19. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Len veľmi kratučko. Určite ten alebo dôležitá myšlienka šetrenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Chcete faktickú? Ešte prepáčte. Tak dajte, stlačte 3, pán poslanec Hlina.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Myslím si, že to, čo si hovoril o šetrení, je úplne nepopierateľné, je to fakt a treba s tým niečo robiť. Na druhej strane ako mám pocit, že tým kolega nejde do spôsobu odčleňovania obcí pod 3-tisíc, tak by sme sa nemali báť toho nárastu extrémneho. Princíp sa mení. Vieme, že prebieha predsa reforma, ktorá by mala byť hlbšia, mala by smerovať ďalej. Ale čo sa týka jeho problému, ktorý rieši touto novelou, tak takýmto smerom sa tá novela nebude zrejme uberať alebo ten princíp, ktorý chcú zaviesť ako nový v samosprávach.
Mne sa práveže to jeho riešenie zdalo čisté a možnože inovátorské a obhajuje naozaj záujmy samospráv, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vedeli samostatne fungovať bez toho, aby nadmerne odčerpávali zdroje.
Ďakujem.

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, v jednom máš pravdu, to ti potvrdila aj kolegyňa Erika, že skutočne treba šetriť a navzájom spájať práveže menšie obce do väčších celkov, do municipalít. Ale na druhej strane tu máme problém, že jedna mestská časť dopláca na veľké mesto a rozhoduje tam práve časť, ktorá má väčšinové zastúpenie v tom zastupiteľstve, a tým pádom ignoruje absolútne potreby tej danej mestskej časti. A tá mestská časť má pocit, že keď je takto utláčaná, má právo sa odčleniť, aby si dokázala sama efektívnejšie a plnohodnotnejšie spravovať financie, ktoré má vyzbierané od svojich občanov cez rôzne svoje vnútorné dane. Takže prečo im na toto brať právo?
A na druhej strane povedzme si takto, že, áno, treba nám urobiť veľkú reformu verejnej správy, ale zatiaľ sa tu robia len čiastkové kroky. Toto nie je reforma, ktorá sa robí aj v rámci programu ESO. Toto je len taká kozmetická úprava a skôr by som to nazval e-Governmentom, ale čo je tiež samozrejme veľmi dobrá vec, pretože je to tu nevyhnutne potrebné. Avšak ešte doteraz nebol spravený audit kompetencií verejnej správy a na základe nej by sa malo práve naplánovať to, akým spôsobom sa bude Slovensko uberať v rámci svojho územnosprávneho členenia práve kvôli tomu, aby sme spájali malé obce do väčších municipalít, efektívnejšie celky, regióny, ktoré dneska máme rozbité, pretože región ako taký máme rozbitý a nemáme ho definovaný ako región, a tým pádom financie, ktoré majú prúdiť do regiónu, prúdia zvláštnym spôsobom cez okresy, VÚC-ky a nikto to nevie zadefinovať poriadne. Sme len štatistickými jednotkami, ktoré ani nemajú zadefinované poriadne v Európskej únii, ale akceptujú ich, pretože sú to naše štatistické jednotky.
Takže kým sa táto veľká reforma spraví alebo kým sa to vôbec naštartuje, proces, na takúto reformu, tak sú dobré aj čiastočné kroky. A ak samospráva dokáže za sedem rokov, pokiaľ by sa takáto reforma neudiala, ušetriť a efektívne fungovať vo svojej vlastnej správe, tak prečo im tú možnosť nedať.

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem vám veľmi pekne. Ja mám možno skôr takú procedurálno-organizačnú záležitosť, že to vidno, zbožní židia tak strašne rýchlo chodia. Prečo? Aby nestrácali čas chodením, aby mohli študovať Tóru. A mne niekedy príde, aj toto, pán kolega, že tá kanonáda slov, ja som, priznám sa, nevedel, o čom to presne je. Že niekedy tie preteky s časom tak zbytočne robíme. Stráca to aj takú určitú dôstojnosť a vy viete aj pekne pomaly rozprávať, že neviem, prečo tú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale vy máte reagovať na pána poslanca Poliačika.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa, len som chcel to povedať, že ten zhon, a už to identifikujem, že nereagujte, nevystupujte, je piatok, však poďme domov, no. Tak, viete, to je ako. Nepodvoľme sa tomu tlaku, že je piatok a už teda končíme. Ja naozaj, nechajme tomu dôstojnosť. Sú to zákony, niekto sa s tým trápil, pán Fecko sa s tým trápil, nech to má určitú dôstojnosť. Treba to pekne prečítať, aby sa tomu rozumelo, to som chcel povedať. Ďakujem.

No. Teraz, pán poslanec, musím vám povedať, že som vám umožnila faktickú, ale naozaj ste nehovorili a nereagovali ste na pána poslanca. Tak nezneužívajte tiež faktickú poznámku.
Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Poliačik.

Budem rozprávať pomaly, aby Alojz stihol počúvať. Martin, respektíve aj všetci predrečníci, ktorí reagovali vo faktických, ešte raz zopakujem, čo som povedal.
Ak by som videl ucelený systém motivácií, ktoré by, napríklad tak ako Igor hovoril, motivovali veľké mesto, aby dbalo aj na záujmy malých častí, pretože napríklad keby sa niekto odčlenil, tak by získali nejaký menší koeficient na podielových daniach, že by, že by, že by sa im znižovali podielové dane so zmenšovaním ich územia, tam by som takéto niečo vítal, lebo by to bolo vyrovnané. By tam boli vyrovnané tlaky a bolo by tam muselo naozaj dôjsť ku obrovskej kríze pri oddeľovaní toho nejakého územia od tej časti. Zároveň keby som videl systém motivácií, ktoré by tlačili tie menšie celky dohromady, lebo by to bolo pre nich výhodné, takisto by som potom vedel takéto niečo podporiť, lebo by som si povedal, okej, motivácie tam sú, ale niečo ich odťahuje od seba tak výrazným spôsobom, že to jednoducho inak riešiť nevedia.
Ale čo hovorím ja, je, že tie motivácie nevidím. A pri už súčasnej úrovni rozdrobenosti Slovenska, ja viem, Martin, že, že, že sa tam hovorí o pár obciach alebo pár mestských častiach, ale stále systémovo viacej smerujeme k štiepeniu a nevidím systémové kroky, ktoré by tie, tie finančné toky spájali. Kľudne o tom ešte môžme sa porozprávať niekde, niekde mimo. Ja veľmi rád si vypočujem aj vaše argumenty, len si myslím, že proste tento čiastkový krok nespeje k tomu, aby, aby tá, aby tá celková situácia bola potom nakoniec lepšia.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Potom, pán spravodajca, zhrniete to, dobre?

Ďakujem pekne.
Pán Kolesík reagoval na moje vystúpenie. Ešte raz opakujem. Nemením pravidlá, ktoré sú dané, ale chcem, aby to bolo aj reálne vykonateľné. To znamená, aby o tom rozhodovali tí občania, ktorých sa to týka. Tí, ktorí sú nespokojní, ako odpovedal pán Hraško, spravodajca, lebo oni sú ukrivdení. Lebo, hovorím, neviem si predstaviť, ako sa budú môcť domôcť, pokiaľ to stále bude cez to referendum v celej obci, ako sa oni vlastne môžu aj v súčasnom platnom zákone domôcť toho práva, aby vôbec tú svoju myšlienku realizovali de facto aj de iure v danom čase. To znamená, preto hovorím, že to referendum aj tá petícia sa musí vzťahovať na tú časť, ktorá sa chce odčleniť, lebo ináč my si napíšme do toho zákona, že odčlenenie neni možné a je to vybavené.
A ja nezmenšujem tritisícčlennú hranicu, ktorá je tam, dokonca ešte dávam aj katastrálne územie, dĺžku hranice, to tam ešte aj sprísňujem, aby to išlo, ale musia o tom rozhodovať tí občania, ktorí sú nespokojní. Lebo 90 % občanov, ktorí sú v tom veľkom meste, sú, samozrejme, spokojní s tým, aký je stav. A oni nemajú problém, aby oni neboli teda odčlenení alebo pričlenení, oni vôbec nebudú o tom rozmýšľať, pretože tí voliči, gro voličov je v tom meste. Aj tie mestské časti, ktoré sú väčšinou bývalé obce, ktoré boli násilným spôsobom pričlenené, to je problém. A ja sa týchto zastávam.
A myslím, že tritisícčlenná komunita, keď Slovensko povedalo, že to je tá životaschopná a nikto to nenapadol zatiaľ, je to tak, tak hovorím, že, áno, dajme im šancu, aby to mohli aj de facto urobiť v reálnom živote podľa tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Áno. Nech sa páči, máte slovo.