21. schôdza

Ďakujem pekne. No takže účtovná hodnota akcie znamená, akú hodnotu by získali akcionári v prípade, žeby došlo k likvidácii spoločnosti dnes, v prítomnom čase. A teraz sa dostávame k meritu veci. Ak si teda porovnáme tú trhovú hodnotu akcií, čo som už povedal, je cena kótovaná na Burze cenných papierov a porovnáme si to s účtovnou hodnotou akcií, tak vám poviem možno desať-dvanásť príkladov kľúčových systémových svetových bánk, kde sa tento ukazovateľ nachádza. V prípade Intesy BCI je na hodnote 0,41. Inými slovami: akcie BCI Intesy sa obchodujú na Burze cenných papierov za 40 % tej účtovnej hodnoty akcií, ešte inými slovami: sú podhodnotené dnes na tej burze, lebo kríza. Ten istý ukazovateľ v prípade Société Générale je 0,44, v prípade BNP Paribas 0,62 a v prípade Raiffeisenu rakúskeho 0,61, v prípade Erste Rakúsko 0,74, v prípade KBC 0,7, v prípade Deutche Bank 0,57, v prípade americkej City Bank 0,6, v prípade Bank of Amerika 0,53, v prípade Credit Swissu 0,81, v prípade Santanderu 0,84, v prípade HSBC 1,03. A viete, čo vám ponúka dnes slovenský UniCredit Bank? 1,06. A ja sa pýtam, odkiaľ ste nabrali to, inými slovami ponúka o 6 % viac, ako je účtovná čistá vnútorná hodnota týchto akcií. Tak odkiaľ ste zobrali tvrdenie, pán minister, že ten pomer 1 k 0,2 je nevýhodný, že sa zníži hodnota našich majetkových účastí na novej spoločnosti oproti hodnote majetkovej účasti na súčasnej spoločnosti, teda UniCredit Bank Slovakia? Odkiaľ tieto tvrdenia vlastne vznikli? To si úradníci tak na ministerstve vycucali z prsta, že ideme hlasovať proti, lebo sme proti takémuto zlúčeniu?
A teraz vám možno pokúsim pošepnúť odpovede na, na tieto otázky. Presne ako ste povedali v zdôvodnení, chystáte sa urobiť tri kroky. Po prvé spracovať privatizačný projekt. Trošku ma zamrazilo, že ideme robiť privatizačný projekt na 0,37 % akcií v akciovej spoločnosti UniCredit Bank Slovakia. Chápem zmysluplnosť privatizačných projektov, keď sa predávalo SPP, elektrárne a ďalšie. Pre tých z vás, ktorí chcú mať absolútne čísla, ideme predávať 140-tisíc kusov akcií, to už som hovoril. UniCredit Bank Slovakia nám ponúka dvanásť, zaokrúhľujem teraz čísla, 12 eur za jeden kus. Nominálna hodnota tých akcií je 6 eur, čo UniCredit Bank Slovakia nám ponúka dvojnásobok nominálnej hodnoty tých akcií. A keď si dáte 140-tisíc kusov krát 12 eur, tak máte vlastne výnos z tohto obchodu v hodnote 1 750 000 eur. My ideme na túto sumičku urobiť privatizačný projekt. Pýtam sa, chceme niekoho nechať zarobiť na privatizačnom projekte, lebo ten nebude zadarmo. A nielen to, my chceme urobiť ešte ďalšiu vec, chceme si nechať spracovať znalecký posudok. Kto ho bude robiť, ten posudok? A bude tiež zadarmo? No, nebude, bude niečo stáť a zrejme to nebude sumička malá.
A po tretie, lebo to sa tak pekne stupňuje. Ak znalecký posudok ukáže, že ponúkaná cena tých 12 eur za kus je neprimeraná, pôjdeme k súdu a budeme sa súdiť. Ja sa pýtam, kdo bude zastupovať záujmy Slovenskej republiky a hlavne za koľko? Lebo to tiež nebude zadarmo. Mám vážne obavy, pán minister, že ak sa takto stretneme po ukončení tejto transakcie, tak cena, ktorú zaplatíte za privatizačný projekt, za znalecký posudok a, nedajbože, že dôjde aj k tomu skutočne súdnemu sporu a konaniu na súde, tak advokátom, ktorí budú zastupovať záujmy Slovenskej republiky, ktorých vyplatíte, súčet týchto troch plnení, som presvedčený o tom, bude vyšší ako 1 750-tisíc eur. Ešte raz. My nejdeme privatizovať elektrárne ani SPP, ideme predať takúto maličkú omrvinku, ideme predať akcie, tie zbytkové, ktoré tam kedysi malo ešte ministerstvo poľnohospodárstva, tak sa vtedy volalo, na pôvodnej Poľnohospodárskej banke a potom cez rôzne fúzie Bank Austria, Creditantstalt, HypoVereinsbank to postupne vzniklo až na UniCredit, no a tam ostala z toho, z tej histórie, z tej genézy taká maličká omrvinka. Ono to číslo sa zdá ohromné, že 140 000 kusov, ale ten kus má nominálnu hodnotu 6 eur. Ponúkajú nám za to 12 eur. Ak sa pozrieme na market value to book value, ponúkajú nám viac, ako je ten istý ukazovateľ v prípade United Bank of Swisserland, jednej z najlepšej momentálne bánk, najzdravšej bánk v Európe. Ponúkajú nám viac, ako je v prípade HSBC, tiež veľmi veľkej systémovej svetovej banke. A my hovoríme nedáme, nepredáme, ponúkate nám málo a my predsa nechceme stratiť vplyv na efektívnom riadení spoločnosti. Akcionár, ktorý vlastní 0,37 percenta základného imania, nechce stratiť efektívny vplyv na riadení.
Tak skúste, pán minister, možno poznáte odpovede na tieto moje otázky. Ja ich ešte pre zosumarizovanie, predsa len zopakujem. Na základe čoho ste dospeli k tvrdeniu, že nám klesne hodnota majetkovej účasti na tej novej spoločnosti, oproti hodnote majetkovej účasti na súčasnej UniCredit Bank Slovakia? Na základe čoho takéto tvrdenie? Z čoho vzniklo. Po druhé. Prečo sa domnievate, že výmenný pomer 1 k 0,2009 je nevýhodný.
A po tretie, skúste si len tak tipnúť, koľko bude stáť privatizačný projekt, koľko bude stáť znalecký posudok a koľko bude stáť prípadné zastupovanie Slovenskej republiky na súdnych sporoch. Mám vážne obavy, že to bude suma vyššia ako je tá, ktorú Slovenská republika z celej transakcie môže dnes získať. To je 1 750 000 eur. Ďakujem pekne.

Vážení prítomní poslanci, pán predseda, pre mňa je zaujímavé, zaujímavý takýto ekonomický exkurz, takáto analýza, ktorú spracoval poslanec Kollár, pretože tá okrem tých dôvodov, nad ktorými som sa aj ja zamyslela na dnešnom hospodárskom výbore, sa pripája k mojim pochybnostiam o zmysluplnosti predkladaného zákona. Ja som sa však ale venovala analýze nie tak z ekonomického hľadiska, ako skôr z hľadiska zmyslu celého tohoto vyradenia majetkovej účasti štátu z UniCredit Banky. Pýtala som sa, ak aj vlastne ten percentuálny podiel majetkovej účasti štátu predstavuje skoro zanedbateľnú časť, 0,37 %, predsa len v tom finančnom vyjadrení, ako tu aj potvrdil v svojom vystúpení pán poslanec Kollár, vo finančnom vyjadrení to predstavuje 1,7 mil. eur a považujúc takýto príjem za príjem kapitálového druhu pre mňa by bolo zaujímavé, ak by sa zisk alebo takýto príjem do štátnej pokladne účelovo viazal na ten segment, v ktorom sa takýto finančný objem vytvoril. Poznám problémy poľnohospodárov, pretože aj v spolupráci s poslancom Martinom Feckom sme uskutočnili niekoľko rokovaní s poľnohospodármi malými, strednými a tí sa v podstate najviac zo všetkého sťažujú práve na nedostatočnú podporu zo strany štátu. A hoci v tom percentuálnom podiele to vyzerá veľmi chabo, v tom finančnom vyjadrení, ja som presvedčená o tom, že ak by sme takúto sumu ponúkli a účelovo viazali z takéhoto prevodu alebo z takéhoto vyradenia majetkovej účasti štátu v konkrétnej UniCredit Banke na konkrétne adresné podporné programy, bola by to jednak obohacujúca dôvodová správa a dával by mi tento návrh zákona nejaký zmysel. V tomto prípade, keď toto účelové viazanie tu nie, tak ako nebolo napríklad aj pri ďaleko väčšom objeme 480 mil. pri núdzových zásobách ropy, mi táto správa aj potom, čo predniesol poslanec Kollár, nedáva žiaden zmysel. Rovnako som sa aj ja pri rokovaní na hospodárskom výbore zamyslela, že ak doteraz niekoľko rokov mal štát a nejakým spôsobom neprehodnocoval štát svoju účasť v UniCredit Banke, prečo odrazu teraz túto účasť spochybňuje. A tu opäť len zdôrazním a podčiarknem to, čo si žiada reálny život a reálna prax, život poľnohospodárov, je to práve nedostatočná podpora možno aj konkrétnych podporných finančných programov, konkrétnych finančných inštitúcií, cez ktoré by segment poľnohospodárstva a možno aj vidiek s tým spojený, cez ktoré by mohol ožiť a mohol by sa rozvíjať. Takže ak štát ruší takýto program a takéto zastúpenie v konkrétnom bankovom alebo finančnom inštitúte, je to pre mňa aj signálom toho, že pokiaľ nemá pripravené nejaké substitučné programy, tak nemá reálny záujem na to, čo sa všeobecne proklamuje, čo mám možnosť vypočuť si nielen na hospodárskom výbore, ale aj na výbore európskych záležitostí, ako veľmi tejto vláde záleží na ozdravení vidieka, na ozdravení poľnohospodárstva, na priamej konkrétnej podpore malým a stredným poľnohospodárom.
Z toho dôvodu taktiež, samozrejme, pochybujem o zmysluplnosti a význame tohto návrhu. Ak má opäť len slúžiť na to, že prekutrávame a presvecujeme všetky komory, v ktorých sa ešte nachádzajú aké-také zdroje, aby sa uvoľnili do štátneho rozpočtu na konsolidáciu verejných zdrojov, na znižovanie štátneho dlhu, tak sa obávam toho, že naozaj v tej čiernej diere, ktorou dnes označujem štátnu pokladňu, sa takéto zdroje znova raz stratia.
Hlásim sa k tomu, aby v druhom čítaní, a ja ten návrh prednesiem možno spoločne aj s poslancom pánom Feckom, aby v druhom čítaní, keď už nič iné, ak sa nezamyslíme nad zmysluplnosťou tohto pripraveného zákona, aby to bolo doplnené aspoň na to účelové viazanie takto získaných príjmov kapitálovej povahy, aby toto bolo použité na rozvojové aktivity a konkrétnu adresnú pomoc poľnohospodárom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, myslím si, že si povedala to, čo som mal aj ja na srdci, a ja by som bol veľmi rád, keby všetky financie, ktoré z príslušného rezortu idú nejakým spôsobom do štátnej kasy, aby sa do tohto rezortu aj vrátili, zvlášť pre poľnohospodárov, ktorí, tvrdím, že sú na chvoste chvosta a v mnohých veciach ťaháme za krátky koniec. Žiaľ, tendencia, ako som mal možnosť sa v nejakých debatách aj s pánom ministrom rozprávať, nie je ružová ani v tomto roku pre našich poľnohospodárov a nebude ani v budúcich, takže stopercentne sa hlásim k tomu, aby to bolo účelovo viazané, a som rád, že pán kolega Kollár dal nám ten exkurz ekonomický, ktorý proste ešte ozrejmuje ďalšie veci a ako spomínal, že to bude sa ešte viacej, ako je z toho, plynú tie rôzne ďalšie náklady, tak si teraz kladiem otázku, že čo to vlastne za tým všetkým by malo byť? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne a poslanci, ja by som len krátko chcel povedať k tým poznámkam, čo tu boli povedané.
Samozrejme, dnešný podiel 0,37 % je dávno postrádajúci zmysel pre ten účel, ktorý asi ministerstvo hospodárstva niekedy na začiatku, ministerstvo pôdohospodárstva malo asi na začiatku, keď vstupovalo do tejto banky, a tá banka vtedy mala presne ten účel, ktorý malo podporovať slovenské poľnohospodárstvo. Tými rôznymi transformáciami a vstupmi rôznych bánk, tak sa tento záujem, samozrejme, rozriedil a komerčný účel banka si určuje sama a, samozrejme, ten je dneska od toho poľnohospodárstva dosť do značnej miery vzdialený a funguje ako klasická, klasická komerčná banka. Ministerstvo pôdohospodárstva dnes tieto aktivity chce využívať modelmi, ktoré štartuje s rozvojovou bankou, kde i má ten štát podiel a môže tieto procesy podporiť.
Privatizácia, ktorá, bohužiaľ, spadá pod tento zákon, tak dáva nám nie celkom šťastné nástroje na to, ako ten proces spraviť, a myslím, že sme v medziach zákona spravili, aj keď ten privatizačný projekt tu zveličene nazývame ako, akože by sme ho museli urobiť ako pri Slovenských elektrárňach, tak myslím si, že ten projekt bude adekvátny tej transakcii, ktorá sa ide robiť a že sa toto, že sa toto, samozrejme, zvládne. Tie procesy, verím, bude riešiť ministerstvo pôdohospodárstva, náš, teda poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Náš rezort je v tejto chvíli predkladateľom názora, ale oni vedú aj rokovania, aj tie diskusie o tom, ja pevne verím, že celý proces zvládnu tak, aby bol ten zisk najväčší. Tieto peniaze prídu do štátneho rozpočtu a samozrejmá vec, štátny rozpočet na poľnohospodárstvo prideľuje peniaze a dúfam, že teda zohľadní aj takýto príjem pri podpore poľnohospodárstva ako takého a týchto projektov.
Takže ja chcem len povedať, no a teraz k tomu, čiastočne k tej výhodnosti a nevýhodnosti. Pravdou je, že aj ten podiel nám poklesol práve tým rozrieďovaním, ako vstupovali tie jednotlivé banky do toho, tak toto je ďalší proste postup a teraz sa ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka rozhodlo, že už to proste, treba ten proces zastaviť. Možnože sa to už mohlo urobiť dávno v minulosti a spravovať štátom takýto, takýto drobný podiel, je podľa mňa neefektívne. Tá hodnota akcií, všetko to pán poslanec spomenul, ja s tým, ja s tým súhlasím. Podľa tých analýz by potom, po zlúčení hodnota tej akcie bola 46 českých korún, čož z toho mi vychádza, že je, že je ten pokles evidentný, a preto sme to aj v tom úvodnom slove spomenuli.
Ale na druhej strane, keby sme, keby sme, samozrejme, tú transakciu opakovali a všetky tie indikátory spomenuli, jak ste, jak ste spomínal, a nechcem sa v tom tromfovať, pán poslanec je veľmi skúsený bankár, takže presne tieto výpočty hodnôt ovláda určite lepšie ako ja, ale myslím si, že tá transakcia je zmysluplná, ju teraz urobiť. A určite ju musíme urobiť tak, aby štát odišiel z tejto transakcie čo najlepšie. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, uvádzam návrh zákona v prvom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a predkladá sa v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala obnoviť význam doplnkového dôchodkového sporenia.
O transformácii doplnkového dôchodkového poistenia na doplnkové dôchodkové sporenie sa za posledných takmer 10 rokov vo väčšine oblastí, ktoré zákon upravuje, okrem oblasti odplát, neuskutočnila výraznejšia zmena.
Predkladaná novela prichádza so zmenami, ktoré reflektujú potrebu úpravy zákona z dôvodu dynamického vývoja externého finančného prostredia, ako i z dôvodu potreby upravenia vlastného interného nastavenia tak, aby bol systém doplnkového dôchodkového sporenia atraktívny pre všetkých, ktorí naň prispievajú, a zároveň plnil účel, na ktorý je určený, a to možnosť pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia získať lepší doplnkový príjem v starobe, ako i v prípade skončenia vykonávania rizikových prác.
Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení prináša zmeny v štyroch hlavných oblastiach, ktorými sú: oblasť dávok vyplácaných v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, ďalej oblasť informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností, potom oblasť investovania a riadenia rizík a napokon ako i celá rada prierezových opatrení vedúca k zatraktívneniu doplnkového dôchodkového poistenia.
Aby systém doplnkového dôchodkového sporenia mohol plniť svoj účel, musí byť dostatočne výkonný a efektívny a musí byť vytvorený predpoklad, aby dávky vyplácané z tohto systému boli naozaj v čo najväčšej miere využívané na lepší príjem účastníka v starobe, resp. po skončení výkonu rizikových prác. V opačnom prípade by išlo nielen o neefektívne narabánie s prostriedkami tých, ktorí do systému doplnkového dôchodkového sporenia priamo prispievajú, ale i s prostriedkami všetkých daňovníkov, ktorí doplnkové dôchodkové sporenie nepriamo podporujú cez daňové úľavy poskytované v rámci tohto systému.
Predkladaná novela zákona preto navrhuje sprísnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného, ako i doplnkového výsluhového dôchodku. Zvýšenie veku, od ktorého sa oba dôchodky vyplácajú tak, aby účastníci čerpali prostriedky v starobe, resp. po skončení výkonu rizikových prác, a nie ešte počas svojho ekonomicky aktívneho obdobia. S tým súvisí zrušenie dávky odstupného, ktorá je nahradená dávkou predčasný výber. Účastník si tak po splnení podmienok môže podobne, ako doteraz, vybrať prostriedky vrátane výnosov, ktoré sám do svojho doplnkového dôchodkového sporenia vložil. Nárok na príspevky zamestnávateľa, pričom ide aj vrátane, o vrátane výnosov plynúcich z týchto príspevkov, získava účastník však až po splnení zákonných podmienok na výplatu ostatných dávok doplnkového dôchodkového sporenia, t. j. najmä v starobe, resp. po skončení vykonávania rizikových prác.
Zrušenie neefektívnych a nepružných dávkových plánov a úprava informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností vedú k zníženiu nákladovosti systému doplnkového dôchodkového sporenia. Informačné povinnosti, ktoré neboli dostatočne adresné a poskytovali účastníkom nízku pridanú hodnotu a zbytočne predražovali tento systém, sú v novele predkladaného zákona nahradené. Príkladom môže byť presun povinností zverejňovania informácií z tlačenej z podoby v periodikách do elektronickej podoby na webových stránkach doplnkových dôchodkových spoločností. Ešte výraznejšou zmenou je však zavedenie dokumentu Kľúčové informácie, ktoré poskytnú účastníkom v prehľadnej a stručnej podobe všetky potrebné informácie, ktoré pre svoje investičné rozhodnutie potrebujú a nahradia ťažkopádny a neadresný dokument Informačný prospekt. Zavedenie dokumentu kľúčových informácií vytvára predpoklad nielen pre lepšiu finančnú gramotnosť účastníkov, ale i pre zvýšenie záujmu aktívnejšie sa starať o svoje prostriedky vložené do doplnkového dôchodkového sporenia. Takýmito zmenami sú i zmena subjektu, ktorý bude určovať výber doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zo zamestnávateľa na zamestnanca, povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti poskytnúť účastníkov pasívny elektronický prístup k svojmu osobnému účtu, ako i povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zabezpečiť pre účastníka možnosť sporiť si vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch súčasne bez potreby uzatvorenia ďalšej účastníckej zmluvy.
Krokom, ktorý vytvára predpoklad pre aktívnejší záujem účastníkov o manažment svojich prostriedkov v doplnkovom dôchodkovom sporení, je i skrátenie obdobia, počas ktorého má doplnková dôchodková spoločnosť nárok na odplatu za prestup z troch rokov od uzatvorenia účastníckej zmluvy na jeden rok, obdobne, ako je tomu i v druhom pilieri.
Predkladaná novela zákona nezostáva len pri úprave odplaty za prestup. Vzhľadom k tomu, že slovenský tretí pilier patrí v porovnaní s obdobnými systémami v rámci Európskej únie k najdrahším, a vzhľadom k tomu, že priemerná čistá výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov i z dôvodu vyšších odplát nedosahuje úroveň inflácie, pre informáciu priemerná výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov za posledných 6 rokov dosiahla 1,4 %, zatiaľ čo priemerná inflácia bola v rovnakom období na úrovni 2,9 %, tak predkladaná novela zákona reflektuje túto skutočnosť úpravou naprieč celým spektrom odplát poskytovaných doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam.
Ďalšou zaujímavou zmenou, ktorá zatraktívňuje systém doplnkového sporenia, je určite i znovuzavedenie daňovej úľavy v podobe nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka do výšky 180 eur ročne, na ktorú účastníkom vznikne nárok po splnení zákonom stanovených podmienok.
V neposlednom rade prináša novela zákona i zmeny v oblasti investovania a riadenia rizík, ktoré reflektujú zmeny, ktoré sa udiali vo finančnom svete v posledných rokoch a optimalizujú možnosti investovania doplnkových dôchodkových spoločností, ako i zavádzajú účinnejší a efektívnejší, efektívnejší systém vnútornej kontroly riadenia rizík.
Toľko úvodom, ďakujem pekne za pozornosť.