20. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:54 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Už sa stáva nejakým dobrým zvykom, že keď v tejto republike čosi začína smrdieť, tak si začína, á, začíname hľadať nejaké metafory alebo nejaké obrazy zo sveta zvierat. Úvodom alebo kampaň pre toto volebné obdobie bolo ovplyvnené kauzou Gorila a tuná si pre účely možno lepšieho pochopenia vládna moc zobrala na paškál iné zviera, či už premiér, ako ste spomínali, pán Frešo, v svojej hovorí o tom, že sa v tom ani "divá sviňa" nevyzná, zároveň pán minister tuná v úvode rozpravy hovoril o "sviňačinkách", alebo hovorí sa o tom, navzájom sa tu obviňujú ľudia a berú si do úst práve tieto zvieratá. Myslím si, že keď sa nám má táto zoologická záhrada nejakým spôsobom rozrastať, tak nie je dobré, že či už pán minister, alebo tak ako premiér, ste spomínali, od tejto kauzy bočia. Toto je kauza o zodpovednom alebo hospodárnom nakladaní s majetkom štátu, kde občania dali nejakú dôveru tomuto parlamentu, že do dôsledkov skontroluje to, ak k nehospodárnemu nakladaniu prichádza, a aby do budúcnosti neprichádzalo, prijme nejaké opatrenia.
Čiže súhlasím s tým, že malo by sa urobiť čo najviac pre to, aby z tohto vypadli "divé svine" a "sviňačinky" a aby sme si tu nepomáhali metaforami zo zoologických záhrad a aby nám tu nevznikla alebo nezostala kauza "divej svine", ako to nazývajú ľudia, ktorí sú zodpovední.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:14
Vystúpenie v rozprave 15:14
Marián KvasničkaChcel by som...
Chcel by som predoslať okrem toho, že toto nebude, ešte svoju jednu takú skúsenosť. V roku 2010, keď som sa ako náhradník ocitol v parlamente po tom, ako Daniel Lipšic nastúpil za ministra vnútra, tak som bol zvolený do výboru pre Vojenské spravodajstvo. Bol som, bol som trošku zdesený, lebo som o tom nevedel nič. Dnes som zdesený, že o tom viem viac. Ani jedna pozícia mi celkom nesedí. Bol som tu krátko a parlament ma poslal, myslím po nejakých dvoch mesiacoch, do belgického senátu, kde bola medzinárodná konferencia o fungovaní spravodajských služieb v štátoch Európskej únie a o kontrolných mechanizmoch, o ktorých tu Richard Vašečka rozprával. A pretože som nič o tom nevedel, som sa pýtal teda, že čo sa odo mňa očakáva na takej medzinárodnej konferencii. A dostal som takú špiónsku otázku či špiónsku odpoveď, že sa mám tváriť záhadne. A robil som to tie štyri dni vytrvalo, neviem, daňový poplatník s tým môže mať, môže mať problém, ale nebudem žartovať.
Viete, že ja si tie svoje vystúpenia píšem ako slohové práce, to slovo "slohová práca" tu zaznieva aj v inom kontexte, takže dovoľte mi, aby som vám ten svoj sloh predniesol.
S krádežou ako národným športom je to rovnaké ako s neverou, športom nadnárodným. Kým sa v externom prostredí nič nedeje, tak je kľud a pohoda. Kým začne konšpiratívna omietka praskať, nešťastníkovi zostáva iba jediná stratégia: zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Spôsobov zatĺkania je nepreberné množstvo, dokonca aj v jazyku. O čo lepšie znie formulácia o žurnalistickej kačici než presvedčenie, že bez vetra sa listy nehýbu? Nielen milovníci slovenčiny dobre vedia, o čom hovorí pán minister Glváč, keď výpovednú rozbušku spisu, ktorý sa ocitol v našom výbore, označuje ako slohovú prácu. Ja som náhodou mal slohové práce vždy rád. Vždy totiž odhalili viac, ako by si ich autori mysleli. Keby to záviselo od mňa, navrhol by som kvalifikovať kompetentný sloh ako dôkazný argument pri trestných činoch. Nekecám.
Svojho času ma kontaktovala kriminálka vo veci jednej maturitnej slohovej práce, kde študentka pri téme "Mala som taký sen", tak bola tá téma formulovaná, opísala, ako ju ako neplnoletú na dovolenke sexuálne obťažoval jej švagor. Budete sa diviť, ale tá práca, slohová práca sa stala súčasťou vyšetrovacieho spisu a pomohla lepšie definovať trestnoprávnu zodpovednosť chlipníka. V našom prípade podozrenia z tunelovania Vojenského spravodajstva ide určite o viac, no žiadny dôkazný signál by som v záujme vyšetrenia veci nebagatelizoval. A stretli sme sa s tou bagatelizáciou, žiaľ, aj pri ministerských výkladoch v našom výbore.
Dokonca ani slohové práce, ani kompiláty, čo ak je to jediný spôsob, ako odhaliť časť hroznej reality, ktorého povaha tlie v tajomnom tieni utajenia. Je tristné, že zatiaľ čo my riešime, čo a ako môže alebo nemôže kontrolovať osobitný výbor parlamentu pre Vojenské spravodajstvo, odkladáme mobily, hovoríme stlmeným hlasom v zvukovom smogu rušičiek, médiá dokážu investigatívne vstupovať aj do trinástych komnát a zistiť viac než my, ktorí sme takpovediac pri prameňoch. Alebo je to súčasť hry či ilúzie, že tu vôbec o niečom rozhodujeme?
Nikdy som nebol zástancom konšpiratívnych teórií, preto úsmevne vnímam aj ďalšiu ministerskú interpretáciu možnej zlodejiny. Vraj je to len spravodajská hra a vybavovanie si účtov. Stretol som sa dokonca aj s tvrdením, že v takýchto spravodajských hrách sa angažujú aj metahráči, teda spravodajské centrály veľmocí, ktoré dokážu vždy ťažiť z informačnej nestability zvlášť malých štátov. Na západ od nás nie je problém vziať do vyšetrovacej väzby ani šéfov Vojenského spravodajstva za oveľa menšie škandály a ani v nečase nenájdete tvrdenie, že sa tam deje nejaká spravodajská hra. Ja myslím, že je to podmienené kultúrne, geneticky a tiež geopoliticky. V našom území sa stretá byzantínsky, balkánsky a západnícky alebo, ak chcete, franský svet, preto je spravodlivosť taká dýchavičná a korupcia taká čiperná. Český precedens mi dáva nádej, že aj u nás raz svitne na lepšie časy, stačil by aj generálny prokurátor so syndrómom Becketta.
Súčasťou spravodajského žargónu je aj konšpiratívna tma, ktorá kvôli bezpečnosti musí zostať utajená, nenasvetlená. Kým vo voľnom sociálnom kontexte sa kradne s väčším prehľadom, povedal by som, s väčšou radosťou, s väčším adrenalínom, v režime utajenia je to pomerne nudná záležitosť. Nikto z nevedomých o tom nesmie vedieť, je menej rizík, menej divákov. Navyše prípadná krádež sa dá definovať ako súčasť spravodajskej akcie, ktorá ešte nie je ukončená a ktorá môže mať i širšie, než len národné, konotácie, keďže sme členmi väčších bezpečnostných zoskupení.
Ak sa vám podarilo za babku nadobudnúť objekt dom, vilu, zámok, auto či iný majetok, ktorý už bol dekonšpirovaný, môžete si fandiť. Viem si predstaviť tú hrôzu obývať priestory a hnuteľnosti v ešte živej špiónskej dynamike. To ani nemusíte pozerať akčné kriminálne filmy, máte to takpovediac doma. Z prvej ruky, v priamom prenose a niekedy aj s frajerkou. Ekonomický reliéf narábania s takýmito statkami vo väzbe na štátny rozpočet a potom pri ich vyraďovaní ako neupotrebiteľného materiálu a majetku v médiách opísali ľudia, ktorí našli, povedal by som, suicidálnu, samovražednú, odvahu hovoriť o tom. To, čo hovoria, nemá nijaké spravodajské krytie a tiež si nie som istý, že ich baví práve takáto hra. Aká je to vlastne hra?
Dovoľte, aby som citoval z rozhovoru s jedným z dôstojníkov, ktorí v tejto kauze vypovedali na verejnosti.
Pýta sa ho novinár: "Minister Glváč tvrdí, že ide o kačicu, keďže viacero objektov naďalej patrí štátu. Ste si istý, že naozaj došlo k tunelovaniu služby?"
Odpoveď: "Pán minister má pravdu, že niektoré z objektov zo služby neodišli. V správe o vyšetrovaní tunelovania som však hovoril aj o podozreniach, ktoré súvisia s nadobúdaním majetku."
"Čo to znamená?" pýta sa novinár.
"Je to veľmi jednoduchý mechanizmus. Tajná služba si vyberie objekt, ktorý chce kúpiť, potom tam poslala sprostredkovateľa, hoci má dosť možností, aby to vedela zariadiť aj sama. Keď sme si následne dali urobiť výpis z katastra, zistili sme, že v jednom prípade za 14, v inom za 37 dní bola navýšená cena o niekoľko miliónov korún. To znamená, že namiesto za 13,5 mil. sme kúpili objekt za 19,5 mil. alebo namiesto 3,5 mil. za 13,5 mil."
Novinár sa pýtal: "A rozdiel bola teda odmena pre sprostredkovateľa?"
"Zdá sa to veľmi pravdepodobné," odpovedá dôstojník. "Išlo o osoby alebo firmy, ktoré nefigurovali v záznamoch tajnej služby. V princípe to fungovalo nasledovne: prvý človek niečo realizoval, druhý to podpísal, tretí prevzal dokumenty, ktoré už dnes neexistujú. To znamená, že ich skartoval alebo inak zlikvidoval."
Pýta sa novinár: "Inými slovami hovoríte o zahladzovaní stôp?"
"To ste povedali vy. Ale, áno, existuje takéto podozrenie."
Krátky úryvok z médií.
Dovoľte, aby som pokračoval. Najväčším rizikom tajnej služby je, že prestane byť využívaná na ochranu štátu a začne fungovať na iné, temnejšie účely. Ľudia tomu málo rozumejú, preto uvediem názorný príklad.
Predstavte si, že by agent 007 James Bond, v službách Jej Veličenstva britskej kráľovnej, rýchlych žien a pekných koní pod kapotou, nemal charakter alebo by bol podriadený zlým silám. Mohlo by sa ľahko stať, že by superzbrane a odpočúvacie zariadenia prestal využívať na dolapenie zločincov a začal ich využívať na vlastné obohatenie. Pre ľudí by to bola pohroma, pretože by ich viac nechránil, ale ohrozoval.
Toto sa ľahko môže stať, keď minister, a teraz nejde len o pána Glváča, nezvláda riadiť tajnú službu. Obávam sa, že práve toto sa dlhodobo deje pri Vojenskom spravodajstve. Namiesto hrdinských príbehov sa tak na svetlo verejnosti, či sa nám to páči, alebo nie, dostávajú informácie o kradnutí a využívaní agentov na kriminálne činy. Samozrejme, prezumpcia neviny platí, no aj tak považujem za náznak dobrej správy, že Špeciálna prokuratúra vzniesla požiadavku na zbavenie mlčanlivosti viacerých kľúčových exponentov Vojenského spravodajstva, ktorí o viacerých škandáloch vedia, nakoľko boli súčasťou interných vyšetrovaní v nedávnej či dávnejšej minulosti. Na druhej strane ma vyrušujú niektoré indície, ktoré hovoria, že aktuálne v priestoroch Vojenského spravodajstva prebiehajú i procesy zahládzania stôp a prerábania dokumentov.
Pokiaľ som monitoroval dennú tlač, printové aj netové médiá, každý považuje temer za nehoráznosť, a to tu už zaznelo viackrát, ak sa vyšetrovať majú sami domnelí vinníci. Pán minister nám na výbore skuhravým hlasom oznámil, že tie šetrenia sám povedie. Aj keby som pripustil, že možno je to len záchvat jeho justičného mesianizmu - o naivite som neuvažoval vôbec -, aj tak ma vyrušuje, ak ma s dvojnásobným mandátom zatĺkať zatĺkajúci.
Potom mi to ale doťuklo. V krajine, kde sa sami unášajú prezidentskí synovia, kde sa sami vraždia Remiášovia, vlastnými päsťami bijú Hedvigy Malinové, kde sa z parlamentu sám vypoťká Gaulieder a referendum sa samo od seba zmarí, kde sa prezident viac ako s ústavou radí s vlastnou svojvôľou, kde "sa" je kolektivizované "my" s lokajskou oporou 83 hlasov, tam sa naozaj veci podarí vysvetliť a vyriešiť na veľkú spokojnosť zatĺkačov, lebo taká je ob-jed-náv-ka.
Nezávidím ministrovi, ak spraví niečo iné, bude musieť kvôli nepriamej, ale politickej zodpovednosti odísť. Ak spraví ale to, čo treba, ostane v hanbe. Obávam sa, že ho bude mátať tvár a výpoveď Vladimíra Suchodolinského, ktorý prognózuje, že nakoniec pôjde o krky tých niekoľkých statočných. A aj tvár Ivana Macka, ktorý rozsah škandálov vo Vojenskom spravodajstve ešte rozšíril aj so silným príbehom, ako bolo od neho žiadané, aby si napľul na hlavu, lebo u niekoho, s kým sú v spravodajskom priestore veľké plány, jeho správa vyvoláva vraj silný diskomfort.
Práve hrdé výpovede týchto pár statočných, tých krásnych kazov v systéme, ako by povedal Orwel, ma presvedčili o tom, že ani vo Vojenskom spravodajstve sa už nepestuje kult stavovskej cti, kvalifikácie, odbornej formácie spravodajských predpokladov, ale úzko utilitárne politické ciele a nominácie, ktoré relativizujú čo ako biedny krajec spravodajskej serióznosti.
Toto je vec, ktorá, priznám sa, ma desí. Nevdojak som si spomenul na pesničku Karla Kryla, kde hovorí: "Na rohu ulice vrah o morálce káže", čo nie je tento prípad, ale nabáda nás to k parafráze: to naozaj zlodeji majú naháňať zlodejov?
Dal som si ešte záver, ktorý trošku vyplynul z rozpravy, za angažmán v povodniach, samozrejme, patrí vďaka aj ministrovi obrany, aj ministrovi vnútra, obávam sa však, že nijaké hrádze túto spravodajskú povodeň nezastavia a jej dôsledky budú, ba už sú, ničivé.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
17.6.2013 o 15:14 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, keď som išiel vystúpiť, tak sa ma kolega Přidal pýta, že či bude aj Joseph Fouché, jeden z najznámejších špiónov, krásne opísaný, všetky tie jeho aktivity, Stephanom Zweigom. Lojzko, nebude ani Joseph Fouché, zakázal som si to, nebudú ani krásne typy špiónov, ktorí mali aj stavovskú česť, ako ich zase spracoval Graham Greene v množstve svojich románov so spravodajským pozadím.
Chcel by som predoslať okrem toho, že toto nebude, ešte svoju jednu takú skúsenosť. V roku 2010, keď som sa ako náhradník ocitol v parlamente po tom, ako Daniel Lipšic nastúpil za ministra vnútra, tak som bol zvolený do výboru pre Vojenské spravodajstvo. Bol som, bol som trošku zdesený, lebo som o tom nevedel nič. Dnes som zdesený, že o tom viem viac. Ani jedna pozícia mi celkom nesedí. Bol som tu krátko a parlament ma poslal, myslím po nejakých dvoch mesiacoch, do belgického senátu, kde bola medzinárodná konferencia o fungovaní spravodajských služieb v štátoch Európskej únie a o kontrolných mechanizmoch, o ktorých tu Richard Vašečka rozprával. A pretože som nič o tom nevedel, som sa pýtal teda, že čo sa odo mňa očakáva na takej medzinárodnej konferencii. A dostal som takú špiónsku otázku či špiónsku odpoveď, že sa mám tváriť záhadne. A robil som to tie štyri dni vytrvalo, neviem, daňový poplatník s tým môže mať, môže mať problém, ale nebudem žartovať.
Viete, že ja si tie svoje vystúpenia píšem ako slohové práce, to slovo "slohová práca" tu zaznieva aj v inom kontexte, takže dovoľte mi, aby som vám ten svoj sloh predniesol.
S krádežou ako národným športom je to rovnaké ako s neverou, športom nadnárodným. Kým sa v externom prostredí nič nedeje, tak je kľud a pohoda. Kým začne konšpiratívna omietka praskať, nešťastníkovi zostáva iba jediná stratégia: zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Spôsobov zatĺkania je nepreberné množstvo, dokonca aj v jazyku. O čo lepšie znie formulácia o žurnalistickej kačici než presvedčenie, že bez vetra sa listy nehýbu? Nielen milovníci slovenčiny dobre vedia, o čom hovorí pán minister Glváč, keď výpovednú rozbušku spisu, ktorý sa ocitol v našom výbore, označuje ako slohovú prácu. Ja som náhodou mal slohové práce vždy rád. Vždy totiž odhalili viac, ako by si ich autori mysleli. Keby to záviselo od mňa, navrhol by som kvalifikovať kompetentný sloh ako dôkazný argument pri trestných činoch. Nekecám.
Svojho času ma kontaktovala kriminálka vo veci jednej maturitnej slohovej práce, kde študentka pri téme "Mala som taký sen", tak bola tá téma formulovaná, opísala, ako ju ako neplnoletú na dovolenke sexuálne obťažoval jej švagor. Budete sa diviť, ale tá práca, slohová práca sa stala súčasťou vyšetrovacieho spisu a pomohla lepšie definovať trestnoprávnu zodpovednosť chlipníka. V našom prípade podozrenia z tunelovania Vojenského spravodajstva ide určite o viac, no žiadny dôkazný signál by som v záujme vyšetrenia veci nebagatelizoval. A stretli sme sa s tou bagatelizáciou, žiaľ, aj pri ministerských výkladoch v našom výbore.
Dokonca ani slohové práce, ani kompiláty, čo ak je to jediný spôsob, ako odhaliť časť hroznej reality, ktorého povaha tlie v tajomnom tieni utajenia. Je tristné, že zatiaľ čo my riešime, čo a ako môže alebo nemôže kontrolovať osobitný výbor parlamentu pre Vojenské spravodajstvo, odkladáme mobily, hovoríme stlmeným hlasom v zvukovom smogu rušičiek, médiá dokážu investigatívne vstupovať aj do trinástych komnát a zistiť viac než my, ktorí sme takpovediac pri prameňoch. Alebo je to súčasť hry či ilúzie, že tu vôbec o niečom rozhodujeme?
Nikdy som nebol zástancom konšpiratívnych teórií, preto úsmevne vnímam aj ďalšiu ministerskú interpretáciu možnej zlodejiny. Vraj je to len spravodajská hra a vybavovanie si účtov. Stretol som sa dokonca aj s tvrdením, že v takýchto spravodajských hrách sa angažujú aj metahráči, teda spravodajské centrály veľmocí, ktoré dokážu vždy ťažiť z informačnej nestability zvlášť malých štátov. Na západ od nás nie je problém vziať do vyšetrovacej väzby ani šéfov Vojenského spravodajstva za oveľa menšie škandály a ani v nečase nenájdete tvrdenie, že sa tam deje nejaká spravodajská hra. Ja myslím, že je to podmienené kultúrne, geneticky a tiež geopoliticky. V našom území sa stretá byzantínsky, balkánsky a západnícky alebo, ak chcete, franský svet, preto je spravodlivosť taká dýchavičná a korupcia taká čiperná. Český precedens mi dáva nádej, že aj u nás raz svitne na lepšie časy, stačil by aj generálny prokurátor so syndrómom Becketta.
Súčasťou spravodajského žargónu je aj konšpiratívna tma, ktorá kvôli bezpečnosti musí zostať utajená, nenasvetlená. Kým vo voľnom sociálnom kontexte sa kradne s väčším prehľadom, povedal by som, s väčšou radosťou, s väčším adrenalínom, v režime utajenia je to pomerne nudná záležitosť. Nikto z nevedomých o tom nesmie vedieť, je menej rizík, menej divákov. Navyše prípadná krádež sa dá definovať ako súčasť spravodajskej akcie, ktorá ešte nie je ukončená a ktorá môže mať i širšie, než len národné, konotácie, keďže sme členmi väčších bezpečnostných zoskupení.
Ak sa vám podarilo za babku nadobudnúť objekt dom, vilu, zámok, auto či iný majetok, ktorý už bol dekonšpirovaný, môžete si fandiť. Viem si predstaviť tú hrôzu obývať priestory a hnuteľnosti v ešte živej špiónskej dynamike. To ani nemusíte pozerať akčné kriminálne filmy, máte to takpovediac doma. Z prvej ruky, v priamom prenose a niekedy aj s frajerkou. Ekonomický reliéf narábania s takýmito statkami vo väzbe na štátny rozpočet a potom pri ich vyraďovaní ako neupotrebiteľného materiálu a majetku v médiách opísali ľudia, ktorí našli, povedal by som, suicidálnu, samovražednú, odvahu hovoriť o tom. To, čo hovoria, nemá nijaké spravodajské krytie a tiež si nie som istý, že ich baví práve takáto hra. Aká je to vlastne hra?
Dovoľte, aby som citoval z rozhovoru s jedným z dôstojníkov, ktorí v tejto kauze vypovedali na verejnosti.
Pýta sa ho novinár: "Minister Glváč tvrdí, že ide o kačicu, keďže viacero objektov naďalej patrí štátu. Ste si istý, že naozaj došlo k tunelovaniu služby?"
Odpoveď: "Pán minister má pravdu, že niektoré z objektov zo služby neodišli. V správe o vyšetrovaní tunelovania som však hovoril aj o podozreniach, ktoré súvisia s nadobúdaním majetku."
"Čo to znamená?" pýta sa novinár.
"Je to veľmi jednoduchý mechanizmus. Tajná služba si vyberie objekt, ktorý chce kúpiť, potom tam poslala sprostredkovateľa, hoci má dosť možností, aby to vedela zariadiť aj sama. Keď sme si následne dali urobiť výpis z katastra, zistili sme, že v jednom prípade za 14, v inom za 37 dní bola navýšená cena o niekoľko miliónov korún. To znamená, že namiesto za 13,5 mil. sme kúpili objekt za 19,5 mil. alebo namiesto 3,5 mil. za 13,5 mil."
Novinár sa pýtal: "A rozdiel bola teda odmena pre sprostredkovateľa?"
"Zdá sa to veľmi pravdepodobné," odpovedá dôstojník. "Išlo o osoby alebo firmy, ktoré nefigurovali v záznamoch tajnej služby. V princípe to fungovalo nasledovne: prvý človek niečo realizoval, druhý to podpísal, tretí prevzal dokumenty, ktoré už dnes neexistujú. To znamená, že ich skartoval alebo inak zlikvidoval."
Pýta sa novinár: "Inými slovami hovoríte o zahladzovaní stôp?"
"To ste povedali vy. Ale, áno, existuje takéto podozrenie."
Krátky úryvok z médií.
Dovoľte, aby som pokračoval. Najväčším rizikom tajnej služby je, že prestane byť využívaná na ochranu štátu a začne fungovať na iné, temnejšie účely. Ľudia tomu málo rozumejú, preto uvediem názorný príklad.
Predstavte si, že by agent 007 James Bond, v službách Jej Veličenstva britskej kráľovnej, rýchlych žien a pekných koní pod kapotou, nemal charakter alebo by bol podriadený zlým silám. Mohlo by sa ľahko stať, že by superzbrane a odpočúvacie zariadenia prestal využívať na dolapenie zločincov a začal ich využívať na vlastné obohatenie. Pre ľudí by to bola pohroma, pretože by ich viac nechránil, ale ohrozoval.
Toto sa ľahko môže stať, keď minister, a teraz nejde len o pána Glváča, nezvláda riadiť tajnú službu. Obávam sa, že práve toto sa dlhodobo deje pri Vojenskom spravodajstve. Namiesto hrdinských príbehov sa tak na svetlo verejnosti, či sa nám to páči, alebo nie, dostávajú informácie o kradnutí a využívaní agentov na kriminálne činy. Samozrejme, prezumpcia neviny platí, no aj tak považujem za náznak dobrej správy, že Špeciálna prokuratúra vzniesla požiadavku na zbavenie mlčanlivosti viacerých kľúčových exponentov Vojenského spravodajstva, ktorí o viacerých škandáloch vedia, nakoľko boli súčasťou interných vyšetrovaní v nedávnej či dávnejšej minulosti. Na druhej strane ma vyrušujú niektoré indície, ktoré hovoria, že aktuálne v priestoroch Vojenského spravodajstva prebiehajú i procesy zahládzania stôp a prerábania dokumentov.
Pokiaľ som monitoroval dennú tlač, printové aj netové médiá, každý považuje temer za nehoráznosť, a to tu už zaznelo viackrát, ak sa vyšetrovať majú sami domnelí vinníci. Pán minister nám na výbore skuhravým hlasom oznámil, že tie šetrenia sám povedie. Aj keby som pripustil, že možno je to len záchvat jeho justičného mesianizmu - o naivite som neuvažoval vôbec -, aj tak ma vyrušuje, ak ma s dvojnásobným mandátom zatĺkať zatĺkajúci.
Potom mi to ale doťuklo. V krajine, kde sa sami unášajú prezidentskí synovia, kde sa sami vraždia Remiášovia, vlastnými päsťami bijú Hedvigy Malinové, kde sa z parlamentu sám vypoťká Gaulieder a referendum sa samo od seba zmarí, kde sa prezident viac ako s ústavou radí s vlastnou svojvôľou, kde "sa" je kolektivizované "my" s lokajskou oporou 83 hlasov, tam sa naozaj veci podarí vysvetliť a vyriešiť na veľkú spokojnosť zatĺkačov, lebo taká je ob-jed-náv-ka.
Nezávidím ministrovi, ak spraví niečo iné, bude musieť kvôli nepriamej, ale politickej zodpovednosti odísť. Ak spraví ale to, čo treba, ostane v hanbe. Obávam sa, že ho bude mátať tvár a výpoveď Vladimíra Suchodolinského, ktorý prognózuje, že nakoniec pôjde o krky tých niekoľkých statočných. A aj tvár Ivana Macka, ktorý rozsah škandálov vo Vojenskom spravodajstve ešte rozšíril aj so silným príbehom, ako bolo od neho žiadané, aby si napľul na hlavu, lebo u niekoho, s kým sú v spravodajskom priestore veľké plány, jeho správa vyvoláva vraj silný diskomfort.
Práve hrdé výpovede týchto pár statočných, tých krásnych kazov v systéme, ako by povedal Orwel, ma presvedčili o tom, že ani vo Vojenskom spravodajstve sa už nepestuje kult stavovskej cti, kvalifikácie, odbornej formácie spravodajských predpokladov, ale úzko utilitárne politické ciele a nominácie, ktoré relativizujú čo ako biedny krajec spravodajskej serióznosti.
Toto je vec, ktorá, priznám sa, ma desí. Nevdojak som si spomenul na pesničku Karla Kryla, kde hovorí: "Na rohu ulice vrah o morálce káže", čo nie je tento prípad, ale nabáda nás to k parafráze: to naozaj zlodeji majú naháňať zlodejov?
Dal som si ešte záver, ktorý trošku vyplynul z rozpravy, za angažmán v povodniach, samozrejme, patrí vďaka aj ministrovi obrany, aj ministrovi vnútra, obávam sa však, že nijaké hrádze túto spravodajskú povodeň nezastavia a jej dôsledky budú, ba už sú, ničivé.
Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
15:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:30
Ľubomír GalkoToto je to, prečo musí minister Glváč odísť z rezortu. Minister Glváč a zároveň aj náčelník Generálneho štábu, k tomu sa ešte potom v budúcnosti vrátim, stratili akékoľvek morálne právo povedať si, že zastupujú radových vojakov alebo aj dôstojníkov, nižších, vyšších dôstojníkov.
Chýba mi päť podpisov, pán kolega Kvasnička, päť podpisov, ja viem, že neodvoláme ministra obrany Martina Glváča, ale správne gestá treba robiť v správnu chvíľu. A aj to, čo tu dnes minister Glváč predviedol, vo vás musí utvrdiť to, že nastala tá správna chvíľa. Ja za vami prídem s tým papierom.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:30 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán kolega Kvasnička. Pri jednej veci som sa chcel zastaviť, vlastne to, čo ste hovorili teraz na záver o tých dôstojníkov. Áno, presne o tom to je. Našli sa hrdí a čestní chlapi, ktorí pôsobia vo Vojenskej spravodajskej službe viac ako 20 rokov. Prežili možno päť volebných období, prežili možno desať ministrov, pretože jediný minister Sitek odslúžil takpovediac celé štvorročné volebné obdobie a dnes miesto toho, aby sme boli radi, aby vládna strana bola rada, že títo chlapi nabrali v sebe odvahu a začali vypovedať, tak miesto toho ich dehonestuje, miesto toho ich minister Glváč vydiera, miesto toho im hrozí trestnými oznámeniami.
Toto je to, prečo musí minister Glváč odísť z rezortu. Minister Glváč a zároveň aj náčelník Generálneho štábu, k tomu sa ešte potom v budúcnosti vrátim, stratili akékoľvek morálne právo povedať si, že zastupujú radových vojakov alebo aj dôstojníkov, nižších, vyšších dôstojníkov.
Chýba mi päť podpisov, pán kolega Kvasnička, päť podpisov, ja viem, že neodvoláme ministra obrany Martina Glváča, ale správne gestá treba robiť v správnu chvíľu. A aj to, čo tu dnes minister Glváč predviedol, vo vás musí utvrdiť to, že nastala tá správna chvíľa. Ja za vami prídem s tým papierom.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:32
Daniel DuchoňNa druhej strane to, čo nám...
Na druhej strane to, čo nám opisoval na výbore pán plukovník Macko, ten konkrétny objekt, sám ste predsa bol na ďalšom výbore svedkom toho, že bola predložená informačná správa zo strany ministerstva obrany, kde tento objekt alebo táto kvázi kauza bola jednak šetrená, jednak autorizovaná aj bývalým ministrom Galkom, ktorý nakoniec pokračoval vo výstavbe toho objektu, aj sa nakoniec dofinancoval. To znamená, to, čo tam bolo nejakým spôsobom bombasticky opísané ako nejaký tunel alebo niečo podobné, sa ukázalo, že to bolo riadne šetrené, že sa tomu venoval riadny čas a jednoducho dokončené. Takže neviem, o čom hovoril.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:32 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja by som sa rád opýtal, prečo teda tí statoční a čestní chlapi, ako ich tu pomenovávate, prečo počas celého svojho pôsobenia, keď vyšetrovali túto kauzu, nekonali? Prečo sa neobrátili na vyšetrovateľov, na políciu, na prokurátorov? Prečo? Prečo pokladajú za potrebné sa nejakým spôsobom medializovať a hľadať, alebo v podstate sa takýmto spôsobom zviditeľňovať, nech sú ich motívy akékoľvek.
Na druhej strane to, čo nám opisoval na výbore pán plukovník Macko, ten konkrétny objekt, sám ste predsa bol na ďalšom výbore svedkom toho, že bola predložená informačná správa zo strany ministerstva obrany, kde tento objekt alebo táto kvázi kauza bola jednak šetrená, jednak autorizovaná aj bývalým ministrom Galkom, ktorý nakoniec pokračoval vo výstavbe toho objektu, aj sa nakoniec dofinancoval. To znamená, to, čo tam bolo nejakým spôsobom bombasticky opísané ako nejaký tunel alebo niečo podobné, sa ukázalo, že to bolo riadne šetrené, že sa tomu venoval riadny čas a jednoducho dokončené. Takže neviem, o čom hovoril.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:33
Richard SulíkVystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:33 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, pán Kvasnička, je to, ako vravíte, povodne nedokázali zastaviť túto kauzu napriek tomu, že snaha aj premiéra, aj ministra obrany bola veľká a sa teda producírovali ostošesť, kde sa len dalo. Kauza žije preto, lebo je moc veľká, preto, lebo jednoducho kryť zločin v takomto rozsahu sa ani len na Slovensku nesmie. Dúfam, že vy ste si teraz všimli a aj vaši kolegovia, ako nezodpovedne k tejto kauze strana SMER pristupuje, a preto dúfam, ako už Ľubo Galko povedal, že tie podpisy na návrh na odvolanie ministra Glváča dáte. Ďakujem vám pekne.
Neautorizovaný
15:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:34
Marián KvasničkaKolegovi poslancovi Duchoňovi, prečo nekonali vtedy, keď aktívne sa podieľali na tom šetrení, neviem, aká bola ich hierarchia v rámci Vojenského spravodajstva vtedy, neviem, či mali tie kompetencie. Je to, samozrejme, legálna otázka, legitímna otázka, mňa ale zaujíma aj tá druhá, že prečo konajú teraz. Aký to musí byť...
Kolegovi poslancovi Duchoňovi, prečo nekonali vtedy, keď aktívne sa podieľali na tom šetrení, neviem, aká bola ich hierarchia v rámci Vojenského spravodajstva vtedy, neviem, či mali tie kompetencie. Je to, samozrejme, legálna otázka, legitímna otázka, mňa ale zaujíma aj tá druhá, že prečo konajú teraz. Aký to musí byť pocit po 20 rokoch spravodajskej, aktívnej spravodajskej služby so všetkou zložitosťou tej prípravy, výcviku a celého toho mechanizmu, keď títo ľudia vlastne, lebo aj to je predmetom diskusie v médiách, keď sú schopní ísť pred kamery a vypovedať o tom - je to prejav krajného zúfalstva? Ja by som mal strach o ich životy, napokon aj, myslím, že aj Suchodolinský nám to povedal, že si myslí, že jediný výsledok celej tejto kauzy napokon bude jeho krk, že s tým pocitom zaspáva a vstáva. Neviem povedať, prečo vtedy nekonali, som rád, že konajú aspoň teraz a tú tmu utajenia aspoň trochu dekonšpirujú.
Pokiaľ ide o ten môj podpis, jako keď veci nadobudnú dynamiku a rozmer, ktorý je už potom pre kvalifikovanie alebo posudzovanie toho ministra neúnosný, ja bez toho, že by mi to potrebovali kolegovia zo SaS pripomínať, viem, a s mojimi kolegami z KDH, myslím, že v tom sme zajedno, že keď voda pretečie, vždycky sme doteraz spravili to, čo bolo potrebné spraviť. Len ja nemám rád, keď ma niekto naháňa. Ja sa rozhodnem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:34 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja len krátko. Myslím, že dve témy sa v tých faktických objavili, téma tých dôstojníkov, ktorí vypovedali.
Kolegovi poslancovi Duchoňovi, prečo nekonali vtedy, keď aktívne sa podieľali na tom šetrení, neviem, aká bola ich hierarchia v rámci Vojenského spravodajstva vtedy, neviem, či mali tie kompetencie. Je to, samozrejme, legálna otázka, legitímna otázka, mňa ale zaujíma aj tá druhá, že prečo konajú teraz. Aký to musí byť pocit po 20 rokoch spravodajskej, aktívnej spravodajskej služby so všetkou zložitosťou tej prípravy, výcviku a celého toho mechanizmu, keď títo ľudia vlastne, lebo aj to je predmetom diskusie v médiách, keď sú schopní ísť pred kamery a vypovedať o tom - je to prejav krajného zúfalstva? Ja by som mal strach o ich životy, napokon aj, myslím, že aj Suchodolinský nám to povedal, že si myslí, že jediný výsledok celej tejto kauzy napokon bude jeho krk, že s tým pocitom zaspáva a vstáva. Neviem povedať, prečo vtedy nekonali, som rád, že konajú aspoň teraz a tú tmu utajenia aspoň trochu dekonšpirujú.
Pokiaľ ide o ten môj podpis, jako keď veci nadobudnú dynamiku a rozmer, ktorý je už potom pre kvalifikovanie alebo posudzovanie toho ministra neúnosný, ja bez toho, že by mi to potrebovali kolegovia zo SaS pripomínať, viem, a s mojimi kolegami z KDH, myslím, že v tom sme zajedno, že keď voda pretečie, vždycky sme doteraz spravili to, čo bolo potrebné spraviť. Len ja nemám rád, keď ma niekto naháňa. Ja sa rozhodnem.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:36
Vystúpenie v rozprave 15:36
Pavol FrešoTo prvé, čo treba povedať a treba sa držať...
To prvé, čo treba povedať a treba sa držať objektívnych faktov, je, že takáto veľká kauza tu nebola. Ja poviem, prečo to tvrdím, prečo si myslím napriek vystúpeniu pán ministra, že takáto kauza tu nebola, ktorý sa tvári, že však je to vlastne všetko v poriadku. No preto, lebo sa mesiac o takejto veci na pôde parlamentu, v médiách, s vystupovaním a odkrývaním agentov a agentiek rovno pred médiami vôbec Slovensku nikdy ani nesnívalo. A to ešte sledujeme českú politickú scénu, ktorá je pomerne turbulentná v tieto dni, ale nepamätám si nič podobné. Nepamätám si nič podobné, možno vzdialene, možno niečo vzdialene okolo tzv. Kubiceho správy. Čiže je to kauza obrovská, bez ohľadu na to, jak to skončí, aj keby to rovno dnes skončilo a zistilo sa, že sme sa všetci mýlili, ešte aj tí, čo o tom svedčili, ešte aj tí, čo to mali tunelovať, skrátka, že sa vôbec nič nestalo, tak to poškodzuje Slovensko.
Čo treba ale povedať ako druhé, je úplne, úplne falošne tvrdiť, že za to môže opozícia alebo nejaký poslanecký zbor tu, v tejto Národnej rade. No tak teda pardon, tak teda pardon, nech to už akokoľvek bolo, tak my sme tu zvolení na to, aby sme dávali na nich pozor, nie aby oni, a to je jedno, či úradníci, alebo pán minister, nás školili o tom, čo tu máme rozprávať. To by bolo veľmi dobré, keby aj ctení poslanci SMER-u si uvedomili, že aj keď sú vládni poslanci, tak tu neďaleko prisahali na ústavu a majú dozerať na to, čo sa v takýchto inštitúciách deje. A keď sú nekľudní, tak by mali konať a nie to, čo sa udialo na jednom z tých výborov, vy si to lepšie pamätáte, pán predkladateľ, že jednoducho ho odsabotovali alebo sa tvárili znova, že sa nič nestalo.
Čiže kauza je to veľká a poškodzuje nás aj na medzinárodnej scéne, lebo doteraz som počúval, že práve tieto zložky majú mimoriadne dobré medzinárodné renomé. No, po tomto tam je nejaký istý otáznik a myslím si, a znova to zopakujem, že mal tu od začiatku do konca sedieť pán premiér a plnou parou tlačiť na to, aby sa to do posledného šróbu, do posledného zrnka prachu celé vysvetlilo. A nie, aby sme tu počúvali teórie o tom, že za to môže to alebo ono vedenie, alebo tí alebo oní neschopní agenti. No keď boli takí neschopní a vierolomní, sa čudujem, že tam 20 rokov vydržali a že tam tú dobrú prácu vôbec robili.
Niečo podobného, niečo podobného sa nám dialo práve za čias mečiarizmu, ináč, mimochodom, niečo podobné, ako sa ide udiať zajtra pri voľbe generálneho prokurátora, kedy sa ohýbali zákony a predpisy tak, že niektoré až praskli, a z tejto snemovne odišiel konkrétny poslanec, volal sa Gaulieder, za čo Slovensko malo mimoriadne veľkú hanbu.
Keďže som vlastenec a chcem tomu predísť, no tak chcem hovoriť o tom, akým spôsobom s tým môžeme naložiť a čo môže zmeniť súčasná exekutíva na celom prípade.
V prvom rade môže zmeniť ten otrasný slovník, ktorý aj pán premiér a, mimochodom, aj minister obrany používa. Pán premiér povedal, že sa v tom "ani divá sviňa nevyzná". Pán minister obrany hovorí, že "to je celé len kačica". Mohol by som byť vtipný a hovoriť o tom, že asi dostali nejakú radu, aby to obrátili na zoologickú záhradu, ale budem taký, ako to cítim a ako to cítia ľudia.
Pán premiér, možno sa v tom divá sviňa nevyzná, možno sa v tom žiadna sviňa nevyzná, ale slušný človek, na rozdiel od svine, v tom chce mať jasno. To znamená, to jasno si musíme urobiť tu a teraz. Mňa netrápi, že ako vidíte vy divú sviňu alebo inú sviňu, ale slušný človek, ktorý v tejto krajine platí dane, chce mať jasno, či sa kradlo, alebo nekradlo, hlavne chce mať jasno, či tí, ktorí majú oveľa väčšie oprávnenie voči súkromiu slušného človeka, ako majú tí, ktorí sú podrobovaní tomu sledovaniu, ako tí nakladajú s týmito extra oprávneniami, ktoré my máme kontrolovať. Veď si len zoberme, ak sa jedná o odpočúvanie alebo sledovanie, tak my obyčajní občania nemáme žiadnu šancu zistiť, že sme niečomu takému podrobení. Ale tí, ktorí to robia a predvádzajú takýto neporiadok, a dokonca pán minister použil slovo, ktoré sem nepatrí na pôdu Národnej rady, ergo bordel, no tak ak takýto neporiadok majú pod sebou, tak jak ja mám veriť, že to nie je zneužívané ďaleko širšie. A keď už ja tomu nemôžem veriť ako poslanec Národnej rady, tak jak má tomu veriť ten, kto to tu platí, čiže obyčajný občan, jak má veriť, že sa to nezneužíva?
Veď to je v skutočnosti naozaj veľmi vážna situácia, kedy kompletne aj premiér, aj celá vláda tu mali sedieť a ľuďom vysvetliť: Nie, neodpočúvame vás zbytočne, nie, nesledujeme vás zbytočne, nie, nekradneme za vaším chrbtom. Toto mala byť dnešná schôdza a nie o tom, že si tu budeme vysvetľovať, kto za čo môže a kto čo pokazil, úplne akože jalové reči. Mali to tu jasne, transparentne, zrozumiteľne, mimochodom, pred nastúpenou celou socialistickou väčšinou, obhájiť. To, že to nevedia, to si všetci všímame, jednoducho premiér tu nie je, nemá tu ani dostatok poslankýň, poslancov a pán minister odišiel.
Myslím si, že keď niekto poškodzuje ten štát, tak to je vláda na čele s premiérom, ktorá nevie obhájiť konanie vlastnej svojej tajnej služby a ani vyšetrovanie škandálu, do ktorého sa sama dostala. A je irelevantné, za ktorej vlády to vzniklo. Akonáhle je takýto požiar na svete, no tak hasiči v záujme Slovenska tu majú sedieť, neviem, čo iného majú v tejto chvíli na práci, čo také súrne a nutné robia, ak im, samozrejme, tento stav nevyhovuje.
Chcem povedať jednu, asi dôležitú, vec, lebo to viackrát zaznelo, dokonca aj v mojej faktickej poznámke, ale aj, myslím, pán poslanec Martin Fedor to hovoril hneď na úvod. Keď má byť odpoveďou samovyšetrovanie tých, ktorí sú podozriví, samovyšetrovanie, no tak aj keby to boli tí najčestnejší ľudia, aj keby skutočne boli niekde na piedestáli hodnôt veľmi vysoko, o čom nie som presvedčený, málo o nich viem, boli doteraz tajní, tak samovyšetrovanie nie je odpoveďou. Zrozumiteľná debata priamo na pléne poslaneckej snemovne je patričnou odpoveďou, ktorá môže utvoriť len základ k tomu, aby sme sa dostali ďalej.
Ja som položil ministrovi Glváčovi otázku, teda akí ľudia tam sedia a samovyšetrujú? Preto, lebo som videl jeden obrázok a k tomu obrázku si dovolím urobiť aj komentár. Asi každá jedna a každý jeden sme niečo počuli o tom (rečník zobral do rúk obrázok s veľkosťou A4), kto je pán tajomník a pravá ruka pána Slotu, pán Gansé. Tých teórii o tom, ako má na sebe napísané majetky, ktoré mu v skutočnosti nepatria, si môžete nájsť v Google plno, v novinách to bolo opakovane celé roky rokúce. To, že tam ale zbadáme dvoch šéfov tajnej služby a jedného stále úradujúceho, ergo vedúceho "samovyšetrovanie", to už považujem za vážny problém. To znamená, že dnes tento pán, ktorý má zjavne kontakty na pravú ruku pána Slotu, samovyšetruje tunelovanie, mimochodom, zase za svojej éry bývalej. To je obrovský otáznik.
No tak toto mi nedalo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavne kolegyne, kolegovia zo SMER-u, a som si niečo teda prečítal o tom, jak výborne to fungovalo v tajnej službe, pokiaľ nenastúpila vláda Ivety Radičovej. Tak ja vám niečo prečítam z vašich zdrojov, aby sme tu neboli, že jeden tvrdí niečo a druhý tvrdenie proti tvrdeniu, prečítam vám zopár riadkov, ktoré sú oficiálnou správou mimochodom Českej tlačovej kancelárie z čias ministrovania pána Kašického:
"Minister obrany František Kašický na vlastnú žiadosť odvolal šéfa Vojenskej spravodajskej služby Jaroslava Gofjára, jeho nástupcom sa stal Peter Solčanský." Poprosím, zapamätajte si to meno, niečo vám o tom pánovi poviem. "Vojenská rozviedka má za úlohu zbierať informácie o možných ohrozeniach krajiny v zahraničí. Nový šéf rozviedky pán Solčanský podľa neho už pred tým pracoval v spravodajskej službe na rôznych úrovniach a má skúsenosti aj zo zahraničia. Kašický ešte vlani v júli, krátko po nástupe do funkcie, odvolal šéfa Vojenského obranného spravodajstva Vladimíra Kotrusa, odôvodnil to tým, že s ním nebol spokojný. Novým riaditeľom vojenskej kontrarozviedky sa stal Ľubomír Skuhra. Vojenské spravodajstvo čelilo na jar podozreniu, že jeho dôstojníci údajne zneužívali svoje postavenie, keď firmám obchodujúcim so zbraňami odovzdávali informácie."
Čo chcem povedať? Je to z roku 2007 a hovorím o tom preto, lebo aj vtedy sa tam vystriedalo niekoľko šéfov a títo šéfi, zdá sa, aspoň jeden z nich pri obrannom spravodajstve je šéfom dodnes. A ja som si spomenul na to práve pri mene Solčanský, pre tých z vás, ktorí si to meno nepamätáte, pripomeniem, že veď vtedy si už aj vrabce čvirikali o tom, že nominanti týchto tajných služieb na šéfa sú nominantmi SNS. To som sa tiež pýtal pána ministra na to, neodpovedal, že sú to nominanti konkrétnej, vtedy vládnej, strany -
Slovenskej národnej strany. Nepoznám pána Skuhru, teda okrem tohoto jeho svetového obrázka, ktorý by mal vysvetliť, nie že je na bezpečnostnom pohovore, pán minister by tu mal sedieť a vysvetľovať nám, čo tam robil, ako je to možné. Že sa poznali zo školy? No o to viacej. Nominoval ich Slota? Áno, nie. Čo tam robili? Ako zadával im úlohy? To je presne, sú otázky, ktoré sa má jeden sebavedomý minister pýtať. A ďalší - premiér, ktorý keď vidí, že sa ho to nepýta minister, tak má buchnúť po stole a opýtať sa: Počúvaj ma, kamarát môj minister obrany, čo na teba takého strašného vedia, že sa nepýtaš nahlas? Čo na teba vedia? Alebo vedia niečo aj na pána premiéra, že sa ho bojíme opýtať tu na pôde parlamentu nahlas? Že tu nesedíme? Tak to som potom veľmi prekvapený.
Ešte raz. Ako to, že sa tých ľudí jasne nepýtame, boli ste nominantmi pána Slotu, aké máte väzby? Odkiaľ sa poznáte? Ako to dokážete, že ste na ňom nezávislí? Nie na bezpečnostnom pohovore, to nech si robia agenti medzi sebou, ale my politici na tú otázku, ktorú ľudia vidia a pýtajú sa nás, potrebujeme jasnú odpoveď, tu na pôde parlamentu.
A to, že túto odpoveď nepýta premiér od ministra obrany a obaja sa tvária, že to je v poriadku, má vedie k tej jednoduchej úvahe: Páni, čo na vás takého vedia páni zo slovenského spravodajstva, že sa bojíte opýtať? Čo na vás takého strašného vedia? Pred čím sa zložíte, nekonáte, tvárite sa, že je to všetko poriadku.
Sám som týmto citátom z roku 2007 dokázal, že tam zďaleka nebolo všetko v poriadku. Pán Solčanský tam, myslím, vydržal nejaké dva mesiace, alebo niečo viacej, a išiel na ministerstvo životného prostredia. Pána Solčanského som stretol. A stretol som ho, viete kedy? Keď som sa ho bol opýtať, ako to bolo v prípade kauzy emisie a vedel som o tom nič. A ako normálny poslanec som sa s ním začal rozprávať. Poviem to veľmi jemne a diplomaticky, nepamätám sa, že by mi hovoril pravdu. Sami viete, ako tá kauza dopadla, a už vtedy mi rozprávali kolegovia z parlamentu, že sú za tým ľudia z vojenských tajných služieb. No tak tomu rozumiem, keď pán bývalý riaditeľ tam zrazu robil riaditeľa na ministerstve životného prostredia a bol zodpovedný za škandálny odpredaj emisií.
Ale sa pýtam ďalej tých ďalších, ktorých tam v tom čase nominovali, to boli tiež nominanti pána Slotu? A takisto fungovali jak na ministerstve životného prostredia pri emisiách? Tak potom vám rovno hovorím, aj pán premiér, aj pán minister obrany, že sa hlboko mýlite, ak tým ľudom v tejto chvíli dôverujete! To by som bol podozrievavý 100 : 1, lebo pri emisiách skutočne išlo o jedno obrovské svinstvo voči tomuto štátu. A neverím, že jeden nominant, ktorý pri emisiách figuroval, sa choval neseriózne a ostatní, všetci sú čistí, lebo oni vlastne vysvetlili, čo tam vlastne všetko robili. No tak nám to prídite láskavo porozprávať aj sem na pôdu poslaneckej snemovne a aby tomu rozumeli pani poslankyne, páni poslanci, ale aj ľudia v rámci celého Slovenska. To je jediné normálne riešenie.
Ja mám ďaleko od toho, aby som naletel na to, že je tam nejaká vojna agentov. Mám ďaleko od toho, aby možno z jednej, z dvoch výpovedí som si robil rozsiahly záver. Ale keď som natrafil na mená ľudí spojené s emisiami, a teda verte mi, že tomu dobre rozumiem, tak som veľmi zbystrel, ale keď som počul pána ministra obrany hovoriť, že sa to vyriešilo polygrafom a bezpečnostnou previerkou, no tak ja by som začal preverovať ten polygraf, to vám rovno hovorím, na ktorom sa to robilo. Lebo v skutočnosti tá otázka je, koho nominanti to boli za bývalej alebo za prvej vlády Roberta Fica, a úprimnú odpoveď sme tu nepočuli. Takže pevne verím, že pán minister sa ešte sem vráti, ak teda naozaj naňho nič nevedia, môže to spraviť, pevne verím, že pán premiér sa sem vráti - dúfam, že naňho tiež nič nevedia a môže to slobodne spraviť - a príde nám sem porozprávať celú tú story, celý ten príbeh, nielen len tieto kúsky. A, samozrejme, to verím, že tu bude plné auditórium, lebo to by každého zaujímalo, ako takíto ľudia môžu vôbec niečo samovyšetriť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nevzdávajme sa v tomto našom úsilí, ja rozumiem, že máme menšinu, ale verte mi, že keď budeme dostatočne tvrdí a dostatočne hlasne sa pýtať to, čo sa nás ľudia pýtajú, no tak jednoducho donútime aj tých, ktorí sa dnes tvária, že sa ich to vôbec netýka a všetko je v poriadku, aby tie správne otázky položili a odpovede doniesli sem k nám, lebo, nota bene, všetci tých ľudí platíme.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
17.6.2013 o 15:36 hod.
Ing. Bc.
Pavol Frešo
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kauza, o ktorej dnes hovoríme, má mnoho rozmerov, na viaceré z nich upozorňovali už predrečníci, viaceré z nich padli vo faktických poznámkach a rozhodne treba povedať, že ten mesiac, ktorý sa touto kauzou zapodievajú aj médiá, aj príslušný kontrolný výbor, nám umožnil urobiť si o tom každému svoj obraz.
To prvé, čo treba povedať a treba sa držať objektívnych faktov, je, že takáto veľká kauza tu nebola. Ja poviem, prečo to tvrdím, prečo si myslím napriek vystúpeniu pán ministra, že takáto kauza tu nebola, ktorý sa tvári, že však je to vlastne všetko v poriadku. No preto, lebo sa mesiac o takejto veci na pôde parlamentu, v médiách, s vystupovaním a odkrývaním agentov a agentiek rovno pred médiami vôbec Slovensku nikdy ani nesnívalo. A to ešte sledujeme českú politickú scénu, ktorá je pomerne turbulentná v tieto dni, ale nepamätám si nič podobné. Nepamätám si nič podobné, možno vzdialene, možno niečo vzdialene okolo tzv. Kubiceho správy. Čiže je to kauza obrovská, bez ohľadu na to, jak to skončí, aj keby to rovno dnes skončilo a zistilo sa, že sme sa všetci mýlili, ešte aj tí, čo o tom svedčili, ešte aj tí, čo to mali tunelovať, skrátka, že sa vôbec nič nestalo, tak to poškodzuje Slovensko.
Čo treba ale povedať ako druhé, je úplne, úplne falošne tvrdiť, že za to môže opozícia alebo nejaký poslanecký zbor tu, v tejto Národnej rade. No tak teda pardon, tak teda pardon, nech to už akokoľvek bolo, tak my sme tu zvolení na to, aby sme dávali na nich pozor, nie aby oni, a to je jedno, či úradníci, alebo pán minister, nás školili o tom, čo tu máme rozprávať. To by bolo veľmi dobré, keby aj ctení poslanci SMER-u si uvedomili, že aj keď sú vládni poslanci, tak tu neďaleko prisahali na ústavu a majú dozerať na to, čo sa v takýchto inštitúciách deje. A keď sú nekľudní, tak by mali konať a nie to, čo sa udialo na jednom z tých výborov, vy si to lepšie pamätáte, pán predkladateľ, že jednoducho ho odsabotovali alebo sa tvárili znova, že sa nič nestalo.
Čiže kauza je to veľká a poškodzuje nás aj na medzinárodnej scéne, lebo doteraz som počúval, že práve tieto zložky majú mimoriadne dobré medzinárodné renomé. No, po tomto tam je nejaký istý otáznik a myslím si, a znova to zopakujem, že mal tu od začiatku do konca sedieť pán premiér a plnou parou tlačiť na to, aby sa to do posledného šróbu, do posledného zrnka prachu celé vysvetlilo. A nie, aby sme tu počúvali teórie o tom, že za to môže to alebo ono vedenie, alebo tí alebo oní neschopní agenti. No keď boli takí neschopní a vierolomní, sa čudujem, že tam 20 rokov vydržali a že tam tú dobrú prácu vôbec robili.
Niečo podobného, niečo podobného sa nám dialo práve za čias mečiarizmu, ináč, mimochodom, niečo podobné, ako sa ide udiať zajtra pri voľbe generálneho prokurátora, kedy sa ohýbali zákony a predpisy tak, že niektoré až praskli, a z tejto snemovne odišiel konkrétny poslanec, volal sa Gaulieder, za čo Slovensko malo mimoriadne veľkú hanbu.
Keďže som vlastenec a chcem tomu predísť, no tak chcem hovoriť o tom, akým spôsobom s tým môžeme naložiť a čo môže zmeniť súčasná exekutíva na celom prípade.
V prvom rade môže zmeniť ten otrasný slovník, ktorý aj pán premiér a, mimochodom, aj minister obrany používa. Pán premiér povedal, že sa v tom "ani divá sviňa nevyzná". Pán minister obrany hovorí, že "to je celé len kačica". Mohol by som byť vtipný a hovoriť o tom, že asi dostali nejakú radu, aby to obrátili na zoologickú záhradu, ale budem taký, ako to cítim a ako to cítia ľudia.
Pán premiér, možno sa v tom divá sviňa nevyzná, možno sa v tom žiadna sviňa nevyzná, ale slušný človek, na rozdiel od svine, v tom chce mať jasno. To znamená, to jasno si musíme urobiť tu a teraz. Mňa netrápi, že ako vidíte vy divú sviňu alebo inú sviňu, ale slušný človek, ktorý v tejto krajine platí dane, chce mať jasno, či sa kradlo, alebo nekradlo, hlavne chce mať jasno, či tí, ktorí majú oveľa väčšie oprávnenie voči súkromiu slušného človeka, ako majú tí, ktorí sú podrobovaní tomu sledovaniu, ako tí nakladajú s týmito extra oprávneniami, ktoré my máme kontrolovať. Veď si len zoberme, ak sa jedná o odpočúvanie alebo sledovanie, tak my obyčajní občania nemáme žiadnu šancu zistiť, že sme niečomu takému podrobení. Ale tí, ktorí to robia a predvádzajú takýto neporiadok, a dokonca pán minister použil slovo, ktoré sem nepatrí na pôdu Národnej rady, ergo bordel, no tak ak takýto neporiadok majú pod sebou, tak jak ja mám veriť, že to nie je zneužívané ďaleko širšie. A keď už ja tomu nemôžem veriť ako poslanec Národnej rady, tak jak má tomu veriť ten, kto to tu platí, čiže obyčajný občan, jak má veriť, že sa to nezneužíva?
Veď to je v skutočnosti naozaj veľmi vážna situácia, kedy kompletne aj premiér, aj celá vláda tu mali sedieť a ľuďom vysvetliť: Nie, neodpočúvame vás zbytočne, nie, nesledujeme vás zbytočne, nie, nekradneme za vaším chrbtom. Toto mala byť dnešná schôdza a nie o tom, že si tu budeme vysvetľovať, kto za čo môže a kto čo pokazil, úplne akože jalové reči. Mali to tu jasne, transparentne, zrozumiteľne, mimochodom, pred nastúpenou celou socialistickou väčšinou, obhájiť. To, že to nevedia, to si všetci všímame, jednoducho premiér tu nie je, nemá tu ani dostatok poslankýň, poslancov a pán minister odišiel.
Myslím si, že keď niekto poškodzuje ten štát, tak to je vláda na čele s premiérom, ktorá nevie obhájiť konanie vlastnej svojej tajnej služby a ani vyšetrovanie škandálu, do ktorého sa sama dostala. A je irelevantné, za ktorej vlády to vzniklo. Akonáhle je takýto požiar na svete, no tak hasiči v záujme Slovenska tu majú sedieť, neviem, čo iného majú v tejto chvíli na práci, čo také súrne a nutné robia, ak im, samozrejme, tento stav nevyhovuje.
Chcem povedať jednu, asi dôležitú, vec, lebo to viackrát zaznelo, dokonca aj v mojej faktickej poznámke, ale aj, myslím, pán poslanec Martin Fedor to hovoril hneď na úvod. Keď má byť odpoveďou samovyšetrovanie tých, ktorí sú podozriví, samovyšetrovanie, no tak aj keby to boli tí najčestnejší ľudia, aj keby skutočne boli niekde na piedestáli hodnôt veľmi vysoko, o čom nie som presvedčený, málo o nich viem, boli doteraz tajní, tak samovyšetrovanie nie je odpoveďou. Zrozumiteľná debata priamo na pléne poslaneckej snemovne je patričnou odpoveďou, ktorá môže utvoriť len základ k tomu, aby sme sa dostali ďalej.
Ja som položil ministrovi Glváčovi otázku, teda akí ľudia tam sedia a samovyšetrujú? Preto, lebo som videl jeden obrázok a k tomu obrázku si dovolím urobiť aj komentár. Asi každá jedna a každý jeden sme niečo počuli o tom (rečník zobral do rúk obrázok s veľkosťou A4), kto je pán tajomník a pravá ruka pána Slotu, pán Gansé. Tých teórii o tom, ako má na sebe napísané majetky, ktoré mu v skutočnosti nepatria, si môžete nájsť v Google plno, v novinách to bolo opakovane celé roky rokúce. To, že tam ale zbadáme dvoch šéfov tajnej služby a jedného stále úradujúceho, ergo vedúceho "samovyšetrovanie", to už považujem za vážny problém. To znamená, že dnes tento pán, ktorý má zjavne kontakty na pravú ruku pána Slotu, samovyšetruje tunelovanie, mimochodom, zase za svojej éry bývalej. To je obrovský otáznik.
No tak toto mi nedalo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavne kolegyne, kolegovia zo SMER-u, a som si niečo teda prečítal o tom, jak výborne to fungovalo v tajnej službe, pokiaľ nenastúpila vláda Ivety Radičovej. Tak ja vám niečo prečítam z vašich zdrojov, aby sme tu neboli, že jeden tvrdí niečo a druhý tvrdenie proti tvrdeniu, prečítam vám zopár riadkov, ktoré sú oficiálnou správou mimochodom Českej tlačovej kancelárie z čias ministrovania pána Kašického:
"Minister obrany František Kašický na vlastnú žiadosť odvolal šéfa Vojenskej spravodajskej služby Jaroslava Gofjára, jeho nástupcom sa stal Peter Solčanský." Poprosím, zapamätajte si to meno, niečo vám o tom pánovi poviem. "Vojenská rozviedka má za úlohu zbierať informácie o možných ohrozeniach krajiny v zahraničí. Nový šéf rozviedky pán Solčanský podľa neho už pred tým pracoval v spravodajskej službe na rôznych úrovniach a má skúsenosti aj zo zahraničia. Kašický ešte vlani v júli, krátko po nástupe do funkcie, odvolal šéfa Vojenského obranného spravodajstva Vladimíra Kotrusa, odôvodnil to tým, že s ním nebol spokojný. Novým riaditeľom vojenskej kontrarozviedky sa stal Ľubomír Skuhra. Vojenské spravodajstvo čelilo na jar podozreniu, že jeho dôstojníci údajne zneužívali svoje postavenie, keď firmám obchodujúcim so zbraňami odovzdávali informácie."
Čo chcem povedať? Je to z roku 2007 a hovorím o tom preto, lebo aj vtedy sa tam vystriedalo niekoľko šéfov a títo šéfi, zdá sa, aspoň jeden z nich pri obrannom spravodajstve je šéfom dodnes. A ja som si spomenul na to práve pri mene Solčanský, pre tých z vás, ktorí si to meno nepamätáte, pripomeniem, že veď vtedy si už aj vrabce čvirikali o tom, že nominanti týchto tajných služieb na šéfa sú nominantmi SNS. To som sa tiež pýtal pána ministra na to, neodpovedal, že sú to nominanti konkrétnej, vtedy vládnej, strany -
Slovenskej národnej strany. Nepoznám pána Skuhru, teda okrem tohoto jeho svetového obrázka, ktorý by mal vysvetliť, nie že je na bezpečnostnom pohovore, pán minister by tu mal sedieť a vysvetľovať nám, čo tam robil, ako je to možné. Že sa poznali zo školy? No o to viacej. Nominoval ich Slota? Áno, nie. Čo tam robili? Ako zadával im úlohy? To je presne, sú otázky, ktoré sa má jeden sebavedomý minister pýtať. A ďalší - premiér, ktorý keď vidí, že sa ho to nepýta minister, tak má buchnúť po stole a opýtať sa: Počúvaj ma, kamarát môj minister obrany, čo na teba takého strašného vedia, že sa nepýtaš nahlas? Čo na teba vedia? Alebo vedia niečo aj na pána premiéra, že sa ho bojíme opýtať tu na pôde parlamentu nahlas? Že tu nesedíme? Tak to som potom veľmi prekvapený.
Ešte raz. Ako to, že sa tých ľudí jasne nepýtame, boli ste nominantmi pána Slotu, aké máte väzby? Odkiaľ sa poznáte? Ako to dokážete, že ste na ňom nezávislí? Nie na bezpečnostnom pohovore, to nech si robia agenti medzi sebou, ale my politici na tú otázku, ktorú ľudia vidia a pýtajú sa nás, potrebujeme jasnú odpoveď, tu na pôde parlamentu.
A to, že túto odpoveď nepýta premiér od ministra obrany a obaja sa tvária, že to je v poriadku, má vedie k tej jednoduchej úvahe: Páni, čo na vás takého vedia páni zo slovenského spravodajstva, že sa bojíte opýtať? Čo na vás takého strašného vedia? Pred čím sa zložíte, nekonáte, tvárite sa, že je to všetko poriadku.
Sám som týmto citátom z roku 2007 dokázal, že tam zďaleka nebolo všetko v poriadku. Pán Solčanský tam, myslím, vydržal nejaké dva mesiace, alebo niečo viacej, a išiel na ministerstvo životného prostredia. Pána Solčanského som stretol. A stretol som ho, viete kedy? Keď som sa ho bol opýtať, ako to bolo v prípade kauzy emisie a vedel som o tom nič. A ako normálny poslanec som sa s ním začal rozprávať. Poviem to veľmi jemne a diplomaticky, nepamätám sa, že by mi hovoril pravdu. Sami viete, ako tá kauza dopadla, a už vtedy mi rozprávali kolegovia z parlamentu, že sú za tým ľudia z vojenských tajných služieb. No tak tomu rozumiem, keď pán bývalý riaditeľ tam zrazu robil riaditeľa na ministerstve životného prostredia a bol zodpovedný za škandálny odpredaj emisií.
Ale sa pýtam ďalej tých ďalších, ktorých tam v tom čase nominovali, to boli tiež nominanti pána Slotu? A takisto fungovali jak na ministerstve životného prostredia pri emisiách? Tak potom vám rovno hovorím, aj pán premiér, aj pán minister obrany, že sa hlboko mýlite, ak tým ľudom v tejto chvíli dôverujete! To by som bol podozrievavý 100 : 1, lebo pri emisiách skutočne išlo o jedno obrovské svinstvo voči tomuto štátu. A neverím, že jeden nominant, ktorý pri emisiách figuroval, sa choval neseriózne a ostatní, všetci sú čistí, lebo oni vlastne vysvetlili, čo tam vlastne všetko robili. No tak nám to prídite láskavo porozprávať aj sem na pôdu poslaneckej snemovne a aby tomu rozumeli pani poslankyne, páni poslanci, ale aj ľudia v rámci celého Slovenska. To je jediné normálne riešenie.
Ja mám ďaleko od toho, aby som naletel na to, že je tam nejaká vojna agentov. Mám ďaleko od toho, aby možno z jednej, z dvoch výpovedí som si robil rozsiahly záver. Ale keď som natrafil na mená ľudí spojené s emisiami, a teda verte mi, že tomu dobre rozumiem, tak som veľmi zbystrel, ale keď som počul pána ministra obrany hovoriť, že sa to vyriešilo polygrafom a bezpečnostnou previerkou, no tak ja by som začal preverovať ten polygraf, to vám rovno hovorím, na ktorom sa to robilo. Lebo v skutočnosti tá otázka je, koho nominanti to boli za bývalej alebo za prvej vlády Roberta Fica, a úprimnú odpoveď sme tu nepočuli. Takže pevne verím, že pán minister sa ešte sem vráti, ak teda naozaj naňho nič nevedia, môže to spraviť, pevne verím, že pán premiér sa sem vráti - dúfam, že naňho tiež nič nevedia a môže to slobodne spraviť - a príde nám sem porozprávať celú tú story, celý ten príbeh, nielen len tieto kúsky. A, samozrejme, to verím, že tu bude plné auditórium, lebo to by každého zaujímalo, ako takíto ľudia môžu vôbec niečo samovyšetriť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nevzdávajme sa v tomto našom úsilí, ja rozumiem, že máme menšinu, ale verte mi, že keď budeme dostatočne tvrdí a dostatočne hlasne sa pýtať to, čo sa nás ľudia pýtajú, no tak jednoducho donútime aj tých, ktorí sa dnes tvária, že sa ich to vôbec netýka a všetko je v poriadku, aby tie správne otázky položili a odpovede doniesli sem k nám, lebo, nota bene, všetci tých ľudí platíme.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
15:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:51
Alojz HlinaJa som v politike krátko, vy ste v politike dlho, ja viem veľmi dobre, že sú to Slotovi nominanti, to už sme nemuseli zisťovať. Dokonca som aj počul, že im ožratý...
Ja som v politike krátko, vy ste v politike dlho, ja viem veľmi dobre, že sú to Slotovi nominanti, to už sme nemuseli zisťovať. Dokonca som aj počul, že im ožratý vyvolával pomaly každý deň, že či odpočúvajú, alebo nie. Však zisťujete, objavujete koleso Ameriky! Teraz to objavujete veci, ktoré tí, čo sú v politike, dávno vedia.
Otázka stojí, že stále sú tam, kde sú. To znamená, kto ich zobral pod krídla? Ak ich dovliekol Slota, a kto si adoptoval? Niekto si ich adoptoval! A ja vám to meno možno v rozprave poviem, kto si adoptoval. A o to ide.
Mali ste skončiť s tým: Pán Galko, kde to máte, dajte sem, ja vám to podpíšem.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:51 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. A, pán Frešo, mne tam na konci chýbalo to zvolanie, a preto, pán Galko, idem rovno ku vám a idem vám to podpísať, ten váš papier. Naozaj to mi tam z toho chýbalo. A to je presne to, hryzkaj, kopkaj tak, aby nebolelo, aby to zaznelo, ale v zásade neúčinné.
Ja som v politike krátko, vy ste v politike dlho, ja viem veľmi dobre, že sú to Slotovi nominanti, to už sme nemuseli zisťovať. Dokonca som aj počul, že im ožratý vyvolával pomaly každý deň, že či odpočúvajú, alebo nie. Však zisťujete, objavujete koleso Ameriky! Teraz to objavujete veci, ktoré tí, čo sú v politike, dávno vedia.
Otázka stojí, že stále sú tam, kde sú. To znamená, kto ich zobral pod krídla? Ak ich dovliekol Slota, a kto si adoptoval? Niekto si ich adoptoval! A ja vám to meno možno v rozprave poviem, kto si adoptoval. A o to ide.
Mali ste skončiť s tým: Pán Galko, kde to máte, dajte sem, ja vám to podpíšem.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
15:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:52
Viliam NovotnýMyslím si, že vystúpenie pána ministra Glváča bolo pre mnohých z nás veľkým sklamaním, pre mňa osobne určite. Pretože pán minister trestuhodne premrhal príležitosť, ktorú mal. Pán minister sa k tomu mal postaviť tak, stalo sa to v minulosti a viac sa...
Myslím si, že vystúpenie pána ministra Glváča bolo pre mnohých z nás veľkým sklamaním, pre mňa osobne určite. Pretože pán minister trestuhodne premrhal príležitosť, ktorú mal. Pán minister sa k tomu mal postaviť tak, stalo sa to v minulosti a viac sa to už nestane. Ja som teraz ministrom, hovorí pán minister Glváč, mal by to povedať, a všetci zodpovední za túto kauzu budú náležite potrestaní, odídu z Vojenskej spravodajskej služby, pretože služba sa musí rehabilitovať, služba musí znovu nabrať dôveryhodnosť. To som očakával, že povie minister obrany v tejto vážnej chvíli. Miesto toho ale tak po smerácky osočoval svojho predchodcu a hlavne odpútaval pozornosť od kauzy, ktorá sa stala. Jednoducho odpútaval pozornosť.
Druhý problém je skutočne dôveryhodnosť Vojenskej spravodajskej služby, ktorá je momentálne na bode mrazu, to vnímame všetci v tejto miestnosti, pretože stala sa tu vážna kauza. A je úplne jedno v tejto chvíli, kedy sa stala, kto tam bol, akí agenti ju spôsobili, kto čo vypovedal, kto bol na detektore lží, stala sa vážna kauza. Lenže minister obrany nekoná, to je druhý fakt, ktorý môžme povedať veľmi pokojne, naopak, odpútava pozornosť od hľadania pravdy. A dôveryhodnosti Vojenskej spravodajskej služby to určite neprospieva.
Ja mám z tejto schôdze, podobne ako môj kolega pán poslanec Frešo, veľmi zlý pocit.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:52 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Môj predrečník pán poslanec Frešo má pravdu v tom, že cieľom tejto schôdze je hľadať pravdu. Hľadať pravdu o kauze VSS, čo sa vlastne vo Vojenskej spravodajskej službe stalo.
Myslím si, že vystúpenie pána ministra Glváča bolo pre mnohých z nás veľkým sklamaním, pre mňa osobne určite. Pretože pán minister trestuhodne premrhal príležitosť, ktorú mal. Pán minister sa k tomu mal postaviť tak, stalo sa to v minulosti a viac sa to už nestane. Ja som teraz ministrom, hovorí pán minister Glváč, mal by to povedať, a všetci zodpovední za túto kauzu budú náležite potrestaní, odídu z Vojenskej spravodajskej služby, pretože služba sa musí rehabilitovať, služba musí znovu nabrať dôveryhodnosť. To som očakával, že povie minister obrany v tejto vážnej chvíli. Miesto toho ale tak po smerácky osočoval svojho predchodcu a hlavne odpútaval pozornosť od kauzy, ktorá sa stala. Jednoducho odpútaval pozornosť.
Druhý problém je skutočne dôveryhodnosť Vojenskej spravodajskej služby, ktorá je momentálne na bode mrazu, to vnímame všetci v tejto miestnosti, pretože stala sa tu vážna kauza. A je úplne jedno v tejto chvíli, kedy sa stala, kto tam bol, akí agenti ju spôsobili, kto čo vypovedal, kto bol na detektore lží, stala sa vážna kauza. Lenže minister obrany nekoná, to je druhý fakt, ktorý môžme povedať veľmi pokojne, naopak, odpútava pozornosť od hľadania pravdy. A dôveryhodnosti Vojenskej spravodajskej služby to určite neprospieva.
Ja mám z tejto schôdze, podobne ako môj kolega pán poslanec Frešo, veľmi zlý pocit.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:54
Jozef ViskupičČiže súhlasím s tým, že malo by sa urobiť čo najviac pre to, aby z tohto vypadli "divé svine" a "sviňačinky" a aby sme si tu nepomáhali metaforami zo zoologických záhrad a aby nám tu nevznikla alebo nezostala kauza "divej svine", ako to nazývajú ľudia, ktorí sú zodpovední.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:54 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Už sa stáva nejakým dobrým zvykom, že keď v tejto republike čosi začína smrdieť, tak si začína, á, začíname hľadať nejaké metafory alebo nejaké obrazy zo sveta zvierat. Úvodom alebo kampaň pre toto volebné obdobie bolo ovplyvnené kauzou Gorila a tuná si pre účely možno lepšieho pochopenia vládna moc zobrala na paškál iné zviera, či už premiér, ako ste spomínali, pán Frešo, v svojej hovorí o tom, že sa v tom ani "divá sviňa" nevyzná, zároveň pán minister tuná v úvode rozpravy hovoril o "sviňačinkách", alebo hovorí sa o tom, navzájom sa tu obviňujú ľudia a berú si do úst práve tieto zvieratá. Myslím si, že keď sa nám má táto zoologická záhrada nejakým spôsobom rozrastať, tak nie je dobré, že či už pán minister, alebo tak ako premiér, ste spomínali, od tejto kauzy bočia. Toto je kauza o zodpovednom alebo hospodárnom nakladaní s majetkom štátu, kde občania dali nejakú dôveru tomuto parlamentu, že do dôsledkov skontroluje to, ak k nehospodárnemu nakladaniu prichádza, a aby do budúcnosti neprichádzalo, prijme nejaké opatrenia.
Čiže súhlasím s tým, že malo by sa urobiť čo najviac pre to, aby z tohto vypadli "divé svine" a "sviňačinky" a aby sme si tu nepomáhali metaforami zo zoologických záhrad a aby nám tu nevznikla alebo nezostala kauza "divej svine", ako to nazývajú ľudia, ktorí sú zodpovední.
Neautorizovaný
15:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:56
Ivan ŠtefanecVystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2013 o 15:56 hod.
Ing. PhD. MBA
Ivan Štefanec
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Frešo nastolil presné otázky, ktoré je potrebné zodpovedať a ku ktorým by sa pán minister mal vyjadriť. Pán minister už vo svojom vystúpení naznačil, že nechce a nemá ani záujem o vyšetrenie tejto kauzy. Považujem to za veľmi dôležité, pretože pokiaľ sa vláda bude stavať takto nevšímavo nielen k zodpovedaniu týchto otázok, ale aj vôbec k celému bagatelizovaniu tohto významného rozkrádania verejných zdrojov, tak sa ďalej nepohneme. Je to ďalší zo škandálov, ktorý nesie pečať vládnej strany, a zdá sa, že vládna strana podľa všetkého naozaj nemá záujem o vyšetrenie. Ďakujem.
Neautorizovaný