21. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 508 z 21. mája 2013 výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorskému výboru výbory predložili výsledky jeho prerokovaní štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 a jeho kapitol. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Gestorský výbor splnomocnil predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady pre sociálne veci dodatočne.
Výsledky rokovania výborov:
K návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokovali určené výbory:
- výbor pre financie a rozpočet uznesením 174 zo dňa 13. júna 2013,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 100 zo dňa 4. júna 2013.
Uvedené výbory odporučili Národnej rade:
1. schváliť
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 22. apríla 2013 dosiahol 4,3; 4,35 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 22. apríla 2013 dosiahol k 31. decembru 2012 sumu 37 244,5 mil. eur, čo predstavuje 52,1% hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 11 830 mil. eur, výdavky 15 640,7 mil. eur a schodok 3 810,7 mil. eur;
2. zobrať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2012 vo výške 3 810,7 mil. eur bol k 31. decembru 2012 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 316,0 mil. eur a z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 285,8 mil. eur, finančnými zdrojmi Štátnej pokladnice v hodnote 908,9 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 300 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok:
- výbor pre financie a rozpočet,
- ústavnoprávny výbor,
- výbor pre hospodárske záležitosti,
- výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj,
- výbor pre zdravotníctvo,
- výbor pre obranu a bezpečnosť,
- zahraničný výbor,
- výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport,
- výbor pre kultúru a médiá,
- výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny,
- osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS,
- osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ.
Výbor pre sociálne veci výsledok prerokovania predloží dodatočne.
Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport neprijal platné uznesenie, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor uznesením č. 189 zo dňa 17. júna 2013:
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012,
3. určil poslanca Daniela Duchoňa za spoločného spravodajcu výborov, splnomocnil ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výboru pre sociálne veci dodatočne, poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy, tejto spoločnej správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Máme teda návrh záverečného účtu na stole a treba povedať, že keďže sa to týka roku 2012, bol to ten rok, kedy sa menila vláda, a, samozrejme, nie je možné za hospodárenie dať zodpovednosť iba jednej vláde, keďže boli dve. Navyše prvé tri mesiace to bola vláda už bez mandátu od voliča. Napriek tomu by som rád upozornil na niekoľko rizík a na možný vývoj do budúcna preto, lebo takto o rok tu budeme stáť opäť a potom to už bude len zodpovednosť vládnej strany.
Po prvé dozvedeli sme sa, že príjmy štátneho rozpočtu boli 11,8 mld. eur, výdavky 15,6. Pri príjmoch 11,8 boli výdavky 15,6. Takto keby hospodárila firma, a to roky po sebe, tak dávno skrachovala. Len vlády Európskej únie - alebo teda aj celosvetovo je to obvyklé - si zvykli tento deficit, v našom prípade 3,8 mld. eur, dávať do porovnania s hrubým domácim produktom, a nie s príjmami alebo s výdavkami. A tam to číslo už vôbec neznie nebezpečne, tam je to 4,3 %. Keby sme ale to dali do porovnania s príjmami, tak by sme zistili, že výdavky sú o 33 % vyššie ako príjmy, toto je stav, ktorý okrem štátov nedokáže nikto udržať.
Keď si teraz pozrieme na verejný dlh, tak ten bol za minulý rok 52,1 % ku teda, ku 31.12.2012 bol 52,1 % a deficit, ako už bolo povedané, 4,3. V normálnom prípade by súčet všetkých deficitov mal tvoriť verejný dlh. To znamená, keď sme mali deficit, čo je dlh za bežný rok, za rok 2012, 4,3 %, a na konci roku verejný dlh 52, tak logicky by mal byť na začiatku toho roku alebo na konci predošlého verejný dlh 52 mínus 4,3. To je 47,8 %. Čiže v normálnom prípade, keby celá Európska únia a eurozóna sa neklamali, tak bol by koncom roka 2011 verejný dlh 47,8 %. K tomu dôjde deficit za rok 2012 4,3 a to dá spolu 52,1. Lenže to tak nie je.
Pani predsedajúca, mohla by pani Vaľová niečo, pán predsedajúci, keby pani Vaľová mohla netelefonovať, lebo počuť ju až sem a ruší ma to. Ďakujem pekne.
Čiže v roku 2011 nebol dlh, koncom roka 2011 nebol 47,8 ale 43. To znamená, náš verejný dlh stúpol o 8 %, o vyše 8 %, o vyše 8 percentuálnych bodov, aby som bol presný, ale deficit je len 4,3. No jednak je tam aj už spomínané predzásobenie, ktoré, keď naozaj sú nízke úroky, tak dá sa odôvodniť a môže to byť aj rozumný krok, ale nie je to len ono. Sú tam napríklad aj záruky vystavené v rámci dočasného eurovalu na Grécko a na španielske banky a to je to, čo vyhnalo náš verejný dlh vyše na čiastku, teda na číslo vyše 50 %. Koncom roku 2010 bol verejný dlh 41 %. Koncom roku 2011 bol verejný dlh už 43 %. Teraz, koncom roku 2012, je verejný dlh už 52 %, nehovoriac o tom ešte, že, že ešte 6 rokov dozadu bol verejný dlh pri 27 percentách. My sa doslova rútime k hranici 60 %, kedy nastúpia rôzne, rôzne opatrenia, ktoré, samozrejme, platia pre malé krajiny. Veľké krajiny ako Francúzsko si vyžiadajú odklad a dostanú odklad a vec je vybavená, ale tie mechanizmy nás postihnú v plnom rozsahu.
No treba sa teraz aj pozrieť, aký bude rok 2013, čo sa bude diať s naším verejným dlhom a s naším deficitom, podľa toho k čomu sme sa zaviazali by sme mali mať deficit pod 3 %. Táto suma je dosť vážne ohrozená, resp. bude dosiahnutá len vďaka jednorazovým opatreniam. Jednorazové opatrenia sú také, že v tomto roku budú predané licencie, bude sprivatizovaná ropa, teda ropné zásoby, možno nejaké mimoriadne dividendy. Tieto tri čiastky sú tie, ktoré zachránia ministerstvo financií pred blamážou a ktoré mu umožnia dosiahnuť 3 %.
No daňové príjmy, daňové príjmy sa vyvíjajú veľmi zle. A tam sú dva dôvody, jednak áno, treba povedať, daňová správa nebola odovzdaná v lepšom stave ako prevzatá, to som povedal, myslím si, že celkom kulantne voči našej bývalej koalícii, áno, ale to je len časť. By som sa nesmial príliš rýchlo, pán minister, lebo to je len časť dôvodov, prečo tie daňové príjmy sú výrazne nižšie, ako by mali byť.
Druhá časť to sú tie, to je ten smrteľný koktail, ktorý na jeseň minulého roku namiešala socialistická vláda, kedy zvýšila dane podnikateľom, zvýšila dane akože tým hnusným milionárom s nehoráznym príjmom 2 750 eur mesačne, kedy zaviedla socialistický daňový Zákonník práce a ďalšie škodlivé, doslova škodlivé opatrenia. Už v minulom roku bol výber daní nižší o 700 miliónov eur, ako bol plán. Tento rok bude opäť nižší ako už ten revidovaný plán a to súvisí s tým preto, lebo tieto škodlivé opatrenia, tento smrteľný koktail sa, samozrejme, premieta do rastu hrubého domáceho produktu. Päťkrát musela, štyrikrát, prepáčte, musela táto vláda korigovať rast hrubého domáceho produktu. Začalo to pri 2,2 % a klesalo, klesalo, pred pár dňami to bolo 0,5 %. To je nič! To je štatistická chyba!
Ekonomika Slovenskej republiky nerastie. Nerastie vďaka škodlivým socialistickým opatreniam, ktoré zabíjajú podnikanie, ktoré sťažujú podnikateľom život, ktoré zvyšujú dane. Zvyšujú dane, ale nezvyšujú výnos z daní. Napríklad pri fyzických osobách bola do konca minulého roku daň z príjmu 19 %, tento rok je to 19 %, ale pre tých hnusných milionárov s neskutočným príjmom 2 750 eur mesačne je to 25 % nad tú sumu. Človek by si mohol myslieť, že dobre, no tak keď už sú to také ideologické socialistické opatrenia, dobre, tak aspoň by mal byť ten výnos vyšší. No ale nebude, aspoň táto vláda s ním neplánuje. Minulý rok bol výnos z dane z príjmu fyzických osôb na úrovni 2,7 % HDP, tento rok plánuje ministerstvo financií 2,6; prepáčte, a tento rok plánuje rovnakých 2,6 %. Tu je len ideológia a ukazuje sa, že škodí preto, lebo pri vyšších sadzbách ani len ministerstvo financií neráta s vyšším výnosom. Tu išlo len o to, aby bola ukojená závisť voličského elektorátu strany SMER.
Pozrime sa na ďalšie veľké riziko, ktoré sa skrýva v slovenskom štátnom rozpočte. To je samotný deficit, ktorý je na úrovni 4,3 %. Tento rok to teda bude, vďaka tým jednorazovým príjmom licencie, privatizácia ropných rezerv a mimoriadnych dividend, povedzme, že sa ho podarí dostať do oblasti 3 %.
Existuje ale pojem, ktorý sa volá primárny deficit. Celkový deficit je vrátane úrokov, ktoré platí krajina za to, že si požičiava peniaze. Ako sme počuli, Slovensko má požičaných 37 mld. eur za veľmi nízky úrok.
Pán Duchoň, vy viete, aký je aktuálny úrok alebo teda priemerný, náhodou? Tri percentá, štyri? Povedzme. Možnože pán minister bude vedieť. Aký je priemerný úrok na dlh čo platí Slovenská republika z tých 37? Povedzme tri.
Čiže keď si teraz predstavíme, že verejný dlh je 37 mld. eur a úroky, ktoré platí slovenský štát za tento dlh, sú v priemere 3 %, tak vychádza to asi približne na 1 mld. eur. Treba povedať: iba jednu miliardu eur. Celkový dlh totiž, celkový deficit bol 3,8; ako sme sa dozvedeli. Odrátajme z toho tú jednu miliardu, ktorú platíme na úroky a ostane 2,8 mld. eur, tzv. primárny deficit. Tých 2,8; keď prerátame spätne na HDP, tak sa dostaneme k čiastke, ktorá je výrazne cez 3 %, a týmto je Slovensko rekordér alebo teda patrí medzi krajiny, ktoré produkujú najvyšší deficit. My sme možno druhí alebo tretí v Európskej únii, čo sa týka primárneho deficitu. Môžme síce povedať, že no veď je to v pohode preto, lebo boli sme, 8 krajín v Európskej únii má vyšší deficit ako Slovensko a 17 krajín má vyšší dlh. Áno, ale keď sa pozrieme na primárny deficit, tak možno jedna krajina alebo dve krajiny majú vyšší deficit. Slovensko je možno 3. v poradí, možno druhé. Toto je veľmi nebezpečné, lebo znížiť primárny deficit je mimoriadne ťažké preto, lebo väčšina výdavkov, ktoré štátny rozpočet má, možno 70 %, sú tzv. mandatórne výdavky, to znamená, výdavky robené na základe veľakrát nezmyselných zákonov.
Kočíkovné. Aby sa skrátka vládna strana SMER na čele s pani Tomanovou ako vtedajšou ministerkou sociálnych vecí zapáčila voličom, vymysleli kočíkovné, 25-tisíc na prvé tri deti. Vtedy korún. 25-tisíc korún. To, samozrejme, ide do výdavkov rozpočtu. A takýchto výdavkov, takýchto mandatórnych je tam viac ako dve tretiny. A tu je veľké riziko, ktoré tkvie v slovenskom rozpočte preto, lebo máme pomerne nízky dlh ešte stále, a to vďaka pravicovým vládam, ktoré Slovensko malo. A aj deficit, a aj úroky úroky, ktoré platíme sú veľmi nízke, preto sú celkové úroky, ktoré platíme, nízke, a preto je tá časť primárneho deficitu nebezpečne vysoká. A keď dôjde k zvýšeniu úrokov alebo sa bude pokračovať zvyšovaniu dlhu, tak Slovensko bude presne na gréckej ceste. Toto riziko tu jednoducho je.
Na záver mi dovoľte povedať môj odhad na tento rok. Ako som už vravel, HDP sa nachádza pri, momentálne aktuálny odhad ministerstva financií je plus 0,5 %. Predpokladám, že ani toľko to nebude. A keď áno, tak s odretými ušami. Čoskoro sa dozvieme nové daňové prognózy. Tie budú zrejme opäť raz na nižšej úrovni preto, lebo tie výpadky daní budú pokračovať. V akom stave je daňová správa momentálne ja neviem posúdiť, ale každopádne už vyše roka je za ňu zodpovedná strana SMER, čiže už sa nebudú môcť na nikoho vyhovárať. Ale tá druhá časť, ktorá spôsobuje výpadky na daniach, tá bude čoraz silnejšia a silnejšia a to sú tie nebezpečné opatrenia, to je ten smrteľný kokteil, počnúc Zákonníkom práce, cez vyššie dane pre podnikateľov, cez zdravotné odvody z dividend, úplne nezmyselne stanovené. Toto bude ubíjať naše hospodárstvo, čo bude vidieť nielen na tom, že rast ekonomiky nebude, ale aj na tom, že výnosy z daní budú čoraz nižšie a zachránia ich akurát nejaké jednorazové príjmy. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Čo sa týka spomalenia rastu HDP, naozaj treba si uvedomiť, myslím, že všetci to vnímajú veľmi jasne, že otvorenosť našej ekonomiky je do takej miery veľká, že dnes celosvetový alebo európsky pokles produkcie a spotreby v dôsledku krízy je absolútne zjavný. Jediný príklad - európska spotreba alebo európska... ukazovateľ, čo sa týka nákupu nových áut, je rekordne nízky tento nákup nových áut. To znamená, vyspelé krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko a tak ďalej majú rekordný nízky ukazovateľ nákupu nových áut, čo sa, samozrejme, odráža aj z hľadiska vývozu a produkcie našich automobilových fabrík. To znamená, stále treba zdôrazňovať, že toto je podstatný faktor, ktorý vplýva aj na to, že sa koriguje HDP, samozrejme, teraz smerom dole. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Duchoň, vyhovárať sa na krízu, to je taká naučená pesnička, ale nie je to tak, resp. nie je to tak v celom rozsahu.
Po prvé. Tá ekonomika v celej Eurozóne stagnuje, to je pravda. A to preto, lebo v celej eurozóne sa robia socialistické opatrenia. Krajiny ako Francúzsko chcú zaviesť 75 % daň z príjmu a pod. Ale Slovensko ako malá a aj ako otvorená ekonomika má šancu si z toho síce stagnujúceho koláča si odkrojiť kúsok viac. Toto sa už raz Slovensku podarilo v roku 2004, 2005, kedy smelými reformami dokázalo viac zlepšiť podnikateľské prostredie ako okolité krajiny, a z toho profitovalo a slovenská ekonomika rástla rýchlejšie, ako rástli ekonomiky okolitých krajín alebo ekonomiky celej eurozóny. Preto je to len výhovorka a dalo by sa tu niečo robiť. Dalo by sa výrazne zlepšené podnikateľské prostredie a potom áno, nech sa kľudne európska... alebo eurozóna, alebo Európska únia nech stagnuje alebo nech sa nachádzajú v recesii, Slovensko by dokázalo napriek tomu rásť. Čo sa týka áut, nie som si úplne istý, ale neviem, či náhodou práve minulý rok Slovensko nezaznamenalo historicky najvyššiu produkciu áut. To po prvé.
Po druhé. U nás sa vyrábajú napríklad v Bratislave veľmi luxusné autá, ktoré sa exportujú do celého sveta, kde, napr. do Ázie, kde o kríze nič nevedia. Takisto v Amerike, si myslím, aj Amerika už je na tom lepšie a nakoniec z pohľadu celého sveta bude Európska únia práve nejaký zabudnutý kút preto, lebo ovládol, rozmohol sa tu socializmus. O to skôr musí Slovensko bojovať proti tomuto vývoju a má tu možnosť. Len, žiaľ, vaša vláda to nerobí.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi pár poznámok na tému štátneho záverečného účtu za rok 2012.
Z tohto dokumentu vidíme zopár zaujímavých čísiel. Tak ako uviedol pán minister, pôvodne zákon o štátnom rozpočte predpokladal schodok verejnej správy na úrovni 4,64 %. Nakoniec to číslo je 4,35 % HDP. Chcem upozorniť, že aj z programu stability, ktorý predložila vláda nedávno do parlamentu, sme sa dozvedeli, že konsolidačné opatrenia prispeli k tomuto výsledku čiastkou 0,3 % HDP. Hovorím to najmä preto, aby sme si uvedomili, že rozpočet, tak ako bol pripravený minulý rok, bol pomerne často terčom kritiky súčasnej vlády jednej strany. Dokonca si pamätáme, že premiér a vtedy za asistencie pána ministra ho teatrálne trhal a hovoril, že musia robiť zásadné opatrenia preto, že rozpočet je nanič. Takže ešte raz tu poviem. Rozpočet bol pripravený na úrovni 4,64. Skončil 4,35, pričom konsolidačné opatrenia mínus 0,3 %. Inými slovami, dámy a páni, keby vláda nič nerobila, tak rozpočet skončí tak, ako bol pripravený. Znamená to, že bol pripravený dobre a že bol pripravený zodpovedne.
Ale znamená to aj druhý fakt. A druhý dôkaz, ktorým sa vláda usvedčila týmto dokumentom a takisto aj programom stability, a to je skutočnosť, že roztrhanie rozpočtu slúžilo len a len ako zámienka pre to, aby vláda mohla siahnuť na peniaze sporiteľov v druhom pilieri. Pamätáme si, že to urobili práve vtedy, keď chceli otvoriť druhý pilier a keď chceli v zásade poškodiť sporiteľom v druhom pilieri a keď takto znížili drasticky penzie budúcim dôchodcom z druhého piliera o 55 %. Bolo to nielen zásadne zlé a zásadne škodlivé opatrenie, ale súčasné dokumenty vlády ju usvedčujú z toho, že sama vtedy klamala. Svedčí o tom aj predložený dokument, ktorý prerokovávame dnes. Tie konsolidačné opatrenia, tak ako vláda tu o tom hovorí, na úrovni 217 miliónov eur sa skladali predovšetkým z toho, čo zobrala z druhého piliera vláda, plus bankovej dani. Čiže toto bola podstatná časť konsolidácie. Je pravdou, že tak ako hovoril pán minister, daňové príjmy sa vyvíjali horšie, osobitne boli sme svedkom toho najmä na konci roka, že problémom bola daň z pridanej hodnoty. Výsledkom tohto vývoja bola skutočnosť, že celkové príjmy štátu, celkové príjmy štátneho rozpočtu na konci roka 2012 boli nižšie ako na konci roka 2011. To je podľa môjho názoru alarmujúci fakt, ktorý je poučením aj do tohto roka, aj do rokov budúcich, pretože ak má krajina prosperovať, nemôže si dovoliť nižšie príjmy. Ak má každá firma prosperovať, musí sa starať o svoj rozvoj a nielen sa pozerať na stránku úsporných opatrení, čo je nepochybne potrebné, ale aj starať sa o svoj rozvoj. Štátny záverečný účet za rok 2012 hovorí, že Slovensko má čo zlepšovať a hovorí aj o tom, že tak, ako to pán minister uviedol, že dlh dosiahol rekordnú úroveň 52,1 %.
Ja chcem pri tejto príležitosti len upozorniť na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože vieme, že pri tejto čiastke, keď sa prekročí hranica 50 %, tak vláda má predložiť do parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu. Je pravdou, že nie je tam nejaký časový rámec, ale chcem upozorniť aj pána ministra aj pri tejto príležitosti na túto povinnosť. A vidím, že už nejaký materiál mi ukazuje, takže teším sa na jeho prerokovanie, pretože ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti je zákon, na ktorý sme všetci hrdí. Prijali sme ho sme ho ako jedna z prvých krajín v rámci Európskej únie a mali by sme ho dodržiavať. Ďakujem pekne.

Problémom, ktorý pred nami je, je opakovane to isté a to je zlá hospodárska politika vlády. Zlé nastavenia, zlé opatrenia, ktoré použila na konsolidáciu, a tieto opatrenia vyvolávajú spomaľovanie rastu alebo, rovno povedané, zastavenie rastu. Rútime sa do recesie. To je ten problém. A tuto len tak ako štatisticky si zobrazujeme so spätnou alebo s pohľadom späť, ako sa to prejavuje. Ten trend je jednoznačný a tak, ako sme na to mnohokrát upozorňovali hneď od samého začiatku, všetky tieto výstrahy sa napĺňajú. Rastie nezamestnanosť, hospodársky rast je na nule takpovediac. Jednoducho SMER ako vždy, krajinu ťahá dole po hospodárskej stránke. A nijaké výhovorky na krízu a nijaké výhovorky na to, že všade je to tak, nie sú opodstatnené. Pretože nie je to všade tak. Mnohokrát som tu povedal, zdôvodnil a ukázal na príkladoch, že sú krajiny, kde to je ináč. A tie krajiny oproti nám sú odlišné len v jednej veci. Nerobia takéto socialistické opatrenia, ako robí slovenská vláda pod vedením SMER-u. To je to, čo odlišuje úspešné krajiny od neúspešných, že SMER, keď sa zaradil do socialistického šíku, ktoré znamená absolútne zhumpľovanie ekonomiky národnej a európskej, je to jeho rozhodnutie, ale trpia tým všetci občania, ktorí tu žijú, a trpieť budú, pokiaľ tá politika bude pretrvávať, to znamená, pokiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Zareagoval by som k tomu rozpočtu 2012, a teda k tomu deficitu, ktorý sa dosiahol. Nie je pravda, že keby sa neprijali dodatočné konsolidačné opatrenia, by ten deficit bol tak, ako ste ho plánovali vy. Určite by bol vyšší, rádovo cez 5 %. Okrem toho, že sa teda prijali dodatočné konsolidačné opatrenia, sa dosiahla ešte aj úspora na strane výdavkov, ako sme tu aj počuli v prejave, na úrovni 780 mil. eur. To znamená, sú to podstatné faktory, ktoré keby neboli, tak jednoducho ten deficit by bol určite, určite, určite väčší, vyšší ako 4,6.

Ďakujem pekne. No, pán Štefanec, som rád, že ste pripomenuli to teatrálne trhanie rozpočtu. Ten, to konsolidačné, to konsolidačné úsilie bolo predsa vyčíslené v programe stability vo výške 0,3%, tak nerozumiem, pán Duchoň, prečo spochybňujete. Každopádne to teatrálne trhanie rozpočtu ešte, čo je teda už úplne výsmech, že človek, ktorý o ekonomike nemá ani páru, a síce tam váš veľký vodca, že tento si dovolí trhať rozpočet. No je to celé na smiech. No ale to všetko bola minulosť, keď sa pozrieme do budúcnosti, tak sú to práve tie opatrenia vašej vlády. To sú tie socialistické opatrenia, ktoré nás už teraz dostávajú momentálne do stagnácie, ale je tu určité riziko, že aj do recesie. To znamená, že dva štvrťroky po sebe bude rast HDP negatívny, tesne, tesne to lížeme na hrane teraz. Možno už budúce odhady, ktoré predloží Inštitút finančnej politiky budú hovoriť o negatívnom raste. Preto ešte raz na vás apelujem, že spamätajte sa a napravte aspoň niektoré veci. A keď už vám ideológia nedovolí zmeniť takú vec, ako je tá milionárska daň, tak začnite robiť aspoň rozumné opatrenia a uvediem jeden, jediný príklad, je to zvýšenie povinnej hranice pre, teda hranice pre povinný audit. Dnes to musia robiť firmy už pri nejakom 1,3 mil. eur obrate, musia mať povinný audit, ktorý, samozrejme, stojí iks, iks tisíc eur. Európska únia požaduje hranicu, ktorá je výrazne vyššie. Keby sme sa pohli na tie hranice, čo požaduje Európska únia, tak vyše 4-tisíc firiem oslobodíte od tejto nezmyselnej byrokratickej povinnosti. A takýchto opatrení by ste vedeli prijať desiatky. Stačí si pozrieť našu webovú stránku. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Pán poslanec Duchoň, že nechceme spochybňovať vládne materiály. Veď ja som čerpal z materiálov, ktoré predkladá vaša vláda do tohto parlamentu, a v programe stability je jasne uvedené, že konsolidačné opatrenia predstavujú 0,3 % HDP. Takže toto sú vaše údaje, ktorými vy sa prezentujete.
A k tomu, čo hovorili páni poslanci Sulík a Kaník. Áno, áno, je to presne tak, že opatrenia súčasnej vlády zabrzdili ekonomickú aktivitu. To je ten problém, že klesajú príjmy štátneho rozpočtu, o čom svedčí aj tento návrh záverečného účtu za minulý rok, kde príjmy klesali medziročne. Táto hrozba je tu aj do budúcna. Jednoducho, keď krajina nemôže prosperovať, pokiaľ nebude rásť, na jednej strane sa musia prijať úsporné opatrenia, na druhej strane sa musia prijať opatrenia pre podporu rastu. Lenže to, čo robí súčasná vláda, to sú opatrenia proti rastu: zvyšovanie priamych daní, zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, zhoršenie pružnosti na trhu práce, zvýšenie administratívy. To všetko vyháňa prácu z našej krajiny, brzdí hospodársky rast a spôsobuje nielen to, že máme viac a viac nezamestnaných, ale aj že tým, ktorí sú aktívni a ktorí tvoria pracovné miesta alebo ktorí pracujú ako zamestnanci, tak tým sa žije ťažšie, že ľuďom sa žije jednoducho horšie. Bohužiaľ, ten spôsob ekonomickej politiky, ktorý ste zvolili, tak devastuje Slovensko, pretože vedie k tomu, že máme menej práce a aktivita sa brzdí. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi ešte v rozprave teda vystúpiť raz a aj zareagovať na mnohé veci.
A zrejme budem musieť sa vyjadriť aj k, samozrejme, aj k výtkam, ktoré sa majú týkať vývoja verejných financií v roku 2013, lebo naozaj ekonomika je tá oblasť, kde všetko je so všetkým spojené, nielen vo vesmíre, ale v ekonomike obzvlášť. Takže, takže, samozrejme, situácia a otázka štátneho záverečného účtu za rok 2012 má svoju spojitosť aj s rokom 2013.
Dámy a páni tá situácie je na Slovensku, v Európe, vo svete zložitá. ja musím povedať, že pre mňa pred 2 týždňami návšteva v Paríži a účasť na ministerskej schôdzke OECD, ktorá je pravidelne každý rok v okolo mája v Paríži, predstavovalo nepríjemné prebudenie zo situácie, ako je vnímané, ako je vnímaná situácia vo svete z hľadiska možného úniku z pasce, ktorú voláme, voláme kríza. To stretnutie v Paríži bolo unikátne tým, že na jednom mieste sa na dva dni stretli ministri financií, práce a ministri hospodárstva krajín OECD. A viete, že krajiny OECD nie sú reprezentované krajinami Európskej únie, ale aj krajinami Ázie, Ameriky, Austrálie, naozaj veľký pel-mel z celého sveta. Tá situácia a tá atmosféra toho rokovania potvrdzuje o tom, že sme naozaj ďaleko od toho, aby sme mohli povedať, že nastáva obdobie trvalého jasného a silného oživenia. Viete veľmi dobre, že všetky prognózy, patrím tým, ktorý chytá istú nervozitu pri slove prognóza, pretože naozaj od roku 2011, od koncu roku 2011, každá jedna prognóza priniesla zníženie jednak hospodárskeho rastu a zníženie príjmov. Ak by som to mal narátať, tak postupné znižovanie prognózy daňových príjmov od roku, konca roku '11, hovorím to tak naschvál, lebo to tak pravdou aj je, až dodnes predstavuje stratu príjmov v objeme 3,5 mld. eur oproti očakávaným príjmom. To je proste šialené číslo, šialené číslo. A hovorím o tom preto, a preto aj musím zdôrazniť rok 2011, lebo to nemá priamu, táto informácia nemá priamu prepojitosť len na opatrenia, ktoré sa, ktoré sa týkajú vývoja ekonomiky v Slovenskej republike. A, bohužiaľ, nemá nad tým ani priamu kontrolu vláda Slovenskej republiky a akákoľvek vláda typu krajín, veľkosti krajín, ako sme, ako sme my. A tu musím povedať, že reakcie, o ktorých hovoríte, opäť to je to isté, stále ten istý rodný list tých vyjadrení, sčasti pravdivé, sčasti, sčasti z hľadiska zlého úmyslu pod, proste pod, nám tu dávate a snažíte sa nám podhadzovať argumenty, o ktorých snáď možno môžte veriť, ale musím, musím s nimi polemizovať.
Napríklad Richard Sulík aj v posledných dňoch v podstate na svojich stránkach blogu, ktorý má tiež informáciu o tom, ako sa rúca na základe hospodárskej politiky rast. No musím vám povedať a mám na to aj reakciu a budem vám citovať, budem vám citovať materiál Inštitútu finančnej politiky ako reakciu na tento blog:
"Hlavným dôvodom zhoršenia prognóz oproti minulého roku je zhoršenie vonkajšieho prostredia. Ak by sa vývoj vonkajšieho prostredia vyvíjal v súlade s predpokladmi, rast HDP by dosiahol úroveň 2,5%. Stále by sme mohli hovoriť o 2,5%. Vývoj vonkajšieho prostredia bol oveľa horší, ako očakávala júnová prognóza z roku 2012. Predpoklady vonkajšieho prostredia na rok 2012 a '13 boli optimistickejšie ako realita, keďže v priebehu roku 12 sa ďalej prehlbovala daňová kríza v eurozóne a mnohé krajiny sa dostali do recesie. Taktiež došlo k oslabeniu svetového rastu HDP, s čím súvisí celkové oslabenie medzinárodného obchodu. Zároveň výraznejšie stúpla nezamestnanosť v periférnych krajinách a v eurozóne dosiahla historicky najvyššiu úroveň za posledných 20 rokov." To je realita. "Spomalenie na konci roka 2012 pocítili aj krajiny jadra eurozóny, vrátane Nemecka. IFP v júni v 2012 na základe prognóz medzinárodných inštitúcií odhadol rast váženého HDP obchodných partnerov na úrovni 1,4 % a váženého importu až 4,8 %. Ale podľa poslednej prognózy z júna tohto roku to má byť pokles váženého HDP o 0,2 a nulový rast vážených importov. Čiže modelové situácie, ak by sme nahradili aktuálny predpoklad v raste zahraničného dopytu z aktuálnej júnovej prognózy hodnotami, ktoré boli predpokladané pred rokom, tak na základe týchto z dnešného pohľadu optimistických predpokladov vývoja v zahraniční by sa prognóza reálneho rastu HDP zdvihla opäť na úroveň 2,5 %."
Možno príliš odborné, ale z hľadiska charakteru našej ekonomiky úplne jasné. Ja som vám už tu niekoľkokrát kázal, bránil som sa z toho pohľadu, že rozhodnutie o tom, v akom type ekonomiky žijeme, sme urobili konsenzuálne naprieč niekoľkých vlád za posledných 20 rokov. Prešli sme ťažkým obdobím reštrukturalizácie nášho priemyslu, išli sme možno najľahšou cestou, to znamená cestou zmeny ťažkého metalurgického priemyslu, výroby zbraní na engineering, na nástrojárstvo, na čo máme najlepšie a mali sme vždycky najlepšie predpoklady. Výsledkom je, samozrejme, absolútna otvorenosť tejto krajiny. Slovensko v minulom roku dosiahlo najvyššiu mieru otvorenosti vo svojej histórii, 186 % HDP. Zoberte si krajiny, jasné, že sme, každý sme iný. Poľsko má otvorenosť na úrovni 60 %, Francúzsko podobné čísla. Spojené štáty americké sú uzavreté oproti nám. Otvorenosť ekonomiky je obrovská výhoda v čase globalizácie a úspešnej konjunktúry a tieto časy máme nadlho preč. Áno, Slovensko je dôkazom pozitívnych dopadov globalizácie v ekonomike. Preto k nám prišli zahraniční investori, preto k nám prišli využívať aj, samozrejme, komparatívne výhody našej ekonomiky založenej na nízkej pracovnej mzde, bohužiaľ, a relatívne vysokej, vysokej edukácie pracovnej sily. O 186 %, o 86. A pritom aj na HDP máme vyše 80 % podielu hrubého domáceho produktu pochádza z vývozu. Ak máte problém, veď to je úplne logické. Ak máte problém so zrušením objednávok, a tie firmy, ktorých absolútna väčšina našich firiem je založená na tom, že vyváža, a náš vývoz je zase z vyše jednej, vyše 20 % zase viazaný napr. na Nemecko, tak je vedecky, normálne vedecky dokázané, že akýkoľvek, akákoľvek nálada v ekonomike Nemecka sa prenáša s opozdením troch až štyroch mesiacov na Slovensko. A tu vás musím upozorniť na to, že v Nemecku bol znížený rast z postupne z čísla okolo 1%, postupne sa prekĺzol v tomto roku až na 0,3 %. Čiže údaje o makro sú do absolútnej miery vo výške 70% závislé od vonkajšieho prostredia ako takého.
Čiže súboj je legitímny. Je úplne jasné, že sa pozeráme na vývoj v krajine aj z hľadiska ideologických báz, na ktorých sme postavení. Toto je legitímna, legitímna prekáračka z tohto pohľadu, len život, život má svoje, samozrejme, svoje zásady. A ak máme my problém a máme dlhodobý problém, je problém slabého domáceho dopytu. A ten, ten bol, mal, bol malou váhou na raste našej ekonomike aj v minulosti. Vždy to bolo tak. Prečo? Pretože podiel miezd na našom domácom produkte bolo vždycky nižší ako priemer v iných krajinách Európy. Takže to, že sa nachádzame v roku 2013, a to, že si mnohí z vás nechcú uvedomiť jednu realitu, že rok 2013 je po roku 2009 druhým najhorším rokom vo fungovaní modernej slovenskej ekonomiky od jej vzniku roku 1989. Je to tak. Nie takým prehĺbením, lebo rok 2009 bol poznamenaný prepadom HDP z + 6 do - 5. Tento prepad nie je taký nejaký prudký, ktorý očakávame v roku 2013, ale je to druhý najhorší rok. A s tým, k tomuto, samozrejme, reaguje, na to, samozrejme, reagujú aj príjmy krajiny, aj nálada medzi ľuďmi, veď si priznajme a opakujem to, že veľká dávka frustrácie či politických elít, či odborných analytikov, ktorí sa musia prezentovať prognózami, či v podnikateľskej obci, či zamestnancov, alebo zamestnávateľov, je na mieste. Sme piaty rok v kríze. Sme piaty rok v kríze a ťažko hľadáme odpoveď na ňu, ako z nej von, ak sme tak citliví a tak závislí od vývoja v zahraničí, na ktorý máme minimálny, minimálny vplyv.
Ak hovoríme o otázkach dlhu. Dovoľte mi, pán Štefanec vlastne pripomenul ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme spolu predkladali v Národnej rade v minulom roku. Dovoľte mi, aby som vám prečítal časť listu, ktorý som, ktorý sme nechali doručiť včera do kancelárie pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý s ním potom naloží v spolupráci, samozrejme, s vami takým spôsobom, ako, ako chcete.
Takže zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrenia na jeho zníženie. Dňa 22. apríla roku 2013 zverejnila Európska komisia prvú notifikáciu hrubého dlhu Slovenskej republiky. A podľa tejto jarnej notifikácie dosiahol dlh verejnej správy roku 2012 to známe číslo 52,1 % podielu na hrubom domácom produkte. Dlh verejnej správy prekročil hranicu 50% podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahol úroveň 53 % podielu na hrubom domácom produkte. Výsledok usporenia radí Slovenskú republiky po Estónsku a Luxembursku na tretie miesto rebríčku krajín eurozóny s najnižším podielom dlhu na HDP. V zmysle ústavného zákona, ak výška dlhu verejnej správy dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte, ministerstvo financií musí zaslať Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu a vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. V nadväznosti na vyššie uvedené vám týmto zasielam odôvodnenie tejto aktuálnej výšky. Hrubý dlh verejnej správy vyjadrený ako podiel veľkosti ekonomiky kontinuálne narastá od roku 2009. V každom roku skončilo hospodárenie štátneho rozpočtu so schodkom, čo následne zvyšovalo objem dlhu krajiny. Okrem deficitu prispelo k zmenám dlhu viac, viacero ďalších často protichodných faktorov. Graf uvedený, graf, ktorý uvidíte v prílohe, ak vám bude distribuovaný tento list, sumarizuje vývoj jednotlivých zložiek verejného dlhu od roku '11 až do roku '16. A hoci dlh roku 2011 stúpol o 2,3 % HDP a v roku 2012 o 8,8 % HDP, tieto výsledky boli do veľkej miery ovplyvnené práve externými faktormi mimo deficitu verejnej správy. V prípade, že by v týchto rokoch nedošlo k zmenám v hotovostnej pozícii štátu a ku garanciám a príspevkov v rámci EFSF a ESM, dlh v roku '11 by stúpol o 3,4 % HDP, kým v roku 2012 len o 3 % HDP. Vývoj v roku '11 bol okrem deficitu verejnej správy a rastu ekonomiky determinovaný aj dvoma ďalšími faktormi. Hrubý dlh verejnej správy bol nižší o 903 mil. eur kvôli zníženiu hotovosti na účtoch verejnej správy, tzv. rezerva likvidity, spôsobenej najmä politickou neistotou po páde vlády a turbulenciami na európskych finančných trhoch. Mierne negatívne vo výške 173 mil. eur tam pôsobili záväzky do európskych stabilizačných nástrojov. Rast nominálneho HDP v roku 2011 prispel k poklesu podielu dlhu na HDP o 1,9 percentuálneho bodu. Hrubý dlh verejnej správy sa v roku '12 v nominálnom vyjadrení zvýšil o 7 mld. 333 mil. eur, čo zodpovedá tej miere 8,8 %. V najväčšej miere sa na náraste podieľa hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 3,800; 3,8 mld. eur. Čo predstavuje 5,3 % HDP. Druhým výrazný faktorom nárastu hrubého dlhu o 2 mld. 51 mil. eur, to jest 2,9 % HDP, bolo dozásobenie rezerv ARDAL-u slúžiacej na účely riadenia likvidity a zvýšením aktív verejnej správy prostredníctvom emisie cenných papierov.
Turbulencie na politickej scéne a nepriaznivé podmienky na finančných trhoch na konci roku '11 neumožňovali emitovať dlhopisy za rozumných podmienok a potreby financovania štátneho dlhu boli v roku 2011 kryté na úkor znižujúcej sa rezervy. V priebehu roku 2012 nástup stabilnej vlády s kredibilným fiškálnym zámerom a pozitívny obrat na finančných trhoch vytvorili priestor pre opätovné doplnenie rezervy, čo sa, samozrejme, ale odzrkadlilo na výšku, na výške dlhu roku 2012.
Hotovosť na účtoch verejnej správy sa medziročne zvýšila o 2 mld. 619 mil. eur, o 3,7 % HDP. Takéto zvýšenie bolo spôsobené aj zmenami hotovosti iných subjektov, ktoré nie sú zapojené do systému štátnej pokladnice. Tretím najvýraznejším faktorom nárastu bolo zvýšenie podielu Slovenska na trhu EFSF vo výške 1,321 mil. eur. Na výšku hrubého dlhu majú vplyv aj vklady Slovenska do ESM vo výške 264 mil. eur. V menšej miere zvýšil dlh aj diskonty pri emisii nových dlhových nástrojov. Zároveň došlo k prevzatiu záväzkov zdravotníckych zariadení v celkovej výške 130 mil. eur, to je 0,2 % HDP. V prípade ostatných subjektov verejnej správy došlo k poklesu dlhu o 62 mil. eur., o 0,1 % HDP, najmä z dôvodu zníženia dlhu vyšších územných celkov a obcí. K Poklesu podielu na HDP prispel aj rast nominálneho HDP v roku 2012, samotnej základne na výpočet tohto podielu, o 1,4 % HDP.
Ak hovorím o opatreniach, znižovanie hrubého dlhu v najbližšom rozpočtovacom období vychádza zo zlepšenia salda verejnej správy, rastu a ekonomiky. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovanie deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu pri rešpektovaní obmedzených daných národnými rozpočtovanými pravidlami. Na rok 2013 bol stanovený, schválený a schválený rozpočet so schodkom 2,9 % HDP, pričom dodržanie schváleného schodku predstavuje základný predpoklad, aby Slovenská republika mohla byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu. Cieľová hodnota deficitu v roku '14 bola preto stanovená na úroveň 2,6 % HDP, v roku '15 na 2,0 % HDP a v roku '16 na úroveň 1,3 % hrubého domáceho produktu. Aktuálne ciele vedú k postupnému znižovaniu nárastu hrubého dlhu, ktorý dosiahne svoje maximum v roku 2015 vo výške 56 % HDP, a v roku 2016 by mohlo dôjsť k poklesu na úroveň 55,9% hrubého domáceho produktu. Toľko hovoria dnes prognózy.
Ak by dlh Slovenskej republiky v roku 2013 už nemal narásť oproti roku 2012 a ostať na úrovni 52,1 %, zároveň by bol splnený hlavný fiškálny cieľ na roku '13 v podobe deficitu vo výške 2,9 %, musela by slovenská ekonomika medziročne nominálne rásť o 9 %. Aktuálna makroekonomická prognóza ministerstva financií odhaduje nominálny rast, nominálny, nie reálny, na úrovni 1,6.
K návrhu rozpočtu verejnej správy na roky '14 až '16 sú už v súčasnosti zapracované niektoré konkrétne opatrenia, najmä: zmrazenie osobných výdavkov, zmrazenie prevádzkových výdavkov už aj na rok '13, aj na rok '14 vo východiskách rozpočtu. Zároveň návrh rozpočtu '14 až '16 obsahuje aj jednorazové opatrenia, a to príjem z predaja núdzových zásob ropy, ktorý sme hovorili dnes ráno, a v dôsledku zmeny pôsobenia a zabezpečenia týchto týchto núdzových zásob ropy. V príprave rozpočtu sa pracuje na ďalších opatreniach, ktoré budú musieť byť realizované v rokoch '14 až '16. Ide hlavne o zmenu fungovania verejnej správy, poskytovaných služieb z vertikálneho na horizontálny integrovaný model s ohľadom na zvýšenie dostupnosti a kvality poskytovaných služieb. Ide o známu reformu ESO. Ide o zlučovanie a zefektívnenie prierezových činnosti za účelom priameho znižovania prevádzkových výdavkov verejnej správy. Ide o optimalizáciu počtu rozpočtových a príspevkových organizácií, ide o verejné obstarávanie, obstarávanie tovarov a služieb, o organizačné a procesné zmeny na finančné správy. Takisto pri realizácii investičných programov sa naozaj musíme pohnúť z hľadiska, z hľadiska čerpania európskych fondov. Ide o opatrenia v oblasti zdravotníctva, ktoré, ktoré musia doniesť, doniesť zníženie výdavkov financovania zdravotníctva ide aj o prostriedky vykladané na sociálne dávky, ktoré predstavujú významnú časť výdavkov štátneho rozpočtu a otázka ich efektívnosti a adresnosti.
Dámy a páni, je úplne jasné, že tá dráma ohľadom vývoja štátneho rozpočtu neskončí ani v roku 2013, a z hľadiska atmosféry, v ktorej, v ktorej žijeme, bude každý ďalší jeden rok obrovskou skúškou pre akúkoľvek vládu, ktorá by tu bola, pretože, ako ja zvyknem hovoriť, nohy nám trčia spod periny už celé roky. A v podstate, ak sa tu niekto, je prekvapený z toho, že je tu rozdiel medzi výdavkami a príjmami v tejto krajine, vždy bol rozdiel medzi výdavkami a príjmami, ten negatívny. Táto krajina nemala nikdy ani čo len vyrovnaný rozpočet. Pravdou je, že sme sa všetci zhodli a zaviazali k tomu, že dôjdeme k splneniu tzv. strednodobého cieľa, ktorý prichádza, ten záväzok práve z Bruselu, ktorý je toľkokrát aj preklínaný, ale zaviazali sme sa, že v strednodobom horizonte dosiahneme štrukturálne podobne vyrovnaný rozpočet. A ja vám garantujem, že to bude veľmi ťažká cesta dosiahnuť tento cieľ a že sa k tejto téme budeme musieť ešte mnohokrát stretnúť, a pevne verím, že nebude rozhodovať len politika, ale snáď niekedy aj zdravý rozum z oboch strán. Ďakujem.