21. schôdza

Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

Ďakujem. Kolega Hlina, ja som ťa počúval a v istej chvíli som si urobil takú poznámku, že surrealizmus, lebo presne takéto slovo si použil. Ja keďže som ctiteľ i tohto smeru, i André Bretona, a dokonca aj tých pokračovateľov Tristana Tzaru a jeho dadaizmu, sa obávam, že to, spôsob, akým si nasmeroval tú svoju úvahu, má silne surrealistické, ba až dadaistické črty. Obávam sa, že si si poplietol bránku. Ja viem, že o slobodu treba stále zápasiť, ale myslím, že to po roku 1989, to, ako si to vyhodnotil, bolo trošku také dehonestovanie celého toho veľmi náročného, zložitého, konfliktného, dramatického úsilia, zober si len roky zápasu s mečiarizmom a so všetkými tými deviáciami štátneho teroru. Ja viem, že tá energia, zápas o slobodu má byť stále v nás, ale podľa mňa takto paušálne to zjednodušiť je naozaj veľmi dadaistické. Je črtou dadaizmu alebo surrealizmu, že spája reálne veci alebo relikty do ireálnych súvislostí, obávam sa, že presne to si spravil aj vrátane toho šampanského. Neviem, či sa ti o tom snívalo, ale podľa mňa to je haluz a fantazmagória.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Alojz, len jedna vec by ma zaujímala. Pýtal si sa tých ľudí, tých tam vonku, či by im to náhodou neprekážalo, keby im politické strany autobusmi nazvážali štatistov do demonštrácie? Pretože mne sa stalo, že som len jednému z nich niekedy lajkol nejaký status na Facebooku a už mi písal, či by som to nemohol stiahnuť, lebo potom ho budú spájať s konkrétnou politickou stranou. Oni tam stoja sami za seba a my by sme mali byť ich hlasom tu vnútri. Nemám nič proti tomu, keď im niekto zanesie minerálku, ale určite by malo mať svoje hranice to, či si preberieme aktivity slobodných občanov a budeme na ne dávať politické nálepky.
A len, čo sa týka nás dvoch, tak sám vieš, že ja určite nemám strach, aj keď je to nepríjemné niekedy vystúpiť pred ľuďmi a povedať im, čo sa ide diať. Posledný večer pred voľbami sme boli spolu na poslednej demonštrácii Gorila, kde už bol veľmi rozzúrený dav. Ja som vtedy ľuďom povedal, že musia ísť na druhý deň k voľbám, lebo ak nepôjdu, tak sa stane presne to, čo sa nakoniec stalo. Čo si urobil ty na tej demonštrácii?

S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ono je dobré, keď ľudia poznajú Bretona, Apollinaira, Luisa Bunuela. Ja som, o nich viem svoje. Problém je, keď v ich svete zotrvajú, lebo ten reálny svet je častokrát trošku inde, ale je dobré sem-tam sa k tomu surrealizmu aspoň na chvíľku si v ňom oddýchnuť, ale to bolo také milé.
To preto ten status som tam spomenul, že naozaj to vystihuje tú našu mizériu, mizériu. Je to mizéria, hej. To je, tri skupinky ľudí, ktoré sú tam, a tak to proste je. A tu pán kolega Poliačik tomu dáva. Áno, je to tak, oni sa už štítia jak pohlavnej choroby politikov. Ale prečo sa štítia? Viete, to je aj preto, že proste tak boli častokrát už poučení, hej, že. Tu nemáte krištáľovú pannu, hej. Tu máte všetkých, proste to rozoberiete, to je jak, na konci je, je to dosť, dosť čudné, ale hovorím, že aspoň zadeklarovať, keď už sa, keď tu sa nejedná o to, že či bude DPH 19 alebo 18 %, keď sa jedná o demokraciu, o hodnoty, o vec, tak povieme, áno. Keď ideme do detailu a do všetkých možností, ktoré tu sú, že to by muselo niekoho napadnúť. To by musel povedať pokladníkovi, daj päťtisíc euro na autobusy. Ja viem, že teraz, jaké autobusy, no na to, aby, áno, je. Ten menpower, to, ľudia, to je to, čoho sa politik bojí. Politik sa bojí volieb a ľudí v uliciach. A tých ľudí tam dostanete kvôli niečomu, za niečo, nie za svetový mier, častokrát ako tu sa o svetovom mieri. Dajte im niečo, čo môžu uchopiť, čo môžu vyhrať a povzbudí ich to do ďalšieho. Povzbudí a možno na druhýkrát si aj zaplatia ten autobus. Ale pre tentokrát robiť skutočný boj, skutočný, a nie sa len tváriť, tak je aj toto nevyhnutnou podmienkou.

Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo.
Pán poslanec je písomne prihlásený do rozpravy a pripraví sa pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr mal predsa len pár predbežných poznámok a potom by som rád vo svojom vystúpení sa zamyslel nad otázkou, prečo potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora.
Je zaujímavé, že pri tak vážnej téme nevystupujú v princípe žiadni poslanci zo strany SMER. Možno na záver príde ešte nejaké také polodivadelné predstavenie od niekoho z vlády. Možno príde aj pán Fico, uvidíme. Ale to, že sa poslanci SMER-u nezapájajú do rozpravy, tiež o niečom svedčí. Tých pár predbežných poznámok je k tomuto:
Kandidát na generálneho prokurátora pán Čižnár povedal, že kvôli tomu, teda aj kvôli tomu ide teraz voľba, zmenil svoj názor, že počká na rozhodnutie Ústavného súdu, že to rozhodnutie trvá príliš dlho. Ale prečo ono trvá príliš dlho? Keď všetci už dnes vieme, že osem sudcov Ústavného súdu z trinástich bolo ochotných hlasovať za riešenie, ktoré by spriechodnilo rozhodovanie o ústavnej sťažnosti pána Čentéša, len o ňom nedala pani Macejková ako šéfka Ústavného súdu hlasovať? Čiže vaša šéfka Ústavného súdu zablokuje riešenie na Ústavnom súde a pán Fico potom príde a povie: Vidíte je to zablokované, musíme s tým niečo robiť. A pán Čižnár povie: Je to zablokované, musím preto zmeniť svoj názor. To je absurdná fraška, podľa mojej mienky. Tí, čo, tá partia, ktorá spôsobí problém, tvrdí, že teraz kvôli tomuto problému musíme zlomiť ústavu cez koleno.
Druhá poznámka. Často teraz v médiách rezonujú, a to sú aj názory kolegov zo SMER-u, ale veď pán Čižnár má podporu šiestich zo siedmich krajských prokurátorov. No je to takto. Krajskí prokurátori sú menovaní a kedykoľvek odvolateľní, hádajte kým? Generálnym prokurátorom. Napriek tomu, že mnohí právnici nemajú radi matematiku, väčšina vie, že 83 zo 150 je väčšina, ktorá zvolí pána Čižnára dnes za generálneho prokurátora, a pán Gašparovič ho zajtra zrejme vymenuje. Čiže nedivím sa až tak veľmi, že krajskí prokurátori tvrdia, že súhlasia s tým, aby pán Čižnár sa stal generálnym prokurátorom.
Poznámka tretia. Už to spomínala aj pani poslankyňa Žitňanská, že na vypočutí na ústavnoprávnom výbore povedal pán Čižnár, že systém prokuratúry je v princípe fajn. A tvrdím to už dlhé roky, tvrdím to minimálne jedenásť rokov, ten systém fajn nie je. Slovensko má sovietsky model prokuratúry, ktorý sem prišiel v roku 1950 po sovietskom vzore. Áno, boli nejaké zmeny urobené, ale skôr minimálne. Poviem to na takom klasickom prípade. Nejde až tak o to, či bude prokuratúra pod ministerstvom spravodlivosti, ale o to, aké je postavenie, procesné postavenie prokurátora. Je úplne paradoxné a trošku absurdné, že vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý má menšiu právnu kvalifikáciu, menej dobré vzdelanie väčšinou, nie tak kvalifikovanú prax, je procesne výrazne nezávislejší ako ktorýkoľvek prokurátor v tejto krajine, ktorému môže jeho nadriadený kedykoľvek spis odňať, dať pokyn. A deje sa to. A deje sa to nielen v tých mediálne známych kauzách, deje sa to dennodenne, na okresoch, na krajoch sa stíhania zastavujú, zametajú sa veci pod koberec, sú v šuflíkoch. To je, žiaľ, dnešný stav prokuratúry, a to je systém prokuratúry, ktorý, ako sa vyjadril pán Čižnár, on meniť nechce. Aj keď tie odbory na Generálnej prokuratúre, to nie je také podstatné, ide o systém, a ten na Slovensku je systém sovietskej prokuratúry. Aj to podľa mojej mienky niečo hovorí o tom, ktorým smerom, ktorým smerom sa prokuratúra bude uberať.
A teraz k tej otázke avizovanej. Prečo potrebuje Fico svojho generálneho prokurátora? Pretože potrebuje istotu. Istotu, že v prípade núdze sa bude mať na koho spoľahnúť a ľudia, ako to boli avizované v kampani, si predsa zaslúžia istoty, najmä politici. Napr. istotu, že podozrivé financovanie SMER-u nikto nikdy nebude vyšetrovať, že tzv. Blaškovu zmluvu nebude skúmať grafológ, že zvukový záznam s hlasom, v úvodzovkách, podobným Ficovi, nikto nebude skúmať.
Je tu taký citát z dnešných HN-iek pána premiéra. "Jaromír Čižnár je dobrá voľba aj v svetle ostatných udalostí v Českej republike." (Smiech v pléne.) Ako to pán premiér myslel? Preto potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora.
Tak si pripomeňme, o čom je tzv. Blaškova zmluva, ktorej originál s originálnymi podpismi som odovzdal pred dva a pol rokmi vyšetrovateľovi Úradu boja proti korupcii. Ide o dohodu medzi nebohým podnikateľom Ľubomírom Blaškom a niekdajším mediálnym mágom SMER-u Fedorom Flašíkom.
V roku 2002 sa podľa tejto zmluvy dohodli, že za 32 mil. korún dostane podnikateľ Blaško tri miesta na kandidátke strany SMER, post štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov a tri miesta v riadiacich orgánoch štátnych podnikov. Pre úplnosť by som rád túto zmluvu prečítal.
"Zmluva o spolupráci. Zmluvné strany Ľubomír Blaško (ďalej ako sponzor) a Fedor Flašík, koordinátor financovania volebnej kampane politickej strany SMER (ďalej ako koordinátor).
Čl. 1. Zmluvné strany spoločne prehlasujú, že ich spolupráca, ktorá bola zahájená v lete v roku 2000, pokračuje úspešne naďalej a obe strany majú záujem na jej trvaní aj v budúcnosti. V rámci spolupráce sponzor podporuje rozvoj aktivity strany najmä pravidelnými finančnými príspevkami, ktoré ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy predstavujú 16 mil. slovenských korún, ako aj prostredníctvom svojich odborníkov, ktorí sa podieľajú na tvorbe stanovísk a dokumentov strany najmä v hospodárskej oblasti.
Koordinátor pravidelne informuje sponzora o relevantných politických a hospodárskych postojoch strany a poskytuje mu priestor na ich spoluvytváranie.
Čl. 2. Pre úspešné zvládnutie parlamentných volieb 2002 a nastolenie nového poriadku na Slovensku, na ktorom obom stranám záleží, koordinátor vypracoval rozpočet na pokrytie aktivít volebnej kampane, v rámci ktorého sa so sponzorom dohodli na mimoriadnom príspevku, okrem pravidelných mesačných príspevkov vo výške pol milióna korún, vo výške 16 mil. korún, ktorý sponzor poskytne koordinátorovi v nasledovných splátkach. 7 miliónov do 30. apríla, 4 milióny do 30. mája, 3 milióny do 30. júna, milión do 30. júla, 9 miliónov do 31. augusta.
Čl. 3. Vzhľadom k vyššieuvedenému sa obe strany dohodli, že táto zmluva predstavuje jednoznačné pristúpenie sponzora k predchádzajúcim zmluvným vzťahom koordinátora s inými sponzormi a jeho finančné príspevky za prinajmenšom rovnocenné s príspevkami iných sponzorov.
Čl. 4. Obe strany sa súčasne dohodli, že ako protihodnotu koordinátor poskytne sponzorovi možnosť určiť spomedzi členov strany - prednostne členov predsedníctva, resp. tieňovej vlády - troch kandidátov do prvej dvadsiatky kandidátnej listiny strany pre voľby do Národnej rady a v prípade účasti strany vo vláde po parlamentných voľbách minimálne tri posty v najvyšších riadiacich orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu v oblasti energetiky a železníc." Rukou pripísané a podpísané "a jednu pozíciu štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov".
"Čl. 5. V prípade prevzatia finančného záväzku (ktorý koordinátor voči strane eviduje) sponzorom a jeho úhradu spoločne a rovnomerne so svojím príspevkom, vzniká sponzorovi nárok na určenie kandidátov podľa čl. 4, alikvotne výške úhrady záväzku koordinátora.
A čl. 6. Obe strany uzatvorili túto zmluvu v dobrom úmysle, nie v akejkoľvek tiesni, alebo súc akýmkoľvek spôsobom obmedzení, či pod nátlakom. Jej platnosť končí splnením záväzkov oboch zmluvných strán. V Bratislave 26. apríla 2002."
Sponzor podpísaný pán Blaško, koordinátor podpísaný pán Flašík. Porovnanie podpisov s verejne dostupnými podpismi bolo tiež publikované.
Tých 32 miliónov korún, samozrejme, v účtovníctve SMER-u nikde nenájdete, nikde nie sú vykázané, nikde neboli zdanené. Inými slovami, ide o čierne peniaze. Prípad zrelý na trestné stíhanie a čo si myslíte, dámy a páni, ako dopadlo vyšetrovanie tohto prípadu? Potom, ako začala polícia trestné stíhanie, na druhý deň prokuratúra uznesenie zrušila. Čo by na to asi povedal vrchný štátny zástupca v Olomouci? Ale takého na Slovensku, samozrejme, nechcete. Prokuratúra sa uspokojila s tvrdením Fedora Flašíka, že podpis nie je jeho, a trestné stíhanie tým pádom skončilo. Pritom stačilo osloviť grafológa a SMER by mal vážny problém. Minimálne v podobe krátenia dane a korupcie. Ak niekedy bol krištáľovo čistý dôkaz o politickej korupcii, tak tu je. Originál zmluvy som osobne odovzdal pred dva a pol rokmi Úradu boja proti korupcii.
Podobne ako v prípade hlasu Roberta Fica. Áno, Roberta Fica. Prestaňme sa už tváriť, že ide o hlas podobný Robertovi Ficovi. Nie je podobný Robertovi Ficovi, je to jeho vlastný hlas. A nech ma pán Fico zažaluje na súde a môžeme sa tam stretnúť aj so znalcom, ktorý potvrdí alebo vyvráti moje tvrdenie. Robert Fico na tejto nahrávke, ktorá je zrejme len časťou súvislejšieho cyklu, hovorí, že zabezpečil vlastnou hlavou, citujem: "na tento rok 35, na budúci rok 40 plus teda ďalšie veci", koniec citátu. Aké sú tie ďalšie veci? O aké veci mohlo ísť a kde sú tie veci vykázané a kedy boli zdanené? Nikdy.
Dámy a páni, preto potrebuje Robert Fico svojho generálneho prokurátora. Preto Robertovi Ficovi vyhovuje, že na čele Generálnej prokuratúry bol doteraz priateľ podnikateľa z mafiánskych zoznamov. Preto Robertovi Ficovi vyhovuje, že na čele Najvyššieho súdu je priateľ bosa albánskej drogovej mafie. Robert Fico jednoducho potrebuje mať v kľúčových pozíciách našej justície svojich ľudí.
Keď tu spomínal pán poslanec Blanár rozhovory pána Sulíka a pána Kočnera o 300-tisíc, ktoré mali dostať šiesti poslanci, že budú hlasovať za pána Trnku. Pán poslanec, vy ste hlasovali za koho v tom čase? Až 62 poslancov SMER-u hlasovalo za koho znovu a znovu a znovu? Ústava Slovenskej republiky prestáva platiť. Generálneho prokurátora na Slovensku nevyberá parlament, generálneho prokurátora na Slovensku dnes vyberajú oligarchovia, miliardári, ktorí si pre seba a tých svojich potrebujú zaručiť beztrestnosť. A preto potrebujú na čele prokuratúry svojho človeka.
Títo istí ľudia sa za vlády Ivety Radičovej pokúsili ovplyvniť voľby v prospech Dobroslava Trnku. Nevyšlo im to o jeden hlas. Asi mali väčšie problémy s matematikou. Parlament zvolil Jozefa Čentéša, ale títo ľudia sú, boli a sú dostatočne silní na to, aby zabránili vymenovaniu riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Ak dnes ktorýkoľvek prokurátor na Slovensku súhlasí s kandidatúrou na tento post, stáva sa bábkou v rukách oligarchov, ktorí si pre seba a tých svojich potrebujú zaručiť beztrestnosť.
Generálna prokuratúra pod vedením nominanta slovenských oligarchov nebude Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Bude generálnou prokuratúrou Roberta Fica a oligarchov, ktorí ho ovládajú. Hovorím veľmi otvorene, už som to avizoval. Ak dôjde o dva a pol roka k zmene vlády, tak som presvedčený o tom, že jednou z prvých priorít bude nielen systémové zmeny v postavení prokuratúry, ale aj výmena najvyššieho prokurátora tejto krajiny.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami osem pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, chcem vám povedať, že to, čo ste tu prečítali, pokladám za mimoriadne vážne. Všetci vieme, že pred pár dňami som zháňal podpisy na odvolanie ministra Glváča za, za vec, ktorá sa javí v porovnaní s týmto ako úplne tuctová alebo teda poviem taká výrazne menšia alebo slabšia. Podarilo sa mi ich získať len 25, päť podpisov mi chýbalo. Vy ste boli tiež jeden z tých, ktorí to podpísali, čo ste to podpísali, chcem vám za to poďakovať. Spravme taký pokus, dnes bude zvolený pán Čižnár za generálneho prokurátora. Zoberme túto zmluvu, napíšme oficiálny list pánovi Čižnárovi a dajme ho podpísať všetkým 150 poslancom tohto parlamentu.
Nie je žiadne horné ohraničenie, koľko poslancov by malo tento list podpísať, urobme to. Je tu obrovské množstvo poslancov zo SMER-u, ktorí vám alebo ktorí nám off record tvrdia, že im vadí častokrát to, čo sa v SMER-e deje. Že im vadia špinavé biznisy ich politických špičiek, ktoré sa časom dostávajú na svetlo sveta. Dajme im tú možnosť a dajme možnosť aj politikom zo strán opozície, ktorí sú v politike už trošku dlhšie, ktorí tiež tvrdia, že sú za to, aby sa všetko vyšetrilo. Spravme to, zoberme tú zmluvu, napíšme list, oficiálny list a dajme to podpísať všetkým 150 poslancom.
Ďakujem pekne.