19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda, aj pánovi poslancovi Blahovi za faktickú. A teší ma, že sa trebárs v oblasti Národného konventu o Európskej únii zhodneme. Ja sám som v príspevku ocenil túto pokračujúcu iniciatívu, pretože to nie je nový nápad, nielen na Slovensku, ale aj vo všetkých krajinách, kde sa realizoval, tak tam pomohol. Pomohol širšiemu spoločenskému konsenzu nielen medzi politickými stranami, ale aj medzi akademikmi, medzi zamestnávateľmi, medzi sociálnymi partnermi, aby sme si lepšie veci definovali, porozumeli a navrhli riešenia v európskych oblastiach. To isté platí pre Európsku občiansku spoločnosť, to isté platí pre zapojenie občanov do rozhodovacích procesov, tu nevidím nejaké nezhody, ktoré by sme mali.
V čom ale myslím si, že je iný pohľad, to je pohľad práve na podstatnú oblasť, akou by sa mala Európska únia hýbať dopredu. A to je oblasť ekonomického vývoja, pretože Stratégia 2020 o tom hovorí. Stratégia 2020 definuje ciele zamestnanosti a definuje aj také ciele, o ktorých som hovoril v oblasti výberu daní. V Stratégii 2020 máme zlepšenie nezamestnanosti. Bohužiaľ, na Slovensku v súčasnosti zamestnanosť klesá a nezamestnanosť stúpa. V Stratégii 2020 máme zlepšenie výberu daní, dnes tie dane nám klesajú. Toto je realita, o ktorej treba hovoriť. Je samozrejmé, že toto nemôže byť úloha jedného ministra a v tomto prípade ani úloha len ministra pre zahraničné veci a európske otázky, ale keďže bez toho, aby sme si plnili domáce úlohy, sa ďalej nepohneme, je potrebné aj pri tejto príležitosti upozorniť na skutočnosť, že len podpora hospodárskeho rastu cez slobodnú konkurencieschopnosť a zodpovedné hospodárenie nás môže posunúť dopredu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozorne som počúval túto rozpravu a ešte raz chcem povedať, že vítam každú diskusiu a každú debatu na tému slovenskej zahraničnej a európskej politiky, a to osobitne, keď je vedená fundovane so znalosťou veci a bez zloby a zaujatosti. A verím, že raz príde deň, keď sa takej diskusie dočkám aj v tejto ctenej poslaneckej snemovni.
Pokiaľ ide o to, čo v dokumente je a čo v ňom nie je, myslím si, že nikto nie je taký naivný, aby si mohol myslieť, že do jedného dokumentu sa dá zhrnúť všetko to, čo Slovensko za uplynulý kalendárny rok vo vzťahu k Európskej únii urobilo. Ten dokument by mal 2 000 strán a aj tak by ste v ňom našli, keby ste chceli, niečo, čo tam chýba, nehovoriac o tom, že by ste mi potom vyčítali, že vám predkladám takéto obrovské rozsiahle dokumenty.
Chcem povedať aj to, že toto nie je zďaleka jediná možnosť diskusie na tému zahraničnej a európskej politiky. Predkladáme celý rad ďalších materiálov. Čiže nie celkom rozumiem tomu, keď sa pod touto témou snažíme diskutovať o všetkom možnom, čo s touto témou nemá nič spoločné. Bol by som omnoho radšej, keby sme mali viac debát, aby sme na to využívali aj príslušné výbory Národnej rady a prípadne aj iné formáty, ako sú monotematické diskusie k témam, ktoré vás zaujímajú, lebo príde mi to čudné, že poslanci, ktorí za celý rok neprejavia záujem o zahraničnú politiku, tak keď sa predkladá nejaký materiál v pléne, tak sa tu postavia za pult a začnú mudrovať, ale nezúčastnia sa ani rozpravy alebo diskusie na tieto témy vo výboroch, ktorých sú členmi, a už vôbec neprejavia záujem trebárs si vyjasniť nejakú tému, ktorá im nie je jasná.
Dovoľte, aby som stručne zareagoval na tie podnety, ktoré tu zazneli.
V prvom rade, z viacerých úst som počul, že Slovensko nemá pozíciu k tej alebo onej téme. Dovoľte mi veľmi jasne, jednoznačne a zodpovedne povedať, že neexistuje zahraničnopolitická ani európska téma, ku ktorej by Slovensko nemalo jasnú pozíciu. To, že niektorí z vás o tom nevedia, neznamená, že tá pozícia neexistuje. A ešte raz odporučím, že ak niečo neviete, príďte sa opýtať namiesto toho, aby ste sa postavili za tento pult a vykrikovali, že Slovensko nemá pozíciu, veľmi rád vám ja osobne odpoviem alebo moji spolupracovníci vám odpovedia a vyjasníme, aká je naša pozícia k tej alebo onej téme.
Potom tu zaznelo, že Európa sa vyvíja a náš hlas nie je počuť. No však, pre boha živého, naozaj nič nie je ďalej od skutočnosti ako toto, čo tu zaznelo. Náš hlas je počuť, je nás vidieť, sme rešpektovaní, naša pozícia je logická, naša pozícia je konzistentná. Neexistuje ani jedna téma, pri ktorej by Slovensko ako súčasť najužšieho jadra Európskej únie nebolo súčasťou debát a diskusie, no, pochopiteľne, nestojíme o také zviditeľňovanie Slovenska na európskej pôde, akého sme boli svedkami za bývalej vlády Ivety Radičovej, keď Slovensko vyzeralo ako sedemhlavý drak, keď každá hlava rozprávala niečo úplne iné, pričom Európska únia nemala šancu pochopiť, aká je pozícia Slovenska. Rovnako tak nechcem, aby sa ešte raz opakovala situácia, keď Slovensko sa k niečomu v Bruseli dobrovoľne zaviaže a potom to doma nedokáže vo svojom parlamente odhlasovať. Čiže o takéto zviditeľňovanie nestojíme, ale, inak, môžete mi veriť, a viem o čom hovorím, máme pozície a náš hlas je vidieť a je počuť a je rešpektovaný, ako to vidím, viac v zahraničí než tu v tomto parlamente.
Zaznela tu otázka na čerpanie eurofondov a na to, prečo nie je v tomto materiáli pasáž venovaná čerpaniu eurofondov. Odpoveď je, že, po prvé, tento materiál rieši pôsobenie Slovenskej republiky voči politikám Európskej únie, to znamená to, čo robíme v Bruseli. Čerpanie eurofondov je primárne naša vnútorná záležitosť. Inými slovami, je to domáca implementácia toho, čo sme v Bruseli vyrokovali. To znamená, je to predmetom úplne iných mechanizmov. A nemôžem si odpustiť aj poznámku, že nikdy nebolo predmetom tejto správy čerpanie eurofondov, ani keď ju predkladal pán poslanec Dzurinda. Tak nie celkom rozumiem tomu, prečo teraz mu to v tej správe chýba a nechýbalo mu to, keď ju predkladal on sám.
Trošku som bol zdesený, keď tu z úst niektorých poslancov zaznelo, že Slovensko chce byť nejakým mostom medzi Francúzskom a Nemeckom. Pre boha živého, ja mám pocit, že posledný slovenský politik, ktorý chcel vidieť Slovensko ako most bol Vladimír Mečiar v roku 1993. Kto kedy povedal z aktívnych politikov, že my chceme byť mostom, a to navyše mostom medzi Nemeckom a Francúzskom? Prečo sa nedržíme Nemecka? Viete, keby len trošku si tí vystupujúci dali záležať a trošku čítali, čo sa vo svete alebo aj v Európe hovorí, tak by videli, mimochodom, zaznelo to aj tu v Bratislave počas konferencie GLOBSEC z úst Charlesa Granta z prestížnej z prestížneho britského think tanku, že dnes sa v Európe hovorí, že európsku politiku tvrdí skupina štyroch krajín a to je Nemecko, Holandsko, Fínsko a Slovensko. Čiže to je odpoveď na to. Len tu na Slovensku to nevidíme. A tu sa snažíme presvedčiť sami seba, že my sa snažíme nejakým spôsobom premostiť Nemecko a Francúzsko. Nesnažíme sa o to, veď, pre boha živého, na 22 – 25 % nášho exportu smeruje do Nemecka, Nemecko vytvorilo na Slovensku 70 000 pracovných miest, elementárna logika hovorí, že sa orientujeme na Nemecko, nehovoriac o tom, že tá filozofia, tie princípy, ktoré Nemecko vyznáva, sú nám veľmi blízke a vyznávame ich aj my. Čiže žiaden most, nikto z nás nikdy nič také nepovedal.
Pánovi poslancovi Mikloškovi by som odpovedal individuálne, pretože tam zaznel celý rad takých konkrétnych otázok, ktorými nechcem zaťažovať celú snemovňu.
Pán poslanec Kollár ešte hovoril o deficite demokracie a že absentuje vôľa ho minimalizovať. Ja som presvedčený, že Slovensko o tom hovorí viac než iní v Európskej únii o potrebe demokratickej legitimity. Ja o tom hovorím v každom mojom vystúpení doma aj v zahraničí. A nielen hovoríme, ale aj pre to čosi konkrétne robíme. Projekt národného konventu je presne projekt, ktorého cieľom je minimalizovať demokratický deficit, je to projekt, do ktorého pozývame celú spoločnosť, inkluzívny projekt s cieľom hovoriť o Európskej únii, o európskych politikách a počuť názor celej slovenskej spoločnosti.
Potom pán poslanec Kollár hovoril o výnimkách pre tri krajiny EÚ, prečo sa Slovensko nevyjadrilo, že Slovensko postoj k tomu nemá. Slovensko má k tomu jasný postoj. Predniesol ho niekoľkokrát aj predseda vlády tu z tohto miesta. Nie je pre nás prijateľné, aby existovali dva štandardy, jeden pre väčšie krajiny, jeden pre menšie krajiny. Pravidlá treba dodržiavať. A namiesto prijímania nových inštrumentov neustále sa treba sústrediť na to, aby sme rešpektovali tie, ktoré sme už prijali. Prečo sme sa nevyjadrili k tomuto návrhu? Lebo ten návrh bude len dnes popoludní zverejnený ako návrh odporúčaní Európskej komisie a až potom začne rozprava v Európskej rade. Samozrejme, k nemu sa vyjadrím. A chcem ešte povedať aj to, že ten návrh na odklad plnenia kritérií rozpočtového deficitu pre tri krajiny je zároveň sprevádzaný požiadavkami na urýchlenie reforiem v týchto krajinách v iných oblastiach.
Pán poslanec Fronc sa pýtal na podiel Slovákov v štruktúrach Európskej únie. Máme ich zhruba 600, čo je 1,4 % všetkých zamestnancov v štruktúre Európskej únie. Uvediem pre porovnanie, má tam Česká republika 2 %, Slovinsko 1 %. Máme tam 32 ľudí na manažérskych postoch. Celkove takzvané nové členské krajiny sú podreprezentované na manažérskych pozíciách, len 5,3 %, čo je jasne vidieť, že v tejto oblasti treba byť dobrým, lebo ľudí do európskych štruktúr berú na základe preukázania osobných kvalít.
Pán poslanec Štefanec, že nechávame nepovšimnutú myšlienku prezidenta Hollanda. Nenechávame ju nepovšimnutú, samozrejme. Neviem, či ste to zaregistrovali, ako ju okomentoval holandský premiér, nechcem to citovať z tohto miesta. Je to jeden z príspevkov do diskusie. Ja si pamätám, aké pobúrenie som tu spôsobil, keď na iniciatívu ministra Westerwelleho a desiatich ďalších ministrov som povedal, že je to jeden z príspevkov do diskusie, že to nie je žiadna revolúcia v EÚ, aj táto téma. Myslím, že čas dal za pravdu mne, a nie tým, ktorí vykrikovali, že to neberiem vážne. Proste je dobré, že sa o budúcnosti EÚ diskutuje, ale to, že niekto niečo povie, neznamená, že tak to aj bude.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku na záver.
Je mi trochu ľúto, že v celej tejto rozprave bolo viac také ukazovanie prstom, že ja som vyrokoval to a ty si nevyrokoval ono. Ja myslím, že všetko, čo sa nám podarí vyrokovať, je obdivuhodné a chvályhodné, lebo to vyrokujeme pre občanov Slovenskej republiky, pre túto krajinu. V tomto by sme sa nemali pretekať. (Potlesk.)
A druhá vec. Nikto sa nevyjadril k tomu, že pred dvoma dňami na pôde Európskeho parlamentu bol pokus o lynč Slovenskej republiky v priamom prenose. My sme tým žili niekoľko dní a robili sme všetko pre mobilizáciu našich síl, pretože proste maďarskí europoslanci, ale nielen z Maďarska, ale aj tí, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, sa snažili využiť alebo zneužiť tému Benešových dekrétov a tému jazykového zákona na to, aby nás doslova zlynčovali v priamom prenose. Nepodarilo sa im to. Chcem poďakovať trom slovenským poslancom Európskeho parlamentu, pani Neveďalovej, pánovi Zalovi a pánovi Paškovi za to, že si našli čas a boli tam a obhajovali slovenské pozície.
Chcem sa pozastaviť pri pani Edit Bauer a pánovi, akokoľvek je jeho krstné meno, Mészárosovi. (Reakcia z pléna.) No keď bol veľvyslancom Slovenskej republiky, tak mu nevadilo, že sa volá Alojz, a teraz trvá na tom, že sa volá Alajos, a pľuje na tú istú Slovenskú republiku, ktorú pred pár rokmi presvedčene zastupoval v zahraničí. Bola to hanba, čo títo ľudia spôsobovali. Pán Berényi tam chodil s transparentmi. Vykrikoval: „Hanba Európskej únii.“ Museli ho nechať vyviesť. Proste to bola téma ako hrom v Bruseli, téma, ktorá rezonuje v maďarských médiách. Na Slovensku si to nikto ani nevšimol. A nezaznelo to ani v dnešnej rozprave, to je mi ľúto, lebo toto je obhajoba slovenských pozícií. Keď niekto pľuje na Benešove dekréty, tak myslím, že tu neexistuje ľavica a pravica, ale existujú slovenské záujmy. A toto by som tu chcel trošku viacej cítiť v tejto rozprave. (Potlesk.)
No a nakoniec dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu návrhu pána poslanca Dzurindu na zmenu alebo na doplnenie unesenia k materiálu, ktorý predkladám. Inak, ten materiál sa od roku 2004 predkladá v istej podobe. My sme prišli s iniciatívou urobiť z neho jeden viac analytickejší a viac politický materiál a takto to budem od budúceho roka robiť. Čiže pán poslanec Dzurinda mal tri návrhy.
Prvý návrh bol, aby boli dané odporúčania vláde pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov, sa prednostne orientovať na oblasti znamenajúce trvalo udržateľný rast, zvyšovanie konkurencieschopnosti. Chcem povedať, že plnenie identifikovaných cieľov je do veľkej miery zámerom našej vlády, pričom táto oblasť je jednou zo šiestich oblastí, ktorú máme zaradenú do programu Partnerskej dohody. To znamená, nevidím zmysel zužovať pozornosť iba na túto jednu oblasť. Naopak, v Partnerskej dohode budú všetky ďalšie oblasti. To znamená, toto odporúčanie nepovažujem za potrebné.
Potom je tu druhé odporúčanie, aby vláda každoročne predkladala Národnej rade informáciu o stave čerpania eurofondov a čistej pozície Slovenska voči EÚ za daný rok. Chcem povedať, že táto informácia je súčasťou štátneho záverečného účtu, ktorý je predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky. Za tento rok bol schválený vo vláde 15. mája a doručený do Národnej rady 20. mája. Čiže toto je komplexný materiál, kde sú odpovede na tieto otázky. A chcem aj povedať, že je nereálne, aby bol súčasťou tohto materiálu už len z časového aspektu, pretože ja som povedal, že my budeme toto hodnotenie pôsobenia v Európskej únii predkladať do konca februára, kým štátny záverečný účet je k dispozícii až v máji. Čiže preto toto odporúčanie nepodporujem.
A nakoniec je tu tretí bod, aby sme na zasadnutí Európskej rady v júni navrhli a aktívne presadzovali, aby Európska únia a Srbsko začali prístupové rokovania čo najskôr, najneskôr však do roka 2013. Tu mám pocit, že sa pán poslanec Dzurinda snaží vlámať do otvorených dverí. Toto je naša pozícia. Naši diplomati sú takto inštruovaní. Ja som sa viackrát verejne vyjadril v tom duchu, že podporujeme otvorenie prístupových rokovaní so Srbskom. A takto sa budeme zasadzovať. Ale, naopak, čo mi tu ešte chýba v tom návrhu pána poslanca Dzurindu je, že to musí byť previazané na plnenie podmienok a kritérií, lebo my všetci vieme, že vstup do Európskej únie nie je dar ani charitatívna aktivita, ale že je viazaný na plnenie podmienok. Čiže toto je naša pozícia. Preto z uvedeného dôvodu nevidím naozaj zmysel dávať takýto návrh alebo takéto doplnenie návrhu uznesenia.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi podať správu o prerokovaní zákona z 21. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 535).
Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy rozhodnutím z 24. mája 2013 vrátil predmetný zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade. V rozhodnutí uviedol dôvody vrátenia zákona a v časti III navrhol jednu pripomienku.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 509 z 27. mája 2013 pridelil predmetný zákon vrátený prezidentom ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru.
Určený výbor prerokoval zákon vrátený prezidentom vrátane pripomienky prezidenta na schôdzi dňa 28. mája 2013 a uznesením č. 232 odporučil predmetný vrátený zákon po opätovnom prerokovaní schváliť, a to v znení pripomienky prezidenta.
Gestorský výbor na základe stanoviska ústavnoprávneho výboru k predmetnému zákonu vrátenému prezidentom odporúča pripomienku prezidenta schváliť.
Odporúča ďalej, aby vrátený zákon bol v znení uvedenej pripomienky schválený aj ako celok.
Správa ústavnoprávnemu výboru o výsledku prerokovania uvedeného zákona vráteného prezidentom (tlač 535a) bola schválená uznesením č. 233.
Výbor ma zároveň poveril, aby som Národnú radu informovala o výsledku rokovania gestorského výboru o predmetnom vrátenom zákone.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi dokončiť môj včerajší výstup, vystúpenie k tejto veci. A opäť musím skonštatovať v mimoriadne komornej atmosfére... Podľa mňa je zbytočné tu kúriť a chladiť. By sme sa mohli stretávať v nejakých malých miestnostiach, nejakých klubovniach alebo tak. Možno treba dať nejaký procedurálny návrh. Ja sa aj ospravedlňujem teda kolegom, že v zásade ja už zvyknem hovoriť pre tých ľudí, ktorí to sem-tam pozerajú. Tak znova im podám nie spravodajskú informáciu, lebo teraz z jedného výboru idem, kde sa podávalo také. Ale podám takú informáciu, aby vedeli, ako volení zástupcovia ľudu pracujú na tom, aby sa mali dobre. No nie je to bohviečo. Ľudia, ja vám teda poviem pravdu, nezávidím vám. No nespíte kľudne. Tak poviem to takto. Z pohľadu vládnych poslancov tu máme siedmich poslancov, čo tu nedosahuje ani 10 %. Z pohľadu opozície sú tu so mnou deviati, čo je o niečo lepšie. Takže, ľudia moji zlatí, fakt je mi vás svojím spôsobom ľúto. Ale ja ešte rozmýšľam, ako by sa to dalo spraviť. A dá sa to spraviť, lebo zdá sa, že to nestačí. A ja pre ten Samsung alebo kde to tí ľudia robia za tých 450 alebo koľko minimálnej mzdy alebo neviem presne peniaze, im ten veľkoplošný projektor tam nainštalujem. To sa dá preniesť. Čiže keď budú meniť zmeny v tom Samsungu alebo v nejakej textilke niekde na východe, tak sa budú môcť pozrieť, že keď oni vychádzajú z toho, kde robia za tie mzdy, ako robia, tak sa budú môcť pozrieť cestou domov a cestou na zmenu, ako robia ich volení zástupcovia. Toto pre tých ľudí ešte som schopný urobiť. Aj to pre nich urobím, avizujem. Ignorujete to úplne ohromným a obludným spôsobom. Kúska hanby nemáte. Keby ste aspoň nejakú mieru dodržiavali. Niekto povie, pánbožko dal, niekto povie, príroda dala veciam mieru. Svet nie je čierny ani biely, ja to viem, ja učiť sa to nemusím. Ale keď ujdete z miery, nemusíte ani knižky čítať, na konci je nešťastie. Tu ste ušli z miery. Ten proces obludnej ignorancie, čo tu takto predvádzame, je toho úplne jasným dôkazom. A mne je tých ľudí ľúto. Ja vám poviem, čestné slovo, mne je tých ľudí ľúto. Oni sa tak upínajú, upierajú, čakajú, lebo ste im to často aj nainfikovali. A mne ich je ľúto, lebo sa nedočkajú ničoho.
Tu kolegovia, ktorí sa venujú vyvlastňovaniu, včera sme sa o tom bavili, pán kolega, však, že to som netušil, že teda zrovna vy a pán Kondrót a pán Bagačka máte v teda agende vyvlastňovanie. Tak to aspoň vieme teraz. Čiže doniesť tak závažnú normu týkajúcu sa naozaj, by som povedal, principiálnych vecí, to sú kľúčové momenty, možnosť vedieť vyvlastniť.
Čiastočne poviem aj to, čo som včera hovoril. Pani spravodajkyňa, aj kvôli vám to poviem, lebo vy tomu nerozumiete. A ja to skúsim povedať tak, aby ste tomu rozumeli. A skúsim to povedať aj tak, aby aj ľudia tomu rozumeli. Prosím vás pekne, predkladaná novela poslancami vládnej strany nerieši to, že niekde vám niekto blokuje diaľnicu, ktorú všetci potrebujeme. To je už dávno poriešené. A niekto, nejaký vydierač, to nemusí byť ani gazda, ktorý si pamätá neviem koľko generácií dozadu, ako gazdovali jeho ľudia na tej roli. A ten má takýto vlastný vzťah k tomu, že to nechce pustiť. A núkajú mu možno viac a lepšiu pôdu. To je jeden prípad. Ale potom to môžu byť aj vydierači, ktorí zhodou náhod vedeli, kade pôjde tá cesta. Zhodou náhod to predtým kúpili. A zhodou náhod sa im už nepáči tá cena. Tak aj pre týchto vydieračov to toto nerieši. Toto, čo sem pán Kondrót doniesol, je tailor-made, to je na mieru, to je ako prichystané pre niečo, pre niekoho, aby teda sa nestálo nič v ceste. I keď to, čo stojí v ceste, je principiálna vec, je vlastníctvo. A ku vlastníctvu, teda k ľudským právam, ale takým, by som povedal, ako o rodine treba pristupovať s úctou. Trebárs treba dať taký hold. Tak keď idete búrať zákony o rodine, tak aspoň nech to má nejakú noblesu, nech sa to sem nepašuje. Keď idete búrať niečo tak významné, ako je vlastníctvo, tak to robte tiež aspoň s nejakou noblesou. Nech to sem príde predložiť Počiatek. Však jemu je jedno, aký režim je, za každého režimu je dobre. Čiže to je presne to, že nech to má aspoň nejakú noblesu v sebe. Takto pokútne prepašované v tichosti, či bude krik, nebude krik, je to tu. A vyzerá to, že to pustíte.
Skúsim povedať, pani kolegyňa, aj pre vás niečo, aby ste tomu rozumeli. Je existujúci zákon, ktorý hovorí, kedy môžete vyvlastňovať. To je ten zákon, ktorý hovorí, kedy môžete vyvlastniť aj tých vydieračov, ale aj toho zarputilého deda, ktorý má taký vzťah k tej hrudi, že tam nikoho nepustí, kvôli líniovej stavbe. To znamená kvôli niečomu, nie kvôli pumpe niekoho alebo nejakému lyžiarskemu stredisku, ale kvôli líniovej stavbe, niečomu, čo ovplyvňuje tisíce a tisíce ľudí. Existujúci zákon hovoril, že s tým musia byť splnené tri podmienky nerozlučne. To znamená, investícia mala byť nad jednu miliardu korún, mala byť národohospodársky významná a musela o tom rozhodnúť vláda. Teraz v domnienke veľkej zmeny, pomaly, ako v ústrety idete neviem komu a napĺňate úlohy zamestnanosti, tak ste tam doplnili ustanovenie, sa mení to béčko o tristo ľuďoch, ktoré je v zásade kozmetikou. To je čistá kozmetika. Ona nemá význam. To je na ošálenie. Vážení ľudia, to je na vaše ošálenie, lebo keď bude okolo toho cirkus, presne takto tam pána Kondróta asi nepošlú, alebo niekoho iného, ktorý povie, že však čo chcú, peniaze zvyšujeme, budú tam ľudia. Je to v lajne. Ľudia, vypočujte ma prípadne. Poviem vám, aká je pravda. Pravda je taká, že tých tristo ľudí je tam práve kvôli tomu, aby mali čo povedať. A kto sa nebude veľa pýtať, ten sa možno aj uspokojí. Je to tam zbytočné, lebo hovorí to vaše béčko, ktoré sem ste doniesli, že tá stavba je národohospodársky významná alebo jej realizáciou, alebo jej uskutočnením vytvoríte tristo nových miest. To znamená, jedno z toho vám stačí, z textácie vyplýva. A, to sa ospravedlňujem, to sa zopakujem, aj Aupark stavalo tristo ľudí. Viete, to je dneska aj barak niekoho, taký, trebárs tam, kde bývajú vaši. Tiež plus-mínus aj so subdodávateľmi do tristo ľudí veľa nechýbalo. Čiže to dneska nie je nejaká stavba. Čiže to je taká, by som povedal, urážka toho, že počas realizácie... (Reakcia navrhovateľa.)

Pán kolega, vy máte inú tlač? Ukážte mi, akú vy máte tlač. Ja mám tlač 465. (Reakcia navrhovateľa.) Ja citujem vaše béčko. Veď to je na internete. Už ani to neplatí, čo je na internete? Čo to je? Béčko hovorí, je národohospodársky významná alebo jej realizáciou, alebo jej uskutočnením sa vytvorí najmenej tristo nových pracovných miest. (Reakcia z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, páni poslanci, teraz sa nediskutuje. Počúvate rozpravu pána poslanca Hlinu. Potom môžete reagovať faktickými poznámkami.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Vážení ľudia, to, čo sa tu na vás chystá, je to, čo sa tu chystá dlhodobo, lebo to je presne ten systém, lebo najlepšie už nie je z čoho. Došla ropa zo štátneho rozpočtu, už existujú len naše peniaze z vášho vrecka. Tak ideme na ne v zmysle zásady, na biede sa najlepšie zarába. Tak veľa zákonov, ktoré sem prídu, bude tohto filozofického zamerania. Takto filozoficky zamerané budú. A takto budú predkladané. Ale budú sa tváriť pomaly ako humánne, ako neviem čo, ako sviatok sedembolestnej. Tak nám to tu bude predstavované. Ale tá prapodstata bude niekde inde.
Ak ešte hovoria, že zvyšujú cenu, tak ja vám niečo poviem,. V ďalšom ustanovení sa hovorí, že je to v prípade, že v danom okrese je nezamestnanosť vyššia ako 15 %. To už, ako dobre vieme, je už skoro všade okrem Bratislavy a neviem ešte možno zopár okresov. Tak tá suma sa znižuje o 50 %. Čiže čo to znamená? To, čo bolo akože tá veľká vec, že to sa týka iba naozaj ohromnej investície, tak s výnimkou možno tých pár okresov, kde ešte nie je 15-percentná, tak všade je 50 %. Čiže je to dokopy skoro, by sa dalo povedať, to isté. Je to o niečo viac, dobre, ale nie je to rádovo viac.
Máte tam aj ďalšie ustanovenia, ktoré meníte, ktoré hovoria o tom, že v zásade tá stavba nemusí byť ani tak investične náročná, ani v tom menšom rozsahu, ani sa tam nemusia vytvoriť tie miesta tak alebo onak, v prípade, že je súčasťou významnej stavby. Dobre hovorím? Prípadne ja to strpím, keď mi budete pokyvovaním hovoriť. Ak je to tak, znova, doteraz platilo, že tam boli tri ustanovenia. To znamená, nežiadalo sa splnenie týchto podmienok, ale musel byť ten prílepok k tej významnej stavbe, ktorý musel byť národohospodársky významný. Keď to ako ad absurdum preženiem, keď bude robiť nejaká čerpačka pumpu niekde na nejakom diaľničnom privádzači, tak ono je ťažké povedať, že je to národohospodársky významné, i keď vy by ste to zvládli. Verím, že by sa tu niekto bol schopný postaviť a povedať, že je to národohospodársky významné, aby pumpa zrovna tejto spoločnosti na tom diaľničnom privádzači bola. Ale teraz to dávate preč. Čiže, vážení kolegovia, keď na to máte niekde možnosť popri privádzači alebo popri niečom, čo bolo významné, tak nespíte kľudne. Tam definuje zákon, čo je hlavné. To ešte neznamená iba to. Ale keby si niekto zmyslel, že na tom spraví čističku, tak teoreticky na tom čističku môže spraviť. A vám to tie pozemky vyvlastní. Vláda nemusí povedať, nemusí sa zadeklarovať, že je to národohospodársky významné. To vypúšťate. Ostávajú tam iba dve podmienky. To znamená, je to súčasťou toho a vláda rozhodla, že je to vo verejnom záujme. Predpokladám, pre potreby niekoho bez problémov rozhodnú, však bude to potrebné. Tak o tom rozhodnú.
Čoho by sa to prípadne mohlo týkať. Včera sme sa o tom rozprávali, že sú zámery, a nebude sa tu nikto ani hanbiť, ani rozpakovať, že pustia ropovod cez stred mesta. Inde by, hovorím, nestihli to dopovedať, už by vyvolali Notruf, teda psychiatriu, či to myslia vážne. U nás sa tým seriózne zaoberáme, že ropovod cez stred mesta pôjde. Pôjde popri vodných zdrojoch. A na Prístavnom moste bude dokonca tá rúra plná ropy podvesená. Môžeme hovoriť aj o tom, aké je to bezpečnostné riziko v dobe bláznov. Keď zapneme sem-tam televíziu, vidíme to. To môže byť ten tailor-made, to môže byť pre niekoho robené, lebo tu stojí, veľa protipohybu je v tomto, by som povedal, geniálnom projekte, lebo to je na úrovni geniálneho projektu. To je presne na úrovni primitívnych amazonských národov, niekde slovami: „Však teda choď tam, oni ti to tam schvália, tam s tým prejdeš.“ Inde by si to nedovolili. Proste boli by urazení, ich by to urážalo, že vôbec niekto s tým príde. U nás choď tam, tam tí Slováci, tomu by ste neverili, to sú čistí mešuge, tade, normálne stredom mesta, popri vodných zdrojoch. To nevadí. Alternatívna trasa išla cez Záhoria, ale to by ste neverili, vážení, to išlo Rakúšanom cez dva národné parky. A kdežeby ste Rakúšanom mohli povedať, že im pustíte ropovod cez národné parky, však by vás minimálne vysmiali. Čiže toto môže byť jeden z tých projektov, tam tá investícia bude taká. Spĺňa to ten rozmer. Môže to byť aj Jahodná s uránom. Ja som si to pozeral, tam tá investícia tiež je relatívne vysoká. To môže byť aj Detva, pán Senko. Tam trošku zakričí ten váš odborár trošku. Noviny nepustia. Však tie sú dobre kontrolované. To stíchne, sa spláchne, voda sa zavrie a bude to tak, ako to má byť. A v tejto krajine to môže byť aj Jasná, lebo južnú stranu im s nimi zameníte. To tu o chvíľku bude pán Jahnátek s tým kšeftovať, že zistia, že južnú stranu Chopka zamenia za Medzev. A severnú stranu vyvlastníte. TMR-ka napísala, že plánujú tam investície. Sú toho rozsahu? Sú. Aj to bude národohospodársky významné pre olympiádu. A ja aj verím, že vy ste toho schopní. A keby to oni urobili, cez JOJ-ku neprejdete, tam neprejde ani chlp, keby aj zrovna celý Liptov sa hádzal do Mary, že to nechcú, že to nedovolia. Tak na JOJ-ke nebude nič. To vám garantujem. A oni, viete, to je presne to, že... (Reakcia predkladateľa.) To vybavíme. A vy to sem donesiete. Otvárate, by som povedal, komnaty, do ktorých treba vstupovať s úctou. A vy sem dôjdete, ako keby ste doniesli ja neviem niečo, čo sa dotkne 400 ľudí. Minule tu bola tá norma, ktorá hovorila, ako keby ste nejakú korekciu niesli. Vy nesiete vážnu vec.
Pri tej príležitosti, keď tú Jasnú spomínam, k čomu sa tam vlastne dopracujeme, že my ten Chopok nakoniec predáme a vyvlastníme a nakoniec proste Chopok bude niekoho. Ešte neviem, kto má zacielené na Kriváň, no ale dobre, o Chopok, zdá sa, prídeme v súčinnosti aj s tým lyžiarskym strediskom. A pri tej príležitosti ma to napadá, že ja som včera zachytil, že Kim Čong-un, ako sa on volá teraz, tiež stavia nejaké lyžiarske stredisko. To je presne to isté. Podľa mňa tiež najmodernejšie sedačky budú v Kórei. A u nás už sú. Ten FUNITEL e údajne to najlepšie, čo tu existuje. A my máme strašne veľa podobného, lebo tam budú mať tiež najmodernejšiu sedačku a kúsok odtiaľ budú ľudia ja neviem nosom ryť zem od hladu. Tak u nás je to detto. Tiež máme FUNITEL a desať kilometrov odtiaľ je stredovek v tých osadách, ako tam tí ľudia. Bol náš premiér za mňa podpísať nejaké memorandum, čo ja tu prijmem. A mňa sa na to nepýtal. Neviem, kolegovia, či vás sa niekto pýtal, či ho prijmete. Tu mi potvrdzujú, hovorím pre kolegov, že nás sa nikto na to nepýtal. Pán Kondrót, vás sa na to pýtal premiér? Mu dávate súhlas na vaše poverenie? Zákonodarná moc je vyššia ako výkonná moc. Tak ja pôjdem ponúknuť tým Kórejčanom memorandum, že naša výkonná moc im pomôže s tým projektom toho lyžiarskeho strediska, že my máme fakt enormné skúsenosti v týchto veciach, že naši im tam pôjdu pomôcť, ale tak výkonne, to určite aj teraz. Tak ja zaviažem našu vládu za nich špeciálne na 91 dní, lebo 90 dní je málo, aby sa museli dať zahlásiť. Nesedí to? Sedí to. Máte pocit, že to s tým nesúvisí? Súvisí to s tým, že sú to absurdity.
Všetko sú to absurdity. Aj vy sem nosíte absurdity. Tak máte pocit, že chvíľku bude krik, ale dokopy sa nič nestane. A to, čo potrebujete, ako to potrebujete, tak ustanete to, nakoniec to, na koho je to prichystané, ten vhodný čas, vhodná doba, aby to bolo rýchlo niečím zakryté. Tie stratégie mediálne, tie postupy sú v zásade už realizované inde. Len sa okopírujú. A nakoniec sa niekde zobudia či urbárnici na Liptove alebo ja neviem gazdovia v Detve, alebo dovolenkári na Jahodnej, zistia, že, fíha, celé sa to pomenilo a je to úplne ináč, ako sa o tom hovorilo, a je to až taký vysoký záujem, už nikoho sa nepýtajte, lebo to je posledné, a s tým skončím, čo upravujete. Upravujete to, že keď to povie vláda, to znamená, už sa nikto nepýta, lebo doteraz bolo potrebné nejaké územné rozhodnutie, boli nejaké orgány samosprávy, niečo sa k tomu vyjadrovali. Teraz hovoríte, nenapadá ma hneď ten výrok, hej, jaj: „Roma locuta, causa finita". To je, akože Rím prehovoril, kauza skončila. Ale to voľne parafrázujem. Vláda povie, diskusia skončila, hotovo. Na čo viac o tom diskutovať, keď vaši povedia, je to čistá robota, zbytočne diskutovať, úplne zbytočne ďalej v tejto veci diskutovať. No skúste si to obhájiť, ustáť, mám pocit, že to dokážete, lebo však táto krajina naozaj v niektorých veciach je čarovná. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, ty si včera hovoril v jednej časti vo svojej rozprave, že prečo sa to deje cez návrh poslancov. No je to veľmi jednoduché vysvetlenie, pretože sa obchádza riadny legislatívny proces a, samozrejme, celé pripomienkové konanie. Takže takýmto spôsobom sa dostávajú zo strany SMER zákony, ktoré majú poškodzovať ľudí.
Keď si hovoril o tých jednotlivých bodoch, osopil sa na teba jeden z predkladateľov. No a ja si nemôžem pomôcť, ale je napísané v tom § 1 ods. 2 písm. b), že „je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 pracovných miest". Ale okrem toho sa tam nepíše, na aký dlhý čas sa má vytvoriť tých 300 pracovných miest. Takže tu je tiež, že zamestnáme na jeden deň 300 ľudí, potom ich pošleme do fuču a máme vystarané. Takže toto je ďalšia taká chybička, ktorá se tam vloudila soudruhům, že jó. Takže toto je taká ďalšia nuansa, ktorá sa tu nachádza.
No a ja už chcem povedať len jednu vec, že tu týmto zákonom napínajú ľudí už naozaj ako gumičku, ale každá gumička sa dá napnúť len dovtedy, kým nepraskne. A ja sa obávam toho, aby táto smerácka gumička, keď praskne, náhodou niekoho nepoštípala.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, ja som to tiež tak pochopil, ako kolega Hlina to tu spomenul. Zopakujem to. A ak je to inak, pán Kondrót, buďte taký láskavý a vystúpte potom v rámci rozpravy, aby sme prípadne mohli reagovať. Nemusí to byť taká ostrá výmena názorov. Ale je to národohospodársky významné alebo prípadnou realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 pracovných miest. Aj v dôvodovej správe je to tu tiež takto obdobne uvedené. Návrhom zákona v článku I sa rozširuje kategória významných investícií na všetky druhy stavieb, zároveň sa však precizujú a objektivizujú kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú, výška investičných nákladov najmenej 100 miliónov eur a najmenej 300 novovytvorených pracovných miest. Teda aj pri tej samotnej realizácii, keď sa vytvorí 300 nových pracovných miest, je možné vyvlastňovať. Ja by som vám to aj navrhol, aby ste stiahli návrh tohto zákona, lebo myslím si, že vraciame sa tým späť do blízkej minulosti, kde vyvlastňovanie spôsobilo naozaj veľmi veľa tragédie. Tu sa budeme vyhovárať možno na uznesenia vlády, možno na investície, ktoré sú veľmi významné z národohospodárskeho hľadiska. Ale ja sa pýtam, kde sú práva ľudí, kde sú práva obyčajného človeka, ktorý nebude možno chcieť predať túto pôdu a s vyvlastnením tak isto súhlasiť nebude. Samozrejme, bude tu sila zákona, ktorá vlastne bude tlačiť týchto ľudí veľakrát k múru. Nemyslím si, že je to dobrý a spravodlivý návrh zákona, ktorý tu predkladáte. Ja by som vám ho odporúčal stiahnuť späť z rokovania.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj teba kolega poslanec Hlina za prejav, ktorý má mobilizujúci účinok. A ja oceňujem túto formu prednesu, pretože si myslím, že je veľmi dobré, keď sa aj tu prítomným, aj tým, čo to počúvajú von, trocha vryjú tie slová do pamäti. A vôbec si nenárokujem, že musia byť úplne presné, ale tá podstata sedí. Tu je nebezpečenstvo, že tento štát pôjde zákonnou cestou k nezákonnosti. A to sa mi nepáči.
Ale chcem upozorniť ešte na iný aspekt, ktorý považujem zatiaľ za nepostihnutý v tejto rozprave. A upozorňujem naň. My zároveň dávame veľmi zlé príklady aj na iné úrovne riadenia tohto štátu. A veľmi krátko len spomeniem včerajšiu obedňajšiu prechádzku s pánom poslancom Hubom, keď sme boli pozvaní niektorými občanmi do Stupavy, kde sa pohrávajú s takouto myšlienočkou. Je tam strede pekný park, pri ňom 20 hektárov krásneho lesa. Som si myslel, že to bude niečo také akože. Ale to je nádherný les s plnofunkčným vyjadrením všetkého, čo les predstavuje. A tam existuje už reálne nebezpečenstvo, že o chvíľočku tento les zmizne a premení sa na stavebné parcely. Je to morbídne, strašné, nepochopiteľné. No ale ak sa my budeme pohrávať s takýmito zákonmi takýmto spôsobom a ukážeme takéto vzory, nuž až sa nebudem diviť konšelom v Stupave, že povedia: „A čo, čo sme jediní?“ Veľmi prosím, aby sme takéto príklady nedávali, lebo sú to zlé príklady. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Zdieľam obavy môjho predrečníka, pána poslanca Hlinu, a dávam mu za pravdu v tom, že ide o potenciálne veľmi nebezpečný návrh zákona s veľmi pravdepodobnými negatívnymi dopadmi, a to vo viacerých smeroch. Odvážim sa tvrdiť, že ide o ohrozenie demokracie minimálne na regionálnej a miestnej úrovni tým, že sa okliešťujú kompetencie a rozhodovacie právomoci miest a obcí. V tejto podobe dáva návrh zákona zelenú tým veľkým podnikateľom, ktorí požívajú priazeň vlády. A minimálne nepriamo tým obmedzuje všetkých ostatných vrátane malých a stredných podnikateľov, ktorí síce sú v každom programovom vyhlásení označovaní za prioritu záujmu vlády, ale skutočnosť je často opačná, možno povedať. A prispel by k tomu aj tento návrh zákona v prípade jeho prijatia. A na to len nadväzuje riziko ďalšej vlny korupcie a klientelizmu, ktorá by sa mohla spustiť v prípade lobovania za zaradenie tej-ktorej stavby do tej navrhovanej kategórie. Viem na 99 %, že sa tak nestane, ale podobne ako kolega Kuffa by som si dovolil navrhnúť cteným predkladateľom stiahnuť tento návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Svoje výhrady voči tejto poslaneckej novele zákona o chvíľu poviem v rozprave, do ktorej som sa prihlásil.
Ale upútala ma tá časť vystúpenie pána poslanca Hlinu, keď hovoril o plánovanom ropovode, ktorý prejde Bratislavou a ešte dokonca aj bude zavesený pod niektorým z mostov. Viete, niekedy keď počúvam, že sa týmto vážne zaoberajú projektanti, že je to vážna téma, na ktorú sa tu niekto takou salámovou metódou pripravuje, uvažujem o tom, že my Slováci sme vlastne taký zaujímavý národ, taký čudný národ. Viete si predstaviť, že by niekto plánoval, že ropovod prejde stredom Budapešti, bude zavesený pod Erzsébetiným mostom, prebehne cez Rákocziho ulicu a pôjde ďalej? Viete si to predstaviť? Revolúcia by bola v Maďarsku. Viete si predstaviť, že by ropovod prechádzal stredom Paríža, okolo Champ-Élysées, pod mostom Alexandra III. by bol zavesený a potom kolo Eiffelovej veže by vychádzal? Viete si to predstaviť, že by prechádzal stredom Ríma, okolo Forum Romanum a trošku by šuchol aj Námestie svätého Petra? To je nemožné. Nikto by sa nad tým ani nezačal zamýšľať. U nás je to vážny projekt, zaujímavý národ sú Slováci, naozaj zaujímavá krajina je to Slovensko. Ďakujem pekne.