19. schôdza

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Chcem oceniť, že máme tuná predloženú novelu zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Ja by som to trošku, ten slovosled pozmenil a bolo by to - a v iných úžerách - a nie o iných, nemyslím ako to predkladanie, ale ako keby tuná naozaj boli tí úžerníci chránení zákonmi v tejto krajine, a nič s tým za celé tie roky nerobíme. Podnikať vo svojich praktikách, ako kolega to spomínal, tak naozaj to je podnikanie v úžere, to je úplne tak paradoxné a to je tak hrozné a tie státisíce ľudí, tak ako to bolo spomínané, ja netuším, koľko naozaj tých ľudí v reálnych číslach sa vyskytuje v tých finančných problémoch, ale nemôže to byť tak a nemôže to existovať v jednej normálnej demokratickej krajine, keď občan, ktorý je v núdzi, a druhý, ktorý v úvodzovkách je "podnikateľ", zneužije jeho núdzu.
Takýto človek si požičia 300 eur a 6-tisíc má vrátiť. Parazitujú na tom nielen tie samotné, samotní poskytovatelia tých úverov, ale, samozrejme, do toho je aj zapojená celá sieť. Veď to sú ako výpalníci, sa správajú. A sú tam častokrát právnici, exekútori do toho zapájaní. To je úplne čosi absurdné. Ja by som aj všetkým kolegom, všetkým nám odporúčal zahlasovať za túto novelu zákona, aby sme ju posunuli do druhého čítania. Aj keď môžu tu byť isté aj nedostatky, ale v tom druhom čítaní, ak máme pripomienky, aby sme to vylepšili. Skutočne je tu strašne veľa tragédií a rozpad mnohých manželstiev a mnohých rodín, ktorých, ich núdzu sme použili na to, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kučerová.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, my sme spolu, čo sa týka, chcem hovoriť na tému Exekučného poriadku, už rozprávali veľakrát. Mrzí ma, že tento názor na exekútorov máte, pretože si myslím, že robia aj dobrú prácu tým, že ich povinnosťou je vymáhať pohľadávky, nič iné, vymáhať pohľadávky a priniesli veľa osožného aj v prospech veriteľov, ale o tom hovoriť nechcem.
Nemôžem súhlasiť s tým, že neurobilo ministerstvo spravodlivosti nič v tom, že by prinieslo nejakú zmenu v rámci Exekučného poriadku na ochranu spotrebiteľa. Ja plne s vami súhlasím, čo sa týka spotrebiteľov. Ale bola, chcem upozorniť, že bol prijatý ods. 4 v § 57 Exekučného poriadku, čo sa týka možnosti, dokonca sa ukladá povinnosť exekútorovi v prípade, že zistí nejaké skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zastavenie exekúcie, tak túto povinnosť má a musí dať exekúciu zastaviť v prípade, že zistí, že sa vymáhajú nejaké neoprávnené pohľadávky. A môžem vás uistiť, že množstvo exekútorov v rámci vymáhania v prospech Pohotovosti túto, túto svoju, túto možnosť a dokonca povinnosť využilo. A ja keď som túto činnosť vykonávala, tak vám poviem, že veľa exekúcií, čo sa týkalo spotrebiteľských úverov, som dala zastaviť.
Samozrejme, to, čo si spotrebiteľ požičia, tú sumu, tú vrátiť musí, ale tie poplatky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, ktoré sú niekedy skutočne, ako hovoríte, vysoké, je možnosť v rámci Exekučného poriadku už terajšieho dať zastaviť.
Takže a toto bolo prijaté myslím v roku 2010 na ochranu spotrebiteľov. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

Ďakujem vám veľmi pekne a ďakujem aj za faktické poznámky.
Pre istotu zopakujem, štátna tajomníčka konštatuje, že v krajinách západnej Európy sa nemôže stať, že tam bude podnikať nebankovka, ktorá poskytuje pôžičky so 60 % úrokom. Preto teraz aj my uvažujeme o limitácii úrokov. Pani Vitteková, to je presne to, ministerstvo robí, ministerstvo pracuje, ministerstvo koncepčne, systémovo a zatiaľ trpia ľudia.
Keď už to vedia, tak, prosím vás, nech sem s tým prídu. To nie je, to není Vojna a mier, to sú 2-3 ustanovenia v zákonoch, ktoré to jednoznačne budú definovať, a zachránite tým kopu ľudských osudov, možno kopu rodín s tým zachránite. Tak, prosím vás, nehrajme sa tu na mačku a myš. A ja hovorím to, čo hovorím. Pokiaľ sem nepríde pán Borec v skrátenom legislatívnom konaní s návrhom zákona o spotrebiteľských úveroch a Exekučným poriadkom, verím, že nebudem sám, ktorý bude žiadať jeho odvolanie pre nečinnosť, a verím, že keď to tu neprejde, tak sa niekto pridá a budeme okupovať to ministerstvo, lebo si nezaslúži byť ministerstvom. Pokiaľ toto nechá, takto trpieť svojich, keď už pani štátna tajomníčka vie, že to sú stotisíce ľudí. A sú to stotisíce ľudí, je to 41-tisíc dôchodcov, ktorých žije zo sumy 116 euro, prosím vás, sa nad tým zamyslite, oni vedia, oni pripravujú, oni chcú - od 2010. vedia, pripravujú, chcú. Tri-štyri ustanovenia v zákone sú to, ktoré to budú jasne definovať. Pohotovosť tu už dávno nemala byť! Pohotovosť mala tak utekať odtiaľto, že by nestihli dvere zavrieť, prosím vás. A nieže tu bude vyhrážať a paralyzovať súdy. To je vaše maslo!

Nech sa páči, páni poslanci, môžete sa prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa nikto ústne neprihlásil. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
K rozprave chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Nech sa páči.

Vážené dámy a páni, ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, v prvom rade kolegovi Alojzovi Hlinovi za jeho naozaj emotívne vystúpenie na podporu tohto návrhu zákona.
Keď tu toľkokrát spomínal pani štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti, tak vám musím povedať, že musím opraviť svoje úvodné slovo, keď som povedal, že v roku 2012 bolo na Slovensku vykonaných 500-tisíc exekúcií. Počas víkendu som si prečítal rozhovor s touto pani štátnou tajomníčkou a po, vyhlásila, že na Slovensku bolo vykonaných v roku 2012, teraz sa podržte, 580-tisíc exekúcií! Podľa jej názoru, väčšina z týchto exekúcií exekvuje pohľadávky od nebankových, mimobankových subjektov. Situácia je neúnosná, tak ako to povedal aj kolega Hlina. Ale pre korektnosť vám musím povedať a zopakovať zo svojho úvodného slova to, že od roku 2001 do roku, do marca roku 2010 existoval na Slovensku zákon o spotrebiteľských úveroch, kde maximálny strop úrokov bol vydávaný nariadením vlády každý polrok. Neviem, čo viedlo prvú vládu Roberta Fica v marci roku 2010 k tomu, že toto nariadenie zrušila. Ukážem vám tabuľku, ešte z prvého polroku roku 2010, kde ešte aj vláda Roberta Fica určila výšku úrokov pri spotrebiteľských úrokoch. Záležalo, samozrejme, od výšky požičanej sumy a od dĺžky splácania. Tieto úroky boli na úrovni vtedy od 11 % do 70 %. Tento zákon platil od roku 2001. A vláda takto každý polrok mohla určiť výšku spotrebiteľských úrokov. V tom marci roku 2010 bol spustený úžernícky Klondike. Tam sa vtedy povedalo, môžeš pýtať hocijaké úroky, stovky, tisícky percent. V úvodnom slove som o tom hovoril. Až do výšky 22-tisíc % v niektorých prípadoch. Toto nie je normálne!
A preto som prišiel s návrhom zákona, novelizujem zákon o spotrebiteľských úveroch, keď už nemôžem sa pozerať na to a počúvať aj vo svojom najbližšom okolí, ako ľudia pre niekoľko sto euro, niekedy pre tisíc-dvetisíc euro, prídu o svoju nemovitosť. Následne exekútori to vymáhajú, túto výšku úrokov nie sú ľudia schopní splácať. Čo sme to za štát, keď človek príde do banky, kde sa požičiava, spotrebiteľské úvery dajme tomu od 6 do 11-12, možno 14 %, a banka povie občanovi, že nie si schopný splácať tento spotrebiteľský úver, a preto ho nedostaneš. On ide cez ulicu do nebankového, mimobankového subjektu, ktorý má peknú fasádu, tvári sa možno ako banka, vyzerá veľmi sofistikovane, jeho zmluvy sú preverené tými najlepšími právnikmi v tomto štáte a tento človek v dobrej viere si tam požičia, nečíta písmená drobnými písmenami a nevidí, koľko je tam úrok. Ako je možné, keď banka povie človeku, že 13-14 % nie si schopný splácať, ako potom môže splácať 200, 300, 400 % v nebankovom subjekte? Už pri podpise zmluvy ten subjekt nebankový vie, že ten človek to nebude schopný splácať, a ide po jeho nemovitosti. Štát musí regulovať takéto veci! Štát reguluje hazard, predaj alkoholu, predaj zbraní, musí regulovať aj výšku úrokov v nebankových subjektoch. Národná banka Slovenska kontroluje banky, nebankové subjekty kontroluje kto? Preto som prišiel s týmto návrhom zákona, kde som stanovil strop, hranicu úrokov pre nebankové pôžičky. Ja som vyšiel z 50-násobku základnej úrokovej miery Európskej centrálnej banky. Viem si predstaviť aj iné riešenie.
Ale dohodnite sa najprv v Národnej rade Slovenskej republiky, a preto sa aj ja obraciam na poslancov SMER-u, dohodnime sa najprv na tom, že musíme stanoviť strop týchto úrokov. Ak sa dohodneme, že sme, že potrebujeme určiť strop týchto úrokov, posuňme tento návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní som ochotný pristúpiť na iné riešenie, s ktorým príde alebo poslanec SMER-u, alebo budem konzultovať s ministerstvom spravodlivosti alebo financií. Dá sa tento strop určiť aj inak. Dá sa to určiť aj nariadením vlády alebo nariadením ministerstva financií a môžme sa vrátiť k tomu, čo tu platilo od roku 2001 do roku 2010. Ale najprv sa tu musíme dohodnúť na tom, že treba s tým už niečo konečne robiť. Je najvyšší čas. Ja som poslanec tu a teraz a situácia na Slovensku je alarmujúca, preto som prišiel k touto novelou. Áno, budeme robiť aj protest proti úžerníkom, ale som aj poslanec Národnej rady a mám právo predkladať zákony, a preto som predložil tento návrh zákona. Dohodnime sa, že strop pre úvery nebankové je potrebné určiť, pusťme to do druhého kola. V druhom čítaní môžme prijať aj iné opatrenie, ako tento strop bude stanovený. Ale nie je možné, aby tento úžernícky Klondike na Slovensku ďalej fungoval! Nie je možné, aby nebankové subjekty pod ochranou štátu robili z občanov Slovenska bezdomovcov! Toto musíme zastaviť.
Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. Chce sa k rozprave vyjadriť aj pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Len krátko, ctené dámy, vážení páni, a viac-menej apelačne, pretože zákon je relatívne jednoduchý, ale ten problém je veľký, známy. Má svoju aj históriu, aj isté extrémy alebo výrazné prejavy a ja som presvedčený, že to treba riešiť. Nepotrebujeme možno skrátené konanie, ale konanie samo osebe, konanie, ktoré je aj v rukách tohto parlamentu. Kto chce hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod, odsúva to na iný, na potom, na lepšie možno časy, keď nebude stúpať Dunaj.
Pavol Zajac predkladá návrh, ktorý je čitateľný, má svoje ratio a ja ho považujem za dobrý základ. Nebolo by dobré, ak by medzi úspešné podnikateľské odvetvia na Slovensku, v krajine Európskej únie, eurozóny, patrila úžera ako spôsob obživy alebo zisku. Krajina, kde sa darí korupcii alebo nepoctivému zarábaniu na biede alebo negramotnosti, áno aj nevedomosti iných.
A to posledné chcem povedať, štát, štátna moc, parlament, vláda, prezident, štátne orgány sú zodpovedné za isté istoty, ale nie tie iné, ale na prvom mieste bezpečnosť a spravodlivosť. Bezpečnosť a spravodlivosť, lebo ak to iné bude prioritnejšie, kto bude zodpovedný za bezpečnosť a spravodlivosť, aby ju potom ľudia brali do vlastných rúk alebo hľadali nejaké, nejaké úniky od problému? Preto to pripomínam, lebo aj téme spravodlivosti, aj bezpečnosti môžeme napomôcť reguláciou pomerov v spotrebiteľských úveroch tak, aby sa darilo transparentnému zodpovednému podnikaniu. Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.