23. schôdza

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Relatívne stručne, pretože príspevok na starostlivosť o dieťa a rodičovský príspevok tvoria istý neoddeliteľný systém spoločný, logicky nasledujú, niekde sa vzájomne aj prelínajú, tak že aj tento zákon ide alebo táto novela ide po tom predchádzajúcom, má svoju logičnosť. Ja to, čo som povedal v závere k tomu predchádzajúcemu zákonu, môžem len znova zopakovať. Ďakujem za všetky vecné vystúpenia k tejto problematike, ktoré tu zazneli. Každopádne vnímam, že je tu záujem istým spôsobom vylepšovať to, čo sme my navrhli. To, čo sme navrhli, skôr vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe a je tu snaha problémy, ktoré sa tu objavili, aby sa ďalej jednoducho neopakovali a z toho titulu robíme alebo navrhujeme tie zmeny, ktoré sú tam. Ja si myslím, že sú logické a pochopiteľné, že je potrebné ich jednoducho realizovať.
Ak dovolíte, vzhľadom na to, že dosť drvivá časť diskusie sa venovala legislatívnemu procesu, bolo by asi odo mňa nezodpovedné, keby som k tomu nezaujal stanovisko. Legislatívny proces, on má svoje časové a obsahové súvislosti. Začína niekde od legislatívneho zámeru a de facto a de iure končí niekde až podpisom pána prezidenta pod schváleným zákonom v Národnej rade Slovenskej republiky. Vždy dovtedy prechádza istým procesom, pripomienkovým konaním. Má svoje opodstatnenie pre rezort práce a sociálnych vecí. Sú v tomto prípade veľmi dôležití napríklad aj sociálni partneri a akékoľvek zmeny, ktoré sú navrhované na hospodárskej, sociálnej rade, sú veľmi významným faktorom pre to, aby sa aj vecné, aj odborné pracoviská ministerstva touto problematikou alebo tými návrhmi zaoberali. No a k tomu asi toľko. Podívajte sa. Ministerstvo predložilo alebo ponúklo do diskusie navrhované zmeny, ktoré, by som povedal, boli, zásadne menili pravidlá systému rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa. Áno. Treba povedať, že ministerstvo vždy pri podobných, ale nielen sociálnych, ale aj spoločenských témach hľadá širší konsenzus. Ten je nevyhnutný. Opakujem ešte raz. Sociálny dialóg, to je jedna z najväčších priorít ministerstva práce, sociálnych vecí aj v predchádzajúcom období pri akejkoľvek príprave novely zákona. V pripomienkovom konaní sa časť verejnosti, ktorej sa problematika priamo dotýkala, priklonila k zachovaniu súčasných pravidiel. Aj ustúpenie od niektorých predkladaných návrhov je legitímnym výsledkom legislatívneho procesu a vlastne tým sa len potvrdzuje jeho zmysel. A za týmto si stojím. A to bol proces, ktorý bol aj v tomto prípade. Jednoducho každé jedno pripomienkové konanie je o tom, že sa získava aj názor verejnosti. A my sme celkom logicky tieto veci zvážili a ponúkli rozmer, ktorý reaguje na aplikačnú prax a novelizuje veci, ktoré život ukázal na to, že je potrebné meniť.
Ak dovolíte, jedna poznámka ešte k príspevku na starostlivosť na dieťa. Dobre povedané, áno, Európsky sociálny fond. No sme trošku v zložitom období. Rok 2013 je niečo, keď niečo končí a niečo nové začína, alebo minimálne sa pripravuje. Tí, ktorí podrobnejšie sledujete, veľmi dobre viete, že operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia nie je program, ktorému by hrozilo, že prepadnú nejaké finančné prostriedky. Naopak, už vlani bežala realokácia. To znamená presunutie prostriedkov z iných operačných programov alebo v tomto prípade v rámci operačného programu v oblasti vzdelávania do problematiky zamestnanosti, pretože vieme tieto prostriedky jednoducho vyčerpať na účelné veci. To znamená, že toto je tá otázka, ktorá je tu trošku teraz momentálne zložitejšia. My sme v procese. Ja už poznám návrh nejakej alokácie, ktorá súvisí s novým programovacím obdobím. Samozrejmá vec, že konkretizácia týchto vecí dneska intenzívne beží aj s konzultáciami s Európskou komisiou. Preto je logické, že je tu isté riziko stavať absolútne akýkoľvek príspevok len na prostriedkoch z Európskeho sociálneho fondu. Tiež má svoje riziká, nie malé. Možno by sa niekedy dalo aj povedať, že je to aj nezodpovedné, ale vzhľadom na objem prostriedkov, o ktorý sa v tomto prípade jedná, to nevidím až tak zle. Takže ja som pripravený. Aj tá konkretizácia bude nejak postupovať ďalej na túto tému aj vzhľadom na to, čo tu zaznelo, niektoré návrhy v súvislosti s možnými doplneniami alebo, nazvem to, navýšením vecí sa vážne zaoberať, ale bude to v značnej miere záležať od toho, do akej miery je možné uvažovať v tom budúcom programovacom období s pokrytím týchto náležitostí, ktoré súvisia s týmito finančnými prostriedkami.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 461 o sociálnom poistení. Pán minister.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa navrhujú zmeny v troch hlavných oblastiach, ktorými sú:
1. zníženie administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb,
2. zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa,
3. je to úprava postupu vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať podnikateľské prostredie, a to najmä znižovaním administratívnej zaťaženosti, preto sa navrhuje zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného. V súvislosti s aplikačnými problémami posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe registrácie takejto osoby u správcu dane sa navrhuje zmeniť spôsob posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bude priamo závisieť od dosahovania príjmov z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a nie od registrácie tejto osoby u správcu dane, čo rovnako prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb.
Ďalším z opatrení podporujúcim znižovanie administratívnej záťaže v sociálnom poistení je zánik dobrovoľného poistenia v prípadoch, ak dobrovoľne poistená osoba nezaplatila poistné na dobrovoľné poistenie dva kalendárne mesiace za sebou nasledujúce. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dobrovoľné poistenie, je dôvodné predpokladať, že dobrovoľne poistená osoba nezaplatením poistného za dva mesiace po sebe nasledujúce vyjadruje vôľu nebyť naďalej dobrovoľne poistená. Obdobná zásada sa uplatňuje aj v komerčnom poistení a dobrovoľne poistené osoby sa mylne domnievajú, že platí aj v dobrovoľnom sociálnom poistení, neodhlásia sa z dobrovoľného poistenia a neplatia poistné, čím im neustále narastá nedoplatok na poistnom a Sociálna poisťovňa im predpíše penále za nesplnenie povinnosti odviesť poistné.
V súvislosti so zavedením platenia poistného aj z dohôd dochádza k situáciám, kedy si osoby starajúce sa o deti privyrábajú počas materskej a rodičovskej dovolenky na dohodu, z ktorej ale majú nízky príjem a tento im negatívne ovplyvňuje výšku dávky v nezamestnanosti aj po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, prídu o prácu a sú odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Preto sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje vylúčiť príjmy dosahované v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvňujú denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky.
Poskytovanie rôznych benefitov zamestnávateľom počas poberania nemocenských dávok taktiež negatívne ovplyvňuje nárok zamestnanca na nemocenskú dávku, preto sa navrhuje umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na vyplatenie nemocenskej dávky.
V oblasti vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovne na inú osobu okrem právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, umožniť povoliť splátky dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach a zvýšiť diskontnú úroveň, úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V záujme vykrývania deficitov v základných fondoch, najmä v starobnom, z vlastných prostriedkov Sociálnej poisťovne sa navrhuje zaviesť automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do rezervného fondu solidarity. Súčasťou návrhu zákona je aj predĺženie obdobia presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok, do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, na dávky z predchádzajúcich, s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady a predĺženie obdobia, obdobia doteraz, doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie do konca roku 2017.
V súvislosti so zmenami navrhovanými v rámci novely zákona o sociálnom poistení sa navrhuje primerane upraviť aj zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Je to obdobne ako pri poskytovaní nemocenských dávok, sa navrhuje riešiť situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu. Je to napríklad plnenie, poskytovanie zo sociálneho fondu, obchodné, odchodné, odstupné a podobne, ako aj zákon o zdravotnom poistení. Tam sa jedná o zosúladenie definícií a pojmov s definíciou samostatne zárobkovo činnej osoby a pojmami povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, používaných v novele zákona o sociálnom poistení. Navrhujeme, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. januára budúceho roku okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zníženia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorom sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pani poslankyňa Vaľová je určená spravodajkyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 651), ako spravodajca určený uznesením výboru č. 66 z 28. augusta 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 625 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave a podľa návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zadaný, pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem, pani poslankyňa. Mám písomnú prihlášku za klub SaS od pána poslanca Mihála a za klub SDKÚ - DS od pána poslanca Novotného.
Pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, k novele zákona o sociálnom poistení. Vcelku, na úvod teda poviem, vcelku hodnotím túto novelu pozitívne. Obsahuje celkom slušný počet zmien, ktoré sú na prospech veci, zjednodušujú procesy v sociálnom poistení, znižujú administratívu, najmä na strane samostatne zárobkovo činných osôb, čo si dovolím pochváliť.
Na druhej strane však si myslím, že keďže ide o takú tú pravidelnú, každoročnú, nazvem to, väčšiu novelu, každý rok sa zákon o sociálnom poistení novelizuje, pretože tá aplikačná prax každý rok prináša nové a nové problémy, myslím si, že ministerstvo práce nevyužilo príležitosť na, ktorá je daná touto novelou, lepšie, mohli tam byť aj ďalšie zmeny, mohli tam byť možno ďalšie kroky, ale k tomu sa vyjadrím ďalej.
Takže ak môžem niečo pochváliť, tak určite sa mi páči zmena definície samostatne zárobkovo činnej osoby, s čím súvisí aj definícia, kedy vzniká, kedy zaniká povinné poistenie pre samostatne zárobkovo činnú osobu. Páči sa mi, ako ste vyriešili automatický zánik dobrovoľného poistenia, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby, je to niečo, čo sme mali urobiť už dávnejšie. V praxi to robilo zbytočný problém všetkým. Páči sa mi aj to, že ste reagovali na kritiku, pokiaľ ide o nárok na materské u takých matiek, ktorým zamestnávateľ najmä v rámci rôznych sociálnych programov zo sociálneho fondu poskytol počas poberania materskej nejaký príjem, typický príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu. V takýchto prípadoch je to veľmi nešťastné, Sociálna poisťovňa pozastavila v danom mesiaci výplatu materského. Čiže tieto negatívne javy sa už po tejto novele opakovať nebudú, to veľmi chválim.
Páči sa mi aj navrhnuté sprísnenie výpočtu invalidného dôchodku pre osoby od osemnástich do dvadsiatich rokov veku v súvislosti s dobrovoľným poistením. Čiže tým sa odstráni časť priestoru pre určitých špekulantov, ktorí zneužívali invalidné poistenie a mnohí z vás ste dostali do vašich mailových schránok také tie, kolujú po Slovensku maily, že koľko kto má na dôchodku, vôbec nepracoval a ako je to možné, v porovnaní s tými, čo pracovali, či už za priemernú, alebo minimálnu mzdu. Tie miery sú častokrát trošku pritiahnuté za vlasy, ale určitá dávka pravdy tam je. A naozaj je to tak, že sú na Slovensku ľudia, ktorí poberajú tisíceurový invalidný dôchodok, pretože si to vedeli vybaviť a aj práve cez tento inštitút poskytnutia invalidného dôchodku pre osobu do dvadsiatich rokov veku. No je to veľmi smutné, ale je tak. Čiže vítam, že sa tuto zákon sprísňuje, aj keď som zaregistroval z pripomienkového konania námietky inštitúcií, ktoré teda bránia záujmy zdravotne postihnutých osôb, čo je z ich strany prirodzená reakcia. Ale myslím si, že tu má ministerstvo pravdu a tu bolo potrebné zasiahnuť. Dokonca si myslím, že táto zmena mala byť trošku prísnejšia a mala by sa stiahnuť aj na povinné poistenie, pretože ak sa tak neurobí alebo neurobilo, tak tí špekulanti nepôjdu cez dobrovoľné poistenie, ale nájdu si, v úvodzovkách, spriateleného zamestnávateľa, na mesiac sa u neho zamestnajú, kvázi zamestnajú, za vysokánsku mzdu a vysoký invalidný dôchodok máme na svete. Samozrejme, je to aj vecou posudkových komisií, kontrolných procesov v Sociálnej poisťovni, ale nebudem viacej hovoriť, lebo niekedy sa fakt bojím, že keď tu niečo poviem, tak ma ktosi obviní z toho, že tu ľudí navádzam na to, ako páchať trestné činy. Dobre.
Posuniem sa ďalej, pochválim, pochválim, veľmi pochválim aj zmenu pri výpočte dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Čiže som rád, že ste vypočuli moje kritické slová, ktoré tu už rok dookola pri rôznych príležitostiach opakujem, že ak má matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, v zamestnaní, v riadnom zamestnaní, v ktorom mala príjem povedzme 500, 600 eur mesačne, ak má počas rodičovskej dovolenky povedzme nejaký symbolický príjem na dohodu, z ktorej je dnes poistená v nezamestnanosti, tak vlastne týmto príjmom na dohodu si pokazí potenciálnu dávku v nezamestnanosti, ktorú by čerpala po skončení rodičovskej dovolenky. Vyriešili ste to pekne, elegantne, ďakujem.
Páči sa mi - a SZČO to privítajú - úpravu vymeriavacieho základu v § 138 ods. 2, kedy sa vždy bude vymeriavací základ, tá pomerná časť brať ako jedna dvanástina toho základu dane, čiže nie podľa počtu mesiacov podnikania. Tí SZČO, ktorí podnikajú časť roka, to samozrejme privítajú, pretože nebude dochádzať niekedy k veľkým skresleniam pri výpočte poistného následne. Dovolím si pochváliť aj úpravy, ktoré ste urobili pri postupovaní pohľadávok a celom tomto procese, pán minister, tak ako ste v úvodnej reči povedali, nebudem opakovať. A pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti SZČO, tak vítam aj to, že vlastne SZČO nebude oznamovať, nebude sa prihlasovať do Sociálnej poisťovne, nebude si vypočítavať výšku poistného, ale naopak, Sociálna poisťovňa z údajov, ktoré dostáva z Finančnej správy, oznámi živnostníkovi alebo inej samostatne zárobkovo činnej osobe, že jej vzniká povinné poistenie a aký bude mať vymeriavací základ, aké bude mať svoje povinnosti a výšku poistného. To je pozitívne a zrejme to aj pomôže k úspešnosti vymáhania pohľadávok a plnení povinností, pretože tí, ktorí možno pozabudnú, že tieto povinnosti majú, tak jasne im to bude vlastne povedané. Takže to sú zmeny, ktoré chválim, ktoré sú skutočne pozitívne a dobré.
Dobrá je aj zmena v § 143 v ods. 1, kedy ste reagovali na možnosť zneužívania platenia poistného pri dohodách s nepravidelným príjmom, kedy bol príjem vyplatený s väčším časovým odstupom po skončení dohody, čiže tam tá reakcia z vašej strany prišla. Čudujem sa, že ste ale nereagovali na systém, ktorý ste teda vy vlastne zaviedli pri dohodách s nepravidelným príjmom, kedy sa poistné, kedy je poistné splatné vlastne až po skončení dohody, to znamená, že ak bude nejaká dohoda trvať povedzme päť alebo šesť rokov, tak Sociálna poisťovňa uvidí svoje poistné, ktoré jej patrí, až po tých piatich-šiestich rokoch, hoci medzitým už možno prebehlo niekoľko platieb za vykonanú prácu tomu dohodárovi. Tam som očakával, že zavediete niečo ako inštitút povinnosti zúčtovať, zaplatiť poistné, povedzme aspoň raz za kalendárny rok, aspoň raz za dvanásť mesiacov, tým by nikto nebol poškodený, práve naopak. Chodím medzi zamestnávateľov a sami takéto niečo navrhujú, aby nemali nejaké podlžnosti alebo nejaké záväzky voči Sociálnej poisťovni. Nikomu by to nevadilo a tento problém by sa celkom pozitívne mohol vyriešiť, to je škoda.
A takisto som čakal, že zasiahnete aj v oblasti nemocenského poistenia, teda nemocenských dávok, výpočtu rozhodujúceho obdobia, výpočtu denného vymeriavacieho základu pri nemocenských dávkach, pretože najmä pri dohodách s pravidelným príjmom, ale nízkym príjmom sa dá s tým všeličo, v úvodzovkách, robiť a reakcia z vašej strany tu žiadna na to nie je. To je, myslím, škoda.
Pokiaľ ide o ďalšie problémy, tak je mi veľmi ľúto, že ste nemali odvahu riešiť problém mamičiek, ktoré sa rozhodli počas starostlivosti o dieťa pracovať, dajme tomu na dohodu s nejakým možno symbolickým zárobkom, čím za nich prestáva platiť dôchodkové poistenie štát. Štát, ako viete, platí za osobu, ktorá sa stará o dieťa do veku do šiestich rokov sumu zodpovedajúcu príjmu 447, ak sa nemýlim alebo 441 eur vymeriavacieho základu. Čiže ak niekto pracuje v tomto čase, dajme tomu na dohodu za 100 eur, tak vlastne sám seba pripravuje o budúci vyšší dôchodok, čo je nelogické, nespravodlivé a demotivujúce. Škoda, že neprišla reakcia na toto zlo, ktoré máme v zákone. A je mi ľúto, že ste sa teda nepustili do trošku väčších zásahov.
No teda, dozvedeli sme sa, že až do konca roku 2017 zostáva sadzba na úrazové poistenie 0,8 percenta, čiže nikto nemá chuť a čas sa venovať tomu, aby sa urobil poriadok v úrazovom poistení. Jednoducho nie je zamestnávateľ ako zamestnávateľ. Sú zamestnávatelia, kde to riziko je absolútne minimálne a za celú existenciu firmy tam k žiadnemu úrazu nedošlo a platia rovnaké poistné, ako povedzme nejaká baňa alebo nejaký hutnícky závod, kde teda, žiaľ, z titulu charakteru tej výroby je úrazov relatívne veľa.
Ďalej, nie je tu žiadny progres, pokiaľ ide o to fondové hospodárenie. To znamená, aj naďalej má pán generálny riaditeľ tú právomoc, aby si presúval peniaze medzi prebytkovými fondami a deficitnými fondami, čiže nie je tu ochota sa zapodievať tým, aby sa buď tie sadzby nastavili objektívnejšie, alebo tak, ako sme sa to pokúsili, ale nedokončili sme túto prácu, snažili sme sa to fondové hospodárenie zrušiť a zaviesť jeden jediný fond, ak to tak možno vôbec povedať, sociálneho poistenia a nemali by sme sa už hrať tým pádom na iks rôznych fondov, kde tá hra je aj tak o ničom, keďže v konečnom dôsledku tie peniaze sa medzi fondami presúvajú.
Čo je najhoršie, čo mi je ľúto, tak nie je tu žiadna odvaha, pokiaľ ide o potenciálne znižovanie odvodov. Získali ste pri minuloročnej novele do rozpočtu - podľa mojich odhadov - okolo miliardy eur ročne tým, že ste zredukovali druhý pilier, tým, že ste zvýšili odvody pre SZČO, pre dohodárov. Čiže ten priestor možno pri nejakých politických rokovaniach určite by bol, ale žiadny progres, žiadny náznak tu nie je. Na druhej strane, teda že by sa napríklad znížili odvody pre SZČO, ktoré sú pre nich naozaj veľmi veľkou záťažou.
Na druhej strane počúvame správy o tom, že chcete zvýšiť zamestnanosť tým, že znížite, alebo dokonca odpustíte odvody zamestnávateľom, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnané osoby. No chcem len priateľsky upozorniť, že ak to urobíte, no to bude síce pekne znieť, ale reakcia zamestnávateľov, najmä na východe, bude jednoducho taká, že prepustia tých zamestnancov, za ktorých by mali platiť normálne odvody. Vždycky sa cestičky, ako prepustiť, nájdu, možno založením novej firmy. Tých ciest je jednoducho veľmi veľa, nehovorme si, že nie sú, a zoberú tých dlhodobo nezamestnaných, pokým budú mať na nich odvodovú úľavu a keď tá odvodová úľava skončí, tak tá operácia sa v nejakom opačnom garde zopakuje.
Jednoducho, síce niekoľko tisíc dlhodobo nezamestnaných naozaj získa prácu, o tom ja nepochybujem, ale na druhej strane niekoľko tisíc zamestnancov o tú istú prácu príde. Čiže takýmto opatrením sa nič nevyrieši... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je po dvanástej, chcem sa spýtať, či budete pokračovať.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Áno, už dokončím. Posledné dve vety.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dokončíte? Nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže pozitívne zmeny, ale, žiaľ, je ich málo. Mohlo ich byť viac, mohla tam byť väčšia odvaha do určitých reformnejších krokov, takže vo mne zostávajú také rozporné pocity. Uvidíme, čo prinesie druhé čítanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok. Chcem vás upozorniť, že výnimočne, tak ako sme schválili v programe, po hodine otázok budú nasledovať interpelácie. Po ukončení interpelácií budeme pokračovať v prerušenej rozprave o tomto vládnom návrhu.
Ďakujem pekne. Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 23. schôdze pravidelným bodom, je štvrtok, je to

hodina otázok,

ktorú otváram. Včera do 12.00 hodiny pani poslankyne a páni poslanci predložili otázky, 17 otázok pre pána predsedu vlády a 15 otázok pre ostatných členov vlády. Bolo vyžrebované poradie.
Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nás oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.