členom Európskej únie, aby sme boli v tom balíku, a keby sme neboli súčasťou toho balíka, tak by sa to oddialilo. Netvrdím, že by to bolo definitívne preč, ale na akú dlhú dobu by sa oddialil vstup Slovenska do Európskej únie, to by bolo veľké. A viete dobre takisto, že plné členstvo je podmienené ratifikáciou každej členskej krajiny. A teda viete aj to, že bol náš sused členská krajina, ktorá sa zasekla, a dala to ako podmienku, sine qua non, nevyhnutnú podmienku. Teda Slovensko v tej chvíli nemalo na výber. Ja uznávam to, že jednoducho čímsi sme zaplatili, nebola to lacná platba, ale som stále presvedčený, že tá platba stála za to, aby sme boli v tom čase čím prv členskou krajinou Európskej únie. A toto by sa patrilo, pán kolega, dopovedať. To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Fronc, veď ja som to ocenil. Ja som ocenil úsilie alebo zásluhu vtedajšej vlády na čele s vtedajším premiérom pánom Dzurindom, ktorej zásluha na tom vstupe a dohnaní toho obdobia v rôznych oblastiach, ktoré spomínal, je nepochybná. Vypichol som tam len jednu vec, jednu kapitolu, a to kapitolu Energetika. A som presvedčený, že sa určite dalo vtedy urobiť viac, rokovať, možno presviedčať. Z môjho pohľadu vtedajší hlavný vyjednávač, váš terajší predseda pán Figeľ, neurobil všetko, neurobil dosť a snažil sa v kapitole Energetika veľmi, veľmi málo. A za túto jeho laxnosť vďačíme dnes aj tomu, že sme museli odstaviť funkčné bloky Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá mohla nasledujúcich desať alebo pätnásť rokov produkovať lacnú, čistú a bezpečnú elektrickú energiu. Len toľko som chcel k tomu povedať.

Áno, ja si myslím, že by to bol už viac-menej pingpong. Ale celkom iste som presvedčený, že Slovensko v tej chvíli nemalo inú možnosť, to je prvá vec.
A druhá vec, a to pokladám za dôležité povedať. Viete takisto dobre, že následne Slovensko vybojovalo 400 miliónov eur, pokiaľ si pamätám, a zásluhou poslanca za KDH v Európskom parlamente Jána Hudackého práve ako bolestné, to znamená za odstavenie príslušnej jadrovej elektrárne. To je len pre presnosť a preto, aby sme povedali všetky fakty. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa ospravedlňujem, že som sa neprihlásil po skončení hlasovania. Chcem len pripomenúť členom Skupiny priateľstva s Čínou, že autobus odchádza o 12.00 hodine spod schodov na stretnutie s čínskym veľvyslancom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán kolega, vážený pán predseda, ja som veľmi rád, že si otvoril túto tému a že je na stole, pretože je tu mnoho všelijakých krivých informácií, ktoré absolútne nevyjadrujú tú skutočnosť, ktorá bola v súvislosti s odstávkou dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. Ja som bol v inkriminovanom období poslancom Európskeho parlamentu a viem, ako bolo ťažké presviedčať partnerov, niektoré členské krajiny Európskej únie v súvislosti s naším integračným úsilím dostať sa do Európskej únie. Takže to rozhodnutie o odstávke dvoch blokov bolo jasne politické. Bolo jasne politické, určite nie odborné. Ale my sme museli tento fakt rešpektovať, vzhľadom na to, ak sme chceli byť v Európskej únii. Na druhej strane urobili sme všetko pre to a bol som pritom osobne, keď sme kompenzovali všetku túto stratu, ktorá súvisela s odstávkou Jaslovských Bohuníc, resp. týchto dvoch blokov, a sme to navýšili o 5 mld. slovenských korún. Ja som bol vtedy tieňovým spravodajcom pre túto správu v Európskom parlamente. A skutočne vďaka nášmu úsiliu aj teda nášmu komisárovi, aj mne a ľuďom okolo sa nám podarilo navýšiť o 5 mld. slovenských korún zdroje na odstávku týchto dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. Takže treba tieto veci dať na správnu mieru, aby sme v podstate nepodliehali nejakému populizmu, pokriveniu tých skutočností, ktoré predchádzali všetkým týmto procesom. A ja som veľmi rád, že v konečnom dôsledku rozvoj energetiky na Slovensku má nejaký, povedzme si, systémový charakter aj v tejto súvislosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda, vaše vystúpenie musím oceniť, že bolo vecné, plné faktov. Dovoľte aj mne pridať zopár faktov. V prvom rade skratka VVER neznamená voronežský typ reaktora, aj keď teda uznávam, že už to bolo ďaleko, ale vy ste skúsenejší a starší, určite vy viete po rusky lepšie ako ja. Skratka VVER znamená vodo-vodjanoj energetičejskij reaktor, po slovensky vodo-vodný energetický reaktor. Je to absolútne iný typ pracujúci na absolútne inom princípe, ako bol reaktor v ukrajinskom Černobyle, tzv. RBMK-1000. Je to iný typ, ako bol reaktor Jadrovej elektrárne A1. To bol tzv. kotol stacionarnyj KS-150. Ja som z tejto lokality, pán podpredseda, a stojím si za tým, čo som povedal. Prečo potom nemalo Rakúsko takú istú podmienku aj voči iným štátom? Veď takýto istý typ jadrového reaktora, kolegyne, kolegovia, dodnes pracuje v Jadrovej elektrárni Pakši v Maďarsku. Taký istý typ teda VVER-440, typ V-230 pracuje v Jadrovej elektrárni vo fínskom meste Loviisa. Zaujímavé je, že len Slovensko a len Slovensko muselo odstaviť dva fungujúce, plne funkčné a za 10 mld. slovenských korún zrekonštruované jadrové bloky Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Stojím si za tým, pán podpredseda, urobili ste málo a mohli ste urobiť viac.

Ja som presvedčený, že rozhodnutia na jednej strane boli politické, áno, a spomínal som genézu aj vstupu Rakúska, aj celkového rozširovania Európskej únie a scitlivenia európskej agendy na životné prostredie. Ale sme urobili všetko, čo sa dalo, a získali, ak porovnávam len to obdobie tých siedmich rokov, ktoré je teraz napĺňané, a tých, ktoré vy negociujete, podstatne väčšiu pomoc. A želám Slovensku, aby vždy urobilo maximum pre svoj záujem, ale aby videlo ho v širšom rozmere než len partikulárnom, pretože Slovensko na vstupe do Únie jednoznačne profitovalo a profituje. Tento kompromis bol jedným z najbolestivejších, ktorý bolo treba dosiahnuť. Tá požiadavka bola na rok 2000. Nám sa podarilo skôr to odsunúť, natiahnuť a získať významné zdroje pre modernizáciu a ďalší rozvoj. A som presvedčený, že toto je podstatné, ak chcete argumentovať. Ale používať slová o vlastizrade, o laxnosti odmietam, lebo sú krivé, nepravdivé a z vášho pohľadu, samozrejme, účelové. Ak by sme boli v inom režime, tak, samozrejme, bude aj konanie, ktoré v minulosti končilo dramaticky. Ale som rád, že v slobode môžeme hľadať pravdu a držať sa jej. Odporúčam to všetkým. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, pán podpredseda vlády, milí hostia, teším sa z tejto debaty, ktorá tu prebieha od dnešného rána, pretože potrebujeme takúto širšiu debatu o postavení Slovenska v Únii, ktoré potrebujeme naďalej zlepšovať. Nedávno sme si pripomenuli 9. výročie, odkedy sme vstúpili do tohto spoločenstva a odkedy máme šancu spolurozhodovať o európskych veciach.
Čo sa týka tejto správy, dovoľte mi povedať, že tak ako aj v minulosti považujem za dôležité, že v základných európskych otázkach existuje zhoda, existuje konsenzus rozhodujúcich politických strán na Slovensku.
Takisto ma teší, a chcem oceniť aktivitu pána vicepremiéra, čo sa týka pripravovaného slovenského predsedníctva v Únii v roku 2016, keď všetky parlamentné strany z jeho iniciatívy podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej vyjadrujú záujem o úspešnom priebehu tohto predsedníctva.
Ďalšia aktivita, ktorú považujem za užitočnú a ktorá sa čiastočne v správe spomína, je Národný konvent o Európskej únii. Je takpovediac slovenským know-how, ktoré sme úspešne exportovali do Čiernej Hory či Moldavska a ktorý vygeneruje, som si istý, nové myšlienky, nové názory a pomôže sformulovať takisto politikom pozíciu Slovenska, ktorú potom reprezentujú na príslušných fórach.
Na druhej strane sú veci, ktoré mi v správe chýbajú.
Veľa sa už hovorilo dnes o eurofondoch. Pán poslanec Dzurinda takisto navrhol doplnenie uznesenia o tri body, z ktorých práve ten prvý bod je najdôležitejší podľa môjho názoru, aby sme hovorili na parlamentnej pôde o tom, ako použiť európske zdroje pre úžitok našich občanov, aké sú priority nášho nastavenia týchto zhruba 14 mld. eur, obrovského balíka predstavujúceho zhruba jednoročný štátny rozpočet. Počuli sme, že 75 % investícií ide z európskych zdrojov. Je kľúčové, keďže táto téma sa dotýka viacerých vlád, aby sme sa k tomu vyjadrovali, a to nielen na pôde výboru pre európske záležitosti, kde pokračuje táto debata, ale aj v pléne Národnej rady.
V správe mi takisto chýba zmienka o Stratégii 2020 a najmä náš slovenský postoj k tomu, ako chceme dosiahnuť ciele zo Stratégie 2020. Európska komisia pripravila sedem tzv. kľúčových iniciatív, podľa môjho názoru veľmi dobré dokumenty, ktoré je potrebné rozpracovať na národnú úroveň. Považujem za dôležité, aby sme sa teraz pripravili na to, ako splniť, ako realizovať, aké nástroje použiť pre to, aby sme dosiahli ciele zo Stratégie 2020 pre Slovensko. Nechceme, aby sa opakoval rok 2010. keď sme v Únii chceli byť najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete, a dnes si už na to pomaly nikto ani nespomenie. Bol to krach tzv. Lisabonskej stratégie. A mali by sme sa poučiť z tohto prípadu minimálne v tom, že pre Stratégiu 2020 je potrebné aj niečo urobiť. A myslím si, že táto správa je takým dôležitým dokumentom, takže by mala obsahovať naše prístupy k splneniu cieľov Stratégie 2020.
Hneď na druhej strane tejto správy sme sa dozvedeli sedem najdôležitejších odporúčaní Európskej rady. A dovoľte mi zvýrazniť z nich najmä jedno, ktoré považujem za kľúčové. Európska komisia už minulý rok nás upozornila na zlý výber daní a odporučila zásadne zlepšiť efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty, najdôležitejšej dane pre štátny rozpočet. Vyhodnotenie tohto odporúčania sme sa zo správy nedozvedeli, ale vieme všetci, že z plnenia štátneho rozpočtu je zrejmé, že daň z pridanej hodnoty zaostáva za očakávaním, nielen za situáciou z minulého roka, ale tiež za situáciou spred dvoch rokov. Čiže táto úloha pretrváva. A z toho výsledku je evidentné, že vláda si nesplnila túto domácu úlohu. Je potrebné prijať zásadné a razantné opatrenia, aby sa trend v tejto dôležitej oblasti zmenil. Obávam sa, že táto téma bude ešte dlhšie dôležitou témou, pretože daň z pridanej hodnoty, mimochodom, sa týka aj spomínanej Stratégie 2020. A v posledných vládnych dokumentoch sa tu objavilo číslo 72 % efektívnosti v roku 2020, čo je, mimochodom, nižšia úroveň ako v roku 2005. To považujem za absolútne neadekvátny cieľ, za rezignáciu vlády v tejto kľúčovej oblasti.
Z rozpravy a príspevkov mnohých rečníkov takisto sme počuli, že vláda ako keby trošku strácala dych v európskych otázkach, ako keby sme boli pasívnejší než v minulom období. Dovoľte mi spomenúť zopár príkladov. Za minulej vlády pri tvorbe dokumentu Pakt euro plus Slovensko presadilo dve dôležité veci. Tá prvá zmienka bola o neharmonizácii priamych daní, ktorú podporilo potom aj Nemecko. A pridali sa k nej ďalšie krajiny. Tá druhá zmienka bola o tom, že vek odchodu do dôchodku bude naviazaný na priemerný vek dožitia v príslušnej krajine, že, jednoducho povedané, nebudeme mať penzijné systémy a rovnaký vek odchodu do dôchodku vo všetkých krajinách, pretože to je nezmyselné. Takisto sme boli aktívni v tvorbe európskeho semestra. Boli sme aktívni aj v dlhovej brzde. Keď sa prijímala na európskej úrovni, Slovensko už malo ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ako jedna z prvých krajín v Únii. Pripomínali sme cez tzv. odôvodnené stanoviská európske nariadenia a smernice, čo, bohužiaľ, sa v súčasnosti nedeje. Takže na týchto príkladoch vidíme, že aktivita a pozícia Slovenska nie je taká, aká bola v minulosti. A myslím si, že je potrebné o tom hovoriť a je potrebné zvýšiť aktivitu, aby sme aj vyprecizovali slovenskú pozíciu.
Nemyslím si, že by sme mali nechať nepovšimnutú iniciatívu francúzskeho prezidenta Hollanda, ktorý hovoril o spoločnej vláde, spoločných dlhoch a spoločných daniach. Zachytil som v úvodnom slove pána vicepremiéra zmienku o tzv. nepremyslenej federalizácii. A priznám sa, že ma potešila táto zmienka. Ale myslím si, že je potrebné urobiť viac. Myslím si, že je potrebné vyprecizovať naše stanovisko v tom, v čom chceme, aby integrácia pokračovala, a v oblastiach, kde si chceme hájiť našu suverenitu. Osobne okrem oblastí priamych daní za takúto oblasť považujem oblasť sociálnych vecí a oblasť penzijného systému.
Na druhej strane integrácia určite bude pokračovať. A verím, že bude prospešná v oblastiach zahraničnej politiky, migrácie, dodržiavania ľudských práv a určite aj v tvorbe fiškálnej a bankovej únie, ktorá je de facto na začiatku.
Hovorilo sa tu takisto veľa o presadzovaní našich stanovísk. V tomto ohľade takisto sa prihováram za užšiu spoluprácu, a myslím si, že v tomto nie je žiadny ideologický rozpor, za spoluprácu medzi krajinami V-4, našimi najbližšími spojencami, krajinami, s ktorými máme podobnú históriu, s krajinami, s ktorými zdieľame podobné radosti a starosti. Čím užšie budeme spolupracovať s našimi susedmi, tým máme väčšiu šancu presadzovať naše názory a naše stanoviská aj na európskej pôde.
Toľko teda z mojich poznámok.
Dámy a páni, verím, že Slovensko má na to, aby bolo aktívnejšie v európskych otázkach. A je dôležite, aby sa táto aktivita pretavila v prospech zlepšenia životnej úrovne občanov, pretože Európa potrebuje lepšiu konkurencieschopnosť, potrebuje rast. To, v čom doteraz sme dosiahli úspechy, tak to bola predovšetkým oblasť dodržiavania ľudských práv, oblasť mierového spolužitia. Nie náhodou dostala Európska únia Nobelovu cenu za mier, ale na druhej strane. Európa sa stala oblasťou s takmer najmenším rastom na svete. Preto podpora rastu, podpora konkurencieschopnosti bude tou najdôležitejšou úlohou do budúcnosti. Som presvedčený, že sa to dá dosiahnuť len zodpovedným hospodárením, len štrukturálnymi reformami a len a len podporou aktivity.
A čo sa týka administratívneho usporiadania, neverím, že nám pomôže centralizácia za každú cenu, pretože tá nie je zdrojom týchto problémov, v ktorých sa Európska únia nachádza, ale len a len dodržiavanie pravidiel, na ktorých sa slobodne dohodneme. Ďakujem pekne.

Pán kolega Štefanec, rád by som ocenil váš prístup, keďže na rozdiel od kolegov Kollára a Mikloša ste neboli osobný a nepoužívali ste invektívy a nespôsobovali ste intelekt a inteligenciu svojich kolegov, to je naozaj detinské. A páni kolegovia sa správajú ako malí chlapci. V tomto prípade oceňujem vašu väčšiu vyspelosť.
Na druhej strane nie celkom už vecne môžem s vami súhlasiť, keď hovoríte o Stratégii Európa 2020, v tom, že vám chýba tá analýza. Ale predsa celá politika tejto vlády je o tom, čo Stratégia Európa 2020 hovorí a si kladie ako základný cieľ. A to je sociálno-trhové hospodárstvo. Zdôraznil aj Van Rompuy, aj Barroso sociálno-trhové hospodárstvo. Sú tam tie ciele, boj proti chudobe napríklad, boj za zelenú ekonomiku, boj za vyššiu vzdelanosť. Čiže to sú všetko ciele, na ktorých sa dneska dá zhodnúť medzi aj sociálnodemokratickými, aj kresťanskodemokratickými stranami v Európe. A mám pocit, že toto je práve náplňou práce tejto vlády.
No a posledná vec. Keď hovoríte o budúcnosti Európy alebo o strategickom myslení v Európe, ja si myslím osobne, že treba zvýšiť práve to zapojenie občanov a rozprávať sa s občanmi a vynechávať už tie elitárske diskusie, lebo mám aj taký pocit, že už ste sa zasekli a nemáte čo nové ponúknuť, dokola je tá daňová harmonizácia, zapájať do toho viacej občanov. A preto aj veľmi silne oceňujem práve projekt Národného konventu o Európskej únii, ktorý, verím, prinesie túto platformu. Oceňujem také projekty, ako je Európska občianska iniciatíva, ktorá dneska beží v rámci Európskej komisie. Treba si uvedomiť, že ľudia chcú, aby mala Európa viac sociálnej tváre, viac sociálneho rozmeru a Európu chcú mať otvorenú diskusii. Čiže nebojme sa Európskej únie, nebojme sa Európy. Dneska nie je riešenie pri globalizácii menej Európy, ale viac demokracie, viac ekonomickej demokracie, viac sociálnej demokracie. Ďakujem.