21. schôdza

Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj.
Budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti.
Poprosím pána ministra Tomáša Boreca, aby zaujal svoje miesto. Takisto aj pán spravodajca Madej. Vidím, že sú už tu.
Posledným, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Kaník, ktorého tu nevidím, stráca poradie. Keďže bol písomne prihlásený, ešte raz, je posledný, stráca poradie.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy. (Výkrik v sále.) No! Stratili ste poradie, môžete sa prihlásiť do rozpravy ústne. Dávam, dávam, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Poliačik, Mikloško, Muňko, Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, hostia, pán minister, berieme do úvahy, že, teda hovorím za klub SaS, že to nie je komplexná novela Exekučného poriadku, a preto sa vyjadrím iba k tým veciam, ktoré v tejto menšej novele sú.
Musím povedať, že SaS má taký ambivalentný pohľad na riešenia, ktoré ministerstvo prináša. Na jednej strane oceňujeme tri konkrétne body, ktoré sú súčasťou tejto novely, t. j. sprísnenie vykonávania dohľadu ministerstva spravodlivosti nad výkonom exekučnej činnosti, aj presnú úpravu toho, že vymožené peňažné prostriedky musí exekútor viesť oddelene, a zavádza sa lehota sedem dní, ak sa nedohodne inak, na poukázanie peňažných prostriedkov oprávnenému, a stanovenie, v akom rozsahu sa uspokoja nároky na trovy exekúcie pri čiastočnom vymožení pohľadávky.
Sme si vedomí toho, že presne v tejto veci boli hlavne v poslednej dobe problémy a exekútori zneužívali možnosť ponechávať prostriedky na svojich účtoch. Bohviečo s nimi robili, nebolo to ani vo verejnom záujme, ani v záujme účastníkov exekučného konania. A berieme preto túto úpravu za pozitívny krok.
Takisto podrobnú úpravu vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti komorou exekútorov berieme za pozitívum, pretože práve tie typy povolaní, ako sú exekútori, notári alebo advokáti, vyžadujú veľmi striktné dodržiavanie zákonov, lebo oni sami sú predstaviteľmi toho, čo zákon na Slovensku má znamenať, a čím menšia vôľa pre ich svojvôľu v prípade, že vymedzené pravidlá zneužívajú, tým lepšie pre právny štát ako taký.
Sú tu ale dve zmeny v zákone, ktoré musím povedať, že nie úplne chápeme. Už pri zákone o, keď sme sa bavili o advokátoch, tak sme sa bavili o tom, že ako by mala byť nastavená sloboda trhu, lebo aj toto je trh, na ktorom nejaké subjekty podnikajú, a pán Hrušovský síce tvrdí, že za každé volebné obdobie strávené v ústavnoprávnom výbore by mal človek, aj ktorý nie je právnik, dostať minimálne magisterskú úroveň právnického vzdelania, ale teda ja som ešte celé volebné neodslúžil, teda ešte nie som právnik, teda sa viacej budem pýtať ako konštatovať.
A moje otázky teda sú: ak porovnáme náročnosť advokátskeho povolania s exekútorským povolaním, potom nemá podľa nás opodstatnenie predlžovanie praxe exekútorského koncipienta, pretože advokát má oveľa širší záber, čo sa týka práva, ktoré má vykonávať, než exekútor. Ten v podstate sa musí naučiť právo, ktoré sa týka exekučného konania, a moc viacej toho nepotrebuje. Preto nie úplne chápeme predĺženie potreby praxe na päť rokov. Boli sme, doteraz teda sme v tom, že tri roky sú viac ako dosť na to, aby ten svoj obsah a rozsah znalostí zákona zvládol, plus to, že potrebuje úspešne zložiť skúšku. V prípade, že sa nájde koncipient, ktorý by nebol schopný ten rozsah práva zvládnuť, tak sa to na tej skúške ukáže a tá príprava sa mu predĺži automaticky bez toho, aby sme mu to museli dávať zákonom. To znamená, my tie tri roky považujeme za dostatočný čas a ocenili by sme oveľa poctivejšiu argumentáciu v prospech predĺženia, predĺženia tejto lehoty. Možno pani Kučerová ako človek z praxe by mohla vo faktickej poznámke objasniť viacej do hĺbky, či je problém s tým, že exekútorskí koncipienti nezvládajú počas troch rokov pripraviť sa svedomito na svoje budúce povolanie, alebo je to iba tlak komory na to, aby sa uzatváralo prostredie a nevpúšťali sa noví exekútori na trh.
Takisto argumentácia ministerstva pri zvyšovaní praxe advokátskych koncipientov je, že sudcom sa môže stať človek až po dosiahnutí veku 30 rokov, čo ale nedáva nám úplne zmysel, pretože málokto má v súčasnosti vo veku 30 rokov sedemročnú prax. Navyše, v porovnaní so sudcom alebo advokátom exekútor musí opäť zvládať menšiu časť právnej matérie, aj keď je orgánom verejnej moci nad exekučnou činnosťou prostredníctvom rozhodovania o poverení na vykonanie exekúcie, rozhodovania o námietkach vykonávajú, dohľad, súdy. Takže opäť nechápeme, prečo by bolo potrebné vlastne zrazu dávať tak veľký čas a tak prísne obmedzenia na vstup na trh v podstate s vykonávaním exekúcií ako takých.
Ďalšia vec, ktorá nás trošku vyrušila a vôbec nie je spomenutá v dôvodovej správe k tejto novele, je numerus clausus na počet exekútorov. Samotný oprávnený vyberá exekútora, ktorý, ktorý má vlastne zodpovedať za vymoženie jeho pohľadávky, a preto považujeme za prirodzené, že čím má väčší výber, tým vyššia je konkurencia a tým lepšie sa môže rozhodnúť o tom, kto bude v jeho záujme konať. Nie sme si vedomí toho, že by počet exekútorov nejakým brutálnym spôsobom jednak zvyšoval náklady štátu, alebo by vďaka počtu exekútorov sa nejakým spôsobom deformovalo to právnické prostredie. A preto by som ocenil, keď už to vysvetlenie nie je v dôvodovej správe, aby buď pán minister, alebo opäť pani kolegyňa Kučerová, ku ktorej teda mám rešpekt ako k človeku, ktorý v tejto oblasti dlhé roky pracuje, mohli vysvetliť, že prečo je potrebné obmedzovať, obmedzovať trh a reštriktívne stanoviť maximálny počet exekútorov, ktorí sú pridelení jednému súdu.
Máme totiž za to, že exekútorská činnosť je istý druh slobodného povolania a podnikania. Sú to ľudia, ktorí musia platiť daň z pridanej hodnoty. To znamená, že ak nie je jasný dôvod vo verejnom záujme, prečo by sme mali to prostredie... (Vystupujúci sa odmlčal, počúva predkladateľa.) Preto hovorím o istom druhu, že sa dá to pripodobniť. A preto ja chápem, že je to osobitý, osobitý druh možno podnikania, alebo ak hovoríte, že Ústavný súd rozhodol, že to podnikanie nie je, stále sa môžeme baviť o trhu. A trh ako taký má byť regulovaný iba vtedy, keď je tam verejný záujem. Ja hovorím, vysvetlenie ocením.
Vrátim sa ešte k téme, ktorú načrtol pán kolega Hlina. Ja som si vedomý toho, že v súvislosti s exekúciami, zvlášť pri nebankovkách, je povyk, že je to spoločensky horúca téma, ktorá vyžaduje nejaké riešenia. Nejaké riešenia už spomenula kolegyňa Žitňanská, ktoré sa netýkajú konkrétne tohto zákona, a je treba chápať teda problém exekúcií v širšom kontexte a možno na úrovni vyhlášok alebo na úrovni iných zákonov upraviť niektoré pravidlá tak, aby opäť exekútori jednak nezneužívali svoju pozíciu, ale aj na to, aby exekvovaný majetok nepresahoval v tak výraznej miere vlastne samotnú pohľadávku a neznamenal tragédie v ľudských životoch.
Keď sa ale pozrieme na to, že čo sa konkrétne na tých súdoch deje, môj kolega z SaS Ivan Novoroľník je sám sudcom a poslal mi, a koniec koncov ju aj zverejnil na svojom blogu (Reakcia z pléna.), vysvetlím neskôr, poslal mi štatistiku, koľko (Hlas spravodajcu.), koľko má samotných nápadov. Vysvetlím (Hlas spravodajcu.), vysvetlím neskôr (Hlas spravodajcu.). No dobre, tak vysvetlím ti to neskôr, keď ťa to zaujalo. Hovorím o tej štatistike samotnej teraz. (Hlas spravodajcu.) Zo Sociálnej poisťovne exekučných vecí má 30 od februára, zdravotná poisťovňa 45, pokuty 33, dopravný podnik 9 prípadov, mobilný operátor 23 prípadov, platby za bývanie 23, poistky deväťkrát, hypotéky, prečerpané kreditky a nesplácané úvery päťkrát, nemenovaná vymáhacia agentúra, ktorá robí štandardne pre Slovenskú sporiteľňu, hlavne staršie prípady, pätnásťkrát a nebankové subjekty trikrát. Z tých 212 vlastne exekučných konaní, ktoré on mal na starosti, len tri sa týkali nebankových subjektov. Čo áno, stále potvrdzuje, že ten problém môže byť horúci a je ho potrebné riešiť, len jeho rozsah nie je zďaleka taký, ako by na prvý pohľad mohlo sa zdať z toho, akým spôsobom sa o týchto veciach hovorí.
Takže som za to, aby sa pravidlá ohľadom exekúcie riešili, aby nedochádzalo k tragédiám na úrovni jednotlivých prípadov, ale zároveň je potrebné dbať na to, aby sme kvôli jednému alebo dvom percentám exekúcií celkových nedeformovali prostredie exekúcií ako takých.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, páni poslanci Madej, Zajac a Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Madej.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ďakujem za príspevok, ktorý beriem do istej miery samozrejme konštruktívne z hľadiska, z hľadiska toho, čo ste uvádzali.
Pokiaľ ide o jednotlivé právnické profesie, tak myslím si, že tam v rámci vyváženosti by mali byť rovnaké podmienky k prístupu ku skúškam. A z hľadiska tej kvalifikácie toho exekútora, no ja si dovolím povedať toľko, že exekučným titulom je aj rozsudok o rozvode manželstva, pretože súčasťou tohto rozhodnutia môžu byť a môže byť aj výrok o plnení výživného. Rozsudkom, ktorý je exekučný titul, môže byť aj rozsudok vo veci nehnuteľnosti, kde sa vypláca kúpna cena a tak ďalej. Exekučným titulom môže byť rozsudok z akejkoľvek oblasti práva, dokonca myslím si, že aj v adhéznom konaní trestný rozsudok, kde sa odsudzuje aj na náhradu škody. To znamená, ten exekútor musí poznať všetky právne odvetvia na to, aby kvalifikovane mohol pracovať s konkrétnym exekučným titulom. Musí poznať obchodné právo, občianske právo, hmotné právo o tom, ako zaniká pohľadávka tak podľa obchodného práva, podľa občianskeho práva. Musí poznať spôsob určenia úrokov z omeškania, všetky rôzne súvislostí, nechcem povedať, ale všetko so všetkým súvisí.
Jedno, čo ma vyrušilo vo vašom príhovore, je, keď ste sudcu, ktorého meno si nepamätám, je to v prepise, titulovali náš kolega z SaS. Buď ste ublížili tomuto kolegovi, alebo treba to poopraviť, lebo sudca nesmie byť členom politickej strany alebo hnutia. A prvýkrát som počul, že tu je sudca členom alebo kolegom z SaS. Veľký pozor na to a veľký pozor aj pre tohto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

Pán kolega, vo svojom vystúpení ste hovorili určité štatistiky. Ja zopakujem to, čo som hovoril pri zákone o spotrebiteľských úveroch. Pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti povedala, minulý rok 582 000 začatých exekučných konaní, z toho väčšina od nebankových subjektov.
V týchto dňoch som si pozrel reportáž v relácii Občan za dverami. Tam znova pani štátna tajomníčka povedala, 30 tisíc dôchodcov je dnes exekvovaných, návrh je na ďalších 42 tisíc, väčšina od nebankových subjektov. To sú alarmujúce čísla. Súdy sú zahltené týmito exekučnými podaniami. Štát v takom prípade musí zasiahnuť. Štát reguluje predaj, teda napríklad zbraní a ďalšie veci, štát musí v takom prípade určiť hranicu, kde je miera ročných percentuálnych nákladov týchto nebankových subjektov. Ja som taký návrh zákona dal.
Štát musí, som presvedčený o tom, že chrániť slabšieho. Majú právo aj tieto subjekty na spravodlivosť, na spravodlivý rozsudok, na vymáhanie svojich pohľadávok, ale na druhej strane nemôže to ísť do takej miery, že 30 tisíc, možno 70 tisíc dôchodcov tu bude žiť zo 60 % životného minima. To znamená zo 116 eur. Toto sa musí zmeniť, štát musí určiť hornú hranicu úrokov pri týchto spotrebiteľských úveroch a štát musí toto životné minimum zmeniť. Ľudia nedokážu žiť zo 116 eur mesačne.