21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, síce nevidím žiadnu, kolegovia, trošku som sa zadýchal, tak prepáčte, nebudem sa opakovať po vystúpeniach, ktoré už zazneli včera, a výhrady, ktoré zazneli, ale chcel by som pána ministra upozorniť na jednu podľa mňa dieru, ktorú tam, pevne verím, že neúmyselne má, a to je, je to článok III novely tohto zákona, ktorý novelizuje zákon o verejnom obstarávaní. A v tomto článku vlastne sa navrhuje to, aby obmena, zámena štátnych hmotných rezerv nebola predmetom zákona o verejnom obstarávaní a ak by sme takýmto vlastne, ak by sme tento článok schválili alebo teda tento návrh zákona s týmto článkom schválili, zaznamenalo by to asi to, že, pardon, musím sa trochu vydýchať ešte. (Krátka pauza. Hlasné výdychy.) Ako je nás tu 5 a pol, tak si myslím, že nikomu nevadí, že chvíľku sa vydýcham. Dobre, vy, pán minister, sa choďte napiť. (Povedané so smiechom. Reakcie v pléne.) Dobre. No ale však, pán minister, dúfam, že ma bude počuť aj za rohom.
Čiže ide o to, že navrhovanou zmenou by nastala vlastne celkom zaujímavá paradoxná situácia, že správca štátnych hmotných rezerv by čokoľvek mohol nakupovať bez verejného alebo teda bez výberového konania mimo zákona o verejnom obstarávaní za jedinej podmienky, že ak obmieňa alebo nakupuje hmotné rezervy, tak ten nový nákup bude výhodnejší ako ten pôvodný. Čiže má niečo nakúpené napríklad za 50 mil. eur, ak teraz to isté zoženie za 49 999 990 eur a 99 centov, čiže o jeden jediný cent lacnejšie, tak môže obísť zákon o verejnom obstarávaní a môže to nakúpiť priamo od konkrétne vybraného dodávateľa. Argumentácia, ktorá sa nachádza v zdôvodnení v dôvodovej správe síce vyzerá ako uveriteľne, že vlastne vzhľadom na to, že dnes nákup alebo tá obmena zásob v štátnych hmotných rezervách podlieha pravidelným cyklom, takže vlastne v tom čase potom automaticky nejako že ceny na trhu rastú preto, lebo trh zistí alebo dopredu vie, že štátne hmotné rezervy budú musieť obmeniť svoje rezervy, a preto potom nejako umelo sa navyšujú ceny. Pripadá mi to síce napísané na písmenkách, to vyzerá uveriteľne, ale pripadá mi to dosť smiešne si predstaviť, že zrazu cena ropy na svetových trhoch začne rásť kvôli tomu, lebo štátne hmotné rezervy na Slovensku idú obmeniť nejaké svoje alebo doplniť svoje zásoby, alebo že cena pšenice začne rásť kvôli tomu, že teda Slovensko si ide obmeniť pár tisíc alebo desiatok tisíc ton pšenice v rezervách. Čiže dôvodovka, si myslím, že je čisto účelovo vymyslená, aby sme tu navodili dojem nejakého ohrozenia alebo situácie, v ktorej dnes nakupujeme neúmerne drahšie, a preto odrazu obmenu zásob v štátnych hmotných rezervách vylučujeme zo systému, ktorý nám zabezpečuje súťaž, ktorý nám zabezpečuje transparentnosť, prehľadnosť, čiže zo systému verejného obstarávania.
Čiže ešte raz, návrh, ktorý máme, uzákoňuje, je to článok III, zabezpečí, ak sa schváli, že čokoľvek bude sa môcť obmeniť za jedinej podmienky, že nová cena bude nižšia, nič sa nehovorí o tom, o koľko nižšia, nič sa nehovorí o tom, že či bude vyššia, ako je tržná cena, alebo bude nižšia, ako je tržná, alebo bude tržná, nič, iba či bude nižšia za podmienky, ak bude nižšia, ako je, ako boli nakúpené predošlé zásoby v štátnych hmotných rezervách. No a tu by som sa pána ministra chcel teda opýtať vzhľadom na to, že myslím si, že vcelku zodpovedne doteraz sa snaží strážiť peniaze v štátnej kase, že či mu to nepripadá priestor na to, že zrazu nám tu znova vzniknú situácie, platinové sitká a pod., keďže podmienku, ktorú v zákone máte, alebo podmienka nič nehovorí o tom, ako výhodne majú byť nakúpené, iba že majú byť výhodnejšie nakúpené, ako sú staré zásoby v hmotných rezervách. Čiže neviem, či ste ma, pán minister, počuli alebo nie, zopakujem. Ak by sme podľa tohto postupovali, povedzme že ide uplynúť nejaká záručná doba na pšenicu a ide sa kúpiť za 50 mil. eur pšenica, doteraz muselo byť na to verejné obstarávanie, podľa toho, čo navrhujete v článku III, bude stačiť, že tú pšenicu niekto nakúpi o jeden jediný cent lacnejšie, hoci bude možno o 20 mil. eur drahšie, ako je tržná cena, bude môcť nakúpiť, nikto ho nebude môcť za to zodpovedného človeka potrestať, lebo to bolo výhodnejšie, ako boli doteraz nakúpené zásoby v hmotných rezervách.
Za situácie, kedy ceny komodít dosť výrazným spôsobom na trhu klesajú, mi to pripadá vyslovene, vyslovene priestor na obrovskú korupciu konkrétneho zodpovedného úradníka, lebo vlastne my mu umožníme, aby nakupoval mimo verejného obstarávania, a všetko, čo teraz na tom, na tom v tých zásobách mám, mám nakúpené vlastne za relatívne vysoké ceny komodít. Teraz bude stačiť, že o jeden jediný cent celý balík, celý obnos, ktorý bude chcieť vymeniť, nakúpi lacnejšie, všetko bude v poriadku, všetko bude v súlade so zákonom a máme tu nieže platinové sitká, ale platinové sitká na desiatu. Zrazu nakúpi niečo, možno o 50 % drahšie, ako bude aktuálna tržná cena, lebo ceny komodít dosť výrazne klesli, ale všetko bude v poriadku. A ja naozaj iba v dobrom pánovi ministrovi chcem, chcem ho upozorniť na tento paragraf, že asi až takýto úmysel nemal, a chcel by som teda upozorniť aj na to, že tento článok sa tam dostal tak zvláštnym, pokútnym spôsobom mimo pripomienkového konania. Čiže v pripomienkovom konaní, medzirezortnom pripomienkovom konaní nikde takýto úmysel nefiguroval, zrazu niekde na poslednú chvíľu sa to tam dostalo, ale obávam sa, že niekto si vytvára obrovský priestor na korupciu, že bude môcť nakupovať od konkrétneho vybraného dodávateľa, od konkrétneho kamaráta, ktorý mu to dodá iba o trochu lacnejšie, ako je to tam doteraz nakúpené. Nikto ho nebude trestať za to, že to nakúpil 20, 30, 50, 100 % drahšie, ako je aktuálna tržná cena. Čiže z tohto dôvodu by som chcel pána ministra poprosiť, či by nevedel možno prípadne posunúť hlasovanie na 17.00 hodinu a snažiť sa vyriešiť tento problém nejakým spôsobom, aby takáto situácia nenastala.
Zároveň by som v tejto súvislosti, ak by pán minister nemal iné riešenie, ako teda to vyriešiť, túto prípadnú dieru, tak prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate tento článok III z preventívnych dôvodov vypúšťa, a možno vy by ste si potom vedeli do nejakého iného zákona dať túto novelu zákona o verejnom obstarávaní a vyriešiť to a vtedy by sme možno nemuseli posúvať hlasovanie o tom návrhu zákona.
Čiže dovolím si prečítať teda návrh, teda pozmeňujúci návrh Igora Matoviča a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 483.
1. Článok III sa vypúšťa. Nasledujúce články IV až VII sa označujú ako články III až VI.
Odôvodnenie:
V článku III sa zavádza výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má umožniť, aby sa obmena alebo zámena akýchkoľvek štátnych rezerv, čiže nielen ropy a ropných výrobkov, ale napr. nákup pšenice, cukru a iných dôležitých komodít uskutočňoval mimo zákona o verenom obstarávaní. Takéto ustanovenie považujeme za nebezpečné, lebo práve zákon o verejnom obstarávaní a procesy v ňom nastavené dávajú záruku, že štát bude efektívne hospodáriť s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Akékoľvek výnimky z tohto zákona dávajú zámienku na netransparentné nákupy zo strany akýchkoľvek subjektov a špeciálne Správy štátnych hmotných rezerv. V návrhu je síce uvedené, že podľa zákona o verejnom obstarávaní sa bude postupovať, ak nákupná cena by mala byť vyššia ako predošlá obstarávacia cena, ale takýmto krokom môžeme zafixovať natrvalo jednu cenu bez možnosti, aby sa mohli aj iné subjekty zapájať do súťaží a poskytovať lacnejšie ceny za jednotlivé komodity.
Rovnako nepovažujeme za vhodné, keď sa novelou týkajúcou sa výlučne úpravy ropy a ropných výrobkov dáva nepriamou novelou výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre celú oblasť štátnych rezerv, čiže nielen pre nákupy ropy. Aj z dôvodu, že tento článok nebol predmetom pripomienkového konania návrhu zákona, navrhujeme, aby bol v celom rozsahu vypustený.
Dovolím si teda iba naozaj konštruktívne zopakovať ten problém.
Ak by sme to schválili, dnes za draho nakúpené hmotné rezervy, by sme obmieňali za rezervy, ktoré by mohli byť iba o symbolickú sumu nižšie nakúpené, ale zároveň nič by nás netlačilo vzhľadom na to, že by to išlo mimo zákona o verejnom obstarávaní, aby boli tieto rezervy obmenené za tržné ceny a boli vlastne ceny vysúťažené.
Paradoxne by vlastne nastala situácia, že v čase, ak by ceny na trhu komodít klesali, by sme obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, čiže nakupovali by sme mimo zákona alebo vlastne by sa dalo nakúpiť lacnejšie aj za symbolickú cenu, o symbolickú cenu lacnejšie, a v čase, ak by vlastne ceny komodít na trhu rástli, tak všetko by sme nakupovali cez verejné obstarávanie. Viem, že môže nastať situácia, že môže byť výkyv v cenách hmotných rezerv alebo teda môže byť zaujímavá ponuka na trhu a bolo by dobré tam dať nejakú tú dynamiku alebo možnosť aktuálne zareagovať na dobrú ponuku a obmeniť hmotné rezervy, ale skôr sa obávam, že sa obmieňajú hmotné rezervy naozaj v dosť jednoznačne určených nejakých harmonogramoch, teda v časoch, a nejaké tie záručné doby a pod. pravdepodobne sú dopredu jasné a tým pádom mi nepripadá úplne účelné ísť touto cestou. Úprimne priznám, neviem aký iný spôsob by zabezpečil to, že sa bude nakupovať naozaj efektívne a zároveň v čase dobrej ponuky sa dá využiť táto ponuka, a teda zároveň aj teda transparentne a za najlepšiu cenu, ale tak ako to je naformulované, myslím si, že nejaký úradník si urobil, mu trošku tá robota odpadla od ruky alebo to niekto urobil úmyselne a nachystal si tam takúto dieru, aby naozaj budúce kauzy, platinové sitka a pod. sa robili opäť akože zákonne a nikto nemohol byť za to postihnutý. Ďakujem veľmi pekne.
K druhým veciam hovoriť nebudem. To, že v podstate privatizujete, čo ste svojho času hovorili, že ani za svet robiť nebudete, to už vám tu kolegovia pripomenuli, ja by som na vašom mieste úplne úprimne priznal: "Áno, privatizujeme, lebo sme sa takto rozhodli, peniaze takéto potrebujeme, vymysleli sme iný model." Nie je na tom nič zlé, len treba si to priznať, ale hovorím, chcel som zdôrazniť hlavne tento problém v návrhu zákona, lebo si myslím, že je veľký. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
19:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:03
Helena MezenskáVystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2013 o 19:03 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
No ale, ak to, pán poslanec Kolesík, všetko bude patriť štátu, aký bol dôvod preformátovania a zmeny spôsobu a formy udržiavania a zabezpečenia núdzových zásob ropy? Aký tam bol dôvod? Ak teraz to patrí štátu a potom to bude patriť štátu, aký bol tu dôvod tejto premeny?
Autorizovaný
9:01
Čiže ide o to, že navrhovanou zmenou by nastala vlastne celkom zaujímavá paradoxná situácia, že správca štátnych hmotných rezerv by čokoľvek mohol nakupovať bez verejného alebo teda bez výberového konania mimo zákona o verejnom obstarávaní za jedinej podmienky, že ak obmieňa alebo nakupuje hmotné rezervy, tak ten nový nákup bude výhodnejší ako ten pôvodný. Čiže má niečo nakúpené napríklad za 50 mil. eur, ak teraz to isté zoženie za 49 999 990 eur a 99 centov, čiže o jeden jediný cent lacnejšie, tak môže obísť zákon o verejnom obstarávaní a môže to nakúpiť priamo od konkrétne vybraného dodávateľa. Argumentácia, ktorá sa nachádza v zdôvodnení v dôvodovej správe síce vyzerá ako uveriteľne, že vlastne vzhľadom na to, že dnes nákup alebo tá obmena zásob v štátnych hmotných rezervách podlieha pravidelným cyklom, takže vlastne v tom čase potom automaticky nejako že ceny na trhu rastú preto, lebo trh zistí alebo dopredu vie, že štátne hmotné rezervy budú musieť obmeniť svoje rezervy, a preto potom nejako umelo sa navyšujú ceny. Pripadá mi to síce napísané na písmenkách, to vyzerá uveriteľne, ale pripadá mi to dosť smiešne si predstaviť, že zrazu cena ropy na svetových trhoch začne rásť kvôli tomu, lebo štátne hmotné rezervy na Slovensku idú obmeniť nejaké svoje alebo doplniť svoje zásoby, alebo že cena pšenice začne rásť kvôli tomu, že teda Slovensko si ide obmeniť pár tisíc alebo desiatok tisíc ton pšenice v rezervách. Čiže dôvodovka, si myslím, že je čisto účelovo vymyslená, aby sme tu navodili dojem nejakého ohrozenia alebo situácie, v ktorej dnes nakupujeme neúmerne drahšie, a preto odrazu obmenu zásob v štátnych hmotných rezervách vylučujeme zo systému, ktorý nám zabezpečuje súťaž, ktorý nám zabezpečuje transparentnosť, prehľadnosť, čiže zo systému verejného obstarávania.
Čiže ešte raz, návrh, ktorý máme, uzákoňuje, je to článok III, zabezpečí, ak sa schváli, že čokoľvek bude sa môcť obmeniť za jedinej podmienky, že nová cena bude nižšia, nič sa nehovorí o tom, o koľko nižšia, nič sa nehovorí o tom, že či bude vyššia, ako je tržná cena, alebo bude nižšia, ako je tržná, alebo bude tržná, nič, iba či bude nižšia za podmienky, ak bude nižšia, ako je, ako boli nakúpené predošlé zásoby v štátnych hmotných rezervách. No a tu by som sa pána ministra chcel teda opýtať vzhľadom na to, že myslím si, že vcelku zodpovedne doteraz sa snaží strážiť peniaze v štátnej kase, že či mu to nepripadá priestor na to, že zrazu nám tu znova vzniknú situácie, platinové sitká a pod., keďže podmienku, ktorú v zákone máte, alebo podmienka nič nehovorí o tom, ako výhodne majú byť nakúpené, iba že majú byť výhodnejšie nakúpené, ako sú staré zásoby v hmotných rezervách. Čiže neviem, či ste ma, pán minister, počuli alebo nie, zopakujem. Ak by sme podľa tohto postupovali, povedzme že ide uplynúť nejaká záručná doba na pšenicu a ide sa kúpiť za 50 mil. eur pšenica, doteraz muselo byť na to verejné obstarávanie, podľa toho, čo navrhujete v článku III, bude stačiť, že tú pšenicu niekto nakúpi o jeden jediný cent lacnejšie, hoci bude možno o 20 mil. eur drahšie, ako je tržná cena, bude môcť nakúpiť, nikto ho nebude môcť za to zodpovedného človeka potrestať, lebo to bolo výhodnejšie, ako boli doteraz nakúpené zásoby v hmotných rezervách.
Za situácie, kedy ceny komodít dosť výrazným spôsobom na trhu klesajú, mi to pripadá vyslovene, vyslovene priestor na obrovskú korupciu konkrétneho zodpovedného úradníka, lebo vlastne my mu umožníme, aby nakupoval mimo verejného obstarávania, a všetko, čo teraz na tom, na tom v tých zásobách mám, mám nakúpené vlastne za relatívne vysoké ceny komodít. Teraz bude stačiť, že o jeden jediný cent celý balík, celý obnos, ktorý bude chcieť vymeniť, nakúpi lacnejšie, všetko bude v poriadku, všetko bude v súlade so zákonom a máme tu nieže platinové sitká, ale platinové sitká na desiatu. Zrazu nakúpi niečo, možno o 50 % drahšie, ako bude aktuálna tržná cena, lebo ceny komodít dosť výrazne klesli, ale všetko bude v poriadku. A ja naozaj iba v dobrom pánovi ministrovi chcem, chcem ho upozorniť na tento paragraf, že asi až takýto úmysel nemal, a chcel by som teda upozorniť aj na to, že tento článok sa tam dostal tak zvláštnym, pokútnym spôsobom mimo pripomienkového konania. Čiže v pripomienkovom konaní, medzirezortnom pripomienkovom konaní nikde takýto úmysel nefiguroval, zrazu niekde na poslednú chvíľu sa to tam dostalo, ale obávam sa, že niekto si vytvára obrovský priestor na korupciu, že bude môcť nakupovať od konkrétneho vybraného dodávateľa, od konkrétneho kamaráta, ktorý mu to dodá iba o trochu lacnejšie, ako je to tam doteraz nakúpené. Nikto ho nebude trestať za to, že to nakúpil 20, 30, 50, 100 % drahšie, ako je aktuálna tržná cena. Čiže z tohto dôvodu by som chcel pána ministra poprosiť, či by nevedel možno prípadne posunúť hlasovanie na 17.00 hodinu a snažiť sa vyriešiť tento problém nejakým spôsobom, aby takáto situácia nenastala.
Zároveň by som v tejto súvislosti, ak by pán minister nemal iné riešenie, ako teda to vyriešiť, túto prípadnú dieru, tak prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate tento článok III z preventívnych dôvodov vypúšťa, a možno vy by ste si potom vedeli do nejakého iného zákona dať túto novelu zákona o verejnom obstarávaní a vyriešiť to a vtedy by sme možno nemuseli posúvať hlasovanie o tom návrhu zákona.
Čiže dovolím si prečítať teda návrh, teda pozmeňujúci návrh Igora Matoviča a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 483.
1. Článok III sa vypúšťa. Nasledujúce články IV až VII sa označujú ako články III až VI.
Odôvodnenie:
V článku III sa zavádza výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má umožniť, aby sa obmena alebo zámena akýchkoľvek štátnych rezerv, čiže nielen ropy a ropných výrobkov, ale napr. nákup pšenice, cukru a iných dôležitých komodít uskutočňoval mimo zákona o verenom obstarávaní. Takéto ustanovenie považujeme za nebezpečné, lebo práve zákon o verejnom obstarávaní a procesy v ňom nastavené dávajú záruku, že štát bude efektívne hospodáriť s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Akékoľvek výnimky z tohto zákona dávajú zámienku na netransparentné nákupy zo strany akýchkoľvek subjektov a špeciálne Správy štátnych hmotných rezerv. V návrhu je síce uvedené, že podľa zákona o verejnom obstarávaní sa bude postupovať, ak nákupná cena by mala byť vyššia ako predošlá obstarávacia cena, ale takýmto krokom môžeme zafixovať natrvalo jednu cenu bez možnosti, aby sa mohli aj iné subjekty zapájať do súťaží a poskytovať lacnejšie ceny za jednotlivé komodity.
Rovnako nepovažujeme za vhodné, keď sa novelou týkajúcou sa výlučne úpravy ropy a ropných výrobkov dáva nepriamou novelou výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre celú oblasť štátnych rezerv, čiže nielen pre nákupy ropy. Aj z dôvodu, že tento článok nebol predmetom pripomienkového konania návrhu zákona, navrhujeme, aby bol v celom rozsahu vypustený.
Dovolím si teda iba naozaj konštruktívne zopakovať ten problém.
Ak by sme to schválili, dnes za draho nakúpené hmotné rezervy, by sme obmieňali za rezervy, ktoré by mohli byť iba o symbolickú sumu nižšie nakúpené, ale zároveň nič by nás netlačilo vzhľadom na to, že by to išlo mimo zákona o verejnom obstarávaní, aby boli tieto rezervy obmenené za tržné ceny a boli vlastne ceny vysúťažené.
Paradoxne by vlastne nastala situácia, že v čase, ak by ceny na trhu komodít klesali, by sme obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, čiže nakupovali by sme mimo zákona alebo vlastne by sa dalo nakúpiť lacnejšie aj za symbolickú cenu, o symbolickú cenu lacnejšie, a v čase, ak by vlastne ceny komodít na trhu rástli, tak všetko by sme nakupovali cez verejné obstarávanie. Viem, že môže nastať situácia, že môže byť výkyv v cenách hmotných rezerv alebo teda môže byť zaujímavá ponuka na trhu a bolo by dobré tam dať nejakú tú dynamiku alebo možnosť aktuálne zareagovať na dobrú ponuku a obmeniť hmotné rezervy, ale skôr sa obávam, že sa obmieňajú hmotné rezervy naozaj v dosť jednoznačne určených nejakých harmonogramoch, teda v časoch, a nejaké tie záručné doby a pod. pravdepodobne sú dopredu jasné a tým pádom mi nepripadá úplne účelné ísť touto cestou. Úprimne priznám, neviem aký iný spôsob by zabezpečil to, že sa bude nakupovať naozaj efektívne a zároveň v čase dobrej ponuky sa dá využiť táto ponuka, a teda zároveň aj teda transparentne a za najlepšiu cenu, ale tak ako to je naformulované, myslím si, že nejaký úradník si urobil, mu trošku tá robota odpadla od ruky alebo to niekto urobil úmyselne a nachystal si tam takúto dieru, aby naozaj budúce kauzy, platinové sitka a pod. sa robili opäť akože zákonne a nikto nemohol byť za to postihnutý. Ďakujem veľmi pekne.
K druhým veciam hovoriť nebudem. To, že v podstate privatizujete, čo ste svojho času hovorili, že ani za svet robiť nebudete, to už vám tu kolegovia pripomenuli, ja by som na vašom mieste úplne úprimne priznal: "Áno, privatizujeme, lebo sme sa takto rozhodli, peniaze takéto potrebujeme, vymysleli sme iný model." Nie je na tom nič zlé, len treba si to priznať, ale hovorím, chcel som zdôrazniť hlavne tento problém v návrhu zákona, lebo si myslím, že je veľký. Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, síce nevidím žiadnu, kolegovia, trošku som sa zadýchal, tak prepáčte, nebudem sa opakovať po vystúpeniach, ktoré už zazneli včera, a výhrady, ktoré zazneli, ale chcel by som pána ministra upozorniť na jednu podľa mňa dieru, ktorú tam, pevne verím, že neúmyselne má, a to je, je to článok III novely tohto zákona, ktorý novelizuje zákon o verejnom obstarávaní. A v tomto článku vlastne sa navrhuje to, aby obmena, zámena štátnych hmotných rezerv nebola predmetom zákona o verejnom obstarávaní a ak by sme takýmto vlastne, ak by sme tento článok schválili alebo teda tento návrh zákona s týmto článkom schválili, zaznamenalo by to asi to, že, pardon, musím sa trochu vydýchať ešte. (Krátka pauza. Hlasné výdychy.) Ako je nás tu 5 a pol, tak si myslím, že nikomu nevadí, že chvíľku sa vydýcham. Dobre, vy, pán minister, sa choďte napiť. (Povedané so smiechom. Reakcie v pléne.) Dobre. No ale však, pán minister, dúfam, že ma bude počuť aj za rohom.
Čiže ide o to, že navrhovanou zmenou by nastala vlastne celkom zaujímavá paradoxná situácia, že správca štátnych hmotných rezerv by čokoľvek mohol nakupovať bez verejného alebo teda bez výberového konania mimo zákona o verejnom obstarávaní za jedinej podmienky, že ak obmieňa alebo nakupuje hmotné rezervy, tak ten nový nákup bude výhodnejší ako ten pôvodný. Čiže má niečo nakúpené napríklad za 50 mil. eur, ak teraz to isté zoženie za 49 999 990 eur a 99 centov, čiže o jeden jediný cent lacnejšie, tak môže obísť zákon o verejnom obstarávaní a môže to nakúpiť priamo od konkrétne vybraného dodávateľa. Argumentácia, ktorá sa nachádza v zdôvodnení v dôvodovej správe síce vyzerá ako uveriteľne, že vlastne vzhľadom na to, že dnes nákup alebo tá obmena zásob v štátnych hmotných rezervách podlieha pravidelným cyklom, takže vlastne v tom čase potom automaticky nejako že ceny na trhu rastú preto, lebo trh zistí alebo dopredu vie, že štátne hmotné rezervy budú musieť obmeniť svoje rezervy, a preto potom nejako umelo sa navyšujú ceny. Pripadá mi to síce napísané na písmenkách, to vyzerá uveriteľne, ale pripadá mi to dosť smiešne si predstaviť, že zrazu cena ropy na svetových trhoch začne rásť kvôli tomu, lebo štátne hmotné rezervy na Slovensku idú obmeniť nejaké svoje alebo doplniť svoje zásoby, alebo že cena pšenice začne rásť kvôli tomu, že teda Slovensko si ide obmeniť pár tisíc alebo desiatok tisíc ton pšenice v rezervách. Čiže dôvodovka, si myslím, že je čisto účelovo vymyslená, aby sme tu navodili dojem nejakého ohrozenia alebo situácie, v ktorej dnes nakupujeme neúmerne drahšie, a preto odrazu obmenu zásob v štátnych hmotných rezervách vylučujeme zo systému, ktorý nám zabezpečuje súťaž, ktorý nám zabezpečuje transparentnosť, prehľadnosť, čiže zo systému verejného obstarávania.
Čiže ešte raz, návrh, ktorý máme, uzákoňuje, je to článok III, zabezpečí, ak sa schváli, že čokoľvek bude sa môcť obmeniť za jedinej podmienky, že nová cena bude nižšia, nič sa nehovorí o tom, o koľko nižšia, nič sa nehovorí o tom, že či bude vyššia, ako je tržná cena, alebo bude nižšia, ako je tržná, alebo bude tržná, nič, iba či bude nižšia za podmienky, ak bude nižšia, ako je, ako boli nakúpené predošlé zásoby v štátnych hmotných rezervách. No a tu by som sa pána ministra chcel teda opýtať vzhľadom na to, že myslím si, že vcelku zodpovedne doteraz sa snaží strážiť peniaze v štátnej kase, že či mu to nepripadá priestor na to, že zrazu nám tu znova vzniknú situácie, platinové sitká a pod., keďže podmienku, ktorú v zákone máte, alebo podmienka nič nehovorí o tom, ako výhodne majú byť nakúpené, iba že majú byť výhodnejšie nakúpené, ako sú staré zásoby v hmotných rezervách. Čiže neviem, či ste ma, pán minister, počuli alebo nie, zopakujem. Ak by sme podľa tohto postupovali, povedzme že ide uplynúť nejaká záručná doba na pšenicu a ide sa kúpiť za 50 mil. eur pšenica, doteraz muselo byť na to verejné obstarávanie, podľa toho, čo navrhujete v článku III, bude stačiť, že tú pšenicu niekto nakúpi o jeden jediný cent lacnejšie, hoci bude možno o 20 mil. eur drahšie, ako je tržná cena, bude môcť nakúpiť, nikto ho nebude môcť za to zodpovedného človeka potrestať, lebo to bolo výhodnejšie, ako boli doteraz nakúpené zásoby v hmotných rezervách.
Za situácie, kedy ceny komodít dosť výrazným spôsobom na trhu klesajú, mi to pripadá vyslovene, vyslovene priestor na obrovskú korupciu konkrétneho zodpovedného úradníka, lebo vlastne my mu umožníme, aby nakupoval mimo verejného obstarávania, a všetko, čo teraz na tom, na tom v tých zásobách mám, mám nakúpené vlastne za relatívne vysoké ceny komodít. Teraz bude stačiť, že o jeden jediný cent celý balík, celý obnos, ktorý bude chcieť vymeniť, nakúpi lacnejšie, všetko bude v poriadku, všetko bude v súlade so zákonom a máme tu nieže platinové sitká, ale platinové sitká na desiatu. Zrazu nakúpi niečo, možno o 50 % drahšie, ako bude aktuálna tržná cena, lebo ceny komodít dosť výrazne klesli, ale všetko bude v poriadku. A ja naozaj iba v dobrom pánovi ministrovi chcem, chcem ho upozorniť na tento paragraf, že asi až takýto úmysel nemal, a chcel by som teda upozorniť aj na to, že tento článok sa tam dostal tak zvláštnym, pokútnym spôsobom mimo pripomienkového konania. Čiže v pripomienkovom konaní, medzirezortnom pripomienkovom konaní nikde takýto úmysel nefiguroval, zrazu niekde na poslednú chvíľu sa to tam dostalo, ale obávam sa, že niekto si vytvára obrovský priestor na korupciu, že bude môcť nakupovať od konkrétneho vybraného dodávateľa, od konkrétneho kamaráta, ktorý mu to dodá iba o trochu lacnejšie, ako je to tam doteraz nakúpené. Nikto ho nebude trestať za to, že to nakúpil 20, 30, 50, 100 % drahšie, ako je aktuálna tržná cena. Čiže z tohto dôvodu by som chcel pána ministra poprosiť, či by nevedel možno prípadne posunúť hlasovanie na 17.00 hodinu a snažiť sa vyriešiť tento problém nejakým spôsobom, aby takáto situácia nenastala.
Zároveň by som v tejto súvislosti, ak by pán minister nemal iné riešenie, ako teda to vyriešiť, túto prípadnú dieru, tak prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate tento článok III z preventívnych dôvodov vypúšťa, a možno vy by ste si potom vedeli do nejakého iného zákona dať túto novelu zákona o verejnom obstarávaní a vyriešiť to a vtedy by sme možno nemuseli posúvať hlasovanie o tom návrhu zákona.
Čiže dovolím si prečítať teda návrh, teda pozmeňujúci návrh Igora Matoviča a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 483.
1. Článok III sa vypúšťa. Nasledujúce články IV až VII sa označujú ako články III až VI.
Odôvodnenie:
V článku III sa zavádza výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má umožniť, aby sa obmena alebo zámena akýchkoľvek štátnych rezerv, čiže nielen ropy a ropných výrobkov, ale napr. nákup pšenice, cukru a iných dôležitých komodít uskutočňoval mimo zákona o verenom obstarávaní. Takéto ustanovenie považujeme za nebezpečné, lebo práve zákon o verejnom obstarávaní a procesy v ňom nastavené dávajú záruku, že štát bude efektívne hospodáriť s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Akékoľvek výnimky z tohto zákona dávajú zámienku na netransparentné nákupy zo strany akýchkoľvek subjektov a špeciálne Správy štátnych hmotných rezerv. V návrhu je síce uvedené, že podľa zákona o verejnom obstarávaní sa bude postupovať, ak nákupná cena by mala byť vyššia ako predošlá obstarávacia cena, ale takýmto krokom môžeme zafixovať natrvalo jednu cenu bez možnosti, aby sa mohli aj iné subjekty zapájať do súťaží a poskytovať lacnejšie ceny za jednotlivé komodity.
Rovnako nepovažujeme za vhodné, keď sa novelou týkajúcou sa výlučne úpravy ropy a ropných výrobkov dáva nepriamou novelou výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre celú oblasť štátnych rezerv, čiže nielen pre nákupy ropy. Aj z dôvodu, že tento článok nebol predmetom pripomienkového konania návrhu zákona, navrhujeme, aby bol v celom rozsahu vypustený.
Dovolím si teda iba naozaj konštruktívne zopakovať ten problém.
Ak by sme to schválili, dnes za draho nakúpené hmotné rezervy, by sme obmieňali za rezervy, ktoré by mohli byť iba o symbolickú sumu nižšie nakúpené, ale zároveň nič by nás netlačilo vzhľadom na to, že by to išlo mimo zákona o verejnom obstarávaní, aby boli tieto rezervy obmenené za tržné ceny a boli vlastne ceny vysúťažené.
Paradoxne by vlastne nastala situácia, že v čase, ak by ceny na trhu komodít klesali, by sme obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, čiže nakupovali by sme mimo zákona alebo vlastne by sa dalo nakúpiť lacnejšie aj za symbolickú cenu, o symbolickú cenu lacnejšie, a v čase, ak by vlastne ceny komodít na trhu rástli, tak všetko by sme nakupovali cez verejné obstarávanie. Viem, že môže nastať situácia, že môže byť výkyv v cenách hmotných rezerv alebo teda môže byť zaujímavá ponuka na trhu a bolo by dobré tam dať nejakú tú dynamiku alebo možnosť aktuálne zareagovať na dobrú ponuku a obmeniť hmotné rezervy, ale skôr sa obávam, že sa obmieňajú hmotné rezervy naozaj v dosť jednoznačne určených nejakých harmonogramoch, teda v časoch, a nejaké tie záručné doby a pod. pravdepodobne sú dopredu jasné a tým pádom mi nepripadá úplne účelné ísť touto cestou. Úprimne priznám, neviem aký iný spôsob by zabezpečil to, že sa bude nakupovať naozaj efektívne a zároveň v čase dobrej ponuky sa dá využiť táto ponuka, a teda zároveň aj teda transparentne a za najlepšiu cenu, ale tak ako to je naformulované, myslím si, že nejaký úradník si urobil, mu trošku tá robota odpadla od ruky alebo to niekto urobil úmyselne a nachystal si tam takúto dieru, aby naozaj budúce kauzy, platinové sitka a pod. sa robili opäť akože zákonne a nikto nemohol byť za to postihnutý. Ďakujem veľmi pekne.
K druhým veciam hovoriť nebudem. To, že v podstate privatizujete, čo ste svojho času hovorili, že ani za svet robiť nebudete, to už vám tu kolegovia pripomenuli, ja by som na vašom mieste úplne úprimne priznal: "Áno, privatizujeme, lebo sme sa takto rozhodli, peniaze takéto potrebujeme, vymysleli sme iný model." Nie je na tom nič zlé, len treba si to priznať, ale hovorím, chcel som zdôrazniť hlavne tento problém v návrhu zákona, lebo si myslím, že je veľký. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:14
Martin ChrenVystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 9:14 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Igor, ja by som ti chcel poďakovať za to, že si si všimol túto vec v zákone, ktorým sa privatizujú štátne ropné rezervy, čo už samo osebe, samozrejme, nie je zlé, ako si povedal, treba to len priznať, a čo je možno ešte oveľa dôležitejšie, bude treba extrémne dôsledne sledovať hlavne cenu, za ktorú potom tie štátne ropné rezervy budú prevádzané, pretože sa jedná o stovky miliónov eur z peňazí nás všetkých. Čo je ale oveľa dôležitejšie, ja neverím, že takéto články, ako je článok III, sa do nejakého zákona dostávajú nejako neúmyselne alebo náhodou. Za takýmto konaním a za takýmito zmenami zákona je vždy úmysel a v tomto prípade zjavne úmysel vytvárať si priestor pre nejakú potenciálnu zlodejinu zo štátnych hmotných rezerv, ale, bohužiaľ, v minulosti za každej vlády sa často stávalo jednoducho obchodnícky nástroj, na ktorom sa zarábalo dvakrát, čo najdrahšie nakúpiť, a potom, naopak, ešte čo najlacnejšie predať a veľmi často sa na to zneužívali rôzne tie režimy vyhradené, dôverné, v ktorých prebiehali nákupy, ktoré absolútne takto prebiehať nemuseli, a toto mi naozaj trošku pripomína ako také hľadanie novej cesty a nového spôsobu ako obchádzať transparentné verejné obstarávanie. A tento článok ide jednoducho do priameho rozporu s tým, čo prezentoval napr. pán minister vnútra Kaliňák pri novele zákona o verejnom obstarávaní, kde práve prezentoval snahu, že o každom obstarávaní by sa malo dozvedieť čo najviac ľudí, pretože to vytvára priestor pre vznik čo najväčšej konkurencie a pre pokles ceny a tu sa práve tým, že by sa niekto o obstarávaní mal dozvedieť, argumentuje v neprospech toho, aby sa obstarávanie uskutočnilo. Čiže je to akoby na hlavu postavené oproti novele zákona o verejnom obstarávaní, a preto absolútne súhlasím a dúfam, že aj celý tento parlament schváli tvoj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:16
Helena Mezenská- Akým spôsobom, na aké rozvojové aktivity sa použije 480 mil. eur? Lebo túto otázku nemám zodpovedanú, znova to opakujem, nebola zodpovedaná ani na...
- Akým spôsobom, na aké rozvojové aktivity sa použije 480 mil. eur? Lebo túto otázku nemám zodpovedanú, znova to opakujem, nebola zodpovedaná ani na hospodárskom výbore, nie je zodpovedaná ani v priebehu včerajšieho dňa.
- Taktiež ma zaujíma, akým spôsobom bude riešený konflikt záujmov, keď ten, kto bude predkladať návrh na vykrytie nákladov spojených s prevádzkovaním a udržiavaním, bude zároveň aj rozhodovať o tom, aká bude výška týchto nákladov?
- A akým spôsobom sa chceme pri tejto privatizácii núdzových zásob ropy vysporiadať s tým, že tento štát stráca ročný príjem 60 mil. eur?
Ja využijem tú príležitosť, že je tu aj zástupca Najvyššieho kontrolného úradu. My sme boli včera v rámci hospodárskeho výboru práve na, rokovali sme v priestoroch Najvyššieho kontrolného úradu a viem, že do predmetu záberu Najvyššieho kontrolného úradu patria aj štátneho hmotné rezervy. Voči tejto otázke, pán predseda, ani vy, dúfam, že neostanete rezervovaný, nezastanete rezervovaný postoj. Ide tu o viac ako pol miliardy eur. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 9:16 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Pri tej príležitosti vzneseného apelu na efektivitu a racionálnosť obstarávania štátnych hmotných rezerv núdzových zásob ropy a iných produktov, chcem upozorniť a občerstviť ešte raz ten môj včerajší odkaz na tri veci, ktoré si žiadam, aby od ministra financií boli vysvetlené, objasnené:
- Akým spôsobom, na aké rozvojové aktivity sa použije 480 mil. eur? Lebo túto otázku nemám zodpovedanú, znova to opakujem, nebola zodpovedaná ani na hospodárskom výbore, nie je zodpovedaná ani v priebehu včerajšieho dňa.
- Taktiež ma zaujíma, akým spôsobom bude riešený konflikt záujmov, keď ten, kto bude predkladať návrh na vykrytie nákladov spojených s prevádzkovaním a udržiavaním, bude zároveň aj rozhodovať o tom, aká bude výška týchto nákladov?
- A akým spôsobom sa chceme pri tejto privatizácii núdzových zásob ropy vysporiadať s tým, že tento štát stráca ročný príjem 60 mil. eur?
Ja využijem tú príležitosť, že je tu aj zástupca Najvyššieho kontrolného úradu. My sme boli včera v rámci hospodárskeho výboru práve na, rokovali sme v priestoroch Najvyššieho kontrolného úradu a viem, že do predmetu záberu Najvyššieho kontrolného úradu patria aj štátneho hmotné rezervy. Voči tejto otázke, pán predseda, ani vy, dúfam, že neostanete rezervovaný, nezastanete rezervovaný postoj. Ide tu o viac ako pol miliardy eur. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:18
Ladislav KamenickýČiže ja skutočne nechápem, prečo sa tu hovorí stále o privatizácii. Podľa mňa to je absolútny, absolútny nezmysel a snažíte sa tu navodiť nejakú politickú atmosféru, že my tu robíme niečo nekalé. Ja si práve, že myslím, že tento model je nastavený veľmi dobre a nie je to model, je to aj nemecký, aj rakúsky model, ale tie práve, že sa opierajú o privátne držanie núdzových zásob ropy, preto tu bol aj ten belgický model zakomponovaný. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 9:18 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja musím opäť zareagovať, lebo skutočne tu sa stále opakujú zo všetkých strán slová privatizácia a pod. Ja som to včera spomínal, skutočne ja nechápem, keď sa tu hovorí o privatizácii a pán Miškov príde a ide tu riešiť nejakú elektronickú aukciu. Podobne ako Igor Matovič sa snaží teda za nejaké trhové ceny. Samozrejme, ja to chápem, že chcete čo najviac pre ten štátny rozpočet, čo je aj určitým cieľom. Ale jedná sa tu skutočne o prevod vlastníctva núdzových zásob ropy a ropných výrobkov na agentúru, a práve tento model je tzv. belgický model, čiže nie je to model, ktorý by uprednostňoval kontrolu nad zásobami práve v privátnych rukách, ale práve je tu agentúra, ktorej väčšinový podiel hlasovacích práv má práve štát, to znamená prostredníctvom štátnych hmotných rezerv a Transpetrolu.
Čiže ja skutočne nechápem, prečo sa tu hovorí stále o privatizácii. Podľa mňa to je absolútny, absolútny nezmysel a snažíte sa tu navodiť nejakú politickú atmosféru, že my tu robíme niečo nekalé. Ja si práve, že myslím, že tento model je nastavený veľmi dobre a nie je to model, je to aj nemecký, aj rakúsky model, ale tie práve, že sa opierajú o privátne držanie núdzových zásob ropy, preto tu bol aj ten belgický model zakomponovaný. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:19
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2013 o 9:19 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Pôjdeme od konca. Kolega Kamenický, netreba sa tomu brániť. Ja neviem, nechápem úplne to, že sa bránite slovíčku privatizácia. Je to jednoducho privatizácia, lebo keď hovoríš, že väčšina vlastne zostane v rukách štátu, štát bude mať dosah cez Transpetrol, Správu štátnych hmotných rezerv, cez agentúru, tak vlastne a iba tým pádom opačne hovoríš, že menšina bude v privátnych rukách. Tak hovoríš, jak keby SPP, keďže tam bola sprivatizovaná menšina, že to nebola privatizácia. Vy, hovoríte 10 rokov, že SPP bolo privatizované, hoci bol privatizovaný iba menšinový balík akcií. Tuto takisto bude, podľa toho, čo hovoríte, iba menšinový balík hmotných rezerv sprivatizovaný alebo pôjde do súkromných rúk - to znamená privatizácia. Netreba sa toho báť. Sám si použil to, že vlastne bude to v privátnych rukách alebo v privátnom vlastníctve. Keď sa niečo dostane zo štátneho vlastníctva do privátneho vlastníctva, nazýva sa to privatizácia. To už aká to je miera, že či je to úplná, čiastočná a pod., to už je iba otázka miery, ale privatizácia je to tak či tak. Ale to my vám a myslím si, že nikomu z pravice, nemôže očakávať od pravicových politikov, že budú vyčítať niekomu, že štát sa zbavuje vlastníctva v prospech efektívnejšieho súkromného možno vlastníka. Čiže nikto vám nebude vyčítať privatizáciu, my vám iba vyčítame to, že sa snažíte to zabaliť, ako kebyže to privatizácia nie je, ako kebyže nepáchate to, voči čomu ste tu 10 rokov na barikádach bojovali. Nie, vy privatizujete štátne hmotné rezervy, privatizujete núdzové zásoby ropy, treba to takto pomenovať, netreba sa toho báť.
Neautorizovaný
9:21
Chcem povedať, že chcem sa obrátiť aj na spravodajcu, aby posunul hlasovanie o tomto zákone. Ak by to bolo možné, tak asi, asi o týždeň, ak to bude proste možné, tak pretože s plnou vážnosťou chcem povedať, že sa chcem, chcem, aby pozmeňovacie...
Chcem povedať, že chcem sa obrátiť aj na spravodajcu, aby posunul hlasovanie o tomto zákone. Ak by to bolo možné, tak asi, asi o týždeň, ak to bude proste možné, tak pretože s plnou vážnosťou chcem povedať, že sa chcem, chcem, aby pozmeňovacie návrhy, ktoré zazneli včera a dnes, aby boli preskúmané. Zároveň si nemôžem, samozrejme, odpustiť poznámku, že keby bol osobitne pozmeňovací návrh pána bývalého ministra hospodárstva, pána Miškova, keby bol úprimný, tak by zaznel už na, na výbore, na gestorskom výbore, kde podľa mňa takýto pozmeňovací návrh patrí, aby sa k nemu predkladatelia zákona a tí, ktorí na ňom skutočne robili, a robili na ňom tri rezorty a štátne hmotné rezervy, aby sa k nemu vedeli vyjadriť. Samozrejme, takto zareagovať behom pár hodín, behom noci zodpovedne, politicky by som na to reagovať vedel, že by som ho odmietol, ale vzhľadom na to, že sa týka veľmi citlivých oblastí, týka sa naozaj oblastí, oblastí obstaravánia hmotných rezerv, a keďže sme v krajine, v ktorej doteraz veľmi málo šéfov hmotných rezerv bolo obvinených, nebolo obvinených z toho, že by nehospodárne narábalo so štátnym majetkom, chcem podotknúť, že žiadny z nominantov SMER-u nikdy nebol z takýchto deliktov obvinený, ale nominantov iných strán, iných vlád, boli obvinení, tak chcem sa tejto veci venovať a sľubujem, že sa do týždňa, do týždňa budem vedieť aj odborne vysporiadať s návrhom na elektronickú aukciu a určite so záležitosťou, ktorú dneska vzniesol aj Igor Matovič, pretože popravde nevidím dôvod, aby v zákone o, novom zákone o štátnych hmotných rezervách alebo o riešení núdzových zásob ropy, boli riešené otázky verejného obstarávania, ktoré sa týkajú štátnych hmotných rezerv, lebo týmto zákonom, novým systémom riadenia núdzových zásob ropy sa odpája z práva núdzových zásob ropy od štátnych hmotných rezerv ako takých.
Čiže riešenie problému obstarávania na štátnych hmotných rezervách si vieme naozaj predstaviť riešiť aj v inom zákone, začo ani ja gestorsky nezodpovedám, naozaj bez nejakej dávky alibizmu a, samozrejme, mám prvotný záujem na tom, aby sme šetrili výdavky na akomkoľvek obstarávaní a aj na fungovaní štátnych hmotných rezerv. Takže ako minimum si viem predstaviť aj pozmeňovací návrh, ktorý tu zaznel, to znamená, že bola vypustená časť, ktorá sa týka verejného obstarávania.
Druhá možnosť je tá, že zdôvodním, samozrejme, jasne zdôvodním, prečo to je tak, ako je to v zákone uvedené. Opakujem, chcem požiadať o odloženie hlasovania minimálne o týždeň, na budúci utorok napríklad. Ale to už je, samozrejme, vo vašej kompetencii.
Čo sa týka debaty, ktorá zaznela včera, dnes a zajtra (povedané so smiechom), včera, dnes a na prvom čítaní, musím povedať, že je to taká kombinácia, je to klasická kombinácia pochvaly a hanenia, je to, na čo som ja tu už akože u vás zvyknutý, a je to istá dávka možno slušnosti z vašej strany, ale musím povedať, že vám na to nemôžem skočiť, samozrejme. (Povedané so smiechom.) Je to, vy veľmi dobre viete, takto, tá vedomosť o tomto probléme, ktorá je vysoko odborná a veľmi komplikovaná, musím povedať, že ja som sa možno zúčastnil desiatich mítingov v rôznych skupinách ľudí, sú tam: externí poradcovia, Price Waterhouse, bankári do toho zamontovaní, rezort hospodárstva, rezort spravodlivosti, rezort financií, štátne hmotné rezervy, je to náročná odborná problematika. Ale ja vám chcem len pripomenúť jednu vec. Keď som minulý rok sa tu rozčuľoval o tom, že, že v rozpočte neboli kryté prostriedky na plnenie európskej smernice, čo sa týka objemu štátnych núdzových zásob ropy pre rok 2012, tak som dostával odpoveď od kolegov, ktorí predtým boli nominovaní na rezort financií, že nehovorím pravdu, pretože bol zanechaný minulou vládou koncept, ktorý mal riešiť takéto náklady. Ináč tieto náklady boli pôvodne odhadované na výšku 96 mil. eur a následne, následne bol tento problém vyriešený bez dodatočných nákladov na štátny rozpočet, a to tak, že sa použila naozaj kapacita, kapacita, transportná kapacita Transpetrolu, to znamená štátnej firmy a 68-tisíc ton ropy, ktoré by sme inak museli nakúpiť a museli by sme mať výdavok zo štátneho rozpočtu, sa riešila novelou, ktorý tu niekto spochybňoval, pretože to je presne tá novela, ktorá umožnila v núdzových prípadoch súkromnej firme, ktorou je Transpetrol, priatelia, ktorou je nikto iný ako Transpetrol. Môžte si to proste pozrieť, môžte si zavolať hocikoho zo štátnych hmotných rezerv, môžte si, môžte si preliezť zdola nahor všetky kontrakty, ktoré štátne hmotné rezervy majú, ale kľúčová novela o štátnych hmotných rezervách, ktorá sa týkala núdzových zásob ropy minulý rok bola spojená s tým, aby sme ušetrili štátne výdavky. To znamená, nevydali sme ani euro navyše a objem ropy, ktorý sa nachádza, po slovensky v rúre, ktorú spravuje Transpetrol, bola, tento objem bol zapožičaný štátnym hmotným rezervám pre prípad núdze a jej použitia. A na to bolo potrebné urobiť tú novelu, ktorú tu niekto v tejto miestnosti zo strany opozície nazýva ako hmlistú, otváranie si cesty na privatizácie, zisky a podobné veci.
Veľmi cynické je na tom to, že často to hovoria ľudia, ktorí, ktorých nominanti v minulých obdobiach hochštaplersky sa správali k správe verejného majetku. Nechcem sa ja naozaj spúšťať do nízkych, veľmi nízkych debát o tom, kto čo robil na štátnych hmotných rezervách v minulosti. A ten cynizmus ten prítomný tu určite, určite bol.
Takže to je k tomu, k tej hmle a k tej, k tej, podivnému legislatívnemu procesu, ktorý podľa niekoho teda začal minulý rok a teraz pokračuje tento rok. Ten proces je náročný. Je náročný preto, že meníme systém, systém správy núdzových zásob ropy a ten systém ináč, musím povedať, že nevonia ani možno všetkým, všetkým vnútri štátnej správy, pretože musíte si uvedomiť, že štátne hmotné rezervy prídu o, o časť svojej práce. A z tohto pohľadu, čo z tohto pohľadu možno tento koncept má aj svojich odporcov, lebo je to tak. Proste, lebo v štáte, ak niečo funguje 20 rokov, a nemusí fungovať najlepšie z pohľadu správy štátneho majetku a z toho, že niekto má vplyv, tak niekedy tá zmena nemusí voňať. A ja stále hovorím a priznám sa k tomu, že kľúčovým motívom na zmenu systému, zmenu systému, ktorý funguje v tejto podobe už len v dvoch krajinách Európskej únie, v Českej a Slovenskej republike, kľúčovým motívom je, je fiškálna konsolidácia, to znamená zníženie deficitu. Ak niekto hovorí o tom, že tu hovoríme o pol miliarde eur, ktorá je nejakým spôsobom, by mala zmiznúť, a akým spôsobom sa má dokonca použiť, ja to poviem, ja rád hovorím pravdu, tie peniaze sa nemajú použiť na nič iné, len na zasypanie jamy a tou jamou sa volá deficit, pretože ak 500 mil. eur sa stane príjmami štátneho rozpočtu v tomto roku, tak týchto 500 mil. eur, ktoré získame s tým, že naozaj umŕtvené peniaze v rope, ktoré, vážená poslankyňa Mezenská, nie sú už u pána Kičuru niekde v skrini, ani na nich nesedí, ale sú v zásobníkoch napríklad Slovnaftu, fyzicky na nich, na nich ani dnes štát nesedí. Oni sú zásobníkom, všetky tieto zásoby, sú v zásobníkoch Slovnaftu a sú v zásobníkoch Transpetrolu. Prečo sú v zásobníkoch súkromných, aj v súkromných firiem? No preto, že niekto pred iks rokmi zase sprivatizoval, predal za 5 korún zásobníky, ktoré štát vlastnil v minulosti. Takže teraz si ich musí štát prenajímať. Toto je tá podstata. Keď tu chcete sa mávať o tom, kto je čo, a že čo máme priznať, aká privatizácia, aká onaká. Štát nemá vlastné zásobníky, pretože ich niekto za 5 korún niekde na Záhorí pustil niekomu. No tak ich musí, musí ukladať, nie preto, žeby mal z toho zábavu, ale preto, že je viazaný európskou legislatívou, pretože, pretože zásoby ropy sa týkajú toho, čomu, čomu sa hovorí základná energetická bezpečnosť. Ale vytváranie dojmu toho, že zásoby ropy sú nejaká otázka nejakej, nejakého štátneho zlata, je to proste tovar, je to proste tovar, ktorý povinne musíme držať. Musíme ich držať evidenčne a musíme ho mať k dispozícii v čase krízy. A to, čo sa deje týmto zákonom, nie je nič iné, lenže sa prevádza táto povinnosť, de facto sa prevádza táto povinnosť na všetkých dovozcov týchto ropy a ropných produktov. A títo dovozcovia budú musieť platiť službu za službu, ktorú im poskytne agentúra.
Mohol by som vám pripomenúť, že predchádzajúca vláda zaviedla bájny poplatok 2 centy ku každému litru pohonnej hmoty zákonom a vyhláškou, ktorý putuje do štátneho rozpočtu a dnes predstavuje príjmy 61 mil. eur. Časť týchto peňazí ide na správu štátnych hmotných rezerv. To je celý zázrak, to je celý zázrak. Tento poplatok sa ruší a bude nahradený tržbou, ktorú bude musieť platiť títo, budú musieť platiť agentúre všetci dovozcovia ropy a ropných produktov. Ja viem, že je to komplikovaná abstrakcia pre mnohých. Ja viem, že je to proste priestor na to, aby sa vytvárali legendy, aby sa, aby niekto s veľkým buchotom a krikom mohol oznamovať obrovské objavy. Ale pravda je veľmi jednoduchá, pravda je tá, že nemáme na to dnes, aby sme si mohli dovoliť luxus navyšovať, tak ako nám to, európska legislatíva stále bude po nás požadovať. Pretože aká je situácia vo svete? Situácia vo svete je tá, že sa postupne vyčerpávajú rezervy ropy hlavne. To znamená, že dá sa predpokladať, že objem rezerv bude stále vyšší, aspoň trend posledných rokov o tom, o tom hovorí. A my dnes nemáme na to, peniaze na to, aby sme každý rok vyčlenili 30, 50, 100, 200 mil. eur na to, aby sme, aby sme plnili nejakú smernicu a aby nebolo voči nám začaté konanie ohľadom enfranchisementu a nemali z toho následné, následné škody. Ale túto povinnosť, kde sa, kde sa v podstate na konečného zákazníka prenáša, prenáša v dnešnom prípade dvojcentová záťaž pri každom jednom litri benzínu alebo nafty, ste, priatelia, zaviedli pred, väčšia časť opozície, samozrejme, počas minulého vládnutia. Takže otázky o tom, že niečo hmlisté, že sú to nejaké gaťafáše a že sú to proste otázky, otázky nejakého, nejakého hmlistého oceňovania. Hovorím s plnou vážnosťou. Je to proces, ktorý je, ktorý je komplikovaný, je to zavedenie nového systému, nového systému, ktorý nemá, nemá genetický kód ani Slavkova, ani žiadnych ďalších géniov politických v tejto krajine, ale má genetický kód pochádzajúci z Nemecka a Belgicka, pretože inšpiráciou bol nemecký a belgický model správy núdzových zásob ropy.
A, samozrejme, že tento proces treba odsledovať, a plne súhlasím s tým, aby výboru hospodárskemu alebo tomu, ktorý si, ktorý sa zvolá a bude mať takúto požiadavku, boli predložené napr. listinné dôkazy o inventúre celých hmotných zásob ropy a ropných produktov. Nie som na to odborník, ak je to predmetom nejakého, nejaké tajomstva z hľadiska bezpečnosti štátu, tak poslanci určite v nejakej forme neverejného konania sa môžu dostať aj k týmto informáciám, o tom som presvedčený. Nemám s tým najmenším problém. A my sa ako rezort financií, samozrejme, budeme tiež zaujímať o to, presne aký, aký je stav štátnych hmotných rezerv v oblasti ropy a ropných produktov, a budeme sa zaoberať aj otázkou, aby, aby cena, ktorá je tiež veľmi, veľmi zaujímavým, zaujímavým faktorom danej veci, bola čo najvyššia. Pretože nikto iný v tejto krajine asi dnes by nebol šťastnejší, keby, keby mal pán Miškov pravdu a tá cena by nebola 500 mil., ale bola by 600 alebo 700 mil. Problémom je, že my nejdeme rozpredávať ropu, ktorá je dnes definovaná ako núdzové zásoby ropy. My ju ideme predávať konkrétnej, prevádzať za peniaze konkrétnej agentúre, v ktorej bude, tak ako to hovoril pán poslanec Kamenický, dobrovoľným členom združenia aj Transpetrol, aj štátne hmotné rezervy, aj Slovnaft, aj ďalší každý dovozca ropy alebo niekto, kto sa v tomto biznise, biznise hýbe, a bude sa spolurozhodovať aj na fungovaní tejto agentúry a bude zo zákona plniť povinnosti, ktoré dnes má, majú štátne hmotné rezervy. Čiže to, čo sa deje v skutočnosti, je zákonom prevedená povinnosť spravovať núdzové zásoby ropy zo štátu na agentúru, v ktorej štát bude mať zastúpenie a v ktorej bude musieť konsenzuálne rozhodovať so zástupcami voľného trhu. A to je kľúčová podmienka na to, aby sme, aby sme správu o núdzových zásob ropy dostali mimo verejných financií.
Takže opakujem, prosil by som o posunutie hlasovania, záverečného hlasovania o tomto zákone o týždeň, aby sme sa vedeli vysporiadať s otázkami článku III ohľadom verejného obstarávania, aj pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Miškova, takisto možno aj otázka, ste tu, otázka zvolania výboru, otázka ďalších dotazov, všetko je namieste a každý ďalší, ak je vedený dobrým úmyslom, samozrejme. Ak je vedený otázkou škandalizácie, tak sa nikam nedostaneme. Ale chceme všetci získať viac informácií, ten priestor tu stále je.
Otázka, otázka inventarizácie zásob, tá je absolútne namieste. K všetkým informáciám sa tak ako rezort financií bude chcieť dostať, sa môžu dostať aj členovia, členovia výboru.
Otázky spôsoby oceňovania, spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov, ktoré budú musieť byť dané agentúre určite kryté úverom, lebo nikto pol miliardy takto asi nenosí v taške okrem niektorých (povedané so smiechom) predstaviteľov českej politickej scény, ale, ale bude ich musieť určite nájsť nejakým spôsobom v krytí, to krytie z hľadiska bankových úverov. Takže všetky tieto otázky sú z jednej strany legitímne, určite na ne vieme v kolektíve, ktorý robil na zmene tohto systému, odpovedať a všetky tie pochybnosti, pokiaľ nie sú, pokiaľ sú vedené len z nevedomosti a nie sú vedené tieto pochybnosti z hľadiska zlého úmyslu a politického legitímneho zámyslu veci spochybňovať, na ne sme pripravení odpovedať aj dnes, aj o týždeň, aj, samozrejme, počas celého toho procesu, ktorý budete môcť sledovať, a určite, keďže ide o takýto objem peňazí a o takýto objem dnes majetku, ktorý sa prevádza, bude sprevádzať zo správy agentúry oňho bude záujem aj mediálny, aj odborný, aj z hľadiska kontroly a kontrolných mechanizmov opozície úplne legitímny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým dobré ráno vo váženej Národnej rade. Ja by som chcel najprv zareagovať vecne na pozmeňovacie návrhy, ktoré zazneli dnes a včera na rokovaní pléna Národnej rady.
Chcem povedať, že chcem sa obrátiť aj na spravodajcu, aby posunul hlasovanie o tomto zákone. Ak by to bolo možné, tak asi, asi o týždeň, ak to bude proste možné, tak pretože s plnou vážnosťou chcem povedať, že sa chcem, chcem, aby pozmeňovacie návrhy, ktoré zazneli včera a dnes, aby boli preskúmané. Zároveň si nemôžem, samozrejme, odpustiť poznámku, že keby bol osobitne pozmeňovací návrh pána bývalého ministra hospodárstva, pána Miškova, keby bol úprimný, tak by zaznel už na, na výbore, na gestorskom výbore, kde podľa mňa takýto pozmeňovací návrh patrí, aby sa k nemu predkladatelia zákona a tí, ktorí na ňom skutočne robili, a robili na ňom tri rezorty a štátne hmotné rezervy, aby sa k nemu vedeli vyjadriť. Samozrejme, takto zareagovať behom pár hodín, behom noci zodpovedne, politicky by som na to reagovať vedel, že by som ho odmietol, ale vzhľadom na to, že sa týka veľmi citlivých oblastí, týka sa naozaj oblastí, oblastí obstaravánia hmotných rezerv, a keďže sme v krajine, v ktorej doteraz veľmi málo šéfov hmotných rezerv bolo obvinených, nebolo obvinených z toho, že by nehospodárne narábalo so štátnym majetkom, chcem podotknúť, že žiadny z nominantov SMER-u nikdy nebol z takýchto deliktov obvinený, ale nominantov iných strán, iných vlád, boli obvinení, tak chcem sa tejto veci venovať a sľubujem, že sa do týždňa, do týždňa budem vedieť aj odborne vysporiadať s návrhom na elektronickú aukciu a určite so záležitosťou, ktorú dneska vzniesol aj Igor Matovič, pretože popravde nevidím dôvod, aby v zákone o, novom zákone o štátnych hmotných rezervách alebo o riešení núdzových zásob ropy, boli riešené otázky verejného obstarávania, ktoré sa týkajú štátnych hmotných rezerv, lebo týmto zákonom, novým systémom riadenia núdzových zásob ropy sa odpája z práva núdzových zásob ropy od štátnych hmotných rezerv ako takých.
Čiže riešenie problému obstarávania na štátnych hmotných rezervách si vieme naozaj predstaviť riešiť aj v inom zákone, začo ani ja gestorsky nezodpovedám, naozaj bez nejakej dávky alibizmu a, samozrejme, mám prvotný záujem na tom, aby sme šetrili výdavky na akomkoľvek obstarávaní a aj na fungovaní štátnych hmotných rezerv. Takže ako minimum si viem predstaviť aj pozmeňovací návrh, ktorý tu zaznel, to znamená, že bola vypustená časť, ktorá sa týka verejného obstarávania.
Druhá možnosť je tá, že zdôvodním, samozrejme, jasne zdôvodním, prečo to je tak, ako je to v zákone uvedené. Opakujem, chcem požiadať o odloženie hlasovania minimálne o týždeň, na budúci utorok napríklad. Ale to už je, samozrejme, vo vašej kompetencii.
Čo sa týka debaty, ktorá zaznela včera, dnes a zajtra (povedané so smiechom), včera, dnes a na prvom čítaní, musím povedať, že je to taká kombinácia, je to klasická kombinácia pochvaly a hanenia, je to, na čo som ja tu už akože u vás zvyknutý, a je to istá dávka možno slušnosti z vašej strany, ale musím povedať, že vám na to nemôžem skočiť, samozrejme. (Povedané so smiechom.) Je to, vy veľmi dobre viete, takto, tá vedomosť o tomto probléme, ktorá je vysoko odborná a veľmi komplikovaná, musím povedať, že ja som sa možno zúčastnil desiatich mítingov v rôznych skupinách ľudí, sú tam: externí poradcovia, Price Waterhouse, bankári do toho zamontovaní, rezort hospodárstva, rezort spravodlivosti, rezort financií, štátne hmotné rezervy, je to náročná odborná problematika. Ale ja vám chcem len pripomenúť jednu vec. Keď som minulý rok sa tu rozčuľoval o tom, že, že v rozpočte neboli kryté prostriedky na plnenie európskej smernice, čo sa týka objemu štátnych núdzových zásob ropy pre rok 2012, tak som dostával odpoveď od kolegov, ktorí predtým boli nominovaní na rezort financií, že nehovorím pravdu, pretože bol zanechaný minulou vládou koncept, ktorý mal riešiť takéto náklady. Ináč tieto náklady boli pôvodne odhadované na výšku 96 mil. eur a následne, následne bol tento problém vyriešený bez dodatočných nákladov na štátny rozpočet, a to tak, že sa použila naozaj kapacita, kapacita, transportná kapacita Transpetrolu, to znamená štátnej firmy a 68-tisíc ton ropy, ktoré by sme inak museli nakúpiť a museli by sme mať výdavok zo štátneho rozpočtu, sa riešila novelou, ktorý tu niekto spochybňoval, pretože to je presne tá novela, ktorá umožnila v núdzových prípadoch súkromnej firme, ktorou je Transpetrol, priatelia, ktorou je nikto iný ako Transpetrol. Môžte si to proste pozrieť, môžte si zavolať hocikoho zo štátnych hmotných rezerv, môžte si, môžte si preliezť zdola nahor všetky kontrakty, ktoré štátne hmotné rezervy majú, ale kľúčová novela o štátnych hmotných rezervách, ktorá sa týkala núdzových zásob ropy minulý rok bola spojená s tým, aby sme ušetrili štátne výdavky. To znamená, nevydali sme ani euro navyše a objem ropy, ktorý sa nachádza, po slovensky v rúre, ktorú spravuje Transpetrol, bola, tento objem bol zapožičaný štátnym hmotným rezervám pre prípad núdze a jej použitia. A na to bolo potrebné urobiť tú novelu, ktorú tu niekto v tejto miestnosti zo strany opozície nazýva ako hmlistú, otváranie si cesty na privatizácie, zisky a podobné veci.
Veľmi cynické je na tom to, že často to hovoria ľudia, ktorí, ktorých nominanti v minulých obdobiach hochštaplersky sa správali k správe verejného majetku. Nechcem sa ja naozaj spúšťať do nízkych, veľmi nízkych debát o tom, kto čo robil na štátnych hmotných rezervách v minulosti. A ten cynizmus ten prítomný tu určite, určite bol.
Takže to je k tomu, k tej hmle a k tej, k tej, podivnému legislatívnemu procesu, ktorý podľa niekoho teda začal minulý rok a teraz pokračuje tento rok. Ten proces je náročný. Je náročný preto, že meníme systém, systém správy núdzových zásob ropy a ten systém ináč, musím povedať, že nevonia ani možno všetkým, všetkým vnútri štátnej správy, pretože musíte si uvedomiť, že štátne hmotné rezervy prídu o, o časť svojej práce. A z tohto pohľadu, čo z tohto pohľadu možno tento koncept má aj svojich odporcov, lebo je to tak. Proste, lebo v štáte, ak niečo funguje 20 rokov, a nemusí fungovať najlepšie z pohľadu správy štátneho majetku a z toho, že niekto má vplyv, tak niekedy tá zmena nemusí voňať. A ja stále hovorím a priznám sa k tomu, že kľúčovým motívom na zmenu systému, zmenu systému, ktorý funguje v tejto podobe už len v dvoch krajinách Európskej únie, v Českej a Slovenskej republike, kľúčovým motívom je, je fiškálna konsolidácia, to znamená zníženie deficitu. Ak niekto hovorí o tom, že tu hovoríme o pol miliarde eur, ktorá je nejakým spôsobom, by mala zmiznúť, a akým spôsobom sa má dokonca použiť, ja to poviem, ja rád hovorím pravdu, tie peniaze sa nemajú použiť na nič iné, len na zasypanie jamy a tou jamou sa volá deficit, pretože ak 500 mil. eur sa stane príjmami štátneho rozpočtu v tomto roku, tak týchto 500 mil. eur, ktoré získame s tým, že naozaj umŕtvené peniaze v rope, ktoré, vážená poslankyňa Mezenská, nie sú už u pána Kičuru niekde v skrini, ani na nich nesedí, ale sú v zásobníkoch napríklad Slovnaftu, fyzicky na nich, na nich ani dnes štát nesedí. Oni sú zásobníkom, všetky tieto zásoby, sú v zásobníkoch Slovnaftu a sú v zásobníkoch Transpetrolu. Prečo sú v zásobníkoch súkromných, aj v súkromných firiem? No preto, že niekto pred iks rokmi zase sprivatizoval, predal za 5 korún zásobníky, ktoré štát vlastnil v minulosti. Takže teraz si ich musí štát prenajímať. Toto je tá podstata. Keď tu chcete sa mávať o tom, kto je čo, a že čo máme priznať, aká privatizácia, aká onaká. Štát nemá vlastné zásobníky, pretože ich niekto za 5 korún niekde na Záhorí pustil niekomu. No tak ich musí, musí ukladať, nie preto, žeby mal z toho zábavu, ale preto, že je viazaný európskou legislatívou, pretože, pretože zásoby ropy sa týkajú toho, čomu, čomu sa hovorí základná energetická bezpečnosť. Ale vytváranie dojmu toho, že zásoby ropy sú nejaká otázka nejakej, nejakého štátneho zlata, je to proste tovar, je to proste tovar, ktorý povinne musíme držať. Musíme ich držať evidenčne a musíme ho mať k dispozícii v čase krízy. A to, čo sa deje týmto zákonom, nie je nič iné, lenže sa prevádza táto povinnosť, de facto sa prevádza táto povinnosť na všetkých dovozcov týchto ropy a ropných produktov. A títo dovozcovia budú musieť platiť službu za službu, ktorú im poskytne agentúra.
Mohol by som vám pripomenúť, že predchádzajúca vláda zaviedla bájny poplatok 2 centy ku každému litru pohonnej hmoty zákonom a vyhláškou, ktorý putuje do štátneho rozpočtu a dnes predstavuje príjmy 61 mil. eur. Časť týchto peňazí ide na správu štátnych hmotných rezerv. To je celý zázrak, to je celý zázrak. Tento poplatok sa ruší a bude nahradený tržbou, ktorú bude musieť platiť títo, budú musieť platiť agentúre všetci dovozcovia ropy a ropných produktov. Ja viem, že je to komplikovaná abstrakcia pre mnohých. Ja viem, že je to proste priestor na to, aby sa vytvárali legendy, aby sa, aby niekto s veľkým buchotom a krikom mohol oznamovať obrovské objavy. Ale pravda je veľmi jednoduchá, pravda je tá, že nemáme na to dnes, aby sme si mohli dovoliť luxus navyšovať, tak ako nám to, európska legislatíva stále bude po nás požadovať. Pretože aká je situácia vo svete? Situácia vo svete je tá, že sa postupne vyčerpávajú rezervy ropy hlavne. To znamená, že dá sa predpokladať, že objem rezerv bude stále vyšší, aspoň trend posledných rokov o tom, o tom hovorí. A my dnes nemáme na to, peniaze na to, aby sme každý rok vyčlenili 30, 50, 100, 200 mil. eur na to, aby sme, aby sme plnili nejakú smernicu a aby nebolo voči nám začaté konanie ohľadom enfranchisementu a nemali z toho následné, následné škody. Ale túto povinnosť, kde sa, kde sa v podstate na konečného zákazníka prenáša, prenáša v dnešnom prípade dvojcentová záťaž pri každom jednom litri benzínu alebo nafty, ste, priatelia, zaviedli pred, väčšia časť opozície, samozrejme, počas minulého vládnutia. Takže otázky o tom, že niečo hmlisté, že sú to nejaké gaťafáše a že sú to proste otázky, otázky nejakého, nejakého hmlistého oceňovania. Hovorím s plnou vážnosťou. Je to proces, ktorý je, ktorý je komplikovaný, je to zavedenie nového systému, nového systému, ktorý nemá, nemá genetický kód ani Slavkova, ani žiadnych ďalších géniov politických v tejto krajine, ale má genetický kód pochádzajúci z Nemecka a Belgicka, pretože inšpiráciou bol nemecký a belgický model správy núdzových zásob ropy.
A, samozrejme, že tento proces treba odsledovať, a plne súhlasím s tým, aby výboru hospodárskemu alebo tomu, ktorý si, ktorý sa zvolá a bude mať takúto požiadavku, boli predložené napr. listinné dôkazy o inventúre celých hmotných zásob ropy a ropných produktov. Nie som na to odborník, ak je to predmetom nejakého, nejaké tajomstva z hľadiska bezpečnosti štátu, tak poslanci určite v nejakej forme neverejného konania sa môžu dostať aj k týmto informáciám, o tom som presvedčený. Nemám s tým najmenším problém. A my sa ako rezort financií, samozrejme, budeme tiež zaujímať o to, presne aký, aký je stav štátnych hmotných rezerv v oblasti ropy a ropných produktov, a budeme sa zaoberať aj otázkou, aby, aby cena, ktorá je tiež veľmi, veľmi zaujímavým, zaujímavým faktorom danej veci, bola čo najvyššia. Pretože nikto iný v tejto krajine asi dnes by nebol šťastnejší, keby, keby mal pán Miškov pravdu a tá cena by nebola 500 mil., ale bola by 600 alebo 700 mil. Problémom je, že my nejdeme rozpredávať ropu, ktorá je dnes definovaná ako núdzové zásoby ropy. My ju ideme predávať konkrétnej, prevádzať za peniaze konkrétnej agentúre, v ktorej bude, tak ako to hovoril pán poslanec Kamenický, dobrovoľným členom združenia aj Transpetrol, aj štátne hmotné rezervy, aj Slovnaft, aj ďalší každý dovozca ropy alebo niekto, kto sa v tomto biznise, biznise hýbe, a bude sa spolurozhodovať aj na fungovaní tejto agentúry a bude zo zákona plniť povinnosti, ktoré dnes má, majú štátne hmotné rezervy. Čiže to, čo sa deje v skutočnosti, je zákonom prevedená povinnosť spravovať núdzové zásoby ropy zo štátu na agentúru, v ktorej štát bude mať zastúpenie a v ktorej bude musieť konsenzuálne rozhodovať so zástupcami voľného trhu. A to je kľúčová podmienka na to, aby sme, aby sme správu o núdzových zásob ropy dostali mimo verejných financií.
Takže opakujem, prosil by som o posunutie hlasovania, záverečného hlasovania o tomto zákone o týždeň, aby sme sa vedeli vysporiadať s otázkami článku III ohľadom verejného obstarávania, aj pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Miškova, takisto možno aj otázka, ste tu, otázka zvolania výboru, otázka ďalších dotazov, všetko je namieste a každý ďalší, ak je vedený dobrým úmyslom, samozrejme. Ak je vedený otázkou škandalizácie, tak sa nikam nedostaneme. Ale chceme všetci získať viac informácií, ten priestor tu stále je.
Otázka, otázka inventarizácie zásob, tá je absolútne namieste. K všetkým informáciám sa tak ako rezort financií bude chcieť dostať, sa môžu dostať aj členovia, členovia výboru.
Otázky spôsoby oceňovania, spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov, ktoré budú musieť byť dané agentúre určite kryté úverom, lebo nikto pol miliardy takto asi nenosí v taške okrem niektorých (povedané so smiechom) predstaviteľov českej politickej scény, ale, ale bude ich musieť určite nájsť nejakým spôsobom v krytí, to krytie z hľadiska bankových úverov. Takže všetky tieto otázky sú z jednej strany legitímne, určite na ne vieme v kolektíve, ktorý robil na zmene tohto systému, odpovedať a všetky tie pochybnosti, pokiaľ nie sú, pokiaľ sú vedené len z nevedomosti a nie sú vedené tieto pochybnosti z hľadiska zlého úmyslu a politického legitímneho zámyslu veci spochybňovať, na ne sme pripravení odpovedať aj dnes, aj o týždeň, aj, samozrejme, počas celého toho procesu, ktorý budete môcť sledovať, a určite, keďže ide o takýto objem peňazí a o takýto objem dnes majetku, ktorý sa prevádza, bude sprevádzať zo správy agentúry oňho bude záujem aj mediálny, aj odborný, aj z hľadiska kontroly a kontrolných mechanizmov opozície úplne legitímny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
9:39
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v rozprave k tomuto bodu programu včera a dnes, ako spoločný spravodajca výboru pre hospodárske záležitosti k tomuto vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkoch a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhujem, aby sme o tomto bode programu hlasovali na budúci týždeň v utorok 25. júna, popoludní o 17.00. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:40
Dovoľte mi úvodom pripomenúť, že štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje od roku 2011 najmä výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenska v...
Dovoľte mi úvodom pripomenúť, že štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje od roku 2011 najmä výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenska v metodike ESA 95 hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe a vzťahy štátneho rozpočtu územnej samospráve. Informácie o majetku a záväzkoch sú predmetom súhrnnej výročnej správy Slovenska za rok 2012, ktorá bude preložená, predložená na rokovanie Národnej rady v novembri tohto roku, ako úplná novinka, ako forma v podstate účtovnej závierky nejakej korporácie, takže, takže preukázateľnosť a overiteľnosť dát, s ktorými pracuje verejnosť a s ktorými budete pracovať vy ako poslanci, bude postupne, v postupných rokoch potvrdená vlastne výrokom audítora. Je to naozaj projekt, na ktorom sa pracovalo 7 rokov naprieč asi troch alebo štyroch dokonca vlád, a v každom prípade ten projekt mal zmysel z pohľadu toho, že údaje, ktoré zberáme, sú čoraz presnejšie a naozaj aj overiteľné treťou stranou.
Výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky metodiky ESO 95.
Podľa metodiky ESO 95 hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2012 so schodkom 4,35 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roka dosiahol úroveň 52,1 % HDP. Tieto údaje treba chápať ako predbežné, nakoľko podľa nariadenia o uplatňovaní protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, predkladajú plánované a skutočné výsledky, sa predkladajú dvakrát ročne, po prvýkrát 1. apríla bežného roku, kedy sa predloží odhad schodku za uplynulý rok, a druhýkrát do 1. októbra bežného roku, kedy sa predkladá aktuálny schodok za uplynulý rok. Hovorím v podstate o prvej a druhej, o jarnej a jesennej notifikácii Eurostatom, notifikácii výsledkov hospodárenia Eurostatom.
Porovnanie s rokom 2011. Schodok verejných financií za rok 2011 po revidovaní údajov Eurostatom v marci 2013 dosiahol až 5,1 % čo znamená, že medziročne sa schodok znížil o 0,8 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy oproti roku 2011 sa zvýšil o 8,8 %. V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2012 skončilo schodkom vo výške 3 106,900 mil. eur, čo je o 216, skoro 217 mil. eur menej, než sa rozpočtovalo. Na schodok financií verejnej správy malo pozitívny vplyv najmä:
- úspora na transfere pre Sociálnu poisťovňu vo výške 372 mil. eur,
- úspora prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenska a Európskej únie vo výške 221 mil. eur,
- lepšie hospodárenie územnej samosprávy v porovnaní s rozpočtom o 158 mil. eur,
- prebytkové hospodárenie verejného zdravotného poistenia oproti rozpočtovanej úrovni o 149 mil. eur,
- hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré skončilo oproti schválenému rozpočtu lepšie o 45 mil. eur.
Ak chceme hovoriť o faktoroch, ktoré mali negatívny vplyv, tak to boli hlavne:
- nižšie akruálne daňové príjmy štátneho rozpočtu o veľmi nepríjemných až neuveriteľných 658 mil. eur,
- nižšie príjmy z dividend zo spoločností s majetkovou účasťou štátu vo výške 45 mil. eur,
- nižšie nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, napr. výpadok príjmov z predĺženia telekomunikačnej licencie, ktorá bola rozpočtovaná vo výške 24 mil. eur, nenaplnený príjem z digitálnej dividendy vo výške 40 mil. eur a časové rozlíšenie prijatých úrokov spolu s vylúčením alikvotného úrokového výnosu vo výške 117 mil. eur. Faktory pozitívne a negatívne sú, samozrejme, vybrané, nie sú kompletné, nie je to zoznam kompletných zlepšujúcich a zhoršujúcich faktorov.
Výsledok hospodárenia s verejnými financiami významne poznamenali aj problémy finančnej správy s informačným systémom na prelome roku 2011 a '12. Nefunkčnosť tohto systému spôsobila výrazné problémy pri vratkách nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, čo sa prejavilo nielen pri ich výpočte, ale aj pri dodržiavaní zákonných termínov. Dôsledok tejto situácie sa odzrkadlil v nerovnomernom vykazovaní príjmov v rokoch 2011 a 2012 s pozitívnym vplyvom na rok '11 a s negatívnym vplyvom na rok 2012. Toto ešte bude otázka, samozrejme, aj jesennej notifikácie výsledkov hospodárenia za rok 2012 Eurostatom. Negatívne bol schodok ovplyvnený taktiež zhoršením hospodárenia štátnych fondov a zhoršením hospodárenia na mimorozpočtových účtoch.
Ak hovoríme o dlhu, maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol ku koncu nového roku hodnotu 30, vyše 37 mld. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom hrubom domácom produkte, hrubý domáci produkt predbežne odhadujeme na úrovni 71,5 mld. eur, predstavuje úroveň 52,1 %, čiže podiel, podiel dlhu na HDP vo výške 52,1. Konsolidovaný dlh sa oproti roku 2011 zvýšil o 7 333 mil. eur a jeho pomer k HDP je teda vo výške predbežne 8,8 % HDP. Zvýšený pomer u dlhu k HDP bolo spôsobené rastom dlhu o 24,5 % pri raste HDP v bežných cenách o 3,4 %. Rozhodujúcu časť až 97 % dlhu verejnej správy tvorí dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie a ktorý je v správe rezortu financií. Ten dosiahol ku konca roka 2012 menovitú hodnotu 36, vyše 36 mld. eur a medziročne sa zvýšil o 7 395 mil. eur, teda o 20,7 %.
Hlavnou príčinou zvýšenia dlhu bol schodok štátneho rozpočtu, predzásobenie sa na finančných trhoch z dôvodu doplnenia finančných rezerv slúžiacich pre účely riadenia likvidity a zvýšenia podielu Slovenska na záväzkoch Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tzv. EFSF alebo dočasného eurovalu. Pri porovnaní predbežných výsledkov Slovenska a ostatných krajín Európskej únie a eurozóny možno na základe výsledkov Eurostatu konštatovať nasledovné.
V rámci Európskej únie dosiahlo 8 krajín vyšší deficit a 17 krajín vyšší dlh ako Slovensko, čiže ak by sme hovorili o nejakom rebríčku, tak Slovensko je na 9. mieste s deficitom a na 18. mieste s dlhom. V rámci eurozóny dosiahlo 6 krajín vyšší deficit a 14 krajín vyšší dlh ako Slovensko, čiže 7. miesto v rámci eurozóny s deficitom a 15. miesto z hľadiska dlhu.
Ešte mám povinnosť vás informovať o výsledkoch štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe, kde príjmy štátneho rozpočtu roku 2012 dosiahli úroveň 11 833 mil. eur a výdavky 15 641 mil. eur, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom už spomínaných 3 811 mil. eur.
Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu boli nižšie ako rozpočtovalo v pôvodne schválenom rozpočte, a to o 1 795 mil. eur a dokonca aj v upravenom rozpočte o 741 mil. eur nižšie.
Výdavky štátneho rozpočtu boli tiež nižšie ako v schválenom rozpočte o 1 660 mil. eur a oproti upravenému rozpočtu o 779 mil. eur nižšie.
Schodok štátneho rozpočtu vo výške 3 811 mil. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu vyšší o 135 mil. eur. Podmienky, kedy je možné schodok štátneho rozpočtu určený zákonom prekročiť, ustanovuje zákon o rozpočtových pravidlách, vo vzťahu k upravenému rozpočtu je však vykázaný schodok nižší o 38 mil. eur.
Schodok štátneho rozpočtu za rok 2012 vykázaný na hotovostnom princípe bol krytý, ako, tak ako je to uvedené v zákone finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 316 mil. eur, z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 286 mil. eur, finančnými zdrojmi zo Štátnej pokladnice v hodnote 909 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 300 mil. eur.
Odporúčam, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a ktorým berie na vedomie spôsob krytia schodku štátneho rozpočtu na rok 2012. Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 prerokovala vláda 15. mája tohto roku a takisto schválila uznesenie číslo 232 a zároveň ma vláda poverila, aby so uviedol tento závažný dokument pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Dovoľte mi úvodom pripomenúť, že štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje od roku 2011 najmä výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenska v metodike ESA 95 hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe a vzťahy štátneho rozpočtu územnej samospráve. Informácie o majetku a záväzkoch sú predmetom súhrnnej výročnej správy Slovenska za rok 2012, ktorá bude preložená, predložená na rokovanie Národnej rady v novembri tohto roku, ako úplná novinka, ako forma v podstate účtovnej závierky nejakej korporácie, takže, takže preukázateľnosť a overiteľnosť dát, s ktorými pracuje verejnosť a s ktorými budete pracovať vy ako poslanci, bude postupne, v postupných rokoch potvrdená vlastne výrokom audítora. Je to naozaj projekt, na ktorom sa pracovalo 7 rokov naprieč asi troch alebo štyroch dokonca vlád, a v každom prípade ten projekt mal zmysel z pohľadu toho, že údaje, ktoré zberáme, sú čoraz presnejšie a naozaj aj overiteľné treťou stranou.
Výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky metodiky ESO 95.
Podľa metodiky ESO 95 hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2012 so schodkom 4,35 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roka dosiahol úroveň 52,1 % HDP. Tieto údaje treba chápať ako predbežné, nakoľko podľa nariadenia o uplatňovaní protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, predkladajú plánované a skutočné výsledky, sa predkladajú dvakrát ročne, po prvýkrát 1. apríla bežného roku, kedy sa predloží odhad schodku za uplynulý rok, a druhýkrát do 1. októbra bežného roku, kedy sa predkladá aktuálny schodok za uplynulý rok. Hovorím v podstate o prvej a druhej, o jarnej a jesennej notifikácii Eurostatom, notifikácii výsledkov hospodárenia Eurostatom.
Porovnanie s rokom 2011. Schodok verejných financií za rok 2011 po revidovaní údajov Eurostatom v marci 2013 dosiahol až 5,1 % čo znamená, že medziročne sa schodok znížil o 0,8 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy oproti roku 2011 sa zvýšil o 8,8 %. V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2012 skončilo schodkom vo výške 3 106,900 mil. eur, čo je o 216, skoro 217 mil. eur menej, než sa rozpočtovalo. Na schodok financií verejnej správy malo pozitívny vplyv najmä:
- úspora na transfere pre Sociálnu poisťovňu vo výške 372 mil. eur,
- úspora prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenska a Európskej únie vo výške 221 mil. eur,
- lepšie hospodárenie územnej samosprávy v porovnaní s rozpočtom o 158 mil. eur,
- prebytkové hospodárenie verejného zdravotného poistenia oproti rozpočtovanej úrovni o 149 mil. eur,
- hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré skončilo oproti schválenému rozpočtu lepšie o 45 mil. eur.
Ak chceme hovoriť o faktoroch, ktoré mali negatívny vplyv, tak to boli hlavne:
- nižšie akruálne daňové príjmy štátneho rozpočtu o veľmi nepríjemných až neuveriteľných 658 mil. eur,
- nižšie príjmy z dividend zo spoločností s majetkovou účasťou štátu vo výške 45 mil. eur,
- nižšie nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, napr. výpadok príjmov z predĺženia telekomunikačnej licencie, ktorá bola rozpočtovaná vo výške 24 mil. eur, nenaplnený príjem z digitálnej dividendy vo výške 40 mil. eur a časové rozlíšenie prijatých úrokov spolu s vylúčením alikvotného úrokového výnosu vo výške 117 mil. eur. Faktory pozitívne a negatívne sú, samozrejme, vybrané, nie sú kompletné, nie je to zoznam kompletných zlepšujúcich a zhoršujúcich faktorov.
Výsledok hospodárenia s verejnými financiami významne poznamenali aj problémy finančnej správy s informačným systémom na prelome roku 2011 a '12. Nefunkčnosť tohto systému spôsobila výrazné problémy pri vratkách nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, čo sa prejavilo nielen pri ich výpočte, ale aj pri dodržiavaní zákonných termínov. Dôsledok tejto situácie sa odzrkadlil v nerovnomernom vykazovaní príjmov v rokoch 2011 a 2012 s pozitívnym vplyvom na rok '11 a s negatívnym vplyvom na rok 2012. Toto ešte bude otázka, samozrejme, aj jesennej notifikácie výsledkov hospodárenia za rok 2012 Eurostatom. Negatívne bol schodok ovplyvnený taktiež zhoršením hospodárenia štátnych fondov a zhoršením hospodárenia na mimorozpočtových účtoch.
Ak hovoríme o dlhu, maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol ku koncu nového roku hodnotu 30, vyše 37 mld. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom hrubom domácom produkte, hrubý domáci produkt predbežne odhadujeme na úrovni 71,5 mld. eur, predstavuje úroveň 52,1 %, čiže podiel, podiel dlhu na HDP vo výške 52,1. Konsolidovaný dlh sa oproti roku 2011 zvýšil o 7 333 mil. eur a jeho pomer k HDP je teda vo výške predbežne 8,8 % HDP. Zvýšený pomer u dlhu k HDP bolo spôsobené rastom dlhu o 24,5 % pri raste HDP v bežných cenách o 3,4 %. Rozhodujúcu časť až 97 % dlhu verejnej správy tvorí dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie a ktorý je v správe rezortu financií. Ten dosiahol ku konca roka 2012 menovitú hodnotu 36, vyše 36 mld. eur a medziročne sa zvýšil o 7 395 mil. eur, teda o 20,7 %.
Hlavnou príčinou zvýšenia dlhu bol schodok štátneho rozpočtu, predzásobenie sa na finančných trhoch z dôvodu doplnenia finančných rezerv slúžiacich pre účely riadenia likvidity a zvýšenia podielu Slovenska na záväzkoch Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tzv. EFSF alebo dočasného eurovalu. Pri porovnaní predbežných výsledkov Slovenska a ostatných krajín Európskej únie a eurozóny možno na základe výsledkov Eurostatu konštatovať nasledovné.
V rámci Európskej únie dosiahlo 8 krajín vyšší deficit a 17 krajín vyšší dlh ako Slovensko, čiže ak by sme hovorili o nejakom rebríčku, tak Slovensko je na 9. mieste s deficitom a na 18. mieste s dlhom. V rámci eurozóny dosiahlo 6 krajín vyšší deficit a 14 krajín vyšší dlh ako Slovensko, čiže 7. miesto v rámci eurozóny s deficitom a 15. miesto z hľadiska dlhu.
Ešte mám povinnosť vás informovať o výsledkoch štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe, kde príjmy štátneho rozpočtu roku 2012 dosiahli úroveň 11 833 mil. eur a výdavky 15 641 mil. eur, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom už spomínaných 3 811 mil. eur.
Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu boli nižšie ako rozpočtovalo v pôvodne schválenom rozpočte, a to o 1 795 mil. eur a dokonca aj v upravenom rozpočte o 741 mil. eur nižšie.
Výdavky štátneho rozpočtu boli tiež nižšie ako v schválenom rozpočte o 1 660 mil. eur a oproti upravenému rozpočtu o 779 mil. eur nižšie.
Schodok štátneho rozpočtu vo výške 3 811 mil. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu vyšší o 135 mil. eur. Podmienky, kedy je možné schodok štátneho rozpočtu určený zákonom prekročiť, ustanovuje zákon o rozpočtových pravidlách, vo vzťahu k upravenému rozpočtu je však vykázaný schodok nižší o 38 mil. eur.
Schodok štátneho rozpočtu za rok 2012 vykázaný na hotovostnom princípe bol krytý, ako, tak ako je to uvedené v zákone finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 316 mil. eur, z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 286 mil. eur, finančnými zdrojmi zo Štátnej pokladnice v hodnote 909 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 300 mil. eur.
Odporúčam, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a ktorým berie na vedomie spôsob krytia schodku štátneho rozpočtu na rok 2012. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:41
Rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2012 medziročne spomalil o 1,2 percentuálneho bodu na úroveň 2,0 %, avšak v porovnaní s priemerom Európskej únie bol o 2,3 percentuálneho bodu rýchlejší. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dosiahnutá úroveň výkonnosti ekonomiky Slovenska v roku 2012 je odrazom úrovne zosúladenia makroekonomických nástrojov hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky.
Hospodárenie subjektov verejnej správy sa podľa predbežných údajov skončilo deficitom vo výške 3,1 mld. eur, čo predstavuje schodok vo výške 4,3 % hrubého domáceho produktu. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že hlavný rozpočtový cieľ vlády Slovenskej republiky za rok 2012 bol splnený.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe posúdenia charakteristík a parametrov dlhu konštatuje, že je zabezpečené priebežné plnenie zámerov a cieľov definovaných stratégiou riadenia štátneho dlhu. Konsolidovaný dlh verejnej správy dosiahol k 31. 12. 2012 hodnotu 37,2 mld. eur. Jeho podiel na hrubom domácom produkte predstavoval teda číslo 52,1 %. Zároveň Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že úroveň dlhu zakladá sankčnú povinnosť podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a to zaslať Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.
V oblasti príjmov štátneho rozpočtu došlo v roku 2012 k výpadku 682 mil. eur na strane daňových a odvodových príjmov. Dôvody boli spomenuté vo vystúpení pána ministra. Na tomto výpadku sa, samozrejme, v najväčšej miere podieľala daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov právnických osôb a spotrebné dane. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje na nutnosť eliminácie výpadku príjmov, najmä dane z pridanej hodnoty, ktorý má Slovenská republika jeden z najvyšších v Európskej únii.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že stanovovanie zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov, ako aj samotné vyhodnotenie programového rozpočtovania vykazovalo v roku 2012 prvky formálneho charakteru. V tejto súvislosti bude potrebné stanoviť pri programovom rozpočtovaní jednoznačné ukazovatele, ktoré umožnia merať a hodnotiť výsledky činnosti rozpočtových kapitol a cieľov vlády v súlade so strategickým programom vlády Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad na základe analýzy základných ukazovateľov ekonomiky Slovenska v roku 2012 pozitívne hodnotí snahu vlády Slovenskej republiky prijímať opatrenia zamerané na konsolidáciu verejných financií a znižovanie miery nezamestnanosti.
Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov za rok 2012 vo vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy neobsahujú významné nesprávnosti a poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovných jednotiek.
Vo vzťahu k prostriedkom Európskej únie, aj napriek viacerým pozitívnym zmenám, je súčasný systém implementácie prostriedkov stále značne zložitý a najmä administratívne náročný. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia II. programovacieho obdobia je k 31. 5. len 42 %. Aj z tohto dôvodu je potrebné mobilizovať všetky zložky systému finančného riadenia a kontroly k snahe o maximalizáciu využitia disponibilných zdrojov.
Na základe kontroly účtovných závierok obcí Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že kontrolou zistené nedostatky neboli významné, a teda neovplyvnili výsledky vykázané v účtovných a finančných výkazoch ako celku.
Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky však boli zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj územnej samosprávy a zákona o obecnom zriadení.
Na základe kontrolou zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol kontrolovaným subjektom v zmysle § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.
To je všetko, ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle príslušných paragrafov predkladá vypracované stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov, vybraných rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012, ako aj analýzy vyžiadaných informácií, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2012 dosiahli čísla tak, ako uviedol pán minister financií.
Rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2012 medziročne spomalil o 1,2 percentuálneho bodu na úroveň 2,0 %, avšak v porovnaní s priemerom Európskej únie bol o 2,3 percentuálneho bodu rýchlejší. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dosiahnutá úroveň výkonnosti ekonomiky Slovenska v roku 2012 je odrazom úrovne zosúladenia makroekonomických nástrojov hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky.
Hospodárenie subjektov verejnej správy sa podľa predbežných údajov skončilo deficitom vo výške 3,1 mld. eur, čo predstavuje schodok vo výške 4,3 % hrubého domáceho produktu. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že hlavný rozpočtový cieľ vlády Slovenskej republiky za rok 2012 bol splnený.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe posúdenia charakteristík a parametrov dlhu konštatuje, že je zabezpečené priebežné plnenie zámerov a cieľov definovaných stratégiou riadenia štátneho dlhu. Konsolidovaný dlh verejnej správy dosiahol k 31. 12. 2012 hodnotu 37,2 mld. eur. Jeho podiel na hrubom domácom produkte predstavoval teda číslo 52,1 %. Zároveň Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že úroveň dlhu zakladá sankčnú povinnosť podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a to zaslať Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.
V oblasti príjmov štátneho rozpočtu došlo v roku 2012 k výpadku 682 mil. eur na strane daňových a odvodových príjmov. Dôvody boli spomenuté vo vystúpení pána ministra. Na tomto výpadku sa, samozrejme, v najväčšej miere podieľala daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov právnických osôb a spotrebné dane. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje na nutnosť eliminácie výpadku príjmov, najmä dane z pridanej hodnoty, ktorý má Slovenská republika jeden z najvyšších v Európskej únii.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že stanovovanie zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov, ako aj samotné vyhodnotenie programového rozpočtovania vykazovalo v roku 2012 prvky formálneho charakteru. V tejto súvislosti bude potrebné stanoviť pri programovom rozpočtovaní jednoznačné ukazovatele, ktoré umožnia merať a hodnotiť výsledky činnosti rozpočtových kapitol a cieľov vlády v súlade so strategickým programom vlády Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad na základe analýzy základných ukazovateľov ekonomiky Slovenska v roku 2012 pozitívne hodnotí snahu vlády Slovenskej republiky prijímať opatrenia zamerané na konsolidáciu verejných financií a znižovanie miery nezamestnanosti.
Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov za rok 2012 vo vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy neobsahujú významné nesprávnosti a poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovných jednotiek.
Vo vzťahu k prostriedkom Európskej únie, aj napriek viacerým pozitívnym zmenám, je súčasný systém implementácie prostriedkov stále značne zložitý a najmä administratívne náročný. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia II. programovacieho obdobia je k 31. 5. len 42 %. Aj z tohto dôvodu je potrebné mobilizovať všetky zložky systému finančného riadenia a kontroly k snahe o maximalizáciu využitia disponibilných zdrojov.
Na základe kontroly účtovných závierok obcí Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že kontrolou zistené nedostatky neboli významné, a teda neovplyvnili výsledky vykázané v účtovných a finančných výkazoch ako celku.
Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky však boli zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako aj územnej samosprávy a zákona o obecnom zriadení.
Na základe kontrolou zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol kontrolovaným subjektom v zmysle § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.
To je všetko, ďakujem pekne.
Neautorizovaný