23. schôdza

Ďakujem pekne. Vystúpili dvaja kolegovia poslanci.
Pri prvom kolegovi pánovi Hlinovi ono to nemá význam asi zrejme opakovať osemdesiaty piaty raz dookola.
Pán poslanec, je tu taký zvyk, možnože aj viac ako 20 rokov, že v rozprave sa vystupuje k príslušnému zákonu, ktorý je práve otvorený. Technický stav vozidiel, certifikácia vozidiel, ich schválenie na spôsobilosť na premávku na cestnej komunikácii podlieha cestnému zákonu a adekvátnemu schvaľovaciemu procesu. Ak sú niektoré vozidlá dokonca vyrábané v zahraničí, tak ten schvaľovací proces je v zahraničí. A ten zahraničný certifikát potom vlastne každá krajina Európskej únie musí alebo nemusí, ale teda musí akceptovať. A na základe neho je schvaľovací proces. Všetko to, o čom ste dnes hovorili s výnimkou ten jednej, to vám ešte spomeniem, tam ste boli presne v zákone, o ktorom tu dnes hovoríme, sa dotýka cestného zákona. Tento zákon sa volá zákon o pravidlách cestnej premávky. Pripúšťam, že je to veľmi príbuzné a podobá sa to, ale v tomto zákone riešime pravidlá cestnej premávky a dodržovanie pravidiel, ktoré vyplývajú aj z iných zákonov, nielen zo zákona o pravidlách cestnej premávky. A preto policajt, ktorý je na ceste, áno, má právo kontrolovať technický stav z toho, čo je schopný sám posúdiť. A preto napríklad v určitých prípadoch, napríklad v prípadoch autobusov sú nejaké nešťastia, ktoré sa stali historicky, máme k dispozícii a rozširujeme tieto prostriedky, aby sme mohli kontrolovať brzdné účinky, aby sme mohli kontrolovať osvetlenie, aby sme mohli kontrolovať tlmiče a veci, ktoré majú priamu súvislosť s bezpečnosťou cesty. Polícia nie je konštruktérom strojových a technických zariadení na to, aby mohla posudzovať, či ten alebo onen zvar je dobrý alebo nie je dobrý. Na to sú stanice technickej kontroly. Stanice technickej kontroly nie sú súčasťou Policajného zboru a riadia sa iným zákonom ako tým, o ktorom sme dnes hovorili.
To znamená, celé to vystúpenie bolo smerované k technickému stavu vozidla, ktoré my posudzujeme na ceste len podľa toho, čo policajt môže vzhliadnuť. Čiže ak vás niekedy zastaví policajt a zistí, že máte slabý dezén na kolese, lebo to je viditeľné a ľahko merateľné, nesvietia vám náležite svetlá, ktoré by mali svietiť, alebo iný technický stav, ktorý je naozaj poznateľný voľným okom a pozná každý, je možné, aby ste dostali pokutu. A to isté platí, ak je prekážka na ceste napríklad, je možné udeliť výnimku na dojazd, aby sme to auto odpratali z tej cesty za predpokladu, že toto odpratávanie auta z cesty neohrozí bezpečnosť cestnej premávky. To nie je výnimka, ktorú môže policajt udeliť na 10 rokov. To je výnimka na ten čas, tak ako napríklad keď sa zadrží vodičský preukaz, pretože nedošlo k zaplateniu pokuty, tak sa dá výnimka na čas do zaplatenia pokuty. Alebo je výnimka napríklad na prechod zákazom vjazdu, keď je evidentné, že sa vodič zamotal, stratil v meste a nevie vyjsť z toho priestoru bez porušenia pravidiel cestnej premávky, tak policajt, ak je prítomný, udelí okamžitú výnimku, aby teda vlastne neprekážal v cestnej premávke. To sú iné výnimky ako tie, ktoré ste mali na mysli vy. Tie výnimky, o ktorých ste vy hovorili, sú výnimky zo zákona cestného, to je iný zákon. A tam to udeľujú jednotlivé obvodné úrady doteraz, už to budú udeľovať odbory dopravy na okresných úradoch. Je to troška iná disciplína, iný zákon a dokonca aj iné ministerstvo, aby to bolo teda jasné.
K prvej téme ale, ktorú ste povedali. A v tom je to také typické. Neviem, či ste to niekde čítali, pretože pre vás práve väčšinou určité informácie z bulvárnej tlače sú vlastne axiómou, dôkazom, tou informáciou, s ktorou pracujete. Ja neviem, kto kde vyrába autobusy, ale pre mňa je podstatnejšie napríklad to, že neexistuje povolenie pre pána Majského na používanie majáka. Také polícia nevydala. Ale napriek tomu vy budete, ale s bohorovnou tvárou tvrdiť, že také je a že ho má. A budete zosmiešňovať policajtov, ktorí robia. To je to, prečo ste neobľúbený, pán poslanec. Je to preto, že vy klamete. Vy si proste niečo vymyslíte, aby ste boli zaujímavý, aby ste mali tému, a vy použijete klamstvo bez toho, aby ste si to čo i len trochu overili. Čiže tu vám jednu vec môžem sľúbiť, pretože naozaj zoznam vám vydať nemôžem, pretože medzi autami, ktoré používajú výnimky, sú autá, ktoré sú bezpečnostné, to znamená aj naše. Ale ak sa ma opýtate, na to vám sľúbiť odpoveď viem, prosím vás pekne, má pán Majský takúto výnimku alebo má pán nejaký iný takúto výnimku alebo vaše obľúbené dve písmenka alebo ktokoľvek či to má, tak vám na tú otázku vieme odpovedať zodpovedne. Na to viem odpovedať.
A tie výnimky platia len pre autá s prednostnou jazdou modrej farby. Policajné majáky sa nemôžu udeliť, mimo policajných áut nikto také majáky nemôže mať. Je pravda, že v poslednom období, myslím, minulý rok sme niekoľkokrát odobrali technické preukazy a uložili 20 – 30 takých pokút, sú pomerne vysoké, pretože si môžete v Číne na trhu, kdekoľvek v Nemecku nakúpiť takéto zariadenia a nainštalovať si ich do auta. To, že ich tam máte, ešte neznamená, že máte výnimku. Ak vás pritom polícia prichytí, tak, samozrejme, je tá vysoká pokuta vrátane straty technického preukazu, ak je zariadenie namontované v aute, samozrejme, nie prenosne a nie je odstrániteľné. To isté platí v prípade antiradaru. Tam je rovnaké pravidlo.
Tieto povolenia sa vydávajú predovšetkým vozidlám, ktoré buď prepravujú nebezpečný materiál, ak sa nebavíme o záchranárskych vozidlách, vyslovene záchranárskych, hasičských a medicínskych, alebo potom sú tam ešte vozidlá, ktoré patria spoločnostiam, ktoré sa venujú, dajme tomu, jadrovej energetike, ktoré často prepravujú medicínske veci súvisiace s nukleárnom medicínou a podobné veci. Na to, aby bolo udelené takéto oprávnenie, je nevyhnutné mať napríklad pre záchranárske vozidlá, ktoré či už prevážajú orgány, dôležité séra alebo, ako som už povedal, tieto časti nukleárnej medicíny, zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami a zmluvy s poisťovňami o tom, že vlastne tieto prevozy sú preplácané. Niečo podobné funguje aj pri vzdušnej preprave týchto istých vecí či už vrtuľníkom alebo lietadlom. Čiže to je jedna možnosť.
Druhá možnosť sú bezpečnostné služby, tie napríklad, ktoré prevážajú hotovosť, bankové. Sú to mnohé bezpečnostné služby, ktoré majú zmluvy s bankami alebo s inými, ktoré musia byť dôkazom toho, že takúto službu vykonávajú. Nemôžete si dať Hlina SBS a tvrdiť, že ste proste bezpečnostná služba bez toho, aby ste mali ďalšie zmluvné dokumenty na to, aby ste to mohli. Čiže to je druhá asi časť, ktorá takéto oprávnenia má.
A tým, myslím, som vymenoval vlastne asi všetky, nie je ich veľa, ale, samozrejme, potom sú autá, ktoré majú aj civilné doklady niekedy aj na firmy, ale v skutočnosti, samozrejme, patria štátu a sú používané pri odhaľovaní trestnej činnosti a majú, samozrejme, aj takéto povolenia, takúto výnimku udelenú, pochopiteľne.
Ďakujem pekne zatiaľ. Ale ak nám dáte konkrétne otázky, na konkrétne otázky ja budem odpovedať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou dva zákony, ktoré sú z môjho pohľadu pre výkon politiky a demokracie veľmi dôležité. Dovolím si úvodné slovo trošku povedať pre obidva zákony.
My sme si dovolili tieto zákony predložiť, a otvorene to hovorím, v pracovnej verzii. Sú tam tri alebo štyri celky úprav, ktoré sme urobili na technickej úrovni. A myslíme si, že tieto úpravy v zákone nebudú, keď tento zákon budeme definitívne schvaľovať. Vyplýva to z toho, že napriek tomu, že diskusiu sme robili pomerne širokú a dlhú, asi štyri mesiace, nebolo možné dospieť k jednotnému konsenzu napríklad úpravy kontrolného orgánu, akým spôsobom by mal byť kreovaný, ako by mala vyzerať jeho nezávislosť, pretože všetko, čo by sme chceli v tomto štáte vykreovať, nakoniec musí vzísť z parlamentnej pôdy. To je považované za najnezávislejší priestor. Čiže myslím si, že v priebehu po posunutí alebo prerokovaní zákona v prvom čítaní by som bol veľmi rád, keby sme budúci týždeň mohli urobiť prvé také širšie rokovanie, aby sme boli trošku aj pod tlakom času, pretože volebný kódex mal ideálnu príležitosť byť prijatý po super volebnom roku 2010, keď vlastne tri roky neboli žiadne voľby. Tam bol ten priestor. Keďže ten tlak toho zákona, ktorý sa nedostal do parlamentu, zjavne nebol veľký, tak sme všetci mohli registrovať, že vlastne dva roky na tom vláda Ivety Radičovej proste nevykonala tú zmenu, ktorú bolo treba vykonať. A to teraz nehovorím ako výčitku, ale ako fakt, že zrejme pokiaľ nie sme pod tlakom, nie sme schopní prijať rozumné kompromisy, ktoré by bolo možné dať do života, a je nám všetkým jasné, že takéto úpravy zákona urobiť musíme. Čiže platí aj to, že by som bol rád, keby sme si mohli spoločne všetci sadnúť a mohli sme urobiť v zastúpení z každého poslaneckého klubu aspoň dvoch-troch ľudí, ktorí sa venujú tejto problematike, a mohli by sme vyriešiť niekoľko zásadných otázok, ktoré sú podľa mňa už v tejto chvíli napriek tomu, že zákon je predložený v parlamente, otvorené, a to, aby som nehovoril dlho, osobitné sústredenie predovšetkým smerom ku kontrole samotného financovania tak volebnej kampane, ako aj politických strán. A zároveň tá idea, ktorá hovorí o určitom centrálnom volebnom orgáne, by mala byť, aby táto komisia, rada, výbor čokoľvek, čo vymyslíme, bolo zároveň aj určitým stálym volebným orgánom pre všetky voľby v rámci ústredných volebných komisií. Toto je priestor, ktorý, si myslím, je nevyhnutné zmeniť, preto ministerstvo financií ako kontrolný orgán, ktorý sa aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadne bránil tejto kompetencii, je naozaj uvedené v zákone technicky, aby sme mohli vykonať náhradu, ktorá by bola prierezovo celým politickým spektrom ukončená.
Toto, čo platí o kontrolnom orgáne, platí o mnohých ďalších ustanoveniach, ktoré sú v týchto zákonoch a smerujú predovšetkým k zjednodušeniu výkonu volebného práva (prvý zákon) a k stransparentneniu volebných kampaní. (To je zákon číslo dva.)
K tomuto zákonu, čo prejednávame v tejto chvíli, predovšetkým treba povedať. Zjednocuje sa úprava hlasovacích lístkov pre všetky voľby. Zjednocujú sa lehoty na vyhlásenie volieb. Racionalizuje sa spôsob doručovania zoznamov kandidátov, aby poštové schránky neboli zaplňované mnohonásobným počtom zoznamov, ak je schránka určená pre viacerých voličov, a neplytvalo sa s prostriedkami štátneho rozpočtu. Zjednodušuje sa, zlepšuje sa informovanosť tak, že v rozhodnutí predsedu, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, budú uvedené všetky kľúčové lehoty, ktoré sú ustanovené na vykonanie volieb. Zjednocuje sa a elektronizuje sa doručovanie zápisníc ústrednej volebnej komisii. Garantuje sa právo kandidátov a kandidujúcich strán kontrolovať sčítanie hlasov. Upravuje sa spôsob kreovania okresných a okrskových volebných komisií pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu. V súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu sa novo upravuje spôsobnosť ministerstva vnútra ako kontaktného miesta pre výmenu informácií o voličoch a kandidátoch vo vzťahu k ostatným členským štátom Európskej únie. Návrh zákona odstraňuje často kritizovanú nejednotnosť v terminológii šiestich volebných zákonov, čím sa garantuje rovnaká aplikácia rovnakých inštitútov volebného práva pre všetky druhy volieb. Zo zákona sa, naopak, vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa vedenia volebných kampaní, ich financovania, kontroly, čo bude upravovať do budúcna osobitný zákon. A malo by to byť rozdelené, pretože volebný zákon a výkon volebného práva je niečo iné ako samotný politický systém z pohľadu volebnej kampane. Navrhovaný zákon teda reaguje, samozrejme, na požiadavky posledných mesiacov a rokov. Z hľadiska volebných systémov zákon nemení princípy a pravidlá jednotlivých druhov volieb. Kladie dôraz na transparentnosť a presné precizovanie postupu jednotlivých volebných orgánov.
Často ešte predtým, než sme otvorili rozpravu, sa v samotnej diskusii v médiách objavilo veľakrát, že napríklad obmedzujeme možnosť účasti politických strán, ktoré nemajú 3 % vo volebných komisiách. To nie je pravda. Všetci majú právo byť súčasťou volebnej komisie. Všetci majú právo kontrolovať sčítanie hlasov, byť nimi plnoprávnymi členmi aj s hlasovaním. Jediné pravidlo, ktoré sme upravili, je, že sa vyskytlo už nadmieru razy, že volebná komisia bola v presilovke voči počtu voličov v danom okrsku. Vzhľadom na mimoriadne finančné náklady, ktoré vlastne vyplývajú z toho, že sedí 22 alebo 24 členov volebnej komisie pri 8, 12, 16, 30 ale aj 50 voličoch, tak je to naozaj cena, pri ktorej sme sa rozhodli, že je nevyhnutné aj v tomto smere urobiť určité šetrenie. A preto sme povedali, že strany, ktoré majú 3 % v posledných voľbách a viac, môžu nominovať voličov. A tento počet vlastne má nárok aj na úhradu nákladov. A zvyšné politické strany majú právo nominovať plnoprávnych členov týchto komisií bez tohto práva. Rozdiel je jediný, či za to berú alebo neberú peniaze. To je jediný rozdiel, ktorý sa v tomto prípade upravuje. Je to iba otázka peňazí. Ak je vôľa na tom, aby sme minuli o niekoľko stotisíc, myslím, že to je viac ako 1,5 mil. eur, na jedny voľby viacej, čo je 45 miliónov starých korún, preto, aby strany, ktoré naozaj často to robia len kvôli tomu, proste môžeme predefinovať ten vzorec. Pôvodný návrh, ktorý išiel z ministerstva vnútra ešte, to už je vlastne kompromisné riešenie spolu pri prerokovaní s niektorými organizáciami, bol, že to bude iba päť členov a losovanie medzi všetkými. Ale tam vlastne bol odpor k tomu, že aj zákon stanovuje, čo sú vlastne tí, ktorí sa na tých úlohách podieľali a získali nejaký úspech vo voľbách, ktorý sa považuje, že už nie je špekulatívny. A ten bol ohodnotený na 3 % a viac. Preto sa to vlastne zmenilo týmto spôsobom. Ale, rovnako platí, diskusii sa v tomto prípade nebránim vôbec. A, skôr naopak, toto vlastne je iba úvodné slovo do diskusie a v druhom čítaní predpokladám dokonca, možno aj tá rozprava nebude taká dlhá, lebo verím, že všetko vyriešime vo výboroch.
No zostane určite niekoľko kontrolných otázok, to som presvedčený, pretože ten pôvodný zámer bol, že z nášho pohľadu napríklad otázka viacerých krajov volebných nerieši situáciu, pretože v momente, keď nekandidujete a nemôžete zabrániť niekomu kandidovať, uchádzať sa o funkciu na základe nejakého princípu trvalého pobytu, lebo to by bolo vlastne v rozpore s ústavou, aj keď urobíte ľubovoľné množstvo krajov, tak vlastne to nerieši nič. Vtedy je riešenie, keď sú väčšinové jednomandátové obvody, a to je napríklad aj otázka, že vtedy môže vstupovať nezávislý poslanec do samotného parlamentu, pretože sa uchádza v jednomandátovom obvode. A môžete vykonať vlastne kombináciu pomerného a jednomandátového (70 a 75), kde to vlastne zhruba asi sedí aj s počtom okresov. Lenže predpokladám, že hneď v úvode sa ozvú s nesúhlasom s tým, pretože tento pomer vyhovuje väčším stranám ako menším. Takže preto sme zatiaľ ostali na princípe jedného kraja, pretože len rozdelenie na viacero krajov bez toho, aby to zároveň bola zmena na väčšinový systém, nemá vlastne žiadny význam, pretože nakoniec tie všetky čísla sa aj tak sčítavajú a pre tú politickú stranu to nemá žiadny rozdiel, aj vzhľadom na to, že kandidovať môže každý v každom kraji podľa svojho vlastného rozhodnutia.
Čiže otvárame diskusiu. Budem veľmi rád, keď budúci týždeň by sme mohli spustiť prvé stretnutie k prípadným návrhom, ktoré by sme v druhom čítaní mohli aplikovať, ešte raz, predovšetkým s dôrazom na kontrolu financovania. To je zákon, ktorý bude druhý. Čiže pri tomto zákone, ktorý samotný hovorí o výkone volebného práva, si myslím, že sporné nebolo nič s výnimkou volebnej komisie a počtu členov volebnej komisie. To bol asi jediný problém, ktorý môžeme kľudne rozdiskutovať a postúpiť potom ďalej v druhom čítaní k príslušným úpravám. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne panie poslankyne, vážení kolegovia páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja takisto ako pán minister budem vlastne hovoriť k obidvom zákonom naraz, lebo nie sú oddeliteľné a sme v prvom čítaní. Takže avizujem to dopredu.
Volebné zákony sú pre politický systém extrémne vážna téma, pretože majú v konečnom dôsledku vplyv na to, kto má aké šance vlastne participovať na politickom živote. Je to téma, ktorá na jednej strane, musím povedať, znesie aj veľa populizmu, ale zároveň pri nej platí, že diabol je ukrytý v detailoch, možno pri týchto zákonoch viac ako pri mnohých iných. A, samozrejme, je to výsostne politická téma.
Ja chcem v tejto súvislosti upozorniť na úvod na dva záväzky, ktoré si v súvislosti s volebnou legislatívou dala strana SMER. Prvý verejný záväzok si dala strana SMER podpisom pod dokument Transparency, v ktorom sa aj ona zaviazala vytvoriť nezávislý kontrolný orgán na financovanie kampaní politických strán, ktorý podpísala 15. 2. 2013, inak medzi nami ako posledná zo strán, ktoré k nemu pristúpili. A potom si dala aj vlastný záväzok vo svojom programovom vyhlásení vlády, v ktorom sa zaviazala iniciovať diskusiu k volebným zákonom, k volebným systémom vrátane diskusií na tému nezávislej kontroly financovania politických strán. A, samozrejme, to súvisí. Takto naformulovaný záväzok z programového vyhlásenia vlády, samozrejme, zahŕňa diskusiu, ako má vyzerať nezávislá kontrola financovania volebných kampaní aj politických strán, zahŕňa diskusiu o počte volebných obvodov, zahŕňa diskusiu o volebnom systéme, zahŕňa diskusiu o postavení nezávislých kandidátov v jednotlivých voľbách, zahŕňa diskusiu o preferenčných hlasoch a ich váhe v jednotlivých voľbách. A táto diskusia jednoducho nebola. A pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že absolvoval dlhú diskusiu, štvormesačnú diskusiu. Ale, prepáčte, ja neviem, s kým to absolvoval, pretože neformálna diskusia, možno diskusia na ministerstve vnútra pre mňa nie je to, čo si pýta volebná legislatíva, ak po pätnástich rokoch, alebo neviem, koľko je to odvtedy, máme na stole nové volebné kódexy. Dnes sa riadime Mečiarovými volebnými kódexmi. A teraz máme na stole nové volebné kódexy, v ktorých nie sú riešené zásadné otázky. A tieto zásadné otázky neboli verejne prediskutované. To treba jasne povedať. A ja nemôžem akceptovať, pán minister, že mi tu poviete, že zjavne proste potrebujeme byť na tom pod nejakým tlakom, tým tlakom sú, rozumej tri týždne medzi dvomi parlamentnými schôdzami. Aký je to spôsob prijímania tak zásadných zákonov, ktorý zase vyústi do toho, že finálna podoba bude úplne iná ako to, čo máme predložené, že tu budeme tri týždne proste sa o niečom dohadovať, nakoniec v druhom čítaní tu dostaneme zase jeden megapozmeňujúci návrh, v ktorom sa možno ani nebudeme úplne všetci naozaj vyznať? A takto budeme schvaľovať volebné kódexy, ktoré by sa mali vzťahovať aj na voľby, ktoré prebehnú na jar budúceho roku, to znamená prezidentské voľby. Však to je absurdné, to je legislatívne zlyhanie ministra vnútra, prepáčte, takto nemôžete... (Reakcia navrhovateľa.) Teraz ste vy vo vláde. Ak tieto zákony predkladáte vy, ja vyčítam vám to, ako predkladáte tieto zákony vy. Tieto zákony predkladáte vy a ja vyčítam vám, akým spôsobom tieto zákony predkladáte. (Hlasy v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím pánov poslancov o kľud v miestnosti.

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
Čiže my dnes netušíme, čo je vlastne predstava ministra Kaliňáka, ako by mal nakoniec vyzerať volebný systém na Slovensku alebo volebné zákony na Slovensku. My sme dostali niečo, čo nazval minister vnútra v úvodnom slove pracovná verzia. No tak čo to je, ak to nie je zlá práca ministra vnútra?
Áno, zákon sa ani nepokúša načrtnúť predstavu ministra vnútra, ako by mala vyzerať nezávislá kontrola financovania volebných kampaní, čo je o to vážnejšie, že zákon si zvolil filozofiu zákazov. Pán minister, zakazujete moratóriá, dávate limity na financovanie volebných kampaní, zakazujete kampaňovanie tretím stranám, zakazujete kampaňovanie občianskemu sektoru, ale zároveň kontrolu ponechávate na ministerstve financií a nenačrtli ste ani len vlastnú predstavu, ako by táto kontrola mala vyzerať, lebo je aj iná cesta, nechať voľné ruky, nedávať zákazy a zvýšiť mieru transparentnosti do takej miery, aby tá verejnosť mala informácie kto za čo a za akých podmienok to kampaňuje. Aj to je cesta, ak nevieme vymyslieť tú správnu konštrukciu nezávislého kontrolného úradu. Ale vy ste zvolili v tejto vašej, ako vy ste to nazvali, pracovnej verzii, tú úplne najhoršiu kombináciu.
Ja vám to poviem na úplne konkrétnom príklade, čo sú dôsledky tohto zákona, tak ako je dnes predložený, pretože ja sa dnes vyjadrujem k zákonu, ktorý je dnes predložený. Zákon sa má týkať už prezidentských volieb. Mení pravidlá týchto volieb vlastne už v situácii, keď táto kampaň začala. A ja si dovolím... (Reakcia navrhovateľa.) Tá kampaň začala, vy to viete tak isto ako ja. Volebné zákony, dovolím si tvrdiť, sú šité dnes, tak ako boli predložené, na mieru vládnej strany, v tomto prípade strany SMER, pretože, dámy a páni, podľa toho, čo je predložené v pléne, ak náhodou kandidáti Kiska alebo Procházka budú musieť do výdavkov zakomponovať aj výdavky predchádzajúcej kampane, to znamená na svoje bilbordy, ktoré im viseli počas tohto leta, tak do volieb už nebudú môcť urobiť prakticky nič, lebo finančný limit nepustí.
Zakázaním občianskych kampaní, čo obsahuje tento zákon, sa eliminujú prejavy akejkoľvek prípadnej spontánnej podpory občianskej verejnosti, ako sme to napríklad videli v minulých voľbách v Čechách v prezidentskej kampani, a prípadné porušenie zákona kandidáta strany SMER, a to je jedno, či to bude Fico, Lajčák alebo niekto tretí, bude riešiť len Kažimír s Kaliňákom. Môžeme tomu veriť alebo vieme si predstaviť krajšiu idylku kampaňovú pre kandidáta strany SMER v prezidentských voľbách? To ste predložili, pán minister vnútra. A nemôžem s tým súhlasiť, a preto v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby parlament túto pracovnú verziu, ako to nazval pán Kaliňák, vrátil ministrovi vnútra, vláde Slovenskej republiky na dopracovanie, aby potom pán minister mohol v poriadnej diskusii verejnej priniesť tieto zákony už nie v pracovnej verzii, ale ako riadne návrhy zákonov vlády Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská, dovolím si s vami nesúhlasiť ohľadom nejakej diskusie alebo neštandardného postupu pri tomto zákone. Tento zákon prešiel klasickým medzirezortným pripomienkovým konaním, bol zverejnený na portáli právnych predpisov, kde každý mohol pripomienkovať tento zákon v zákonom stanovenej lehote ako takej. Pokiaľ ste mali teda pocit, že malo byť niečo s vami konzultované, však kľudne ste mohli na ministerstvo vnútra sa objednať, ako aj iní poslanci sa tam objednávali, ísť to skonzultovať, dať námietky, nehovoriac o tom, že v podstate aj na tomto zákone pracovali ľudia, ktorí boli aj za bývalej vlády v komisii, ktorá bola na vytvorenie volebných kódexov. Sám som sa zúčastnil niekoľkých takýchto stretnutí. Ale tí odborníci sa k tomu, samozrejme, vyjadrovali, čo tam boli vtedy aj za pána ministra Lipšica. Čiže nesúhlasím s vami, že by tento zákon išiel nejakým neštandardným spôsobom a že by chýbala nejaká diskusia. Sám minister sa ponúka ešte aj teraz na diskusiu, že možno dávať pripomienky a že chce vytvoriť komisiu ešte aj teraz ďalšiu na to, aby sa mohli zapracovať ešte aj iné pripomienky ako také, druhé čítanie otvorené pre všetkých.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská to vystihla úplne presne, nie je možné, aby vláda jednej strany takýmto spôsobom zásadne ovplyvňovala volebný systém na Slovensku. Preto myslím, že to riešenie, ktoré navrhla, je v súčasnosti najlogickejšie a jediné možné, aby pán minister vzal späť obidva tieto zákony, ktoré sa týkajú volieb. Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, nepáči sa mi, a musím to otvorene povedať, váš dvojaký meter. Keď vy ste predkladali ako ministerka do tohto parlamentu zákony, ktoré prešli normálnym pripomienkovaním, tak ako sa legislatívny proces má robiť, a sme to my kritizovali, tak ste hovorili, že všetko je v poriadku. Dnes zrazu sa vám toto nepozdáva. Tento zákon prešiel normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním a vy vyčítate, že tu nebolo diskusia. Dokonca vyčítate pánovi ministrovi to, že nedáva priestor politickým stranám a iným, aby sa vyjadrili. To, že povedal, že tu v parlamente je pripravený na diskusiu, tým povedal jasne, že všetky politické strany majú možnosť práve tu v parlamente o tom rozprávať. Čiže z vašej strany je to naozaj dvojaký a nijaký iný, len politický dôvod.
A trošku ma prekvapuje, vy ste bývalá ministerka spravodlivosti, ako bývalá ministerka spravodlivosti môže povedať niečo také, že tu beží prezidentská kampaň? Prečítajte si zákon o prezidentských voľbách, prosím vás. Vy hovoríte o niečom, čo je neoficiálne, akože je oficiálne? Už týmto spochybňujete vaše vystúpenie, čo ste teraz povedali.
A dokonca ste povedali aj to, že nebodaj už dopredu prejudikujete, že tento zákon bude retroaktívny, čo takisto nie je pravda. A vy to veľmi dobre viete, že tento zákon bude aktívny až odvtedy, keď nadobudne účinnosť.
Čiže naozaj je to z vašej strany neúprimné a, musím aj povedať, neodborné, čisto politické a možno aj nahnevanosť v tom, že vy ste neboli schopní počas vašej vlády urobiť taký kompromis, o ktorom ste len rozprávali, že treba urobiť, jeden volebný kódex. My ho predkladáme a poďme o ňom normálne diskutovať, pani poslankyňa, nie politizovať, ako vy ste povedali. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. V Mečiarových časoch sa tomu hovorilo: „Máme väčšinu, zvyknite si." To znamená, presadíme si to, čo my chceme. A nie je to nič neobvyklého ani v priestore strednej Európy a ani v priestore na východ od nás. Aj Turkmén baši si urobil zákony tak, aby už nikto iný nemohol sa dostať k moci. Orbán to urobil. Uvidíme, čo budú robiť v Čechách. Je to normálny proces, ktorým sa nastoľuje určitý autoritatívny systém. Ja tomu rozumiem, tá kampaň, ktorú urobil voľakedy Shooty pred voľbami, už nebude možná. Ja tomu rozumiem. A každý kto trošku aspoň rozmýšľa a chodí po Slovensku a vidí, ako to vyzerá, tak vie, že toto sú zákony ušité na to, aby ste sa zbavili tých nepríjemných ľudí, ktorí by mohli ovplyvňovať výsledky volieb.

Pán poslanec Martvoň, no ja sa nebudem objednávať u žiadneho ministra, aby som uňho vyhandlovala nejakú jednu zmenu paragrafíka. Ale v jednom sa mýlite, pretože SDKÚ – DS dala pripomienky v rámci pripomienkového konania, konkrétne to dal pán poslanec Beblavý. Boli to pripomienky, ktoré sme si vykonzultovali. Z tých pripomienok ani jedna zásadná nebola akceptovaná, týkala sa presne tých vecí, o ktorých som hovorila tu, a ďalších. A boli akceptované dve, ktoré z hľadiska celkového konceptu sú úplne marginálne, a nikto nepozval poslanca Beblavého na nejakú diskusiu. A boli to pripomienky, na ktorých sme sa zhodli.
A bola tam aj pripomienka, pán poslanec Blanár, keďže zamestnanci ministerstva vnútra hovorili, že, áno, tie výdavky za tie dnešné bilbordy sa budú započítavať do tých výdavkov v kampani. Bola tam aj pripomienka, aby sa toto riešilo napríklad tým, že účinnosť sa posunie až po prezidentských voľbách alebo to sa rieši prechodným ustanovením. Čiže bola tam aj pripomienka, čo sa týkala tohto. A nebola akceptovaná, pán poslanec Blanár. Ešte aj takáto samozrejmá vec nebola akceptovaná. Preto ma neodkazujte na riadny štandardný legislatívny proces.
Ale moja otázka znie, toto nie sú zákony, ktoré neovplyvňujú zásadne politický život na Slovensku, to nie sú bežné zákony, to sú zákony, ktoré pýtajú verejnú diskusiu, ktorú pozná aj náš legislatívny poriadok, a takto mali byť prijaté, to aj ústavu budete takto prijímať?

Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.