21. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za otázku, ktorú som naozaj neočakával. (Smiech v sále.)
Základným predpokladom pre udržateľný ekonomický rozvoj Slovenska a udržanie dôvery finančného trhu je pokračovanie v ozdravovaní verejných financií, myslím, že na tom je zhoda celková a dokonca, aj keď sa to niekomu nemusí páčiť, a potvrdená dôveryhodnosť verejných financií v dnešnom stave pri vláde, ktorú zhodou okolnosti sme momentálne my dnes, tá dôveryhodnosť je potvrdená najnižšími, historicky najnižšími úrokovými sadzbami. To znamená, my si naozaj požičiavame momentálne najlacnejšie v celej histórii Slovenska, začo môže, samozrejme, situácia na medzinárodných trhoch, ale aj zásadná, zásadná dôvera v kroky, ktoré rok a pol vykonávame.
Prioritou je teda znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v tomto roku a dosiahnuť vyňatie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu, dokonca by som to upresnil, primárne je naozaj nie nejaká, nejaký numerologický cieľ dosiahnutia nejakého bájneho kabalistického čísla 3, ale cieľom skutočným je naozaj sa dostať z trestnej lavice, z trestnej lavice procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sme od roku 2010, a je to záväzok aj minulej, aj tejto vlády, že sa chceme na základe výsledkov roku '13 z tejto procedúry dostať. Čo to znamená? Znamená to to z hľadiska výkladu inej kabaly, ktorý sa, ktorou sa volá Pakt stability a rastu, znamená to, dosiahnuť výsledok v roku 2013 blízko k 3 % - je to naozaj to, tá blízkosť je na posúdenie Európskej komisie a je to aj ich arbitrát, rozhodnutie - a postaviť kredibilný rozpočet pod 3 % v roku 2014. To je jeden, len jeden z regulatívov, ktorým sa musíme riadiť. Samozrejme, máme tu nové a nové pravidlá, na ktorých sme sa zhodli, a tiež je tu široká politická podpora a je to fiscal compakt, ktorý hovorí zase o úsilí štrukturálneho šetrenia, štrukturálnych zmien na znižovanie deficitu. Máme tu six pack, two pack, máme tu európsky semester, máme tu ústavný zákon o dlhovej, o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde, takže, takže toto sú proste parametre, to sú body, v ktorých sa musíme, v ktorých sa musíme v priestore držať. Podľa aktualizovanej prognózy daňových príjmov, ktorú prerokoval aj nezávislý výbor pre daňové prognózy veľmi nedávno, 24. júna, to znamená pred pár dňami, samotné zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb prinesie v tomto roku rozpočtu dodatočných 223 mil. eur - to je naozaj najaktuálnejšia prognóza - a v budúcom roku 235 mil. eur. Je to proste prepočítanie konsolidačného balíčka, ak to takto nazveme z konca minulého roku na základe naozaj najaktuálnejších báz. Inými slovami, ak by sme sadzbu nezvýšili, príjmy rozpočtu podľa súčasných prognóz by boli o takmer štvrť miliardy eur nižšie. Od automaticky sa ponúka otázka ako nahradiť, samozrejme, takýto prípadný výpadok. Prípadné zníženie sadzby DPPO by tak muselo byť kompenzované nárastom výnosu iných daní, iných daní.
Podľa publikácie Daňové trendy Európskej únie z roku 2013 v roku 2013 znižovali sadzbu dane z príjmu právnických osôb tri krajiny: Veľká Británia - a s účinnosťou, samozrejme, v roku 2013, Veľká Británia a Švédsko a Slovinsko. Británia znižovala sadzbu z 24 na 23, Švédsko z 26,3 na 22 a Slovinsko z 18 na 17. Myslím si, že so Slovinskom by sme sa teraz asi veľmi porovnávať nechceli, aj keď im nič zlého neprajeme, skôr nám je ľúto, v akej situácii sa nachádzajú, a držíme im palce.
V roku 2013 tri krajiny zvýšili sadzby, pri Grécku to bolo najprv v roku 2010, sadzbu znížilo z 35 na 24 a v roku 2011 na 20 a v roku 2013 sa už zase výrazne zvýšilo na 26. Luxembursko zvýšilo sadzbu z 28,8 na 29,2 a my sme zvyšovali sadzbu z 19 na 23. V porovnaní s predkrízovým rokom 2008 znížilo sadzbu dane z príjmov právnických osôb 9 krajín, aj po znížení je ich priemerná sadzba na úrovni 22,9%, 23 teda zaokrúhlene, teda v porovnateľná, priam rovná tej sadzbe, ktorú máme my dnes. Priemerná sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách Európskej únie v súčasnosti na úrovni 23,2 %, teda mierne nižšia, ako bola v roku 2008, keď to bolo 24 %. Čiže tuto je veľmi možno mechanistické, ale jasné porovnanie dát o to, aké trendy tu sú, a nesúhlasím teda s výrokom, že väčšina krajín, a takisto aj nesúhlasím, aj keď chápem, že je to súčasťou vašej politickej komunikácie, že všetci ekonómovia vidia.
Problémom je a vidíme to nakoniec koniec koncov, ja môžem veľmi aktuálne, ja som mal dneska od 12.00 hod. tlačovú konferenciu práve k výsledkom daňovej prognózy, kde súčasťou zhoršenia sú aj dane z príjmov právnických osôb. Len problémom je, že základom týchto problémov je vybratá daň za rok 2012, a tento trend tu ale je, ale teraz úplne vážne pri posúdení všetkých údajov od roku 2009. Aj logicky, samozrejme, spojený s ťažkosťami, ktoré reálna ekonomika má od roku 2009, a podľa poslednej analýzy, ktorá je veľmi čerstvá na základe daňových priznaní podaných 31. marca tohto roku, kde viete, že absolútna väčšina slovenských firiem podala daňové priznania, a tie, ktoré majú medzinárodný prvok ich budú podávať teraz ku koncu júna, to znamená o 2-3 dni. Ale aj na základe údajov, ktoré máme na základe pred, by som, predbežných hlásení o daňovej povinnosti týchto firiem s medzinárodným prvkom, ale aj na základe už ohlásených zmien preddavkov, lebo aj preddavky idú smerom dolu. Teraz si to proste uvedomme, je to pravdou. Pravdou ale je a dôvodom je v prípade daňovej povinnosti rokov '12, '11, '10 pri rovnej dani ustálenej a dlhodobo nízkej zhoršený výnos dane príjmov z právnických osôb z pohľadu toho, že v roku 2009 došlo k obrovskému prepadu a došlo k na akumulovaniu strát. Tieto straty sa dodnes rozpúšťajú v daňovom základe, to je aj jeden z hlavných dôvodov nižšej ako očakávanej, než očakávaného výnosu za rok '12 pri sadzbe 19 %. Takisto je tu vyššia snaha používania odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktorý zase vzniká aj s druhotnou platnosťou neschopnosťou, to znamená z vytvárania si rezerv na nezaplatené faktúry a ďalšie odpočítateľné položky, to je úplne reálna situácia. Samozrejme, rok '13 má veľkú podobnosť s rokom 2009 a s plnou vážnosťou treba povedať, že rok '13 je druhý najhorší rok v ekonomike moderného Slovenska, druhý najhorší po roku 2009 aj z hľadiska ekonomického rastu fundamentov, fundamentov prostredia, do ktorého sme vrastení, aj z hľadiska štruktúry ekonomiky, o ktorej sme tu už stokrát hovorili, a viete, že chcem povedať, ale, ale to vnímanie aj pri stretávaní sa, samozrejme, s generálmi priemyslu je jednoznačne dané.
Očakávania lepšieho vývoja po prázdninách - ja som pred pár dňami na rozlúčkovom stretnutí s Davidom Rintuolom, doterajším šéfom U. S. Steelu, hovoril napríklad o jeho videní vecí. Je to človek, ktorý je, naozaj nie je zaviazaný žiadnym spôsobom, žiadnym názorom, odchádza späť do Pittsburgu, jeho očakávanie, jeho vnímanie vývoja objednávok, vzťahov s partnermi obchodnými na Slovensku aj mimo je to, že očakávajú naozaj od septembra zlepšenie stavu v metalurgickom priemysle, ktorý je jeden z najcitlivejších. Predvčerom som bol Continentali v Púchove a tam to bolo, ten názor bol, bol identický. Ja, samozrejme, som veľmi opatrný z pohľadu očakávaní, lebo podobné, podobné, podobné vnímanie očakávaného zlepšenia sme mali na základe tzv. ifo indexov, to znamená vnímania alebo nálady v nemeckej ekonomike z mesiacov október, november, december, január minulého a tohto roka, a viete, že tento trend sa ako taký, samozrejme, nepotvrdil. Pravdou je, že v situácii, keď je firma v strate, je úplne jedno, či má sadzbu 19, 23 alebo 33 %, lebo je to stále nula. Čo nás neteší, ale je to realita z hľadiska vnímania rokov, roku '9 až '13, a pravdou stále je, že sa nám váľajú desiatky, stovky miliónov eur v podobe daňových únikov kľúčovo v oblasti dane z pridanej hodnoty, nepriamych daní, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. A ten prístup stále je, že ak sa nám podarí zlepšiť efektivitu výberu, ktorej obrat trendu môžem potvrdiť už aj dnes na základe jasných čísiel za I. polrok v objeme nižších nadmerných odpočtov na DPH, čo je jasné a dokázateľné a doručiteľné. Ak sa toto podarí zlepšiť ešte viac, tak daň z príjmov fyzických osôb môže nabrať trend naspäť zo sadzby 23 %.
Skončil som.

No. Ďakujem pekne. Pán minister, ja schvaľujem ten cieľ znížiť deficit pod 3 %. Akurát by sa tými opatreniami jemu vzďaľujete, to je ten problém, na ktorý poukazujeme, pretože keď sa aj pozrieme na posledné výsledky, aj tie, ktoré ste spomínali, tak vidíme, že výber daní napriek tomu, že očakávate zvýšený výber, nie je zvýšený, že výber dane presahuje ledva presahuje 40 %. Je nižší ako minulého roku a hlavne, keď vieme, čo sa deje v podnikovom sektore, že všetky firmy, ktoré majú dostatok zdrojov alebo není, žiaľbohu, není ich príliš veľa, urobili opatrenia, aby pri ešte nízkej 19 % sadzbe priznali vyššie zisky a presunuli alebo odsunuli nákladové položky do budúceho roku, a napriek tomu nie je zvýšený výber daní, je to veľmi negatívny signál a znamená, že v budúcom roku nastane veľký prepad daňových príjmov. Takže tá obava a tá výzva k znižovaniu daní smeruje práve tam, aby sme sa nevzdiali od tej ambície skonsolidovať verejné financie, ale, naopak, aby sme to robili. A to, že významné krajiny, ktoré ale dnes sú v hospodársky horšej situácii ako Slovensko, napriek tomu znižujú sadzby dane, nesvedčí o tom, že sa správajú nezodpovedne, ale svedčí o tom, že pochopili, že tento spôsob je prorastový impulz pre ekonomiku. A keď sa touto cestou nevyberieme aj my, tie daňové príjmy sa jednoznačne sa budú znižovať. Ísť naozaj cestou ako Grécko určite nie je rozumné a naozaj platí, že máme druhý najhorší rok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja si vážim, ja si vážim, pritom že som tento typ otázky očakával, vážim si konštruktívnu atmosféru aj odpoveď na tú tém, lebo, lebo naozaj je to polemická záležitosť, lebo je to o správaní v reálnej ekonomike ako takej. Ale proste verte nám, že sme v pravidelnom kontakte. Ja mám tu istú skúsenosť, pán poslanec, ako, ako vy, lebo, lebo obaja sme žili aj v reálnej ekonomike a nevyšli sme z akvária politickej školy nejakej, čo znamená, máme skúsenosť a máme svoje aj videnia sveta. A z tohto pohľadu rešpektujem každý názor, ktorý príde aj z takejto strany, ale musím povedať, že na základe informácií, ktoré mám naozaj reálne z poľa ľudí a firiem, ktorí proste pracujú, a je to rôzne. To treba povedať, že každý sa nachádza v nejakej inej životnej situácii, inak je to v oblasti veľkých firiem, kapitánov priemyslu, ktorí sú našimi loďami, a bol tu konsenzuálny súhlas pred iks rokmi, že sme sa naviazali najjednoduchšou cestou na typ automobilového priemyslu z hľadiska konverzie našej ekonomiky, znalostí, edukácie našej pracovnej sily, na monotematický typ priemyslu, ľahkého strojárenstva, v danom prípade výroby automobilov a všetkého, čo je s automobilmi ako-tak spojené. Čiže tieto strategické rozhodnutia máme za sebou a, samozrejme, negatívne aj pozitívne dopady týchto rozhodnutí, samozrejme, teraz takisto musíme znášať a ťažko by sme sa mohli vyhovárať jeden na druhého, kto za to môže. Proste tak to je. Pravdou ale je, že čo sa vníma asi za najväčší problém slovenskej ekonomiky po celé roky, je nízka úroveň zamestnanosti, ktorú vieme - a tiež si, nebudeme sa sporiť o číslach - a vieme, že ju máme nižšiu ako v Českej republike, oveľa nižšiu ako v Rakúsku, čo je základný problém ináč financovania verejných služieb ako takých, lebo ak máme málo ľudí, ktorí pracujú, legálne pracujú, uvedomme si, máme diery, ktoré sme mali a tiež sme ich tolerovali, exekutívy také-onaké, modré, všetkých farieb a vytvárali sme ešte sami motiváciu na obchádzanie týchto, týchto podmienok. Tak v takom prípade, ak máme zásadný problém nízkej zamestnanosti a veľkej nezamestnanosti, a veľká nezamestnanosť, samozrejme, vytvára veľmi negatívny tlak na to, že nám nerastú mzdy. Problémom tejto našej slabej ekonomiky slovenskej je, že je extrémne závislá od externého prostredia, lebo je proexportná a má malú zložku domácej, domáckej spotreby. Keď je malá zložka domácej spotreby, nevytvára sa nám sekundárny sektor, to znamená oblasť služieb. To je ďalší problém, oblasť, oblasť služieb, oblasť rekreovania, kvality života ako takého. Tí ľudia tam nie sú, lebo si ich Slováci nemôžu dovoliť, pretože majú nízke mzdy. A základný problém vášho videnia sveta a toto už je aj ideologický pohľad, ktorý bol pretavený do ekonomických pravidiel a vzorcov našej ekonomiky, je ten, že máme extrémne malý podiel miezd na hrubom domácom produkte a oveľa väčší ako všetky iné krajiny v Európskej únii podiel kapitálu na tom. Nechcem to ideologizovať, ale toto je proste jeden z princípov slabosti našej domácej ekonomiky. A čo je paradoxné a zaujímavé a nájdete si to aj v hodnoteniach Európskej komisie, že ziskovosť firiem aj po prepade v roku 2009 rástla. Paradoxne rástla viac, viac ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré sa možno aj horšie zotavovali, len bez dodatočnej distribúcie do oblastí štátu, daní a bez dodatočnej distribúcie do oblastí miezd, čo by malo ísť primárne. Čo je vidieť na tom, čo sa na jednej strane chválime, ako lákame investorov, že máme vysokú produktivitu práce za posledných päť rokov nárast o 17 %, čo je výborné pre konkurencieschopnosť, ale čo je veľmi zlé pre domácu spotrebu. Čiže málokedy by minister financií mal hovoriť o tom, že mzdy sú nízke, ale naozaj v našej krajine zaostáva rast miezd za produktivitou práce. A to sme boli spolu pri memorande v roku 2009 - opäť spoločenský konsenzus, keď sme dohodli medzi zamestnávateľmi a odborármi dohodu, že nebude prebiehať nároky platové, nebudú predbiehať produktivitu práce. Ale medzitým sa tie nožnice tak vzdialili, že platy zaostávajú a tým pádom zaostáva aj domáca spotreba ako taká. Čiže ja len hovorím, že produkcia zisku tu bola, že jeho distribúcia nie je v prospech našej krajiny, ale že naozaj vrecia peňazí putujú mimo našej krajiny aj legálne, aj nelegálne. A z tohto pohľadu to kľúčové, čo je problém, je tvorba pracovných miest a kľúčovou prekážkou je výška odvodov. Nie sadzba, nie samotná sadzba dane z príjmov právnických osôb, ale kľúčovou je výška odvodov, hlavne pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a ľudí, ktorí majú úplne základné, základné vzdelanie. Ja si myslím, že toto je oblasť, na ktorej by sme mohli nájsť konsenzus ako horšie a ťažšie nájsť na to liek ako.
Ale vždycky pomenovanie problému je polovica úspechu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, viackrát som v tomto pléne Národnej rady vystúpil s upozornením na veľmi zlý a neustále sa zhoršujú stav environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku. Mojim názorom neoponovali ani príslušní členovia vlády Slovenskej republiky zodpovední za túto oblasť. Skôr naopak, napr. pán minister školstva, vedy, výchovy a športu viackrát prisľúbil zabezpečiť v tejto oblasti nápravu.
Dňa 23. mája tohto roku som sa preto obrátil s interpeláciami obdobného znenia na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča a na ministra životného prostredia pána Petra Žigu. Moje interpelácie sa týkajú otázok a návrhov na zlepšenie stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku.
Odpovede pánov ministrov na moje otázky a návrhy obsiahnuté v interpeláciách ma, žiaľ, neuspokojili, pretože neobsahujú návrhy konkrétnych riešení ako súčasnú neudržateľnú situáciu a nepriaznivý stav v tejto oblasti zlepšiť. Sklamaním pre mňa je aj nedostatok vôle oboch pánov ministrov opäť zriadiť čo i len medzirezortné komisie s relevantných zástupcov oboch rezortov, rezortných inštitúcií a odborníkov z externého prostredia, ktoré v minulosti na Slovensku vcelku úspešne fungovali a existencia ktorých by predstavovala úplne zanedbateľné nároky na štátny rozpočet. Z týchto dôvodov musím s poľutovaním navrhnúť, aby plénum Národnej rady hlasovalo o mojom návrhu nevziať odpovede pánov ministrov Čaploviča a Žigu uvedené pod č. 13 a 14 v tej tlači 531, ktorú máme na laviciach, na vedomie.
V ten istý deň som sa s interpeláciou obrátil aj na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica a tá interpelácia sa týkala jedinej otázky, prečo nebola v termíne do 31. marca 2013 do Národnej rady predložená Správa o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, tak ako je to uvedené v platnom uznesení Národnej rady č. 1989 z 3. 4. 2002. Moja interpelácia mala dve roviny, jednak procesnú týkajúcu sa nesplnenia platného uznesenia Národnej rady, jednak vecnú, lebo parlamentná diskusia o plnení, resp. neplnení úloh národnej stratégie by podľa mňa nepochybne prispela k splneniu početných sľubov a naplneniu cieľov obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády na tému smerovania trvalo udržateľnejšej budúcnosti Slovenska. Odpoveď na moju interpeláciu uvedená pod bodom 15 ma ani po stránke procesnej, ani po stránke obsahovej neuspokojila, a preto žiadam, aby sme hlasovali o mojom návrhu nezobrať ani túto odpoveď na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi, prípadne sa nechám rád opraviť, ale podľa § 130 rokovacieho poriadku ods. 4 interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Preto odmietam vystúpiť, pokiaľ tu nebude interpelovaný, ktorým je minister Kaliňák. Ďakujem.

Minister Kaliňák. (Krátka pauza.)

Elektrika ide, ale nedodržiavajú sa zákony, tak upozorňujem. Však máte moc, však zmeňte si rokovací poriadok, napíšte si, že môžte rokovať pri Eurovei, nech sa páči, ale zatiaľ je tam, čo tam je, tak len na to upozorňujem. (Pauza.)
Zatiaľ poviem pre občanov, ktorí to prípadne pozerajú, aby sa nenudili...

A už aj pán minister prišiel, takže... Prepáčte, pán minister, ja len som požadoval to, čo máte v existujúcom rokovacom poriadku. A v existujúcom rokovacom poriadku je napísané, že interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Tak som to už hovoril aj tu vašim kolegom. Máte takú moc, že to môžte zmeniť, že môžte rokovať pri Eurovei, kľudne si to zmeňte. Zatiaľ je tam, čo...(Reakcia z pléna.) Zatiaľ tam je to, čo tam je. Pravdou je, že nemáte úctu k tomuto inštitútu skoro žiadnu. Prosím vás pekne, ja som interpeloval raz pani Zvolenskú, ona mi napísala, ja som sa jej pýtal, že či toto niečo zvýši alebo nezvýši. Ona mi odpíše, že nemá záujem. No ako keby som ja mal, sa pýtal, že či ona má o niečo záujem.
Ja som sa vás, pán minister, v mojej interpelácii pýtal na konkrétne veci týkajúce sa zaistenia vášho bývalého koaličného partnera a druha v zbrani pána Jána Slotu a odpovedali ste mi urážlivo, pre mňa urážlivo. To, že si niekto skopíruje Trestný poriadok je urážlivé. To je presne to, že takto nejakým spôsobom pracujete. Tak zrušte aj tento inštitút interpelácie a nebudeme sa trápiť. Lebo je zbytočné dávať interpelovať, keď vlastne tomu, kto interpeluje, prekopírujete nejaké ustanovenia z Trestného poriadku a myslíte si, jak ste s ním vybabrali, a celé je to vybavené. Tak sa neurážajme navzájom, nechajme to tak, zrušte to, ja nebudem interpelovať a vy si kľudne vládnite ďalej týmto sektárskym spôsobom, ako to realizujete. Zatiaľ však to tam máte, tak určite, ale určite vyjadrujem obrovskú nespokojnosť s mojou odpoveďou, vašou odpoveďou na moju interpeláciu, ktorá, mimochodom, tu za záhadných okolností včera dokvitla a predvčerom ešte nebola a zrazu, keď sa niekto na to začal pýtať, tak zrazu sa kuriérom doručila, len sa ručne dopísal dátum. Možno ste si mysleli, že, že či vôbec pošlete alebo nepošlete tak hlúpu odpoveď, ale nakoniec, keď sa niekto na to pýtal, ste ju pre istotu poslali.
Vážení kolegovia, myslím, že prekonávame rubikony, prekonávame hranice, ktorými by sme mali mať, vzdať nejakú úctu. Robíme to dlhodobo. Včera čo ste tu stvárali, to budem v tej druhej časti vystupovať, že tuná pani ministerka nie je a nie je schopná odpovedať na jednu triviálnu otázku, nie je. Robíte to organizovane, robíte to s úmyslom poškodiť niekoho. Ja som sem šiel s iným úmyslom do tohto parlamentu a zatiaľ ho nebudem meniť, resp. vôbec ho nechcem meniť. Pokiaľ vy ste sem prišli s úmyslom pomôcť nejakým svojím kamarátom, nech sa páči. Ja si však myslím, že tento parlament slúži a je vytvorený na to, aby vytváral prostredie udržateľnosti pre všetkých jeho občanov, čo tu vôbec nerobíme. Pani ministerka je sem schopná prísť so zákonom pre úzku skupinu ľudí, ktorá prostredníctvom toho zákona vydre, vydre z tejto chudoby ešte ďalšie desiatky miliónov eur, a vy ste schopný mi napísať odpoveď, ktorá ma uráža, len preto, aby ste si kryli svojho bývalého politického partnera, druha v zbrani Jána Slotu, ktorý zanechal hlbokú brázdu na vedomí slovenskej spoločnosti a vôbec na vedomí vnímania toho, že či niekto je alebo nie je. Však tu sa ľudia hanbia povedať, že sú Slovákom len preto, aby ich to nepreskočilo náhodou, že povedia, že je to jak Slota. S týmto človekom vám to stálo zato, stálo zato niekomu, že pokoril, pokoril políciu. To, že štandardný postup pri, keď chytia ožrana ožratého nejakého, že šoféruje auto a ešte je tak drzý, že sa vie, že ešte neuposlúchne výzvu, ohrozí ďalších účastníkov a ešte sa vyhráža, je úplne najnormálnejšie z normálnych vecí, že ho nechajú vytriezvieť, aby sa ho ráno spýtali, že čo, čo ďalej. To, že ste pokorili, že si niekto dal tú prácu, že pokoril tých policajtov po tomto všetkom, že to niekomu stálo za to, že toho Slotu z tej basy vytiahli po piatich hodinách, to má ďalekosiahle sociologické dôsledky, dôsledky na vedomí spoločnosti o spravodlivosti tejto krajiny, pán minister. To nie je, že Jano Slota tam bol iba päť hodín. To nie je o tom, že Janovi Slotovi sa nechcelo tam spať a chcel spať doma. To je o tom, že ste nechali hlbokú, ale hlbokú brázdu na vedomí spravodlivosti tejto spoločnosti, lebo niekto môže a niekto už nemôže. Štandardný postup, to bola jedna z otázok, ktorú som sa pýtal, dokedy tam tí ľudia sú? Dovtedy, kým nevytriezvejú, čo poväčšine trvá do rána.
Pán minister, tipujem v súčasnosti, že ste si spravili obeť možno z nejakého okresného riaditeľa, z niekoho, na koho to trebalo zvaliť, že sa uvedomilo, že sa stala chyba. Niekomu inému to stálo zato, niekomu inému to stálo zato, že Jána Slotu vytiahli z tej basy ešte predtým, aby si mohol večer ľahnúť do svojej postele. Niekomu inému to zato stálo. Na otázky, ktoré som ja kládol, pán minister, ja tomu plus-mínus trošku rozumiem, nepýtal som sa na vyšetrovací spis, ja som sa pýtal na to, s čím sa vy chválite. To znamená, keď robíte niekde nejaký úkon, tak vynukujete tie záznamy do Markízy, že či ich nechcú, aby ste deklarovali, demonštrovali vašu pripravenosť. Úplne v poriadku, nespochybňujem. Prečo zrazu sa záber, ktorý, zdá sa, môže byť pre spoločnosť mimoriadne zaujímavý, stáva pomaly vyhradeným dokumentom pod krytím neviem koho? Prečo zrazu takýto dokument, za iných okolností bežne dostupný, dokonca ponúkaný sa zrazu stáva tajomným?
Pán minister, vy ste mi, nemám to tu, ale dúfam, že to skúsim zacitovať presne, vy ste mi v tej odpovedi napísali, že tento záznam podľa nejakého ustanovenia, nariadenia minstra z 2005. roku je možné poskytnúť masovokomunikačným prostriedkom vtedy, keď súhlasí autor, resp. nadriadený policajt. Prosím vás pekne, toto, toto, týchto, tieto záznamy sa týkajú nejakého autorského práva, prosím vás? Však ten, ten čo to natáča, to je Fellini alebo kto to je, prosím vás? Ale keď tak to už formulujete, prosím vás, povedzte mi, alebo sa vás takto spýtam. Keď je podmienené vydanie toho záznamu tým, že má s tým súhlasiť autor, alias Fellini, resp. nadriadený policajt, neviem teraz ktorý, lebo najvyšší ste podľa mňa vy alebo pán Gašpar a nad ním ste vy. Tak kto má teda súhlasiť, resp. povedzte mi, dá súhlas ten nadriadený na to, aby ten záznam sa slovenská verejnosť, lebo zdá sa, že je veľký záujem to vzhliadnuť, dostane sa ten záznam medzi ľudí, aby videli, že kto vládol tejto krajine? Aby si ľudia mali možnosť pozrieť, že kto im tu vládol 20 rokov, z toho 10 reálne, s vami 5? Aby to videli, aby to vedeli posúdiť, že s čím ste schopní sa spriahnuť? Za účelom, ja neviem čoho, možno vy kvôli tomu, že ste chceli urobiť svet lepším, ale tam bolo iks ľudí, ktorí to nechceli urobiť, svet lepším. Ktorí chceli urobiť svet lepším, ale pre seba. Umožnite ľuďom vzhliadnuť po toľkých tých rokoch, čo si vytrpeli pod vládou takýchto dementov, aby si mohli pozrieť a možno ako výstrahu pre budúce generácie, že kto je schopný v tejto krajine vládnuť. Umožníte to tým ľuďom, aby, aby vzhliadli tento záznam? To je jednoduchá otázka a na tú potrebuje, nielen ja, predpokladám, že veľa ľudí a koniec koncov určite sa vás veľa ľudí na to pýtalo, potrebuje vedieť odpoveď. Verím, že sa ten záznam nestratí, verím, že sa nebude z neho strihať, verím, že ten záznam sa medzi ľudí dostane a bude pôsobiť výstražne, výstražne, že čo sa môže stať, keď ľudia možno si neuvedomujú, akú silu majú, keď idú k volebnej urne. To bode možno, bude to povinne na hodinách dejepisu, matematiky, občianskej náuky, náboženstva, sa to bude povinne premietať, keby to na mne záležalo, tak to tak nariadim.
Takže bol by som rád, pán minister, keby ste v tomto nerobili nadprácu, ale aby ste konali to, čo štandardne robíte. To znamená, tento typ záznamov sa bežne do médií poskytuje. To je celé. A tam tie dielčie otázky, ktoré som sa ja pýtal, mal som určitý záujem na tom, lebo chcem vedieť, či sa postupuje štandardne aj v iných prípadoch. Či Jánovi Slotovi po tom všetkom boli nasadené putá, lebo tam to bolo asi oprávnené, aby boli nasadené. Chcel som vedieť, či mu boli vybraté šnúrky z topánok, lebo aj Ondrej Dostál, aj iks ľudí, aj ja koniec koncov som si musel nie raz, dvakrát-trikrát vyberať šnúrky z topánok, tak možno aj z tohto dôvodu ma to zaujíma, či aj v prípade veľkého Jána Slotu sa postupovalo obdobne. Nedostal som odpoveď. Prekopírovali sme mi Trestný poriadok a to uznáte, že môže pôsobiť urážlivo.
Ak má byť toto možno nejakým signálom, ja k tomu už nehovorím, lebo ja už vám nerozumiem, kolegovia. Ja som tu rozvinul určitú teóriu, že či ste sekta alebo nie ste sekta, vyzerá, že asi ste. No, budeme pátrať ďalej, lebo ten sekta, to určité znaky sekty vykazuje. Teraz aj poskytujete aj signály do spoločnosti, že čo s čím a ako. Ak vašich, ak vašich ľudí viete napriek všetkým okolnostiam, ktoré sú za štandardných okolností také, aké sú, po piatich hodinách pustiť, ale nie vašich ľudí, resp. iných opozičných ľudí viete dostať tam a ešte skôr, ako tam idú, od vás dostanú zo dve po papuli, tak dostanete ich tam a ešte ich aj odsúdite v skrátenom, rádovo skrátenom a ešte im aj nedovolíte sa brániť a dokonca do odpovede niekto pečiatku dá, že výpoveď nie je potrebná, nakoľko obvinený by sa v nej bránil. Prosím vás pekne, by ste neverili, takéto papiere chodia s okrúhlou pečiatkou v tejto krajine a sú doručované. Že odpoveď obvineného nie je v zásade potrebná, nakoľko je predpoklad, že by sa bránil (povedané so smiechom), vyhnúť sa trestu. To znamená, že výpoveď už nie je potrebná. To si ani Stalin nedovolil, vážení. Stalin ešte zahral, takú akú takú formu, že teda malo to nejaký proces, bolo to niečo, ešte predtým ich samozrejme riadne dotĺkli, aby hovorili správne, ale, ale povedali, že môžu sa brániť. Existuje papier, ktorý hovorí, že nemôžu sa brániť, lebo by to, to je zbytočné, že by sa bránili účelovo, aby sa vyhli trestu. No taký papier existuje. V tom papieri je ešte napísané, že policajti uviedli, že sa stotožňujú, 18. 3., sa stotožňujú s výpoveďou, ktorý učinil ich vedúci 19. 3. Taký papier je tu, ja vám ho môžem ukázať, má okrúhlu pečiatku. Rozumiete, vážení, my prekračujeme rubikony, s tým som začal a s tým postupne skončím. Ak budete potrebovať k vašej moci ešte políciu, to už je moc. Ja viem, že to láka, že to pokúša, ale skúste si udržať vašu moc svojou správnosťou, svojou schopnosťou posúdiť, triezvo vyhodnotiť, ale pokiaľ začnete používať a zneužívať k tomu políciu, to sú rubikony, z ktorých sa naozaj ťažko vracia späť, kolegovia. Naozaj. Čo k tomu ešte povedať?
Dal som dve interpelácie a ani jedna, ani druhá, je urážlivá, je urážlivá. Ak nemáte na interpeláciu odpovedať slušným spôsobom, prosím vás pekne, tak to radšej zrušte, lebo to len dokazujete aj ľuďom aj občanom tejto krajiny, že, že si z toho robíte naozaj, čo si myslíte, že to je, že to je vaša súkromná firma, vaše sektárske nejaké spoločenstvo. Kde-tu ešte sem tam niekto vás obťažuje. A teraz zisťujete, že tí čo obťažujú, tak sú celkom, kričia, robia okolo toho randál, tak možno zvažujete, že či by nestálo za to použiť ofenzívnejšie prvky komunikácie, tak to nazvem a preložím, políciu k tomu. Účelovo, tak ako je to dokumentované v tomto prípade. To znamená, vašich sa to nedotkne, ale iných, to dostanú rádovo viac. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na rozdiel od pána Hlinu ja ani nechcem, aby tu ten, koho som interpelovala, sedel, pretože by som riskovala arogantnú odpoveď. A ja chcem len, aby moja odpoveď bola pre tých, ktorí to počúvajú, a pre tých, ktorí budú ešte aj o pár rokov tie záznamy čítať, lebo na tom mi záleží.
Vážení priatelia, v digitalizácii nášho národného dedičstva sme v niektorých oblastiach boli prví medzi postkomunistickými krajinami. Dnes, po ďalšom roku vládnutia Mareka Maďariča, sa ocitáme znovu na chvoste. Možno si poviete, že aj v iných oblastiach pomaly klesáme, tak prečo by sme v tomto neklesali, ale mňa to trápi. Mňa to naozaj trápi.
Keď som položila pánu ministrovi Maďaričovi prednedávnom otázku v hodine otázok, či mieni pokračovať v zmluvách, ktoré podpísal pán minister Krajcer, a s tým, že zrušil zmluvu, mimoriadne rizikovú zmluvu so súkromníkom na 217 mil. eur, tak odpovedal, vstal si sem, za tieto mikrofóny a odpovedal arogantne: "Áno!" A odišiel. Jeho slovo, samozrejme, bolo akurát vetrom odnesené a už dávno to neplatí. Žiadala som ho v interpelácii, aby zverejnil celú zmluvu s Tender Media Group, ktorú podpísal, on tvrdí, že deň pred voľbami v roku 2010, ja tvrdím, že deň po voľbách v roku 2010.
Dostala som na to odpoveď a tu sa vám musím priznať, pán poslanec, že máte pravdu, pretože som dostala odpoveď (prezentácia listu), kde táto časť je napísaná, kde všade je Tender Media Group zapísaná ako obchodná spoločnosť. Mohla by som vám to čítať: "Obchodný register Okresného súdu Bratislava I., oddiel CR, obložka č. 23506/B Slovakia" a tak ďalej a tak ďalej a samotná odpoveď je tento kúsok. (Prezentácia listu.) To je samotná odpoveď. Tak ako tá odpoveď áno, ja som to vtedy povedala, je pohŕdanie parlamentom, tak takáto odpoveď je pohŕdanie prácou poslancov parlamentu. A znovu pripomínam tým, ktorí tu sedia na tejto strane, že vláda je kontrolovaná parlamentom a nie opačne. A nie opačne. Ja viem, mnohí si zvykli za minulých režimov, že to bolo inak, ale v demokracii by to tak malo byť.
A prečo tu vystupujem? (Prezentácia listu.) Pretože toto je výsledok digitalizácie písomného dedičstva zo 17., 18. a 19. storočia. To znamená, v tých časoch, kedy sa začal priemyselne vyrábať papier a rozpadá sa nám pred očami. Toto modré je, koľko malo byť zdigitalizovaných tých písomností, a toto červené je, koľko ich je. A toto ma k tomu vedie, pretože, priatelia, už aj tak sme tým, že sme začali neskoršie, stratili 15 až 25 % všetkých dokumentov našej národnej kultúrnej histórie a ročné straty písomného dedičstva sú naďalej medzi 3,5 až 4,5 % a finančné vyjadrenie tejto straty je 12,5 mil. eur ročne. A preto tu stojím a vystupujem, nie pre fazuľky. Ani nie preto, aby som tu vystupovala.
Pán minister tvrdí, že s Tender Media Group podpísal len obyčajnú zmluvu na jeden a pol strane, ktorá nemá žiadne dodatky, teda nebola tam cena, nebola tam, dôkazy, že kde to bude robiť tá firma, nebolo tam vôbec nič, ale zároveň tvrdí, že nemôže vypovedať tú zmluvu, pretože by sme platili obrovské penále. Vysmieva sa z nás. Normálne si hovorí, napíšte jej tam čokoľvek. Čo mi môže? A to je nebezpečná situácia. To je naozaj veľmi nebezpečná situácia. Nie preto, že my tu sedíme a o pár rokov zase tí, ktorí proste tu sedia, budú prechádzať na druhú stranu ulice, lebo sa nám nebudú vedieť pozrieť do očí, nie preto, ale preto, že ročne strácame ďalšie percentá nášho národného dedičstva a to sa už nikdy nevráti, tak ako sa stratená česť veľmi ťažko bude vracať.
Takže naozaj chceme veriť, že pán Maďarič podpísal zmluvu, ktorá mala jeden a pol stránky, na 217 mil. eur. Ja tomu neverím. Ja tomu neverím. Áno, teraz podpisuje realizačné zmluvy, ale tie už sú o niečom inom.
Ako som vám ukázala, ocitáme sa v katastrofálnej situácii. Pán premiér Fico síce vyhlasoval, že bojuje za to, aby sme mohli dlhšie čerpať peniaze z európskych fondov, pretože toto sú nenávratné peniaze európskych fondov, ale my veľmi dobre vieme a už sme o tom debatovali aj na výbore, že to nie je také isté. A v roku 2015 tie peniaze skončia a my skončíme s nedigitalizovaným a nezachráneným svojím dedičstvom od Štúra počnúc cez Kalinčiaka až po Vajanského, môžeme si potom labu lízať akurát tak. Nič z toho nebudeme mať, pretože to bude rozpadnuté na prach.
A v tejto situácii, naozaj veľmi zložitej situácii, sa pán minister rozhodol, že bude hrať sa hru mačku a myš, ale v konečnom dôsledku sa ja pýtam, kto bude v konečnom dôsledku tá mačka? A kto bude tá myš?
A ešte som si prečítala u pána podpredsedu vlády Vážneho, že v novom programe finančnom Európskej únie budeme zase digitalizovať, čo je dokonca aj veselé, pretože ak by sa podarilo predĺžiť čerpanie európskych fondov, ako o to teda sa vraj usiluje pán premiér, ale všetci donori sú proti, pokiaľ máme správy z Bruselu, tak potom už nebude čo digitalizovať. Zase toľko toho dedičstva nemáme. A keď sa to nestihne, tak tie metódy a tie prístroje, ktoré sa teraz nakupujú na tú digitalizáciu, to nie sú veci, ktoré by boli kvalitné a ktoré by zaručovali kvalitnú digitalizáciu.
Chcela som to povedať tu, aby sme sa potom aspoň niektorí mohli pozrieť sebe do očí, že sme urobili niečo pre to, aby sme neskončili v takejto katastrofálnej situácii.
Ďakujem veľmi pekne.
A žiadam, aby sa hlasovalo o tom, že som mimoriadne nespokojná s formou, ale aj obsahom odpovede pána ministra.