21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dobre, ak dovolíte, budem reagovať bezprostredne. Vážený pán poslanec, dali ste mi vlastne dve interpelácie. Jedna sa týka 25 % presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb a druhá otázka sa týkala operačných programov. Tu vás upozorňujem, že Operačný program Životné prostredie nie je v mojej gescii, čiže tu ste na zlej adrese.
Čo sa týka presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb, pýtali ste sa, aká analýza, čo k tomu pripravené, a tak ďalej, či dôjde alebo nedôjde k presunu 25 % prostriedkov z druhého pilieru do priamych platieb, závisí od toho, ako nám vyjdú bilancie potreby prostriedkov na to, aby sme zmenili štruktúru a výkonnosť slovenského poľnohospodárstva. Zásadne odmietam pokračovať v politike, poľnohospodárskej politike, aká bola nastavená pred rokom 2006 pánom terajším poslancom Zsoltom Simonom, ktorý pripravil takú politiku poľnohospodárstva, ktorá platila tých, kto vlastnili hektáre, ale neplatila tých, ktorí chceli prevádzkovať poľnohospodárske činnosti. Čiže je tu základný diametrálny rozdiel, kde v roku 2014 až 2020 chceme financovať tých poľnohospodárov a chceme gro prostriedkov, ktoré budeme mať k dispozícií, dať tým poľnohospodárom, ktorí budú vykonávať komplexnú poľnohospodársku činnosť, to znamená, budú realizovať rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu, špecializovanú rastlinnú výrobu a zvýšia nám množstvo oblastí citlivých komodít. Na to všetko potrebujete peniaze.
Čo sa týka samotného presunu, v súčasnosti, tak ako mi nechal pán exminister Zsolt Simon na stole, bolo k dispozícií na priame platby 2,8 mld. eura zhruba. Priame platby, ešte raz opakujem, nechcem použiť na platenie za hektáre, ale platenie za výkon. My sme si narátali, že to, čo zaviedla druhá vláda premiéra Dzurindu, doviedlo poľnohospodárstvo na pokraj existencie, lebo sa platilo za husto siate obilniny, za energetické plodiny, z času na čas za mlieko a z času na čas na hovädzí dobytok. A to sú aj sektory, ktoré sú vlastne sebestačné, tam máme dostatok, ale všetko ostatné nám popadalo. Hydina, ošípané, ovocie, zelenina, všetko nám popadalo dole a dneska sme na úrovni možno 35, 37 % sebestačnosti práve v týchto sektoroch.
My sme urobili prognózu na analýzy predchádzajúcich desiatich rokov, kde je alebo kde by sa mali jednotlivé komodity, slovenské poľnohospodárstvo vie ponúknuť do trhového priestoru 14 základných komodít potravín, ktoré je možné tu vypestovať alebo vyrobiť na základe klimatických podmienok, aké sú teda predpokladané množstvá, aby sme zabezpečili 80 % sebestačnosť. To znamená - v husto siatych obilninách, v mlieku, v kukurici - tam sme bohate nad, sme v múke, máme dostatok cukru, máme dostatok vajec, toto je v poriadku. Ale máme nedostatok ošípaných, potrebujeme zvýšiť zo súčasného stavu 700-tisíc kusov ročne jatočných zvierat, jatočných ošípaných na 1,5 mil. Potrebujeme minimálne o 3,5 tisíca ton zvýšiť jatočného hovädzieho mäsa. Potrebujeme zvýšiť zhruba o 5,4 mil. ročne chov brojlerov, potrebujeme ročne zabezpečiť minimálne 250-tisíc ton ovocia stredoeurópskeho pásma, potrebujeme zvýšiť minimálne o 200-tisíc ton poľnú zeleninu, aby sme zabezpečili 80 % potreby na Slovensku.
Náš princíp je v tom, že my chceme garantovať, aby platby, pokiaľ sa poľnohospodár rozhodne buď chovať ošípané, alebo pestovať poľnú zeleninu, aby mal istotu, že počas celého obdobia dostane rovnakú dávku a nebude to kolísať tak, ako nám to nechal nastavené Simon, že rok bola podporovaná kukurica, potom 2 roky ošípané, potom sa rok podporovali kurence, čiže tí podnikatelia zostali z toho úplne dopletení a výsledok bol, že to prestali jednoducho chovať a prestali tú zeleninu pestovať. Čiže prvý princíp je, od prvého roku by mali mať na 7 rokov garantované tie príjmy, pokiaľ pôjdu do tých citlivých sektorov. Samozrejme, je to všetko navýšenie, čiže potrebujeme to aj navýšiť. Keď sme si zrátali, či nám na tie predpokladané výkony bude stačiť 2,8 mld., no nestačí to. Čiže sme povedali, potrebujeme minimálne presunúť ešte 25 % týchto prostriedkov z programu rozvoja vidieka na priame platby a vtedy vieme zagarantovať ten progres na 80 % sebestačnosť a zároveň vieme garantovať podnikateľom, že môžu investovať do týchto sektorov vzhľadom na to, aby neinvestovali zbytočne, a prostriedky by sa im vlastne nevrátili, pokiaľ by nemali garantovaný odbyt na tieto produkty a, samozrejme, odbyt budú mať vtedy, keď budú mať konkurenčné ceny.
Či bude prenesených 25 % alebo menej, ja vám teraz ešte neviem povedať. Ja som sa včera vrátil po 3-dňovej diskusii v Rade ministrov pôdohospodárstva z Bruselu, kde sa uzatvárali posledné otvorené otázky, čo sa týka nového programovacieho obdobia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nenašli sme riešenie alebo odpovede na všetky otázky vzhľadom na to, že konečná podoba bude ešte podliehať schváleniu trialógu, ktorý okrem zástupcov rady ministrov bude v trialógu zastúpený Európsky parlament a Európska rada. Čiže až keď sa dohodne na úrovni trialógu, vtedy sa dá hovoriť o konkrétnej podobe.
Pre slovenských poľnohospodárov - a včera som to zdôraznil aj na tlačovej besede - sme priniesli dobré správy. Dobré správy v tom, že to, čo bolo zle nastavené v roku 2011 za ministrovania Zsolta Simona, sa podarilo v záverečnom texte odstrániť. Odstránili sme keping, odstránili sme citlivé sektory, ktoré sa doplnili o to, čo sme potrebovali, odstránila sa 5 % franchisa, čiže máme iks pozitívnych krokov, jediné, čo sa nám nepodarilo, sú monogastre. Monogastre, bohužiaľ, v citlivých sektoroch sa nedostali. Tak sme si dohodli s Európskou komisiou postup a mechanizmus, ako monogastre budeme prefinancovávať cez program rozvoja vidieka. Dneska sa robia na ministerstve analýzy, ktoré vlastne povedia a spresnia, koľko prostriedkov treba na priame platby, čiže gro tých komodít, ktoré sú v citlivých položkách, sa budú dať prefinancovať cez priame platby. A čo nie, musí sa prefinancovať cez program rozvoja vidieka, a preto ten presun nebude asi na úrovni 25 %, ale bude menej, lebo len odhadom, bude to asi o 17 mil. euro ročne menej ako sme pôvodne rátali pokiaľ by sa nám monogastre dostali do citlivých sektorov.
Čiže vaša otázka, kto na to prišiel, aká analýza bola spravená - došli na to ľudia z ministerstva pôdohospodárstva, táto problematika bola veľmi intenzívne rokovaná s poľnohospodárskou samosprávou, máme súhlasné stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a celý tento model máme naprojektovaný v strednodobej koncepcii rozvoja poľnohospodárstva.
Čo sa týka tej vašej druhej časti otázky, to sú otázky typu, ako sa pripravuje, kto menoval komisie, v akom štádiu sú dva operačné programy, lebo, ešte raz opakujem, tretí operačný program nie je môj, čiže v mojom prípade sa jedná o program rozvoja vidieka a integrovaný regionálny operačný program. Premiér Fico deklaroval verejne, že Slovensko má záujem byť jednou z prvých krajín, ktorá by začala čerpať štrukturálne fondy v novom programovacom období už od roku 2014. Preto si vláda dala veľmi ambiciózny plán - do 30. 6. , to znamená do zajtra, predložiť návrh zmluvy viacročného finančného rámca, čiže to je tá strecha nad všetkými operačnými programami do Bruselu, súčasťou tejto zmluvy však musia byť aj jednotlivé operačné programy. Čiže v prvom polroku 2013 zasadali veľmi intenzívne pracovné skupiny, len, mimochodom, tie pracovné skupiny mali zastúpenie neziskoviek, boli tam zastúpení zástupcovia z jednotlivých VÚC-iek, zo ZMOS-u a, samozrejme, z jednotlivých ministerstiev a minoritná, myslím, že 2-3 členovia boli z ministerstva pôdohospodárstva, ale ministerstvo pôdohospodárstva robilo podklady pre rokovanie týchto pracovných skupín. Pracovné skupiny vlastne pripravili program, či Integrovaný regionálny operačný program, či program rozvoja vidieka, je pripravený, upresňovať sa bude a Brusel vie veľmi dobre, upresňovať sa bude až v septembri, kedy budú definitívne schválené 4 základné smernice, ktoré budú hovoriť o konečnej podobe budúcej poľnohospodárskej politiky, lebo je to naviazané na tento základný dokument, čiže je to dneska v kvalifikovanom odhade predložené do Bruselu, zajtra by komplet tento materiál vrátane dvoch týchto operačných programov mal odísť do Bruselu s tým, že v priebehu tretieho kvartálu Brusel sľúbil, Európska komisia, že posúdi toto znenie, a pokiaľ bude zhoda medzi Európskou komisiou a materiálom alebo slovenskou stranou, je predpoklad, že v 4. kvartáli by sa viacročný finančný rámec mal podpísať a zároveň by mohli vstúpiť do konečnej negociácie jednotlivé operačné programy s tým, aby sa od januára mohli začať niektoré operačné programy alebo všetky operačné programy čerpať.
Čiže tieto vaše otázky už sú v podstate update, lebo tie materiály sú pripravené. Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:38
Vystúpenie v rozprave 15:38
Mikuláš HubaV tejto súvislosti si dovoľujem konštatovať, že tento presun vnímam ako krok v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa spomína potreba dôrazu na rozvoj vidieka, modernizácie slovenského poľnohospodárstva, tvorby pridanej hodnoty" a tak ďalej a tak ďalej, opäť odvolávka na text programového vyhlásenia vlády.
Pripomínam aj vaše slová z januára 2013, citujem: "Už dnes nie je problém presunúť prostriedky z II. piliera do I. piliera vo výške 15 %, ale na druhej strane by sme ochudobnili tú projektovú časť, ktorá má posilniť slovenské poľnohospodárstvo do budúcnosti." Koniec citátu, opäť odvolávka na zdroj, z ktorého je tento citát čerpaný.
Druhý bod mojej interpelácie vyplýva z obavy o transparentnosť a odbornosť prípravy, perspektívy a tvorby operačných programov v gescii vášho rezortu. Obavy často vznikajú na základe nedostatku informácií a viete, tomu chcem predísť, tak sa pýtam:
"1. V akom štádiu je a akým spôsobom je organizovaná príprava, resp. tvorba operačných programov Program rozvoja vidieka 2014 - 2020, Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020 a Operačný program Kvalita životného prostredia 2014 - 2020, a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, vrátane expertov a mimovládnych neziskových organizácií do tohto procesu?
2. Aké priority, opatrenia, aktivity vybralo ministerstvo ako prioritné a na základe čoho? Aké sú momentálne plánované alokácie prostriedkov do jednotlivých priorít, opatrení, resp. aktivít na spomínané obdobie 2014 až 2020?
Aké pracovné podskupiny boli vytvorené pre tvorbu jednotlivých opatrení? Kedy boli vytvorené, resp. zriadené tieto podskupiny, kým sú vedené, kto sú ich členovia, koho reprezentujú a na základe akých kritérií boli vyberaní?
A napokon ako prebieha práca pracovných podskupín? Kde, kedy a ako budú zverejnené výsledky ich práce? Ako sa bude ďalej narábať s týmito výsledkami?
Vopred ďakujem za operatívnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba."
A ďalšie dve interpelácie obdobného znenia sú adresované predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a ministrovi hospodárstva pánovi Tomášovi Malatinskému a týkajúce sa a týkajú sa teda, pardon, situácie v našej energetike. Znejú takto. Teda prečítam len tú jednu, samozrejme, adresovanú predsedovi vlády:
"Vážený pán predseda vlády, so znepokojením sledujem informácie, či skôr dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú záväzné dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky." V tej analogickej interpelácii by bolo, samozrejme, uvedené ministerstvo hospodárstva.
"Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu tému týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Poznamenávam, že verím, že za takúto diskusiu nepovažujete zverejnenie návrhu energetickej politiky na webovej stránke ministerstva hospodárstva s trvaním 14 dní.
Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobila a aké plánuje v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomínaných rozhodnutí. S nádejou na skorú a vyčerpávajúcu odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba."
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
27.6.2013 o 15:38 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, v uplynulom mesiaci som sa obrátil na členov vlády s troma interpeláciami. Prvá z nich datovaná 18. 6. 2013 je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a znie, citujem: "Vážený pán minister, v médiách" - to sú odkazy na príslušné médiá -, "a pokiaľ som dobre informovaný, aj na zasadnutí pracovnej skupiny k programu rozvoja vidieka", ďalej budem používať len skratku PRV, "ste deklarovali zámer presunúť približne 25 % z rozpočtu II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky", zase skratka SPP, "určeného na podporu rozvoja vidieka na navýšenie priamych platieb. Dovoľujem si vás požiadať o informáciu, kto a na základe čoho o tom rozhodol a na základe akých podkladov? Nie je mi totiž známe, žeby sa o takomto významnom rozhodnutí viedla akákoľvek verejná odborná diskusia. Pokiaľ viem, nebola urobená žiadna cost benefit analýza ani analýza dopadu tohto presunu na kvalitu života a životného prostredia na vidieku. Dokonca ani na pôde pracovnej skupiny pre PRV sa o presune nediskutovalo. Išlo len o strohé predstavenie zámeru. Ak nakoniec bude tento presun schválený, aký objem prostriedkov sa plánuje presunúť a ako váš rezort plánuje kompenzovať tieto chýbajúce prostriedky v programe rozvoja vidieka 2014 až 2020?"
V tejto súvislosti si dovoľujem konštatovať, že tento presun vnímam ako krok v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa spomína potreba dôrazu na rozvoj vidieka, modernizácie slovenského poľnohospodárstva, tvorby pridanej hodnoty" a tak ďalej a tak ďalej, opäť odvolávka na text programového vyhlásenia vlády.
Pripomínam aj vaše slová z januára 2013, citujem: "Už dnes nie je problém presunúť prostriedky z II. piliera do I. piliera vo výške 15 %, ale na druhej strane by sme ochudobnili tú projektovú časť, ktorá má posilniť slovenské poľnohospodárstvo do budúcnosti." Koniec citátu, opäť odvolávka na zdroj, z ktorého je tento citát čerpaný.
Druhý bod mojej interpelácie vyplýva z obavy o transparentnosť a odbornosť prípravy, perspektívy a tvorby operačných programov v gescii vášho rezortu. Obavy často vznikajú na základe nedostatku informácií a viete, tomu chcem predísť, tak sa pýtam:
"1. V akom štádiu je a akým spôsobom je organizovaná príprava, resp. tvorba operačných programov Program rozvoja vidieka 2014 - 2020, Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020 a Operačný program Kvalita životného prostredia 2014 - 2020, a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, vrátane expertov a mimovládnych neziskových organizácií do tohto procesu?
2. Aké priority, opatrenia, aktivity vybralo ministerstvo ako prioritné a na základe čoho? Aké sú momentálne plánované alokácie prostriedkov do jednotlivých priorít, opatrení, resp. aktivít na spomínané obdobie 2014 až 2020?
Aké pracovné podskupiny boli vytvorené pre tvorbu jednotlivých opatrení? Kedy boli vytvorené, resp. zriadené tieto podskupiny, kým sú vedené, kto sú ich členovia, koho reprezentujú a na základe akých kritérií boli vyberaní?
A napokon ako prebieha práca pracovných podskupín? Kde, kedy a ako budú zverejnené výsledky ich práce? Ako sa bude ďalej narábať s týmito výsledkami?
Vopred ďakujem za operatívnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba."
A ďalšie dve interpelácie obdobného znenia sú adresované predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a ministrovi hospodárstva pánovi Tomášovi Malatinskému a týkajúce sa a týkajú sa teda, pardon, situácie v našej energetike. Znejú takto. Teda prečítam len tú jednu, samozrejme, adresovanú predsedovi vlády:
"Vážený pán predseda vlády, so znepokojením sledujem informácie, či skôr dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú záväzné dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky." V tej analogickej interpelácii by bolo, samozrejme, uvedené ministerstvo hospodárstva.
"Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu tému týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Poznamenávam, že verím, že za takúto diskusiu nepovažujete zverejnenie návrhu energetickej politiky na webovej stránke ministerstva hospodárstva s trvaním 14 dní.
Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobila a aké plánuje v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomínaných rozhodnutí. S nádejou na skorú a vyčerpávajúcu odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba."
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:42
Vystúpenie v rozprave 15:42
Ľubomír JahnátekČo sa týka presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb, pýtali...
Čo sa týka presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb, pýtali ste sa, aká analýza, čo k tomu pripravené, a tak ďalej, či dôjde alebo nedôjde k presunu 25 % prostriedkov z druhého pilieru do priamych platieb, závisí od toho, ako nám vyjdú bilancie potreby prostriedkov na to, aby sme zmenili štruktúru a výkonnosť slovenského poľnohospodárstva. Zásadne odmietam pokračovať v politike, poľnohospodárskej politike, aká bola nastavená pred rokom 2006 pánom terajším poslancom Zsoltom Simonom, ktorý pripravil takú politiku poľnohospodárstva, ktorá platila tých, kto vlastnili hektáre, ale neplatila tých, ktorí chceli prevádzkovať poľnohospodárske činnosti. Čiže je tu základný diametrálny rozdiel, kde v roku 2014 až 2020 chceme financovať tých poľnohospodárov a chceme gro prostriedkov, ktoré budeme mať k dispozícií, dať tým poľnohospodárom, ktorí budú vykonávať komplexnú poľnohospodársku činnosť, to znamená, budú realizovať rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu, špecializovanú rastlinnú výrobu a zvýšia nám množstvo oblastí citlivých komodít. Na to všetko potrebujete peniaze.
Čo sa týka samotného presunu, v súčasnosti, tak ako mi nechal pán exminister Zsolt Simon na stole, bolo k dispozícií na priame platby 2,8 mld. eura zhruba. Priame platby, ešte raz opakujem, nechcem použiť na platenie za hektáre, ale platenie za výkon. My sme si narátali, že to, čo zaviedla druhá vláda premiéra Dzurindu, doviedlo poľnohospodárstvo na pokraj existencie, lebo sa platilo za husto siate obilniny, za energetické plodiny, z času na čas za mlieko a z času na čas na hovädzí dobytok. A to sú aj sektory, ktoré sú vlastne sebestačné, tam máme dostatok, ale všetko ostatné nám popadalo. Hydina, ošípané, ovocie, zelenina, všetko nám popadalo dole a dneska sme na úrovni možno 35, 37 % sebestačnosti práve v týchto sektoroch.
My sme urobili prognózu na analýzy predchádzajúcich desiatich rokov, kde je alebo kde by sa mali jednotlivé komodity, slovenské poľnohospodárstvo vie ponúknuť do trhového priestoru 14 základných komodít potravín, ktoré je možné tu vypestovať alebo vyrobiť na základe klimatických podmienok, aké sú teda predpokladané množstvá, aby sme zabezpečili 80 % sebestačnosť. To znamená - v husto siatych obilninách, v mlieku, v kukurici - tam sme bohate nad, sme v múke, máme dostatok cukru, máme dostatok vajec, toto je v poriadku. Ale máme nedostatok ošípaných, potrebujeme zvýšiť zo súčasného stavu 700-tisíc kusov ročne jatočných zvierat, jatočných ošípaných na 1,5 mil. Potrebujeme minimálne o 3,5 tisíca ton zvýšiť jatočného hovädzieho mäsa. Potrebujeme zvýšiť zhruba o 5,4 mil. ročne chov brojlerov, potrebujeme ročne zabezpečiť minimálne 250-tisíc ton ovocia stredoeurópskeho pásma, potrebujeme zvýšiť minimálne o 200-tisíc ton poľnú zeleninu, aby sme zabezpečili 80 % potreby na Slovensku.
Náš princíp je v tom, že my chceme garantovať, aby platby, pokiaľ sa poľnohospodár rozhodne buď chovať ošípané, alebo pestovať poľnú zeleninu, aby mal istotu, že počas celého obdobia dostane rovnakú dávku a nebude to kolísať tak, ako nám to nechal nastavené Simon, že rok bola podporovaná kukurica, potom 2 roky ošípané, potom sa rok podporovali kurence, čiže tí podnikatelia zostali z toho úplne dopletení a výsledok bol, že to prestali jednoducho chovať a prestali tú zeleninu pestovať. Čiže prvý princíp je, od prvého roku by mali mať na 7 rokov garantované tie príjmy, pokiaľ pôjdu do tých citlivých sektorov. Samozrejme, je to všetko navýšenie, čiže potrebujeme to aj navýšiť. Keď sme si zrátali, či nám na tie predpokladané výkony bude stačiť 2,8 mld., no nestačí to. Čiže sme povedali, potrebujeme minimálne presunúť ešte 25 % týchto prostriedkov z programu rozvoja vidieka na priame platby a vtedy vieme zagarantovať ten progres na 80 % sebestačnosť a zároveň vieme garantovať podnikateľom, že môžu investovať do týchto sektorov vzhľadom na to, aby neinvestovali zbytočne, a prostriedky by sa im vlastne nevrátili, pokiaľ by nemali garantovaný odbyt na tieto produkty a, samozrejme, odbyt budú mať vtedy, keď budú mať konkurenčné ceny.
Či bude prenesených 25 % alebo menej, ja vám teraz ešte neviem povedať. Ja som sa včera vrátil po 3-dňovej diskusii v Rade ministrov pôdohospodárstva z Bruselu, kde sa uzatvárali posledné otvorené otázky, čo sa týka nového programovacieho obdobia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nenašli sme riešenie alebo odpovede na všetky otázky vzhľadom na to, že konečná podoba bude ešte podliehať schváleniu trialógu, ktorý okrem zástupcov rady ministrov bude v trialógu zastúpený Európsky parlament a Európska rada. Čiže až keď sa dohodne na úrovni trialógu, vtedy sa dá hovoriť o konkrétnej podobe.
Pre slovenských poľnohospodárov - a včera som to zdôraznil aj na tlačovej besede - sme priniesli dobré správy. Dobré správy v tom, že to, čo bolo zle nastavené v roku 2011 za ministrovania Zsolta Simona, sa podarilo v záverečnom texte odstrániť. Odstránili sme keping, odstránili sme citlivé sektory, ktoré sa doplnili o to, čo sme potrebovali, odstránila sa 5 % franchisa, čiže máme iks pozitívnych krokov, jediné, čo sa nám nepodarilo, sú monogastre. Monogastre, bohužiaľ, v citlivých sektoroch sa nedostali. Tak sme si dohodli s Európskou komisiou postup a mechanizmus, ako monogastre budeme prefinancovávať cez program rozvoja vidieka. Dneska sa robia na ministerstve analýzy, ktoré vlastne povedia a spresnia, koľko prostriedkov treba na priame platby, čiže gro tých komodít, ktoré sú v citlivých položkách, sa budú dať prefinancovať cez priame platby. A čo nie, musí sa prefinancovať cez program rozvoja vidieka, a preto ten presun nebude asi na úrovni 25 %, ale bude menej, lebo len odhadom, bude to asi o 17 mil. euro ročne menej ako sme pôvodne rátali pokiaľ by sa nám monogastre dostali do citlivých sektorov.
Čiže vaša otázka, kto na to prišiel, aká analýza bola spravená - došli na to ľudia z ministerstva pôdohospodárstva, táto problematika bola veľmi intenzívne rokovaná s poľnohospodárskou samosprávou, máme súhlasné stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a celý tento model máme naprojektovaný v strednodobej koncepcii rozvoja poľnohospodárstva.
Čo sa týka tej vašej druhej časti otázky, to sú otázky typu, ako sa pripravuje, kto menoval komisie, v akom štádiu sú dva operačné programy, lebo, ešte raz opakujem, tretí operačný program nie je môj, čiže v mojom prípade sa jedná o program rozvoja vidieka a integrovaný regionálny operačný program. Premiér Fico deklaroval verejne, že Slovensko má záujem byť jednou z prvých krajín, ktorá by začala čerpať štrukturálne fondy v novom programovacom období už od roku 2014. Preto si vláda dala veľmi ambiciózny plán - do 30. 6. , to znamená do zajtra, predložiť návrh zmluvy viacročného finančného rámca, čiže to je tá strecha nad všetkými operačnými programami do Bruselu, súčasťou tejto zmluvy však musia byť aj jednotlivé operačné programy. Čiže v prvom polroku 2013 zasadali veľmi intenzívne pracovné skupiny, len, mimochodom, tie pracovné skupiny mali zastúpenie neziskoviek, boli tam zastúpení zástupcovia z jednotlivých VÚC-iek, zo ZMOS-u a, samozrejme, z jednotlivých ministerstiev a minoritná, myslím, že 2-3 členovia boli z ministerstva pôdohospodárstva, ale ministerstvo pôdohospodárstva robilo podklady pre rokovanie týchto pracovných skupín. Pracovné skupiny vlastne pripravili program, či Integrovaný regionálny operačný program, či program rozvoja vidieka, je pripravený, upresňovať sa bude a Brusel vie veľmi dobre, upresňovať sa bude až v septembri, kedy budú definitívne schválené 4 základné smernice, ktoré budú hovoriť o konečnej podobe budúcej poľnohospodárskej politiky, lebo je to naviazané na tento základný dokument, čiže je to dneska v kvalifikovanom odhade predložené do Bruselu, zajtra by komplet tento materiál vrátane dvoch týchto operačných programov mal odísť do Bruselu s tým, že v priebehu tretieho kvartálu Brusel sľúbil, Európska komisia, že posúdi toto znenie, a pokiaľ bude zhoda medzi Európskou komisiou a materiálom alebo slovenskou stranou, je predpoklad, že v 4. kvartáli by sa viacročný finančný rámec mal podpísať a zároveň by mohli vstúpiť do konečnej negociácie jednotlivé operačné programy s tým, aby sa od januára mohli začať niektoré operačné programy alebo všetky operačné programy čerpať.
Čiže tieto vaše otázky už sú v podstate update, lebo tie materiály sú pripravené. Ďakujem, skončil som.
Dobre, ak dovolíte, budem reagovať bezprostredne. Vážený pán poslanec, dali ste mi vlastne dve interpelácie. Jedna sa týka 25 % presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb a druhá otázka sa týkala operačných programov. Tu vás upozorňujem, že Operačný program Životné prostredie nie je v mojej gescii, čiže tu ste na zlej adrese.
Čo sa týka presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb, pýtali ste sa, aká analýza, čo k tomu pripravené, a tak ďalej, či dôjde alebo nedôjde k presunu 25 % prostriedkov z druhého pilieru do priamych platieb, závisí od toho, ako nám vyjdú bilancie potreby prostriedkov na to, aby sme zmenili štruktúru a výkonnosť slovenského poľnohospodárstva. Zásadne odmietam pokračovať v politike, poľnohospodárskej politike, aká bola nastavená pred rokom 2006 pánom terajším poslancom Zsoltom Simonom, ktorý pripravil takú politiku poľnohospodárstva, ktorá platila tých, kto vlastnili hektáre, ale neplatila tých, ktorí chceli prevádzkovať poľnohospodárske činnosti. Čiže je tu základný diametrálny rozdiel, kde v roku 2014 až 2020 chceme financovať tých poľnohospodárov a chceme gro prostriedkov, ktoré budeme mať k dispozícií, dať tým poľnohospodárom, ktorí budú vykonávať komplexnú poľnohospodársku činnosť, to znamená, budú realizovať rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu, špecializovanú rastlinnú výrobu a zvýšia nám množstvo oblastí citlivých komodít. Na to všetko potrebujete peniaze.
Čo sa týka samotného presunu, v súčasnosti, tak ako mi nechal pán exminister Zsolt Simon na stole, bolo k dispozícií na priame platby 2,8 mld. eura zhruba. Priame platby, ešte raz opakujem, nechcem použiť na platenie za hektáre, ale platenie za výkon. My sme si narátali, že to, čo zaviedla druhá vláda premiéra Dzurindu, doviedlo poľnohospodárstvo na pokraj existencie, lebo sa platilo za husto siate obilniny, za energetické plodiny, z času na čas za mlieko a z času na čas na hovädzí dobytok. A to sú aj sektory, ktoré sú vlastne sebestačné, tam máme dostatok, ale všetko ostatné nám popadalo. Hydina, ošípané, ovocie, zelenina, všetko nám popadalo dole a dneska sme na úrovni možno 35, 37 % sebestačnosti práve v týchto sektoroch.
My sme urobili prognózu na analýzy predchádzajúcich desiatich rokov, kde je alebo kde by sa mali jednotlivé komodity, slovenské poľnohospodárstvo vie ponúknuť do trhového priestoru 14 základných komodít potravín, ktoré je možné tu vypestovať alebo vyrobiť na základe klimatických podmienok, aké sú teda predpokladané množstvá, aby sme zabezpečili 80 % sebestačnosť. To znamená - v husto siatych obilninách, v mlieku, v kukurici - tam sme bohate nad, sme v múke, máme dostatok cukru, máme dostatok vajec, toto je v poriadku. Ale máme nedostatok ošípaných, potrebujeme zvýšiť zo súčasného stavu 700-tisíc kusov ročne jatočných zvierat, jatočných ošípaných na 1,5 mil. Potrebujeme minimálne o 3,5 tisíca ton zvýšiť jatočného hovädzieho mäsa. Potrebujeme zvýšiť zhruba o 5,4 mil. ročne chov brojlerov, potrebujeme ročne zabezpečiť minimálne 250-tisíc ton ovocia stredoeurópskeho pásma, potrebujeme zvýšiť minimálne o 200-tisíc ton poľnú zeleninu, aby sme zabezpečili 80 % potreby na Slovensku.
Náš princíp je v tom, že my chceme garantovať, aby platby, pokiaľ sa poľnohospodár rozhodne buď chovať ošípané, alebo pestovať poľnú zeleninu, aby mal istotu, že počas celého obdobia dostane rovnakú dávku a nebude to kolísať tak, ako nám to nechal nastavené Simon, že rok bola podporovaná kukurica, potom 2 roky ošípané, potom sa rok podporovali kurence, čiže tí podnikatelia zostali z toho úplne dopletení a výsledok bol, že to prestali jednoducho chovať a prestali tú zeleninu pestovať. Čiže prvý princíp je, od prvého roku by mali mať na 7 rokov garantované tie príjmy, pokiaľ pôjdu do tých citlivých sektorov. Samozrejme, je to všetko navýšenie, čiže potrebujeme to aj navýšiť. Keď sme si zrátali, či nám na tie predpokladané výkony bude stačiť 2,8 mld., no nestačí to. Čiže sme povedali, potrebujeme minimálne presunúť ešte 25 % týchto prostriedkov z programu rozvoja vidieka na priame platby a vtedy vieme zagarantovať ten progres na 80 % sebestačnosť a zároveň vieme garantovať podnikateľom, že môžu investovať do týchto sektorov vzhľadom na to, aby neinvestovali zbytočne, a prostriedky by sa im vlastne nevrátili, pokiaľ by nemali garantovaný odbyt na tieto produkty a, samozrejme, odbyt budú mať vtedy, keď budú mať konkurenčné ceny.
Či bude prenesených 25 % alebo menej, ja vám teraz ešte neviem povedať. Ja som sa včera vrátil po 3-dňovej diskusii v Rade ministrov pôdohospodárstva z Bruselu, kde sa uzatvárali posledné otvorené otázky, čo sa týka nového programovacieho obdobia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nenašli sme riešenie alebo odpovede na všetky otázky vzhľadom na to, že konečná podoba bude ešte podliehať schváleniu trialógu, ktorý okrem zástupcov rady ministrov bude v trialógu zastúpený Európsky parlament a Európska rada. Čiže až keď sa dohodne na úrovni trialógu, vtedy sa dá hovoriť o konkrétnej podobe.
Pre slovenských poľnohospodárov - a včera som to zdôraznil aj na tlačovej besede - sme priniesli dobré správy. Dobré správy v tom, že to, čo bolo zle nastavené v roku 2011 za ministrovania Zsolta Simona, sa podarilo v záverečnom texte odstrániť. Odstránili sme keping, odstránili sme citlivé sektory, ktoré sa doplnili o to, čo sme potrebovali, odstránila sa 5 % franchisa, čiže máme iks pozitívnych krokov, jediné, čo sa nám nepodarilo, sú monogastre. Monogastre, bohužiaľ, v citlivých sektoroch sa nedostali. Tak sme si dohodli s Európskou komisiou postup a mechanizmus, ako monogastre budeme prefinancovávať cez program rozvoja vidieka. Dneska sa robia na ministerstve analýzy, ktoré vlastne povedia a spresnia, koľko prostriedkov treba na priame platby, čiže gro tých komodít, ktoré sú v citlivých položkách, sa budú dať prefinancovať cez priame platby. A čo nie, musí sa prefinancovať cez program rozvoja vidieka, a preto ten presun nebude asi na úrovni 25 %, ale bude menej, lebo len odhadom, bude to asi o 17 mil. euro ročne menej ako sme pôvodne rátali pokiaľ by sa nám monogastre dostali do citlivých sektorov.
Čiže vaša otázka, kto na to prišiel, aká analýza bola spravená - došli na to ľudia z ministerstva pôdohospodárstva, táto problematika bola veľmi intenzívne rokovaná s poľnohospodárskou samosprávou, máme súhlasné stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a celý tento model máme naprojektovaný v strednodobej koncepcii rozvoja poľnohospodárstva.
Čo sa týka tej vašej druhej časti otázky, to sú otázky typu, ako sa pripravuje, kto menoval komisie, v akom štádiu sú dva operačné programy, lebo, ešte raz opakujem, tretí operačný program nie je môj, čiže v mojom prípade sa jedná o program rozvoja vidieka a integrovaný regionálny operačný program. Premiér Fico deklaroval verejne, že Slovensko má záujem byť jednou z prvých krajín, ktorá by začala čerpať štrukturálne fondy v novom programovacom období už od roku 2014. Preto si vláda dala veľmi ambiciózny plán - do 30. 6. , to znamená do zajtra, predložiť návrh zmluvy viacročného finančného rámca, čiže to je tá strecha nad všetkými operačnými programami do Bruselu, súčasťou tejto zmluvy však musia byť aj jednotlivé operačné programy. Čiže v prvom polroku 2013 zasadali veľmi intenzívne pracovné skupiny, len, mimochodom, tie pracovné skupiny mali zastúpenie neziskoviek, boli tam zastúpení zástupcovia z jednotlivých VÚC-iek, zo ZMOS-u a, samozrejme, z jednotlivých ministerstiev a minoritná, myslím, že 2-3 členovia boli z ministerstva pôdohospodárstva, ale ministerstvo pôdohospodárstva robilo podklady pre rokovanie týchto pracovných skupín. Pracovné skupiny vlastne pripravili program, či Integrovaný regionálny operačný program, či program rozvoja vidieka, je pripravený, upresňovať sa bude a Brusel vie veľmi dobre, upresňovať sa bude až v septembri, kedy budú definitívne schválené 4 základné smernice, ktoré budú hovoriť o konečnej podobe budúcej poľnohospodárskej politiky, lebo je to naviazané na tento základný dokument, čiže je to dneska v kvalifikovanom odhade predložené do Bruselu, zajtra by komplet tento materiál vrátane dvoch týchto operačných programov mal odísť do Bruselu s tým, že v priebehu tretieho kvartálu Brusel sľúbil, Európska komisia, že posúdi toto znenie, a pokiaľ bude zhoda medzi Európskou komisiou a materiálom alebo slovenskou stranou, je predpoklad, že v 4. kvartáli by sa viacročný finančný rámec mal podpísať a zároveň by mohli vstúpiť do konečnej negociácie jednotlivé operačné programy s tým, aby sa od januára mohli začať niektoré operačné programy alebo všetky operačné programy čerpať.
Čiže tieto vaše otázky už sú v podstate update, lebo tie materiály sú pripravené. Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
15:59
Prednesenie interpelácie 15:59
Ján MičovskýText: "V Bratislave 26. júna 2013. Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá svojou podstatou zdanlivo nepatrí do sféry veľkých úloh školstva. Napriek tomu som presvedčený, že práve len zvládnutím takýchto záležitostí je...
Text: "V Bratislave 26. júna 2013. Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá svojou podstatou zdanlivo nepatrí do sféry veľkých úloh školstva. Napriek tomu som presvedčený, že práve len zvládnutím takýchto záležitostí je možno dosiahnuť dôležité ciele, ktoré ste si v rezorte vytýčili. V Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici pôsobí učiteľ Oto Žarnay. Jeho pracovné účinkovanie sa práve končí výpoveďou pre nadbytočnosť, čo sa stalo potom, keď ako predseda rady školy poukázal na nenáležitú zmluvu, ktorú uzatvoril tamojší riaditeľ.
Nie je mojím úmyslom opakovať súvislosti, ktoré sú v tejto veci verejne dostupné. Jeden fakt ma však mimoriadne znepokojuje. Tým je skutočnosť, že človek, ktorý otvorene a v súlade so svojimi pracovnými i občianskymi povinnosťami poukázal na závažné podozrenie pri narábaní s verejnými zdrojmi na svojom pracovisku, bol z tohto pracoviska jeho vedením následne vylúčený.
Tento zlovestný algoritmus nie je, žiaľ, vôbec výnimočný, no keďže jeho výskyt je v tomto prípade viazaný na rezort, ktorý má v erbe etiku a úctu k poznaniu, cítim naliehavú potrebu poznať naň názor človeka, ktorý tento rezort riadi. Táto potreba je umocnená ťaživým tichom, ktoré vyslali kolegovia učiteľa Žarnaya. Hoci sa dá tomuto tichu s ľútosťou porozumieť, som presvedčený, že vedca, archeológa, súčasného ministra školstva, no najmä rozhľadeného človeka Dušana Čaploviča musí takéto ticho vážne znepokojovať. Môže byť totiž znamením, že úlohy rezortu nebude môcť v prostredí stratenej učiteľskej odvahy naplniť. Alebo znamením aj čohosi oveľa horšieho, tušenia, že naše generácie v časoch relatívneho blahobytu morálne zlyhávajú. Čo by sa tu dialo, ak by bolo naozaj zle? K otázke výchovy k statočnosti dostávajú pri takomto pohľade novú, naliehavú dimenziu.
Vážený pán minister, určite je vo vašich možnostiach zistiť si pravdu o prípade učiteľa Žarnaya. No nežiadam vás len o to, chcem vás touto interpeláciou požiadať, poprosiť o niečo oveľa dôležitejšie a prosím vás, aby ste v záujme budúcnosti našej krajiny, v záujme prebudenia všetkých, možno málo odvážnych, no čestných ľudí, narušili to zlovestné ticho. Vyslovte, prosím, svoj názor! Buď je počínanie učiteľa Žarnaya ľudským i profesionálnym pochybením, niečím, čo sa nerobí, a v tom prípade vás prosím, aby ste takéto počínanie verejne odsúdili. Nech učiteľ Žarnay nedáva ostatným učiteľom, našim deťom i celej spoločnosti zlý príklad. Možno je to však všetko inak a ku konania učiteľa Žarnaya treba priradiť celkom iný verejný výrok. Výrok o tom, že takéto konanie je správne a spoločensky potrebné, no zároveň zriedkavé, a preto vzácne. A že práve preto musí slúžiť ako vzor učiteľom, deťom, nám všetkým, pretože nad akýmikoľvek metódami výchovy a vzdelávania stojí metóda najvyššia, a tou je osobný príklad.
Určite budete ako historik so mnou súhlasiť, že vernosť ideálom pretavená do konkrétnych príkladov statočnosti a odvahy, posúvali ľudstvo na stupnici dejinného pokroku vždy oveľa viac, ako aj tie najkrajšie deklarácie. Ktovie, vážený pán minister, či dnes nemáte práve v rukách vy historickú šancu vyznačiť prostredníctvom zdanlivo bezvýznamného prípadu učiteľa Žarnaya dôležitý bod obratu, od ktorého sa bude k vyššiemu ideálu mravnosti uberať nielen školstvo, ale aj budúca história našej krajiny. História, v ktorej by sme mali začať rozdeľovať ľudí podľa jediného kritéria, podľa sily ich ducha a nie podľa ducha ich sily. Veľmi by sme to už všetci naozaj potrebovali. Nenašiel som, vážený pán Dušan Čaplovič, lepšie slová, budem preto len dúfať, že sú postačujúce na to, aby ste cítili, že vás nimi žiadam o niečo oveľa dôležitejšie, ako je odpoveď ministra na poslaneckú interpeláciu. Ak som vás nepresvedčil a vy považujete moju interpeláciu len za politicky vypočítavú slovnú kompozíciu, ku ktorej mi poslúžil prípad učiteľa Žarnaya, potom vás prosím, aby ste svoju odpoveď obmedzili len na pár povinných riadkov, bude mi to naozaj stačiť. S nádejou, že sa tak nestane, Ján Mičovský."
Ďakujem.
Prednesenie interpelácie
27.6.2013 o 15:59 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moja interpelácia je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, pánovi Dušanovi Čaplovičovi.
Text: "V Bratislave 26. júna 2013. Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá svojou podstatou zdanlivo nepatrí do sféry veľkých úloh školstva. Napriek tomu som presvedčený, že práve len zvládnutím takýchto záležitostí je možno dosiahnuť dôležité ciele, ktoré ste si v rezorte vytýčili. V Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici pôsobí učiteľ Oto Žarnay. Jeho pracovné účinkovanie sa práve končí výpoveďou pre nadbytočnosť, čo sa stalo potom, keď ako predseda rady školy poukázal na nenáležitú zmluvu, ktorú uzatvoril tamojší riaditeľ.
Nie je mojím úmyslom opakovať súvislosti, ktoré sú v tejto veci verejne dostupné. Jeden fakt ma však mimoriadne znepokojuje. Tým je skutočnosť, že človek, ktorý otvorene a v súlade so svojimi pracovnými i občianskymi povinnosťami poukázal na závažné podozrenie pri narábaní s verejnými zdrojmi na svojom pracovisku, bol z tohto pracoviska jeho vedením následne vylúčený.
Tento zlovestný algoritmus nie je, žiaľ, vôbec výnimočný, no keďže jeho výskyt je v tomto prípade viazaný na rezort, ktorý má v erbe etiku a úctu k poznaniu, cítim naliehavú potrebu poznať naň názor človeka, ktorý tento rezort riadi. Táto potreba je umocnená ťaživým tichom, ktoré vyslali kolegovia učiteľa Žarnaya. Hoci sa dá tomuto tichu s ľútosťou porozumieť, som presvedčený, že vedca, archeológa, súčasného ministra školstva, no najmä rozhľadeného človeka Dušana Čaploviča musí takéto ticho vážne znepokojovať. Môže byť totiž znamením, že úlohy rezortu nebude môcť v prostredí stratenej učiteľskej odvahy naplniť. Alebo znamením aj čohosi oveľa horšieho, tušenia, že naše generácie v časoch relatívneho blahobytu morálne zlyhávajú. Čo by sa tu dialo, ak by bolo naozaj zle? K otázke výchovy k statočnosti dostávajú pri takomto pohľade novú, naliehavú dimenziu.
Vážený pán minister, určite je vo vašich možnostiach zistiť si pravdu o prípade učiteľa Žarnaya. No nežiadam vás len o to, chcem vás touto interpeláciou požiadať, poprosiť o niečo oveľa dôležitejšie a prosím vás, aby ste v záujme budúcnosti našej krajiny, v záujme prebudenia všetkých, možno málo odvážnych, no čestných ľudí, narušili to zlovestné ticho. Vyslovte, prosím, svoj názor! Buď je počínanie učiteľa Žarnaya ľudským i profesionálnym pochybením, niečím, čo sa nerobí, a v tom prípade vás prosím, aby ste takéto počínanie verejne odsúdili. Nech učiteľ Žarnay nedáva ostatným učiteľom, našim deťom i celej spoločnosti zlý príklad. Možno je to však všetko inak a ku konania učiteľa Žarnaya treba priradiť celkom iný verejný výrok. Výrok o tom, že takéto konanie je správne a spoločensky potrebné, no zároveň zriedkavé, a preto vzácne. A že práve preto musí slúžiť ako vzor učiteľom, deťom, nám všetkým, pretože nad akýmikoľvek metódami výchovy a vzdelávania stojí metóda najvyššia, a tou je osobný príklad.
Určite budete ako historik so mnou súhlasiť, že vernosť ideálom pretavená do konkrétnych príkladov statočnosti a odvahy, posúvali ľudstvo na stupnici dejinného pokroku vždy oveľa viac, ako aj tie najkrajšie deklarácie. Ktovie, vážený pán minister, či dnes nemáte práve v rukách vy historickú šancu vyznačiť prostredníctvom zdanlivo bezvýznamného prípadu učiteľa Žarnaya dôležitý bod obratu, od ktorého sa bude k vyššiemu ideálu mravnosti uberať nielen školstvo, ale aj budúca história našej krajiny. História, v ktorej by sme mali začať rozdeľovať ľudí podľa jediného kritéria, podľa sily ich ducha a nie podľa ducha ich sily. Veľmi by sme to už všetci naozaj potrebovali. Nenašiel som, vážený pán Dušan Čaplovič, lepšie slová, budem preto len dúfať, že sú postačujúce na to, aby ste cítili, že vás nimi žiadam o niečo oveľa dôležitejšie, ako je odpoveď ministra na poslaneckú interpeláciu. Ak som vás nepresvedčil a vy považujete moju interpeláciu len za politicky vypočítavú slovnú kompozíciu, ku ktorej mi poslúžil prípad učiteľa Žarnaya, potom vás prosím, aby ste svoju odpoveď obmedzili len na pár povinných riadkov, bude mi to naozaj stačiť. S nádejou, že sa tak nestane, Ján Mičovský."
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:59
Vystúpenie v rozprave 15:59
Renáta ZmajkovičováVystúpenie v rozprave
27.6.2013 o 15:59 hod.
JUDr.
Renáta Zmajkovičová
Videokanál poslancaĎalším písomne prihláseným je pani podpredsedníčka Jurinová. Nech sa páči.
Neautorizovaný
16:16
Prednesenie interpelácie 16:16
Martin Fecko"Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom...
"Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vás dovoľujem podať interpeláciu vo veci hradu Krásna Hôrka.
Dňa 10. 3. 2012 o 12.45 hod. popoludní zachvátil strechu hradu Krásna Hôrka požiar, ktorý sa nepodarilo spútať, až kým nespálil celú strešnú krytinu zloženú z drevených šindľov.
Hrad zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrou pamiatkou od roku 1961, má svoje, má v svojej správe Slovenské národné múzeum (ďalej len SNM), ktorého generálneho riaditeľa a štatutárneho zástupcu doktora Rastislava Púdelku ste vymenovali na základe v konkurze, v ktorom ho vybrala komisia pod vedením šéfa sekcie kultúrneho dedičstva na Ministerstve kultúru Pavla Šimuniča ešte počas vášho prvého funkčného obdobia v roku 2010.
Požiar, ktorý zdevastoval našu poprednú kultúrnu pamiatku sa rozšíril kvôli veľkému množstvu suchého trávnatého krytu a náletových drevín rastúcich v okolí hradu. Tieto mali byť odstránené v rámci bežnej starostlivosti o areál hradu, ktorú malo vykonať SNM pod vedením vášho nominanta, avšak zjavne sa tak nestalo. Je pravdepodobné, že keby nepodpálili trávnatý kryt pri nekontrolovanej manipulácii s ohňom malé deti a vznietil by sa z akejkoľvek inej, akejkoľvek inej príčiny z dôvodu absentujúcej údržby a protipožiarnych úprav krovín a porastov, bol by dôsledok pre hrad stále rovnako tragický. SNM však údržbu zanedbalo aj po požiari a bola to až poisťovňa Generali Slovensko, a. s., ktorá dňa 15. 6. 2013 poradila a neskôr urgovala výstavbu aktívneho hromozvodu a vyrúbanie náletových rastlín a kríkov v okolí, k čomu došlo zo strany správcu až 18. 6. 2013. 11. 3. 2012 riaditeľka múzea Betliar Eva Lazárová nahlásila poistnú udalosť do poisťovne, dňa 14. 3. 2012 expertná spoločnosť Inservis pre poisťovňu Generali Slovensko, a. s., stanovila predbežnú výšku škody na 8 mil. eur, 7 mil. eur na nehnuteľnosti a 1 mil. eur na hnuteľný, hnuteľnom majetku. Dňa 20. júna 2012 ste však TA SR informovali novinárov, že škoda dosahuje výšku až 15 miliónov eur. Akiste uznáte, že medzi vami prezentovaným odhadom škody a stanovením expertnej spoločnosti je rozdiel takmer 100 % vo výške škody, číže v prípade, že by bol správny odhad expertnej spoločnosti, dal by sa opraviť na sumu 15 mil. eur hrad dvakrát. Komisia SNM po vylúčení uchádzača s najnižšou cenou
z formálnych dôvodov vybrala dňa 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka, bytom Vyšná Slaná 199, 049 26 Vyšná Slaná. S ktorým bola dňa 19. 10. 2012 uzavretá zmluva o dielo číslo SNM-L-ZOD-2012/3177 na celkovú čiastku 2 057 054 eur. Touto zmluvou sa mala uskutočniť prvá fáza opravných prác, ktorá mala byť uskutočnená do 1. 3. 2013.
Napriek tomu, že vylúčený uchádzač podal námietky na úrade pre verejné obstarávanie, ten svojím rozhodnutím odňal námietkam odkladný účinok z dôvodu verejného záujmu na urýchlenej oprave hradu, a preto mohli byť práce zhotoviteľom zmluvy o dielo uskutočňované už od októbra 2012, tak aby došlo k ukončeniu prác do 1. marca 2013. Nestalo sa tak a od tej doby bola zmluva rozšírená až o tri dodatky, z ktorých každý posúva dátum ukončenia prvej fázy opravných prác, a to v konečnom dôsledku dodatok 3 zo 14. 6. 2013 až na 30. 11. 2013. Toto je viac ako dvojnásobné predĺženie lehoty, ktorý mal zhotoviteľ na ukončenie prvej fázy opravných prác.
Pán minister, podľa medializovaných informácií po požiari hradu stráca obec Krásnohorské Podhradie z dôvodu výpadku príjmov z cestovného ruchu za jeden rok až 35-tisíc eur. Situáciu zhoršuje aj fakt, že v okrese Rožňava dosahuje nezamestnanosť takmer 30 %, čo je najviac na východnom Slovensku. Turisticky atraktívny hrad Krásna Hôrka bol jednou z mála príležitostí ekonomickej aktivizácie regiónu a momentálne sa meškaním dodávateľa a akceptáciou tohto správania zo strany SNM a ministerstva kultúry predlžuje tristná agónia nezamestnanosťou zmietaného gemerského regiónu. Dochádza ku škodám ekonomickým, kultúrnym a sociálnym.
Pán minister, ostáva pre nás záhadou, prečo výberová komisia, ktorá má dôveru riaditeľa SNM a ten požíva zase vašu dôveru, vybrala 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka napriek tomu, že ten je živnostníkom, ktorý nie je schopný platiť ani svoje odvody do Sociálnej poisťovne, tá k 30. októbru evidovala jeho nedoplatok 360 eur a pán Fifík mal nedoplatky aj pred prihlásením do súťaže, ktoré tesne predtým vyrovnal. Obec Vlachovo, kde spomenutý Marián Fifík realizoval projekt opravy vodného mlynu, vo svojich zápisniciach z obecného zastupiteľstva eviduje viacero jeho pochybení, čo sa týka kvality a dochvíľnosti jeho práce. Nechápeme, ako mohol tento dodávateľ následne získať zákazku takýchto rozmerov, a pritom nikto nepredvídal, že zopakuje svoje predchádzajúce pochybenia, týkajúce sa dochvíľnosti a ukončenia prác. Ako vidíme z dodatkov, stalo sa tak aj v tomto prípade a ľuďom z gemerského regiónu sa takto vzďaľuje deň, kedy uvidia opäť zrekonštruovaný svoj kultúrno-historický klenot, ktorým Krásna Hôrka bezpochyby je.
Situáciu dokresľuje fakt, že riaditeľ SNM, ktorý požíva vašu dôveru, si ako radcu pri obstarávaní najal pána René Bábela, ktorý má za sebou úspešné pôsobenie v akciovej spoločnosti Hotely mládeže Slovenska, kde v roku 1994 podpísal bez verejného výberu zmluvy na prenájom 5 hotelov, pričom jeden z nich prenajal spoločnosti ERPA, s. r. o., patriacej bratom Eduardovi a Róbertovi Diničovcom. Obaja bratia patrili k skupine organizovaného zločinu, čo potvrdila v roku 2007 sudkyňa trestného senátu bratislavského krajského súdu v kauze vydierania bratislavských podnikateľov.
Vláda istôt, ktorej ste súčasťou, sa rada označuje ako vláda bez káuz. Keď pozeráme na skutkový stav tohto prípadu máme pocit, že sa jedná o sled káuz, nie o jednu kauzu. Z uvedených faktov nemáme dojem, že by sa SNM snažilo o najrýchlejšie a najhospodárnejšie opravenie hradu Krásna Hôrka. Napríklad posledný dodatok zmluvy vychádza z technickej nemožnosti dodržania zmluvného termínu ukončenia diela zmeneného dodatku č. 1 a č. 2, ktorá bola zhotoviteľom preukázaná podľa príslušne ustanovením zmluvy v znení jej dodatkov. Podľa informácií, zverejnených v zmluvných dodatkoch sa jedná o problém so zlým naprojektovaním opravných prác, kedy projektanti nerešpektovali realitu, a ich projekčné rozvrhnutie opravných prác v prvej fáze nie je uskutočniteľné bez vykonania práce, ktoré sú zaradené do druhej fázy. Nechápeme, prečo riaditeľ SNM vložil svoju dôveru do rúk projektantov, ktorí nevedia uchopiť realitu v logickom slede. Problémy s navrhovaným riešením projektu boli podľa našich informácií prezentované už na obhliadke niekoľko mesiacov po požiari, v ktorej sa zúčastnilo 6 uchádzačov, firiem, a rovnako boli prezentované aj na rokovacom konaní, ktorého sa zúčastnili 4 firmy. Zdá sa nám podozrivé, ak inštitúcia, ktorá navonok prezentuje rýchle a úsporné riešenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, použije informáciu o zlom nastavení projektu až 14. 6. 2013, teda až rok po tom, ako ju mala od uchádzačov k dispozícii. Rovnako sa nám zdá podozrivé, že dodatkom sa riešia práce, ktoré mali byť vysúťažené až v druhej fáze opravných prác. Podľa vyjadrení účastníkov obhliadky a rokovacích konaní pri vhodnom nastavení projektu by práce na dolnom a strednom hrade mohli byť ukončené v decembri minulého roku. Majúc na mysli a na srdci blaho gemerského regiónu a ochranu a zachovanie slovenského kultúrneho dedičstva sa na základe vyššie uvedeného na vás obraciame formou tejto interpelácie a dovoľujeme si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Z akého dôvodu SNM - Múzeum Betliar zanedbalo údržbu suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu pred a po požiari hradu Krásna Hôrka až do dňa 18. 6. 2013, teda takmer tri mesiace po požiari.
2. Akým spôsobom a na základe akých faktov prišlo SNM a ministerstvo kultúry k odhadu škody vo výške 15 mil. eur? Prečo je takmer dvojnásobný rozdiel medzi týmto odhadom a znaleckým posudkom, ktorý si nechalo vypracovať SNM a bol doručený poisťovni dňa 12. 9. 2012, t. j. posudok, v ktorom je odhadnutá výška škody na objeme hradu 7 633 255,04 eur, na zbierkových predmetoch 349 159 eur a škoda na pomocnom inštalačnom materiáli vo výške 79 711,23 eur.
3. Platilo SNM za služby údržby hradu Krásna Hôrka tretej osobe? Ak áno, prečo nezahŕňali služby odstránenie suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu?
4. Prečo SNM prizvalo externého radcu na verejné obstarávanie a nepokúsila sa využiť napríklad služby odborníkov na obstarávanie rezortu kultúry, ktorí majú s väčšími verejnými obstarávaniami skúsenosti, a za externého radcu zvolila človeka so spochybniteľnou minulosťou.
5. Prečo SNM akceptovalo návrh projektu, ktorý nerešpektoval logický sled stavebných prác a zadelil práce, bez ktorých nie je možné pri súčasnom nastavení projektu končiť práce na prvej fáze opravných prác až do druhej fázy projektu?
6. Prečo SNM podpísalo až 3 dodatky so subjektom, ktorý si neplní svoje finančné záväzky a s ktorým mali už v minulosti verejné korporácie, napr. obec Vlachovo, problémy s dodávkou, a prečo SNM s týmto subjektom neukončilo zmluvu?
7. Aké kroky podnikne ministerstvo kultúry, aby zamedzilo ekonomickým, kultúrnym a sociálnym škodám, ktoré už v tomto momente nastávajú v gemerskom regióne z dôvodu oneskorenia prvej fázy práv, opravných prác na hrade Krásna Hôrka?
8. Aký je podrobný rozpočet projektu v prvej fáze opravných prác hradu Krásna Hôrka so zahrnutím prvým, druhým a tretím zmluvným dodatkom? Nemáme na mysli krycí list ani rekapituláciu, ale kompletné rozpočtové údaje.
9. Vo svetle prezentovaných skutočností, ktoré naznačujú nedostatok kompetencií v časovom riadení projektu a nedostatočné finančné, technické a personálne zabezpečenie na strane súčasného dodávateľa neuvažujete nad vypovedaním zmluvy a znovuzadaním projektu, najmä s cieľom rýchleho a hospodárneho ukončenia prác, ktorých termín sa už trikrát dodatkom posunul a v súčasnosti prekračuje pôvodne stanovený termín dvojnásobne?
S úctou Ján Mičovský, Martin Fecko, Branislav Škripek a Mikuláš Huba."
Ďakujem pekne.
Prednesenie interpelácie
27.6.2013 o 16:16 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, členovia vlády tu nie sú, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v mene mojom a mojich kolegov Jána Mičovského, Branislava Škripeka a Mikuláša Hubu interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, konkrétne v otázke Krásnej Hôrky.
"Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vás dovoľujem podať interpeláciu vo veci hradu Krásna Hôrka.
Dňa 10. 3. 2012 o 12.45 hod. popoludní zachvátil strechu hradu Krásna Hôrka požiar, ktorý sa nepodarilo spútať, až kým nespálil celú strešnú krytinu zloženú z drevených šindľov.
Hrad zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrou pamiatkou od roku 1961, má svoje, má v svojej správe Slovenské národné múzeum (ďalej len SNM), ktorého generálneho riaditeľa a štatutárneho zástupcu doktora Rastislava Púdelku ste vymenovali na základe v konkurze, v ktorom ho vybrala komisia pod vedením šéfa sekcie kultúrneho dedičstva na Ministerstve kultúru Pavla Šimuniča ešte počas vášho prvého funkčného obdobia v roku 2010.
Požiar, ktorý zdevastoval našu poprednú kultúrnu pamiatku sa rozšíril kvôli veľkému množstvu suchého trávnatého krytu a náletových drevín rastúcich v okolí hradu. Tieto mali byť odstránené v rámci bežnej starostlivosti o areál hradu, ktorú malo vykonať SNM pod vedením vášho nominanta, avšak zjavne sa tak nestalo. Je pravdepodobné, že keby nepodpálili trávnatý kryt pri nekontrolovanej manipulácii s ohňom malé deti a vznietil by sa z akejkoľvek inej, akejkoľvek inej príčiny z dôvodu absentujúcej údržby a protipožiarnych úprav krovín a porastov, bol by dôsledok pre hrad stále rovnako tragický. SNM však údržbu zanedbalo aj po požiari a bola to až poisťovňa Generali Slovensko, a. s., ktorá dňa 15. 6. 2013 poradila a neskôr urgovala výstavbu aktívneho hromozvodu a vyrúbanie náletových rastlín a kríkov v okolí, k čomu došlo zo strany správcu až 18. 6. 2013. 11. 3. 2012 riaditeľka múzea Betliar Eva Lazárová nahlásila poistnú udalosť do poisťovne, dňa 14. 3. 2012 expertná spoločnosť Inservis pre poisťovňu Generali Slovensko, a. s., stanovila predbežnú výšku škody na 8 mil. eur, 7 mil. eur na nehnuteľnosti a 1 mil. eur na hnuteľný, hnuteľnom majetku. Dňa 20. júna 2012 ste však TA SR informovali novinárov, že škoda dosahuje výšku až 15 miliónov eur. Akiste uznáte, že medzi vami prezentovaným odhadom škody a stanovením expertnej spoločnosti je rozdiel takmer 100 % vo výške škody, číže v prípade, že by bol správny odhad expertnej spoločnosti, dal by sa opraviť na sumu 15 mil. eur hrad dvakrát. Komisia SNM po vylúčení uchádzača s najnižšou cenou
z formálnych dôvodov vybrala dňa 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka, bytom Vyšná Slaná 199, 049 26 Vyšná Slaná. S ktorým bola dňa 19. 10. 2012 uzavretá zmluva o dielo číslo SNM-L-ZOD-2012/3177 na celkovú čiastku 2 057 054 eur. Touto zmluvou sa mala uskutočniť prvá fáza opravných prác, ktorá mala byť uskutočnená do 1. 3. 2013.
Napriek tomu, že vylúčený uchádzač podal námietky na úrade pre verejné obstarávanie, ten svojím rozhodnutím odňal námietkam odkladný účinok z dôvodu verejného záujmu na urýchlenej oprave hradu, a preto mohli byť práce zhotoviteľom zmluvy o dielo uskutočňované už od októbra 2012, tak aby došlo k ukončeniu prác do 1. marca 2013. Nestalo sa tak a od tej doby bola zmluva rozšírená až o tri dodatky, z ktorých každý posúva dátum ukončenia prvej fázy opravných prác, a to v konečnom dôsledku dodatok 3 zo 14. 6. 2013 až na 30. 11. 2013. Toto je viac ako dvojnásobné predĺženie lehoty, ktorý mal zhotoviteľ na ukončenie prvej fázy opravných prác.
Pán minister, podľa medializovaných informácií po požiari hradu stráca obec Krásnohorské Podhradie z dôvodu výpadku príjmov z cestovného ruchu za jeden rok až 35-tisíc eur. Situáciu zhoršuje aj fakt, že v okrese Rožňava dosahuje nezamestnanosť takmer 30 %, čo je najviac na východnom Slovensku. Turisticky atraktívny hrad Krásna Hôrka bol jednou z mála príležitostí ekonomickej aktivizácie regiónu a momentálne sa meškaním dodávateľa a akceptáciou tohto správania zo strany SNM a ministerstva kultúry predlžuje tristná agónia nezamestnanosťou zmietaného gemerského regiónu. Dochádza ku škodám ekonomickým, kultúrnym a sociálnym.
Pán minister, ostáva pre nás záhadou, prečo výberová komisia, ktorá má dôveru riaditeľa SNM a ten požíva zase vašu dôveru, vybrala 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka napriek tomu, že ten je živnostníkom, ktorý nie je schopný platiť ani svoje odvody do Sociálnej poisťovne, tá k 30. októbru evidovala jeho nedoplatok 360 eur a pán Fifík mal nedoplatky aj pred prihlásením do súťaže, ktoré tesne predtým vyrovnal. Obec Vlachovo, kde spomenutý Marián Fifík realizoval projekt opravy vodného mlynu, vo svojich zápisniciach z obecného zastupiteľstva eviduje viacero jeho pochybení, čo sa týka kvality a dochvíľnosti jeho práce. Nechápeme, ako mohol tento dodávateľ následne získať zákazku takýchto rozmerov, a pritom nikto nepredvídal, že zopakuje svoje predchádzajúce pochybenia, týkajúce sa dochvíľnosti a ukončenia prác. Ako vidíme z dodatkov, stalo sa tak aj v tomto prípade a ľuďom z gemerského regiónu sa takto vzďaľuje deň, kedy uvidia opäť zrekonštruovaný svoj kultúrno-historický klenot, ktorým Krásna Hôrka bezpochyby je.
Situáciu dokresľuje fakt, že riaditeľ SNM, ktorý požíva vašu dôveru, si ako radcu pri obstarávaní najal pána René Bábela, ktorý má za sebou úspešné pôsobenie v akciovej spoločnosti Hotely mládeže Slovenska, kde v roku 1994 podpísal bez verejného výberu zmluvy na prenájom 5 hotelov, pričom jeden z nich prenajal spoločnosti ERPA, s. r. o., patriacej bratom Eduardovi a Róbertovi Diničovcom. Obaja bratia patrili k skupine organizovaného zločinu, čo potvrdila v roku 2007 sudkyňa trestného senátu bratislavského krajského súdu v kauze vydierania bratislavských podnikateľov.
Vláda istôt, ktorej ste súčasťou, sa rada označuje ako vláda bez káuz. Keď pozeráme na skutkový stav tohto prípadu máme pocit, že sa jedná o sled káuz, nie o jednu kauzu. Z uvedených faktov nemáme dojem, že by sa SNM snažilo o najrýchlejšie a najhospodárnejšie opravenie hradu Krásna Hôrka. Napríklad posledný dodatok zmluvy vychádza z technickej nemožnosti dodržania zmluvného termínu ukončenia diela zmeneného dodatku č. 1 a č. 2, ktorá bola zhotoviteľom preukázaná podľa príslušne ustanovením zmluvy v znení jej dodatkov. Podľa informácií, zverejnených v zmluvných dodatkoch sa jedná o problém so zlým naprojektovaním opravných prác, kedy projektanti nerešpektovali realitu, a ich projekčné rozvrhnutie opravných prác v prvej fáze nie je uskutočniteľné bez vykonania práce, ktoré sú zaradené do druhej fázy. Nechápeme, prečo riaditeľ SNM vložil svoju dôveru do rúk projektantov, ktorí nevedia uchopiť realitu v logickom slede. Problémy s navrhovaným riešením projektu boli podľa našich informácií prezentované už na obhliadke niekoľko mesiacov po požiari, v ktorej sa zúčastnilo 6 uchádzačov, firiem, a rovnako boli prezentované aj na rokovacom konaní, ktorého sa zúčastnili 4 firmy. Zdá sa nám podozrivé, ak inštitúcia, ktorá navonok prezentuje rýchle a úsporné riešenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, použije informáciu o zlom nastavení projektu až 14. 6. 2013, teda až rok po tom, ako ju mala od uchádzačov k dispozícii. Rovnako sa nám zdá podozrivé, že dodatkom sa riešia práce, ktoré mali byť vysúťažené až v druhej fáze opravných prác. Podľa vyjadrení účastníkov obhliadky a rokovacích konaní pri vhodnom nastavení projektu by práce na dolnom a strednom hrade mohli byť ukončené v decembri minulého roku. Majúc na mysli a na srdci blaho gemerského regiónu a ochranu a zachovanie slovenského kultúrneho dedičstva sa na základe vyššie uvedeného na vás obraciame formou tejto interpelácie a dovoľujeme si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Z akého dôvodu SNM - Múzeum Betliar zanedbalo údržbu suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu pred a po požiari hradu Krásna Hôrka až do dňa 18. 6. 2013, teda takmer tri mesiace po požiari.
2. Akým spôsobom a na základe akých faktov prišlo SNM a ministerstvo kultúry k odhadu škody vo výške 15 mil. eur? Prečo je takmer dvojnásobný rozdiel medzi týmto odhadom a znaleckým posudkom, ktorý si nechalo vypracovať SNM a bol doručený poisťovni dňa 12. 9. 2012, t. j. posudok, v ktorom je odhadnutá výška škody na objeme hradu 7 633 255,04 eur, na zbierkových predmetoch 349 159 eur a škoda na pomocnom inštalačnom materiáli vo výške 79 711,23 eur.
3. Platilo SNM za služby údržby hradu Krásna Hôrka tretej osobe? Ak áno, prečo nezahŕňali služby odstránenie suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu?
4. Prečo SNM prizvalo externého radcu na verejné obstarávanie a nepokúsila sa využiť napríklad služby odborníkov na obstarávanie rezortu kultúry, ktorí majú s väčšími verejnými obstarávaniami skúsenosti, a za externého radcu zvolila človeka so spochybniteľnou minulosťou.
5. Prečo SNM akceptovalo návrh projektu, ktorý nerešpektoval logický sled stavebných prác a zadelil práce, bez ktorých nie je možné pri súčasnom nastavení projektu končiť práce na prvej fáze opravných prác až do druhej fázy projektu?
6. Prečo SNM podpísalo až 3 dodatky so subjektom, ktorý si neplní svoje finančné záväzky a s ktorým mali už v minulosti verejné korporácie, napr. obec Vlachovo, problémy s dodávkou, a prečo SNM s týmto subjektom neukončilo zmluvu?
7. Aké kroky podnikne ministerstvo kultúry, aby zamedzilo ekonomickým, kultúrnym a sociálnym škodám, ktoré už v tomto momente nastávajú v gemerskom regióne z dôvodu oneskorenia prvej fázy práv, opravných prác na hrade Krásna Hôrka?
8. Aký je podrobný rozpočet projektu v prvej fáze opravných prác hradu Krásna Hôrka so zahrnutím prvým, druhým a tretím zmluvným dodatkom? Nemáme na mysli krycí list ani rekapituláciu, ale kompletné rozpočtové údaje.
9. Vo svetle prezentovaných skutočností, ktoré naznačujú nedostatok kompetencií v časovom riadení projektu a nedostatočné finančné, technické a personálne zabezpečenie na strane súčasného dodávateľa neuvažujete nad vypovedaním zmluvy a znovuzadaním projektu, najmä s cieľom rýchleho a hospodárneho ukončenia prác, ktorých termín sa už trikrát dodatkom posunul a v súčasnosti prekračuje pôvodne stanovený termín dvojnásobne?
S úctou Ján Mičovský, Martin Fecko, Branislav Škripek a Mikuláš Huba."
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:32
Prednesenie interpelácie 16:32
Alojz HlinaVážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, tak pani predsedajúcej sa odvďačím a poprosím, že v zmysle toho rokovacieho poriadku, teda ja som ho nerobil, ja neviem, či sa vláda pomstieva predchádzajúcej vláde, že oni ich ignorovali, ale ja som tu nebol. Som tu prvé volebné obdobie a len vyzývam, žeby sa dodržal rokovací poriadok, to znamená počas bodu interpelácie tu má byť, tam je dokonca napísané celá vláda, tak keď už nie celá, tak, prosím, aspoň niekto. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:32
Vystúpenie v rozprave 16:32
Alojz HlinaPotom podám prípadne, zatiaľ kým niekto príde informáciu aj pre občanov, že aby vedeli, že o čo ide. Ide o to, že sú nejaké zákony a v slušných krajinách sa plus-mínus dodržiavajú. U nás sa ani takéto triviálne nedodržiava. To už nehovoríme, že veľké sa nedodržiavajú. Takže v zákone je jasne napísané, v rokovacom poriadku, že počas interpelácií tu má byť celá vláda. Ja netvrdím, že tu má byť celá, ale aspoň niekto. Ono je to taká elementárna úcta, hej, že požívame nejakú úctu navzájom, však nemusíme sa tľapkať po pleci, ale tak sa aspoň vážime. Tak to vyzerá, že sa nevážime, ale, vážení kolegovia, mňa do toho nevťahujte, ja s tým nič nemám. Hej, jak vám to robila predchádzajúca vláda, môže byť, ale ja s tým nič nemám. (Pauza.)
Počkám pre istotu. Aby sme urobili právu zadosť aspoň v takýchto triviálnych veciach. No, keď už vo veľkých nie, tak aspoň v takýchto. Ono to má tak sa to volá, že štábna kultúra, no. (Reakcie z pléna.) Prosím? Bez problémov. (Reakcie z pléna.) No to by zas Slovensko prišlo o veľa, keby ste vy nepokračovali v tej debate o rozvodoch. (Povedané so smiechom.) Viacerým by bolo ľúto, že by o toľko skvostných myšlienkových pochodov prišlo. Takže neviem, niekde na pol ceste. No v tomto prípade ja stále teda počkám, že... (Pauza. Reakcie z pléna.)
Potom podám prípadne, zatiaľ kým niekto príde informáciu aj pre občanov, že aby vedeli, že o čo ide. Ide o to, že sú nejaké zákony a v slušných krajinách sa plus-mínus dodržiavajú. U nás sa ani takéto triviálne nedodržiava. To už nehovoríme, že veľké sa nedodržiavajú. Takže v zákone je jasne napísané, v rokovacom poriadku, že počas interpelácií tu má byť celá vláda. Ja netvrdím, že tu má byť celá, ale aspoň niekto. Ono je to taká elementárna úcta, hej, že požívame nejakú úctu navzájom, však nemusíme sa tľapkať po pleci, ale tak sa aspoň vážime. Tak to vyzerá, že sa nevážime, ale, vážení kolegovia, mňa do toho nevťahujte, ja s tým nič nemám. Hej, jak vám to robila predchádzajúca vláda, môže byť, ale ja s tým nič nemám. (Pauza.)
Neautorizovaný
16:32
Vystúpenie v rozprave 16:32
Alojz HlinaPre občanov tejto krajiny, ktorí sa, mimochodom, skladajú aj na chod tohto parlamentu, tak prečítam ustanovenie zákona 130, § 130 ods. 7. Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády...
Pre občanov tejto krajiny, ktorí sa, mimochodom, skladajú aj na chod tohto parlamentu, tak prečítam ustanovenie zákona 130, § 130 ods. 7. Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že na ne bude odpovedať sám.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Predsa len urobím zákonu zadosť a počkám s interpeláciou, kým bude prítomný niekto z vlády. (Pauza.)
Pre občanov tejto krajiny, ktorí sa, mimochodom, skladajú aj na chod tohto parlamentu, tak prečítam ustanovenie zákona 130, § 130 ods. 7. Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že na ne bude odpovedať sám.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Neautorizovaný
16:44
Prednesenie interpelácie 16:44
Alojz HlinaPrepáčte, pani predsedajúca, nemôžem pokračovať, lebo prísne podľa litery zákona je potrebné, aby tu bola celá vláda, v prípade, že nie, premiér, resp. ním poverený, musí povedať, kto tu nie je a prečo a kto za neho bude odpovedať. Prosím vás pekne, bol by som rád, keby sme boli v tomto tak, jak to káže zákon. Koniec koncov sa to aj patrí. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:56
Vystúpenie 16:56
Alojz HlinaAko nehnevajte sa (povedané so smiechom), parlament je parlament! Kvôli parlamentom pretiekli potoky krvi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Neautorizovaný