21. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 462) v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 575 z 15. júna 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, nakoľko rokovanie výboru sa uskutočnilo dňa 17. 6. 2013. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi (výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 175 zo dňa 13. júna 2013).
Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť (ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 251 zo dňa 11. júna 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, uznesenie č. 99 zo dňa 4. júna 2013).
Výbor Národnej rady pre sociálne veci predložil výsledok rokovania výboru dodatočne.
Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch 1 až 28 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 190 zo 17. júna 2013. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady pre sociálne veci dodatočne. Uznesenie výboru pre sociálne veci mám k dispozícii a znie: Výbor Národnej rady pre sociálne veci k vládnemu návrhu zákona za a) súhlasí s vládnym návrhom zákona a za b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Súčasne ma poveril za prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a za druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Treba poznamenať, že potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách a ako aj s cieľom zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvyšujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu. Čiže bez mučenia priznávam, že za touto legislatívnou normou, za touto naozaj systémovou zmenou riadenia štátnych hmotných rezerv je predovšetkým fiškálny záujem štátu. To znamená, to znamená mať pozitívny dopad na vývoj deficitu v tomto a budúcom roku a takisto následne, následne aj zmenšiť ten tlak na rast štátneho dlhu.
Asi viete, že doteraz núdzové zásoby ropy boli upravené v zákone o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a z dôvodu rozsiahlych úprav je potrebné naozaj predložiť nový zákon o núdzových zásobách ropy. Tak sa deje v tomto okamihu.
V návrhu nového modelu, o ktorom hovorím, sa vychádza z toho, že podnikatelia, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky vybrané ropné výrobky, budú mať povinnosť aj zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby. Túto povinnosť si budú plniť prostredníctvom novozriadenej Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udržiavanie a poistenie núdzových zásob vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry a administratívnych nákladov. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty a jej zmene budú spolurozhodovať všetci tí členovia, členovia tej agentúry, teda Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.
Členom agentúry sa podľa návrhu zákona môže stať ktorýkoľvek podnikateľ, ktorý je povinný obstarávať a udržiavať núdzové zásoby. Predpokladá sa, že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi agentúry. Členstvo v agentúre bude dobrovoľné. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové, účtovné a iné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa, mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Tu musím povedať, že základným limitujúcim prvkom formovania aj stanov a všetkých tých vzťahov vo vnútri agentúry aj smerom navonok sú do veľkej miery účtovné štandardy alebo tzv. ESA 95. Pre nás je totiž kľúčové, aby táto agentúra - to takisto priznávam bez mučenia - bola mimo verejných financií. To je kľúčový zámer. Inak by sme nemohli dosiahnuť ten cieľ, o ktorý ide. To znamená, dostať do príjmov štátneho rozpočtu skoro pol miliardy eur.
Agentúra odkúpi núdzové zásoby od správy rezerv, čím sa uvoľní súčasná umŕtvená likvidita štátu v núdzových zásobách. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpečenia a udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od správy rezerv. V rovnaký deň prestane správa rezerv vykonávať túto svoju spôsobilosť v oblasti núdzových zásob podľa doterajších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob podpísanými zmluvami o skladovaní núdzových zásob a pripravenom financovaní kúpy núdzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá aj určenie znaleckým posudkom alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa smernice rady a vo výnimočných prípadoch budú môcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Návrh zákona je podľa nášho presvedčenia v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so všetkými ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi. A popravde je aj presadenie tohto zákona naozaj súčasťou aj konsolidačných opatrení na roky 2013 a 2014.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 483) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. mája 2013 č. 577 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť (Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. júna 2013 č. 244, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 13. júna 2013 č. 177, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 11. júna 2013 č. 165). Jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte v samotnej spoločnej správe. A zároveň ma výbor svojím uznesením poveril plniť úlohy spravodajcu v zmysle § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi len veľmi krátko zareagovať na predložený návrh, vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O čo tu vlastne v tomto zákone ide? Pán minister vo svojej dôvodovej informácii na začiatku alebo v odôvodnení povedal veľmi správne a myslím si, že to je aj fakt, že na začiatku bola požiadavka ministerstva financií v rozpočte na rok 2013 príjmy, alebo zvýšenie príjmov zo štátnych hmotných rezerv o, ak si dobre spomínam, nejakých sto miliónov, 130 mil. eur. Vtedy sme aj na schôdzi Národnej rady, neskôr aj na výbore kládli otázky, z čoho to asi je, a dedukovalo sa, že to bude kvázi privatizácia alebo teda ozajstná privatizácia zásob ropy a ropných produktov. Keďže sme nedostávali odpoveď, následne bol zvolaný mimoriadny výbor pre hospodárske záležitosti za účasti celého, prakticky celého vedenia štátnych hmotných rezerv, kde sme sa nedozvedeli nič. Vtedy pán predseda hovoril niečo len o tom, že nepôjde o privatizáciu. Nemal žiadne nejaké nástrely alebo nejakú štruktúru toho, čo a akým spôsobom by sa to malo realizovať. Podotýkam, to už bolo dávno po schválení štátneho rozpočtu. Na výbore v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona opäť padali rôzne otázky. Bohužiaľ, opäť sme nedostali na všetky adekvátne odpovede a opäť hlavne teda z úst predsedu štátnych hmotných rezerv vychádzal, vychádzala taká hlavná odpoveď alebo hlavný message, že nejde, nejde o privatizáciu.
Chcem povedať, že napriek tomu, že pán minister to zdôvodnil vcelku, vcelku zrozumiteľne, v zákone je veľa nejasností. Poviem možno len tri. Nie je jasné, akým spôsobom bude fungovať agentúra v tom zmysle tej dobrovoľnej účasti, vystúpenia, vstupov. Nie je jasné, akým spôsobom bude zabezpečený ten proces prechodu majetku zo štátu do agentúry, resp. zo štátnych rúk do súkromných rúk. Dokonca nevedeli sme ani toľko, o aké množstvo alebo akú, aké číslo ide. Dozvedeli sme sa to na výbore. Som rád, že to teraz povedal aj pán minister, číslo 480 mil. eur.
Čiže tento zákon, v tomto zákone - teda nechcem povedať, že v iných zákonoch ide -, ale nejde tu o fazuľky, ale ide o relatívne veľké, veľké financie. Ja svojím spôsobom nemám proti myšlienke odštátniť štátne hmotné rezervy alebo, pardon, núdzové zásoby ropy, ktoré sú momentálne pod štátnymi hmotnými rezervami, a ropné produkty. Len, ak to chceme urobiť, malo by byť jasné, čo sa stane a akým spôsobom sa to stane a čo z toho bude mať štát. A aj v slovách pána ministra, v dôvodovej správe, aj v zákone je jasné, že môžu vlastniť tie ropné produkty a núdzové zásoby ropy aj súkromné osoby alebo teda súkromné firmy. To znamená, že ide o jasnú privatizáciu štátneho majetku. A opäť nemám z hľadiska princípu ani s týmto problém, len si to treba jasne povedať, jasne nadefinovať, akými krokmi a akým mechanizmom sa tento proces udeje. Bohužiaľ, habkaním aj pána štátneho tajomníka, aj predsedu štátnych hmotných rezerv, aj šéfa Transpetrolu na výbore nedávajú istotu, akým spôsobom naplnenie tohto zákona v praxi bude zrealizované, preto aj podporujem aj návrh, ktorý za chvíľku prednesie kolega. Kolega Miškov o tom povie viac.
Tak mi napadá, pán minister, na začiatku ste boli vy, aj ste to povedali teraz. Možnože keby sa tento zákon bol tvoril na ministerstve financií, možno by jasnejším spôsobom dokazoval alebo bol napísaný ten proces, akým spôsobom to, kvôli čomu ten zákon vznikol, sa naplní. To znamená príjmom, príjmom do štátneho rozpočtu, ale my tu v podstate robíme účtovnú operáciu. Niekto to nazýva aj kaťafalšom, aby sme obišli, aby sme obišli účtovníctvo z hľadiska ESA 95. Ale je to veľmi dôležitá operácia z hľadiska hospodárstva, z hľadiska slovenskej ekonomiky, a preto, chápem, že štát potrebuje peniaze na konsolidáciu, ale tento zákon je dosť zatemnený, dosť nejasný, a preto bude veľmi potrebné sledovať aj jeho aplikáciu v praxi. A to určite budeme robiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na minuloročnej novembrovej schôdzi si poslanci SMER-u odhlasovali dve novely zákona o skrátenom legislatívnom konaní. Iba pre pripomenutie išlo o zákon o štátnych hmotných rezervách a zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze. Cieľom uvádzaných noviel zákona bolo umožniť odpredaj núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré doteraz vlastní štát. Aspoň takto sme to my opoziční poslanci čítali a tak, ako spomínal kolega poslanec Mikuš, pýtali sme sa, či to čítame správne, a nedostávali sme odpovede od zodpovedných.
Zjednodušene povedané, pripravili ste si legislatívnu pôdu pre privatizáciu zásob ropy a ropných výrobkov. Vzhľadom na to, že privatizácia je slovo, ktoré ste si stranícky a politicky zakázali, nazývate to v dôvodovej správe odmrazením umŕtvenej likvidity, podobne ako pripravenú privatizáciu 49-percentného balíka Telekomu nenazývate privatizáciou, ale odpredajom neproduktívnych aktív. Veď v poriadku, ja proti privatizácii nič nemám. Naopak, ja by som vás veľmi rád pochválil za to, že ste uznali, že niekedy privatizácia môže byť aj osožná. Akurát je potrebné pomenovať veci pravým menom. Ak sa to bojíte povedať vy, tak my to veľmi radi povieme za vás. Idete privatizovať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.
Takže pripravili ste model privatizácie ropy a ropných výrobkov, ktorý posunie zodpovednosť za obstarávanie, udržiavanie, skladovanie, obmenu ropy a ropných výrobkov na novovznikajúcu agentúru, ktorá bude záujmovým združením právnických osôb. Model spravovania núdzových zásob týmto spôsobom nie je nový. Podobný spôsob funguje aj v Rakúsku a Nemecku a úprimne povedané, som celkom rád, že ste sa týmito modelmi inšpirovali a nemali ste potrebu vymýšľať niečo nové, pretože nie vždy to dobre dopadne, keď to robíte.
Dovoľte mi ale bližšie sa povenovať trom problémovým oblastiam predkladaného návrhu. Pán kolega poslanec Mikuš spomenul niektoré, tak ja spomeniem ešte tie ďalšie. A prvým, ktorý by som chcel spomenúť, je vlastníctvo núdzových zásob. V § 8 ods. 1 uvádzate, že núdzové zásoby sú vo vlastníctve agentúry, ak odsek 2 neustanovuje inak. A čuduj sa svete, odsek 2 hovorí nasledovné, citujem: "Núdzové zásoby môžu byť aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov a uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 14 odsek 5 alebo odsek 6." Koniec citátu.
To znamená, že prakticky nemusí byť agentúra vlastníkom ani jedného-jediného litra ropy alebo ropných výrobkov, čo sú napríklad benzín alebo nafta, a štátne núdzové zásoby bude vlastniť povedzme Slovnaft, OMV, Shell alebo iní členovia záujmového združenia osôb, ktoré nazývate v predkladanom zákone ako agentúra. Okrem toho, že dostupnosť týchto rezerv, ktorých vlastníkom nie je štát, môže byť v čase ropnej núdze alebo vojnového konfliktu významným bezpečnostným rizikom pre ktorúkoľvek krajinu, je to zároveň veľmi dobrý biznismodel pre týchto vybraných podnikateľov. No veď uznajte, kto z podnikateľov sa môže pochváliť tým, že náklady na financovanie ich skladových zásob im zabezpečí štát zákonom. Pomenujte mi takýchto podnikateľov!
Druhou oblasťou, oblasťou, (Reakcia ministra.) druhou oblasťou, ku ktorej mám pripravený vlastný pozmeňovací návrh, je spôsob odpredaja týchto núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Namiesto toho, aby Správa štátnych hmotných rezerv odpredala existujúce núdzové zásoby transparentným spôsobom, napríklad formou elektronickej aukcie, ktorá predpokladá vygenerovanie najvyššej možnej ceny, v návrhu zákona sa predpokladá odpredaj núdzových zásob priamej agentúre na základe znaleckého posudku.
No a treťou problémovou oblasťou je predpokladaný príjem za predaj núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. V doložke je uvádzaný predpoklad na úrovni 480 miliónov eur, podľa mne dostupných informácií z viacerých zdrojov by mala byť približná hodnota núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré dnes vlastní štát, niekde na úrovni okolo 800 miliónov eur.
K oficiálnym údajom o objemoch núdzových zásob, ich rozdelení a finančnej hodnote sa nie je možné dostať, nakoľko Správa štátnych hmotných rezerv rozhodla o tom, že všetky informácie súvisiace s núdzovými zásobami budú v utajenom režime. Chcel by som vás preto poprosiť, pán minister, a zrejme v tomto zmysle pripravím aj otázku na hodinu otázok a možno aj interpeláciu o podrobnú informáciu, či už pre poslancov, alebo minimálne pre hospodársky výbor Národnej rady o stave, zložení, aktuálnej hodnote núdzových zásob, ktorými disponuje Slovenská republika, pretože tieto informácie nie sú verejne dostupnými informáciami.
Vážené dámy, vážení páni, ako spomínal kolega poslanec Mikuš, naozaj nejde o fazuľky a či to bude 480 miliónov, alebo to bude 800 miliónov, ako mám informáciu ja, ide o veľmi veľa peňazí. Ide o štátny majetok v tejto hodnote, ktorý vaša vláda ide predávať. Ja by som bol preto veľmi rád, keby ste pomohli, pán minister, rozohnať hmlu, ktorá dnes znemožňuje poslancom a verejnosti dohliadnuť na to, či budú ropné rezervy sprivatizované vo verejnom, alebo súkromnom záujme.
Ďakujem za pozornosť a dovoľte mi na záver prečítať ešte spomínaný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 483.
Po prvé. V čl. I § 18 vrátane nadpisu znie:
"§ 18 Predaj núdzových zásob Správou rezerv
(1) Správa rezerv je oprávnená predať núdzové zásoby agentúre, podnikateľovi alebo vybranému podnikateľovi prostredníctvom elektronickej aukcie. Agentúra, podnikateľ alebo vybraný podnikateľ musia preukázať pripravenosť na prevzatie núdzových zásob podľa tohto zákona; za pripravenosť prevzatia núdzových zásob sa považuje najmä zabezpečenie skladovania núdzových zásob odo dňa prevzatia núdzových zásob podľa § 25 ods. 2 a zabezpečenie financovania kúpy núdzových zásob.
(2) Elektronickú aukciu na predaj núdzových zásob zabezpečí Správa rezerv. Oznam o konaní elektronickej aukcie na predaj núdzových zásob Správa rezerv zverejní aspoň 30 dní vopred v Obchodnom vestníku a na svojom webovom sídle. V tomto ozname sa zverejnia najmä vyvolávacia cena a podmienky konania elektronickej aukcie.
(3) Vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii zodpovedá cene určenej v znaleckom posudku, alebo ak je vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiaca vyššia ako vyvolávacia cena určená podľa znaleckého posudku, vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii zodpovedá priemernej cene núdzových zásob určenej podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace.
(4) Na predaj núdzových zásob agentúre sa nepoužije osobitný predpis.
(5) Príjem z predaja núdzových zásob podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.
(6) Kúpna cena núdzových zásob zodpovedá poslednej najvyššej ponuke v elektronickej aukcii."
Odôvodnenie: Ide o zavedenie povinnosti vykonať elektronickú aukciu pri uskutočnení predaja núdzových zásob. Elektronickej aukcie sa okrem agentúry môžu zúčastniť aj ďalšie subjekty pôsobiace na trhu s ropou a ropnými výrobkami, o ktorých tento zákon predpokladá, že môžu nakladať s núdzovými zásobami.
Ide v zákone, ide o v zákone definovaných podnikateľov a vybraných podnikateľov, ktorí majú svoje povinnosti uložené zákonom, ale musia preukázať napríklad schopnosť kúpené núdzové zásoby skladovať. Preukázať musia takisto schopnosť zaplatiť za kúpené núdzové zásoby kúpnu cenu.
Podľa § 8 ods. 1 a 2 navrhovaného zákona núdzové zásoby sú vo vlastníctve agentúry aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov a uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 14 ods. 5 alebo ods. 6.
Z uvedeného je vidieť, že vlastníctvo núdzových zásob nemusí byť výlučne vecou agentúry. Zároveň, majúc na zreteli maximalizáciu príjmu štátneho rozpočtu z predaja núdzových zásob, je potrebné (a možné) zorganizovať elektronickú aukciu na predaj núdzových zásob, pričom kupujúcim (a vlastníkom predávaných) núdzových zásob sa stane ten objekt, ktorý v elektronickej aukcii ponúkne najvyššiu cenu.
Účastníkom elektronickej aukcie bude len taký subjekt, ktorý preukáže schopnosti skladovať núdzové zásoby a preukáže schopnosť zaplatiť kúpnu cenu. Záujem štátu - či už vecný (prístup k núdzovým zásobám), alebo finančný (najvyšší príjem za predaj núdzových zásob) - je tak zabezpečený.
Upravuje sa aj vyvolávacia cena; podľa predkladaného vládneho návrhu zákona sa majú predať núdzové zásoby za takú cenu, ktorú predkladaný pozmeňujúci návrh stanovuje ako vyvolávaciu cenu. Zmena je teda v tom, že pokiaľ podľa doterajšieho návrhu bude príjmom štátneho rozpočtu vopred známa - pretože stanovená cena - podľa predkladaného pozmeňujúceho návrhu to bude cena vyššia. Odvíja sa to od vyvolávacej ceny a počtu účastníkov elektronickej aukcie.
Takisto sa upravuje vyvolávacia cena nielen ropy, ale aj ropných výrobkov, ktoré dohromady tvoria núdzové zásoby.
Celú elektronickú aukciu od oznámenia jej konania cez samotné konanie a dohľad nad dodržaním jej podmienok zabezpečí Správa rezerv.
To bol spomínaný pozmeňujúci návrh, aj keď nemám nejaké ilúzie o tom, že by to poslanci SMER-u podporili, chcem ich o to požiadať, alebo chcem vás o to požiadať. A môžte, a máte tak šancu preukázať, že vám ide o transparentnosť celej privatizácie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorú ste pripravili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán Miškov, ja som si vás pozorne vypočul. Naštudoval som si túto problematiku a musím povedať, že vy tu stále rozprávate o nejakej privatizácii. Pritom tu, teraz ste nám tu predviedli inicializáciu nejakej elektronickej aukcie, kde by vlastne konkurentmi agentúry mali byť nejaké podnikateľské subjekty, ktoré by mohli odkúpiť núdzové zásoby ropy, aj keď teda vám neupieram snahu, aby štátny rozpočet získal maximálne prostriedky z tohto, z tohto presunu. Primárnym cieľom je odľahčiť štátny rozpočet od spravovania štátnych hmotných rezerv, teda zásob ropy, a na to vlastne vzniká agentúra. Keď hovoríte o privatizácii, mali by ste aj povedať, aký je podiel hlasovacích práv vlastne v agentúre štátnych hmotných rezerv Transpetrolu, ktoré sú štátne inštitúcie, majú väčšinový podiel a viete veľmi dobre, že bez súhlasu vlády sa tieto podiely nedajú, nedajú presúvať. Takže tieto vybrané subjekty sú súčasťou agentúry, majú menšinový podiel a nemôžu si navzájom odpredávať podiely na hlasovacích právach. Tie sa, samozrejme, sa menia v závislosti od toho, koľko tých subjektov je a aké objemy robia. Takže nehovorme tu o privatizácii, keď agentúra zabezpečuje práve to, že sa to nebude privatizovať. Je to odľahčenie štátneho rozpočtu a to bol primárny cieľ tohto zákona.
Ešte jednu vec k tým modelom. Hovorili ste o nemeckom a rakúskom modeli, to sú práve modely, ktoré využívajú privátny sektor na to, aby odbremenili štátny rozpočet a privátny sektor im skladoval núdzové zásoby ropy. Ale vy viete dobre, že v slovenskom modeli bol okrem nemeckého, rakúskeho modelu použitý aj belgický model, ktorý práve zabezpečuje to, aby štát kontroloval agentúru, to znamená, aby mal kontrolný balík tých... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Tiež ma zaujal ten moment, kedy si sa, pán poslanec, rozhodol pomenovať teda veci pravým menom a hovoril si o možnej privatizácii alebo teda privatizácii, ktorú pripravuje strana SMER, a zároveň si spomínal aj sumy. Takže ja by som si dovolil možno v reakcii, či tomu teda dobre rozumiem, že strana, ktorá si vystavala svoju obrovskú mieru podpory aj na tom, že hovorila, že štát nemá byť odľahčovaný od nejakého majetku a má nakladať s majetkom, ak, ak ho teda vlastní nejakým spôsobom mimo privátneho sektoru, či 480- až 800-miliónová suma, čiže pol miliardy eur a viac je balík, ktorý sa chystá strana sprivatizovať, či tomu aj tí, ktorí sa tomu nevenujeme, môžme rozumieť takto.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec Viskupič. Áno, je to privatizácia. Jednoducho nie je dôvod zakrývať to, alebo maľovať to, maľovať to na nejakú inú farbu. Akurát kolegovia zo SMER-u majú problém to priznať, ale to je už ich problém.
Pán poslanec Kamenický, nuž, prečítajte si teda, keď ste tak dôkladne naštudovali ten predkladaný zákon, tak si prečítajte ešte raz § číslo 8 odsek 2, kde je jednoznačne uvedené, že núdzové zásoby môžu byť vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov, uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa a tak ďalej. Čiže jednoduchou zmluvou dokážu prejsť tieto núdzové zásoby ropy z agentúry na vybraného podnikateľa. Je to tam, prečítajte si to.
Čiže ja hovorím, keď to má skončiť v Slovnafte alebo nejakom inom, u nejakého iného vybraného podnikateľa, tak to nerobte cez agentúru. Urobte to normálne priamo, predajte tie núdzové zásoby ropy, ropy a ropných výrobkov priamo zo Správy štátnych hmotných rezerv vybranému podnikateľovi. Urobte to elektronickou aukciou a minimálne budeme mať možno väčšiu istotu, že z tých mne dostupnej informácie 800 miliónov sa kdesi možno nejakých 300 po ceste nestratí. Čiže asi toľko.
Čo sa týka samotnej agentúry, možno máte viac informácií, ako mám ja, ale v spomínanom zákone sa o pomeroch a spôsoboch hlasovania hovorí, že toto upraví rozhodnutie vlády, ktoré schváli stanovy tejto agentúry. Ale ak ich máte k dispozícii, budem celkom rád, keď nám ich ukážete. My sme ich ako poslanci hospodárskeho výboru k dispozícii nemali. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovolím si aj ja, tentokrát v druhom čítaní, predniesť svoj postoj a niekoľko postrehov k tomu, čo máme pred sebou, k predloženému zákonu o núdzových zásobách ropy. Dá sa povedať, že k tomuto zákonu sme sa mali možnosť, a to nielen ja, ale aj kolegovia z opozície, venovať dosť podrobne a to vzhľadom na to, ako bol tento zákon zvláštne etapizovaný a v jednotlivých vývojových fázach predkladaný na prerokovanie samotnému hospodárskemu výboru.
Tak ako som povedala v prvom čítaní a ako to naozaj zhŕňam aj teraz pri prerokovaní tohto zákona v druhom čítaní, pre mňa tento zákon má naozaj nejasný, rozporuplný, otázny základ, obsah, podtext. Po tom, ako sme tento zákon mali možnosť prerokovať, ak sa nemýlim, 7. mája v hospodárskom výbore, si dovolím povedať, že aj z politického hľadiska má tento zákon pre mňa s poukazom na to podozrenie z privatizácie, sociálna vláda, áno, ide privatizovať štátne hmotné rezervy. Má to pre mňa naozaj aj tento kontroverzný rozmer. Zákon od začiatku, a to nielen zákon o núdzových zásobách ropy, ale aj zákon o štátnych hmotných rezervách sa vlastne nesie v zahmlenej a zamotanej atmosfére.
Ak to teraz ale spojím s tým, čo som tu mala možnosť prežiť ako nová poslankyňa, relatívne nová poslankyňa, v priebehu týchto posledných dvoch dní, a teraz mám na mysli aj to celodenné včerajšie prerokovávanie zákona, pardon, nie zákona, ale situácie spojenej s podozrením o nezákonnom nakladaní s finančnými prostriedkami, hnuteľným, nehnuteľným majetkom Vojenskej spravodajskej služby, ak to dnes ešte spojím aj s tým, pomaly aj celodenným prerokovávaním voľby generálneho prokurátora, prichádza tento zákon, poviem vám pravdu, hádam mi odpustíte, že možno to aj takto precítim, veľmi zle sa cítim v tomto parlamente. Cítim sa veľmi skľúčene a naozaj neviem ani, ako to mám pomenovať. Zdá sa mi, že parlament na rozdiel od toho, čo od nás očakávajú občania, parlament, ktorý sa má zaoberať s čo najväčším záujmom bytostným otázkam, najviac času a energie má venovať rozvojovým impulzom, otázkam hospodárskeho rastu, znižovania nezamestnanosti, zvyšovania vykonateľnosti práva, robí presný opak. Robí presný opak a množstvo energie venuje práve tomu, ako v čo najsofistikovanejších formách prekryť rozmach, hegemóniu moci, absolútnej moci. Neviem, či z tohto naozaj, ak aj sa presadzuje táto moc takýmito násilnými metódami, hovorím naozaj v komplexe, vyhodnocujúc oba dva dni, či naozaj toto niekomu z vás prináša radosť.
Teraz máme zákon, áno, vrátim sa k zákonu o núdzových zásobách ropy a ako som už povedala v prvom čítaní, znova to poviem a povedala som to aj na hospodárskom výbore, zákon má v sebe mnoho otáznikov. Otáznikov, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti o značných ekonomických aj bezpečnostných rizikách. Predtým som hovorila o tom, že pre mňa je veľmi podivuhodné, že práve sociálna vláda, ktorá má posilňovať svoj vplyv v štátnych podnikoch, aj v takýchto dôležitých strategických odvetviach, v takýchto dôležitých strategických segmentoch, ako je zabezpečenie núdzových zásob ropy, paradoxne, táto vláda vlastne uberá na svojej sile, uberá na svojom vplyve.
Z ekonomického hľadiska, ja si naozaj neviem totižto predstaviť, že ak prejdú postupne takým mačkopsom - vytvorenou agentúrou - núdzové zásoby ropy do rúk vybraných podnikateľov, podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a dovozcov ropných výrobkov, ja si naozaj neviem predstaviť, ako v situácii núdze, ak naša krajina, náš štát bude naozaj v stave núdze, za koľko nám tieto ropné zásoby budú týmito vybranými podnikateľskými subjektmi a aj samotnou agentúrou, ktorá v konečnom dôsledku môže mať na sto percent súkromný rozmer, za koľko nám tieto núdzové zásoby ropy bude kto predávať.
Čo sa týka ekonomického rozmeru, tak takým najznepokojujúcejším problémom, ktorý ja vnímam, je to, čo bolo vlastne hlavným dôvodom pre zmenu spôsobu a formy riadenia, udržiavania a prevádzkovania núdzových zásob ropy, a to sa v dôvodovej správe uvádza, je nadmerné zaťaženie štátneho rozpočtu a zníženie štátneho dlhu. S tým sa spája záujem účelovo použiť prostriedky, ktoré privatizáciou núdzových zásob ropy v objeme 480 miliónov prídu do rozpočtu. Akým spôsobom sa tieto peniaze na aký účel použijú? Ak som túto otázku ako členka hospodárskeho výboru položila štátnemu tajomníkovi ministerstva hospodárstva, tak mi povedal - a tu naozaj budem ho citovať: "Použijú sa na to, aby sme aj vám, pani poslankyňa, mohli zaplatiť výplatu." Nie som ekonóm, ale viem, že svojím charakterom mzdy, mzdové prostriedky, výplaty tvoria spotrebnú zložku.
Moja otázka stále znie a pretrváva aj z hospodárskeho výboru: pán minister financií, keby ste mi ju vedeli zodpovedať v priebehu dnešnej rozpravy, na aké rozvojové zámery, na aké konkrétne rozvojové zámery bude použitých 480 miliónov eur? Mňa táto otázka naozaj veľmi zaujíma, lebo to nie je malý peniaz a vy ste sociálna vláda. A táto správa si naozaj vyžadovala, manipulácia s takým veľkým objemom finančných prostriedkov si vyžadovala podrobnú informáciu v dôvodovej správe o tom, na aký účel, aké rozvojové projekty či už sociálneho, alebo hospodárskeho druhu sa týchto 480 miliónov použije.
Okrem tohto vážneho rizika, ktorý považujem za zradný moment celého predloženého návrhu, ktorý ja považujem za podvrhový materiál, rovnako ako za podvrhové som považovala aj argumenty, ktorými sa snažili obhajovať tento návrh zákona samotní zástupcovia správy hmotných rezerv, ale aj ministerstva financií. Okrem tohto hľadiska a tohto zraniteľného miesta za veľmi vážny, vážne ekonomické riziko ja považujem aj to, čo som opísala v prvom čítaní, bezkontrolné zaobchádzanie a stanovovanie, odsúhlasovanie nákladov a finančných požiadaviek agentúry, alebo aj samotných členov agentúry, vybraných podnikateľov, ktorí budú tieto finančné požiadavky a nákladové položky u tejto agentúry predkladať. Ja som poukázala na jednoznačný konflikt záujmov. Ten, kto bude predkladať na odsúhlasenie nákladové položky, je zároveň tým, kto bude o nich rozhodovať. Je to absolútny a jednoznačný konflikt záujmov. Toto je ďalší z dôvodov, pre ktorý, tak ako v prvom čítaní, žiadam aj teraz v druhom čítaní, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania a aby sa v ňom ďalej, aby sa v schvaľovaní tohto zákona ďalej nepokračovalo.
V neposlednom rade, ale to už je taká nová informácia, ktorá ale neodznela ani v dôvodovej správe a nebola prerokovaná ani v rámci hospodárskeho výboru, je informácia o tom, že už teraz správa hmotných rezerv inkasuje 60 miliónov eur z poplatkov a príspevkov jednotlivých podnikateľských subjektov, dovozcov ropy a ropných výrobkov. Toto bolo doteraz príjmom štátneho rozpočtu.
Ak vytvárame takúto agentúru, ktorej členmi budú podnikateľské subjekty, kde je vysoký predpoklad, že táto agentúra bude mať čoraz viac komerčný a podnikateľský rozmer, obchodný rozmer, tak moja ďalšia otázka, ktorá je spojená s týmto zákonom a s týmto pre, s touto transformáciou a s touto privatizáciou, je, či naozaj štátu nebude chýbať 60 miliónov eur, o ktoré takýmto spôsobom prídeme. O šesťdesiat miliónov eur, ktoré teraz ročne prichádzajú do štátneho rozpočtu, vďaka tejto privatizácii, ktorú uskutočňuje sociálna vláda, tento štát príde. Tento štát príde o 60 miliónov eur. Ako chceme obhájiť medzi učiteľmi, medzi zdravotníkmi, medzi nezamestnanými, že nemáme peniaze, keď s týmito peniazmi sa takto nehospodárne a neefektívne zaobchádza?
Toto všetko je skryté v takto sporne, rozporuplne predloženom návrhu zákona. Ja si žiadam odpovede a okrem zodpovedania mojich otázok chcem ešte raz zdôrazniť, že pre povahu namietaných argumentov žiadam, aby sa v prerokovávaní zákona ďalej nepokračovalo.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Mezenská, kolegyňa z výboru, no, vysvetlil vám to pán štátny tajomník na výbore. Predložil a veľmi, veľmi dobre to vysvetlil predkladateľ, pán minister. Všetko je napísané v dôvodovej správe. Agentúra, ktorú zriadia štátne hmotné rezervy, mimochodom, to je ústredný orgán štátnej správy, to asi nie je súkromná spoločnosť, na tom sa zhodneme, ďalej, túto agentúru zriadi Transpetrol, štátny podnik. Ten istý štátny podnik, ktorý bol za Dzurindovej vlády sprivatizovaný a prvá vláda Roberta Fica ho vrátila späť do stopercentného majetku štátu. Takže ešte raz, štátne hmotné rezervy, pani kolegyňa, Transpetrol, štátny podnik, a ako už hovorili aj mnohí predrečníci, kolega Kamenický napríklad, bude zabezpečená väčšina hlasov štátu. Preboha, kde tu vidíte akú privatizáciu? Čomu nerozumiete? Odporúčam pozorne počúvať, pani kolegyňa, a poriadne si prečítať dôvodovú správu.
Ďakujem.