21. schôdza

... o nekonfliktnú a akýmsi spôsobom štandardnú položku aplikácie európskych noriem. Navrhuje sa schváliť nový zákon a zrušiť doterajší zákon z dôvodu, že na úrovni Európskej únie bola regulácia smernicou nahradená reguláciou nariadením, ktoré je priamo účinné. Z môjho pohľadu, z pohľadu euromelancholika, ide o klasický príklad snahy Európskej únie regulovať všetky aspekty hospodárstva v členských krajinách. Mám pocit, že nie je nevyhnutné, aby boli biocídne výrobky regulované takto podrobne. A už vôbec nie je nevyhnutné, aby boli regulované z úrovne Európskej únie. Prečo by v Európskej únii museli byť jednotne upravené a regulované napríklad dezinfekčné prípady na spotené nohy, prípravky na spotené nohy, konzervačné prípravky a repelenty. Doteraz bola problematika na úrovni Európskej únie upravená smernicou, ktorá sa premietla do legislatívy členských krajín. Po novom je problematika upravená nariadením, ktoré je priamo účinné. Podľa mňa ide o rozširovanie pôsobnosti Európskej únie nad nevyhnutnú mieru. Ak bola doteraz dostačujúca regulácia smernicou, ktoré si členské krajiny transponovali do svojich právnych poriadkov, nezdá sa mi nevyhnutná regulácia prostredníctvom priamo účinného nariadenia. V zozname výrobkov, o ktorých ide, sú výrobky, ktoré dokonca i ako lekár-dermatovenerológ som používal pri liečbe svojich pacientov dlhé desaťročia, a mám taký pocit, že to fungovalo. A takisto sme zase mali obete, pacientov alergických na konzervačné látky, na gumu, pryš a polymérne materiály. Lebo pre niekoho sú tie konzervancie, ako to už tak chodí, s chemikáliami alergogénne.
A teraz budeme regulovať. No v zásade, ako som povedal, sa s takýmto niečím už zmierujeme celkom automaticky a bez reptania. A nepochybne ani ja necítim dôvod tiahnuť na barikády kvôli takémuto niečomu. Len jímá ma taký zvláštny pocit, že už nebude ničoho, čo by sa priamo nenariaďovalo a neregulovalo, a len tak hádam na záver takého trošku nostalgického povzdychu za časmi, keď sme žili celkom dobre aj bez takejto regulácie, poviem zopár štatistických údajov.
Zákon č. 217/2003, ktorým bola transponovaná smernica, pozostával zo 14 759 slov. Tie dve nariadenia vládne k tomu a jedna vyhláška mali spolu 24 990 slov. Spolu sme teda biocídne látky akýmsi spôsobom držali na uzde 39 769 slovami. Teraz ale, ako hovorí babička, pořádek musí bejt. A tak máme nariadenie Európskej únie č. 528/2012, ktoré je priamo účinné, a ono samé už obnáša 50 800 slov. Zákon, ktorý navrhujeme, má 7 000 ďalších. A nariadenie vlády, ktoré k nemu navrhujeme, má 2 800. Sumárny výsledok je hrdých 59 880 slov. Ja som starší človek a pamätám sa, ako kedysi napísalo zopár československých intelektuálov Dva ticíce slov. Malo to za následok návštevu bratov na tankoch a vylízali sme sa z toho 30 rokov. Nemyslím si, že z výrobkov typu akaricídy, piscitídy, moluskocídy alebo iné cídy sa budeme tiež dlho vylizovať. Len mám taký zvláštny pocit, či to, čo je veľa, nie je príliš. Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je o rozpravu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.
Pán minister, chcete reagovať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán minister hospodárstva uvedie teraz vládny návrh na zaradenie majetkovej účasti ministerstva pôdohospodárstva na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie. Je to tlač 591.
Pán minister, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu na zaradenie majetkovej účasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie, tlač 591.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, návrh na zaradenie majetkovej účasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie vypracovaný v súvislosti s plánovaným cezhraničným zlúčením UniCredit Bank Slovakia, a. s. a UniCredit Bank Czech Republic, a. s. predkladám v súlade so zákonom č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Hlavnými dôvodmi na zaradenie je 0,37 % majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia do zoznamu majetkových účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie sú:
- nevýhodný výmenný pomer akcií, ktorý je indikatívny, výmenný pomer akcií 1 : 0,2009 v neprospech zanikajúcej spoločnosti,
- nemožnosť efektívne sa podieľať na riadení nástupníckej spoločnosti a
- pokles hodnoty majetkovej účasti v nástupníckej spoločnosti oproti hodnote majetkovej účasti v zanikajúcej spoločnosti.
Po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predloženým návrhom bude vypracovaný privatizačný projekt na akciový podiel v správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý po úplnom doriešení podmienok predaja akcií predloží ministerstvo hospodárstva na schválenie vláde Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, vzhľadom na uvedené si dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom.

Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, poprosím vás o informáciu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na zaradenie majetkovej účasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie, tlač 591.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. júna 2013, č. 569 pridelil návrh na prerokovanie:
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu rokoval 18. júna 2013 a prijal uznesenie č. 153.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 19. júna 2013 a prijal uznesenie č. 186.
Výbory v týchto uzneseniach odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na zaradenie majetkovej účasti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona č. 92/1991 o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s návrhom na zaradenie majetkovej účasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru z 19. júna 2013, č. 187. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto chce vystúpiť ústne? Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Kollár a pani poslankyňa Mezenská.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, k predloženému bodu rokovania mám zopár otáznikov alebo otázok, ktoré, pevne verím, že pán minister hospodárstva zodpovie vo svojej záverečnej reči.
1. Nikto nepochybuje o tom, že je slobodou vôľou UniCredit Bank Slovakia rozhodnúť sa o tom, že ruší stopercentnú dcéru na Slovensku, ktorá bola vybavená vlastným kapitálom, vlastným imaním a že teda tá slovenská UniCredit Bank splynie, spojí sa s českým UniCreditom. Inými slovami na Slovensku už bude pôsobiť len pobočka zahraničnej banky. Zahraničnej, lebo ten nový subjekt má sídlo na území Českej republiky. Myslím, že to sú normálne slobody, ekonomické slobody, ktoré tu všetci v sále uznávame.
No a teraz začína ten problém, ktorý vyvoláva u mňa dosť závažné 3 otázky.
1. Pán predkladateľ, pán minister hospodárstva, uviedol, že dôvodom prečo sa navrhuje nesúhlasiť s uvedenou transakciou jak na mimoriadnom zasadnutí valného zhromaždenia, tak na mimoriadnom, tak na valnom zhromaždení, že dôvody sú tri. Po prvé nevýhodný výmenný pomer akcií. Rozumiem tomu správne, pán minister, že ak uvádzate pomer 1 : 0,2009; to znamená, že za jednu akciu UniCredit Bank Slovakia dostanete 0,2 akcie nového zlúčeného subjektu - predpokladám, že odpoveď je áno - alebo pre zjednodušenie na jednu akciu nového subjektu bude potrebovať 5 akcií slovenskej UniCredit Bank. Ešte to poviem úplne zrozumiteľne. Dnes má Slovenská republika cez ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v Unibanke 0,37% podiel na základnom imaní, čo predstavuje v absolútnom vyjadrení približne 140-tisíc kusov akcií. Ak potrebujeme 5 starých akcií na jednu novú, to je ten pomer 1 : 0,2; tak potom približne za tých 140-tisíc kusov akcií by sme dostali rádovo niekde 28 alebo koľko tisíc tých akcií nových toho sfúzovaného subjektu. Fajn.
A teraz sa pýtam, odkiaľ ste zobrali tvrdenie, že tento pomer je nevýhodný? Na základe čoho to tvrdíte, keď akcie UniCredit Bank Slovakia nie sú kótované na burze cenných papierov? Ako viete povedať, že tento pomer je pre Slovenskú republiku nevýhodný? Ja by som si takéto tvrdenie naozaj nedovolil len tak vypustiť z úst.
Druhý dôvod, prečo hovoríte, že ste proti uvedenej transakcii, ten z nej citujem: "nemožnosť efektívne sa podieľať na riadení nástupníckej spoločnosti". No ak doposiaľ ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vlastnilo na slovenskej UniCredit Bank 0,37 %, ako sa podieľalo efektívne, podčiarkujem ešte, na riadení tejto spoločnosti? Veď veľmi dobre viete, že to je tak miniatúrny podiel, že reálny vplyv na riadenie spoločnosti je hraničiaci s nulou. Je nulitný ten vplyv. Tak pýtam sa, načo to vyplakávanie, že sa nebudeme môcť efektívne podieľať na riadení tej novej spoločnosti, kde budeme mať ešte nižší podiel. Nerozumiem.
No a tretí dôvod, prečo ste proti tej transakcii, že je pokles hodnoty majetkovej účasti v nástupníckej spoločnosti oproti hodnote majetkovej účasti v zanikajúcej spoločnosti. A tu sa mi želá urobiť jeden taký krátky exkurz do ekonómie. Možno to nebude nič nové ani pre vás, pán minister, ale určite viete, že v takomto prípade sa posudzuje jedno, rieši o jeden pomerový ukazovateľ, ktorý sa volá market value to book value. Aby sme hovorili slovensky na pôde tejto snemovne market value znamená trhovú kapitalizáciu, trhovú cenu akcií, ale opakujem, len v prípade, že akciová spoločnosť je na kótovanom trhu, na burze. A proste burzový lístok, ktorý sledujete v Českej televízii, pretože slovenská burza spí, drieme, tu sa nedeje na kapitálovom trhu takmer nič, ale keď si pozriete Českú televíziu, tak nájdete v tých spravodajských televíziách o ekonomike, ako sa včera pohli v priebehu dňa, ako sa dnes pohli v priebehu dňa akcie ČEZ-u, Komerční banky atď. No tak v kurzovom lístku vidíte, aká je reálna trhová hodnota akcií. Book value znamená účtovnú hodnotu akcie, alebo ak chcete, ak si pozriete poučky z ekonómie, tak účtovná hodnota jednej akcie sa vypočíta, ak si zoberiete čistú hodnotu aktív spoločnosti, čistú hodnotu to znamená zníženú o depreciation alebo o oprávky, o opravné položky, pretože každé aktívum sa v čase znehodnocuje. V prípade bánk medzi aktíva patria aj úvery, a keď tie úvery sa nesplácajú alebo sú v ohrození, tak sa tiež musia vytvárať opravné položky. Čiže sa tá čistá hodnota takéhoto aktíva znižuje alebo to aktívum sa znehodnocuje. Tento MET value si ešte znížite o nehmotné aktíva, to je hodnota patentov, goodwillu a ďalších a ďalších. Toto si ešte znížite o pasíva alebo o záväzky spoločnosti a dostávate tzv. book value, ktorú keď si tú účtovnú hodnotu vydelíte počtom akcií, tak zistíte, že účtovná hodnota jedného kusa akcie príslušnej akciovej spoločnosti je XY, no. (Ruch v sále.)
A ešte to poviem úplne zrozumiteľne aj pre tých, ktorí sa nezapodievajú ekonómiou. Book value vlastne znamená, tá účtovná hodnota, akú náhradu by dostali akcionári, ak by teoreticky tá akciová spoločnosť dnes zanikla. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Ja viem, že o tieto témy dámy sa nezaujímajú, ale poprosím vás, pán predseda, keby ste zjednali poriadok v rokovacej sále.

Páni poslanci! Prepáčte, prepáčte, pán poslanec Kollár. Poprosím vás. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. No takže účtovná hodnota akcie znamená, akú hodnotu by získali akcionári v prípade, žeby došlo k likvidácii spoločnosti dnes, v prítomnom čase. A teraz sa dostávame k meritu veci. Ak si teda porovnáme tú trhovú hodnotu akcií, čo som už povedal, je cena kótovaná na Burze cenných papierov a porovnáme si to s účtovnou hodnotou akcií, tak vám poviem možno desať-dvanásť príkladov kľúčových systémových svetových bánk, kde sa tento ukazovateľ nachádza. V prípade Intesy BCI je na hodnote 0,41. Inými slovami: akcie BCI Intesy sa obchodujú na Burze cenných papierov za 40 % tej účtovnej hodnoty akcií, ešte inými slovami: sú podhodnotené dnes na tej burze, lebo kríza. Ten istý ukazovateľ v prípade Société Générale je 0,44, v prípade BNP Paribas 0,62 a v prípade Raiffeisenu rakúskeho 0,61, v prípade Erste Rakúsko 0,74, v prípade KBC 0,7, v prípade Deutche Bank 0,57, v prípade americkej City Bank 0,6, v prípade Bank of Amerika 0,53, v prípade Credit Swissu 0,81, v prípade Santanderu 0,84, v prípade HSBC 1,03. A viete, čo vám ponúka dnes slovenský UniCredit Bank? 1,06. A ja sa pýtam, odkiaľ ste nabrali to, inými slovami ponúka o 6 % viac, ako je účtovná čistá vnútorná hodnota týchto akcií. Tak odkiaľ ste zobrali tvrdenie, pán minister, že ten pomer 1 k 0,2 je nevýhodný, že sa zníži hodnota našich majetkových účastí na novej spoločnosti oproti hodnote majetkovej účasti na súčasnej spoločnosti, teda UniCredit Bank Slovakia? Odkiaľ tieto tvrdenia vlastne vznikli? To si úradníci tak na ministerstve vycucali z prsta, že ideme hlasovať proti, lebo sme proti takémuto zlúčeniu?
A teraz vám možno pokúsim pošepnúť odpovede na, na tieto otázky. Presne ako ste povedali v zdôvodnení, chystáte sa urobiť tri kroky. Po prvé spracovať privatizačný projekt. Trošku ma zamrazilo, že ideme robiť privatizačný projekt na 0,37 % akcií v akciovej spoločnosti UniCredit Bank Slovakia. Chápem zmysluplnosť privatizačných projektov, keď sa predávalo SPP, elektrárne a ďalšie. Pre tých z vás, ktorí chcú mať absolútne čísla, ideme predávať 140-tisíc kusov akcií, to už som hovoril. UniCredit Bank Slovakia nám ponúka dvanásť, zaokrúhľujem teraz čísla, 12 eur za jeden kus. Nominálna hodnota tých akcií je 6 eur, čo UniCredit Bank Slovakia nám ponúka dvojnásobok nominálnej hodnoty tých akcií. A keď si dáte 140-tisíc kusov krát 12 eur, tak máte vlastne výnos z tohto obchodu v hodnote 1 750 000 eur. My ideme na túto sumičku urobiť privatizačný projekt. Pýtam sa, chceme niekoho nechať zarobiť na privatizačnom projekte, lebo ten nebude zadarmo. A nielen to, my chceme urobiť ešte ďalšiu vec, chceme si nechať spracovať znalecký posudok. Kto ho bude robiť, ten posudok? A bude tiež zadarmo? No, nebude, bude niečo stáť a zrejme to nebude sumička malá.
A po tretie, lebo to sa tak pekne stupňuje. Ak znalecký posudok ukáže, že ponúkaná cena tých 12 eur za kus je neprimeraná, pôjdeme k súdu a budeme sa súdiť. Ja sa pýtam, kdo bude zastupovať záujmy Slovenskej republiky a hlavne za koľko? Lebo to tiež nebude zadarmo. Mám vážne obavy, pán minister, že ak sa takto stretneme po ukončení tejto transakcie, tak cena, ktorú zaplatíte za privatizačný projekt, za znalecký posudok a, nedajbože, že dôjde aj k tomu skutočne súdnemu sporu a konaniu na súde, tak advokátom, ktorí budú zastupovať záujmy Slovenskej republiky, ktorých vyplatíte, súčet týchto troch plnení, som presvedčený o tom, bude vyšší ako 1 750-tisíc eur. Ešte raz. My nejdeme privatizovať elektrárne ani SPP, ideme predať takúto maličkú omrvinku, ideme predať akcie, tie zbytkové, ktoré tam kedysi malo ešte ministerstvo poľnohospodárstva, tak sa vtedy volalo, na pôvodnej Poľnohospodárskej banke a potom cez rôzne fúzie Bank Austria, Creditantstalt, HypoVereinsbank to postupne vzniklo až na UniCredit, no a tam ostala z toho, z tej histórie, z tej genézy taká maličká omrvinka. Ono to číslo sa zdá ohromné, že 140 000 kusov, ale ten kus má nominálnu hodnotu 6 eur. Ponúkajú nám za to 12 eur. Ak sa pozrieme na market value to book value, ponúkajú nám viac, ako je ten istý ukazovateľ v prípade United Bank of Swisserland, jednej z najlepšej momentálne bánk, najzdravšej bánk v Európe. Ponúkajú nám viac, ako je v prípade HSBC, tiež veľmi veľkej systémovej svetovej banke. A my hovoríme nedáme, nepredáme, ponúkate nám málo a my predsa nechceme stratiť vplyv na efektívnom riadení spoločnosti. Akcionár, ktorý vlastní 0,37 percenta základného imania, nechce stratiť efektívny vplyv na riadení.
Tak skúste, pán minister, možno poznáte odpovede na tieto moje otázky. Ja ich ešte pre zosumarizovanie, predsa len zopakujem. Na základe čoho ste dospeli k tvrdeniu, že nám klesne hodnota majetkovej účasti na tej novej spoločnosti, oproti hodnote majetkovej účasti na súčasnej UniCredit Bank Slovakia? Na základe čoho takéto tvrdenie? Z čoho vzniklo. Po druhé. Prečo sa domnievate, že výmenný pomer 1 k 0,2009 je nevýhodný.
A po tretie, skúste si len tak tipnúť, koľko bude stáť privatizačný projekt, koľko bude stáť znalecký posudok a koľko bude stáť prípadné zastupovanie Slovenskej republiky na súdnych sporoch. Mám vážne obavy, že to bude suma vyššia ako je tá, ktorú Slovenská republika z celej transakcie môže dnes získať. To je 1 750 000 eur. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky nie sú, pani poslankyňa Mezenská do rozpravy.