21. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi len veľmi krátko zareagovať na predložený návrh, vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O čo tu vlastne v tomto zákone ide? Pán minister vo svojej dôvodovej informácii na začiatku alebo v odôvodnení povedal veľmi správne a myslím si, že to je aj fakt, že na začiatku bola požiadavka ministerstva financií v rozpočte na rok 2013 príjmy, alebo zvýšenie príjmov zo štátnych hmotných rezerv o, ak si dobre spomínam, nejakých sto miliónov, 130 mil. eur. Vtedy sme aj na schôdzi Národnej rady, neskôr aj na výbore kládli otázky, z čoho to asi je, a dedukovalo sa, že to bude kvázi privatizácia alebo teda ozajstná privatizácia zásob ropy a ropných produktov. Keďže sme nedostávali odpoveď, následne bol zvolaný mimoriadny výbor pre hospodárske záležitosti za účasti celého, prakticky celého vedenia štátnych hmotných rezerv, kde sme sa nedozvedeli nič. Vtedy pán predseda hovoril niečo len o tom, že nepôjde o privatizáciu. Nemal žiadne nejaké nástrely alebo nejakú štruktúru toho, čo a akým spôsobom by sa to malo realizovať. Podotýkam, to už bolo dávno po schválení štátneho rozpočtu. Na výbore v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona opäť padali rôzne otázky. Bohužiaľ, opäť sme nedostali na všetky adekvátne odpovede a opäť hlavne teda z úst predsedu štátnych hmotných rezerv vychádzal, vychádzala taká hlavná odpoveď alebo hlavný message, že nejde, nejde o privatizáciu.
Chcem povedať, že napriek tomu, že pán minister to zdôvodnil vcelku, vcelku zrozumiteľne, v zákone je veľa nejasností. Poviem možno len tri. Nie je jasné, akým spôsobom bude fungovať agentúra v tom zmysle tej dobrovoľnej účasti, vystúpenia, vstupov. Nie je jasné, akým spôsobom bude zabezpečený ten proces prechodu majetku zo štátu do agentúry, resp. zo štátnych rúk do súkromných rúk. Dokonca nevedeli sme ani toľko, o aké množstvo alebo akú, aké číslo ide. Dozvedeli sme sa to na výbore. Som rád, že to teraz povedal aj pán minister, číslo 480 mil. eur.
Čiže tento zákon, v tomto zákone - teda nechcem povedať, že v iných zákonoch ide -, ale nejde tu o fazuľky, ale ide o relatívne veľké, veľké financie. Ja svojím spôsobom nemám proti myšlienke odštátniť štátne hmotné rezervy alebo, pardon, núdzové zásoby ropy, ktoré sú momentálne pod štátnymi hmotnými rezervami, a ropné produkty. Len, ak to chceme urobiť, malo by byť jasné, čo sa stane a akým spôsobom sa to stane a čo z toho bude mať štát. A aj v slovách pána ministra, v dôvodovej správe, aj v zákone je jasné, že môžu vlastniť tie ropné produkty a núdzové zásoby ropy aj súkromné osoby alebo teda súkromné firmy. To znamená, že ide o jasnú privatizáciu štátneho majetku. A opäť nemám z hľadiska princípu ani s týmto problém, len si to treba jasne povedať, jasne nadefinovať, akými krokmi a akým mechanizmom sa tento proces udeje. Bohužiaľ, habkaním aj pána štátneho tajomníka, aj predsedu štátnych hmotných rezerv, aj šéfa Transpetrolu na výbore nedávajú istotu, akým spôsobom naplnenie tohto zákona v praxi bude zrealizované, preto aj podporujem aj návrh, ktorý za chvíľku prednesie kolega. Kolega Miškov o tom povie viac.
Tak mi napadá, pán minister, na začiatku ste boli vy, aj ste to povedali teraz. Možnože keby sa tento zákon bol tvoril na ministerstve financií, možno by jasnejším spôsobom dokazoval alebo bol napísaný ten proces, akým spôsobom to, kvôli čomu ten zákon vznikol, sa naplní. To znamená príjmom, príjmom do štátneho rozpočtu, ale my tu v podstate robíme účtovnú operáciu. Niekto to nazýva aj kaťafalšom, aby sme obišli, aby sme obišli účtovníctvo z hľadiska ESA 95. Ale je to veľmi dôležitá operácia z hľadiska hospodárstva, z hľadiska slovenskej ekonomiky, a preto, chápem, že štát potrebuje peniaze na konsolidáciu, ale tento zákon je dosť zatemnený, dosť nejasný, a preto bude veľmi potrebné sledovať aj jeho aplikáciu v praxi. A to určite budeme robiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší ústne prihlásený pán poslanec Miškov. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na minuloročnej novembrovej schôdzi si poslanci SMER-u odhlasovali dve novely zákona o skrátenom legislatívnom konaní. Iba pre pripomenutie išlo o zákon o štátnych hmotných rezervách a zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze. Cieľom uvádzaných noviel zákona bolo umožniť odpredaj núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré doteraz vlastní štát. Aspoň takto sme to my opoziční poslanci čítali a tak, ako spomínal kolega poslanec Mikuš, pýtali sme sa, či to čítame správne, a nedostávali sme odpovede od zodpovedných.
Zjednodušene povedané, pripravili ste si legislatívnu pôdu pre privatizáciu zásob ropy a ropných výrobkov. Vzhľadom na to, že privatizácia je slovo, ktoré ste si stranícky a politicky zakázali, nazývate to v dôvodovej správe odmrazením umŕtvenej likvidity, podobne ako pripravenú privatizáciu 49-percentného balíka Telekomu nenazývate privatizáciou, ale odpredajom neproduktívnych aktív. Veď v poriadku, ja proti privatizácii nič nemám. Naopak, ja by som vás veľmi rád pochválil za to, že ste uznali, že niekedy privatizácia môže byť aj osožná. Akurát je potrebné pomenovať veci pravým menom. Ak sa to bojíte povedať vy, tak my to veľmi radi povieme za vás. Idete privatizovať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.
Takže pripravili ste model privatizácie ropy a ropných výrobkov, ktorý posunie zodpovednosť za obstarávanie, udržiavanie, skladovanie, obmenu ropy a ropných výrobkov na novovznikajúcu agentúru, ktorá bude záujmovým združením právnických osôb. Model spravovania núdzových zásob týmto spôsobom nie je nový. Podobný spôsob funguje aj v Rakúsku a Nemecku a úprimne povedané, som celkom rád, že ste sa týmito modelmi inšpirovali a nemali ste potrebu vymýšľať niečo nové, pretože nie vždy to dobre dopadne, keď to robíte.
Dovoľte mi ale bližšie sa povenovať trom problémovým oblastiam predkladaného návrhu. Pán kolega poslanec Mikuš spomenul niektoré, tak ja spomeniem ešte tie ďalšie. A prvým, ktorý by som chcel spomenúť, je vlastníctvo núdzových zásob. V § 8 ods. 1 uvádzate, že núdzové zásoby sú vo vlastníctve agentúry, ak odsek 2 neustanovuje inak. A čuduj sa svete, odsek 2 hovorí nasledovné, citujem: "Núdzové zásoby môžu byť aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov a uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 14 odsek 5 alebo odsek 6." Koniec citátu.
To znamená, že prakticky nemusí byť agentúra vlastníkom ani jedného-jediného litra ropy alebo ropných výrobkov, čo sú napríklad benzín alebo nafta, a štátne núdzové zásoby bude vlastniť povedzme Slovnaft, OMV, Shell alebo iní členovia záujmového združenia osôb, ktoré nazývate v predkladanom zákone ako agentúra. Okrem toho, že dostupnosť týchto rezerv, ktorých vlastníkom nie je štát, môže byť v čase ropnej núdze alebo vojnového konfliktu významným bezpečnostným rizikom pre ktorúkoľvek krajinu, je to zároveň veľmi dobrý biznismodel pre týchto vybraných podnikateľov. No veď uznajte, kto z podnikateľov sa môže pochváliť tým, že náklady na financovanie ich skladových zásob im zabezpečí štát zákonom. Pomenujte mi takýchto podnikateľov!
Druhou oblasťou, oblasťou, (Reakcia ministra.) druhou oblasťou, ku ktorej mám pripravený vlastný pozmeňovací návrh, je spôsob odpredaja týchto núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Namiesto toho, aby Správa štátnych hmotných rezerv odpredala existujúce núdzové zásoby transparentným spôsobom, napríklad formou elektronickej aukcie, ktorá predpokladá vygenerovanie najvyššej možnej ceny, v návrhu zákona sa predpokladá odpredaj núdzových zásob priamej agentúre na základe znaleckého posudku.
No a treťou problémovou oblasťou je predpokladaný príjem za predaj núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. V doložke je uvádzaný predpoklad na úrovni 480 miliónov eur, podľa mne dostupných informácií z viacerých zdrojov by mala byť približná hodnota núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré dnes vlastní štát, niekde na úrovni okolo 800 miliónov eur.
K oficiálnym údajom o objemoch núdzových zásob, ich rozdelení a finančnej hodnote sa nie je možné dostať, nakoľko Správa štátnych hmotných rezerv rozhodla o tom, že všetky informácie súvisiace s núdzovými zásobami budú v utajenom režime. Chcel by som vás preto poprosiť, pán minister, a zrejme v tomto zmysle pripravím aj otázku na hodinu otázok a možno aj interpeláciu o podrobnú informáciu, či už pre poslancov, alebo minimálne pre hospodársky výbor Národnej rady o stave, zložení, aktuálnej hodnote núdzových zásob, ktorými disponuje Slovenská republika, pretože tieto informácie nie sú verejne dostupnými informáciami.
Vážené dámy, vážení páni, ako spomínal kolega poslanec Mikuš, naozaj nejde o fazuľky a či to bude 480 miliónov, alebo to bude 800 miliónov, ako mám informáciu ja, ide o veľmi veľa peňazí. Ide o štátny majetok v tejto hodnote, ktorý vaša vláda ide predávať. Ja by som bol preto veľmi rád, keby ste pomohli, pán minister, rozohnať hmlu, ktorá dnes znemožňuje poslancom a verejnosti dohliadnuť na to, či budú ropné rezervy sprivatizované vo verejnom, alebo súkromnom záujme.
Ďakujem za pozornosť a dovoľte mi na záver prečítať ešte spomínaný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 483.
Po prvé. V čl. I § 18 vrátane nadpisu znie:
"§ 18 Predaj núdzových zásob Správou rezerv
(1) Správa rezerv je oprávnená predať núdzové zásoby agentúre, podnikateľovi alebo vybranému podnikateľovi prostredníctvom elektronickej aukcie. Agentúra, podnikateľ alebo vybraný podnikateľ musia preukázať pripravenosť na prevzatie núdzových zásob podľa tohto zákona; za pripravenosť prevzatia núdzových zásob sa považuje najmä zabezpečenie skladovania núdzových zásob odo dňa prevzatia núdzových zásob podľa § 25 ods. 2 a zabezpečenie financovania kúpy núdzových zásob.
(2) Elektronickú aukciu na predaj núdzových zásob zabezpečí Správa rezerv. Oznam o konaní elektronickej aukcie na predaj núdzových zásob Správa rezerv zverejní aspoň 30 dní vopred v Obchodnom vestníku a na svojom webovom sídle. V tomto ozname sa zverejnia najmä vyvolávacia cena a podmienky konania elektronickej aukcie.
(3) Vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii zodpovedá cene určenej v znaleckom posudku, alebo ak je vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiaca vyššia ako vyvolávacia cena určená podľa znaleckého posudku, vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii zodpovedá priemernej cene núdzových zásob určenej podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace.
(4) Na predaj núdzových zásob agentúre sa nepoužije osobitný predpis.
(5) Príjem z predaja núdzových zásob podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.
(6) Kúpna cena núdzových zásob zodpovedá poslednej najvyššej ponuke v elektronickej aukcii."
Odôvodnenie: Ide o zavedenie povinnosti vykonať elektronickú aukciu pri uskutočnení predaja núdzových zásob. Elektronickej aukcie sa okrem agentúry môžu zúčastniť aj ďalšie subjekty pôsobiace na trhu s ropou a ropnými výrobkami, o ktorých tento zákon predpokladá, že môžu nakladať s núdzovými zásobami.
Ide v zákone, ide o v zákone definovaných podnikateľov a vybraných podnikateľov, ktorí majú svoje povinnosti uložené zákonom, ale musia preukázať napríklad schopnosť kúpené núdzové zásoby skladovať. Preukázať musia takisto schopnosť zaplatiť za kúpené núdzové zásoby kúpnu cenu.
Podľa § 8 ods. 1 a 2 navrhovaného zákona núdzové zásoby sú vo vlastníctve agentúry aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov a uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 14 ods. 5 alebo ods. 6.
Z uvedeného je vidieť, že vlastníctvo núdzových zásob nemusí byť výlučne vecou agentúry. Zároveň, majúc na zreteli maximalizáciu príjmu štátneho rozpočtu z predaja núdzových zásob, je potrebné (a možné) zorganizovať elektronickú aukciu na predaj núdzových zásob, pričom kupujúcim (a vlastníkom predávaných) núdzových zásob sa stane ten objekt, ktorý v elektronickej aukcii ponúkne najvyššiu cenu.
Účastníkom elektronickej aukcie bude len taký subjekt, ktorý preukáže schopnosti skladovať núdzové zásoby a preukáže schopnosť zaplatiť kúpnu cenu. Záujem štátu - či už vecný (prístup k núdzovým zásobám), alebo finančný (najvyšší príjem za predaj núdzových zásob) - je tak zabezpečený.
Upravuje sa aj vyvolávacia cena; podľa predkladaného vládneho návrhu zákona sa majú predať núdzové zásoby za takú cenu, ktorú predkladaný pozmeňujúci návrh stanovuje ako vyvolávaciu cenu. Zmena je teda v tom, že pokiaľ podľa doterajšieho návrhu bude príjmom štátneho rozpočtu vopred známa - pretože stanovená cena - podľa predkladaného pozmeňujúceho návrhu to bude cena vyššia. Odvíja sa to od vyvolávacej ceny a počtu účastníkov elektronickej aukcie.
Takisto sa upravuje vyvolávacia cena nielen ropy, ale aj ropných výrobkov, ktoré dohromady tvoria núdzové zásoby.
Celú elektronickú aukciu od oznámenia jej konania cez samotné konanie a dohľad nad dodržaním jej podmienok zabezpečí Správa rezerv.
To bol spomínaný pozmeňujúci návrh, aj keď nemám nejaké ilúzie o tom, že by to poslanci SMER-u podporili, chcem ich o to požiadať, alebo chcem vás o to požiadať. A môžte, a máte tak šancu preukázať, že vám ide o transparentnosť celej privatizácie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorú ste pripravili.
Ďakujem veľmi pekne.

S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Vážený pán Miškov, ja som si vás pozorne vypočul. Naštudoval som si túto problematiku a musím povedať, že vy tu stále rozprávate o nejakej privatizácii. Pritom tu, teraz ste nám tu predviedli inicializáciu nejakej elektronickej aukcie, kde by vlastne konkurentmi agentúry mali byť nejaké podnikateľské subjekty, ktoré by mohli odkúpiť núdzové zásoby ropy, aj keď teda vám neupieram snahu, aby štátny rozpočet získal maximálne prostriedky z tohto, z tohto presunu. Primárnym cieľom je odľahčiť štátny rozpočet od spravovania štátnych hmotných rezerv, teda zásob ropy, a na to vlastne vzniká agentúra. Keď hovoríte o privatizácii, mali by ste aj povedať, aký je podiel hlasovacích práv vlastne v agentúre štátnych hmotných rezerv Transpetrolu, ktoré sú štátne inštitúcie, majú väčšinový podiel a viete veľmi dobre, že bez súhlasu vlády sa tieto podiely nedajú, nedajú presúvať. Takže tieto vybrané subjekty sú súčasťou agentúry, majú menšinový podiel a nemôžu si navzájom odpredávať podiely na hlasovacích právach. Tie sa, samozrejme, sa menia v závislosti od toho, koľko tých subjektov je a aké objemy robia. Takže nehovorme tu o privatizácii, keď agentúra zabezpečuje práve to, že sa to nebude privatizovať. Je to odľahčenie štátneho rozpočtu a to bol primárny cieľ tohto zákona.
Ešte jednu vec k tým modelom. Hovorili ste o nemeckom a rakúskom modeli, to sú práve modely, ktoré využívajú privátny sektor na to, aby odbremenili štátny rozpočet a privátny sektor im skladoval núdzové zásoby ropy. Ale vy viete dobre, že v slovenskom modeli bol okrem nemeckého, rakúskeho modelu použitý aj belgický model, ktorý práve zabezpečuje to, aby štát kontroloval agentúru, to znamená, aby mal kontrolný balík tých... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Tiež ma zaujal ten moment, kedy si sa, pán poslanec, rozhodol pomenovať teda veci pravým menom a hovoril si o možnej privatizácii alebo teda privatizácii, ktorú pripravuje strana SMER, a zároveň si spomínal aj sumy. Takže ja by som si dovolil možno v reakcii, či tomu teda dobre rozumiem, že strana, ktorá si vystavala svoju obrovskú mieru podpory aj na tom, že hovorila, že štát nemá byť odľahčovaný od nejakého majetku a má nakladať s majetkom, ak, ak ho teda vlastní nejakým spôsobom mimo privátneho sektoru, či 480- až 800-miliónová suma, čiže pol miliardy eur a viac je balík, ktorý sa chystá strana sprivatizovať, či tomu aj tí, ktorí sa tomu nevenujeme, môžme rozumieť takto.
Ďakujem.

Pán poslanec Miškov.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec Viskupič. Áno, je to privatizácia. Jednoducho nie je dôvod zakrývať to, alebo maľovať to, maľovať to na nejakú inú farbu. Akurát kolegovia zo SMER-u majú problém to priznať, ale to je už ich problém.
Pán poslanec Kamenický, nuž, prečítajte si teda, keď ste tak dôkladne naštudovali ten predkladaný zákon, tak si prečítajte ešte raz § číslo 8 odsek 2, kde je jednoznačne uvedené, že núdzové zásoby môžu byť vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov, uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa a tak ďalej. Čiže jednoduchou zmluvou dokážu prejsť tieto núdzové zásoby ropy z agentúry na vybraného podnikateľa. Je to tam, prečítajte si to.
Čiže ja hovorím, keď to má skončiť v Slovnafte alebo nejakom inom, u nejakého iného vybraného podnikateľa, tak to nerobte cez agentúru. Urobte to normálne priamo, predajte tie núdzové zásoby ropy, ropy a ropných výrobkov priamo zo Správy štátnych hmotných rezerv vybranému podnikateľovi. Urobte to elektronickou aukciou a minimálne budeme mať možno väčšiu istotu, že z tých mne dostupnej informácie 800 miliónov sa kdesi možno nejakých 300 po ceste nestratí. Čiže asi toľko.
Čo sa týka samotnej agentúry, možno máte viac informácií, ako mám ja, ale v spomínanom zákone sa o pomeroch a spôsoboch hlasovania hovorí, že toto upraví rozhodnutie vlády, ktoré schváli stanovy tejto agentúry. Ale ak ich máte k dispozícii, budem celkom rád, keď nám ich ukážete. My sme ich ako poslanci hospodárskeho výboru k dispozícii nemali. Ďakujem.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Mezenská. Nech sa páči.