23. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Chcem zareagovať na tú prvú časť vystúpenia pána poslanca Kollára. Tam mám taký pocit, že existuje ozaj obava, že ak vieme, že niektoré krajiny hospodária zle a na prekrytie tohto hospodárenia vydávajú dlhopisy, ktoré nie sú korektné, ktoré teda majú len zamaskovať skutočnosť, a ak on namieril svoju otázku a istú obavu k tomu, že existuje tu akýsi Dedo Mráz, Centrálna európska banka, ktorá za každú cenu, bez ohľadu na mieru rizika, bude vykupovať tieto choré, toxické dlhopisy, opakujem, bolo povedané, že bez nejakého obmedzenia, čo je ozaj veľmi závažné, tak potom aj mňa zaujíma, prečo sme v takejto situácii sa nepridali k Nemecku, ktoré nesúhlasilo s takýmto zjavne chorým, aj keď na prvý pohľad možno, že celkom príjemným riešením?
A že či to nie je tiež, a to ma teda smeruje k otázke, či to nie je tiež snaha zakryť budúce zlé hospodárenie našej krajiny s tým, že si takýto odpustok aj my budeme môcť kúpiť. Lebo vieme, že ak tento systém skutočne nabehne v nekontrolovanom rozsahu, tak koniec môže mať iba jediný, že to raz krachne. A to by sme asi nemali chcieť. Takže pridávam sa k tej otázke.
Ďakujem.

Pán poslanec Kollár, s reakciou? Nie.
Uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán guvernér, nech páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď som dobre napočítal, tak bolo dvanásť otázok. Pokúsim sa postupne cez tých dvanásť otázok a tém prejsť. Čo sa dá zodpovedať, sa pokúsim zodpovedať, čo nie, tak poviem, prečo to nebudem odpovedať.
Prvá otázka bola otázka, ktorá sa týka apetítu úverovať, neúverovať, otázka credit crunch. Credit crunch naozaj na Slovensku ani v Európskej únii nie je. Čiže je to zavádzanie, že tu je credit crunch. Je tu niečo iné. Deje sa tu deleveraging a deleveraging vyplýva z toho, že banky potrebujú vytvoriť viac zdrojov na pokrytie rizík. Majú dve možnosti. Buď získať na to dodatočný kapitál, ktorý v čase krízy na trhu nie je, alebo znížiť rizikové aktíva. A to banky robia. Aj na Slovensku, aj inde. Čiže dochádza k deleveragingu, nie k credit crunchu. Obsahove je to niečo úplne, niečo iné, aj to má iné dopady. Čiže toto banky jednoznačne robia.
Druhá otázka, ktorá bola, že či sa odlievajú zdroje zo Slovenska cez kapitálové toky mimo. Či to nie je dôvodom poklesu úverovania. Nie, určite to nie je dôvodom poklesu úverovania. Naopak, nalievajú sa peniaze do bankového sektora. Vyplýva to aj zo správy, aj som o tom hovoril. Problém, prečo sa neúveruje, je problém dôvery. Banky si nedôverujú ani medzi sebou, čo spôsobilo, že v čase krízy všetky voľné zdroje, ktoré normálne cirkulujú medzi bankami, končia v ECB a všetky potreby bánk vykrýva ECB. Čiže banky medzi sebou nekomunikujú, neobchodujú. Toto trvá v podstate od roku 2009. Čiže to je hlavný problém, kvôli ktorému sme aj zaviedli rôzne neštandardné opatrenia, ktoré, mohli sme to nechať na prirodzený spád a na chaos, alebo situáciu riešiť. Situáciu sme riešili. Tých neštandardných opatrení bolo niekoľko. Téma tu bola o jednom z nich, v časom slede, ako odznela, sa k nej vrátim. Čiže k OMT.
Ďalšia, tretia otázka, alebo tretí problém. Boli tu spomínané rôzne individuálne problémy. Neboli banky menované. Aj keby boli, Národná banka sa nevyjadruje, okrem trestného konania, k individuálnym údajom z jednotlivých bánk ani na pôde parlamentu. Čiže nebudem komentovať niektoré veci, ktoré by sa mohli dotknúť individuálnych údajov bánk. A fikcie, čo by bolo, keby bolo, naozaj nebudem komentovať. Je to otázka teoretického seminára, konferencie, ale nie tejto debaty.
Pokiaľ ide rizikovosť. Čo robí Národná banka vzhľadom na rizikovosť? Národná banka robí toho veľa. Spomeniem hlavne tri veci, ktoré Národná banka robí. Je to pravidelné stresové testovanie, ktoré je hodnotené naozaj veľmi vysoko. Je oveľa prísnejšie ako stresové testovanie z EBA. Banka ho robí pravidelne dvakrát do roka. Má tri úrovne testu a na základe toho potom banka, Národná banka vyhodnocuje, ako by v situáciách, ktoré sú stresovom teste namodelované, obstál sektor ako celok a jednotlivé banky.
Druhá vec ktorú robí, je dohľad. V prípade potreby banka robí dohľad na pravidelnej báze, dokonca v prípade naozaj mimoriadnej situácie trebárs aj permanentný dohľad na dennej báze. Čiže nemáme žiaden problém s tým, že by niečo bolo mimo kontroly centrálnej banky, že by sme nevedeli, čo sa v ktorej banke deje, prečo sa to tam deje, ako sa to tam deje. Čiže prístup prípadne na dennej báze.
Tretia vec je regulácia. Pokiaľ ide o reguláciu, ide v podstate o nadnárodné opatrenia, kde Národná banka má veľmi malý vplyv ovplyvniť, ale budem opäť hovoriť o tom, príslušné direktívy, pretože na jednu direktívu tuná otázka bola.
Ďalej, ďalšie otázky, päť a šesť, tie sa týkali ochrany spotrebiteľa a dohľadu nad nebankovými subjektmi. Ja by som odpoveď možno spojil do jednej otázky. Je to aj pán Beblavý, aj pán Hlina. Čiže nebudem odpovedať každému zvlášť, ale spojím to do jednej otázky. Ide o dva problémy. Jeden problém – ochrana spotrebiteľa. Na Slovensku ochrana spotrebiteľa nie je systémovo riešená. Doteraz nemáme zákon o ochrane spotrebiteľa. Žiadna vláda za tých 20 rokov žiadny takýto zákon zatiaľ nepredložila, nenavrhla, teda ani nemohol byť prijatý. Pokiaľ viem, na zákone o ochrane spotrebiteľa sa aj v súčasnosti pracuje. Čiže veľmi dôležité budú potom tie debaty pri príprave zákona, pripomienkové konania a podobne, aby ten zákon o ochrane spotrebiteľa bol taký, ako si, samozrejme, parlament predstavuje, pretože parlament ho bude prijímať. Národná rada ho bude prijímať. Zo zákona o ochrane spotrebiteľa nám samozrejme pribudne ďalší konflikt záujmov. To je konflikt záujmov medzi reguláciou a dohľadom na jednej strane a ochranou spotrebiteľa na strane druhej. Čiže to je jednoducho fakt. Ale tak ako sme riešili iné problémy, pokiaľ to bude politické rozhodnutie, že zabezpečuje tento zákon Národná banka Slovenska, Národná banka Slovenska nájde aj spôsoby ako ten konflikt záujmov vylúčiť tak, ako sme našli oddelenie konfliktu záujmov v bankovom dohľade tým, že banková rada nemá nič s bankovým dohľadom. Je to autonómne rozhodovanie na prvom stupni. Čiže podobný mechanizmus, keď bude potrebné, budeme samozrejme riešiť.
Tohto sa týka aj dohľad nad nebankovými subjektmi. Národná banka, ten pojem "nebankové subjekty" je nie celkom presný, lebo aj poisťovne nie sú banky a tak ďalej, sú to subjekty, ktoré nie sú licencované, tam má banka len nejaké informačné povinnosti, ale tieto subjekty nedohliada, lebo ich ani nelicencuje, ani nerozhoduje o ich prístupe na trh. Dôležité, pokiaľ sa bude zákon robiť, napríklad o ochrane spotrebiteľa, a bude sa týkať tejto veci, aby Národná banka dostala účinné nástroje, aby zamedzila prístup na trh subjektom, ktoré tam nemajú čo hľadať. (Potlesk.) Tak ako sme pred desiatimi rokmi vyčistili trh obchodníkov s cennými papiermi, kde nám zákon umožnil urobiť prelicencovanie, a väčšina, okolo osemdesiat percent subjektov, jednoducho z trhu odišla, lebo to pre nich prestalo byť zaujímavé. Keď dostaneme tieto nástroje, samozrejme budeme to robiť. Budeme tak konzekventní, ako bývame vždy a z trhu tých, ktorí nesplnia tieto kritériá, vylúčime. Ale dôležité sú tie kritériá. To, že keď tie kritériá umožnia niekomu na trhu pôsobiť, s tým si Národná banka nepomôže. Každý, kto spĺňa kritériá, ktoré sú v zákone, musí dostať licenciu, aj bankovú, aj inú. Aj keď niekedy by sme radšej licenciu na niečo nedali, keď sú splnené kritériá, nemáme zákonný dôvod neudeliť licenciu. Nemôžme ju nedať, pretože by sme prehrali všetky možné súdy, ktoré by potom nasledovali. A prehrali by sme ich oprávnene.
Takže dôležité bude, prístup na trh a potom, samozrejme, bude aj dôležité, podmienky, ktoré majú tieto inštitúcie plniť, aby na tom trhu mohli pôsobiť. Ako budú zabezpečené proti riziku, ako budú spĺňať podmienky likvidity a podobne. Ale nejdem do týchto technických otázok. Tie sa budú diskutovať, keď paragrafové znenie zákona bude na svete a príde do pripomienkových konaní.
Ďalšia otázka, v poradí siedma, bol konflikt záujmov verzus menová politika, dohľad. Tam bola otázka aj zodpovedaná zároveň predkladateľmi, ale vznikol tam jeden otvorený problém. To je otázka, komu je bližší regulátor? Nikomu. Dovolím si otvorene povedať, nikomu. Regulátor nie je bližší ani trhu, ani štátu, ani klientom. Nie je to vec regulátora. Vždy to zdôrazňujeme aj na stretnutiach s trhom a zdôrazňujem to aj tu. Regulátor nie je bližší nikomu. Neháji záujmy ani jedného, ani druhého, ani tretieho. Akonáhle by to začal robiť, nemohol by byť regulátorom. Musím však pripomenúť, že regulátor na Slovensku má čím ďalej tým menej možností regulovať, pretože trh je regulovaný, keďže sme súčasťou trhu Európskej únie a eurozóny, je regulovaný direktívami, ktoré implementujeme a musíme rešpektovať. Čiže naše národné špecifiká sú čím ďalej tým menšie, ktoré môžeme uplatniť.
Otázka č. 8 bola kapacita. Pokiaľ ide o kapacitu, na tie úlohy, ktoré teraz banka vykonáva, máme kapacitu dostatočnú. Dokázali sme znížiť počet pracovníkov banky aj na požiadavky, ktoré odzneli v tomto parlamente, tuším dokonca od pána Beblavého, ale tak, ako som to aj vtedy povedal, aby sme zachovali funkčnosť banky. To je pre nás prioritné. Čiže my nemôžme znižovať menej ako teraz. A tak isto, keď bude potrebné prijať nových ľudí, a ochrana spotrebiteľa, pokiaľ ju dostaneme, nebude možná bez toho, aby sme nových ľudí neprijali, tak potrebný počet ľudí prijmeme. Tieto veci pravidelne diskutujeme v banke, aj na úrovni bankovej rady, pripravujeme sa na to. Aj keď, hovorím, ešte zatiaľ pripomienkové konanie nebolo. Čiže máme to rozdiskutované. A keď bude potrebné, tak na rozdiel od stavu, ktorý bol za posledných zo päť rokov, keď sme stále znižovali počet ľudí, budeme výnimočne počet ľudí v banke navyšovať. Odhadujeme to rádovo, niekoľko desiatok ľudí. Ťažko povedať, lebo nepoznám zákon, či to bude 20 - 30 - 40 ľudí. Koľko bude potrebné, toľko ľudí prijmeme. Čiže tá kapacita súčasná naozaj dostatočná nie je, súhlasím s pánom poslancom.
Ďalej otázka č. 9. Čo hovoria banky na to, čo sa deje na trhu a napríklad aj v oblasti nebankových subjektov? Naozaj nie som kompetentný, ani na tejto pôde, ani inde, hovoriť za komerčné banky. Keď chceme poznať názor komerčných bánk, treba sa ich opýtať. Nie som oprávnený, aj keď ten názor poznám, hovoriť ja ako tretia osoba o tom, čo banky hovoria, keď sa s nimi stretneme medzi, dá sa povedať, medzi štyrmi očami, aj keď tých očí je samozrejme viac, ale beriem dve naše oči, dve bankové oči znásobené počtom účastníkov, samozrejme. Čiže nie je mojou úlohou komentovať, čo hovoria komerčné banky.
Ďalej otázka č. 10, OMT. Zároveň aj na faktickú poznámku pána Mičovského tým odpoviem. Odzneli tu veci, ktoré nie sú jednoducho, bohužiaľ, mrzí ma to, Jozef, nie sú pravdivé. OMT nie je bezpodmienečný, nie je neobmedzený, je to samozrejme trochu inak.
OMT je mechanizmus, ktorý je veľmi prísne kondicionálny, a peniaze musia byť, ktoré by náhodou išli z banky von, kolateralizované. Čiže musia byť zabezpečené príslušným kolaterálom, tým, že sú veľmi prísne podmienky, aby sa OMT mechanizmus vôbec využil. Znamená to zároveň, jednak aby ani ECB by doňho nešla sama, jedna z podmienok je, že ECB pôjde až vtedy do tohto nástroja, keď sa pred tým príjme nejaký záchranný mechanizmus v kombinácii menový fond a Európska únia. Čiže keď nič také nenastane, nič sa čerpať nebude. Vzhľadom aj na prísnosť podmienok, ktoré sú v OMT, ani jedno euro nebolo zatiaľ vyčerpané alebo použité z ECB na nákup cenných papierov v rámci tohto programu.
Ten program splnil svoju úlohu tým, že bol avizovaný a ukľudnil trhy vtedy, keď to bolo treba. Čiže zhruba pred rokom. Ale ten program, lebo na jeseň minulého roku bol tvorený, ten program využitý nebol a je dosť možné, že ani nikdy využitý efektívne nebude. Čiže fakty sú také, že nie je bezpodmienečný, je veľmi prísne podmienený a nie je neohraničený, lebo je ohraničený kolaterálom, ktorý musí mať ten, kto by chcel využiť tento program, k dispozícii.
Otázka č. 11, otázka zlyhávania systémových bánk a podobne. Tu bol vytrhnutý jeden problém, rezolučné schémy. Direktíva - rezolučné schémy zatiaľ nie je hotová, neviem sa k nej vyjadriť, pretože neexistuje. Možnože politici majú viac informácií ako my. Je to otázka aj na slovenských europoslancov, aby, keď tá direktíva bude v Európskom parlamente, vystúpili a presadzovali tie záujmy, pokiaľ sú odôvodnené. Čiže neviem o tom, že by mali byť schémy prepojené, že by sa mali prostriedky vyčerpať a podobne. Sú to veci, s ktorými som sa zatiaľ do styku nedostal.
Pripravuje sa zatiaľ prvý pilier bankovej únie. A to je jednotný bankový dohľad Single Supervisory Mechanism, ktorého dôvod je, zavedenia, je práve pretrhnúť to, čo tu pán Kollár povedal, pretrhnúť tú pupočnú šnúru medzi národnými bankami a národnými vládami. Čiže tieto banky by mali byť dohliadané z Európskej centrálnej banky a tým pádom nebudú podliehať politickým vplyvom na nákup vládnych dlhopisov, ako naozaj trebárs Bankia v Španielsku robila. A tieto banky zároveň už nebudú "too big to fail", čiže príliš veľké z národného hľadiska na to, aby trebárs neboli. A na to, aby mohli byť zlikvidované tieto banky, treba samozrejme uhradiť aj škody, ktoré sú tým spôsobené nezainteresovaným tretím subjektom. A na to budú práve tie rezolučné fondy.
Môj názor je, že by sa tieto veci mali rieši naraz. Bohužiaľ, politický názor Európskeho parlamentu zatiaľ je, že sa to asi nebude riešiť naraz, pretože prvý pilier bude hlasovaný teraz v septembri. Neviem, či tento alebo budúci týždeň. A kedy bude na programe rezolučný mechanizmus, naozaj neviem, ani nemám odkiaľ vedieť.
Posledná, 12. otázka. Pokiaľ ide o, ak dovolíte použijem ťahák, ktorý mám tu vedľa, osobitný a mimoriadny bankový odvod. Takže pokiaľ ide o osobitný a mimoriadny bankový odvod, dovolím si povedať k nemu len dve veci. Prvá vec je, že tento odvod, pokiaľ som dobre informovaný, by mal slúžiť práve na napĺňanie rezolučného fondu, čo osobne pokladám za, keď už ten odvod je, za veľmi dobré rozhodnutie. Ten odvod bude použitý v prospech tých, ktorí ho odvádzajú, čiže v prospech bánk v prípade, že by došlo k čerpaniu tohto rezolučného fondu. Druhá vec, ktorá je, a to je otázka, aký vplyv mal ten odvod. Je to na strane 17, pardon, ešte raz sa vrátim, na strane 17 správy, či ten odvod mal, alebo aký vplyv mal. Čiže ten odvod bol druhým najvýznamnejším faktorom na čistý zisk, pokiaľ ide o negatívne vplyvy. Oveľa väčší vplyv alebo väčší vplyv mal nárast nákladov na kreditné riziko. Tam bola hodnota zo 674 mil. zisku bolo, 126 mil. bol dopad nákladov na kreditné riziko a 105 mil. bolo čisté zvýšenie transferov voči štátu. A v rámci tých transferov je najdôležitejší práve tento bankový odvod, ale sú tam aj iné transfery v tomto čísle 105. Opäť, ako to na ktorú banku vplývalo, ako to ovplyvnilo jej rozhodovanie prijímať riziko a úverovať, to si netrúfam povedať, je to otázka na jednotlivé banky, ktoré by túto otázku vedeli zodpovedať.
Ďakujem pekne za pozornosť. Dúfam, že som všetkých 12 tém, ktoré som si poznačil, zodpovedal.

Ďakujem, pán guvernér.
Pán spravodajca? Záverečné slovo nie je. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní 23. schôdze pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 659).
Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslanca Dušana Beblavého, Bublavého, prepáčte, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Radoslav Procházka, Miroslav Kadúc, Jozef Viskupič a pán poslanec Hlina stratil poradie. Teraz dávam slovo poslancovi pánovi Procházkovi.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, tlač 659.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja dnes len veľmi zľahka a ešte stručnejšie ako zvyčajne.
Nadviažem na to, čo hovoril pán kolega Číž, keď povedal, že zmeny, ktoré vláda navrhuje v novom volebnom kódexe, sú oproti súčasným pravidlám banálne. Trochu to rozvediem. Ony sú banálne tam, kde mohli a mali byť zásadné, a tam, kde mali byť banálne, sú zbytočne dramatické. Jedna vec, ktorú tam máte, sa nedá ustať, nedá sa vysvetliť a nemá význam ju akokoľvek obhajovať. Tou vecou je nerovnosť medzi účastníkmi volebnej súťaže. Vy do časti volebného procesu púšťate jednu kategóriu účastníkov politickej súťaže zadarmo a inú kategóriu za peniaze alebo dokonca vôbec. Podľa kritéria predchádzajúceho volebného výsledku rozlišujete medzi jednotlivými účastníkmi volebnej súťaže. A takéto rozlišovanie čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky priamo a výslovne zakazuje. A je neprípustné o to viac, že ide o volebnú súťaž. Toto nevyhnutne bude treba opraviť a ja vám s tým rád pomôžem.
Druhá vec je to, čo ste nechali tak, a to je volebný "lex Mečiar", ergo jeden volebný obvod, ktorého dôsledkom je to, že hlavné mesto s asi desatinou obyvateľov Slovenskej republiky zastupuje asi tretina poslaneckého zboru. Ja som tu počul od viacerých svojich predrečníkov sťažnosti na to, že tento návrh volebného kódexu pomáha SMER-u na ich úkor. A to mi je úprimne jedno. Mňa strany netrápia, ide mi o ich voličov, pretože potrebujeme volebný systém, ktorý bude spravodlivejší nie k stranám, ale k ich voličom. Pre voličov ho treba napísať a im má ten volebný kódex slúžiť, nie stranám.
Volebný systém spravodlivejší aj k regiónom, aj k občanom potrebuje dnes, v tejto chvíli, potrebuje toho viac, ale v tejto chvíli dve veci, viac volebných obvodov a absolútnu váhu preferenčného hlasu. Volebným obvodom nech je územie samosprávneho kraja. Na čo nám tie kraje sú? Na čo teraz minieme desiatky miliónov eur na župné voľby, do ktorých sa príde unúvať možno jeden z piatich voličov. Tie kraje nepotrebujeme na to, aby si politické strany uplatnili svoje kvázi kádre a tie potom, aby rozhodovali o dani z motorových vozidiel a o tom, ktoré školy nechajú žiť a ktoré nie. Ak už teda delíme ten štát takto, tak urobme z tých krajov aj politicky autonómnejšie entity a dovoľme im vytvoriť si pevnejšiu regionálnu identitu. A dovoľme to aj ich voleným predstaviteľom. V opačnom prípade takéto delenie štátu nemá, nemá zmysel.
A tak, ako nedávate regiónom to, čo potrebujú, nedávate to ani občanom, a to je skutočný výber z výberu, ktorý v prvom kole za nich aj tak urobíte vy, alebo teda politické strany. Keď už kandidátne listiny môžu zostavovať iba politické strany, tak dovoľme občanom Slovenskej republiky ako voličom vybrať si z tých kandidátnych listín slobodne a bez akýchkoľvek obmedzení. Lebo dnes to robiť nemôžu, dnes ešte stále poradie určené politickou stranou má prednosť pred poradím, ktoré si vyberú ľudia.
Poviem vám len jeden taký akože anekdotický konkrétny príklad. Myslím, že v roku 2010 pán poslanec, dnes pán poslanec Jozef Mikloško dostal myslím 6 700 preferenčných hlasov, chýbalo mu asi 400 do tej prahovej hodnoty a zostal za bránami Národnej rady, a sedeli tu ľudia s asi desatinovou podporou od voličov, než mal on. Stalo sa to znova v tej konkrétnej strane aj v roku 2012 vo vzťahu k iným ľuďom. Jozef je, našťastie, už tu. A aj je to dôkaz toho, že naozaj to poradie, ktoré si vyberú ľudia, môže a vždy zásadne teda mení rozhodnutie straníckej centrály alebo ktoréhokoľvek orgánu.
Stručné resumé. Sľúbil som, že budem ešte stručnejší ako zvyčajne. Riešite v tom návrhu volebného kódexu veci, ktoré takéto riešenie nepotrebovali, a ignorujete veci, ktoré riešenie potrebujú a ktoré sa týkajú podstaty účelu zákonnej úpravy volebných pravidiel. A tou podstatou toho účelu je úprava vzťahu medzi občanom a mocou.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. No, pán Procházka, plne s vami súhlasím, čo sa týka absolútnej váhy preferenčného hlasu, na to je to práve dobré, že tu má občan možnosť povedať tohto chcem, tohto nechcem v rámci tej danej strany.
S čím ale s vami nesúhlasím, to je viac volebných obvodov. Vy argumentujete, že teda máme tu VÚC-ky, nevieme s nimi čo poriadne, tak poďme tam teraz im vymýšľať ako keby nejakú, nejaké odôvodnenie k existencii. Možno by to chcelo sa zamyslieť, či tie VÚC-ky nezrušiť, aj tak sú úplne zbytočné.
Čo sa týka ale tých viac volebných obvodov, ja si myslím, je veľmi dôležité, že také územie, na ktorom majú platiť tie uznesenia, v tomto prípade zákony, ktoré schvaľuje tá entita, ako ste povedali, teda ten parlament, tak to by mal byť aj jeden volebný obvod. To znamená, napríklad do VÚC by mal byť jeden volebný obvod kraj, ale do Národnej rady by mal byť jeden volebný obvod celé Slovensko.
Pozrite, vy ste sa napríklad profilovali rôznymi vašimi názormi k ústavnému právu. Myslím si, že veľa ľudí to nadchlo a veľa ľudí to aj ocenilo. A keď vy budete kandidovať do Národnej rady, tak v podstate chcete zastupovať určité množstvo ľudí, ktorí vám teda dajú tú dôveru. A keď rozbijeme jeden volebný obvod, to jedno Slovensko na osem, tak vy neumožníte siedmym osminám občanov, aby si zvolili práve vás. A možno chcú práve vás preto, lebo sa im pozdávajú vaše názory, lebo si o vás myslia, že ste super chlapík a podobne, a vy im to jednoducho neumožníte.
No a ten argument, že 30 % ľudí je z Bratislavy, tak viete, no pozrime sa, odkiaľ tí Bratislavčania teda pochádzajú. Väčšinou sú to takí Bratislavčania asimilovaní. A práve preto by toto nemalo hrať vôbec žiadnu rolu, keď niekto robí dobrú politiku, tak nech pochádza odkiaľ chce.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne, pán poslanec Procházka... (Vystupujúceho ledva počuť. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Zapnite, prosím vás, pána poslanca Galka!

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán kolega Procházka, ja by som tiež si dovolil jednu, dve poznámky. A tiež by som si dovolil namietnuť proti tomu, čo ste hovorili, čo sa týka tých viacerých volebných obvodov.
Ja vám poviem taký príklad, konkrétne je to môj príklad. Ja som dostal 38 tisíc preferenčných hlasov v rámci celého Slovenska a menej ako 10 tisíc preferenčných hlasov bolo z Bratislavy. Ja chcem, aby mohli ľudia voliť na celom Slovensku. Každý, každý poslanec, keď kandiduje, alebo teda každý poslanec, keď kandiduje do Národnej rady, tak sa snaží zvoliť si nejakú agendu, hej? Nie je to u všetkých tak, jak to vidíme u kolegov v SMER-e, že drvivá väčšina z nich tu v podstate je len na to, aby stláčala tie tlačítka, a nezamýšľajú sa nad tým, čo robia a koho zastupujú. Ale myslím si, že veľmi veľa poslancov chce skutočne niečo v tom parlamente aj robiť. Tak ako aj som si zvolil... (Prerušenie vystúpenia časomerom a následne predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pánovi poslancovi ešte jednu minútu.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Tak ako ja som si zvolil za svoju agendu boj proti korupcii, tak ja nechcem bojovať proti korupcii len na území Bratislavského kraja. A konkrétne aj teraz pred nejakými dvoma alebo troma dňami mi došiel na e-mail korupčný prípad priamo z Košíc. A keď ho preverím a bude pravdivý, tak zase ho smerákom oplieskam o hlavu.
V prípade, že, že by bol len, bolo len osem volebných obvodov a mohli voliči voliť poslancov len, teda len v tom ich kraji, z ktorého pochádzajú, tak si myslím, že by to bolo nespravodlivé nielen voči nim samotným, ale aj voči ich voličom v rámci celého Slovenska.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mičovský.
Poprosím, pán poslanec Osuský, ale dve minúty.