19. schôdza

Tak idem po poradí tých, ktorí sa zapojili do tejto debaty.
Takže pán poslanec Daniš. Ďakujem, že upozornil na tú sankciu, lebo je dôležitá v tom zákone. Keď chceme, aby sme práve dosiahli rýchle konanie, kde sa ani výhovorka úradníka, dajme tomu aj nejaká protekcia pre toho čierneho staviteľa alebo niekedy možno nátlak na úradníka nemôže stať dôvodom, že úrad nekoná, tak musíme dať sankciu. Musíme dať tlak, ktorý bude tlačiť na ten úrad, aby rozhodol v zmysle zákona. Bez toho to nebude fungovať. Tak to má byť v každom zákone. Keď nemáte tlak, keď nemáte sankciu za nekonanie, tak potom sa vystavujete riziku nekonania. A môžeme sa nad tým rozčuľovať tu a pozastavovať a novinári písať, ale veci sa nezmenia. Čiže tá sankcia je nutná a je potrebná. Môžme diskutovať o tom, či 100 euro je veľa, a dať prípadne menšiu. To je číslo, to je naozaj, že na tom by som sa o zem nehádzal, keby ste navrhli v druhom čítaní, že 20 euro alebo 10 euro, ale aj to. Proste niečo tam musí byť, aby to bolo jasné, že keď úrad nekoná, spôsobuje si škody.
Kto to má odstrániť? No keď chceme, aby to fungovalo, musí to odstrániť autorita nejaká. Ona musí spustiť jeden proces. Buď štát, alebo keď stavebné úrady už dneska sú v kompetencii obcí, no tak obec, ale tak, aby ten zákon ju k tomu zaväzoval.
A teraz samotné náklady, ktoré sú s tým spojené. No, veď ste ľudia z reálneho života, máte už čo-to za sebou, tak si to určite budete vedieť predstaviť. No koľko nákladov sa spája s tým, že na povedzme štyri hodiny príde niekde nákladné auto a jeden bager povedzme a štyria robotníci, ktorí za štyri hodiny zlikvidujú tú stavbu, pretože znova hovorím, že sa nejedná, že najprv sa 3 roky pozeráme, ako tam niekto postaví Talapkovu vilu, a potom ju ideme odstraňovať. Ale ide o to, že už v zárodku sa začne konať. Ešte tam ani nič nie je postavené poriadne, alebo keď, tak je to nejaká len ľahká pozbíjaná kolešňa a tá sa rozoberie. No koľko to bude stáť? No nie tak veľa. A druhá podstatná vec, keď sa to spraví raz v katastri tej obce, tak už nikto ďalší si nepostaví nič. Takže bude vedieť, že to bude zlikvidované. Takže ten zákon má preventívny účinok.
Už dnes niektoré mestá, niektoré obce pristúpili k likvidácii čiernych stavieb na základe ustanovení iných zákonov o odstránení smetiska alebo neporiadku. Proste použili úplne takto, aby dosiahli to isté, pretože stavebný zákon im nedáva tie nástroje. A myslíte si, že ich to nejako zruinovalo finančne? Naopak, dali veci do poriadku, všetci to ocenili, občania mesta a stálo to pár eur. Takže to v tom rozpočte sa vždy peniaze nájdu. A keby to bol taký problém nejaký, tak určite si viem predstaviť, že vo vykonávacej vyhláške sa ošetrí to, že keby tie náklady presiahli nejakú hraničnú sumu, nejakú vyššiu, takže zabezpečí financovanie sa cez štát, či už cez krajský stavebný úrad, alebo z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy a ďalších vecí, pod ktoré táto kompetencia spadá. Čiže toto neni problém. To je, keď sa chce, tak sa naozaj dá. Ale dôležité je dosiahnuť ten stav.
A tuto kolegovi Kuffovi, že nepočúval si ma dobre asi a fakt to neni dobré zavádzať tú tému niekam inam. To vôbec nejde ani náznakom o búranie rómskych osád. Ani náznakom. V tom zákone sa jedno jednoznačne hovorí, že sa bude týkať len stavieb, ktoré boli začaté alebo postavené po účinnosti tejto novely. Takže rómskych osád sa to nikdy nebude týkať, žiadny bezdomovci nebudú vznikať noví, len zabránime tomu, aby nám nekontrolovane rástli tie osady do ďalších a ďalších rozmerov, kedy to už naozaj nikto nezvládne. Ani dnes to neni ľahké zvládnuť a to je druhá veľká téma, ale nie na poslanecký návrh. To naozaj musí byť komplexná legalizácia existujúcich rómskych osád. Výkup pozemkov, umožnenie tomu, aby tí ľudia si odkúpili tie pozemky nejakou formou, či už aj vlastnou prácou, alebo nejakým splácaním. Postavenie prípadne legálne, to všetko, ale to je veľká, zložitá procedúra, ktorá si žiada osobitný zákon. Do toho musia byť zapojené samosprávy, štát atď., ale toto sme nechceli riešiť. To naozaj nie. Aby sme neboli podozrievaní z takéhoto niečoho. To nás naozaj ľavicoví intelektuáli, nás z tohoto veľmi, lebo to je strašne ľahké povedať, že chcú búrať rómske osady, lebo sa chcú zviesť na vlne nejakého, nejakej nie priaznivej, nie priaznivého vzťahu k rómskej menšine. Neni to pravda. Práveže tolerovanie takéhoto stavu zhoršuje vzťahy väčšinového obyvateľstva a menšinového obyvateľstva alebo vzťahu k rómskej menšine. My chceme len, aby sme odstránili trecie plochy, aby sme každému, kto porušuje zákon, ukázali, že zákon treba dodržiavať a štát má páky na to, aby si vedel zabezpečiť dodržiavanie toho zákona.
Ale ešte jedna len poznámka k pozemkom neznámych vlastníkov, ktoré ste spomínali, spravujúce pozemkovým fondom. Je to dobrá pripomienka, ale je to maličká škáročka v tom návrhu, ktorý veľmi jednoducho vieme vyplniť v druhom čítaní. Pretože tam je veľmi jednoduché doplniť. Teraz to stojí na tom, že vlastník pozemku je vždy spúšťacím mechanizmom toho procesu. Je ľahké doplniť, že v prípade, že ten vlastník nie je známy, takže túto funkciu nahradzuje samotný stavebný úrad, že on môže spustiť ten proces alebo obec. To je otázka naozaj krátkej konzultácie vzájomnej a táto medzierka je vyplnená a všetko je pokryté. Aj pôda neznámych vlastníkov, aj pozemkový pôdny fond, aj všetko. Lebo máme, štát má vlastníka, obec má, teda obecné pozemky majú vlastníka, súkromné pozemky majú vlastníka, no a tieto potom vieme vyriešiť tak, že túto kompetenciu voči takýmto pozemkom alebo možno aj voči ďalším. Ten súkromný vlastník môže byť dlhodobo v zahraničí, nevie, čo sa tam deje, ale keď vidia susedia, upozornia obec alebo stavebný úrad, tá môže spustiť ten mechanizmus. To je dobrá pripomienka, ale ľahko doplniteľná do tohto zákona. Takže nebál by som sa toho.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať návrhom, prvým čítaním návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 498. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 478.
Dávam slovo opäť pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 498.)

Ďakujem. Aj nejakú vodu by som si mal vypýtať, keď mám takúto šnúru vystúpení, lebo už mi vyschlo aj v hrdle. (Smiech rečníka a reakcie z pléna.) Môžeš, budem, ďakujem pekne. No, tak pardon, chvíľa. (Rečník sa napil minerálky.)
Tento zákon, tento návrh zákona naväzuje na to, o čom sa tu bavíme vlastne celý deň. Spadá do tej vízie systému, kde pracovať sa oplatí viac, ak je pracovať výnosnejšie viac, ako poberať sociálne dávky. Jednou z negatívnych zložiek tohto systému a možno takou naj, jednou z najhorších z hľadiska dopadov na samotnú skupinu ľudí, ktorí takýmto spôsobom života žijú, je práve príspevok, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. To je ten jednorazový veľký príspevok, niekto to volá kočíkovné, ktoré nerozumnými zmenami sa v dobrom úmysle, o tom nepochybujem, ale cesta do pekla vždy býva dláždená dobrými úmyslami, sa rozšíril až na počet troch detí.
A tento príspevok absolútne sa míňa svojmu účelu práve u tej skupiny, ktorá považuje rôzne formy sociálnych dávok ako svoj trvalý zdroj príjmov a obživy. Nie príjem z práce, ale z tohto, z tohto systému.
A tento príspevok potom po narodení dieťaťa spravidla poslúži na dobrú oslavu, ktorá trvá dva-tri dni, a peniaze sú fuč. Vôbec neslúži na zabezpečenie základných potrieb pre to dieťa, na nákup toho kočíka, ako sa zdôvodňovalo dakedy, keď sa tento príspevok zavádzal, ale naozaj vedie práve k tomu nezodpovednému spôsobu. Lebo zrazu sa objaví veľa peňazí a zrazu je hojno a zajtra, nechcem povedať čo. A to určite neni správne, a keď sa na to dívame, toto financuje štát v rámci ťažkých čias, keď máme málo peňazí na všetko, tak takýmto spôsobom ide do alkoholu, do cigariet a do iných nezdravých vecí, peniaze, ktoré by mali byť inde.
Takže keď už to máme tu, nešiel by som a nenavrhujem, aby sme išli cestou odoberania alebo rušenia tohto príspevku, ale opäť dajme ho tým, ktorí sa tak nesprávajú, ktorí sú zodpovední, ktorí prácu majú ako zdroj svojej obživy. To znamená, tej rodine, ktorá pracuje, kde aspoň jeden z jej členov pracuje a zabezpečuje tak obživu rodine. Tým tento príspevok dajme, nechajme ho. Ale tým, ktorých naozaj motivuje k tomu, aby bola trojdňová žúrka a nič viac, je to dobré poskytovať takýto príspevok, ktorý ich motivuje len k tomu, aby každý rok, rok a pol pribudlo ďalšie dieťa? To naozaj nie je zdravé. Veď to je priam patologické správanie, ku ktorému my navádzame danú komunitu.
Takže skončíme s tým a zaveďme opäť tu, ten už dnes spomínaný, pracovný test. Znamená, že rodina sa bude, na rodinu sa bude pozerať tak podľa toho, akú má aktivitu a snahu.
Takže len to stručne zopakujem. V prípade, že za predchádzajúce štyri roky aspoň jeden z rodičov v súhrne odpracoval aspoň 270 dní alebo 80 dní na aktivačných prácach a zvyšné do tých 270 dní pracoval alebo študoval na strednej alebo vysokej škole a nie je invalidný, že na invalidných sa táto reštrikcia by nevzťahovala, tak takýmto občanom v plnej výške tento príspevok priznávajme a vyplácajme a motivujme ich tak k tomu, že, áno, aj keď pracujem za minimálnu mzdu, ale štát ma podporuje a stará sa o mňa. Ale tí, ktorí tak nerobia, jednoducho tým tento príspevok nedávajme a nevyplácajme. Jednoduché, spravodlivé a funkčné riešenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 498), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013, som podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 478 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodní navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrh zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, k tejto, k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega, už bolo čo-to povedané a niečo treba znova povedať. Ono už nepoviete v zásade nič nové, častokrát len musíte zopakovať, ale aj to môže byť metóda. Hovorím, metóda na dosiahnutie výsledkov alebo taktiky sú rôzne a jedna z nich môže byť aj opakovaním.
Táto norma a to, ako ju filozoficky uchopili predkladatelia, je jeden spôsob a ja predložím v utorok pravdepodobne, lebo ja sa tiež venujem tejto norme, ale ako som ju uchopil v tom našom návrhu ja.
Každopádne už to len, že sa to tu objavilo dvakrát a opakovane a bude sa to tu objavovať, je znakom toho, že je to asi problém. Čiže minimálne to by sme z toho mohli usúdiť, že sa to stalo problémom. A stalo sa to problémom. A už je to aj nielen to citové, ale je to už objektivizované. Objektivizované skutočnosti nám dokazujú, že na mňa sa už aj nahnevali, že som povedal, že na východ od Popradu, že je stredovek, ale ja som to nemyslel, že všade na východ od Popradu, ale som myslel ako teda obrazne, hej, lebo tam je naozaj tá koncentrácia na východ od Popradu častokrát týchto osád zo sociálne vylúčeným obyvateľstvom viac, čiže takto som to myslel a tak, by som bol rád, aj keby to zostalo pochopené. A tam to máme preukázateľné, tam sú preukázateľné dôsledky sociálnej politiky štátu počas dvoch dekád a výsledky sú alarmujúce. A dokonca tak alarmujúce, že naberá na oprávnenosti uvažovať smerom, alebo zakladá dôvodnosť podania alebo prípravy podania, že či náhodou týmto spôsobom nedošlo k páchaniu trestného činu genocídy. Ja viem, že to znie zle, ale ja som to nevymyslel, ja to len skonštatujem, lebo keby sa tí ľudia niektorí, ktorí tu žijú častokrát v slonovej veži, išli pozrieť medzi tých ľudí, tak tam nie sme ďaleko.
Parametre sociálnej politiky nastavuje vláda prostredníctvom svojich zákonodarcov, urobili ste, čo ste urobili, ja som s tým nič nemal, a tým sa nechcem vyviňovať, ale nechcem s tým mať nič ani do budúcna. To znamená, budem ostro protestovať proti tomu, aby som nepridelil že nijaký diel zodpovednosti za katastrofálny stav a, žiaľ, budem musieť asi časom uznať aj, aj až neľudské konanie, ktoré častokrát tam nastáva. Čiže robím, čo sa dá, preto aj teraz vystupujem, hej, a chcem len proste apelovať na to, že to je našou zodpovednosťou, hľadať riešenia.
Tie riešenia nie sú v nejakých promo aktivitách, tie riešenia sú uchopiteľné v jemných, malých nástrojoch, ktoré, dneska ich prijmeme a zajtra bude výsledok, hej, ale dneska ich prijmeme a časom zistíme, že bude výsledok. Ale pokiaľ dneska neprijmeme výsledok, tak časom zistíme, že na konci je už absolútne katastrofa.
Čiže, priatelia rýchlych riešení, zabudnite, racionálni ľudia s humánnym pohľadom, uvažujme, ako tú šlamastiku, ako tie problémy, ktoré sme spôsobili, riešiť. Nie nejakým hurá systémom, ale naozaj drobnými krokmi. A jeden z tých drobných krokov sa javí, určite sa javí aj úprava tohto zákona. Už či ju uchopíme tak, ako ju uchopil pán kolega, s tým by som vedel prípadne aj nesúhlasiť v určitých momentoch, ale ak je to na otvorenie diskusie, tak a môžme ju upravovať. Čiže v zásade je jedno, či by ste posunuli alebo či by vládni poslanci posunuli návrh pána kolegu Kaníka alebo prípadne môj návrh a v druhom čítaní to môžme upraviť, ak to opravia, lebo je čo upraviť, a nájsť, nebáť sa toho, tej politicky ťažkej témy, že povedať, že bereme deťom kočíkovné. Lebo tak to tu niekto, nejakí hulváti v tomto a podľa mňa politickí hoštapleri a ľudia, ktorí vidia len takto, to budú sa snažiť odkomunikovať. Že proste beriete ľuďom peniaze na kočíky a že čo to je za, za vládu, čo to sú za poslanci a jaké to, ja neviem aké. Týchto, týchto reakcií, by sme mali ich mať pripravené, argumentáciu, ony zaznejú, ale tá zodpovednosť musí prevážiť. V tomto už treba apelovať na, na, by som povedal, bazálnu, základnú, zodpovednosť za krajinu, za, za seba, ale za svoje deti, ale aj že tu chcem niečo po sebe nechať a pre tých, čo tu prídu po nás, proste to bude udržateľné. Takže aj tieto kriky, ktoré zaznejú, treba fakt veľmi prevážiť tým, tou argumentáciu zodpovednosti.
Ja sa budem tým niektorým ďalším veciam, ale, žiaľ, ja sa aj ospravedlňujem kolegom prípadne, že niektoré veci poviem druhýkrát, lebo nemôžte niečo povedať nové, lebo medzitým za ten mesiac sa veľa toho nezmenilo. Môžte to zopakovať a vlastne, keď to zopakujete, tak je to aj dôkazom toho, že, že aj ten prvýkrát, keď sa to hovorilo, tak za mesiac sa nezistilo, že to, čo sa hovorilo pred mesiacom, nebola pravda. To znamená, že sa prepotvrdilo, že aj po mesiaci, lebo medzitým by sa zistilo. Tak a to sú tie skutočnosti trebárs tých našich ohromných úspechov z pohľadu, úspechov v úvodzovkách, že sa nám podarilo, že, že pôrodnosť v niektorých oblastiach sociálne vylúčeného obyvateľstva je najvyššia na svete. Na svete.
Naozaj, keby sme, prísne vzato, posudzovali niektoré tie dediny alebo tie oblasti ako uzavretý, uzavretú entitu, ako štát, tak štatisticky sme najvyššou pôrodnosťou na svete. A pritom prvých 40 krajín, ktoré sa v tomto rebríčku tej pôrodnosti na tisíc obyvateľov ukazujú, sú všetko krajiny Afriky, zväčša rovníkovej Afriky. Tak povedzme si pravdu, to na bronzovú medailu nie je. To znamená, že to sú vážne veci, to sú mimoriadne vážne veci, ktoré musia donútiť sa zamyslieť aj totálnych ignorantov. Lebo tu sa stretávame s ignorantami, so sociálnymi demagógmi, všelijakými populistami a neviem s kým, ale len akceptovaním tohto jedného parametru a omieľaním tohto jedného parametru musíte nabúrať aj betón v hlave, aj soche Stalina, keby ešte niekde bola, hej, že proste to je to, že to donúti človeka, niečo asi na tom bude, že niekde sa stala chyba. Priznajme, že niekde sa stala chyba. Ja nebudem ten, kto buď sa bude na tom vyžívať a to tu všetkým, nie, pokiaľ sa dohodneme, že je vôľa to riešiť. Avšak treba povedať aj B, pokiaľ nebude vôľa to riešiť a budeme tu stále v tej hre pokračovať zakrývania si očí, tak potom treba aj korektne povedať, že čo s tým. Naozaj. A potom tie možnosti znova sú len nejaké, ja už som ich avizoval, či podaním, či došlo, alebo nedošlo k tomuto činu genocídy, či dochádza. Ale aj iné skutočnosti, ktoré sa dajú v tomto objavovať, lebo hovoríme o niečom, čo môže v konečnom dôsledku zrútiť celý náš systém, a potom nebudeme, to nezvládneme ani mentálne spracovať, že čo sme vlastne, vlastne urobili. A to je, bude to spôsobené tou ignoranciou.
Takže ťažká téma, ale nebojme sa jej. A ja som rád, že sa tu objavujú návrhy, ktoré sa snažia tú tému uchopiť. Pri prezentácii som rád, že v zásade sa držíme parametrov mierneho a takého, by som povedal, naozaj že prislúchajúceho módu, to znamená, neutekáme do polohy, ku ktorej to láka, a láka to častokrát. Ale to by som chcel, a zatiaľ sa to tak udržiava, že nerobíme agendu na závisti a nenávisti, lebo to neni ľahšej politickej agendy, že jak si urobiť agendu, keď si zvolíte tieto dva parametre. To dokáže aj, nechcem to prehnať, ale nie je to nič náročné, tak to poviem. Čiže a v tomto, vzhľadom na rozsah a to, ako to ľudia vnímajú, sa dá na tomto veľmi ľahko týmto systémom pracovať. A zatiaľ sa teším tomu, že sa držíme hraníc. Ale bojím sa toho, že keď budeme pokračovať, tak sa zjavia tí, ktorí to budú vedieť akože riešiť a všetkým nám to tu ukážu.
A tým budem už končiť, že ak poznáte spojené nádoby, tak ono to funguje na princípe spojených nádob. Neschopnosť štandardnej politiky je priamo spojená s nárastom popularity extrémnych riešení a zase naopak. Čiže to je vec, ktorá nepustí, to je fyzika, ktorú netreba preobjavovať, to je fyzika, ktorú treba len akceptovať a riadiť sa ňou.
Končím, ďakujem veľmi pekne. Tento príjemný piatok si užijeme. Znova je potrebné povedať, že nerobíme celkom česť priestorom, do ktorých sme boli zvolení, ale to je asi na inú tému.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem aj Alojzovi za jeho príspevok. Súhlasím s tým, že je to naozaj veľmi vážna téma, a súhlasím aj s tým, že sa zhoduje, že treba predkladať návrhy také, ako je tento zákon od pána poslanca Kaníka a ďalších.
Čo by som možno tak upozornil, ani nie že nesúhlasím, lebo v zásade súhlasím so všetkým, ale možno je dobré, aby to zaznelo, v tvojom príspevku troška tak vyznelo, aj keď chápem kontext, v ktorom si to povedal, akoby pôrodnosť alebo vyššia pôrodnosť bolo niečo zlého. Mal som z toho taký dojem a pritom som počúval pozorne. Tak ja by som chcel, aby zaznelo to, že naozaj pôrodnosť je problém, ak je prostriedkom k obžive alebo k zneužívaniu sociálneho systému, v tom sa asi zhodneme, lebo sa mi zdalo, že to tak nezaznelo. Ale zodpovedná pôrodnosť aj vyššia nie je sama osebe zlo, je to, naopak, požehnanie a dobro.
A ďalšia vec, myslím si, že viaceré štúdie preukázali, že nie je to tak, že by vyššia pôrodnosť spôsobovala chudobu, ale že je to práve dôsledok chudoby. Čiže je dôležité túto vec naozaj riešiť komplexne.
Ale chcem povedať, že súhlasím s týmto návrhom riešenia, aby sa podporovali ľudia zodpovední a pracujúci a aby sa naozaj riešila aj neúnosná situácia v našej krajine v tejto oblasti.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalší prihlásený rečník do rozpravy je pán poslanec Novotný.