21. schôdza

Ono je to asi s nami tak, asi keď nemáš svoje vnútro vysporiadané, tak ti vadí všetko. Áno, bude ti vadiť aj ten kvakot žiab, tak ako si to, pán kolega, spomínal, ale potom ti bude vadiť aj spev škovránka, slávika a drozda. Škovránok ten spieva cez deň, nepočul by som ešte, že by sa ktosi niekto nejak sťažoval na to, že spieva, a slávik je práve takým vtáčikom, nemáme tu kolegu Martina, ale on vie, že spieva celú noc. Celú noc. V záhradách tuná na dolniakoch celú noc slávik spieva. Komu to vadí? Á, Martin je hore, pardon. A rovnako aj drozd. Drozd dokáže takisto v nočných hodinách spievať, ale to je spev a to sú zvuky. A hluky a zvuky, to sú naozaj rozdielne dva pojmy. Myslím si, že tuná je to len v dôvodovej správe spomenuté. Tie zvony - neviem prečo sa práve tejto témy tak chytáme, to je také naozaj veľmi zaujímavé, že nikdy som si to ani neuvedomil, že zvony niekomu môžu prekážať. Naozaj nikdy som si to nemyslel. Ja vám to garantujem, že dieťa malé, kojenec, ktorý leží v perinke uložený v kočiari a zvony zvonia, sladko spí, ale my dospelí sme takí a to veľakrát aj súvisí s medziľudskými vzťahmi. Ak máme pocuchanú nervovú sústavu, no tak ti bude vadiť aj ten kvakot žiab aj spev škovránka, slávika a rovnako aj zvony a to súvisí s medziľudskými vzťahmi a to súvisí aj práve s tou predošlou témou manželstva a rodiny. Nám už vadí hádam všetko. Kedysi človek bol úzko spätý s prírodou, a keď tie zvony začul, či bol v lese, či bol na poli, tak tie zvony boli istým signálom, či už na zastavenie, alebo sa čosi v obci deje. Keď v netradičnú hodinu zvonili, tak bolo to pre tých ľudí pozor, znamenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem aj za slovo, aj za zaujímavú diskusiu, až nečakane pestrú a podnetnú. V prvom rade sa chcem poďakovať tým, ktorí podporili tento návrh, ale takisto aj všetkým vám ostatným. Bolo to inšpiratívne.
Ja sa vrátim k tej podstatnej asi téze, že neobjavujeme Ameriku, nezvádzame nič mimoriadne nové. Keď roky rokúce dokážeme žiť s faktom, že tu máme akýsi vyhradený čas na nočný kľud, a dokázali sme sa s tým nejako vyrovnať, s touto definíciou aj s tým režimom, tak to je nič iné, len aplikácia aj na tie vyhradené dni nedeľné a sviatočné tejto istej dávno zažitej a vcelku viac-menej bezkonfliktnej normy a zvyku nočného kľudu. Takže tie všetky poznámky, ktoré, by som povedal, smerovali tam, ako to budeme merať, aké susedské problémy vzniknú, tak iste, keď si niekto na plno pustí rádio alebo gramofón, magnetofón o polnoci, tak kto je vlastne ten, by som povedal, tá škodná? Ten, kto si ten gramofón pustí alebo tí, čo sa prípadne naňho sťažujú? Čiže to máme analógiu potom aj s týmto denným kľudom, ktorý, ktorej téma, myslím si, z roka na rok naozaj frekventovanejšia a viac diskutovaná v mnohých európskych krajinách. Opäť nie sme s týmto návrhom, myslím si, žiadni exoti a musím sa len pousmiať na tých tvrdeniach, že sa vraciame kdesi do stredoveku, lebo myslím, že sa práve vraciame aj konečne do 21. storočia tým, že si začíname trošku vážiť ľudské práva aj v oblasti hlukového a svetelného znečistenia, ktoré nás tu atakujú zo všetkých strán. Možno je to trošku problém aj generačný, že vy mladší máte ešte dobré nervy a vy ste sa narodili už v tej hlukovej hladine zvýšenej a vám to je povedzme normálne. Nám skôr narodeným, ktorí môžme aj porovnávať časť nášho detstva, kedy sa aj klepali rezne, aj všetky, aj sa splachovalo, aj všetky tie aktivity sa vykonávali, nikomu to nevadilo, tak ako nikomu to nevadí, myslím si, aj teraz, ale to čo sa neporovnateľne zmenilo, to je ten nedeľný a najmä popoludňajší nekonečný hluk. Kdekoľvek sa človek ocitne a závidím kolegovi Froncovi tú dedinu, v ktorej býva, lebo to je asi absolútna výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Ja som ešte takú dedinu asi na Slovensku nestretol v ostatných rokoch, kde keď sa prídem povedzme aj rekreovať, a len čo sa tak naladím na tú rekreačnú nejakú tóninu, zrazu nikto nenaštartoval tú kosačku, cirkulár alebo niečo podobné a nie som myslím sám, ktorý tým trpí. Nerobil som žiadny štatistický ani sociologický, ani iný prieskum, ale som presvedčený, že tí, čo tým trpia, je, je, veľká, veľká väčšina. Aj keď hovorím možno časť mladej generácie nejak je na to uspôsobená a tej to zatiaľ menej vadí. Nechcem byť zlým prorokom, vážení, ale o 20 rokov to bude takmer určite vadiť aj vám.
A ešte pár možno konkrétnych reakcií, nechcem zdržiavať. Prekvapil ma kolega Hlina, aj pretože je taký výborný kosec, tak som čakal, že skôr bude lobovať za tie ručné kosy, sám som ho zažil na jednej akcii a bolo naozaj zážitok ho sledovať, ako výborne kosí, tak som predpokladal, že to bude náš spojenec pri tomto návrhu, takže ma trošku prekvapilo. Ja neviem, Lojzo, či náhodou nežiarliš, že sme ťa predbehli, že možno si práve plánoval takýto podobný návrh zákona predložiť, takže sa ti ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) Ono, keď neprejde náhodou, neprejde na tejto schôdzi tak v podstate o pol roka by si ho mohol predložiť ako v modifikovanom znení aj ty.
Čo sa týka toho tzv. obmedzovania aktív, ja si myslím, že za tých 6 dní by sa malo dať stihnúť aj pokosiť, aj popíliť do drevo, aj všetko. Stále tu hovoríme o tom priemere jednom dni v týždni plus ešte nejaké tie sviatky, takže nie je to nejaká nadmerná, nadmerné obmedzovanie týchto aktivít, stále ešte veľká väčšina dní v týždni je k dispozícií. Čo sa týka tých prípadných kultúrnych podujatí a aj tých už spomínaných zvonov, ktoré sme teda nemali v pláne otvárať, lebo je to, je to naozaj Pandorina skrinka skôr sme zdôrazňovali, že, samozrejme, tie zvony budú iste zahrnuté a veľká väčšina nášho bohabojného obyvateľstva odsúhlasí, že zvony sú v poriadku, čiže odpoveď pánovi kolegovi Briximu, naozaj to zverujeme tým všeobecne záväzným nariadeniam obcí, aby si stanovili bližšie, bližšie tento režim a uviedli aktivity, ktoré sú a ktoré nie sú prípustné v tú nedeľu vykonávať. Takže v tom tiež nevidíme problém. Myslím, že vcelku som odpovedal na všetko.
Nakoniec v tom úvodnom expozé som povedal to, čo sme mali takpovediac na duši v súvislosti s týmto návrhom zákona, a naozaj je vedený nie žiadnou ideológiou tento návrh, ale naozaj len osobnou skúsenosťou a znepokojením z toho, ako z roka na rok pribúda tohto hluku, ktorý nie je nevyhnutný, lebo ak by to bola naozaj aktivita, pri ktorej sa nevieme zaobísť, tak by sme takýto zákon nepredkladali, ale keďže je to aktivita, ktorá sa naozaj dá vykonávať v iných dňoch, tak si myslíme, že by mohol byť tento návrh priechodný, najmä v čase, keď mohutne diskutujeme o tom, či majú byť otvorené obchody v nedeľu, ja sa k tomu teraz nechcem vyjadrovať, ale v porovnaní s tým režimom fungovania služieb typu obchodov a ďalších v nedeľu, je táto aktivita mnohonásobne nebezpečnejšia naozaj v tom, že obťažuje veľkú časť obyvateľov, ktorí si tento hluk neželajú, takže tam, myslím si, ľudia, ktorí sa zasadzujú za zatvorené obchody v nedeľu, by mali stonásobne viac hlasovať za tento návrh, lebo tento nielenže predpokladá tú aktivitu nedeľnú, ale výslovne nežiaducu, nežiaducu a obťažujúcu aktivitu.
Takže hovorím, čo som očakával, bola kritika zo strany liberálov, tí nás celkom napodiv zobrali na milosť, možno aj preto, že sme im tak v celku vysvetlili, že ako to, ako to myslíme, a, naopak, prekvapila ma kritika od ľudí, ktorí sa hlása aj ku kresťanstvu, aj ku konzervatívnym hodnotám, u nich som čakal skôr podporu. Ale, v našom parlamente je to často tak, že tie očakávania sú jedna vec a to, čoho sa dožijeme je druhá vec. Ale aj tak na vás apelujem, aby ste ešte svoj postoj prehodnotili a v rámci možnosti ten návrh podporili. Ďakujem.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja už len v krátkosti zhrniem. Pokiaľ by problém s hlukom cez voľné dni a sviatky nebol, tak určite s týmto zákonom nikto nepríde, ale pokiaľ ten problém tu je a tie skúsenosti, žiaľ, sú, tak predkladatelia tento zákon predložili.
Čo sa týka hluku a všelijakých zvukov naokolo, tak, samozrejme, je rozdiel už v priebehu akustickej krivky a najmä vznikajúce rezonancie, pretože rezonancia je ten nepríjemný zvuk, ktorý, alebo teda hluk, ktorý vadí ľudskému organizmu, a myslím, že sú aj medicínske štúdie o vplyvoch rôznych typov zvukov a hlukov na ľudský organizmus, a práve tie, ktoré dosahujú nepríjemných rezonancií, tak tie ľudskému organizmu vadia, človek sa pri tom cíti nepríjemne, a preto vlastne vyvolávajú tie negatívne pocity. O tom, ako vzniká rezonancia, vás trápiť nebudem, to je fyzika.
Kolega Martvoň hovoril o ovplyvňovaní hlukom v okolí a vymenoval tu niekoľko vecí, ktoré vytvárajú rôzny hluk. Samozrejme, je rozdiel od toho, či ja s tou rýchlovarnou kanvicou varím vonku alebo varím doma. Ja pokiaľ neovplyvňujem s tou kanvicou, s ktorou si, ktorú si varím doma, mám okná zatvorené, vonkajšie okolie a suseda, tak mi môže byť doma jedno, ako tá kanvica vyvoláva hluk alebo teda vykonáva a, samozrejme, vždycky záleží aj na tom, ako dlho ten daný hluk trvá. Takže v prvom rade to, čo ja mám doma, a viem, že mi vytvára nejaký hluk, tak si buď zavriem dvere, zavriem si okná alebo niečo podobné. Ale pokiaľ som vonku a ešte trebárs dieťa mi spí, a vyjde sused s kosačkou, ktorá vrčí hodinu v kuse, tak určite to je rozdiel oproti tej rýchlovarnej konvici, ktorá môže vydávať podobný hluk, ale vo veľmi krátkom čase. Takže vždycky záleží o tom, od toho, ako ďaleko ste od zdroja hluku a, samozrejme, ako ten hluk dlho trvá.
Nikto sa nedotkol tuná ale ďalšieho problému tu pri vznikajúcom hluku, a to sú vlaky idúce po oceľových konštrukciách mostov a pri diaľniciach. Prečo si pri diaľniciach budujú protihlukové bariéry? Práve kvôli hluku, ktorý vytvárajú autá pri vyšších rýchlostiach, pretože dochádza k zvýšenej frekvencii pohybu v motore, a to isté dochádza aj pri kosačke. Takže ak chce sused kosiť v nedeľu, nech si spraví protihlukové bariéry okolo svojho pozemku a nech si kosí koľko chce. Nikto mu v tom brániť nebude, ale nech hlukom neovplyvňuje okolie.
No a už len na margo kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že komu vadí kvákanie žiab, nech si nestavia dom pri rybníku. S tým úplne súhlasím. Ale mnohí ľudia napríklad mali domy v tichom prostredí a prisťahuje sa ku nim nejaký dement, ktorý, žiaľ, robí vyslovene napriek a dobré medziľudské vzťahy mu nič nehovoria. Takže toto sú tie problémy, pokiaľ by sme boli normálni ľudia, tak takéto zákony ani nepotrebujeme. Ale pokiaľ tu, žiaľ, medzi nami budú ľudia, ktorí sú bez charakteru, tak, žiaľ, pre nich musíme nastaviť normy, ktoré ich správanie istým spôsobom obmedzia.
Takže ďakujem pekne, toľko k predkladanému zákonu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, pani poslankyne, páni poslanci, žijeme v zložitej ekonomickej situácii, keď množstvo ľudí môže riešiť túto svoju ekonomickú situáciu preklenovacími úvermi, a možno práve jedným z týchto preklenovaných úverov môže byť hypotekárny alebo komunálny úver. A z toho dôvodu sme sa spolu aj sa pani poslankyňou Gibalovou i s pánom poslancom Froncom a s pánom poslancom Hrušovským rozhodli predložiť tento návrh zákona pre posilnenie pre posilnenie, pre posilnenie klientov týchto bankových subjektov.
Predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 483 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom upraviť znenie zákona tak, aby klient v čase uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere mal zrozumiteľné, jasné, zreteľné informácie o celkovej sume prostriedkov, ktoré za poskytnutý úver zaplatí.
V čl. I návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý som už citoval, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje právna úprava, v zmysle ktorej sa pod písmenom i) ustanovuje ako v poradí ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere, teda povinnosť banky uviesť celkovú čiastku, ktorú musí klient zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere. V prípade, ak dôjde k zmene výšky úrokovej sadzby, je povinnosťou banky opätovne vyčísliť a oznámiť klientovi celú čiastku, ktorú bude povinný zaplatiť. Účelom navrhovaného znenia je vyššia miera ochrany klienta, ktorému banka poskytuje hypotekárny alebo komunálny úver, ktorý má mať úplné, jasné informácie o ponuke úveru týkajúce sa celkovej čiastky, ktorú zaplatí.
Doterajšia právna úprava v ustanovení § 75 ods. 4 zákona o bankách zakotvuje obligatórne záležitosti zmluvy o hypotekárnom a úvere alebo zmluvy komunálnom úvere. Napriek zakotvenému výpočtu náležitostí, ktoré sú obsahom písomného vyhotovenia predmetných zmlúv, častokrát dochádza k negatívnemu javu, že v konečnom dôsledku klient nemá pri uzatvorení zmluvy dostatočne reálnu predstavu, akú celkovú čiastku uvedenú v celkovej číselnej sume, teda nie percentuálne, ale v celkovej číselnej sume za poskytnutý úver bude musieť zaplatiť. Navrhovaná právna úprava preto rozširuje okruh náležitostí, ktoré musí zmluva o hypotekárnom alebo zmluva o komunálnom úvere obsahovať.
Predložený návrh rieši uvedený problém jednoznačnou požiadavkou, aby údaj o celkovej čiastke, t. j. súhrn všetkých splátok, ktoré klient povinný zaplatiť za poskytnutý hypotekárny alebo komunálny úver, ktorá je vypočítaná zo zreteľom na údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy. Zároveň zakotvuje požiadavku, aby v prípade, ak dôjde k zmene výšky úrokovej sadzby, napr., napr. v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, opätovne banke vzniká povinnosť bezodplatne dotknutému klientovi oznámiť celkovú čiastku. Zásadný význam v ochrane klienta v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch s ním súvisiacich, ako aj záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Dôvodom tohto návrhu je teda posilnenie ochrany klienta, najmä tým, že sa zvýši jeho informovanosť a eliminuje sa riziko mylných, prípadne skresľujúcich informácií obsiahnutých v zmluve o hypotekárnom úvere alebo o zmluve o komunálnom úvere. Informácia o celkovej čiastke, ktorú je klient povinný zaplatiť predstavuje celkový súhrn všetkých jednotlivých splátok vyjadrených v číselnej sume, čo zvyšuje prehľadnosť a zrozumiteľnosť tejto informácie.
Na naplnenie tohto účelu sa ustanovuje povinnosť, rovnako ako to ustanovuje zákon v prípade zmlúv spotrebiteľskom úvere aj zmluvách o hypotekárnom a zmluvách o komunálnom úvere, zrozumiteľne uviesť, aká je celková výška poskytnutého úveru. Tento údaj je pre klienta rozhodujúcim pre porovnanie jednotlivých ponúk, a preto mal byť v predmetnej zmluve dostatočne zreteľný a čitateľný. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej, Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 549, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej aktuálnej 21. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti pre návrhy zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a účel je zrejmý.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku bol uvedený návrh prerokovaný v druhom čítaní a po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 529 z 31. mája 2013 návrh prerokovali následne Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor logicky navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta 2013 a gestorský plus dva dni, do 30. augusta 2013.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol pár poznámok k predloženému návrhu legislatívnemu, a podotýkam, že všetky tieto poznámky, ktoré teraz uvediem, budú mienené a myslené v najlepšom možnom úmysle.
Ja rozumiem tomu, že doba je ťažká, ako hovoril pán predkladateľ, a že mnohí občania Slovenskej republiky - a tu sa začína to ťažké nepochopenie praxe, myslím bankovej praxe - a že mnohí klienti si berú preklenovacie úvery. No ja chcem upozorniť, že skoro nikdy žiaden hypotekárny úver nie je preklenovacím úverom. Preklenovací úver je ten, že keď máte krátkodobý, dočasný nedostatok finančných prostriedkov, tak navštívite banku a požiadate o preklenovací úver do okamihu, kým tých prostriedkov opäť budete mať minimálne na tú obživu dosť. Uvediem príklad, niekto je krátkodobo, 2-3 mesiace nezamestnaný, potrebuje práve vtedy nejaký preklenovací úver. Hypotekárny úver a o tom staviate alebo na tom staviate celú vašu predloženú legislatívnu zmenu, ten nikdy nie je preklenovací, tým si spotrebiteľ rieši celoživotný, celoživotnú potrebu bývania, ide si kúpiť byt, ide stavať rodinný dom, preboha, to nie je preklenovací úver, ako povedal predkladateľ. To je proste, idete si vyriešiť normálnu existenčnú potrebu bývania a nie náhodou dĺžka splatnosti hypotekárnych úverov je 20 rokov, 30 rokov, počujete dobre, na Slovensku sú aj hypotekárne úvery so splatnosťou na 30 rokov. Tak o akom preklenovacom úvere tu hovoríte, pán predkladateľ? Ale dobre mienim všetky tie rady, ktoré o chvíľočku odznejú.
Hovoríte tu ďalej o ochrane spotrebiteľa, dosť často počúvame aj v médiách, že cieľ je dobrý, ale cesta je zlá a toto je presne tento typický modelový príklad. Ten cieľ, ktorý ste si vytýčili, ktorým má byť ochrana spotrebiteľa, je vynikajúci a určite každý z nás bude s týmto cieľom súhlasiť, prečo nie, veď na to sme zákonodarcami, aby sme chránili slabších, v tomto prípade spotrebiteľ je vždy slabší vo vzťahu k poskytovateľovi toho úveru, tej banke, pretože nikdy nemá taký penzum informácií, ako má komerčná banka. Vždy tam bude tá informačná asymetria, to je v poriadku, preto treba chrániť spotrebiteľov. No len skúsme teraz sa zamyslieť nad jednou vecou. Ak hovoríme o ochrane spotrebiteľa, tak skúsme rozlišovať zásadným spôsobom bankové inštitúcie po prvé, po druhé nebankové inštitúcie, mám na mysli hlavne maloobchodné reťazce a po tretie maklérov. A vy ste si vybrali práve tú najmenej potrebnú cestu, ale tú cestu, kde vôbec nie je takýmto spôsobom potrebné chrániť ďalej spotrebiteľa.
Ak hovoríme o bankách, presne ako uviedol predkladateľ, ide doplniť, predložený návrh je postavený na tom, že dopĺňa akési písmeno i), ak som dobre spočítal, tak písmeno i) je deviate v slovenskej abecede, čiže k ôsmim existujúcim obligatórnym náležitostiam zmluvy o hypotekárnom úvere - obligatórne preto, lebo banky musia tieto náležitosti obsiahnuť v zmluve - prikladáte deviatu obligatórnu náležitosť zmluvy o hypotekárnom úvere. Tak skúsme len povedať si niektoré, ja si už pamätám za ostatné mesiace v tomto parlamente veci, ktoré sa dotýkali predloženej oblasti, a to boli napr. - a ja som to plne podporoval -, napr. zrušenie poplatkov za vedenie úverových účtov. Myslím, že Miro Beblavý, kolega, to navrhoval. Úplne správne, dokonca Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko vyriekol, že banky nemajú právo si účtovať poplatky za vedenie úverových účtov, pretože banka si vedie úverový účet kvôli sebe, nie kvôli klientovi. Banka potrebuje vedieť, aké má pohľadávky za klientov, a teda vedie úverové účty, primárne ich nevedie kvôli klientovi.
Potom opätovne prišla jedna ďalšia obligatórna povinnosť, všetci si to, predpokladám, dobre pamätáte, že banky musia dva mesiace pred uplynutím viazanosti alebo fixácie úrokovej sadzby oznámiť klientovi zmenenú novú úrokovú sadzbu, aby klient si mohol počas tých dvoch mesiacov povedať, dobre, pokračujem v tejto banke alebo switchnem do banky inej, ktorá mi poskytne lepšiu úrokovú sadzbu. Aj to som podporoval a bolo to ďalšie, jedno z radu ďalších dobrých opatrení na ochranu spotrebiteľa. No a k týmto ôsmim písmenám prikladáme teraz v tomto návrhu deviatu obligatórnu náležitosť zmluvy o hypotekárnom úvere, a to má byť, ak som to správne pochopil, banka je povinná v zmluve uviesť celkový objem finančných prostriedkov, ktoré klient do splatnosti hypotekárneho úveru banke zaplatí. Keby ste možno poznali z druhej strany tej opony bankový svet, tak viete, že na Slovensku je momentálne 6,5 mld. eur poskytnutých hypotekárnych úverov. Tie komunálne úvery, ktoré tam spomínate tiež, teraz necháme bokom, tie nehrajú až takú významnú úlohu.
Pri priemernej výške jedného hypotekárneho úveru, ktorá je v slovenskom bankovom sektore 40-tisíc, približne 40-tisíc eur, ak si vydelíte tie dve sumy 6,5 mld. deleno 40-tisíc, dostanete orientačne 160- až 165-tisíc zmlúv o hypotekárnom úvere. Tak si predstavte teraz tú kopu papierov, 165-tisíc zmlúv o hypotekárnych úveroch. A teraz: hovorili sme o tom, že doba splatnosti takého úveru, preto, poprosím, nehovorme o preklenovacích úveroch, to je niečo úplne z iného sveta, doba splatnosti takéhoto hypotekárneho úveru je 10 rokov, 20 rokov, 30 rokov. Fixácia úrokovej miery, v niektorých bankách ponúkajú aj 6-mesačnú fixáciu, to znamená, že tá banka vám bude meniť úrokovú mieru každých 6 mesiacov. Predstavte si, že máte hypotekárny úver na 30 rokov so 6-mesačnou fixáciou, tak vám počas doby splatnosti toho úveru banka 60-krát oznámi sumu, ktorú zaplatíte do splatnosti. Ešte aj v tom 29., aj v tom 30. roku vám 6 mesiacov pred skončením, pred tou poslednou splátkou, tá banka oznámi, koľko zaplatíte do splatnosti. Úplne zlé!
Čiže cieľ je správny, chráňme spotrebiteľa, na tom sa všetci podpisujeme, ale nie tým, že k 9. písmenku v danom paragrafe, k tomu i), o tri mesiace príde iná politická strana a navrhne 10. písmeno, potom príde niekto ďalší, navrhne 11. písmeno, 12., 13. a skončíme možno až, obávam sa, koľko, nie som jazykovedec, koľko písmen má slovenská abeceda, tipujem tak 36, ak dáme bokom diakritiky ako mäkčene a dĺžne, ale len tie základné v abecede. No možno niekto to rýchlo vygúgli a povie presné číslo, íčko je určite 9. v poradí, no a veľa tých písmen nie je, opakujem, ak dáme preč, lebo v zákone nepoznajú ľ a ď a ť, že tam sú len písmena a, b, c, d, žiadne č tam nenájdete ani ď, ani ďalšie. Prečo to hovorím? Obávam sa, že keď pôjdeme ďalej touto cestou a budeme si mylne myslieť, že čím viacej z hľadiska počtu obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, tak tým vyšší stupeň ochrany spotrebiteľa, tak toto je naozaj kauzalita, ktorá neplatí.
Vrátim sa teraz, čo som uviedol pred chvíľou, idete to riešiť v oblasti komerčných bánk. Nemýľte si banky s nebankovými inštitúciami, ktorými spravidla, teraz mám na mysli maloobchodné pritrhové reťazce, pôjdete do Datartu alebo - to je jedno - do ďalších spoločností a kúpite si vysávač, televízny prijímač, chladničku, mrazničku. A pozor, tu nastáva problém, tam vám častokrát ten predajca povie, kúpte si túto chladničku - vymyslím si teraz - tá stojí len 800 eur alebo 1200 eur a vy budete mesačne platiť iba 29 eur. Tu začína obrovská potreba ochrany spotrebiteľa, lebo vy, keď si tie mesačné splátky vynásobíte počtom mesiacov alebo dobou splatnosti, tak zistíte, že ste tú chladničku, ten televízor, preplatili o 60 %, o 80 %. Toto je problém, kde treba chrániť spotrebiteľa. Prečo? Pretože tam vám vyjde ročná úroková miera niekde v hodnotách 20-30 % a viac, ročne, podčiarkujem. Viete, kde sa dnes pohybujú úrokové miery na hypotekárne úvery? 3,5 %, 3,8 %, kto už má dneska hypotekárny úver nad 4 %, tak doporučujem vrelo tlačiť na komerčnú banku, aby išla dole z tejto úrovne. Prečo? Lebo sú tie sadzby viazané na EURIBOR, na referenčnú základnú sadzbu, ktorá platí na eurovom trhu a o ktorej hovorí a ktorú tú sadzbu zverejňuje Európska centrálna banka. Dneska sa ten EURIBOR pohybuje na veľmi nízkych úrovniach, čiže keď vám aj tá komerčná banka pripočíta náklady na riziko a plus nejakú svoju ziskovú maržu, tak celková, konečná úroková sadzba pre klienta sa rádovo pohybuje niekde od 3 % do 4 %, čiže to nie sú, to nie sú maloobchodné reťazce, ktoré keď si, ktoré hrajú na to, že klient má v peňaženke tých 30 eur mesačne, ktoré mu, nazvem to, prevyšuje nad jeho mesačné potreby, a preto ten maloobchodný predajca hrá na to, že klient tak túži po tej hifi technike, chladničke, mrazničke, televíznom prijímači, že si ju chce kúpiť, a povie, však tých 29 eur mesačne ešte mi prebýva v peňaženke, tak si to kúpim. Toto je oblasť, kde je potrebné dramaticky zvýšiť ochranu spotrebiteľa, ale nie v prípade normálnych komerčných bánk, kde sa tá miera, opakujem, ročná, pohybuje na úrovni 3 % - 4 %.
Nie tak dávno sme do zákona o bankách vniesli ďalšiu obligatórnu povinnosť, ktorú opäť aj ja schvaľujem a podpisujem na celej čiare, a to bolo zverejňovanie tzv. ročnej efektívnej miery nákladov, ktorá nie je tvorená zďaleka len úrokovou sadzbou, ale banky mali všelijaké typy poplatkov, jednorazový poplatok za spracovanie úveru, jednorazový poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za čerpanie toho úveru. Čiže vy ste si podali žiadosť, banka ju schválila, ale o nejaký mesiac-dva ste začali čerpať hypotekárny úver, tak za samotné čerpanie zase poplatok, veľmi správne opatrenie, ktoré hovorilo nie o úrokovej sadzbe, ale o ročnej efektívnej miere nákladov, ktorá v sebe obsahuje z 90 % primárne tú úrokovú mieru, tú úrokovú sadzbu, ale sú tam započítané aj všetky tie jednorazové poplatky, ktoré sú potom rozbité na tých 10, 20, 30 rokov podľa toho, aká je dlhá doba splatnosti príslušného produktu.
A to, čo ste hovorili, pán predkladateľ, vo svojom úvodnom, vo svojej úvodnej reči, že aby mali klienti možnosť porovnávať výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru z tej alebo onakej banky, presne o tomto hovorí ročná efektívna miera nákladov. Čiže ja sa domnievam, že na Slovensku každý občan vie, že 4,9 % je viac ako 4,8 %, každý občan na Slovensku vie, že 4,8 % je viac ako 4,7 %, a tak by som mohol pokračovať ďalej, čiže ak vám leží na srdci dať tú ochranu spotrebiteľa v tom zmysle, že si dokáže porovnať ponuky dvoch komerčných bánk, ktorá je lepšia a ktorá je horšia, na toto stačí, vyčerpávajúcim spôsobom stačí, ročná efektívna miera nákladov. Čím je ročná efektívna miera nákladov vyššia, tým je tým úverový produkt pre klienta menej vhodný alebo nevýhodný a opačne, čím je efektívna ročná miera nákladov nižšia, tým je to pre klienta výhodnejší produkt. Nechápem, prečo pridávať ďalšie a ďalšie obligatórne povinnosti, teda obligatórne súčasti úverových zmlúv. K tým písmenám budem prikladať ďalšie a ďalšie, ono to tak navonok znie dobre, že však ideme chrániť spotrebiteľa, len opakujem, dobrý cieľ sa míňa potom účinku, lebo v tejto oblasti o všetkom vypovedá ročná efektívna miera nákladov. A tá oblasť, kde by bola potrebná ochrana spotrebiteľa, naozaj potrebujeme tú ochranu stupeň ochrany zvýšiť, tá ostáva nedotknutá a to sú nebankové inštitúcie.
No a po tretie a to je tá oblasť, ktorá ostáva úplne bez povšimnutia, sú makléri. Dneska máte množstvo klientov na Slovensku, ktorí sa nevedia rozhodnúť, ktorá ponuka na hypotekárny úver ktorej banky je vhodnejšia, výhodnejšia pre klienta, tak sa obrátia na maklérov. Choďte dneska na Google, vygúglite si, koľko rôznych spoločností na Slovensku poskytuje tieto poradenské služby pod najlacnejšia hypotéka.sk a tak ďalej a tak ďalej, to sú desiatky firiem, ktoré sú v tejto oblasti činné. A viete, kde je problém, pán predkladateľ? Problém je v tom, že títo makléri, oni sa tvária ako poradcovia, ktorí idú radiť kupujúcemu, v tomto prípade budúcemu dlžníkovi, klientovi, a v skutočnosti oni sú sprostredkovateľmi predaja. Problém leží niekde približne v tejto oblasti. Keď ste sprostredkovateľ a poskytujete produkty, hypotekárne úvery, pripusťme, šiestich slovenských bánk komerčných, tak ste platený ako sprostredkovateľ producentmi, čiže tými šiestimi bankami, tými inštrukciami, ktoré nasetupovali, vytvorili tie produkty. Viete, čo je potom výsledkom? Sprostredkovateľ predaja akokoľvek de iure vystupuje ako poradca, bude predávať tie produkty tých bánk, za predaj ktorých má najväčšiu províziu, veď to je normálne, nie? A nemajme mu to za zlé, lebo legislatíva to umožňuje a ja stále opakujem, v daných neoptimálnych podmienkach sa každý z nás správa optimálne. V danom neoptimálnom systéme každý sa snaží a to je prirodzená vlastnosť, opakujem, človeka, to nie je nič trestné, v daných neoptimálnych podmienkach sa každý snaží optimalizovať svoju vlastnú pozíciu. V prípade sprostredkovateľa predaja budem viac klientovi, prepáčte mi to slovo, tlačiť ten produkt, za predaj ktorého mám väčšiu províziu. Prečo? Lebo provízie mi platia za mnou stojace komerčné banky. A už asi nájdem v tej argumentácii a proste spôsoby, ako presvedčím klienta, že táto hypotéka je pre teba lepšia ako táto hypotéka, lebo viem, že táto banka mi dá vyššiu províziu ako táto banka. Ak by boli títo sprostredkovatelia predaja nie sprostredkovateľmi, ale poradcami v pravom slova zmysle, potom by museli byť platení klientom, klient si normálne kúpi poradenskú službu a celkom prirodzene bude platiť za takú službu, výsledkom ktorej bude, že za tých 20 rokov si určite zaplatí za hypotekárny úver menej od banky A, ako keby ho čerpal v banke B. Tak za takúto poradenskú službu každý z nás zaplatí. Akonáhle klient zistí, že ten, kto mu poradenstvo predal, že ho v princípe dobehol, lebo poskytol mu a natlačil mu do hlavy produkt, ktorý bol v konečnom dôsledku pre klienta menej výhodný, tak asi bude potom takúto službu presne takisto reklamovať, ako keď si kúpite auto a ono vám týždeň po kúpe nebude fungovať to auto.
Veľmi stručne, toto sú oblasti, dve identifikované oblasti, kde je potrebné chrániť spotrebiteľa. Nebankové subjekty, maloobchodné reťazce, ktoré nehovoria spravidla skoro nič alebo tými blšími malinkými písmenkami niekde dole, lebo tiež im to zákon ukladá, uvedú tú ročnú efektívnu mieru nákladov, ale oni budú hovoriť primárne o absolútnej výške mesačnej splátky, ako príklad som uviedol pri kúpe nejakej čiernej alebo bielej techniky 29 eur mesačne. O tom bude hovoriť maloobchodný reťazec, aby klienta navnadil na to, že no veď kúp si to, kúp si ten spotrebný tovar, veď 29 eur mesačne ti prebýva v peňaženke, klient si to kúpi, len si neuvedomí, že to bude splácať 36 mesiacov, a keď si to vynásobí a do menovateľa zlomku dá nadobúdaciu cenu toho výrobku 36 mesiacov krát 29 eur lomeno koľko ten výrobok stál v obchode, tak zistí, že ho preplatil častokrát o 60, 70, 80 %. Čiže za výrobok, ktorý stál 100 eur, zaplatil 180 eur v súčte tých všetkých splátok. Tam treba chrániť, pán predkladateľ, spotrebiteľa, u týchto nebankových subjektov a potom v tej druhej identifikovanej skupine maklérov, o ktorých som hovoril pred chvíľočkou, maklérov, ktorí sa tvária ako poradcovia, ale de facto sú sprostredkovateľmi predaja a budú predávať produkty tých bánk, za predaj ktorých dostanú najvyššiu províziu, čo je nič nezákonné, je to ako, ešte raz opakujem, v prirodzenej povahe každého človeka. Tak tam meňme legislatívu a tam nastavujme paragrafy tak, aby sme zvyšovali mieru ochrany spotrebiteľa. A nie tým, že k deviatemu písmenku možno na budúcej septembrovej schôdzi pridáme desiate a, b, c, d, e, f, g h, i potom pridáme jéčko, potom káčko, potom elko, potom emko, potom enko a za chvíľu bude mať tá zmluva o hypotekárnom úvere 38 obligatórnych náležitostí. Vám garantujem, že sa stane pre kupujúceho, pre klienta, ktorý sa uchádza o hypotekárny úver ešte menej zrozumiteľnou a ešte menej priehľadnou, aby rozumel tej zmluve, pretože bude mať toľko náležitostí tá zmluva, nemyslím si, že platí priama úmera, že zvyšovaním počtu obligatórnych náležitostí zmluvy o hypotekárnom úvere rastie miera ochrany spotrebiteľa. Toto si absolútne nemyslím.
Posledná poznámka na záver, takmer všetky typy hypotekárnych úverov na Slovensku sa splácajú, každý z vás, kto má hypotéku tak to potvrdí v tzv. paušálnych splátkach. Paušálna splátka znamená, že vy máte flat, máte rovnakú splátku každý mesiac. Vnútri v tej splátke je obsiahnutá splátka istiny a splátka úroku, keď ste na začiatku čerpania hypotekárneho úveru, vyčerpali ste si, pripusťme, 40-tisícový úver, hypotekárny úver, tak tá úplne prvá splátka, takmer 90 % tej splátky sú úroky a 10 % vám odkrajuje z tej istiny. Postupne ako sa blížite k tomu 20. roku, čiže 240. mesiacu splácania, tak sa ten pomer inverzne otočí a v tej poslednej splátke už máte 98 % splátku istiny a len 2 % tej mesačnej splátky je splátka úrokov, lebo je posledná v poradí, čiže vlastne miera vášho záväzku voči veriteľovi je už tak malá, že pri tej 4 % úrokovej sadzbe ešte deleno 12, lebo to je na mesačnej báze, tak tam sa ten pomer úplne otočí. Prečo o tom hovorím? Pri tzv. paušálnych splátkach je predsa nulitný problém klienta, si vypočítať, že keď mám do doby splatnosti úveru, mám 20-ročný úver, som v 12. roku splácania, 8 rokov mám pred sebou, tak si poviem, 8-krát 12, to vie každý, nie, na Slovensku, že 8-krát 12 mesiacov, že budem platiť ešte 96 splátok. A keďže splátky sú paušálne, tak mám opäť nulitný problém si vypočítať to, po čom vy voláte vo vami predloženom návrhu, že koľko, teda aký absolútny objem peňazí v tej banke do splatnosti toho úveru zaplatím. To je všetko.
Čiže akokoľvek predložený úmysel je v poriadku, chránime, on sa volá, že chránime spotrebiteľa spotrebiteľa, cesta k nemu je podľa mňa neefektívna a neúčinná. To je proste holý fakt, lebo nejdeme do tých dvoch oblastí, o ktorých som hovoril, do nebankových inštitúcii a do oblasti maklérov, a po druhé preto, lebo znespriehľadňujeme legislatívu. Netvárme sa, že pridávaním ďalších obligatórnych náležitostí bude stúpať miera ochrany spotrebiteľa. Určite nie!
To najpodstatnejšie, keď sme už u toho, skúste dvihnúť ruku, kto z vás pozná odpoveď na otázku, čo je v dnešnej dobe lepšie? Zobrať si 20-ročnú hypotéku so 6-mesačnou viazanosťou úrokovej sadzby alebo s 20-ročnou viazanosťou úrokovej sadzby, akú by ste si vybrali vy? A tu je zakopaný pes. Ak sa zle rozhodnete dnes, to znamená, že zle odhadnete, či trhy pôjdu s vami alebo či trhy pôjdu proti vám, to znamená, že keď vaše, pardon, očakávania sú, že úrokové sadzby budú stúpať a trhy pôjdu s vami, to znamená, že budú napĺňať vaše predpoklady, no, samozrejme, že je efektívnejšie si dnes zobrať 20-ročnú viazanosť. Bude mať ten úver za 3 % a očakávam, že počas 20 rokov síce s nejakou volatilitou, ale budú trhy stúpať. Ale čo sa stane, ak pôjdu trhy proti vám? Čo keď budú klesať, nebude to býk, ale bude to medveď, trhy pôjdu proti vám? Trhy budú klesať a vy ste sa banke upísali na 20 rokov viazanú úrokovú sadzbu. Odľahčím diskusiu, prerobíte aj gate a potom je úplne jedno, či vám bude banka napĺňať túto obligatórnu súčasť zmluvy, o ktorej voláte v tejto novele, že vám ona síce bude oznamovať objem peňazí do splatnosti, smola, vám to bude, viete načo, ako hovoria Česi (reakcia z pléna), to hovoria Slováci, Česi hovoria, že vám to bude ako hluchýmu housle. No bude vám to k ničomu, proste je tak.
Takže končím to s touto takou odľahčenou príhodou, naozaj som nechcel ten návrh podrobiť žiadnej kritike a už vonkoncom nie priateľov z KDH, ale verte mi, že týmto nezvýšite nijakou výraznou mierou stupeň ochrany spotrebiteľa. Ja v tom vidím naozaj dobrý úmysel, ale tá cesta, ktorou chcete za tým cieľom kráčať, je možno skôr daná práve informačnou asymetriou. A teraz nie medzi klientmi a bankou, ale medzi poslancami a ľuďmi, ktorí 20 rokov v bankovom sektore pracovali, čiže tou mierou znalosti tej praxe.
To je všetko, ďakujem pekne.

Pán poslanec Kollár, ja vám naozaj veľmi nerada protirečím, lebo vaše vystúpenia sú význačné a príznačné silou argumentov, ich racionálnosťou, ale v tomto prípade naozaj sa s vami nemôžem stotožniť.
Ja tento návrh predkladateľa v plnej miere podporím, pretože spotrebiteľská prax ukazuje, že nie je zásadný rozdiel v tom, ako je nastavený stupeň ochrany, či už na nebankovom, alebo na bankovom trhu. Práve naopak, spolu s telekomunikačným trhom, energetickým trhom alebo aj podomovým trhom je práve aj finančný sektor ďalším problematickým odvetvím a najrizikovejším odvetvím, na ktorom je spotrebiteľ málo chránený. Je síce pravdou, že z toho nebankového priestoru a z tohoto finančného odvetvia - a to vidieť aj cez aplikačnú prax, hovorím bez nejakých štatistík - nám prichádza menej poškodených spotrebiteľov, ale nevyhýba sa to alebo tí poškodení, alebo terčom takéhoto možného poškodenia a slabej ochrany sú aj spotrebitelia žiadajúci úvery aj, aj v bankovom sektore.
O tej informačnej asymetrii, o ktorej ste hovorili, tá naozaj sa dotýka aj orientácie spotrebiteľov v zmluvách pri uzatváraní úverov s bankami, pretože aj tieto zmluvy sú niekoľkostránkové, sú komplikované pre priemerného bežného spotrebiteľa, v mnohých prípadoch nezrozumiteľné. A ja sa plne zastávam toho, tej požiadavky predkladateľa zákona k tomu, aby bola v tejto zmluve uvádzaná celková čiastka, koľko stojí poskytnutie takéhoto úveru, pretože toto je okrem predmetu plnenia a času plnenia tretia z najdôležitejších a podstatných náležitostí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcel by som poďakovať za vaše vystúpenie, vôbec to neberiem konfrontačne, veď iste bola na základe aj vašich skúseností, kde ste pôsobili, a tie argumenty, ktoré ste hovorili ohľadom nebankových subjektov a ohľadom maklérov, pripúšťam, a tie, na tých sa asi zhodneme, ale nebolo ambíciou tohto návrhu riešiť tieto problémy, o ktorých ste rozprávali, lebo poukázaním na to, že napr. u nebankových subjektoch je to horšie, ešte neznamená, že to nemôžme upraviť aspoň u hypotekárnych úverov pri bankových subjektoch.
Vy ste hovorili, že 165-tisíc zhruba zmlúv, no, ten argument ale nemôže teda byť proti tomu, aby banka písomne informovala. Áno, je veľký počet, tak bude potrebné, aby banky všetkých týchto klientov, pokiaľ budú uzatvárať takéto zmluvy do budúcna, informovali.
Súhlasím aj s tým, keď vypoviete, že každý klient si môže vypočítať, nie je problém si vypočítať, ak má ročnú efektívnu mieru nákladov, no len, žiaľ, realita je taká, že sú zrejme aj klienti, ktorí si to vypočítať nevedia alebo si to neuvedomia, a preto navrhujeme, aby bolo už v zmluve uvedené to absolútne, to absolútne číslo, aby im bolo zrejmé, že ak vstupujem do zväzku, akú sumu v absolútnej teda hodnote si požičiavam a po uplynutí tejto doby, akú sumu budem musieť vrátiť. Ako predkladateľ sme chceli len toto upraviť a považujeme to za zvýšenie informovanosti klienta pri rozhodovaní o uzatvorení takejto zmluvy.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Kollár, súhlasím s vami, že je množstvo problémov v súvislosti s poskytovaním finančných pôžičiek, predovšetkým v nebankovom sektore a povedzme aj cez týchto sprostredkovateľov, o ktorých ste hovorili, ale aj v tom bankovom formálnom sektore je veľa nedostatkov a myslím si, že každé jedno takéto stransparentnenie procesov je len na prospech pre klientov, samozrejme, a koniec koncov aj pre banku.
Ja si myslím, že je dobré, že ak ten klient dostane teda okrem percentuálnej úrokovej miery aj informáciu o absolútnej hodnote, aby si a možno aj toto bude a pre - nechcem podceňovať - mnohých, ľudí, ktorí si berú úvery, hypotéky, ale nech všetci si uvedomujú, čo znamená to percento v rámci toho celého objemu zdrojov.
Takže ja som za, aby sa stupeň transparentnosti zvyšoval aj takýmto spôsobom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kollár, 25, včítane dvojitého w, a nevygúglil som si to, tých písmen, aby ste vedeli len, ale tak ako to len, ja sa radšej spolieham na svoju hlavu ako na Google.
A teraz k samotnej veci. Viete, myslím si, že keby v tejto krajine existovala taká vec, ako je obyčajná obchodnícka poctivosť, myslím si, možnože ani táto úprava zákona by nebola potrebná. Ale funguje to tak včítane bánk a vy ste to sám povedali, že každý sa snaží mať čo najväčšiu mieru zisku a nie je to nelegálne. Áno, nie je to nelegálne, ale nemyslím si, že je to vcelku poctivé, ak niekto využije svoju schopnosť, svoj rozum na to, aby toho druhého zatlačil. Viete, pri fyzickom strete, ak jeden ovláda karate a použije ho v zápase v bitke proti druhému, tak to sa dá jednoducho poznať, odmerať a to je aj trestné. No rozum, keď zneužijete to, žiaľbohu, trestné nie je. Takže to je prvá poznámka, čiže to je jeden dôvod, ktorý si myslíme, že je potrebné, aby to bolo.
Druhá vec a tu s vami súhlasím, áno, a do toho by bolo treba vstúpiť, hlavne pri tých spotrebiteľských úveroch, reťazcoch a nebankovkách, tam je to ešte v hroznejšom stave. V tomto plne s vami súhlasíme a tam sa celkom iste zhodneme. Z druhej strany a trošku sa odvolám aj na to, čo ste povedali, áno, ročná miera úrokov 3-4 %. Slovenská republika existuje vyše niečo 20 rokov. Úver hypotekárny si vezmete a splácate ho 20-30 rokov. Ako sa menila tá miera úrokov? Vy si budete iste pamätať, že slovenská vláda na stavbu ciest v rokoch 1994 - 1998 za vlády Mečiara si nepožičiavala s mierou úrokov 5, 10 ani 15 %. Bolo to okolo 20 %. A aj úročenie v tom období sa menilo. Čiže za to dlhé veľké obdobie, pokiaľ má človek hypotéku, tá miera úroková sa môže veľmi meniť. A z toho pohľadu si myslím, že tá informácia pre tých obyčajných ľudí je veľmi dôležitá.
A posledné, čo by som rád zdôraznil, ja nie som taký optimista, že si to ľudia môžu zrátať. Viete, oni si to nezrátajú, aj keď uznávam, že niektoré slušné banky majú svoju vlastnú stránku a majú tam aj úrokovú kalkulačku. No tak musí aspoň vedieť s počítačom robiť, ale aj tak to nie je väčšina obyvateľstva, keby sa to dalo, ja by som rád urobil test. Otestoval tuná v parlamente máme 150 poslancov, ktorí sú si schopní zrátať, že pri takej a takej výške splátok ako dlho budem splácať alebo koľko úrokov zaplatím. Takže ja si myslím, že táto informácia pre obyčajných ľudí je naozaj veľmi dôležitá a že to istým spôsobom im môže pomôcť. A môžem povedať aj z praxe, že sa stretávam s ľuďmi na dedinách a na dedine žijem, že neraz si urobia pôžičku, kúpia veci, nevedia si to zrátať, však to nevyzerá zle. A nakoniec zistia, že sú to nie schopní splácať, že sú to obrovské peniaze, ktoré oni musia splatiť. Žiaľbohu, v tomto smere, hovorím to ako matematik, ale ani mnohí ľudia, ktorí majú maturitu a úroky by mali vedieť rátať, ani tí ich nevedia zrátať, takže myslím si, že táto povinnosť nie je taká, ktorá by príliš až tak zaťažila tie banky. A takisto nepokladám za vcelku poctivé 6-mesačnú fixáciu vo vzťahu k tomu klientovi. To je naozaj príliš veľké istenie sa banky vo vzťahu k obyčajnému klientovi.
Čiže k tomuto smeruje, zhodneme sa a oceňujem to, čo ste povedali, že chceme istým spôsobom chrániť toho spotrebiteľa, a uznávam, že ho nechránime dostatočne ešte stále, pretože, áno, sú tu inštitúcie, ktoré požičiavajú a oveľa horším spôsobom ešte ako banky, ale aj tento možno malý krok je pre ochranu spotrebiteľov podľa nášho presvedčenia užitočný. Ďakujem.