19. schôdza

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, ale chcel by som vysvetliť, keď ste sa pýtali, prečo som zobral ten príklad kolegu Freša alebo prečo som si bral do úst KDH. No preto, lebo aj teraz v tom vystúpení ste povedali, že zastávate dve takéto funkcie volené. Je nespravodlivé a nemorálne, to citujem vás, ak teda KDH ide o morálku, o spravodlivosť, tak podľa mňa, mali ste v rukách pritlačiť a povedať, áno, kolega Frešo, podporíme ťa, možno ti dohodneme aj podporu Obyčajných ľudí, len daj verejný prísľub, že keď budeš znova županom, nebudeš zároveň aj poslancom, mne by to stačilo. Keď chceme niečo takéto meniť, navrhujeme a opakovane o tom hovoríme, tak mali by sme byť príkladom a v tom prípade by sme mali byť uveriteľní.
Keď ste tak, to vlastne nie je úplne na mieste, si buchli do Peťa Polláka, povedali ste, že kolega tu chodieva iba na hlasovanie, aj to nie na všetky. Ja si trúfnem povedať, keď to tak sledujem, že Peter Pollák trávi tuto v pléne, plus-mínus rovnaký čas ako vy, kolega Brocka, a myslím si, že aj v tom počte hlasovaní bude plus-mínus tak ako vy. Takže asi by to nebolo úplne správne ho takto zhovaďovať, keď tu nie je, a dupľom, keď to nie je pravda.
Ale, samozrejme, ak by to prešlo do druhého čítania a vy poviete, že myslíte si, že exekutívna funkcia alebo teda, že aj splnomocnenec je v konflikte, hoci podľa dnešnej úlohy, keď naozaj chodí po ministerstvách, vyjednáva zmeny zákonov, čo je v podstate tá istá robota, čo robia poslanci Národnej rady, a preto si myslím, že dnes to práve v tej konkrétnej funkcii nie je v konflikte, ale keď poviete, že bude tam splnomocnenec, tak tam pribudne splnomocnenec a Peter sa na druhý deň vzdá toho postu, najmenší dôvod nemá, aby sa nevzdal. A ešte, čo je ešte možno na ňom taká zvláštnosť, tak on ten druhý post robí preto, lebo jednoducho cíti niečo voči tomu etniku, možno nejaký taký morálny dlh, alebo preto, lebo z neho pochádza, a neberie ten druhý plat alebo, lepšie povedané, celý ho dostáva a vracia späť na nejaké účely, neviem.

Ďakujem za slovo. Zaujímavá analýza bola tuná, aj ten prepočet tých preferenčných hlasov, keď som to tak počúval, premiér tejto krajiny má trištvrte milióna hlasov, je istým nositeľom hodnôt, možno predstaviteľom politickej strany, ktorú ľudia, občania volia predovšetkým skrze túto osobnosť, ale na druhej strane je tu veľký teda paradox to, že ak je tu niekto s preferenčnými hlasmi a rovnako tiež v Národnej rade, kde jeho počet preferenčných hlasov je okolo 600 alebo 800. A ak sú tu možno predstavitelia ďalšej štátnej správy a hovoria, že občania ma zvolili, možno by bolo také zaujímavé a dať také to spodné kvórum, teda ak chceš byť poslancom Národnej rady a zároveň vykonávať mandát predsedu VÚC-ky, no tak, aby si získal minimálne 15-tisíc preferenčných hlasov napríklad, hej. Tuná to vychádzalo v tom priemere pre politickú stranu SMER, že je to 13 600 hlasov, kde v podstate mnohí z ministrov vo vláde sú a nedosiahli počet preferenčných hlasov v samotných voľbách. Potom naozaj aká je dôvera v konkrétnych aj tých ľudí, ktorí sú v tej exekutíve, vo výkonnej zložke, možno aj toto je taký zaujímavý pohľad, sám som nad tým sa zamyslel a budem aj nad tým rozmýšľať, no a v podstate a toľko som len chcel povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som poprosil pána kolegu, či by som nemohol vystúpiť pred ním. Nie je za tým žiadny špekulatívny úmysel, ale naozaj by som chcel k tejto téme trošku nadstranícky niečo povedať preto, lebo je to veľká téma, dokonca téma ústavná, ktorá presahuje možnosti presadiť tento návrh jednou politickou stranou alebo skupinou poslancov, preto, Igor, by som si bol možno želal, keby sme boli pred týmto podaním návrhu trošku diskutovali a našli väčšiu zhodu na tom, ako sa vysporiadať s týmto vážnym problémom, ktorý ja nazývam, tak ako v iných takýchto podobných právnych situáciách, problémom konfliktu záujmov.
Naša legislatíva upravuje konflikt záujmov poslanca Národnej rady s inými funkciami, ktoré poslanec môže, či už naplno, alebo obmedzene vykonávať, a preto táto diskusia je legitímna a aj preto Kresťanskodemokratické hnutie má vo svojich programových dokumentoch túto tému ako jednu z priorít ako stabilizovať ústavné funkcie tak, aby sme ich mohli vykonávať naplno, dôstojne, zodpovedne a nerobili pred občanmi Slovenskej republiky nejaké virtuálne divadlo, že jeden človek môže obsiahnuť niekoľko funkcií, a to nielen funkcií volených, ale aj funkcií menovaných. Tu medzi nami je niekoľko kolegov, ktorí, a nebudem personifikovať, nebudem to stranícky ťahať do tejto diskusie, zastáva niekoľko vážnych postov, či už na úrovni celoštátnej, regionálnej, komunálnej alebo verejnej služby a vôbec mi v tejto chvíli, dámy a páni, nejde o plat a odmenu, ktorú za to môže ten, ktorý sa na takúto službu podujal, dostať. Skôr sa zamýšľam nad tým, že či je to ľudsky a fyzicky možné, zvládať takéto vážne a zodpovedné funkcie jednou osobou a naraz.
Dnes som tu videl už niekoľkokrát spomenutého pána kolegu predsedu strany, župana Bratislavskej župy Paľa Freša v pracovnom oblečení, v gumákoch a celkom som chápal jeho obavy z toho, že musel ísť na hrádzu, pozerať a riešiť problémy preto, lebo mu to vyplýva z jeho pracovných povinností predsedu vyššieho územného celku, a v okamihu, keď som ho zbadal, som si položil otázku, ako ťa mám teraz vnímať? Ako ústavného činiteľa alebo ako predsedu vyššieho územného celku? Ktorá zodpovednosť je v tejto chvíli pre teba dôležitejšia a či sa to dá naraz v jednu a tú istú minútu, v jednu a tú istú hodinu a v jeden deň zvládať. Ja osobne si myslím, že nie. Preto aj vítam túto iniciatívu, hoci ja osobne a moji kolegovia v našom klube sme sa zamýšľali nad tým, kedy s touto iniciatívou vyjsť a neurobiť z toho len gesto. Igor, zdá sa mi, že v tejto chvíli je to len gesto, naozaj silné politické gesto, ktoré nerieši problém preto, lebo nie je to v širšom politickom spektre prerokované tak, aby sme hľadali zhodu na tom, že kde ten konflikt záujmov vymedziť tak, aby sme si uvedomili, že nie je možné vykonávať poslanca Národnej rady, župana, možno primátora, možno starostu. Ja neviem, kde je tá hranica toho konfliktu, kde už to nejde. Kde ľudsky ani občiansky, ani fyzicky sa to nedá zvládnuť, preto ja tento návrh považujem za začiatok diskusie, ktorá by mohla pokračovať v hľadaní zhody, ale takej, ktorá umožní v pléne Národnej rady prijať zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Preto, lebo existujú rôzne modely. Môžme si študovať francúzsky, nemecký, rakúsky niečo z toho nájsť pre ponuku slovenského, ale ja nemám iné riešenie, ako v tejto chvíli potvrdiť, že tak ako povedal môj kolega Julo Brocka, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje tento návrh, túto iniciatívu na zmenu vymedziť niekde ten konflikt záujmov, ale tak, aby sme si to dokázali uvedomiť všetci, a toto rozhodnutie prijať bez ohľadu na to, kto akú stranu reprezentuje, bez ohľadu na to, kto akú funkciu zastáva, ale kto si tú zodpovednosť za túto krajinu a za svoje možnosti dokáže aj uvedomiť.

Ďakujem. Ja možno len jednu súvislosť, ktorá nezaznela ani pri vystúpení môjho predsedu poslaneckého klubu a myslím, že ani Julko Brocka to nespomenul, ale teda v súvislosti s tým, čo KDH spravilo alebo nespravilo, čo mohlo spraviť, aké iniciatívy malo mať, je jedna vec, svojho času v anglickej tlači bola anketa, že čo by som, samozrejme, oslovili vplyvných ľudí z vtedajšej spoločnosti, že čo by chceli zmeniť, aby prispeli k zmene sveta? A Chesterton napísal takú jednu peknú vetu, že by chcel zmeniť v prvom rade sám seba. Hovorím to preto, že toto je rozmer tej diskusie, v ktorej KDH podľa mňa má istý prím v tom, že sme prijali vnútrostranícku normu aj pre najbližšie župné voľby, že prinajmenšom v našom politickom priestore, a to nazývam aj realizmom politickým, pretože naozaj dneska my nemáme na to, aby sme zmenili ústavu, ak je väčšinový odpor voči tomu, ale KDH prijalo nielen úzus, ale dneska máme to vlastne súčasť vnútrostraníckych teda dokumentov rozhodujúcich strany, ktoré hovoria, že pre budúce voľby už nijaká kombinácia mandátov v takýchto vysokých pozíciách nebude možná. Chcel by som to dať ako príklad, že ak chceme niečo meniť a nemáme na to silu, máme silu meniť sami seba. Ďakujem.

Kolega Hrušovský, ďakujem za podporu. Myslím, že je dobré, že som tu vlastne pomenoval ako konflikt záujmov, že vlastne aj to je ten moment, ktorý by sme mali do toho vniesť. Ale trošku teda sa ma dotklo, keď hovoríš, že to je iba, vnímaš to ako gesto, že teda možno chýba ti také nejaké širšie hľadanie nejakého politického konsenzu. Ale potom si hovoril teda, že vnímaš to ako začiatok diskusie. Áno, z pozície nás ako opozičného klubu, čo iné môžme urobiť? Máme proti sebe valec 83 ľudí, my sa môžme v opozícii, aj kebyže sa dohodneme my s KDH alebo kto, ešte možno sa k nám niekto pridá, možno MOST, možno niekto iný. A čo by nám to mohlo, akože stále by sme predložili iba návrh zákona, otvorili by sme vlastne diskusiu. Ale mne práve už chýbal reálny nejaký čin, lebo ja som stále sa iba vnímal zo strany KDH proklamované, teda jeden mandát stačí, a stále som to vnímal iba ako nejaké také gesto a chýbal mi ten čin, tak, tak sme ho urobili. Avšak si to nezáviďme navzájom, myslím si, že stojíme v tejto veci na jednej lodi, a hľadajme spôsob, ako presvedčiť ďalších.

Ďakujem pekne. Ten zákon predkladá kolega z politickej strany OĽaNO, diskutujú kolegovia z politickej strany KDH, ale najčastejšie sa spomína SDKÚ - DS. (Povedané so smiechom.) Tak dovolím si aspoň krátkou faktickou poznámkou reagovať na kolegu Hrušovského a povedať, že áno, aj ja vnímam ako problémové to, že poslanci VÚC-ky sú zároveň primátori a starostovia miest v danom regióne, že primátori a starostovia sú zvolení do Národnej rady. Vnímam to skôr z pohľadu konfliktu záujmov a z pohľadu toho, že vzniká určitá disproporcia, sú do určitej miery títo primátori a starostovia zvýhodnení, pretože majú viac informácií a lepšie kontakty a možno v súťaži v porovnaní s inými starostami a primátormi toho vedia viacej vybaviť. Ja neviem, či to je dobré, či to je zlé, treba to z tohto pohľadu posudzovať, ale v každopádne to deformuje systém. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka je, neviem do akej miery časovo a fyzicky, keďže o tom hovoril pán poslanec Hrušovský, je problém pre starostu, primátora alebo župana z Bratislavského kraja vykonávať mandát poslanca Národnej rady, ale ja si osobne neviem predstaviť, že by som bol predsedom Košického samosprávneho kraja a poslancom Národnej rady, aby som hovoril úplne konkrétne o sebe, keď som kandidoval do VÚC-ky, povedal som, že zložím mandát poslanca, že buď budem riadiť Košický samosprávny kraj alebo sedieť v parlamente tri týždne. Neviem si to ja predstaviť. V Bratislave je to jednoduchšie, lebo tá vzdialenosť je v desiatkach minút.
A moja posledná poznámka je, že ten problém je v tom, že strana OĽaNO nemá poslancov vo VÚC-ke, lebo tieto voľby idú najbližšie. Ale úprimne vám poviem, že keď SMER bude stavať europoslanca Maňku na župana a svojich starostov a primátorov, tak aj SDKÚ - DS bude stavať svojich starostov a primátorov, lebo ináč budeme znevýhodnení v politickom boji.

Ďakujem pekne. Ja som mal tiež s tým svoju osobnú skúsenosť, keď som bol poslancom vo Federálnom zhromaždení, zároveň som vtedy vykonával funkciu prednostu Okresného úradu v Nitre. Jednoducho to nešlo. Nešlo to a ani sa to nedalo, aj keby som to bol akokoľvek chcel, a preto už vôbec neviem a obdivujem niekedy schopnosti ľudí, ktorí sú poslancami Európskeho parlamentu a zároveň predsedami vyššieho územného celku, ako sa to dá. To nie je o plate, naozaj ja doprajem každému, čo si zaslúži. Preto je to výzva aj pre nás, aby sme zreálnili svoje schopnosti a možnosti. Možno by sme mohli začať úplne niekde inde, ako zabrániť vlastniť dva volené mandáty. Niečo podobné, ako je pri poslancoch a členov vlády Slovenskej republiky, že jeden z tých mandátov spočíva. Proste, že si zvolený za poslanca Národnej rady, si vymenovaný za člena vlády, mandát poslanca nestrácaš, ale ti zostáva, ale uprednostníš pred ním inú funkciu, že tu niekde vybalansovať ten priestor pre hľadanie toho konkrétneho riešenia možno, ktoré je menej náročné ako toto radikálne, ktoré je v istom konflikte so zastupiteľskou demokraciou, lebo tí ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť, koho zvolia, či už poslanca za starostu alebo župana, alebo nie. Takže tu by som ako vedel nájsť nejaký múdry kompromis a, dámy a páni, veď sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, chcel by som k tomuto návrhu zákona, keďže ho považujem za splnenie ďalšieho z dvoch predvolebných sľubov, ktoré sme mali aj v roku 2010, aj v roku 2012 či už v našom spoločnom, alebo potom v individuálnych programoch, kde nám vadili tzv. poslaneckí supermani alebo supermani funkcionári, ak by som to nazval všeobecne. Čiže teším sa tomuto návrhu zákona, pretože sme svojho času sľúbili, že ho predložíme znova, a chcel by som sa venovať dvom spektrám a možno aj reagovať na mojich predrečníkov v rozprave, či už pána poslanca Brocku, alebo pána poslanca Hrušovského.
My sme svojho času, dobová tlač, ak to tak nazveme, to zachytila, dá sa to tým pádom, aj keď pán Brocka gúglil, vygúgliť, kedy 13. 6. v roku 2011 sme sa snažili túto situáciu riešiť naším vlastným návrhom zákona, a to sme boli súčasťou vtedy vládnej koalície, resp. sme ju v mnohých veciach alebo takmer vo všetkých veciach podporovali, a vtedy sme navrhovali nasledujúcu vec, ja si dovolím zacitovať teda z dobovej tlače:
"Štyroch poslancov zastupujúcich občianske združenie Obyčajní ľudia omrzelo čakať na vládnu štvorku. Problém viacnásobných poslancov, či starostov, primátorov a zároveň členov parlamentu, sa rozhodli riešiť po svojom. Zatiaľ čo tlak KDH umožnil presadiť do programového vyhlásenia vtedajšej vlády zmienku o presadení pravidla jeden mandát stačí, Obyčajní ľudia, v tom čase štvorka, na júnovej schôdzi v roku 2011 chceli navrhnúť odobratie významnej časti platu poslancom, ktorí sedia na dvoch, niekedy troch, niekedy štyroch stoličkách. Ročne by tak mohli prísť o niekoľko desiatok tisíc eur."
Kým na myšlienku kresťanských demokratov koalícia potrebuje aj hlasy z opozičných lavíc, keďže by sa jednalo o ústavnú zmenu, návrh Obyčajných ľudí sme si mohli ako vládna štvorka, tak ako píše redaktor, mohli sme to odklepnúť vo vlastnej réžii, bola by na tom stačila naša vtedajšia 79. Argumentovali sme tým, že ľudia zvolili poslancov, aby vykonávali svoje mandáty zodpovedne, na plný úväzok, a nie tak, ako predrečníci hovorili, máme a mali sme za to, že neexistuje žiadny predpoklad na to, že existuje nejaký poslanecký superman, ktorý zo vzdialených končín krajiny dokáže rovnako zodpovedne s plnou váhou vykonávať či už primátorské kreslo, alebo zastávať županskú funkciu úplne rovnako ako..., alebo v súbehu s poslaneckým mandátom.
Hovorili sme, že jedným zadkom sa nedá sedieť na dvoch stoličkách, a keď to nejakí supermani chcú tvrdiť, tak nech to nejakým spôsobom preukážu štatistiky. Mal som v úmysle tie štatistiky, z ktorých vypadáva napr. aj ten dotaz na Petra Polláka, kde, kde úplne rovnako sa zúčastňuje ako vy, pán kolega, stránka do tankoch.sk to, to vie celkom, lebo pracuje s databázou Národnej rady, dokázať, či už účasť na hlasovaniach, alebo aj množstvo zapojení sa do rozpráv, dokonca kde oni dokážu zrátať teda množstvo slov. Čiže je asi pravdepodobne na to nejaký softvér, ale nemyslím si, že by sme sa v tomto celkom mali pretekať, pretože, tak ako spomínal Igor Matovič, pán poslanec Pollák pristúpil k výkonu druhého mandátu s tým, že sa vzdal príjmu z výkonu iného mandátu. Takže ten apel na šetrenie prostriedkov tuná nie je alebo odpadá. To, či danú agendu bude stíhať alebo nebude, ukáže, dúfam, že výsledky jeho práce a bude musieť urobiť odpočet. Ja som sa k tejto iniciatíve vyjadroval s tým, že myslím si, že súbeh platov z výkonu poslaneckého mandátu a akékoľvek funkcie by mal teda stačiť, a mám za to, že na najbližšiu schôdzu alebo v najbližšom období tento návrh zopakujeme. Ale nebudeme mať tú silu koaličnej, koaličnej opory, kedy vtedy neprišlo teda k hlasovaniu a prijatiu tohto nášho návrhu nie z opozičných lavíc, ale vtedy z koaličných, tak uvidíme, lebo teraz sme odkázaní na vládnu stranu SMER, či to, aby ak aj je súbeh týchto funkcií, tak nevyplývala z neho možno nejaký agregácia alebo kumulácia platu, kedy si niekto z verejných funkcií a zastávania a ich zastávania urobil výhodnú živnosť, výhodný biznis.
Takže to, aby sme navrhli, že, jednoducho povedané, ak 90 % suma presahuje plat poslanca, chceme, aby poslancovi zostalo z platu, ktorý poberá mimo poslaneckého, len životné minimum. To toľko pre budúcnosť.
K návrhu samotného zákona. Je samozrejmé, že tak ako sa tešil pán poslanec Brocka, že sa tu našla ďalšia skupina poslancov, ktorí reťazeniu funkcií alebo zabráneniu toho, aby jeden človek zastával viacej funkcií, že sa tu našlo ďalšie zoskupenie. Nie sme v tejto téme noví. Myslím si, že mohli sme časť práce odrobiť už za predchádzajúcej vlády, ak by sa vtedy, nazvem to tak obrazne, koaliční partneri boli dostáli svojich slov a svojich predvolebných programov a dokonca aj programového vyhlásenia vlády, a mohli sme mať čiastočne túto tému vyriešenú. Tým, čo máme na stole, teším sa podpore a takisto za seba chcem tento návrh podporiť a presadzovať pravidlo, že jeden mandát stačí, viem aj na osobnom príklade, kedy mám zato, že ak sa niekto venuje funkcii zástupcu ľudu alebo tribúna ľudu, alebo poslanca Národnej rady naplno, má čo robiť, aby to dokázal možno v 12-hodinovej dennej dotácii, čo tejto práci chce venovať, zvládnuť. Tým pádom sú pre mňa, a to som naučený pracovať veľa, tým pádom je pre mňa až nepochopiteľné, že niekto dokáže v rámci svojho time manažmentu zvládať 2-3 funkcie, ktoré, ako správne poznamenal pán poslanec Brocka, sú platené z verejných financií.
Chcel by som teda apelovať, aby si to osvojili tí, ktorí môžu o tomto rozhodnúť, a aby si či už dokázali šetriť na vlastnej koži, alebo nerobiť tu nejaké divadlo pred verejnosťou, že budú danú agendu dostatočne zvládať, že budú sa snažiť presvedčiť verejnosť o tom, že zvládajú niekoľko funkcií, pretože niekde to potom kríva a potom aj celkový pohľad na túto poslanecké snemovňu, kde si nesieme tzv. možno kolektívnu vinu za to, akým spôsobom sa ktokoľvek z nás stavia k výkonu poslaneckého mandátu, znášame úplne všetci a chcel by som, aby to budúcna sa poslanci venovali výkonu svojho mandátu naplno, aby nereťazili svoje funkcie, a preto je akákoľvek iniciatíva, nech príde z akejkoľvek strany, v tejto oblasti vítaná, a dúfam, že okrem 10 %, ktoré my 15 v parlamente máme, a pri podpore KDH sa rozširuje, aby sa táto skupina poslancov rozširovala, a keď budú mať tú možnosť a budú tvoriť vládnu zostavu, aby nezostalo pri planých sľuboch predvolebných programov, ale naozaj sa pristúpilo k tomu, aby sme to zákonne zakázali, resp. stanovili také pravidlá, že jeden mandát bude skutočne stačiť.
Ďakujem za pozornosť a pripájam sa k predkladateľom, žiadam alebo prosím o podporu k tomuto návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa zapojili do rozpravy, a teda do faktických poznámok. Mrzí ma len to, že vlastne takýto návrh zákona prerokovávame v tieni povodní a možno aj teda nezáujmu samotných poslancov, ale aj teda tým pádom aj bez pozornosti ľudí, adekvátnej, ktorú by si tento návrh zákona podľa mňa aj vcelku zaslúžil. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že keď volí za poslanca Národnej rady svojho starostu, svojho primátora, že síce je pekné, že ho poznám, ale zároveň si volím to, že ten človek nebude robiť pre mňa prácu v mojej obci, v mojom meste, ale bude robiť práci inú, ktorá síce je takisto pre mňa, ale už by mala byť v podstate pre všetkých ľudí na Slovensku. Čiže je to také zvláštne a vlastne mňa aj mrzí, že politické strany práve tento moment znalosti, verejnej, starostov, primátorov doslova podľa mňa zneužívajú na to, aby takto skorej získali možnosť alebo získali viacej hlasov pre týchto ľudí a nevysvetľujú zároveň jedným dychom, že tým, že si zvolia svojho starostu, primátora do Národnej rady, tak ten starosta, primátor o to menej sa bude vlastne tým ľuďom, ktorí ho zvolia, venovať ako starosta a primátor.
Myslím si, že návrh, tak ako je predstavený, tu mohol byť už dávno. Zaregistroval som iba mnoho rečí, ale, bohužiaľ, zákon, o takomto zákone Národná rada podľa mojich informácií ešte nerokovala a je tu prvýkrát nato, v duchu jeden mandát stačí. Jeden mandát, volený mandát na plný úväzok.
Ako som povedal aj v rozprave, myslím si, že ak by bola dobrá vôľa, tak, tak by sme sa mohli zapodievať tým, že či má zmysel zakazovať nejaký súbeh mandátov starostovi, ktorý na nejaký štvrtinový úväzok sa stará o obec, ktorá má 50 obyvateľov. To asi pravdepodobne by úplne nemuselo byť účelné a zmysluplné. Ale zakázať poslancovi Národnej rady, aby zároveň bol šéfom župy, kde má na starosti niekoľko sto ľudí, niekoľko stámiliónový rozpočet a má na plný úväzok robiť manažéra v tejto funkcii, myslím si, že je správne. Takisto si myslím, že by poslanec Národnej rady nemal byť starostom veľkej obce a už dupľom nie primátorom mesta a nie ešte aj krajského mesta.
Včera som vôbec nechcel byť konkrétny, ale nakoniec to tak trošku si zlizol kolega Frešo z SDKÚ, ale však jeho bojovníci tuším sa tu ani nenachádzajú. Takže nie je to len Frešo, samozrejme, ale je to mnoho poslancov, a teda aj v iných politických stranách, hlavne teda v SMER-e ich je požehnane.
Bolo by mi veľmi sympatické, ak by pred voľbami, ktoré teraz nás čakajú, pred VÚC-karskými voľbami, tí z nás, ktorí sa rozhodli kandidovať, by čestne vyhlásili: Ak budem zvolený, vzdám sa poslanca, á, funkcie, alebo teda mandátu poslanca Národnej rady. Presne tak, ako to dokázal pred necelými tromi rokmi pán primátor Slavkovský z Liptovského Mikuláša. Myslím si, že to bolo(bol) príkladný prístup k veci alebo momentom, ako sa, ako bol zvolený do funkcie primátora, Národnej rady, tak si uvedomil, že do tejto funkcie tí ľudia mu dali mandát, dali mu dôveru na to, aby ju robil naplno, a nie ako bokovečku popri inej funkcii, ktorú má ako poslanec Národnej rady.
Som hlboko presvedčený, že ktokoľvek, ktorýkoľvek z nás poslancov, ak zodpovedne vykonáva mandát poslanca, nemôže zároveň zodpovedne vykonávať svojimi vlastnými silami mandát primátora alebo župana vyššieho územného celku.
Ten druhý moment tiež je, si myslím, že dôležitý, aj symbolický, vlastne taký aj, taký, taký signál, ktorý by sme týmto vyslali voči ľuďom, že v čase, kedy 400-tisíc ľudí nemá prácu, aj poslanec alebo starosta, aj primátor žije iba z jedného platu. Spomínal som tu príklad človeka, primátora Považskej Bystrice, ktorý je schopný zastávať naraz 9 funkcií. Podľa medializovaných informácií je schopný sa naraz napísať aj do prezentačných listín aj v Považskej Bystrici, aj v Trenčíne, lebo ako inak to jednoducho nemôže potom dopadnúť. Čiže ľudia, ktorí zastávajú takto viacej funkcií, tak myslím si, že iba to zvádza k tomu, že aby potom v podstate podvádzali na jednom, druhom, treťom, štvrtom, možno niekedy aj deviatom mieste ako v tomto konkrétnom príklade, ktorý som, ktorý som hovoril.
Chcem tiež teda ešte upozorniť alebo zdôrazniť to, že tento návrh zákona rieši konflikt alebo zakazuje v podstate súbeh mandátov medzi poslancom Národnej rady a na druhej strane starostom, primátorom a predsedom vyššieho územného celku alebo županom. Čiže nerieši nejaký súbeh alebo zákaz mandátov, poslanec Národnej rady a poslanec mestského, obecného zastupiteľstva alebo vyššieho územného celku, kde tieto mandáty nie sú tzv. na plný úväzok a vlastne tieto zastupiteľstvá sa schádzajú výrazne menej často a nie je to až tak náročný mandát na, na čas. Takže, hovorím, túto, túto vec neriešim, ale vzhľadom na to, že sa blížia hlavne teda voľby do VÚC, myslím si, že bolo by fér, a chcem ľudí nabádať k tomu, aby pri svojej voľbe sa rozhodovali, možno aj odložili stranícke tričká, ale aby toto bol jeden z prvých parametrov, aby sa všetkých tých ľudí pýtali, že či ten mandát chcú vykonávať naplno, alebo iba nejaká tá bokovečka a chcú vlastne popri jednom plate poberať ďalší, ale ani jednu funkciu nerobiť naplno.
Nedokážem sa stotožniť s argumentom, myslím, že kolegyňa Vaľová to tu hovorila viackrát, keď sa jej niekto na to pýtal, ako to stíha, že však ona tam má zabezpečenú náhradu miesto seba. V tom prípade sa pýtajme teda, že či tú náhradu platí zo svojich vlastných peňazí, alebo z platu primátorky. Vtedy možno by niekto mohol povedať, že okej, ale ak to má byť z verejných zdrojov, zdrojov mesta, si platí primátor, ktorý zároveň teda sedí tri týždne v pléne Národnej rady, si platí svoju náhradu, tak v tom prípade asi tu niečo nie je správne.
Bol by som veľmi rád, ak by sme tento návrh zákona dokázali posunúť do druhého čítania a zamysleli sa vlastne de facto sami nad sebou.