21. schôdza

Pán kolega, ja veľmi dobre rozumiem vašim argumentom a plne ich rešpektujem. Zastupujete určité spektrum občanov Slovenska a vyjadrujete úplne legitímne ich názor. Ja to poviem kolektívne, my za stranu SaS zastupujeme možno inú skupinu ľudí, ktorí majú takisto právo na svoj názor, a náš názor je možné vyjadriť tak veľmi jednoducho, presadzujeme viac slobody jednotlivca a menej zviazaní a povinností a štátom dirigovaných pravidiel tam, kde jednoducho nemusia byť. A tento prípad, tento proces, resp. tento návrh je jednou z tak, z kamienkov takej malej mozaiky, ktorú by sme radi poskladali a dali tomuto národu, týmto ľuďom viac slobody v tomto priestore.
Pán kolega Brocka, nemal by som reagovať na predrečníka, ale pán kolega Brocka hovorí, že chce byť dobrým príkladom pre svojich vnukov, vnúčatá, veď nikto mu v tom nebráni. Nikto nikoho nenúti, aby sa rozvádzal, ale keď už je to manželstvo v troskách, keď neplní svoju funkciu, keď je to manželstvo bezdetné, resp. deti sú odrastené, nie je žiadny dôvod, aby sme nejakými administratívnymi prekážkami, ktoré aj tak v praxi sú neúčinné, pretože tak ako to bolo niekoľkokrát povedané, súdy napokon to manželstvo v drvivej väčšine prípadov aj tak rozvedú. Je úplne zbytočné tomuto klásť nejaké administratívne prekážky, dostávať týchto ľudí do traumatických situácií. Kto si to neskúsil, tak možno neuverí, kto si to skúsil, tak vie, o čom je reč.

Ďakujem za slovo. Tu bude naozaj zase veľa emócií. Ono je to tak možno, určite, však máme právo každý na iný ten názor, ale bezdetné manželstvo nie je menejcenné alebo menej hodnotné, tak ako to predkladatelia tuná predkladajú, ale je to v tom kontexte. Lebo môžem sa ja na základe dohody dohodnúť. Manželstvo je naozaj úžasnou inštitúciou, ktorá nemá súvislosť s nijakým náboženstvom, ale je to jednoducho ľudstvom overená skutočnosť. Sú to fakty, ktoré tuná sú, a práve to šťastie a pocit toho šťastia, bezpečia a lásky skrze manželstvo prežívajú tieto deti. Ak deti vidia, že ich rodičia sa milujú a majú sa radi, tak aj tie deti sú vychovávané a užitočné pre spoločnosť. Naozaj sú to zdatní jedinci aj psychicky.
Pán kolega spomínal tuná svojho otca ako súdneho znalca, psychiatra, ja som si prečítal tú publikáciu jeho, tak som si trošku vytvoril aj obraz o jeho otcovi a rodine. Bol to vzácny človek, bola to vzácna jedinečná osobnosť a naozaj nemal ľahkú úlohu ako súdny znalec, keď mal ako psychiater rozhodnúť, komu prisúdiť deti. To sa týka zase manželstva, kde sú deti.
Dieťa ukáže na svojho otca, patrí mi, to je môj otec a na svoju matku takisto ukáže, patrí mi. A veľmi pekne to aj povedal tej žene, že je povinná v úcte vychovávať svoje deti k svojmu, k otcovi, k ich otcovi a k svojmu, keď aj bývalému, manželovi, ktorí sa rozviedli, ale tá úcta je tu dôležitá, aj keď tí manželia, že by sa rozviedli, tak v takejto úcte majú byť tieto deti vychovávané. Ak táto úcta tu chýba, tak sú to decká, ktoré vyrastajú v rodinách neúplných.

Ja len krátko. Rozumiem kolegovi Sulíkovi aj Mihálovi, že naozaj tá filozofia rozvodu je u nich motivovaná úplne iným spôsobom a predstavujú si minimálnu ingerenciu štátu do čohokoľvek. Obávam sa ale, že tu sme v takom zvláštnom paradoxe, že tá i tá manželská alebo tá rodinná jednotka je súčasťou spoločenského organizmu a popritom, že nechceme, aby štát ingeroval, mali by sme sa zaujímať o zdravie tohoto národného spoločenského organizmu. Preto som povedal, že tie trendy skôr ho poškodzujú, než by mu pomáhali, a nedá sa to oddeliť.
Pokiaľ ide o kolegyňu Nicholsonovú, ja viem, vy ste senzibilný človek. Ja dokonca si myslím, že vy sa ani nerozvediete, jako ten vnútorný rozmer toho vášho maratónstva jednoducho cítim. Ak vás môžem poprosiť, skúste to ešte nejak reštartovať, podľa mňa aj ten chlap stojí za to a vy bezo sporu. (Potlesk.)
A pokiaľ, pokiaľ, pokiaľ ešte môžem k spontánnej reakcii pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, ja som sa, myslím, že som neurážal, expresivita je môj štýl a viete, že keby som to hodnotil rovnakou mierou, poviem, že všetky vaše vystúpenia, ktoré som tu doteraz počul, boli nudné a fádne ako bratislavské žemle. Ale nebudem to robiť, nie je to môj štýl. Buďte taká láskavá a môj štýl a môj spôsob vyjadrovania rešpektujte.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko zareagujem, lebo Marián v rámci, v rámci teda svetonázorových sporov je niečo, čo si nikdy nenechám ujsť. (Ruch v sále. Krátka pauza.)
Hovoril si, pán kolega, o tom, že v rámci tvojej paradigmy konáš tak alebo onak. Potom si spomínal kánonické právo. No len to je presne to, kam vlastne tá argumentácia, o ktorej si hovoril, podľa mňa patrí. Patrí do komunity, patrí do cirkvi, patrí tam, kde tá paradigma je spoločnou paradigmou všetkých, a zároveň, kde to právo platí pre všetkých zúčastnených, ktorí sú súčasťou tej komunity. A tam, samozrejme, celá tvoja argumentácia, s ktorou si prišiel, je absolútne legitímna, zmysluplná a má tam svoj priestor. Ale my tu tvoríme pravidlá pre všetkých. Aj pre ľudí, ktorí majú inú paradigmu, ako máš ty, a musíme na nich prihliadať. Aj pre ľudí, pre ktorých kánonické právo neplatí, a musíme na nich prihliadať. Preto to, čo si tu prezentoval, je dobrá reč pre dobrého kňaza v dobrom kostole alebo na stretnutí kresťanských spoločenstiev, lebo tam je jej miesto, a tam naozaj čím viac bude robiť to, čím viac budú ľudia robiť to, čo si tu prezentoval, tým budú tie komunity zdravšie. Zároveň ale musíme rešpektovať, že my ako poslanci Národnej rady vytvárame pravidlá aj pre ľudí neveriacich, aj pre ľudí, pre ktorých, ako sa hovorí, manželstvo nie je uzatvárané v nebi, pre ktorých je manželstvo normálnym civilným zväzkom, ktorý má svoj začiatok a môže mať svoj koniec. A pre týchto ľudí by sme mali umožniť, aby ak sa necítia povinní štátu, ktorý je umelým modelom, ktorý nie je nejakou metafyzickou bytosťou, ak sa necítia štátu povinní vysvetľovať, prečo chcú ísť od seba, mali by sme im to umožniť.
V prípade, že sú kresťania, ešte stále by to mali vysvetľovať svojmu kňazovi. (Reakcia z pléna.)Tomu, tomu, to, tomu, nie je. Áno, ale stále, stále, pán kolega, tam máte tie zbytočné, traumatizujúce otázky sudcu na spoločný život, poslednú súlož, kedy boli naposledy niekde vonku. To sú všetko veci, ktoré tých ľudí traumatizujú, a nemuseli by byť, lebo sa ten sudca do toho nemá, čo starať.
Hovoril si, pán kolega, o tom, že sa ide popraviť láska. Ja tvrdím, že to tak nie je. Veľmi dobre vieme, že láska má niekoľko podôb. Máme eros, ktorý je základom manželského spolužitia, ale máme tiež lásku v podobe fília a máme tiež lásku v podobe agapé. A tu ide o jej transformáciu. Od eros k fília. Od toho, aby sme... (reakcie z pléna), ale čo je ich, prečo pán Kvasnička... (Reakcia z pléna.)
Prečo by som nemohol z pozície filozofa reagovať na pozíciu, ktorú tu mal pán Kvasnička... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

A je to veľmi jednoduchá... (Reakcia z pléna.) Sklapni, Alojz, prosím ťa! Nechaj ma dorozprávať. Tu ide o jednoduchú vec. Aby sa umožnilo, že ľudia, ktorí mali predtým vášnivý vzťah, mohli prejsť normálne do nejakého vzťahu priateľského. A všetky tie traumatizujúce udalosti, ktoré sa odohrávajú na tom súde, tomu môžu zabrániť. Môžu to vyšpikovať do situácie, kde už ani fília nebude možná. A príklad, ktorý spomínala kolegyňa Nicholsonová, je jasným príkladom, že to ide.
A možno pri niektorých takýchto pároch, kde sa prirodzene prejde od eros k fília, by ten súd mohol tam vraziť taký štep, že už sa k tomu nedokážu vrátiť, a tomu chceme zabrániť. Ak tam nie sú deti, o ktoré sa treba postarať, alebo ak sú tak veľké, že sa dokážu o seba postarať sami, nechajme, prosím, to rozhodnutie, na tých dvoch samostatných, dospelých ľuďoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás pekne, ja sa, vôbec som chcel obísť túto tému, ja sa predsa len prihlásim. No tá neskromná ambícia niekoho sa pasovať, že niečím je, no to už naozaj tu už potom hocikto môže o sebe povedať hocičo.
Vážení kolegovia, keď podpíšete zmluvu s operátorom na dva roky, tak tam je to obťažujúce. Tak nepodpisujte, viete. To je presne to, že na čo sa potom ženíte, keď sa, rozumiete, to je, je to, iné úkony sú obťažujúce. Je to, áno, možno pre niekoho obťažujúce, ale, prosím vás pekne, keď to uznáme, že to sa vyvíjalo historicky nejako v tom civilizačnom procese, veď civilizácia je postavená na rituáloch určitým spôsobom. Ritualizovaním určitých činností sa tie civilizácie vytvárali a jedna z ritualizovaných činností je aj manželstvo a rodina. Prosím vás pekne, keď si v Orangei spravíte zmluvu, tak je to tiež obťažujúce. Tak ja nechápem, táto vaša sloboda, táto kultúra uzabávať sa k smrti. Však, prosím vás, vy sa uzabávajte. Keď raz v tomto parlamente bude, ak je to vašou agendou, raz možno, keď to takto pôjde, tu bude strana priateľov yorkshirského teriéra, možno strana priateľov belgických zajacov a spolu s vami tu budete sedieť a budete rozprávať, kto je väčší a kto je múdrejší v tom, vašej kultúre uzabávania sa k smrti. My máme zodpovednosť za päť a pol milióna ľudí. My si vás trpezlivo vypočujeme, ja si vás trpezlivo vypočujem, niečo k tomu poviem a celá táto kauza zase skončí na jeden rok, keď ju znova oprášite len kvôli tomu, aby ste prežili.
Ale verím, že to zostane tak, jak to zostať má. To znamená, zostanete tam, kde priatelia yorkshirských teriérov, že to, že ste tu, je úplnou náhodou. (Potlesk.)

Pán kolega Poliačik, prosím vás, no pozorujte sa, aj si čítajte svoje vystúpenia. Tak vy posielate na jednej strane kolegu Kvasničku do kostola, že jeho reči patria do kostola, a vy hneď nato rozprávate o podobách lásky ako z kostola. Pán kolega... (reakcia z pléna), čiže aj on filozofoval, čiže neposielajte pána Kvasničku s jeho názormi do kostola. Vysoká rozvodovosť je nežiaduci spoločenský trend na celom svete. Vy vystupujete, ako keby u nás rozvody neboli možné. Veď u nás sa dá rozviesť. Dokonca každé druhé manželstvo sa rozvádza a vy chcete týmto svojím návrhom nežiaduce trendy podporovať? Veď to je choré, veď to je zvrátené, nie? To nie je v záujme zdravej spoločnosti! Čiže o čom to tu vy rozprávate? Áno, taký návrh tu už bol niekoľko razy, plénum vždycky tento návrh zamietlo, len ja sa obávam, že to nemusí byť vždy, že keď sa budú často o tomto oni vyjadrovať, že tu môže rovnako vzniknúť taká koalícia ako včera alebo predvčerom tá drogová koalícia, že môže vzniknúť zasa tá, taká účelová koalícia. Tento návrh môže byť úspešný.
Ale ja to považujem za nešťastný návrh. To je zlý návrh, naozaj máte niekedy aj dobré návrhy, rád tie dobré podporím, ale tento návrh určite nie.

Ďakujem pekne. Pán kolega Poliačik, už dlhšie pozorujem, že keď prestávaš mať vecné argumenty, vytiahneš nenávisť voči kresťanstvu a jeho učeniu. (Reakcie z pléna.) Ale áno, predviedol si tu už teraz niekoľkokrát a ja sa snažím chápať zmysel tejto diskusie, ale akokoľvek sa ho snažím pochopiť, nenachádzam v ňom nejaké racionálne riešenie, ktoré navrhujete.
V čom vlastne vy vidíte hodnotu toho manželstva. Alebo vidíte nejakú hodnotu v tom manželstve? Alebo to považujete len za nejakú eseročku a obchodný vzťah? Ja som počúval pani navrhovateľku, že tri roky je v rozvodovom konaní, ale pritom si fantasticky so svojím manželom rozumiem. Nerozumiem, po čo, v čom vlastne vy tú hodnotu manželstva ako považujete za to najdôležitejšie. V čom? V nejakom erose, v nejakom sexe, v nejakej jako vášni? Ak toto chápete ako zmysel poslania manželstva, priatelia, vy búrate ako základné hodnoty ľudskej civilizácie, na ktorej to stojí a padá všetko. Ako čo to tu chcete rozprávať o nejakej slobode? Sloboda vo vašom podaní je anarchia, ktorá ohrozuje, nie pomáha! Ako skúste sa nad týmto zamyslieť, neposúvajme túto diskusiu do nejakej náboženskej ako..., do náboženských konfliktov. Priatelia, máme od toho ďaleko, aby sme tu hlásali evanjeliové posolstvá. Ale ak to bude treba, aj to vám vysvetlíme. Ako nemanipulujte tu vy so svojimi nejakými ako poučkami, ktoré nie sú ani pravdivé a ktoré naozaj sa odkláňajú od toho, na čom je tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chystám sa vystúpiť, ja svoje úvahy rozvediem potom vo svojom vystúpení, ale musím reagovať na predrečníka. Je mi z tejto rozpravy zle, lebo tuto vystupujú ľudia, rozprávajú tak, ako by mali, neviem, 500 rozvodov za sebou, také skúsenosti s rozvodmi, že to robia dennodenne a že vedia o všetkom.
Otázky sudcov, intímne sféry, traumy, ale inštitút rozvodu je veľmi závažný. Neguje základ spoločnosti, čím je manželstvo, rodina. A k tomu nemôžme pristupovať ľahkovážne.
Nemôžme vyňať nejaké negatívne príklady, ktoré sa stali vám jednotlivcom. Ten inštitút treba brať na ohľad ako celý. Stovky, tisíce, ba desaťtisíce prípadov. Tak to treba posudzovať. Vy nemáte šajnu, o čom rozprávate. To, že vám, vy ste sa rozvádzali alebo niekto z vašich blízkych, to ešte nie je dôvod na to, aby sme takto ľahkovážne pristúpili k posúdeniu celého inštitútu. To, úplne iné niečo, že mať nejaké negatívne skúsenosti, a my sme tu nie od toho, aby sme vlastné zážitky, vlastný životný údel riešili cez zákony. Ten zákon píšeme pre 5 miliónov občanov tejto krajiny a tam sú aj iní ľudia, aj iné vzťahy. Treba, treba aj na to brať ohľad.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. kolegyne, kolegovia, ja som sa pôvodne nechcel prihlásiť. Keďže toto je tak, tak silne hodnotový konflikt, pri ktorom asi my ľudia pochádzajúci z nejakého tradičného prostredia nikdy nenájdeme spoločnú reč s liberálmi. Ale ja by som chcel povedať, že nie som asi sympatizantom KDH a viem sa rozhodne baviť o akýchkoľvek, o akomkoľvek znižovaní zásahov štátu do života jednotlivca, ale takýto návrh zákona sme tu v minulosti už mali. Ak sa nemýlim, bolo to minulý rok a 90 % sudcov, o ktorých ste vy povedali, že teda, o ktorých ste vy spochybnili, a vysokoškolských pedagógov a psychológov sa vyjadrilo, že je to zlé a smeruje to k rozvracaniu a deštruovaniu základného princípu spoločnosti, a teda vytváraniu zdravých partnerských a manželských vzťahov.
Ja sa chcem opýtať teda, či smerujeme k tomu, aby sa ľudia dávali dokopy a uzatvárali manželstva cez e-mail a rozvádzali sa potom cez Facebook? Lebo mám pocit, že nejakým spôsobom toto je cieľom a takou nejakou pohnútkou. Ja, ste tu hovorili, pani kolegyňa Nicholsonová, o tom, že toto uľahčí ľuďom, toto zníži traumu zo samotného rozvodu. Tak chcem vám povedať, že 40 % manželstiev sa na Slovensku rozvádza. Týmto počinom sa ich bude rozvádzať možno 60 % a pred ten súd tak či onak prídu, lebo konanie o určení výživného, rozdelenie BSM, konanie o pridelení detí niektorému z manželov stále zostane zachované. Takže toto traumu manželov rozhodne nezníži. Ďakujem pekne. (Potlesk.)