21. schôdza

18.6.2013 - 2.7.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.6.2013 o 18:19 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 17:43

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No takže účtovná hodnota akcie znamená, akú hodnotu by získali akcionári v prípade, žeby došlo k likvidácii spoločnosti dnes, v prítomnom čase. A teraz sa dostávame k meritu veci. Ak si teda porovnáme tú trhovú hodnotu akcií, čo som už povedal, je cena kótovaná na Burze cenných papierov a porovnáme si to s účtovnou hodnotou akcií, tak vám poviem možno desať-dvanásť príkladov kľúčových systémových svetových bánk, kde sa tento ukazovateľ nachádza. V prípade Intesy BCI je na hodnote 0,41. Inými slovami: akcie BCI Intesy sa obchodujú na Burze cenných papierov za 40 % tej účtovnej hodnoty akcií, ešte inými slovami: sú podhodnotené dnes na tej burze, lebo kríza. Ten istý ukazovateľ v prípade Société Générale je 0,44, v prípade BNP Paribas 0,62 a v prípade Raiffeisenu rakúskeho 0,61, v prípade Erste Rakúsko 0,74, v prípade KBC 0,7, v prípade Deutche Bank 0,57, v prípade americkej City Bank 0,6, v prípade Bank of Amerika 0,53, v prípade Credit Swissu 0,81, v prípade Santanderu 0,84, v prípade HSBC 1,03. A viete, čo vám ponúka dnes slovenský UniCredit Bank? 1,06. A ja sa pýtam, odkiaľ ste nabrali to, inými slovami ponúka o 6 % viac, ako je účtovná čistá vnútorná hodnota týchto akcií. Tak odkiaľ ste zobrali tvrdenie, pán minister, že ten pomer 1 k 0,2 je nevýhodný, že sa zníži hodnota našich majetkových účastí na novej spoločnosti oproti hodnote majetkovej účasti na súčasnej spoločnosti, teda UniCredit Bank Slovakia? Odkiaľ tieto tvrdenia vlastne vznikli? To si úradníci tak na ministerstve vycucali z prsta, že ideme hlasovať proti, lebo sme proti takémuto zlúčeniu?
A teraz vám možno pokúsim pošepnúť odpovede na, na tieto otázky. Presne ako ste povedali v zdôvodnení, chystáte sa urobiť tri kroky. Po prvé spracovať privatizačný projekt. Trošku ma zamrazilo, že ideme robiť privatizačný projekt na 0,37 % akcií v akciovej spoločnosti UniCredit Bank Slovakia. Chápem zmysluplnosť privatizačných projektov, keď sa predávalo SPP, elektrárne a ďalšie. Pre tých z vás, ktorí chcú mať absolútne čísla, ideme predávať 140-tisíc kusov akcií, to už som hovoril. UniCredit Bank Slovakia nám ponúka dvanásť, zaokrúhľujem teraz čísla, 12 eur za jeden kus. Nominálna hodnota tých akcií je 6 eur, čo UniCredit Bank Slovakia nám ponúka dvojnásobok nominálnej hodnoty tých akcií. A keď si dáte 140-tisíc kusov krát 12 eur, tak máte vlastne výnos z tohto obchodu v hodnote 1 750 000 eur. My ideme na túto sumičku urobiť privatizačný projekt. Pýtam sa, chceme niekoho nechať zarobiť na privatizačnom projekte, lebo ten nebude zadarmo. A nielen to, my chceme urobiť ešte ďalšiu vec, chceme si nechať spracovať znalecký posudok. Kto ho bude robiť, ten posudok? A bude tiež zadarmo? No, nebude, bude niečo stáť a zrejme to nebude sumička malá.
A po tretie, lebo to sa tak pekne stupňuje. Ak znalecký posudok ukáže, že ponúkaná cena tých 12 eur za kus je neprimeraná, pôjdeme k súdu a budeme sa súdiť. Ja sa pýtam, kdo bude zastupovať záujmy Slovenskej republiky a hlavne za koľko? Lebo to tiež nebude zadarmo. Mám vážne obavy, pán minister, že ak sa takto stretneme po ukončení tejto transakcie, tak cena, ktorú zaplatíte za privatizačný projekt, za znalecký posudok a, nedajbože, že dôjde aj k tomu skutočne súdnemu sporu a konaniu na súde, tak advokátom, ktorí budú zastupovať záujmy Slovenskej republiky, ktorých vyplatíte, súčet týchto troch plnení, som presvedčený o tom, bude vyšší ako 1 750-tisíc eur. Ešte raz. My nejdeme privatizovať elektrárne ani SPP, ideme predať takúto maličkú omrvinku, ideme predať akcie, tie zbytkové, ktoré tam kedysi malo ešte ministerstvo poľnohospodárstva, tak sa vtedy volalo, na pôvodnej Poľnohospodárskej banke a potom cez rôzne fúzie Bank Austria, Creditantstalt, HypoVereinsbank to postupne vzniklo až na UniCredit, no a tam ostala z toho, z tej histórie, z tej genézy taká maličká omrvinka. Ono to číslo sa zdá ohromné, že 140 000 kusov, ale ten kus má nominálnu hodnotu 6 eur. Ponúkajú nám za to 12 eur. Ak sa pozrieme na market value to book value, ponúkajú nám viac, ako je ten istý ukazovateľ v prípade United Bank of Swisserland, jednej z najlepšej momentálne bánk, najzdravšej bánk v Európe. Ponúkajú nám viac, ako je v prípade HSBC, tiež veľmi veľkej systémovej svetovej banke. A my hovoríme nedáme, nepredáme, ponúkate nám málo a my predsa nechceme stratiť vplyv na efektívnom riadení spoločnosti. Akcionár, ktorý vlastní 0,37 percenta základného imania, nechce stratiť efektívny vplyv na riadení.
Tak skúste, pán minister, možno poznáte odpovede na tieto moje otázky. Ja ich ešte pre zosumarizovanie, predsa len zopakujem. Na základe čoho ste dospeli k tvrdeniu, že nám klesne hodnota majetkovej účasti na tej novej spoločnosti, oproti hodnote majetkovej účasti na súčasnej UniCredit Bank Slovakia? Na základe čoho takéto tvrdenie? Z čoho vzniklo. Po druhé. Prečo sa domnievate, že výmenný pomer 1 k 0,2009 je nevýhodný.
A po tretie, skúste si len tak tipnúť, koľko bude stáť privatizačný projekt, koľko bude stáť znalecký posudok a koľko bude stáť prípadné zastupovanie Slovenskej republiky na súdnych sporoch. Mám vážne obavy, že to bude suma vyššia ako je tá, ktorú Slovenská republika z celej transakcie môže dnes získať. To je 1 750 000 eur. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2013 o 17:43 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:57

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážení prítomní poslanci, pán predseda, pre mňa je zaujímavé, zaujímavý takýto ekonomický exkurz, takáto analýza, ktorú spracoval poslanec Kollár, pretože tá okrem tých dôvodov, nad ktorými som sa aj ja zamyslela na dnešnom hospodárskom výbore, sa pripája k mojim pochybnostiam o zmysluplnosti predkladaného zákona. Ja som sa však ale venovala analýze nie tak z ekonomického hľadiska, ako skôr z hľadiska zmyslu celého tohoto vyradenia majetkovej účasti štátu z UniCredit Banky. Pýtala som sa, ak aj vlastne ten percentuálny podiel majetkovej účasti štátu predstavuje skoro zanedbateľnú časť, 0,37 %, predsa len v tom finančnom vyjadrení, ako tu aj potvrdil v svojom vystúpení pán poslanec Kollár, vo finančnom vyjadrení to predstavuje 1,7 mil. eur a považujúc takýto príjem za príjem kapitálového druhu pre mňa by bolo zaujímavé, ak by sa zisk alebo takýto príjem do štátnej pokladne účelovo viazal na ten segment, v ktorom sa takýto finančný objem vytvoril. Poznám problémy poľnohospodárov, pretože aj v spolupráci s poslancom Martinom Feckom sme uskutočnili niekoľko rokovaní s poľnohospodármi malými, strednými a tí sa v podstate najviac zo všetkého sťažujú práve na nedostatočnú podporu zo strany štátu. A hoci v tom percentuálnom podiele to vyzerá veľmi chabo, v tom finančnom vyjadrení, ja som presvedčená o tom, že ak by sme takúto sumu ponúkli a účelovo viazali z takéhoto prevodu alebo z takéhoto vyradenia majetkovej účasti štátu v konkrétnej UniCredit Banke na konkrétne adresné podporné programy, bola by to jednak obohacujúca dôvodová správa a dával by mi tento návrh zákona nejaký zmysel. V tomto prípade, keď toto účelové viazanie tu nie, tak ako nebolo napríklad aj pri ďaleko väčšom objeme 480 mil. pri núdzových zásobách ropy, mi táto správa aj potom, čo predniesol poslanec Kollár, nedáva žiaden zmysel. Rovnako som sa aj ja pri rokovaní na hospodárskom výbore zamyslela, že ak doteraz niekoľko rokov mal štát a nejakým spôsobom neprehodnocoval štát svoju účasť v UniCredit Banke, prečo odrazu teraz túto účasť spochybňuje. A tu opäť len zdôrazním a podčiarknem to, čo si žiada reálny život a reálna prax, život poľnohospodárov, je to práve nedostatočná podpora možno aj konkrétnych podporných finančných programov, konkrétnych finančných inštitúcií, cez ktoré by segment poľnohospodárstva a možno aj vidiek s tým spojený, cez ktoré by mohol ožiť a mohol by sa rozvíjať. Takže ak štát ruší takýto program a takéto zastúpenie v konkrétnom bankovom alebo finančnom inštitúte, je to pre mňa aj signálom toho, že pokiaľ nemá pripravené nejaké substitučné programy, tak nemá reálny záujem na to, čo sa všeobecne proklamuje, čo mám možnosť vypočuť si nielen na hospodárskom výbore, ale aj na výbore európskych záležitostí, ako veľmi tejto vláde záleží na ozdravení vidieka, na ozdravení poľnohospodárstva, na priamej konkrétnej podpore malým a stredným poľnohospodárom.
Z toho dôvodu taktiež, samozrejme, pochybujem o zmysluplnosti a význame tohto návrhu. Ak má opäť len slúžiť na to, že prekutrávame a presvecujeme všetky komory, v ktorých sa ešte nachádzajú aké-také zdroje, aby sa uvoľnili do štátneho rozpočtu na konsolidáciu verejných zdrojov, na znižovanie štátneho dlhu, tak sa obávam toho, že naozaj v tej čiernej diere, ktorou dnes označujem štátnu pokladňu, sa takéto zdroje znova raz stratia.
Hlásim sa k tomu, aby v druhom čítaní, a ja ten návrh prednesiem možno spoločne aj s poslancom pánom Feckom, aby v druhom čítaní, keď už nič iné, ak sa nezamyslíme nad zmysluplnosťou tohto pripraveného zákona, aby to bolo doplnené aspoň na to účelové viazanie takto získaných príjmov kapitálovej povahy, aby toto bolo použité na rozvojové aktivity a konkrétnu adresnú pomoc poľnohospodárom. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2013 o 17:57 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:02

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, myslím si, že si povedala to, čo som mal aj ja na srdci, a ja by som bol veľmi rád, keby všetky financie, ktoré z príslušného rezortu idú nejakým spôsobom do štátnej kasy, aby sa do tohto rezortu aj vrátili, zvlášť pre poľnohospodárov, ktorí, tvrdím, že sú na chvoste chvosta a v mnohých veciach ťaháme za krátky koniec. Žiaľ, tendencia, ako som mal možnosť sa v nejakých debatách aj s pánom ministrom rozprávať, nie je ružová ani v tomto roku pre našich poľnohospodárov a nebude ani v budúcich, takže stopercentne sa hlásim k tomu, aby to bolo účelovo viazané, a som rád, že pán kolega Kollár dal nám ten exkurz ekonomický, ktorý proste ešte ozrejmuje ďalšie veci a ako spomínal, že to bude sa ešte viacej, ako je z toho, plynú tie rôzne ďalšie náklady, tak si teraz kladiem otázku, že čo to vlastne za tým všetkým by malo byť? Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2013 o 18:02 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:09

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne a poslanci, ja by som len krátko chcel povedať k tým poznámkam, čo tu boli povedané.
Samozrejme, dnešný podiel 0,37 % je dávno postrádajúci zmysel pre ten účel, ktorý asi ministerstvo hospodárstva niekedy na začiatku, ministerstvo pôdohospodárstva malo asi na začiatku, keď vstupovalo do tejto banky, a tá banka vtedy mala presne ten účel, ktorý malo podporovať slovenské poľnohospodárstvo. Tými rôznymi transformáciami a vstupmi rôznych bánk, tak sa tento záujem, samozrejme, rozriedil a komerčný účel banka si určuje sama a, samozrejme, ten je dneska od toho poľnohospodárstva dosť do značnej miery vzdialený a funguje ako klasická, klasická komerčná banka. Ministerstvo pôdohospodárstva dnes tieto aktivity chce využívať modelmi, ktoré štartuje s rozvojovou bankou, kde i má ten štát podiel a môže tieto procesy podporiť.
Privatizácia, ktorá, bohužiaľ, spadá pod tento zákon, tak dáva nám nie celkom šťastné nástroje na to, ako ten proces spraviť, a myslím, že sme v medziach zákona spravili, aj keď ten privatizačný projekt tu zveličene nazývame ako, akože by sme ho museli urobiť ako pri Slovenských elektrárňach, tak myslím si, že ten projekt bude adekvátny tej transakcii, ktorá sa ide robiť a že sa toto, že sa toto, samozrejme, zvládne. Tie procesy, verím, bude riešiť ministerstvo pôdohospodárstva, náš, teda poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Náš rezort je v tejto chvíli predkladateľom názora, ale oni vedú aj rokovania, aj tie diskusie o tom, ja pevne verím, že celý proces zvládnu tak, aby bol ten zisk najväčší. Tieto peniaze prídu do štátneho rozpočtu a samozrejmá vec, štátny rozpočet na poľnohospodárstvo prideľuje peniaze a dúfam, že teda zohľadní aj takýto príjem pri podpore poľnohospodárstva ako takého a týchto projektov.
Takže ja chcem len povedať, no a teraz k tomu, čiastočne k tej výhodnosti a nevýhodnosti. Pravdou je, že aj ten podiel nám poklesol práve tým rozrieďovaním, ako vstupovali tie jednotlivé banky do toho, tak toto je ďalší proste postup a teraz sa ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka rozhodlo, že už to proste, treba ten proces zastaviť. Možnože sa to už mohlo urobiť dávno v minulosti a spravovať štátom takýto, takýto drobný podiel, je podľa mňa neefektívne. Tá hodnota akcií, všetko to pán poslanec spomenul, ja s tým, ja s tým súhlasím. Podľa tých analýz by potom, po zlúčení hodnota tej akcie bola 46 českých korún, čož z toho mi vychádza, že je, že je ten pokles evidentný, a preto sme to aj v tom úvodnom slove spomenuli.
Ale na druhej strane, keby sme, keby sme, samozrejme, tú transakciu opakovali a všetky tie indikátory spomenuli, jak ste, jak ste spomínal, a nechcem sa v tom tromfovať, pán poslanec je veľmi skúsený bankár, takže presne tieto výpočty hodnôt ovláda určite lepšie ako ja, ale myslím si, že tá transakcia je zmysluplná, ju teraz urobiť. A určite ju musíme urobiť tak, aby štát odišiel z tejto transakcie čo najlepšie. Ďakujem.
Skryt prepis

19.6.2013 o 18:09 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:09

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, uvádzam návrh zákona v prvom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a predkladá sa v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala obnoviť význam doplnkového dôchodkového sporenia.
O transformácii doplnkového dôchodkového poistenia na doplnkové dôchodkové sporenie sa za posledných takmer 10 rokov vo väčšine oblastí, ktoré zákon upravuje, okrem oblasti odplát, neuskutočnila výraznejšia zmena.
Predkladaná novela prichádza so zmenami, ktoré reflektujú potrebu úpravy zákona z dôvodu dynamického vývoja externého finančného prostredia, ako i z dôvodu potreby upravenia vlastného interného nastavenia tak, aby bol systém doplnkového dôchodkového sporenia atraktívny pre všetkých, ktorí naň prispievajú, a zároveň plnil účel, na ktorý je určený, a to možnosť pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia získať lepší doplnkový príjem v starobe, ako i v prípade skončenia vykonávania rizikových prác.
Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení prináša zmeny v štyroch hlavných oblastiach, ktorými sú: oblasť dávok vyplácaných v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, ďalej oblasť informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností, potom oblasť investovania a riadenia rizík a napokon ako i celá rada prierezových opatrení vedúca k zatraktívneniu doplnkového dôchodkového poistenia.
Aby systém doplnkového dôchodkového sporenia mohol plniť svoj účel, musí byť dostatočne výkonný a efektívny a musí byť vytvorený predpoklad, aby dávky vyplácané z tohto systému boli naozaj v čo najväčšej miere využívané na lepší príjem účastníka v starobe, resp. po skončení výkonu rizikových prác. V opačnom prípade by išlo nielen o neefektívne narabánie s prostriedkami tých, ktorí do systému doplnkového dôchodkového sporenia priamo prispievajú, ale i s prostriedkami všetkých daňovníkov, ktorí doplnkové dôchodkové sporenie nepriamo podporujú cez daňové úľavy poskytované v rámci tohto systému.
Predkladaná novela zákona preto navrhuje sprísnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného, ako i doplnkového výsluhového dôchodku. Zvýšenie veku, od ktorého sa oba dôchodky vyplácajú tak, aby účastníci čerpali prostriedky v starobe, resp. po skončení výkonu rizikových prác, a nie ešte počas svojho ekonomicky aktívneho obdobia. S tým súvisí zrušenie dávky odstupného, ktorá je nahradená dávkou predčasný výber. Účastník si tak po splnení podmienok môže podobne, ako doteraz, vybrať prostriedky vrátane výnosov, ktoré sám do svojho doplnkového dôchodkového sporenia vložil. Nárok na príspevky zamestnávateľa, pričom ide aj vrátane, o vrátane výnosov plynúcich z týchto príspevkov, získava účastník však až po splnení zákonných podmienok na výplatu ostatných dávok doplnkového dôchodkového sporenia, t. j. najmä v starobe, resp. po skončení vykonávania rizikových prác.
Zrušenie neefektívnych a nepružných dávkových plánov a úprava informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností vedú k zníženiu nákladovosti systému doplnkového dôchodkového sporenia. Informačné povinnosti, ktoré neboli dostatočne adresné a poskytovali účastníkom nízku pridanú hodnotu a zbytočne predražovali tento systém, sú v novele predkladaného zákona nahradené. Príkladom môže byť presun povinností zverejňovania informácií z tlačenej z podoby v periodikách do elektronickej podoby na webových stránkach doplnkových dôchodkových spoločností. Ešte výraznejšou zmenou je však zavedenie dokumentu Kľúčové informácie, ktoré poskytnú účastníkom v prehľadnej a stručnej podobe všetky potrebné informácie, ktoré pre svoje investičné rozhodnutie potrebujú a nahradia ťažkopádny a neadresný dokument Informačný prospekt. Zavedenie dokumentu kľúčových informácií vytvára predpoklad nielen pre lepšiu finančnú gramotnosť účastníkov, ale i pre zvýšenie záujmu aktívnejšie sa starať o svoje prostriedky vložené do doplnkového dôchodkového sporenia. Takýmito zmenami sú i zmena subjektu, ktorý bude určovať výber doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zo zamestnávateľa na zamestnanca, povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti poskytnúť účastníkov pasívny elektronický prístup k svojmu osobnému účtu, ako i povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zabezpečiť pre účastníka možnosť sporiť si vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch súčasne bez potreby uzatvorenia ďalšej účastníckej zmluvy.
Krokom, ktorý vytvára predpoklad pre aktívnejší záujem účastníkov o manažment svojich prostriedkov v doplnkovom dôchodkovom sporení, je i skrátenie obdobia, počas ktorého má doplnková dôchodková spoločnosť nárok na odplatu za prestup z troch rokov od uzatvorenia účastníckej zmluvy na jeden rok, obdobne, ako je tomu i v druhom pilieri.
Predkladaná novela zákona nezostáva len pri úprave odplaty za prestup. Vzhľadom k tomu, že slovenský tretí pilier patrí v porovnaní s obdobnými systémami v rámci Európskej únie k najdrahším, a vzhľadom k tomu, že priemerná čistá výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov i z dôvodu vyšších odplát nedosahuje úroveň inflácie, pre informáciu priemerná výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov za posledných 6 rokov dosiahla 1,4 %, zatiaľ čo priemerná inflácia bola v rovnakom období na úrovni 2,9 %, tak predkladaná novela zákona reflektuje túto skutočnosť úpravou naprieč celým spektrom odplát poskytovaných doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam.
Ďalšou zaujímavou zmenou, ktorá zatraktívňuje systém doplnkového sporenia, je určite i znovuzavedenie daňovej úľavy v podobe nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka do výšky 180 eur ročne, na ktorú účastníkom vznikne nárok po splnení zákonom stanovených podmienok.
V neposlednom rade prináša novela zákona i zmeny v oblasti investovania a riadenia rizík, ktoré reflektujú zmeny, ktoré sa udiali vo finančnom svete v posledných rokoch a optimalizujú možnosti investovania doplnkových dôchodkových spoločností, ako i zavádzajú účinnejší a efektívnejší, efektívnejší systém vnútornej kontroly riadenia rizík.
Toľko úvodom, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

19.6.2013 o 18:09 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:16

Ján Podmanický

Vystúpenie v rozprave 18:19

Július Brocka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, niečo tu nesedí, na začiatok by som chcel povedať, pretože my sme dnes v pléne odsúhlasili, že nebudeme rokovať o zákone ministra Richtera o kolektívnom vyjednávaní, pretože pán minister je chorý, a súhlasili sme, plénum aj opozícia, ale napriek tomu pokračujeme v rokovaní o ďalších návrhoch zákonov, ktoré mal predkladať minister Richter. Čiže niečo tu nesedí, ja si myslím, že vláda chce jednou ranou dve muchy vybaviť. Ten zákon, ktorý stiahli teda sme z rokovania o kolektívnom vyjednávaní, na tom zákone nemá záujem práve v čase krízy tá skupina sociálnych partnerov, ktorí chcú viac zamestnávať a ktorí chcú, aby boli na Slovensku lepšie podmienky na zamestnávanie, najmä teraz v čase krízy. A ten zákon naozaj, to bol len, by som povedal, plnenie sľubu strany odborovým bosom a tým, ktorí im pomáhali v kampani, že toto vrátia späť z prvej Ficovej vlády. Ja by som si želal, lebo súhlasím s tým, že sme to stiahli, ale myslím si, že do septembra je málo. Najlepšie by bolo, keby ten návrh vláda úplne stiahla a vôbec ho nepredložila, kým si myslíme, že kríza existuje, finančná, dlhová, lebo to nie je dobrý návrh zákona, a preto by som dal aj taký verejný prísľub, že keby tá vláda stiahla ten zákon úplne, tak by som sa angažoval v poslaneckom klube KDH, aby napríklad sme podporili tento návrh zákona, ktorý predkladá pán minister Borec. Nemám výhrady voči tomu, že ho predkladá pán minister Borec preto, lebo v podstate návrh, ktorý prerokúvame, to je návrh, ktorý nevypracovali ľudia na ministerstve sociálnych vecí. Ja si myslím, že to je tak zložitý a náročný zákon, že museli sa využiť externé zdroje alebo kapacity, a preto v podstate je to jedno, ktorý minister tento návrh zákona predkladá.
Ja by som v úvode chcel povedať, keďže to je prvé čítanie, možno len niekoľko myšlienok, že tretí dôchodkový pilier, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení, hoci je tretí, bol skôr ako druhý dôchodkový pilier. On má takú históriu, že v 90. rokoch, keď sa rušili pracovné kategórie, to bol inštitút v našom dôchodkovom systéme, ktorý garantoval niektorým skupinám zamestnancov vyššie dôchodky, pretože pracovali v sťaženom prostredí, v zdraviu škodlivom prostredí, a keďže vtedy zamestnávatelia a štát nemal na to, aby im primerane zvýšil mzdy, tak oni boli kompenzovaní tým, že mohli odísť skôr do dôchodku alebo odchádzali do dôchodku výhodnejšie, napr. že sa im výhodnejšie dôchodok počítal. A cez tie tzv. pracovné kategórie. A keďže to bol inštitút, ktorý bol umelý, v trhovej ekonomike neudržateľný, tak jednoducho tretí dôchodkový pilier bol práve náhrada v istom zmysle za tie pracovné kategórie. A tretí pilier - tak ako ho poznáme aj teraz -, lebo on bez veľkých zmien vlastne fungoval až do dnešných chvíľ, znamená, že, a vlastne bol to aj lobing predstaviteľov zamestnancov a súhlasili s tým aj zástupcovia zamestnávateľov, že ten zamestnanec, ktorý si zo svojho príjmu odloží časť peňazí na doplnkový dôchodok, tak zamestnávateľ mu doplatí alebo rovnako sa mu bude skladať na jeho doplnkový dôchodok, čiže napr. keby som sa nevracal ku korunám, ale teraz hovoril o eurách, tak kto má 1000-eurový mesačný príjem a 2 % si odvádza na svoje doplnkové dôchodkové sporenie, tak zamestnávateľ mu odvádza 2 %, 20 eur si odvádza zamestnanec, zamestnávateľ rovnakú sumu na jeho doplnkový dôchodok. Čiže k 20 eurám ďalších 20 eur zamestnávateľ. No nikde vám žiadny finančný ústav nezhodnotí vašich 20 eur, ako sa to stane napr. pri doplnkovom dôchodkovom sporení. Doplnkové dôchodkové sporenie bolo doteraz výhodné aj pre správcov, pretože je to dávno, vtedy ešte nebola skúsenosť s tým, ako to je s optimálnymi, by som povedal, výnosmi a za správu týchto prostriedkov, odplata týmto spoločnostiam a bola veľmi, veľmi atraktívna, čiže správcom sa to oplatilo. Keďže sa to oplatilo aj sporiteľom, práve preto výrazné zhodnotenie od zamestnávateľov, a keďže ministri sociálnych vecí alebo ekonomickí ministri predchádzajúcich vlád boli zamestnaní inými problémami, tak tento tretí pilier bol tak akoby bokom pozornosti a záujmu, čo najmä dnes v ťažkých časoch sa ukazuje, že už nemôže tak ďalej byť, pretože je to nevyvážené, aby na jednej strane napríklad štát umožňoval niekomu takto zarábať, teraz myslím tým aj správcov, aj sporiteľov, a na inej strane iným, ktorí potrebujú väčšiu pomoc, tak pre tých štát nemá. A keďže už máme aj skúsenosť z fungovania s kapitálovými trhmi, vieme, ako to funguje pri zhodnocovaní prostriedkov cez druhý pilier, tak jednoducho využitím skúsenosti z druhého, ktoré sa premietli do novely tohoto zákona, môžeme upratať aj tretí pilier. Čiže mne sa to, ja som teda rád, že sa ideme aj tretiemu pilieru venovať. A aj keď vláda hovorí, že chce ho zatraktívniť a prišla s myšlienkou, ktorá je taká, by som povedal, trošku populistická, že opäť sa zavádza to, čo bývalá pravicová vláda zrušila, že aby prilákala nových klientov do tretieho doplnkového piliera, tak budú mať daňovú úľavu napríklad. Ja si myslím, že to je teda smiešne, smiešne aj z pohľadu veľkosti tej úľavy, a ja si myslím, že ten tretí pilier takúto ani nepotrebuje. Očakávam, že do druhého čítania kým to prejde, tak sa ešte budú obce viac ozývať, že je to siahanie na ich príjmy, pretože cez daň z príjmov, to znamená, že ich výnosy budú mierne nižšie, aj keď ten dopad na verejné financie nie je v miliónoch, je možno v sto tisícoch eur, takže práve preto, že 180 eur nezdaniteľné minimum za celý rok deleno 12, čiže 15 eur nie je nižšia daň, ale nezdaniteľné minimum, čiže daň z toho je 3 eurá aj niečo, no čiže to kvôli tomu určite nezačnú ľudia húfne vstupovať do tretieho dôchodkového piliera.
Skôr to beriem, že to je taký symbol a neviem, či to nie je tak aj na truc, že pravicová vláda to zrušila, lebo teda šetriť treba a mali by sme okresávať všetky výdavky, ktoré sú zbytočné, ktoré sú neefektívne, nehovoriac o tom, že na to štát ani nemá. Aj preto, že tretí pilier, to nie je jediná forma zabezpečenia na starobu. Sú rôzne formy. Sú dneska ľudia rôznym spôsobom, tí, ktorí sa zodpovedne stavajú k svojej budúcnosti, aj k starobe, tak kto môže, má aj životné poistenie, iní majú stavebné sporenie, investujú do nehnuteľností, investujú do vzdelania, investujú do umenia teraz s vidinou, že to sú veci, ktoré nestrácajú na hodnote v budúcnosti, a že keď sa človek, keď tie veci speňaží, tak môže si takto pomôcť k dôchodku, niekto investuje do detí, že sa deti, teda spolieha sa na to, že deti sa o neho postarajú a v našej spoločnosti sú aj ľudia, ktorí sa spoliehajú na Pána Boha. Že aj ten sa postará, napríklad tí, ktorí žijú veľmi nezištne a venujú sa proste šíreniu alebo obetujú celý svoj život v prostredí, kam nedostanete ľudí za peniaze.
Čiže tých možností je viacero a ja si myslím, že štát by mal vytvárať také spravodlivé prostredie, to znamená, mal by podporovať všetky formy a ľudia by si mali sami vybrať. Je teraz tak alebo taká situácia, že niekto ťaží zo všetkých výhod. Viete, že ťaží z podpory hypotekárnych úverov, ťaží z podpory stavebného sporenia, ťaží z podpory tretieho piliera, ťaží z podpory životného poistenia, možno že v druhom čítaní presadí niekto, že aj životné poistenie treba bonifikovať, niekto ťaží z toho, že štát za neho platí na dôchodok poistné odvody, proste niekto má všetky tie výhody a sú nevyvážené a ja si myslím, že teraz je ten čas, že opozícia nebude kritizovať vládu za to, že robí aj nepopulárne opatrenia, keď sú správne, rozumné a spravodlivé.
Nemám zásadné výhrady voči tomuto návrhu a do druhého čítania verím, že prejde, a v druhom čítaní Kresťanskodemokratické hnutie určite príde s pozmeňovacími návrhmi, ktoré ho môžu ešte vylepšiť. Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2013 o 18:19 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:30

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, je veľká škoda, že tu nie je pán minister Richter, je mi zároveň ľúto, že sa mu stala takáto nešťastná udalosť, autonehoda, za ktorú nemôže, a nemáme ho tu teraz prítomného v sále, pán minister spravodlivosti Borec ho teda zastupuje.
Pán kolega Brocka už povedal k tomu svojich pár slov, ja chcem povedať trošku inak. Keby sa urobila určitá hitparáda návrhov zákonov z dielne ministerstva práce v tomto volebnom období, tak tento návrh zákona by bol u mňa jednoznačne na 1. mieste a potom dlho, dlho nič. Je to skutočne dobrý návrh. Som rád, že tretí pilier bude takýmto spôsobom modifikovaný, samozrejme, dá sa debatovať o mnohých ustanoveniach zákona, ktoré by možno mohli byť lepšie, ale to je, samozrejme, možno subjektívny môj názor. Toto novela mala byť už dávno na stole, tak ako pán kolega Brocka hovoril, vždy ministri vrátane mňa mali množstvo, množstvo iných povinností, venovali sa iným problémom v tomto komplikovanom rezorte. Takže dobre, že konečne tu máme zásadnú novelu zákona o treťom dôchodkovom pilieri. Ja pripomeniem niektoré najdôležitejšie body, ktoré sú možno troška kontraverzné.
Je to sprísnenie podmienok vyplácania týchto dôchodkov, kde doteraz napr. stačilo dosiahnuť 55 rokov veku a za podmienky splnených desiatich rokov sporenia bolo možné už čerpať dávku. To mohlo pomôcť možno ľuďom vo vyššom veku v prípade straty zamestnania, zníženia príjmov. Táto novela striktne trvá, vlastne prináša pravidlo dosiahnutia dôchodkového, resp. veku pre predčasný starobný dôchodok, čo môže niektorých ľudí možno poškodiť. Je to diskutabilné, ale je to fakt.
Ďalšia taká zásadná zmena je zrušenie odstupného. Čiže keď niekto bol v ťažkej finančnej situácii, mal tu nasporené určité prostriedky, mohol si týmto spôsobom pomôcť tým, že zrušil jednoducho svoju účasť v treťom pilieri, a tak prišiel k finančným prostriedkom. Negatívnym faktom na tom ale bolo to, že 20 % prostriedkov si ponechala dôchodková spoločnosť, čo tiež nebolo fajn. Tu máme, naopak, možnosť predčasného výberu prostriedkov, ktoré si sporiteľ nasporil, čiže nie zamestnávateľ, ale sporiteľ, čiže do istej miery je to nahradené týmto inštitútom. Z tohto pohľadu to možno aj je lepšie, ako to by možno chcelo dlhšiu diskusiu.
Veľkým pozitívom z môjho pohľadu je zrušenie tých nešťastných administratívne neprehľadných pre sporiteľov dávkových plánov. Takto to bude lepšie, ako je to v návrhu. Zároveň sa zlepší informovanosť ďalšími opatreniami, čiže sporitelia budú lepšie vedieť, čo sa vlastne s ich prostriedkami deje a, samozrejme, veľkým pozitívom sú znížené poplatky, znížené odplaty v prospech správcov, ale v neprospech sporiteľov, v neprospech občanov. Takže to je výborné. Výborné opatrenie je aj možnosť sporiť si vo viacerých dôchodkových fondoch, čiže tu sa kopíruje tá idea, ktorá sa presadila pred dvoma rokmi v druhom dôchodkom pilieri. Takisto som rád.
Rád som aj novým možnostiam investovania, to že sa zavádzajú rôzne nástroje, ktoré sú prebraté z tých najlepších skúseností z pohľadu kolektívneho investovania, ako je napr. systém riadenia rizík, a určite pozitívne je aj zvýšenie pozície regulátora, posilnenie pozície Národnej banky Slovenska v tomto systéme.
Tu chcem povedať jednu myšlienku, ktorú mi vnukol kolega Kaník, tu už nie je, ale mal dobrý postreh, čiže budem to tlmočiť, túto jeho myšlienku. Zaujímavé je, že pokiaľ išlo o druhý pilier, tak donedávna druhý pilier bol dosť zásadným dejiskom politického boja pravica - ľavica, resp. SMER verzus súčasná opozícia, kde napr. SMER veľmi tvrdo argumentoval tým, aký je ten druhý pilier pre sporiteľov nevýhodný, správcovské spoločnosti sú zlé, sporiť sa neoplatí, je to nanič. Tak zaznievali tak medzi riadkami náznaky, že by to bolo dobré aj zrušiť. Pokiaľ ide o tretí pilier, tak tu sa takýto ideologický, lebo je to ideologický, žiadny iný takýto súboj sa nekoná. No zo strany stredopravých strán súčasných opozičných to je úplne prirodzené, pretože tak ako podporujeme existenciu druhého piliera, podporujeme aj existenciu tretieho piliera a ja osobne, kade chodím, tade ľuďom odporúčam, sporte si na dôchodok, pretože ten dôchodok, ten dôchodkový vek raz príde, zostanete bez financií, bude sa vám žiť ťažko, preto si treba sporiť. Preto treba podporiť aj tretí aj druhý pilier. Čiže je mi veľmi ľúto, keď sa takto vrátim trošku dozadu v čase, že tak ako tu je súzvuk tých pár ľudí, ktorí sú tu z jednej-druhej strany a chceme všetci podporiť tretí pilier, že pokiaľ šlo o druhý pilier, tak až do minulej jesene, to bolo kolbište politického boja a trošku to posuniem, preto som rád, že aj pokiaľ ide o druhý pilier, schádzame sa hoci nepravidelne a hoci sme sa už dva mesiace nevideli, schádzame sa ako určitá prierezová pracovná skupina ľudí, ktorí do toho vedia, čo povedať, s pánom štátnym tajomníkom Burianom a pomaly ale verím, že iste pripravujeme návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme, kde teda všetci zo všetkých strán uznáme dôležitosť a pozíciu druhého dôchodkového piliera.
Dobre, vrátim sa ale k tretiemu pilieru, k zákonu, ktorý máme tu v rozprave. Ešte pokiaľ ide o to daňové zvýhodnenie, neodpustím si podpichnúť, tých 180 eur zníženia základu dane je zníženie základu dane. Z hľadiska samotnej nižšej dane to v prepočte znamená daň nižšiu o 34,20. Čiže v podstate je to tá suma plus-mínus, ktorú živnostník platí na vyšších odvodoch každý mesiac do Sociálnej, zdravotnej poisťovne, neodpustím si teda poznámku, že toto je taká malá kostička, aby teda bolo o čom hovoriť, pán minister Richter, aby mal o čom hovoriť, že oni predsa dane nezvyšujú, odvody nezvyšujú, ale aj znižujú, lebo zaviedli takúto úžasnú veľmi dôležitú daňovú úľavu, 34,20 ušetrí na dani ten, kto je v treťom pilieri. Ako naozaj, klobúk dole pri tej jednej miliarde eur, ktorú ročne vytiahnete od občanov Slovenskej republiky deštrukciou druhého piliera, zvýšením daní a odvodov, tých 34,20 je naozaj, nepoviem, že mucha slonovi, to je blška, taká mik, to je taký ten atóm jeden, ten elektrón slonovi, z ktorého by sa mal najesť. Jednoducho toto našich občanov nezachráni a čisté príjmy im nezvýši.
Dobre, táto novela, ak to uzavriem, je v zásade dobrá. Možno v druhom čítaní príde ešte k určitým zlepšeniam, ktoré budem vítať, a som rád, že tento zákon máme v parlamente.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2013 o 18:30 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:38

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega Mihál. Takisto sa stotožňujem s tým, že tento zákon je posunom vpred a naozaj má pomôcť tým, ktorí sú zodpovední voči samým sebe a voči svojim rodinám a sú naučení starať sa o to, aby prežívali nielen v súčasnosti, ale prežili aj v budúcnosti. To znamená, že tí, ktorí pracujú a majú si z čoho odkladať, aby im to bolo umožnené a aby mali tú formu uľahčenia toho sporenia tým, že tú daňovú úľavu dostanú. Áno, je to zatiaľ málo, ale ako som už aj inde povedal, aj po malých krôčikoch sa dá kráčať k cieľu, a toto je jeden takisto z takých malých krôčikov, ako ste hovorili, prídeme do druhého čítania, veci sa dajú určite vylepšiť. Budem rád aj ja, ak budeme môcť spoločne konzultovať tieto veci aj s ministerstvom a naozaj nájsť optimálne riešenie, aby skutočne to tých ľudí motivovalo sporiť si na svoju budúcnosť, do svojho dôchodku.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a takisto podporujem takýto krok. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2013 o 18:38 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:40

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, vzhľadom na pomerne vecnú diskusiu ja len veľmi krátko. Chcem oceniť vystúpenia oboch pánov poslancov, chcem oceniť aj to, že ocenili, že SMER vie pripraviť aj niečo dobré, ja si to veľmi vážim a ja verím, že takto vecne budeme rozprávať aj o iných zákonoch.
Na začiatok chcem vysvetliť, prečo sme stiahli zákon o kolektívnom vyjednávaní a nestiahli sme tieto ostatné zákony. Práve preto, páni poslanci, pretože sme predpokladali, že tento zákon, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení bude vami prijatý pozitívne, že tu nebude nejaká siahodlhá diskusia, na ktorú by bol potrebný, na ktorú by bola potrebná prítomnosť pána ministra, aby vedel zareagovať z pozície rezortu. Takže to bol dôvod, prečo ten zákon o kolektívnom vyjednávaní sa oddialil, aby keď bude v parlamente, aby tu bol prítomný pán minister, takže netreba za tým hľadať niečo iné. Na adresu pána poslanca Brocku chcem len toľko povedať, že zákon alebo návrh zákona vypracovali odborníci na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Národnou bankou Slovenska. Takže neboli pozývané nejaké externé spoločnosti, boli to predovšetkým tieto dve inštitúcie.
Pán poslanec Mihál povedal, že táto novela mala byť už dávno na stole. To je pravda. Myslím si, že treba oceniť, že v podstate po roku fungovania tejto vlády je táto novela na stole a je pripravená veľmi dobre a veľmi kvalitne. Bola tu taká otázka, že sa, alebo taká poznámka, skôr taká neurčitá, že sa sprísňujú podmienky vyplácania. Áno, je to doplnkové dôchodkové sporenie, takže je to určené predovšetkým na to doplnenie tej náhrady príjmu v starobe, čiže to je účel, aby keď človek prestane byť ekonomicky aktívny z dôvodu veku, aby mal ten náhradný príjem lepší. Zároveň však platí zásada, že to, čo sa dohodlo v pôvodných zmluvách, teda tých 55 rokov, to zostáva v platnosti, takže tí pôvodní klienti, ktorí si sporia, tým zostáva tá pôvodná veková hranica.
Čo sa týka druhého piliera, áno, bolo to bojisko v minulom roku, ale správne ste povedali, pán poslanec, že bola to taká ideologická vojna, že možno aj za každú cenu bojovať v tom lete a dokázať, že, používali sa veľmi tvrdé slová, že sa kradnú dôchodky, čo vôbec nebola pravda, napokon prijali sa aj niektoré pozmeňujúce návrhy opozície, ale hlavne, čo ste správne povedali, vedie sa diskusia o ústavnom zákone a ja to chcem opäť oceniť, je to dôkaz vyspelosti našich politikov či z ľavej, alebo z pravej strany, že začíname diskutovať o týchto zásadných veciach v štáte, že ich upravíme konsenzom čo najväčšej skupiny ľudí. Tak by to malo byť možno aj v iných otázkach a toto je dobrý smer a ja si myslím, že treba v tom pokračovať, a verím, že ako objektívne a úprimne vám hovorím, že verím, že bude výsledok, ten ústavný zákon, aby bola stabilita pre našich občanov.
Zníženie základu dane. No, máte pravdu, pán poslanec, nie je to veľa, ale dôležité je, že sa znova zavádza tento inštitút. To je dôležité, že tento inštitút dostávame do celého alebo do tohto zákona a so zlepšovaním sa hospodárskej situácie, verím, že sa bude dvíhať aj tá výška tej daňovej úľavy, čiže treba to podľa mňa oceniť a nie opľuť, lebo je to krok, ktorý ide, ide vpred, je lepší, aj keď je malý, ako povedal pán poslanec Hraško, ale je to pozitívna vec a hlavne zavádza sa tento nový inštitút, resp. staronový inštitút naspäť do tohto zákona a to je pozitívne.
Takže ďakujem veľmi pekne a verím, že v druhom čítaní bude tá diskusia už za prítomnosti pána ministra Richtera a že bude prebiehať v rovnako konštruktívnom duchu. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19.6.2013 o 18:40 hod.

JUDr. PhDr.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video