19. schôdza

Nech sa páči, Ján Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Mne sa páči tento návrh a chcem ho obohatiť možno z iného pohľadu, taká obhajoba technická. Skúsme si dať otázku, pri odkanalizovaní vody za čo vlastne vznikajú vodárenským podnikom náklady? No zato, že voda prejde potrubím sama osebe, tam, samozrejme, boli potrebné nejaké fixné náklady, ktoré boli zapracované do tohto systému, tie sa už nemenia. Ja si myslím, že úplne podstata nákladov vodohospodárskych spoločností vzniká pri kanalizovanej vode z toho, že túto vodu je potrebné čistiť, že jednoducho sú tu potrebné mechanické a chemické systémy, ktoré ozaj vyvolávajú nie fixné, ale prevádzkové náklady. A z tohto pohľadu môže teda byť úplne logické, že čím viacej tej vody pretečie, tým viacej takýchto nečistôt mechanických, chemických v nej máme a tým viacej ich musíme zachytiť, na čo vynakladáme prostriedky, ktoré sú tomu primerané. Avšak pri dažďovej vode sa možno oprávnene domnievať, že sa jedná o formu, nechcem povedať, úplne čistej, lebo už dnes nie je čisté úplne nič, lebo aj kyslé dažde máme, ale v zásade ide o vodu, ktorú čistiť nie je potrebné, ba dokonca, ak by sme na to pozreli trocha úsmevne z opačnej strany, tak je to voda, ktorá pomáha rozriediť kaly a pomáha technologickému procesu v tých samotných zariadeniach filtračných vodu úspešne odkanalizovať, takže ak by sme sa chceli dostať do istej skratky, takej trocha mierne provokatívnej, tak povieme, že dokonca by mohol odberateľ vody faktúrovať vodárenskej spoločnosti súčiastku za to, že jej pomáha pri technológii čistenia vody. Takže tento technologický pohľad, by som si dovolil tiež naň upozorniť. A z toho pohľadu je tiež absurdné, aby sme za niečo takéto platili, a návrh pána poslanca Hlinu s radosťou podporím.

Nech sa páči s reakciou, Alojz Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, určite hrozí v našej krajine, je to riziko obrovské, že také, táto úprava by sa potom premietla niekde úplne inde, hej, no ale tak potom nerobme nič. Viete, že to je potom fakt už totálna defenzíva, totálna rezignácia, však nerobme, však dajú to niekde inde. Nie, urobme to a pristrážme cez regulačné mechanizmy, nech to nedajú inde. Pravda je taká, že len Bratislavská vodárenská spoločnosť nevie, čo má robiť s peniazmi, toľko ich majú a robia také psie kusy, že tu niektorí kolegovia by vám vedeli doplniť, ktorí kontrolujú Bratislavskú vodárenskú prostredníctvom straníckych nominantov, že nevedia, ako to majú minúť. Čiže áno, musia nastúpiť regulačné mechanizmy a nemôže sa to nakryptovať niekde inde. Určite to treba prizrieť a ustrážiť. Ale to ergo neznamená, že teraz rezignujeme, lebo však tak či tak sa to objaví a niekto by to možno argumentačne tak postavil, však to je jedno, však to dajú niekde inde. Nie. Neurobme to, nerezignujme a nedovoľme to hlavne, lebo to viem, že niekomu by to strašne vyhovovalo, aby to tak bolo a sa s tým strašne studeno a cynicky kalkuluje a my tak rezignovaní s tým skloneným chrbátom držíme a držíme, kvôli tomuto naozaj nemusíme. A tu aj v diskusii sa objavuje presne, že čo by človek nepovedal, že sa to možno dá otočiť aj opačne. Ďakujem pekne.

Posledný rečníkom prihláseným do rozpravy je Igor Matovič. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predošlý návrh zákona, aj za tento návrh zákona hlasovať budem, len dôvod je možno trošku iný. Kým pri tom predošlom návrhu zákona si ho viem predstaviť ešte tvrdší, pri tomto bez toho, aby sa opravil v druhom čítaní a zásadne opravil, by v podstate tých, ktorých chcel možno navrhovateľ chrániť, by na neho, na súčasné znenie iba doplatili.
Skúsim to vysvetliť na jednoduchých dvoch nákresoch. Tak ako je napísaný návrh zákona, tak hovorí o týchto dvoch strechách. Je tu jedna strecha, má 500 m² a je tu druhá strecha, ktorá má tak isto 500 m². Pod touto strechou na Slavíne, pod strechou 500 m² bývajú traja ľudia. Zbohatlík, vila za 3 mil. eur - platí za dažďovú vodu za 500 m². Pod touto strechou, pod 500 m², čo je približne plocha klasického činžiaka trojvchodového, býva 300 ľudí. Týchto 300 ľudí platí dažďovú vodu za 500 m². Ak by sme išli a schválili návrh zákona v prvom a druhom čítaní bez zmien, podľa toho, čo navrhovateľ predstavuje, títo traja ľudia bývajúci u zbohatlíka a týchto 300 ľudí všetci by platili rovnakú sumu za dažďovú vodu. Lebo všetci by platili zvýšené poplatky za stočné, lebo vzhľadom na to, že navrhovateľ vôbec nenovelizuje zákon o regulácii sieťových odvetví, de facto, keď si prečíta návrh zákona o regulácií sieťových odvetví a vykonávaciu vyhlášku, § 2, kde je rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov, de facto plné náklady, ktoré by sme takýmto, ktoré by takýmto, takouto novelou vodárňam vznikli a kanalizáciám, komplet celé náklady by sa premietli do zvýšenia ceny stočného za nie dažďovú vodu, lebo tá by sa už účtovať nemohla, ale za normálnu klasickú vodu, ktorá do tých bytov a domov bola privedená. Čiže toto najväčšia chyba, bohužiaľ, tohto zákona. Napriek tomu budem za neho hlasovať, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní. Ale jedine novelou zákona o regulácii sieťových odvetví, kde by sa muselo vyslovene zakázať preniesť tento poplatok alebo teda znížený príjem do zvýšenia ceny stočného. V tej podobe, ako navrhovateľ dnes návrh zákona predkladá, drasticky by sa zvýšili poplatky stočného pre najchudobnejších ľudí, ktorí bývajú v činžiakoch, a drasticky na druhej strane by sa znížili poplatky pre najbohatších ľudí, ktorí bývajú v luxusných viliach, vilách. Čím menej ľudí pod väčšou strechou, tým by sa mali lepšie, čím viacej ľudí pod menšou strechou, by sa mali horšie.
Čiže súčasne jak je napísaný návrh zákona, je výrazne, výrazne antisociálny, v prospech zbohatlíkov na úkor najchudobnejších ľudí. Hovorím, napriek tomu ho podporím, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní novelou zákona o regulácii sieťových odvetví. Skúsim teraz použiť ešte potom jeden príklad, ktorý aby sme tak možno sami pochopili takú tú nespravodlivosť, ktorú ľudia cítia, pri týchto poplatkov, alebo pri dažďovej vode, že prečo to je nespravodlivé. Skúsme si predstaviť, že lístok z Bratislavy do Popradu na IC-čko stojí 22 eur. A máme teraz dve možnosti. Že lístok z Bratislavy do Popradu stojí 22 eur alebo lístok stojí 12 eur a 10 eur stojí vstupenka na stanicu. Jeden aj druhý prípad je 22 eur. Ale ak by nám to účtovali železnice, že vstup na stanicu stojí 10 a lístok stojí 12, pravdepodobne by sa ľudia búrili proti tomu vstupu na stanicu, lebo by sa im to nezdalo normálne, však teda keď chcem ísť na vlak, tak musím vstúpiť na stanicu. A to je úplne krásna paralela s tým, čo dnes máme alebo akým spôsobom sú riešené poplatky za dažďové vody. Áno, máme tu náklady na stočné rozdelené medzi náklady na stočné z vody, ktorá do domu alebo bytu prichádza, a rozdelené medzi dažďovú vodu. Ale dokopy na základe zákona, ktorý navrhovateľ nemení, zákona o regulácii sieťových odvetví stále náklady tie kanalizácie budú mať rovnaké s odvodom tých splaškových vôd alebo jak sa to nazýva dokopy, splaškových a dažďových vôd. To znamená, že ak by sme prijali túto novelu, tak náklady by zostali rovnaké a ÚRSO by iba tieto náklady premietlo do menšieho počtu kubíkov, čiže do stočného za klasickú teda vodu, ktorá aj teda do bytu a do domu pritečie. Čiže nestalo by sa nič iné, iba príklad stočné by nestálo euro, ale stálo by dve eurá. Ale možno by ľudia mali lepší pocit, presne tak jako som popisoval pri tých dvoch cenách alebo dvoch rozličných cenových politikách pri lístkoch na IC-čko do Popradu. V jednom prípade ak to bude 22 eur a platíme iba za lístok do vlaku, sme spokojní. Ale ak by nám účtovali 10 plus 12, desať za vstup na stanicu a 12 lístok, tak naveky v nás zostáva nejaký pocit nespravodlivosti. Ale ak chceme, tým železniciam zakázať a zakázať tých, vyberať tých 10 eur, tak musíme povedať, odkiaľ tých 10 eur si zoberú. Alebo teda naozaj zmeniť zákon tak, že tých 10 eur si vôbec za vstup na stanicu pýtať nebudú môcť. A v tom prípade, naozaj reálne aj urobíme to, čo sľubujeme. Čiže, bohužiaľ, ale to ešte raz hovorím a tretí- alebo štvrtý- a desiatykrát, návrh zákona podporím, lebo úmysel je dobrý. Len ho treba opraviť v druhom čítaní. Bohužiaľ, v tejto podobe je iba v prospech bohatých a čím bohatší človek vo väčšom dome, tým väčší prospech a presne opačne na úkor tých najchudobnejších. Lebo nerieši to, kto by zaplatil vlastne znížené, znížený príjem vodární z dažďovej vody. Ďakujem pekne.

Na posledného rečníka sú dve faktické poznámky. Nech sa páči, Helena Mezenská.

Dovolím si zareagovať už na to, čím som ukončila poslednú faktickú poznámku. A síce ja som poukazovala na to riziko možného prenosu zrušených poplatkov do zvýšenej ceny, jednotkovej ceny za tieto odpadové vody. Ale ÚRSO by tak predsa nemuselo urobiť. Ak by sme nastavili režim kontroly a mechanizmus kontroly tak, že by to ÚRSO odkontrolovalo, tak predsa toto by bol neoprávnený náklad, ktorý by vstupoval do výslednej jednotkovej ceny. Takže opäť je v hre len to, akým spôsobom budeme my dohliadať na to, čo má kontrolovať samotné vodárne. Bude to zase len výrazom toho, nakoľko je účinná kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Toto sa vôbec nemusí preniesť do zvýšenej jednotkovej ceny za vodu ako oprávnený náklad. Dokonca tvrdím, to by bol v zmysle tohto zákona, ak by prešiel, neoprávnený náklad.

Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Ja si dovolím ešte raz zareagovať tou faktickou poznámkou. Chcem povedať, že dážď nie je odpadom, to už je to také dehonestujúce voči tomu dažďu, lebo veľakrát, a teraz tie posledné roky, keď sme mali také suchá, tak dážď a voda má cenu zlata. Koľké krajiny by to platili zlatom, aj by si to zaplatili, len aby zapršalo. Sú krajiny, kde celé roky neprší, alebo sú krajiny, kde len veľmi málo prší. Tak už len z toho, ja už by som aj to len z toho zásadného významu to neradil medzi odpady, že je to odpad, dážď. Aj keď tie obavy, ja som to aj tiež vyjadril, že zdvihnú cenu za stočné, ale dať to aj tak, že aby cena stočného nepresahovala viac ako 50 % vodného. Aj keď tie kanály, vodárne a kanalizácie budú hľadať zase len spôsoby, ako odvodniť z tých rodinných rozpočtov tie finančné prostriedky, ako na tom zarobiť, ako vyťažiť, ale cez to všetko dažďovú vodu. Ja zahlasujem za tento zákon, teším sa, že je tuná. Aj ja som presne nad touto vecou rozmýšľal a uvažoval. Dažďová voda, aby nebola odpadom, ale naozaj. Aby sme aj takto, takouto drobnosťou mohli vyjsť mnohým rodinám a domácnostiam v ústrety. Ďakujem.