Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kauza, o ktorej dnes hovoríme, má mnoho rozmerov, na viaceré z nich upozorňovali už predrečníci, viaceré z nich padli vo faktických poznámkach a rozhodne treba povedať, že ten mesiac, ktorý sa touto kauzou zapodievajú aj médiá, aj príslušný kontrolný výbor, nám umožnil urobiť si o tom každému svoj obraz.
To prvé, čo treba povedať a treba sa držať objektívnych faktov, je, že takáto veľká kauza tu nebola. Ja poviem, prečo to tvrdím, prečo si myslím napriek vystúpeniu pán ministra, že takáto kauza tu nebola, ktorý sa tvári, že však je to vlastne všetko v poriadku. No preto, lebo sa mesiac o takejto veci na pôde parlamentu, v médiách, s vystupovaním a odkrývaním agentov a agentiek rovno pred médiami vôbec Slovensku nikdy ani nesnívalo. A to ešte sledujeme českú politickú scénu, ktorá je pomerne turbulentná v tieto dni, ale nepamätám si nič podobné. Nepamätám si nič podobné, možno vzdialene, možno niečo vzdialene okolo tzv. Kubiceho správy. Čiže je to kauza obrovská, bez ohľadu na to, jak to skončí, aj keby to rovno dnes skončilo a zistilo sa, že sme sa všetci mýlili, ešte aj tí, čo o tom svedčili, ešte aj tí, čo to mali tunelovať, skrátka, že sa vôbec nič nestalo, tak to poškodzuje Slovensko.
Čo treba ale povedať ako druhé, je úplne, úplne falošne tvrdiť, že za to môže opozícia alebo nejaký poslanecký zbor tu, v tejto Národnej rade. No tak teda pardon, tak teda pardon, nech to už akokoľvek bolo, tak my sme tu zvolení na to, aby sme dávali na nich pozor, nie aby oni, a to je jedno, či úradníci, alebo pán minister, nás školili o tom, čo tu máme rozprávať. To by bolo veľmi dobré, keby aj ctení poslanci SMER-u si uvedomili, že aj keď sú vládni poslanci, tak tu neďaleko prisahali na ústavu a majú dozerať na to, čo sa v takýchto inštitúciách deje. A keď sú nekľudní, tak by mali konať a nie to, čo sa udialo na jednom z tých výborov, vy si to lepšie pamätáte, pán predkladateľ, že jednoducho ho odsabotovali alebo sa tvárili znova, že sa nič nestalo.
Čiže kauza je to veľká a poškodzuje nás aj na medzinárodnej scéne, lebo doteraz som počúval, že práve tieto zložky majú mimoriadne dobré medzinárodné renomé. No, po tomto tam je nejaký istý otáznik a myslím si, a znova to zopakujem, že mal tu od začiatku do konca sedieť pán premiér a plnou parou tlačiť na to, aby sa to do posledného šróbu, do posledného zrnka prachu celé vysvetlilo. A nie, aby sme tu počúvali teórie o tom, že za to môže to alebo ono vedenie, alebo tí alebo oní neschopní agenti. No keď boli takí neschopní a vierolomní, sa čudujem, že tam 20 rokov vydržali a že tam tú dobrú prácu vôbec robili.
Niečo podobného, niečo podobného sa nám dialo práve za čias mečiarizmu, ináč, mimochodom, niečo podobné, ako sa ide udiať zajtra pri voľbe generálneho prokurátora, kedy sa ohýbali zákony a predpisy tak, že niektoré až praskli, a z tejto snemovne odišiel konkrétny poslanec, volal sa Gaulieder, za čo Slovensko malo mimoriadne veľkú hanbu.
Keďže som vlastenec a chcem tomu predísť, no tak chcem hovoriť o tom, akým spôsobom s tým môžeme naložiť a čo môže zmeniť súčasná exekutíva na celom prípade.
V prvom rade môže zmeniť ten otrasný slovník, ktorý aj pán premiér a, mimochodom, aj minister obrany používa. Pán premiér povedal, že sa v tom "ani divá sviňa nevyzná". Pán minister obrany hovorí, že "to je celé len kačica". Mohol by som byť vtipný a hovoriť o tom, že asi dostali nejakú radu, aby to obrátili na zoologickú záhradu, ale budem taký, ako to cítim a ako to cítia ľudia.
Pán premiér, možno sa v tom divá sviňa nevyzná, možno sa v tom žiadna sviňa nevyzná, ale slušný človek, na rozdiel od svine, v tom chce mať jasno. To znamená, to jasno si musíme urobiť tu a teraz. Mňa netrápi, že ako vidíte vy divú sviňu alebo inú sviňu, ale slušný človek, ktorý v tejto krajine platí dane, chce mať jasno, či sa kradlo, alebo nekradlo, hlavne chce mať jasno, či tí, ktorí majú oveľa väčšie oprávnenie voči súkromiu slušného človeka, ako majú tí, ktorí sú podrobovaní tomu sledovaniu, ako tí nakladajú s týmito extra oprávneniami, ktoré my máme kontrolovať. Veď si len zoberme, ak sa jedná o odpočúvanie alebo sledovanie, tak my obyčajní občania nemáme žiadnu šancu zistiť, že sme niečomu takému podrobení. Ale tí, ktorí to robia a predvádzajú takýto neporiadok, a dokonca pán minister použil slovo, ktoré sem nepatrí na pôdu Národnej rady, ergo bordel, no tak ak takýto neporiadok majú pod sebou, tak jak ja mám veriť, že to nie je zneužívané ďaleko širšie. A keď už ja tomu nemôžem veriť ako poslanec Národnej rady, tak jak má tomu veriť ten, kto to tu platí, čiže obyčajný občan, jak má veriť, že sa to nezneužíva?
Veď to je v skutočnosti naozaj veľmi vážna situácia, kedy kompletne aj premiér, aj celá vláda tu mali sedieť a ľuďom vysvetliť: Nie, neodpočúvame vás zbytočne, nie, nesledujeme vás zbytočne, nie, nekradneme za vaším chrbtom. Toto mala byť dnešná schôdza a nie o tom, že si tu budeme vysvetľovať, kto za čo môže a kto čo pokazil, úplne akože jalové reči. Mali to tu jasne, transparentne, zrozumiteľne, mimochodom, pred nastúpenou celou socialistickou väčšinou, obhájiť. To, že to nevedia, to si všetci všímame, jednoducho premiér tu nie je, nemá tu ani dostatok poslankýň, poslancov a pán minister odišiel.
Myslím si, že keď niekto poškodzuje ten štát, tak to je vláda na čele s premiérom, ktorá nevie obhájiť konanie vlastnej svojej tajnej služby a ani vyšetrovanie škandálu, do ktorého sa sama dostala. A je irelevantné, za ktorej vlády to vzniklo. Akonáhle je takýto požiar na svete, no tak hasiči v záujme Slovenska tu majú sedieť, neviem, čo iného majú v tejto chvíli na práci, čo také súrne a nutné robia, ak im, samozrejme, tento stav nevyhovuje.
Chcem povedať jednu, asi dôležitú, vec, lebo to viackrát zaznelo, dokonca aj v mojej faktickej poznámke, ale aj, myslím, pán poslanec Martin Fedor to hovoril hneď na úvod. Keď má byť odpoveďou samovyšetrovanie tých, ktorí sú podozriví, samovyšetrovanie, no tak aj keby to boli tí najčestnejší ľudia, aj keby skutočne boli niekde na piedestáli hodnôt veľmi vysoko, o čom nie som presvedčený, málo o nich viem, boli doteraz tajní, tak samovyšetrovanie nie je odpoveďou. Zrozumiteľná debata priamo na pléne poslaneckej snemovne je patričnou odpoveďou, ktorá môže utvoriť len základ k tomu, aby sme sa dostali ďalej.
Ja som položil ministrovi Glváčovi otázku, teda akí ľudia tam sedia a samovyšetrujú? Preto, lebo som videl jeden obrázok a k tomu obrázku si dovolím urobiť aj komentár. Asi každá jedna a každý jeden sme niečo počuli o tom (rečník zobral do rúk obrázok s veľkosťou A4), kto je pán tajomník a pravá ruka pána Slotu, pán Gansé. Tých teórii o tom, ako má na sebe napísané majetky, ktoré mu v skutočnosti nepatria, si môžete nájsť v Google plno, v novinách to bolo opakovane celé roky rokúce. To, že tam ale zbadáme dvoch šéfov tajnej služby a jedného stále úradujúceho, ergo vedúceho "samovyšetrovanie", to už považujem za vážny problém. To znamená, že dnes tento pán, ktorý má zjavne kontakty na pravú ruku pána Slotu, samovyšetruje tunelovanie, mimochodom, zase za svojej éry bývalej. To je obrovský otáznik.
No tak toto mi nedalo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavne kolegyne, kolegovia zo SMER-u, a som si niečo teda prečítal o tom, jak výborne to fungovalo v tajnej službe, pokiaľ nenastúpila vláda Ivety Radičovej. Tak ja vám niečo prečítam z vašich zdrojov, aby sme tu neboli, že jeden tvrdí niečo a druhý tvrdenie proti tvrdeniu, prečítam vám zopár riadkov, ktoré sú oficiálnou správou mimochodom Českej tlačovej kancelárie z čias ministrovania pána Kašického:
"Minister obrany František Kašický na vlastnú žiadosť odvolal šéfa Vojenskej spravodajskej služby Jaroslava Gofjára, jeho nástupcom sa stal Peter Solčanský." Poprosím, zapamätajte si to meno, niečo vám o tom pánovi poviem. "Vojenská rozviedka má za úlohu zbierať informácie o možných ohrozeniach krajiny v zahraničí. Nový šéf rozviedky pán Solčanský podľa neho už pred tým pracoval v spravodajskej službe na rôznych úrovniach a má skúsenosti aj zo zahraničia. Kašický ešte vlani v júli, krátko po nástupe do funkcie, odvolal šéfa Vojenského obranného spravodajstva Vladimíra Kotrusa, odôvodnil to tým, že s ním nebol spokojný. Novým riaditeľom vojenskej kontrarozviedky sa stal Ľubomír Skuhra. Vojenské spravodajstvo čelilo na jar podozreniu, že jeho dôstojníci údajne zneužívali svoje postavenie, keď firmám obchodujúcim so zbraňami odovzdávali informácie."
Čo chcem povedať? Je to z roku 2007 a hovorím o tom preto, lebo aj vtedy sa tam vystriedalo niekoľko šéfov a títo šéfi, zdá sa, aspoň jeden z nich pri obrannom spravodajstve je šéfom dodnes. A ja som si spomenul na to práve pri mene Solčanský, pre tých z vás, ktorí si to meno nepamätáte, pripomeniem, že veď vtedy si už aj vrabce čvirikali o tom, že nominanti týchto tajných služieb na šéfa sú nominantmi SNS. To som sa tiež pýtal pána ministra na to, neodpovedal, že sú to nominanti konkrétnej, vtedy vládnej, strany -
Slovenskej národnej strany. Nepoznám pána Skuhru, teda okrem tohoto jeho svetového obrázka, ktorý by mal vysvetliť, nie že je na bezpečnostnom pohovore, pán minister by tu mal sedieť a vysvetľovať nám, čo tam robil, ako je to možné. Že sa poznali zo školy? No o to viacej. Nominoval ich Slota? Áno, nie. Čo tam robili? Ako zadával im úlohy? To je presne, sú otázky, ktoré sa má jeden sebavedomý minister pýtať. A ďalší - premiér, ktorý keď vidí, že sa ho to nepýta minister, tak má buchnúť po stole a opýtať sa: Počúvaj ma, kamarát môj minister obrany, čo na teba takého strašného vedia, že sa nepýtaš nahlas? Čo na teba vedia? Alebo vedia niečo aj na pána premiéra, že sa ho bojíme opýtať tu na pôde parlamentu nahlas? Že tu nesedíme? Tak to som potom veľmi prekvapený.
Ešte raz. Ako to, že sa tých ľudí jasne nepýtame, boli ste nominantmi pána Slotu, aké máte väzby? Odkiaľ sa poznáte? Ako to dokážete, že ste na ňom nezávislí? Nie na bezpečnostnom pohovore, to nech si robia agenti medzi sebou, ale my politici na tú otázku, ktorú ľudia vidia a pýtajú sa nás, potrebujeme jasnú odpoveď, tu na pôde parlamentu.
A to, že túto odpoveď nepýta premiér od ministra obrany a obaja sa tvária, že to je v poriadku, má vedie k tej jednoduchej úvahe: Páni, čo na vás takého vedia páni zo slovenského spravodajstva, že sa bojíte opýtať? Čo na vás takého strašného vedia? Pred čím sa zložíte, nekonáte, tvárite sa, že je to všetko poriadku.
Sám som týmto citátom z roku 2007 dokázal, že tam zďaleka nebolo všetko v poriadku. Pán Solčanský tam, myslím, vydržal nejaké dva mesiace, alebo niečo viacej, a išiel na ministerstvo životného prostredia. Pána Solčanského som stretol. A stretol som ho, viete kedy? Keď som sa ho bol opýtať, ako to bolo v prípade kauzy emisie a vedel som o tom nič. A ako normálny poslanec som sa s ním začal rozprávať. Poviem to veľmi jemne a diplomaticky, nepamätám sa, že by mi hovoril pravdu. Sami viete, ako tá kauza dopadla, a už vtedy mi rozprávali kolegovia z parlamentu, že sú za tým ľudia z vojenských tajných služieb. No tak tomu rozumiem, keď pán bývalý riaditeľ tam zrazu robil riaditeľa na ministerstve životného prostredia a bol zodpovedný za škandálny odpredaj emisií.
Ale sa pýtam ďalej tých ďalších, ktorých tam v tom čase nominovali, to boli tiež nominanti pána Slotu? A takisto fungovali jak na ministerstve životného prostredia pri emisiách? Tak potom vám rovno hovorím, aj pán premiér, aj pán minister obrany, že sa hlboko mýlite, ak tým ľudom v tejto chvíli dôverujete! To by som bol podozrievavý 100 : 1, lebo pri emisiách skutočne išlo o jedno obrovské svinstvo voči tomuto štátu. A neverím, že jeden nominant, ktorý pri emisiách figuroval, sa choval neseriózne a ostatní, všetci sú čistí, lebo oni vlastne vysvetlili, čo tam vlastne všetko robili. No tak nám to prídite láskavo porozprávať aj sem na pôdu poslaneckej snemovne a aby tomu rozumeli pani poslankyne, páni poslanci, ale aj ľudia v rámci celého Slovenska. To je jediné normálne riešenie.
Ja mám ďaleko od toho, aby som naletel na to, že je tam nejaká vojna agentov. Mám ďaleko od toho, aby možno z jednej, z dvoch výpovedí som si robil rozsiahly záver. Ale keď som natrafil na mená ľudí spojené s emisiami, a teda verte mi, že tomu dobre rozumiem, tak som veľmi zbystrel, ale keď som počul pána ministra obrany hovoriť, že sa to vyriešilo polygrafom a bezpečnostnou previerkou, no tak ja by som začal preverovať ten polygraf, to vám rovno hovorím, na ktorom sa to robilo. Lebo v skutočnosti tá otázka je, koho nominanti to boli za bývalej alebo za prvej vlády Roberta Fica, a úprimnú odpoveď sme tu nepočuli. Takže pevne verím, že pán minister sa ešte sem vráti, ak teda naozaj naňho nič nevedia, môže to spraviť, pevne verím, že pán premiér sa sem vráti - dúfam, že naňho tiež nič nevedia a môže to slobodne spraviť - a príde nám sem porozprávať celú tú story, celý ten príbeh, nielen len tieto kúsky. A, samozrejme, to verím, že tu bude plné auditórium, lebo to by každého zaujímalo, ako takíto ľudia môžu vôbec niečo samovyšetriť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nevzdávajme sa v tomto našom úsilí, ja rozumiem, že máme menšinu, ale verte mi, že keď budeme dostatočne tvrdí a dostatočne hlasne sa pýtať to, čo sa nás ľudia pýtajú, no tak jednoducho donútime aj tých, ktorí sa dnes tvária, že sa ich to vôbec netýka a všetko je v poriadku, aby tie správne otázky položili a odpovede doniesli sem k nám, lebo, nota bene, všetci tých ľudí platíme.
Ďakujem veľmi pekne.
