23. schôdza

Ja ďakujem pánovi ministrovi aj za to upresnenie toho čísla. Akceptujem. Ale tak ako vy sám ste povedali, áno, problém je to nerovnomerné rozloženie tých ľudí. A tam tie problémy budú nastávať a treba na to myslieť. Ja ten zámer oceňujem, pretože naozaj som rád, že tak ako voda, keď je vytrvalá, tak vyhĺbi dieru aj do skaly, tak aj ja to tak vnímam, že konečne sa prelomilo to, čo ste roky odmietali, a že vidíte, že to treba riešiť a ideme tou istou cestou, len ako inými spôsobmi. A kým je čas, tak si sadnime a poďme to riešiť. Ja veľmi rád sa do tej diskusie zapojím, odbornej, a môžme vylepšovať tie veci, aby to naozaj fungovalo.
Jedna z tých vecí, ktorá je napríklad problém, je formalizmus, ktorý hrozí a ktorý je napríklad daný aj tým, že máme nízky limit na výkon tej práce a už získanie objemu alebo toho príspevku. Pretože za tú krátku dobu sa naozaj nedá nič urobiť, tí ľudia tam chodia len pro forma potom, a to je jedna z ďalších, jeden z ďalších problémov. Keď ste spomínali, že osemsto ľudí príde na úrady práce, tu len upozorňujem, treba dať pozor, aby to naozaj sa neutopilo v papieroch, aby sa to nesústredilo na výkazníctvo, dotazníkovanie, predkladanie kópií všetkého možného a iné blbosti, čo sa rado zvykne, zvykne stať, ale naozaj, aby to bolo jednoduché, transparentné, rýchle. A potom, potom to má šancu na to, aby to prinieslo nejaké pozitívne posuny.
Takže zopakujem na záver len to, že poďme sa na to dívať naozaj vecne. Ja ponúkam, debatujme o tom, či už na výboroch, alebo aj na nejakých špeciálnych stretnutiach, a myslím, potom si viem predstaviť, že za ten zákon aj budeme v konečnom dôsledku hlasovať. Len vychytajme tie riziká, ktoré v ňom dneska vidíme, a prípadne vylepšime nástroje, ktoré v ňom sú obs... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, ja som sa aj trochu zľakol, keď ste začali hovoriť, pán minister, o tom, že niektoré extrémistické pravicové názory tu používajú ako svoju agendu zákon o hmotnej núdzi, ale potom ste zmiernili tón, a myslím, že tak jak ste skončili, tak budem ja pokračovať.
Zákon o hmotnej núdzi nie je ani pravicový, ani ľavicový, to máte pravdu, pán minister. To, že aj SDKÚ - DS opakovane prináša riešenia na schôdze Národnej rady, na každú schôdzu Národnej rady prichádzame s nejakými riešeniami, ktoré riešia práve problém marginalizovaných skupín, práve ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nízko kvalifikovaných, v chudobnejších regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti, svedčí len o tom, že nás ten problém trápi tak, ako trápi vás. A my teraz musíme nájsť dobré a fungujúce riešenia.
A ja znovu zopakujem, že to, že si to vláda uvedomuje, to, že vy ste dnes prišli s týmto zákonom do parlamentu a ponúkate nejaké riešenia, budem o nich viacej hovoriť vo svojom vystúpení, je chvályhodné. My len hovoríme, že tieto riešenia majú množstvo úskalí, ktoré si aj vy sám uvedomujete. Viete, hneď len jedno, nechcem dlho hovoriť, ale vylúpnem, keď ste povedali, že no vlastne sa to bude týkať zhruba dvadsať tisíc ľudí a na tých tri tisíc obcí to už nie je také zlé číslo. Sedelo by to, keby na každú obec naozaj pripadlo, ja neviem, šesť alebo sedem takýchto ľudí. No len, viete, v Kecerovaciach sa len pousmejú, keď tam máme situáciu, že na tie obecné práce by mali nastúpiť stovky dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie. Starosta to tam nedokáže zmanažovať. Áno, podávate mu pomocnú ruku cez úrad práce. Vnímam to znovu ako nejaký posun, obávam sa, že ale ani úrad práce nebude vedieť v spolupráci so starostom vymyslieť toľko práce. A to je náš problém, že ešte týchto dlhodobo nezamestnaných máme nerovnomerne rozdelených skôr v tých chudobných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán minister, povedali ste jednu vetu, ktorá ma zaujala, a chcem vás v nej podporiť. Bola to veta, keď ste spomínali, že cesta do štátnych podnikov pri riešení pracovného nasadenia týchto ľudí, o ktorých je teraz reč, nie je vo vašom ponímaní celkom zabitá, ako ste povedali teda. Považujem to za dobré vyjadrenie a chcel by som ho aj rozšíriť. Uisťujem vás, že pokiaľ by ste si urobili anketu medzi vedúcimi lesných správ v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorí dnes pomerne veľmi bojujú s tým, že majú nad sebou naliehavé leso-technické termíny, aby splnili niektoré práce v lesoch, a sú to termíny, ktoré zároveň sú vo veľkom protiklade so zákonom o verejnom obstarávaní, keď majú problém vysúťažiť ľudí, ktorí by na tieto práce v pravom termíne prišli, a oni to jednoducho nedokážu, pretože termín je vzdialený a proces pomerne zdĺhavý. Ak by ste vytvorili z týchto ľudí skupiny, ktoré by sme dokázali aj technicky vybaviť pre isté práce, ako je príprava deputátov, prerezávky, prečistky, zhadzovanie haluziny, tak by ste skutočne mohli urobiť kus dobrej práce nielen pre ľudí, ktorých osud vám leží ako ministrovi vášho rezortu na srdci, ale aj veľmi užitočné pomocné práce pre týchto správcov, ktorí by privítali takéto niečo, lebo jednoducho sú mnohokrát v situácii, ktorá je zdanlivo neriešiteľná. Výberové konanie je zdĺhavé, aj úlohy sú tu akútne.
Ak to dokážete, verte, že to bude klasický príklad, keď dve muchy jednou ranou padnú.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, na úvod mám potrebu povedať, že som rád, že štartujeme etapu, kedy mnohí ľudia, ktorí používali doteraz aj z tohto rečníckeho pultu vetu, že Rómovia berú sociálne dávky zadarmo, nebudú môcť už v podstate túto vetu používať, pretože, zdôrazňujem, štartujeme niečo, čo zabezpečí to, aby nikto v sociálnom systéme, alebo ľudia v sociálnom systéme nepoberali sociálnu dávku ani hmotnú núdzu zadarmo.
Pred necelým rokom sme predstavovali základné piliere rómskej reformy a bolo ich celkom desať. Som rád, že tri z týchto desiatich základných pilierov sú súčasťou dnešného rokovania v tomto parlamente. Tri základné piliere, kľúčové piliere z desiatich kľúčových pilierov dnes teda sú súčasťou rokovania. Verím, že aj tých ostávajúcich sedem bude čoskoro súčasťou rokovania tohto parlamentu. Rómska problematika je komplexnou problematikou, dnes  predstavujeme tie najtvrdšie opatrenia, ktoré sa dotýkajú aj riešenia rómskej problematiky, ale bez toho to nejde. Bez toho, aby sme vyčistili stôl, bez toho, aby sme teda vyrovnali tie krivdy v sociálnom systéme, ktoré 23 rokov tu sú a ktoré teda dovoľujú používať aj politikom za týmto rečníckym pultom argumenty typu, že Rómovia berú sociálne dávky zadarmo. Jednoducho musíme napraviť to, čo tu zostalo.
Som veľmi rád, že dnes napravujeme tieto krivdy. Som veľmi rád, že systém, sociálny systém zaktivizuje ľudí v sociálnom systéme, urobí sociálny systém spravodlivejším a urobí sociálny systém motivujúcejším tak, aby ľudia mali motiváciu zo sociálneho systému čo najskôr odísť. Som rád, že ľudia nebudú mať koláče bez práce. Som rád, že sociálne odkázaní ľudia nebudú môcť páchať priestupky s vedomím, že nemusia platiť pokutu ako všetci ostatní. Som rád, že príspevok za dochádzku ich rodičia nedostanú, ak ich dieťa nebude chodiť do školy, alebo ak ich dieťa poruší školský poriadok, závažne poruší školský poriadok.
V čase, keď sa o rómskej problematike hovorí veľmi intenzívne, respektíve v čase, keď nám roky neriešený problém prerástol cez hlavu, sa čoraz častejšie k tomu okrem nespokojných občanov ozývajú aj politici, ktorí možno doposiaľ nemali odvahu k tomuto problému postaviť sa zodpovedne, alebo to mysleli len populisticky, lebo mnohí teda mali možnosť mnohokrát tento systém napraviť.
Chcem zdôrazniť fakt, že čas na hľadanie riešení už dávno vypršal. Už musíme prísť s opatreniami, ktoré tento sociálny systém napravia a ktorý zavedú v podstate posunutie aj rómskej problematiky vpred. Ja sa netajím tým, že, že tento zákon je súčasťou rómskej problematiky, pretože mnohí ľudia v tejto krajine používajú tieto argumenty. A jednoducho bez toho, aby sme povedali správne veci, alebo správne problémy, tak jednoducho to nepôjde ďalej.
Riešenia však samozrejme musia byť premyslené, cielené a komplexné. Ja si uvedomujem to, že dnešný zákon nevyrieši rómsku problematiku. Bez toho, aby sme urobili zásadné opatrenia v oblasti vzdelávania tak, aby zo vzdelávacieho systému vychádzali deti tak, aby boli použiteľné na pracovnom trhu bez toho, aby sme urobili opatrenia na, na trhu práce tak, aby čo najviac Rómov bolo súčasťou pracovného trhu, bez toho, aby sme urobili opatrenia v oblasti bývania tak, aby sme sa konečne vysporiadali s pozemkami a konečne teda napríklad urobili v osadách razantné zmeny, na ktorých sa musia podieľať samotní Rómovia, neposunieme rómsku problematiku.
Dnes začíname niekde a ja verím, chcem veriť tomu, že posúvam, posunieme rómsku problematiku oveľa ďalej. Myslím si, že všetci sme si vedomí toho, že, že 23 rokov rozprávania o tejto téme bolo dosť, a jednoducho potrebujeme niečo konkrétne.
Myslím, že už nikto nepochybuje o nutnosti týchto opatrení. A iba ak by niekto pochyboval o nutnosti opatrení v podstate v oblasti rómskej problematiky, tak iba podotýkam, že rómska problematika sa dotýka všetkých obyvateľov tejto krajiny. Pretože ak niekto v osade dostane infekčnú chorobu, tak nikto mimo osady sa pravdepodobne, s veľkou pravdepodobnosťou tejto infekčnej chorobe nevyhne. Rómska problematika je súčasťou tejto krajiny a musíme ju všetci riešiť a nemôžme sa spoliehať, že sa vyrieši sama.
Súčasným, alebo dnešným zákonom, ktorý je teda na rokovaní, zavádzame opatrenie, ktoré hovorí, že dávka v hmotnej núdzi bude za prácu, za 32 hodín odpracovania práce mesačne. Som veľmi rád, že pán minister pripomenul, že nenechávame to len na samotné obce. Nebudú len samotné obce v tom samé; osemstošesťdesiat ľudí bude v teréne, budú to zamestnanci úradov práce, ktorí budú koordinovať tieto práce. Štát sa nemôže zbavovať zodpovednosti. Som veľmi rád, že sa nám to podarilo. Samozrejme, ja budem veľmi, veľmi rád, ak množstvo z týchto ľudí budú aj samotní Rómovia, pretože si dokážem veľmi dobre predstaviť, že tieto práce dokážu spolu s Rómami koordinovať samotní rómski koordinátori.
Som veľmi rád, že po niekoľkomesačnej diskusii aj v tomto parlamente, kedy aj moji kolegovia z opozície predkladali návrhy, ako sa vysporiadať s priestupkovou imunitou sociálne odkázaných, sa konečne dospelo k názoru, že máme tu opatrenie, ktoré zavádza to, že sociálne odkázaní ľudia nebudú mať priestupkovú imunitu. Zbytočne to robí napätie medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou. Ja si fakt myslím, že tento zákon zníži napätie medzi majoritou a rómskou komunitou, lebo bude vymožiteľnosť práva zabezpečená. Mnoho ľudí obracalo svoj hnev aj vďaka teda tomu, že Rómovia využívajú sociálny systém, na Rómov. Rómovia v tom boli nevinne. Vinní boli politici, ktorí nastavili tento systém. Tam treba obracať hnev. Som veľmi rád, že dnes teda naprávame systém tak, aby nič nebolo zadarmo a aby všetko bolo trestné tak, ako je to trestné aj u ostatných obyvateľov.
Zdôrazním taktiež opatrenie, ktoré súvisí s tým, že príspevok za dochádzku nedostane rodič, ak vymešká viac ako 15 hodín, jeho dieťa vymešká viac ako 15 hodín a tieto hodiny budú neospravedlnené. V tom okamihu stráca nárok na tento príspevok. Taktiež som rád, že príde o príspevok v tom prípade, ak závažne poruší školský poriadok. V tom okamihu rodič prichádza o tento príspevok.
Vnímam to, že na to, aby sme tieto opatrenia zaviedli do praxe, potrebujeme odvážnych starostov a primátorov. Bez nich to nepôjde. Očakávam, že týchto odvážnych primátorov a starostov nájdeme a že budú dostatočne odvážni a zodpovední, že sa k tomuto návrhu postavia zodpovedne. Samozrejme, možnože dôjdeme k názoru, že, že predsa len tá povinnosť pre všetkých starostov asi je nevyhnutná, ale to ukáže čas. To ukáže prechodné obdobie, ktoré bude a po ktorom môžme vyhodnotiť, že či po tomto prechodnom období nezavedieme povinnosť pre všetky obce a mestá. Teraz ideme hľadať zodpovedných starostov, odvážnych starostov a primátorov, aby do toho vstúpili, a následne prídeme možno na to, že tých odvážnych starostov a primátorov je málo a potrebujeme s tým niečo urobiť.
Dôležité je však to, že konečne sme našli politickú vôľu v tomto parlamente. A ako som počúval mojich predrečníkov z opozície, tak tá filozofia sa im páčila. Nemajú nič proti filozofii, majú nejaké technické námietky, ku ktorým samozrejme v druhom čítaní je možné dať nejaké pozmeňujúce návrhy. Ja verím, že všetci budeme počúvať týmto technickým námietkam a opravíme tento zákon tak, aby bol čo najlepší. Ja vítam to, že mnohí moji opoziční kolegovia sa tejto téme dostatočne, už v predošlom období, teda na predchádzajúcich schôdzach, venujú, a verím, že všetci budeme nápomocní tomu, aby sme opravili krivdy v sociálnom systéme tak, aby nespôsobovali zbytočné napätie medzi napríklad rómskou komunitou a majoritnou spoločnosťou.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, povedali ste, že rómska problematika je problematika, ktorá sa týka nás všetkých. Súhlasím. Povedali ste, že je to komplexný problém, ktorý treba komplexne riešiť. Tiež súhlasím. Povedali ste, že vláda teraz po roku a pol, ja hovorím konečne, prichádza s prvými opatreniami, kde ste veľmi úprimne povedali, že asi s najtvrdšími, a ja dodávam, a zároveň tými, ktoré verejnosť celkom dobre prijíma.
Pán poslanec, vy ste poslanec nevládnej strany a zároveň splnomocnenec vlády jednej strany. Neviem, ako čo ste teraz vystúpili? Znelo to viac ako reč splnomocnenca vlády, menej ako reč poslanca. A ja mám na vás otázku, lebo dnes, keď na tejto schôdzi začíname konečne prerokovávať vládne návrhy, ktoré sa týkajú rómskej témy, je to presne na tej schôdzi, kde strana SMER zamietla diskusiu o správe ombudsmanky, ktorá hovorila o vážnych veciach, ktoré sa týkali zásahov polície v Moldave, ako aj dávania rómskych detí do špeciálnych tried.
Ja sa vás chcem spýtať, ako sa cítite ako vládny splnomocnenec vlády jednej strany pod ministrom vnútra Kaliňákom, keď táto jedna strana odmieta vôbec diskutovať na túto tému? Tému, ktorá nie je tak jednoznačne verejnosťou prijímaná ako možno tieto najtvrdšie zákony, ktoré vláda predkladá.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, vycítil som vo vašej reči kritiku nás, ako vlády Ivety Radičovej, mňa ministra, Luciu Nicholsonovú ako štátnu tajomníčku, že sme nič nerobili. Myslím si, že na túto kritiku akosi nepriamo odpovedal pán minister Richter vo svojej predchádzajúcej reči, keď celkom presne citoval moje slová z konca nášho vládnutia. A veľmi dobre viete, keďže chodíte konzultovať a riešite túto problematiku na ministerstve práce, že tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi vychádza z toho, čo sme s Luciou Nicholsonovou pripravovali v roku 2011.
A keď sa nepriamo vrátim ešte aj k pánovi ministrovi Richterovi, ja by som tento zákon bez problémov podporil, keby tam nebolo niekoľko takých veľkých škvŕn, ktoré mi jednoducho vadia. Vychádzali ste z našej práce, pokračovali ste v nej, ale, bohužiaľ, niektoré veci mi skutočne veľmi, ale veľmi vadia. Žiaľ.

Ja len jednej časti sa dotknem, ktorej som sa vo vystúpení nedotkýnal, a to je ten správny prístup, že keď sa školská dochádzka neplní, alebo sú tam neospravedlnené vymeškané hodiny, tak príde sankcia. Len zasa sa pýtam, prečo zároveň nenapravíme tú absolútnu a podľa mňa až protiústavnú deformáciu, ktorá z príspevku, ktorý som ja zaviedol a ktorým bolo prospechové štipendium na základnej škole určené pre dobrých žiakov, aby sme ich povzbudili v tom, že sú dobrí a že za to sú ocenení, bol pretransformovaný za prvej Ficovej vlády na nezmyselný príspevok za školskú dochádzku? A je jedno, či má ten žiak jednotky alebo päťky, každý ho dostáva v rovnakej výške, v tej maximálnej. Je správne, že keď nebude chodiť do školy, že sa mu teda odoberie. Ale prečo to hneď nenapraviť celé a znova to nevrátiť tam, kde to bolo? Aby sme motivovali aj tých žiakov a oceňovali tých, ktorí sa dobre učia.
A zároveň toto opatrenie je účinné, veľmi účinné a veľmi správne, keď sa používa, asi sa týmto zákonom nenavrhuje ho riešiť, treba za nechodenie do školy odobrať rodinné prídavky. Nielen pozastaviť, nielen presunúť na osobitného príjemcu dávku, ale zastaviť. A vtedy to funguje. Aj to už bolo uskutočnené a naozaj to fungovalo.
Takže tu znova nabádam, že ako dobrým smerom sa pozeráte, ale niekedy pre lesy nevidíte možno les, takže poďme sa, alebo pre stromy nevidíte, no, to je jedno už, už som sa zamotal, a poďme riešiť racionálne ten problém, ktorý tu pred nami stojí.

Peter, ja nebudem sa vyjadrovať k systémovým veciam, na to aj u nás, aj v ostatných stranách sú iní ľudia. Ale tá jedna odbočka do školstva ma trochu vyrušila, a to je podmieňovanie vyplácania, nevyplácania, trestania alebo netrestania detí a rodičov na základe porušenia školského poriadku. Podľa mňa toto je systémová chyba, ktorá v tom zákone naozaj nemá čo robiť. Jednak školský poriadok je hlboko podzákonná norma, ktorú si schvaľuje každá škola sama, a štát, ani ministerstvo školstva, ani ministerstvo sociálnych vecí nemá akým spôsobom skontrolovať, aké ustanovenia ten školský poriadok obsahuje. A máme školy na Slovensku, ktoré majú absurdné ustanovenia v školských poriadkoch, týkajúce sa dĺžky vlasov, dĺžky sukní, dĺžky kabátov a tak ďalej, kde príliš konzervatívne nastavené školy naozaj môžu trestať deti za účesy, za možno neštandardné názory.
Ja ako dieťa, ktoré prešlo, rebelujúc, celým školským systémom, musím povedať, že keby také ustanovenia platili vtedy, ako platia dnes, chvalabohu, moji rodičia nepoberali dávky, ale keby ich poberanie dávky malo závisieť od toho, či ja prídem do školy v nejakých rifliach alebo s nejakými dlhými vlasmi, tak si myslím, že ten zákon proste nie je napísaný dobre. Mali by byť určené iné pravidlá. Také, ktoré určuje buď štát, alebo priamo kontrolovaná organizácia, buď ministerstvom školstva alebo iným ministerstvom, ale nechať toto v rukách buď školských rád alebo samotných škôl, je podľa mňa nezmysel a malo by to byť napravené nejakým iným spôsobom.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja chcem oceniť vaše vystúpenie a chcem oceniť aj váš prístup, lebo ja si práve takto predstavujem činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, že na všeobecne prospešných veciach, ktoré by nemali mať ideologický podtón, sa vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom a vieme hľadať konkrétne dobré riešenia.
Takže nedajte sa, pán poslanec, vyrušiť tým, že niektorí naši kolegovia, ktorí tu len teraz zavítali, chcú tú doteraz konštruktívnu debatu možno zbytočne politizovať. A ja verím, pán poslanec a splnomocnenec, že toto je len začiatok mnohých dobrých riešení, ktoré získajú podporu naprieč politickým spektrom.
Napriek tomu si myslím, že v rámci toho druhého čítania treba celkom reálne zvážiť niektoré aspekty. Konkrétne otázka zapojenia obcí do zapájania ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi. Obávam sa, že je to príliš idealistická predstava myslieť si, že všetky obce sa do toho zapoja. A úplne najhorší model je, aby sa jedna obec zapojila a druhá obec nezapojila. To je, to bude z toho také peklo, že radšej potom do toho nechoďme. Takže ja sa zastávam toho názoru, hľadajme riešenie, aby sa našla nejaká forma obligatórnosti, aby to bolo pre všetkých. Vtedy to bude spravodlivé, vtedy nebudeme vystavovať aj tých starostov v tom volebnom roku na nejakú kalkuláciu s tým. Je to veľmi dobrý zákon a, prosím vás, nepokazme ho tým, že nedoriešime túto základnú organizačnú vec.
A ja sa prikláňam aj k tomu, aby sme rozšírili, aby sme rozšírili okruh subjektov, ktoré môžu zapájať ľudí do týchto menších obecných služieb, aj o samosprávne kraje a ich zariadenia. Majú nemocnice, majú domovy dôchodcov, majú školy, majú cesty... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Takisto nebudem chcieť byť politický a budem sa snažiť zachovať vecný tón tejto diskusie. Pán splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku samozrejme vniesol ako keby nový prvok do tejto diskusie, keď hovoril o tom, že je to jeden z dôležitých zákonov, pilierov takzvanej rómskej reformy.
Na úvod by som ale chcel povedať, že v tejto Národnej rade tomu rozumiem, ale neschvaľujem to, aby sme hovorili o rómskych a nerómskych zákonoch, o rómskej problematike a nerómskej problematike, lebo my by sme mali hovoriť o tom, že tento zákon chce riešiť problém dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí žijú v hmotnej núdzi a nevedia sa dostať zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzajú. Na Slovensku v chudobných regiónoch máme obrovské množstvo dlhodobo nezamestnaných, ktorí nie sú rómskej národnosti, takže takto by som to nezjednodušoval, lebo podľa mňa to bude mätúce.
Druhá moja poznámka je, že chcem podčiarknuť to, čo povedal môj predrečník pán poslanec Podmanický, že zámer je dobrý, aj odhodlanie je dobré. Ale keď to tak zjednodušíte, že 32 hodín mesačne a 860 ľudí na úradoch práce tomu bude napomáhať, tak sa to bude dať zrealizovať. Veľmi dobre viete, že máme obce, kde tých ľudí je desať, pätnásť, ale máme obce, kde sú ich stovky. A bude to viac-menej pro forma fungujúce opatrenie, ktoré bude len o tom, že oni sa prihlásia na výzvu obecného úradu, ale reálne nebude vedieť obec ani v spolupráci s úradom práce im vyrobiť alebo pripraviť toľko pracovných príležitostí.
A moja posledná poznámka je, že za trestnú činnosť, ani za priestupky nikdy neobviňujte politiku, politikov, to konajú konkrétni ľudia. To, čo ste použili, je taký dickensovský socialistický realizmus.