19. schôdza

Ďakujem.
Pán vicepremiér, treba niečo dodať? Nech sa páči.

Veľmi stručne. Plne sa s vami stotožňujem a tento argument zaznel počas nášho rokovania. Navyše Európska únia bola vždy dobrá v hľadaní riešenia politickou cestou, v hľadaní kompromisu, konsenzu a nie ako vojenský faktor. Žiaľ, fakt je, že súčasné zbrojné embargo vyprší o polnoci 31. mája, alebo embargo na vývoz zbraní, a na to, aby bolo predĺžené, bola potrebná dohoda všetkých 27 členských krajín. A, žiaľ, nie všetkých 27 krajín bolo pripravených za túto dohodu zahlasovať.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za otázku aj za slovo. Vážený pán poslanec, vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie č. 485/2013 z 24. mája 2013 bolo publikované o deň neskôr 25. mája 2013 a bude sa v plnom rozsahu uplatňovať vo všetkých členských štátoch Európskej únie, teda aj v Slovenskej republike. V praxi to bude znamenať zmenu alebo zrušenie autorizácie prípravkov na ochranu rastlín s obsahom troch neonikotinoidných látok, tiametoxámu, klotianidínu a imidaklopridu v súlade s ustanoveniami prijatého nariadenia. Doba na zmenu a odobratie existujúcich autorizácií sa ustanovuje do 30. septembra 2013, doba na dopredanie prípravkov sa ustanovuje do 30. novembra 2013, zákaz uvedenia na trh a použitie moreného osiva s výnimkou osiva používaného v skleníkoch bude platiť od 1. decembra 2013.
Pre poľnohospodársku prax uvedené opatrenie znamená redukciu možnosti ošetrenia ekonomicky významných plodín, ako sú repka, slnečnica, kukurica. V niektorých prípadoch je možné použiť iné alternatívne prípravky, pre niektoré použitia zatiaľ alternatívy dostupné nie sú. Nariadením Komisie nie sú dotknuté použitia uvedených účinných látok na zemiaky, ozimné obilniny a cukrovú repu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Japonsko je jednou z kľúčových ekonomík pre slovenské hospodárstvo. Z hľadiska počtu obyvateľov, takmer 128 miliónov, je desiatym najväčším štátom na svete a podľa výšky HDP druhou najväčšou vyspelou ekonomikou sveta. Investície japonských podnikateľov v celkovej výške 84 miliónov eur vytvorili na Slovensku viac ako desaťtisíc priamych pracovných pozícií v niekoľkých odvetviach. Naša obchodná výmena s Japonskom dosiahla v roku 2011 vyše jednej miliardy eur. Z toho však vývozy tvorili len desatinu. Dve tretiny našich vývozov tvoria osobné autá, predovšetkým SUV Touareg a nový Volkswagen Up!, s ktorých kvalitou je v Japonsku podľa slov predstaviteľov automobilky bezvýhradná spokojnosť.
Potenciál ekonomík oboch krajín ponúka oveľa väčšie príležitosti a zvýšenie vývozov do Japonska by pre nás znamenalo väčšiu diverzifikáciu nášho zahraničného obchodu z hľadiska tak geografického, ako aj skladby tovarov. Vláda by uvítala najmä japonské spoločnosti a investorov z oblasti s vyššou pridanou hodnotou, ako sú informačné a komunikačné technológie, elektrotechnika a elektronika, biotechnológie, nanotechnológie, robotika a aplikovaný výskum. V tejto súvislosti je treba spomenúť a pozitívne hodnotiť podpísanie memoranda o vzájomnom porozumení medzi naším SARIO a japonským JETRO, čo je organizácia pre podporu zahraničného obchodu, ktorú podpísali v júni 2012 počas oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča v Japonsku.
Naše obchodné vzťahy s Japonskom majú svoj širší rozmer na európskej úrovni, kombináciu tarifných a netarifných opatrení, pričom práve netarifné prekážky predstavujú pre vývozcov z Európskej únie do Japonska, ako aj pre investorov z Európskej únie v Japonsku najväčší problém a zvýšené administratívne náklady. V tejto oblasti bude preto potrebné urobiť významný pokrok.
Počas mojej návštevy v Tokiu som sa stretol s najvýznamnejšími japonskými bankami a organizáciami, ktoré podporujú investície v Európe. Tesne predtým som sa v Bratislave zúčastnil stretnutia predsedu správnej rady Mitsubishi Corporation pána Yorihiko Kojimu s predsedom vlády, s ministrom hospodárstva a generálnym riaditeľom SARIO. Mnohé aktivity pripravuje veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu, SARIO, obchodná misia tokijskej obchodnej a priemyselnej komory a ďalší. V súčasnej dobe je rozpracovaných niekoľko stredných investícií. Iste viete o investícii japonskej spoločnosti Akebono do Trenčianskeho kraja, ktorá by mohla vytvoriť 500 nových pracovných miest.
Pokiaľ ide o Japonsko a eurozónu, Japonsko považuje Európu za veľmi dôležitého partnera po stránke obchodnej, finančnej a aj politickej. Európska únia je po Číne a Spojených štátoch tretím najväčším obchodným partnerom Japonska, a preto Európu plne podporuje v jej boji s krízou. Dôkazom je aj finančná investícia, ktorú Japonsko investovalo do európskeho nástroja finančnej stability, keď bolo jedným z najväčších investorov pri nákupe bondov EFSF. Japonsko nakúpilo eurobondy v celkovej hodnote viac ako 3,3 mld. eur. Podľa predsedu vlády Japonska pána Shinzo Abe stabilita v eurozóne je dôležitým prvkom v japonskej menovej politike.
Asi najviac diskutovaný je japonský plán stimulácie domácej ekonomiky pomocou masívnych vládnych investícií, ktorý môže zvýšiť japonský rozpočtový deficit v tomto roku na 11 % HDP, pričom Japonsko je najviac zadlžené spomedzi vyspelých štátov, a tiež s pomocou uvoľnenej menovej politiky. Tento japonský prístup vychádza z ich skúseností a dlhodobej stagnácie japonskej ekonomiky.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, naším cieľom pri konsolidácii verejných financií je zrušenie procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sa nachádzame, už v budúcom roku a dosiahnutie takej fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii verejných financií aj po roku 2013 v súlade s národnými a európskymi rozpočtovými pravidlami. Našu rozpočtovú stratégiu sme záväzne prezentovali v programe stability, ktorý sa predkladá Európskej komisii v rámci európskeho semestra kvôli lepšej koordinácii rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá paktu, stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Nevyhnutným krokom k naplneniu nášho fiškálneho cieľa je zníženie deficitu verejnej správy udržateľným spôsobom pod 3 % HDP v roku 2013 a pokračovanie v konsolidácii verejných financií tak, aby sme splnili svoj strednodobý cieľ, vyrovnaný rozpočet v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP do roku 2018. Náš plán konsolidácie je bolestivý, ale nevyhnutný. To, že postupujeme správne, potvrdzuje aj včerajšie stanovisko Rady Európskej únie k Programu stability Slovenska na roky 2012 - 2016, z ktorého citujem: "Na základe posúdenia programu stability na rok 2013 podľa nariadenia Rady č. 1466/97 Rada zastáva názor, že Slovensko znížilo deficit verejných financií zo 7,7 % HDP v roku 2010 na 4,3 % HDP v roku 2012 vďaka výraznému konsolidačnému úsiliu a v súčasnosti sa očakáva, že je na správnej ceste odstrániť nadmerný deficit."
Toto vyjadrenie Rady má svoj finančný rozmer, to znamená lacnejší prístup Slovenska k financovaniu verejného dlhu, lacnejšie úvery pre firmy a domácnosti a lepší výhľad pre investície na Slovensku a rast tvorby pracovných miest. Konsolidácia je náročná pre podniky, domácnosti a zamestnancov vo verejnom sektore.
V dnešnej situácii je akékoľvek plytvanie a nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami štátu absolútne neprípustné a ja osobne ju odsudzujem. Aj ja osobne ju odsudzujem. Občania musia vidieť, že šetrenie a odvádzanie daní tomuto štátu má zmysel, a verejné inštitúcie im musia ísť príkladom k transparentnosti a efektívnosti. K odbornému posúdeniu, či realizáciou akcie Úradu pre priemyselné vlastníctvo na Ľupčianskom hrade došlo k porušeniu zákona, respektíve k porušeniu finančnej disciplíny zo strany úradu, nemá ministerstvo financií zatiaľ dostatok potrebných informácií. Na základe vyžiadaných informácií z Úradu pre priemyselné vlastníctvo išlo o oslavy 20. výročia vzniku ÚPV a rokovania s predstaviteľmi najvýznamnejších medzinárodných inštitúcií pôsobiacich v oblasti duševného vlastníctva, konkrétne Európskeho patentového úradu, Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá podľa zákona vždy štatutárny orgán subjektu verejnej správy, v tomto prípade Úrad pre priemyselné vlastníctvo. Samozrejme, na Slovensku máme inštitúcie, ktoré majú oprávnenie na výkon kontroly, a ja sa plne stotožňujem s tým, aby z akéhokoľvek nehospodárneho nakladania s peniazmi štátu boli vyvodené dôsledky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Tak neviem, načo konsolidujeme, načo tie krásne výsledky, úsporné opatrenia, keď fakt vidíme, že úrady tieto peniaze prehajdákajú. Spresním tú svoju otázku, aj keď ju nedostanem priamo od ministra financií, ale aj vaša odpoveď mi v tomto postačuje. Keď my umožníme, že si umožníme to, aby úrad, teraz Úrad priemyselného vlastníctva, alebo hociktorý úrad si dovolil toto, že majú tú opovážlivosť minúť 20-tisíc eur na nejaké oslavy, či je to kóšer? Či by nemala vláda spraviť a priori opatrenia, aby k takýmto skutkom nemohlo dôjsť, aby sme zabránili, lebo už ad hoc, alebo potom riešiť tieto veci už nebude stačiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja plne stojím za slovami, ktoré som prečítal v poverení podpredsedu vlády, ministra financií Kažimíra, že naozaj, akékoľvek nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami je neakceptovateľné a pokiaľ k nemu dochádza, je treba, aby boli vyvodené dôsledky. Zároveň by sme nemali zájsť do druhého extrému. Fakt je, že v tomto roku si Slovensko pripomína 20 rokov svojej existencie, celý rad slovenských inštitúcií si pripomína a dôstojná, vhodná forma oslavy určite neznamená vyhodenie finančných prostriedkov, lebo je to takisto prostriedok, ktorým sa etablujeme v prostredí demokratickej Európy. Čiže ten háčik alebo ten trik je v tom, čo je primerané a čo nie je primerané. A myslím si, že pokiaľ máte pocit, že tie vynaložené prostriedky boli neprimerané, tak môžeme takúto kontrolu urobiť, alebo vyžiadať si naozaj stanovisko, ktorému sa budeme venovať podrobne, lebo nechcel by som vylievať naozaj s tou vodou z vaničky aj dieťa. Nezabúdajme, že naozaj sú investície, ktoré sa nám mnohonásobne vrátia.

Dobre, takže znovu ďakujem za otázku. Dali ste vlastne dve otázky v jednej. Takže, aký je postup jednotlivých krokov pri zriadení pracovnej skupiny pre prípravu programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020. Takže za prvé, dňa 10. júna 2012 bolo listom generálneho riaditeľa sekcie rozvoja vidieka ministerstva pôdohospodárstva oslovených 43 inštitúcií, v čom boli samosprávne kraje, ministerstvá, zväzy, komory, vedecko-výskumná základňa, záujmové združenia a tretí sektor s informáciou o príprave nového programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 a tento predmetný list obsahoval tri také veci.
Za prvé, zdrojový odkaz na novú legislatívu európskej smernice o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu na podporu rozvoja vidieka, čiže návrh nariadenia. Ďalej ten list obsahoval zoznam opatrení so stručným popisom príslušných aktivít a charakteristickým porovnaním s predchádzajúcim programovacím obdobím a za tretie, dotazník s požiadavkou o jeho vyplnenie do 31. augusta 2012 a tým naznačenie hlavných priorít smerovania podpory v oblasti rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020.
Za druhé, následne bol dotazník pracovníkmi ministerstva vyhodnotený. Na dotazník reagovalo 36 inštitúcií, bez odozvy bolo 7 inštitúcií.
Za tretie. Na 32. porade vedenia ministerstva 24. 10. 2012 bol prerokovaný materiál Harmonogram prípravy programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre rok 2014 až 2020 s úlohou pripraviť list ministra na nominovanie zástupcov relevantných inštitúcií na zriadenie pracovnej skupiny pre program rozvoja vidieka pre roky ´14 až ´20 v termíne do 31. 10. 2012. Dňa 30. 10. 2012 boli listom ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka požiadané relevantné inštitúcie o menovanie svojich zástupcov do pracovnej skupiny pre prípravu programu rozvoja vidieka v termíne do 7. novembra 2012.
Za piate. Na základe nominácie jednotlivých inštitúcií a zástupcov ministerstva bola zriadená pracovná skupina a jej prvé rokovanie sa uskutočnilo 20. novembra 2012. Program rokovania, programom rokovania boli informácie o časovom harmonograme prípravy programu rozvoja vidieka, návrh nariadenia Európskej smernice o podpore rozvoja vidieka a o pozičnom dokumente Európskej komisie pre Slovenskú republiku a vyhodnotenie dotazníka.
Za šieste. Druhé rokovanie pracovnej skupiny sa konalo za účasti ministra 5. februára 2013, programom rokovania boli informácie o záveroch rokovania predsedov vlád, možnosti presunov finančných prostriedkov medzi piliermi v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, pozícia ministerstva k návrhu opatrení programu rozvoja vidieka na roky ´14 až ´20.
Za siedme. Na základe pokynu centrálneho koordinačného orgánu bola pracovná skupina v máji 2013 doplnená o zástupcov ministerstva financií, úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity a zástupcu miestnych akčných skupín - LEADER.
Za ôsme. Tretie rokovanie pracovnej skupiny sa konalo 29. mája 2013 s programom rokovania schválenie štatútu pracovnej skupiny pre prípravu PRV na roky ´14 až ´20, predstavenie návrhov jednotlivých opatrení v rámci programu rozvoja vidieka na roky ´14 až ´20.
Za deviate. Pracovná skupina má v súčasnosti 44 členov, zoznam členov, ako aj záznamy z rokovaní sú uverejnené na internetovej stránke ministerstva.
A za desiate. Okrem koordinačnej pracovnej skupiny pre prípravu programu rozvoja vidieka ministerstvo ako riadiaci orgán programu zriaďuje jednotlivé ad hoc pracovné podskupiny pre jednotlivé opatrenia, kde sú odborné zastúpenia príslušných inštitúcií.
K tej vašej druhej otázke, kto sa bude vyjadrovať k programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre rok ´14 až ´20, tak je to na viacerých úrovniach.
Za prvé. Zložky ministerstva pôdohospodárstva, ministerstvo v zmysle legislatívy Slovenskej republiky a európskych smerníc, riadiacim orgánom programu, teda okrem iného nesie zodpovednosť za jeho prípravu, schválenie a realizáciu. Prvá úroveň pripomienkovania je v rámci vlastného ministerstva.
Za druhé. Pracovná skupina pre prípravu programu. Ministerstvo pôdohospodárstva je takisto v rámci legislatívy Európskeho spoločenstva, to je čl. 5 CSF, spoločný strategický rámec, viazané podmienkou partnerstva na príprave PRV-čka pre roky ´14 až ´20, z toho vyplýva pracovná skupina pre prípravu programu a jej vyjadrenia a stanoviska.
Za tretie. Hodnotiť to bude ex ante hodnotiteľ, nevyhnutnou súčasťou programu je v zmysle legislatívy stanovisko nezávislého ex ante hodnotiteľa programu.
Za štvrté. Hodnotiteľ SEA, takisto je nevyhnutnou súčasťou programu strategické environmentálne posúdenie programu v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky, je tu možnosť vyjadrenia sa verejnosti.
Za piate. Piata úroveň je CKO, program rozvoja vidieka spadá pod pôsobnosť centrálneho koordinačného orgánu zodpovedného za prípravu partnerskej zmluvy a všetkých operačných programov, jeho vyjadrenia a stanoviská.
Šiesta úroveň, Európska komisia, najprv neoficiálne vyjadrenia. Dôležitou súčasťou dobre pripraveného programu sú neoficiálne vyjadrenia Európskej komisie v štádiu spracovania programov.
Siedma úroveň. Odborná verejnosť, prezentácia a informačné aktivity v programe vyjadrenia.
Za ôsme. Ôsma úroveň, vláda Slovenskej republiky, schválenie programu vo vláde v rámci toho medzirezortné pripomienkovacie konanie.
Deviatou úrovňou bude Národná rada Slovenskej republiky, kde bude prerokovanie tohto programu v rámci výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie.
A desiatou úrovňou je Európska komisia, oficiálne pripomienkovanie programu jednotlivými DG, v gescii DG agri.
A poslednou úrovňou, jedenástou, je Európska komisia, záverečné schválenie programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre roky 2014 až 2020.
Skončil som.

Znovu je tu viac otázok v otázke. Čiže, ako je to u nás s modifikovanými potravinami? Slovenská republika je súčasťou Európskej únie a legislatíva pre geneticky modifikované potraviny je plne harmonizovaná na komunitárnej úrovni. Každý produkt, potravina a potravinová ingrediencia, resp. krmivo obsahujúce GM materiál, ktorý by mal byť uvoľnený na trh v rámci Európskej únie, musí prejsť schvaľovacím procesom Európskej komisie. Schvaľovaciemu procesu predchádza vedecké hodnotenie rizika, ktoré na komunitárnej úrovni zabezpečuje dvadsaťštyri nezávislých vedcov v rámci vedeckého panelu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý poznáte zrejme pod značkou EFSA.
Cieľom tohto hodnotenia je posúdiť, či GM plodina je rovnako bezpečná ako tradičná geneticky nemodifikovaná odroda, a zaručiť tak bezpečnosť spotrebiteľa. V prípade, že EFSA vydá pozitívne stanovisko, tak o umiestnení GM potravín a krmovín na trh podľa nariadenia č. 1829/2003/ES rozhoduje Európska komisia a členské štáty v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, sekcia pre GM potraviny a krmivá a environmentálne riziko. Tento výbor povoľuje, prípadne zamieta použitie príslušnej GM plodiny na základe sociálno-ekonomických podmienok. Na zasadnutiach tohto výboru sa zúčastňujú zástupcovia všetkých členských štátov Európskej únie, ktorí majú právo diskutovať, vyjadrovať sa a hlasovať k jednotlivým návrhom. Pre pestovanie GM plodín pôsobí iný výbor.
V tlači sa objavili informácie, že neexistuje ich prehľad. Informácie v tlači, informácia v tlači je zavádzajúca, nakoľko zoznam všetkých autorizovaných, schválených GM plodín, ktoré môžu byť použité na výrobu potravín a krmív, zverejňuje, aktualizuje na svojom webovom sídle Generálne riaditeľstvo pre zdravie a spotrebiteľské záležitosti Európskej komisie, tzv. DG SANCO, a sú voľne dostupné na adrese htpp/ec.europa.eu/fut/dyna/gmregister/indexn.cfm.
Na základe komunitárnej legislatívy je síce v rámci EÚ zabezpečený voľný pohyb tovaru, avšak za podmienok dodržiavania informovanosti spotrebiteľa. V prípade, že akákoľvek potravina obsahuje viac ako 0,9 % GMO, musí byť táto skutočnosť podľa platnej legislatívy vyznačená na obale výrobku. Dodržiavanie tohto nariadenia v rámci Slovenskej republiky kontrolujú národné kontrolné úrady, ako je Štátna veterinárna a potravinová správa a Úrad verejného zdravotníctva, ktorých činnosť je na komunitárnej úrovni kontrolovaná potravinovým a veterinárnym úradom Európskej komisie FVO.
Aká je stratégia ministerstva do budúcnosti pre Slovensko v nadväznosti na medializované kauzy napr. s Monsantom? Ministerstvo pôdohospodárstva úzko spolupracuje s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín v oblasti hodnotenia rizika, ako aj s Európskou komisiou prostredníctvom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, sekcia pre GM potraviny a krmivá a environmentálne riziko. Na národnej úrovni ministerstvo spolupracuje s národnou vedeckou bázou prostredníctvom národnej odbornej vedeckej skupiny pod označením NOVS pre GMO, ktorú v súčasnosti tvorí štyridsaťdeväť expertov z výskumných, vedeckých, kontrolných i mimovládnych organizácií. Akákoľvek, v úvodzovkách, kauza, týkajúca sa GMO je okamžite konzultovaná na národnej úrovni s týmito odborníkmi, odborníkmi z NOVS-u, ktorí k danej problematike poskytnú stanoviská. Zároveň prebieha konzultácia i na komunitárnej úrovni a kauzy, v úvodzovkách, sú prekonzultované s nezávislými vedcami pracujúcimi v rámci vedeckého panelu EFSA.
V prípade závažných káuz, napr. štúdia prof. Seraliny, prebiehajú konzultácie i s medzinárodnou vedeckou základňou a vedeckým panelom EFSA. Vedecké stanoviská sú zverejňované na webovom sídle ministerstva, ako aj prostredníctvom sociálnej siete, nakoľko stratégiou ministerstva je poskytnúť širokej odbornej aj laickej verejnosti všetky dostupné informácie k závažným, ako aj vykonštruovaným kauzám, ktoré vznikajú v rámci konkurenčného boja biotechnologických spoločností.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslím, že v mnohých veciach bola vyčerpávajúca a ozrejmila trošku, ako je to vlastne s tými GMO. A priori sa chcem opýtať, filozofia nášho ministerstva voči týmto geneticky modifikovaným potravinám je áno, nie?