23. schôdza

Ja si tiež dovolím len pripomenúť zasadnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií o 12.30 hod. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ešte neskončil prejav pán Kadúc, pokiaľ viem.

Ďakujem. Dovoľte mi pokračovať a nadviazať, keď som hovoril o tej najdôležitejšej časti, a to je proces prijímania tohto zákona, ktorý sa javí ako správny, ako štandardný, ale z hľadiska toho, čo sme tu už mali, možno mám isté obavy, kedy sa kľudne môže stať to, že v druhom čítaní sa, ako som chcel povedať, celkom náhodné objaví nejaký pozmeňováčik, predpokladám, že už teraz je pripravený, ktorým sa celkom zásadne zmení to, čo sa tu navrhuje.
Ja by som chcel vystríhať pred takouto úpravou, ktorá keď už máme, pán minister, otvorenú náruč na akékoľvek pripomienky, aby sme naozaj o každej pripomienke podrobne diskutovali a nedostávali takéto pozmeňováky pár hodín pred hlasovaním v druhom čítaní, čo teda sa už opakovane stalo.
Na tomto mieste pripomínam, že nadstavujeme týmto pravidlá politickej súťaže, ktoré aj keď nemajú silu ústavného zákona, malo by na nej participovať čo najviac poslancov a čo najviac politických subjektov, ktoré sú zúčastnené na politickej súťaži. Áno, povedali ste, že bude vytvorená pracovná skupina. Dovoľte mi však vysloviť obavu nad touto pracovnou skupinou, jednak z toho dôvodu, že, čo som povedal, že už niečo môže byť pripravené, a tiež, že mali sme tu niekoľko pracovných skupín, či už pracovnú skupinu na zmenu ústavy, ktorá sa podľa mojich vedomostí zišla iba raz, pracovnú skupinu pre zmenu rokovacieho poriadku a neslávne-slávnu pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberala zákonom o ochrane verejného záujmu, ktorý je mediálne známy hlavne ako transparentnosť majetkových priznaní, okrem iných verejných činiteľov aj nás poslancov, ktorá sa zišla niekoľkokrát aj za účasti poslancov vládnej strany a v zásade neprijala žiadny výsledok, ktorý by bol prospešný. Zdalo sa, že sme už dohodnutí na všetkom, čo sa týka tohto zákona, ale ako keby niekto zatiahol ručnú brzdu, a tento zákon nepostúpil ďalej. A teraz sa vyhovárame na to, že nie je tu politická zhoda.
Čiže moje obavy ohľadne pracovnej skupiny na zmenu volebných kódexov sú vzhľadom na túto skúsenosť celkom oprávnené. Zjednodušene možno od pracovnej skupiny očakávať, ako býva zvykom, že niekoľko vopred pripravených ústupkov a niekoľko vopred pripravených zmien, ktoré pravidlá hry v podstate zmenia, budú prijaté. Ak ma vyvediete z omylu, pán minister, budem veľmi rád, pretože tento zákon považujem naozaj za veľmi dôležitý pre občanov, ale aj pre nás, volených zástupcov.
V tretej časti, ako som avizoval, vypichnem niektoré technické veci, ktoré by som ja osobne, hovorím za seba, nie za celý klub, videl vo volebných kódexoch. A to hlavne priblíženie sa k voličovi prostredníctvom elektronickej komunikácie. V tejto dobe, kedy naozaj je všetko elektronizované, sa mi zdá celkom nezmyselné, že nevyužívame tie výdobytky, ktoré máme. Môžte mi kľudne oponovať, že nemáme na to ešte technické zázemie. V poriadku, ale ja tu nevidím ani len zmienku o tom, že by takéto niečo mohlo byť v budúcnosti realizované. Zákon o e-Governmente bude, na jeho dokonalé fungovanie bude treba tri roky. Čo je v zákone aj vyjadrené. Prečo to neurobíme aj tu?
Okrem, táto elektronizácia okrem zvýšenej účasti voličov podľa môjho názoru môže zabezpečiť aj zníženie nákladov. Predsa, ak ľudia budú mať možnosť voliť, budú si mať možnosť vybrať medzi poštovým hlasovaním alebo hlasovaním elektronicky povedzme v nejakom termíne vopred, voľbami, vopred pred konaním volieb. Povedia, že ja chcem hlasovať iba elektronicky, tak nebudem kvôli nemu tlačiť leták, nebudem kvôli nemu vyhlásiť (Pozn. red.: správne má byť – „tlačiť“) hlasovací lístok, pretože viem, že tento volič bude voliť elektronicky.
Dovolím si poukázať na to, že v súčasnosti na Slovensku každodenne máme takmer 2,5 milióna unikátnych prístupov na internet. To znamená 2,5 milióna rôznych IP adries, alebo takmer dva a pol milióna ľudí, rôznych ľudí používa internet. Prečo to nevyužijeme? Veď nás každé voľby stoja plus-mínus 6 mil. euro.
Ďalšou pripomienkou, ako som už hovoril, je zrušenie jedného volebného obvodu a nahradenie viacerými a so súčasným znížením kvóra ohľadne prednostných hlasov z troch na jedno, prípadne na nulu. Bolo povedané, že, v úvodnom slove pána ministra, že v okrskových komisiách bude zabezpečená, že nie je pravda, že nebude zabezpečená účasť všetkých kandidujúcich subjektov, ale že subjekty, ktoré sú mimo parlamentu, respektíve mali v predchádzajúcich voľbách menej ako 3 %, budú môcť nominovať svojich kandidátov do volebných, do okrskových komisií. Toto nie je pravda. Aspoň v súčasnom znení zákona sa to nenachádza. Predpokladám, že to je práve obsahom už pripravených pozmeňujúcich návrhov, o ktorých som hovoril. Nachádza sa tam však jedna zaujíma vec, a to je istý druh pozorovateľov ktoréhokoľvek z občanov Slovenska. Avšak textácia zákona, ktorá presne znie, že tieto osoby, tých pozorovateľov, možno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania a sčítavania hlasov, podľa mňa ide o tak širokú a vágnu formuláciu, že predseda volebnej komisie môže túto osobu kedykoľvek, ak to bude považovať za potrebné, z volebnej miestnosti vylúčiť. Osobne ešte počas štúdia som sa zúčastnil niekoľkých volieb a môžem vám povedať, že formálne pravidlá vo volebných komisiách sa mi nezdajú, že by sa dodržiavali.
Čo sa týka ešte volebných okrskových komisií, ja som rád, že bolo naznačené, najmä nepomer členov volebných komisií a počtu obyvateľov, preto môj osobný návrh je obmedziť počet členov volebnej komisie povedzme na päť a zo všetkých kandidujúcich strán žrebom vylosovať týchto päť členov. Zdá sa mi to efektívne a zdá sa mi to férové a kritérium transparentnosti bude nepochybne zabezpečené.
Vo volebnom kódexe mi chýba ešte trošku účasť Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Neviem, či plénum vie, ale v zahraničí v súčasnosti žije okolo dvestotisíc Slovákov. Podľa posledných štatistík bolo umožnené hlasovať, alebo podmienky na hlasovanie spĺňalo iba deväťtisíc z nich, čiže stále, pardon, niekoľko tisíc ľudí chýba a nemôže, alebo má také administratívne prekážky, že sa nemôžu zúčastňovať volieb, čo považujem za zásadné. A neriešiť túto dôležitú vec, túto skupinu stodeväťdesiat tisíc ľudí sa mi zdá neprípustné.
Rovnako tak kontrolný orgán, ktorý bude dohliadať na voľby, považujem za taký, o ktorom môžem mať pochybnosti, že bude rozhodovať nestranne. Preto tiež si myslím, že to bolo naznačené, bude, kreácia tohto orgánu bude iná, ako je teraz, to znamená, že to nebude mať v rukách iba pán minister vnútra Kaliňák a pán minister financií Kažimír, ale, ak som správne pochopil a dúfam, že áno, budú tam, budú tam figurovať aj osoby, ktoré nie sú naviazané na politickú súťaž a budú tak môcť transparentne posúdiť, či ide alebo nejde o porušenie pravidiel volebnej súťaže.
Ďalšou vecou, ktorá isto stojí za zamyslenie, pán minister, je úprava volebného kódexu tak, aby každá jeho zmena znamenala potvrdenie referendom napríklad. Alebo každá jedna zmena volebného kódexu bude znamenať to, že sa nemôže uplatniť na najbližšie volebné obdobie. Toto je vec, ktorá opäť môže zásadným spôsobom ukázať, či to pán minister myslí vážne, alebo nie, s tým, aby pravidlá politickej súťaže boli férové.
Diskutabilnou sa v predloženom návrhu zákona javí aj možnosť volebného práva odsúdeným za úmyselné alebo obzvlášť závažné zločiny, čo si myslím, že opäť, že to vypadne. Tiež sa mi zdá, že vypadlo aj z pôvodných volebných zákonov, možnosť byť, možnosť voliť osobám, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony, čo sa mi zdá, že je opäť nejaký preklep. Čiže podľa tohto návrhu môžu, môžu voliť aj tí, ktorí nemajú spôsobilosť na právne úkony.
O tom, že kampaň bude mať spätné účinky, snáď hovoriť ani nemusím. Predpokladám, že toto je tak zjavné a tak do očí bijúce, že toto odtiaľ proste vypadne. Ak nie ako prvé, tak minimálne ako posledné.
Ešte si dovolím, možno slovami pána Hrušovského pri jeho vystúpení k tomuto zákonu, že, ktorý povedal, že každou jednou, aj keď možno zdanlivo malou, zmenou sa vo volebnej súťaži môže výrazným spôsobom jednému významne pomôcť a druhému poškodiť. Preto tvrdím, že by sa na týchto volebných kódexoch alebo tomto volebnom kódexe malo podieľať čo najviac odborníkov. Nie politikov, ale odborníkov na túto oblasť, ktorí určite zohľadnia charakter Slovenska z pohľadu historického, kultúrneho, ale aj sociálneho. To znamená, aby bola účasť občanov a ich angažovanosť vo volebnom systéme čo najvyššia a aby to odzrkadľovalo čo najviac ich vôľu.
Preto si dovoľujem navrhnúť v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona a zároveň začali rokovať až vtedy, keď na to, keď po širokej diskusii, predpokladám, že to nestačí iba tri týždne alebo mesiac, dôjdeme k záverom takým, ako som hovoril, a to je, že volebný zákon bude slúžiť nám všetkým, teda nielen poslancom, ale aj občanom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Kadúc, no s vašou argumentáciou sa dá len súhlasiť, obzvlášť s absolútnou váhou hlasu. Práve to by mohol byť ten nástroj, ktorý bude kompenzovať tú skutočnosť, že do parlamentných volieb sa môžu prihlásiť iba politické strany. Ja si myslím, že to je správne, že sa môžu prihlásiť iba politické strany. A o to dôležitejšie, že každý môže politickú stranu založiť. A dôležité je, aby mala každá strana rovnaký prístup k voľbám.
Neporozumel som vás úplne správne vo veci jedného volebného obvodu, ale ešte raz by som chcel zopakovať, že keď niekto práve, pokiaľ je to povedzme de facto nezávislý kandidát, ktorý je na kandidátke Igora Matoviča, ako vy napríklad, a robí nejakú politiku a táto si nájde nejakých fanúšikov po celom Slovensku, tak bola by veľká chyba nedovoliť siedmym osminám týchto fanúšikov vyjadriť cez už absolútny preferenčný hlas svoju preferenciu. Im zoberieme možnosť potom v siedmich krajoch voliť práve toho, koho oni voliť chcú. Preto si myslím, je správne mať jeden volebný obvod na celé Slovensko preto, lebo aj zákony, ktoré Národná rada prijíma, platia pre Slovensko. Národná rada nemá byť spolok lobistov, kde jeden vylobuje cestu pre svoj okres a druhý vylobuje eurofondy a neviem čo za podporu, a sa tu bude kšeftovať. Národná rada má schvaľovať zákony, ktoré platia pre celé Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Podporujem návrh kolegu Kadúca, aby sa o tejto verzií volebného zákona ďalej nerokovalo. Musím povedať ku cti ministerstva vnútra, že zo siedmych pripomienok, ktoré som tam s kolegom Dostálom predniesol v rámci medzirezortného pripomienkovania, opierajúc sa o hromadnú pripomienku, sa vyhovelo v dvoch, čo je pozitívum. Došlo totižto k tomu, že boli zrovnoprávnení stranícky a nezávislý kandidát, čo bol krok správnym smerom. A tiež treba povedať, že sa vypustila neuveriteľne zlá verzia, že sa smie na fondy kandidátov prispievať prostriedky len do podania kandidátky. To, chvalabohu, bolo ošetrené tak, že dnes sú ti kandidáti celkom rovnocenne postavení. Toľkoto pozitívneho.
Ale presne tak, ako povedal kolega Sulík, parlament nie je fórom, kde sa handluje o regionálnych záležitostiach. Rád by som povedal, že desiatky miliónov ľudí čítajúca Kalifornia má dvoch senátorov, ktorých volia milióny Kaliforňanov. A pripusťme, že senát je hádam dnes najdôležitejšia parlamentná štruktúra sveta. Absolútnu preferenciu, teda význam preferenčného hlasu plne podporujem. A rád by som povedal i v súvislosti s tým, že ak si napríklad mnoho ľudí myslí, že poslanec Kadúc alebo poslanec Procházka by boli dobrými členmi ústavnoprávneho výboru, že je dobré mať ich tam, tak by ich osud závisel od toho, akých iných, možno menej kvalitných a kvalifikovaných protikandidátov na iné pozície by iná strana nasadila do ich okrsku. Domnievam sa, že je oveľa lepšie, ak si svojich poslancov vyberú všetci občania Slovenska, pretože toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za tie dve reakcie. Takto by to asi malo vyzerať, že sa o tom diskutuje a že o tom diskutujú možnože aj vládni poslanci. Je škoda. že iba opoziční. Ja tie vaše argumenty, pán Sulík, aj pán Osuský, sú silné, ale predsa len nedá mi tam, že pri takomto rozložení, alebo pri jednom volebnom obvode, sa, čo sa mne teda javí ako dosť podstatné, je, že poslanci potom favorizujú témy, ktoré sú mediálne známe, aby oslovili čo najväčší rozsah voličov, a potom ustupuje do úzadia skutočný výkon politiky jeho voličov povedzme v tom regióne, kde ten poslanec je najviac poznateľný a známy, kde má aj akú-takú dôveru, a občania ho poznajú nielen z politiky možno, ale aj z osobného života.
Preto hovorím, že ja tendujem k tomu, aby sme mali viac volebných obvodov, a poslanci boli aj takto viac politicky zodpovední voči, voči svojmu regiónu, kde tá, kde reálna práca by mala byť najviac prejavená. Ale nehovorím, že váš argument je zlý. Áno, tiež je teda okej, ak ten poslanec zastupuje všetkých poslancov, čo, teda všetkých ľudí, čo teda je aj samozrejmé.

45.
Vážený pán predseda parlamentu, kolegyne, kolegovia, vážený minister, pán spravodajca, dovoľte aj mne zaujať zopár stanovísk k predmetnému návrhu zákona, ktorý nehovorí nič viac a nič menej, ale hovorí o tom, kto nabudúce v tejto snemovni bude, kto bude v snemovniach našich obcí, VÚC, kto bude zastávať prezidentský post, alebo ako budú volení všeobecne zástupcovia ľudu do všetkých možných orgánov.
Ja by som si dovolil napriek kritike, ktorú tu od piatku začala, myslím, že pani poslankyňa Žitňanská, pokračoval pán poslanec Lipšic, a označili niektoré problémové miesta tohto návrhu zákona, až sme sa dostali k pánovi poslancovi Procházkovi, ktorý hovorí o tom, že zmeny, ktoré ministerstvo prichystalo pri volebnom zákone, môžme označiť za banálne, nepodstatné, kozmetické úpravy, ktoré síce môžu nejakým spôsobom zasiahnuť do všeobecne nazvanej politickej súťaže, ale z môjho pohľadu takisto veľmi neriešia podstatu.
V tejto snemovni alebo v slovenskom parlamente sa vyskytol projekt, pôvodne na kandidátke politickej strany SaS a neskôr, od novembra, zhruba, minulého roku projekt kandidatúry nezávislých kandidátov alebo kandidátov, ktorí nebudú mať tvrdú politickú príslušnosť k jednej politickej strane. Teraz ho verejnosť pozná pod názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. A jeho základným pilierom bolo to, aby nie úzke politické špičky alebo politbyrá rozhodovali o tom, kto bude v parlamente a kto nie, ale aby sme sa obrátili k voličovi. Mám pripravený jeden citát k tejto téme, prečo sa nám zdá, že, či už to nazveme partokracia alebo vláda strán, alebo to, že stranícke establishmenty sa vymykajú a čím ďalej viacej sa dostávajú mimo reprezentáciu (Pozn. red.: správne má byť – „prezentáciu“)  skutočnej reality, ktorú potrebuje riešiť občan a volič. Myslím si, že toto nie je problém, s ktorým sa potýkame my tuná v tejto dobe, ale dovolím si jeden citát, a možno vás samých zarazí, ako je starý.
´Ponižuje nás nedôstojnosť parlamentu, ktorý i štátne nezbytnosti´, citujem z češtiny, tak ma ospravedlňte, ´ktorej štátne veci, ktoré neznesú odklad, robí pod straníckym handlom. Ponižuje nás parlamentný systém v ňom, kde sú hrubé a honorované majority a ktoré potrebujú, aby štátne záujmy neboli hájené a neboli prezentované, ale pod straníckym handlom riešené. Ponižuje a skľučuje nás prízemnosť politického jednania, ktorá ide vysoko nad domáce záujmy strán, je, ich politických exponentov, je tak ľahostajný´ všeobecný občiansky ´záujem ako chalupníkovi avionitika (Pozn. red.: správne má byť - "aviatika".)
Ponižuje nás samozrejmosť, s ktorou sa politickí machri, s ktorou politickí machri prijímajú fakt, že štát je odovzdaný straníckym centrálam k absolútnej exploatácii všetkých jeho zdrojov. Ponižuje nás osobná úroveň mnohých, z ktorých strany urobili vladárov nad všetkými vecami národa. Ponižuje nás forma a duch politiky, ktorá vládne pomocou nečistých kompromisov a pomocou bezohľadných záujmov... Sme nespokojní. A volá sa na nás: Pracujte a my v stranách rozhodneme! Sme nespokojní. Či nám je toto vlastne treba. Hovoria nám: Pracujte v stranách! Strany za vás vyriešia všetky problémy. Nie, toto nám nie je treba. Je preto treba pracovať proti stranám, proti vláde strán, proti hlasovacej mašinérii v našom parlamente, proti inkompetencii, proti politike za zavretými dverami, v úzkych kuloároch, proti všemohúcnosti výkonných výborov, proti našemu poníženiu, proti úpadku demokracie.´
Tento výrok nevymyslel nikto zo súčasného obdobia. Tento výrok sa datuje do 21. 9. v roku 1925 a napísal ho Karel Čapek do novín Lidové noviny.
Áno, aj prvá republika mala problém s partokraciou, aj v podstate v začiatkoch prvej republiky, po siedmich rokoch jej existencie si niekto všimol, že politický systém, ktorý je naklonený k straníckemu handlu, k tomu, aby sa veci tvorili na výkonných výboroch, aby sa diali za zavretými dvermi, toto všetko si už v 25. roku uvedomil Karel Čapek.
Mám pocit, že stranícky handel a individuálna možnosť záujmu, možnosť presadzovať záujmy občanov je široko rozšírená téma aj súčasne medzi voličmi, a vôbec medzi občanmi Slovenska. Zdá sa mi, že ambícia, s ktorou prišlo ministerstvo, má skôr za cieľ betónovať súčasný stav, má skôr záujem nadbiehať tomu, aby politické strany, možno aj ústami premiéra, volá ich štandardné politické strany a je pripravený spolupracovať aj do budúcna so štandardnými politickými stranami, je zdvihnutým prstom a obrovským výkričníkom k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, či je záujmom občana alebo verejného záujmu to, aby, tak ako hovoril Jano Mičovský, ľudský príbeh bol garantom toho, či zastupiteľ je na svojom správnom mieste, alebo sa to má diať v úzkom handli politických strán, kde politbyrá rozhodujú o tom, kto na kandidátke bude. A keďže aj zákonná úprava umožňuje to, že čím vyššie na kandidátke, tým (Na zdravie! Je to asi pravda.), tým viac sa odhliada od záujmu občana a tým menej môže rozhodnúť o tom, kto ho bude zastupovať.
Ja som si dovolil okrem spomínaných problémov možno ísť troška zoširšia na to, a tak ako sme sa bavili, možno či je záujmom pri určovaní pravidiel politickej súťaže nájsť čo najefektívnejší, čo najlepší spôsob ako nájsť Rouseauom spomínaný volonté générale. Čiže ten záujem, ktorý stojí, na ktorom demokracia stojí a padá. Či ten záujem, ktorý my budeme zisťovať a vyhrabávať z toho, aké sú nálady spoločnosti, či k tomu nastavím pravidlá tak, aby sila straníckych centrál bola oslabovaná, alebo, naopak, tomuto nevyhovieme, budeme uzatvárať všetky ventily k tomu, aby nové politické subjekty, aby skutočne ľudia mohli zastávať názory občanov a reprezentovať verejný záujem, pustíme ďalej.
Ja by som chcel upozorniť túto ctenú snemovňu, že k tomuto uzatváraniu všetkých možných kanálov je jedna obrovská iniciatíva. Môžme ju nazvať všeobecne "pod krídlami priamej demokracie", ktorá hovorí o tom, že zastupitelia nedostatočne prezentujú verejný záujem, a preto chcú čím ďalej viac nástrojov na to, aby mohli verejný záujem prezentovať a určovať pravidlá ich vlastného života sami pod nejakými cenzami. U nás to môže byť, zatiaľ, veľmi okresané referendum alebo petičná iniciatíva. Alebo urobíme zo zastupiteľov naozaj relevantných ľudí, ktorí sa vedia oprieť o svoj mandát, ak presadzujú nejakú agendu a ak je tá agenda správna.
Problém tejto snemovne v tomto duchu je z dlhého pohľadu, a spomínal som to tu niekoľkokrát, je anonymizácia. Súčasný volebný systém anonymizuje túto poslaneckú snemovňu. Tak ako máme vymyslené voľby, neexistuje možnosť, aby bola priama dohľadateľnosť poslanca, ktorý je zodpovedný pred konkrétnym človekom za konkrétnu agendu. Môžme povedať to, že strany, a tá súťaž prebieha dlho, a často nám to tu rozprávajú, o prezentácii volebných programov. Doteraz, až príchodom jedno, vlády jednej strany, bola každá jedna vláda počas dvadsaťtriročného obdobia koaličná. To znamená, čo sa stáva? Je koaličná zmluva zákon? Je potom orgán, ktorý sa kreuje na vykladanie koaličnej dohody, niečím, čo má oporu v zákone alebo v ústave, tzv. koaličná rada? No nie je. Čiže prichádza k obrovskej miere kompromisu. Čiže volebný program, ktorý bol predstavovaný voličom, musí nabrať takú mieru kompromisu, aby bol realizovateľný pre každý jeden zúčastnený subjekt, rozumejme politickú stranu, a potom orgán, ktorý je zriadený za účelom vykladania možno programových vecí a možno ad hoc vecí, ktoré prináša život, je postavený, aj keď nemá zákonnú ani ústavnú oporu, možno niekedy nad parlament, niekedy až nad vládu. Až sa ľuďom zdalo, že nevládne tejto krajine vláda, ani parlament, ale nejaký orgán, ktorý sa nazýval koaličná rada. Toto všetko sú problémy, ktoré prináša betónovanie a prehlbovanie vlády strán. Strán, ktoré či už sú v koaličnej rade, alebo vládnu samé, chcú mať monopol nad rozhodovaním nad otázkami veci verejných.
Pomohol by som si možno aj iným citátom pána prof. Zeleného, ktorý takisto okrem našich celkom slušne spracoval to, prečo sa čím ďalej politické strany a ich reprezentanti vzďaľujú realite, ktorú prežívame, a prečo je potreba nejakej zmeny. A možno aj v dobrom duchu. Aby bolo jasné, že stojím na strane zastupiteľskej demokracie, že zastupiteľská demokracia má miesto, a nevieme všetky otázky, ktoré prináša spoločenský život a riadenie štátu, riešiť inštitútmi priamej demokracie, ale na to, aby sme mali relevantnejší hlas a na to, aby zastupiteľ nebol súčasťou anonymného pléna, kde občan ťažko dohľadá svojho konkrétneho poslanca, ktorého môže osloviť, z jeho a zároveň nielen na jeho dobrovoľnosti, ale v zmysle systému mu musí tento poslanec za agendu zodpovedať.
Dá sa to povedať aj jednoduchšie, aby volič vedel chytiť svojho poslanca, možno v obvode, kde ho volí, možno za agendu, za ktorú zodpovedá, a poslanec bol povinný riešiť a minimálne nejakým spôsobom odpovedať, čo sa v súčasnej, v súčasnom stave, bohužiaľ, nedeje.
V tomto duchu pán prof. Zelený hovorí o tom, že, veľmi voľne, alebo skoro až cez storočia nadväzuje na pána Čapka, a hovorí o tom, že systémová chyba toho, prečo partokracia, možno premiešaná s prvkami oligarchie, už nezodpovedá verejnému záujmu. A nie je to problém personálny, ale je to problém, je to problém systémový, toho, ako sú nastavené, to presne, o čom sa bavíme, volebné systémy. To znamená, keďže strana motivuje a úzko udržuje svoje členstvo v tom, aby tu na budúce v parlamente boli znova, podriaďuje straníckemu záujmu omnoho viacej a prichádza možno čím ďalej viacej do rozporu s obhajobou verejného záujmu. Čiže keďže tu máme medzi občanom a volenými inštitúciami inštitúciu - politickú stranu, ktorá v prvom rade musí hájiť svoje vlastné záujmy, to znamená, aby bola úspešná, aby členská základňa dostala to, čo si myslí, že jej po voľbách právom patrí, medzi všeobecný a verejný záujem musí stavať stranícky záujem. Ak sa tieto záujmy nestretávajú, tak potom naozaj uchádza verejný záujem v prospech straníckeho handlu a je veľmi ťažké, či už ľudí, ktorí sú v tomto zainteresovaní, a je to možno už len na ich osobnej statočnosti, bojovať proti systému, aký politické strany zastávajú v parlamente.
Slovami pána prof. Zeleného, ktorý to vymenoval v nejakých troch bodoch, ktoré si dovolím odcitovať, hovorí o tom, že: "Prvým a jediným záujmom strany musí byť jej prežitie, čiže znovuzvolenie. Ak neprežije, nemôže svojim členom zaručovať očakávané výhody, rozkladá sa, buď sa reštartuje, transmutuje, alebo a, bohužiaľ, veľmi, nie veľmi často úplne zaniká. Čiže cieľ, cieľom svojho prežitia musí strana podriadiť všetky svoje deklarované aj nedeklarované záujmy. Žiadna strana nemôže povýšiť záujmy národa nad svoje vlastné prežitie a udržanie sa pri moci pre úzke vedenie, inak nemôže existovať ako strana.
Po druhé, tomuto záujmu je nutné podriadiť aj prejavy jednotlivých členov, ktorí musia svoje osobné názory podobne podriaďovať záujmom strany. Nesúhlasné alebo individuálne prejavy musia byť obmedzené, trestané, alebo musia byť títo členovia vylučovaní z kolektívneho ideového imidžu strany. Voliť podľa svojho svedomia a presvedčenia je prípustné iba potiaľ, pokiaľ ide o vedomie a svedomie celej strany a jej zákulisných kmotrov alebo oligarchov. Ľudia, ktorí volia podľa svojho osobného uváženia, hodnôt a interpretácie v danej situácii, sú potom zradcovia, odpadlíci a sú úplne vyvrhnutí z danej straníckej kasty. Musia byť bez akéhokoľvek meškania usmernení, alebo následne vystavení posmechu médií a vylúčení.
Po tretie, je preto naivné hľadať a voliť lepšie stranícke osobnosti alebo lepšie strany. Prostá a jednoduchá zámena ľudí a ich chovania nemôže stranu premeniť v nestranu. Nie sú preto potrební tí, ktorí by vedeli povýšiť svoje stranícke záujmy, ale sú potrební tí, ktorí nad stranícke záujmy povyšujú záujmy všeobecné. A preto systém, ktorý hovorí o tom, že iba stranícka angažovanosť môže zaručiť vôbec súťaž o to, kto bude zastávať verejný záujem, je falošná. Systém hovorí o tom, že nikto sa nedostane do parlamentu, ak nebude svoj politický cieľ deklarovať tým, že sa združí v politickej strane. Myslím," pán profesor hovorí, "že je dostatočný čas na vytvorenie nového pohľadu na zastupiteľskú demokraciu, a to, ktorá by mohla predchádzať tomu, aby sa výkon zastupiteľského mandátu spreneveril skutočnej realite až natoľko, že to sformuje možno väčšie masy, v Európe sa to deje, projekt Beppeho Grilla, južné Rakúsko a podobne, kde sa vymkne zastupiteľská demokracia a prejavy priamej demokracie a možno aj toho, čo nedokážeme predpokladať, budú väčšie a väčšie."
Chcel by som v tomto duchu povedať, že zákon, ktorý by mohol upraviť hľadanie volonté général, hľadanie spravodlivého systému, hľadanie toho, čo reprezentujeme a chceme ďalej reprezentovať v našom združení, ktoré bolo zriadené pro forma, ktoré na základe pravidiel, ktoré si tu zadefinovali v dlhom historickom momente od začiatku republiky, kde politická súťaž nemohla a nemôže prebiehať na angažovaní, osobnej angažovanosti nezávislých kandidátov, aby tento model prestal platiť a aby to, čo ústava predpokladá, svedomie a presvedčenie, nebolo podriadené svedomiu a presvedčeniu politických centrál a možným oligarchom, ale aby sme urobili presnú a jasnú definíciu toho, že tuná nielen z ústavného konštruktu, ale reálne rozhoduje každé jedno svedomie a presvedčenie každého jedného člena tohoto poslaneckého zboru.
Volebný zákon, ktorý predkladá minister, je jednoduchým zákonom. Nepotrebuje ústavnú väčšinu a ľudia, ktorí vnímajú realitu, vedia, že osemdesiattri poslancov je viac ako sedemdesiatšesť, čiže súčasné pravidlá, ktoré sú, môže nastaviť jedna vládna strana. Napriek tomu minister vnútra, ak si dobre pamätám, podal ruku a hovoril o tom, že vieme sa baviť o jednotlivých inštitútoch, ktoré navrhol. A keďže ja som zachytil asi tri problematické momenty, možno k nejakým úpravám pôjde, dôjde. Mám však pocit, že kĺžeme po povrchu a, ako hovoril pán poslanec Procházka, zaoberáme sa banalitami a neriešime podstatu.
Možno, že mandát jednej politickej strany, ktorá prevzala zodpovednosť za riadenie tejto krajiny, dokázal, by dokázal byť pretavený aj do toho, aby sme pravidlá politickej súťaže viac naklonili nie politickým centrálam, ale občanom, aby skutočne občania si mohli vybrať, kto ich bude reprezentovať. Nie som však naivný a myslím si, že angažovanosť v politických stranách bude ešte nejaký ten čas trvať, aby zostala toto jediná možnosť ako kandidovať na národnej úrovni do parlamentu, a to, čo sa nám osvedčilo v lokálnych alebo regionálnych voľbách, sa v dohľadnej dobe stane aj možnosťou, aby, či už kandidáti na kandidátke nezávislých kandidátov, alebo nie absolútny krúžok tým, že odstránime trojpercentnú hranicu pohybu na kandidátke, ale absolútny krúžok cez kandidátky, čiže ak v posledných voľbách kandidovalo niečo cez štyri tisíc ľudí, tak aby prví stopäťdesiati, ktorí získali najviac krúžkov, sa ocitli, alebo predpokladám, že tak rozhodli voliči, sa ocitli v tejto snemovni. A tých úvah je viacej.
Preto sa pripájam k výzve Miroslava Kadúca, aby, a dávam, rovnako sa pripájam k procedurálnemu návrhu, aby sme tento zákon stiahli z rokovania a pustili odbornú debatu ľudí, ktorí sa venujú volebným systémom, a pozreli sa na jej úpravu hlbšie.
Rozumiem tomu, že možno neexistuje reálny čas, kedy sa tomuto venovať môžme, pretože blížime sa k polovici volebného obdobia, a sám minister vníma to, že meniť pravidlá hry tesne pred parlamentnými voľbami by pravdepodobne nebolo to najlepšie, tak možno, že by pri tom, ako sa rozbiehala debata o volebnom zákone, kedy sme mnohé z našich návrhov adresovali vtedajšiemu ministrovi vnútra na zmeny, ktoré by mohli viacej reprezentovať občanov a menej stranícke centrály, aby sa to dostalo do nového volebného kódexu a aby sme nekĺzali po povrchu.
Chcel by som ešte povedať to, že takisto ma hrozne zarazil v návrhu, ak mám byť úplne konkrétny, a spomínalo to tu, myslím, že úplne každý rečník, ktorý sa tu objavil z opozície, je úzke rozlišovanie medzi tým, kto získal trojpercentnú podporu v ostatných voľbách a môže tým pádom kontrolovať proces volebný. Ja by som si dovolil, následne vám to, pán minister, môžem poslať aj mailom, upriamiť pozornosť na niektoré nezrovnalosti už pri súčasnom prebiehajúcom, alebo pri tom, ako súčasný systém funguje, ako prebehli voľby 2012 a pri reálnom skutočnom nastavení a kontaktovaní volebnej komisie s vecou, že niektoré volebné okrsky proste zabudli zrátať preferenčné hlasy, a reálny nástroj opravy bolo žiadať o prerátanie celých volieb. Ja ich tu mám, je ich asi 35, kde sa nevyskytli proste na našej kandidátke. Niektorí naši voliči a sympatizanti si dali tú robotu, že asi preliezli všetkých 6 000. A stalo sa nám proste, že preferenčné krúžky z obvodu do obvodu pri rádovej podpore okolo sto, stopäťdesiat ľudí sa neobjavil ani jeden. Sú to veci, ktoré aj napriek tomu, že v súčasnom stave vedia kontrolovať volebné okrsky, každý jeden zástupca politickej strany a nie je pod cenzom trojpercentnej hranice, napriek tomu ten volebný proces má svoje chyby.
A jeden z nich sa podľa mňa prejavuje aj týmto, že, ja jeden spomeniem za všetky, keďže ho mám blízko, volebný obvod Horné Orešany, preferenčné krúžky pri sto pätnástich voličoch, sto jedenástich voličoch, pardon, pre našu stranu nula. Čo je neštandard, lebo v opačnom, teda cez ulicu, volebnom obvode boli priradené pri 126 krúžkoch až v miere tej, že koniec našej kandidátky zostal tak ako celé Slovensko, čiže v nejakom normálnom pomere. Je tam možno nejaký osobný záujem, to myslím, že do pléna celkom nepatrí. Ale aj súčasné parametre korektného kontrolovania volebného systému, alebo prebiehajúcich teda volieb, má svoje chyby. Naša odpoveď pri tomto bola, že samozrejme, keďže sa v tých volebných obvodoch vyskytlo to v miere štatististickej chyby, dávať, spúšťať prerátanie celých volieb, nám v tomto prípade nepripadalo najvhodnejšie. Ale možná úprava, aby sa dal prerátať a skontrolovať tento jeden, alebo tie konkrétne, a bola ochota z volebnej komisie, možno aj zaviazať zákonom, by koniec koncov bola prebiehajúcemu procesu kontroly by urobila zadosť. A neobmedzovať to ešte tým, že skutočne môžu niektoré politické strany zaniknúť, ale v predchádzajúcom volebnom období získali nad, nad tri percentá a vznikli by nové subjekty, to znamená nový subjekt, a toto je naša skúsenosť ako nového subjektu, by kontrolovali tí, ktorí svoju politickú púť ukončili, alebo už ten trojpercentný, päťpercentný cenzus nedodržia.
Čiže ak ten hlas je pri tej podanej ruke, ktorý hovorí o tom, že debata je otvorená a do druhého čítania by mohli prejsť niektoré rozumné návrhy, ktoré by tieto kozmetické úpravy volebného systému vedeli podržať a upraviť, tak toto je jeden z nich.
Nerobte rozdeľovanie v odmenách medzi okrskármi silných a tradičných politických strán a nových, alebo politických subjektov, ktoré sú možno identifikované v regiónoch, ale na národnej úrovni nedosahujú trojpercentnú hranicu.
Často tu bola mojimi kolegami spomínaná otázka umožnenia a odbyrokratizovania procesu voľby zo zahraničia. Ja sa k tejto iniciatíve pridávam. Viem, že sú problémy, potrebujeme zdigitalizovať register obyvateľstva, následne sa dopracovať aj k digitalizácii možného voličstva. Ušetrilo by to finančné prostriedky. Zakázali sme registráciu pobytu, pravdepodobne register obyvateľstva týmto, ale viem si predstaviť nástroje, lebo nejaký predsa len existovať musí. Čiže z niečoho vychádzame, toto dostať, môj point je v tomto iba, toto dostať do elektronickej podoby (Vystupujúci počúva reakciu predkladateľa.). A budem, budeme musieť pravdepodobne nájsť nástroj, okrem témy, ja som to chcel premostiť, lebo okrem témy hlasovania zo zahraničia, ktorému by mohlo pomôcť aj hlasovanie elektronickou formou, by sme sa mohli vydať, i keď viem, že strecha nášho, našej budúcej spolupráce alebo budúceho nasmerovania nášho štátu na využívanie toho, aby obiehala informácia a nie občan, čiže zavedenia parametrov e-Governmentu a iných elektronických služieb záleží aj od legislatívnych úprav, môžme ho nazvať všeobecne, tzv. electronic act, kedy zrovnoprávnime písomnú podobu s elektronickou podobou. A už sme tu mali, teda v prvom čítaní prebehol zákon o e-Governmente, čo v našom V4 priestore, alebo priestore celej Európy, sme úplne na chvoste s týmto, ale je dobré, že sa to deje. A toto sa dá využiť možno aj na, keďže staviame ten systém od nova, tak by sme sa mohli zapojiť do relevantných debát, aby sa volebný akt, či už pri inštitútoch priamej demokracie, pri referende alebo petícii, alebo následne pri samotných voľbách mohol diať elektronicky.
My už jednu lastovičku máme. Možno neuniklo kolegyniam a kolegom to, že na európskej úrovni beží iniciatíva, ktorá ako jediná obmedzuje zákonodarnú iniciatívu Európskej komisie, a to je tzv. citizen initiation, alebo iniciácia občanov, ktorá môže smerovať až k rozbehnutiu legislatívneho procesu na európskej úrovni. A, čuduj sa svete, náš, práve náš eurokomisár, ktorý za túto agendu je zodpovedný, zaviedol do tohto systému aj možnosť zberu podpisov, ktoré je u nás v miere 9 750, ktoré musia byť nazbierané, sa môže diať aj elektronicky.
Čiže lastovička v tomto momente už je a myslím si, že aj pri kreovaní volebných zákonov a v spojení s elektronizáciou a s internetom by sme sa mohli dostať do toho, aby sme sa stali trendsettermi v danej oblasti v nejakom horizonte a nie trend followersmi.
Ďalším prvkom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Máme troška menej obsadené plénum. Dúfam, že bol dobrý obed. Takže ak by som mal voľne nadviazať na moje vystúpenie spred obeda, chcel by som už len pristúpiť k nejakému zhrnutiu vystúpenia a možno zopár postrehov.
A pripojiť sa teda k procedurálnemu návrhu k prerokovanému bodu programu, pre pána spravodajcu, a to, aby sme stiahli tento bod programu a nerokovali sme o ňom ďalej.
Čiže ako prvé som spomínal, že tento zákon je jednoduchým zákonom, čiže aj teraz, aj do budúcna ho bude mať stále v rukách sedemdesiatšesťka z tohoto pléna. A osobne to považujem za chybu. Na to, aby sme nie s prosíkom bežali za vládnou stranou, ale aby sme urobili zadosť tomu, že pravidlá súťaže, ktorú voláme politická súťaž, aby sa k nim mohli, ale nielen mohli, ale aj museli vyjadrovať všetky zainteresované subjekty, okrem politických možno aj ďalšie, bolo by vhodné upraviť toto aspoň na vyššiu mieru rigidity, a to je 90. Toto by mohlo nejakým spôsobom zabezpečiť deväťdesiat poslancov.
Čo sa týka komisií okrskových, spomínali to tu viacerí. Na začiatku tejto schôdze som mal ja poslaneckú iniciatívu na to, aby sme umožnili vo VÚC-karských aj v lokálnych komisiách, keďže tam už nezávislí kandidáti kandidovať môžu, aby sme umožnili aj nezávislým kandidátom zabezpečiť proces kontroly volebného procesu, a to teda tak, že by sme stanovili presný počet osôb a medzi nimi by sa rozhodlo losom. Pán minister spomínal, že bol to jeden z nápadov, ktorý mohol mať úspech, aby rozhodoval v zastúpení volebných komisií los, vraj to neprešlo. Ja si myslím, že je to asi najspravodlivejší systém, ktorý, o ktorom hovorí história. A preto som aj prekvapený, že do návrhu zákona sa dostalo niečo úplne opačné a idúce v protismere snahy o stransparentnenie a lepšiu kontrolu volebného procesu, kde sa teda obmedzuje, alebo chce sa obmedziť možná kontrola na úspešné strany v minulosti, alebo strany, ktoré získali viac ako 3 percentá.
Tretí bod. Tento zákon sa venuje tomu, ako hľadať spomínanú všeobecnú vôľu, volunteer jeneral, ako nájsť to, kto a prečo má zastupovať občanov. Tomuto som sa venoval viacej a myslím si, že ak to má zostať iba v rukách možno projektu, ktorý predseda parlamentu volá politement, niečo, čo ide mimo straníckeho záujmu, možno by bolo vhodné sa zamyslieť, že poslancov, ktorí budú obhajovať verejný záujem, ako poslanec a nie ako straník, na základe svojho vedomia a presvedčenia, je cesta dopredu.
Spomínala sa tu diskusia. Chcel by som možno povedať, že nie je diskusia ako diskusia. Za predchádzajúceho volebného obdobia, bolo to tu spomínané, to bolo zriadené pri ministerstve vnútra. Ja ako vtedy začínajúci poslanec som mal možnosť sa zúčastňovať, myslím, že tam chodil za vtedajšiu opozičnú, terajšiu vládnu stranu kolega Martvoň. Mohli sme dávať nejaké podnety a pripomienky ku chystanej legislatíve. K tomuto za nového ministra sa nepristúpilo, čiže ja nemám celkom, a tá otázka je stále otvorená, kde bola diskusia pred návrhom zákona. A diskutovať o legislatívnom procese už pri predložených notách, ako to má vyzerať, je pre mňa málo.
Preto dávam aj procedurálny návrh na stiahnutie, pretože si myslím, že zákon mal riešiť úplne iné veci a úplne inak do hĺbky.
Okrem toho si myslím, že by bolo vhodné, aby sme sa zamerali, možno ak teda je výzva pri tomto prvom čítaní a bavíme sa o filozofii zákona, poďme sa zaoberať spomínanou témou jedného alebo viacerých volebných obvodov. Poďme sa zaoberať preferenčným krúžkom a jeho váhou. Poďme sa zaoberať možnosťou nezávislej kandidatúry aj na národnej úrovni. Poďme sa zaoberať zmenou pravidiel v polke volebného obdobia, aby sme naozaj dostali k tomu, čo si myslím, že si verejnosť pri tomto zákone pýta.
Môj najväčší problém pri tomto kĺzaní pri povrchu, a to som spomínal takisto, je anonymizovaná poslanecká snemovňa, kto, aký, koho poslanec zastupuje. Prečo politbyrá jednotlivých politických strán pri možnosti nasadenia poslancov podľa toho, kto sa zdá politickej strane, že by mal reprezentovať, okrem marketingových dôvodov aj na báze nejakej lojality, vrch kandidátky, a keďže týmto ľuďom, myslím, že to tu spomínal Rado Procházka, sú tu ľudia, ktorí boli, ktorí kandidovali z 12. miesta, získali takú podporu, že skončili na 45. mieste, a napriek tomu, že ich štyridsaťštyri ľudí predbehlo, sú poslancami parlamentu. V tomto prípade si myslím, ak by tá kandidátka, ten, to 3-percentné kvórum pri posune kandidátov nepomáhala týmto pánom poslancom, tak by sme mohli tvrdiť, že tu naozaj sedia poslanci, ktorých sem poslali voliči. Teraz, bohužiaľ, je to tak, že voliči skôr povedali, že nechcú, aby ich reprezentoval tuná, chceli by, aby tu boli iní ľudia, napriek tomu tu sedia. On spomínal svoju domovskú stranu pri kandidatúre sem do parlamentu, čiže KDH. Ja robím to isté. Tento príklad je zo strany KDH.
Myslím si, že tá debata by mala byť omnoho širšia. A možno, keďže som sa bavil aj s ministrom vnútra a je otvorený tomu a existuje možnosť, ak by vyslyšal v tomto prípade opozičných poslancov na to, aby bol návrh stiahnutý z rokovania parlamentu a mohli by sme sa naň pozrieť znova, tak v nejakom polročnom horizonte by možno bolo vhodné, aby sme sa o pravidlách hry politickej súťaže pobavili inak. A možno, že by tá prepotrebná dohoda cez politické spektrum mohla vzniknúť.
V tomto prípade ja nemôžem z uvedených dôvodov hlasovať za zákon.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, budem reagovať iba na niektoré časti vášho vystúpenia, z dôvodu, že to bolo veľmi dlhé vystúpenie, ale aj dobré. V podstate, čo sa týka tých chýb pri spočítavaní preferenčných hlasov, na ktoré ste poukázali, že nie je to doriešené, no ja chcem práve tu uviesť, že práve na toto zákon pamätá. Mne osobne tiež sa stalo, v niektorých regiónoch alebo volebných okrskoch som mal zle spočítané preferenčné hlasy, že teda dostal som ich 20 a bolo to aj v zápisnici okrskovej volebnej komisie, ale v centrálnom informačnom štatistickom systéme sa v tom okrsku objavili iba dva. Samozrejme zákon to rieši, dá sa podať volebná sťažnosť, alebo teda ústavná sťažnosť na Ústavný súd, čiže v tejto veci to už je riešené aj v súčasnosti.
Čo sa týka toho absolútneho preferenčného hlasu, samozrejme dá sa o tom diskutovať. Viacerí odborníci na to poukazujú, že práve cez ten absolútny preferenčný hlas by sa dostal do popredia ten regionálny prvok ako taký. Práve ale na to môže slúžiť tá komisia, ktorá tých 30 dní, čo je do druhého čítania, by teda mohla v tomto niečo nájsť, nejaké riešenie.
Zároveň chcem ale poukázať na jednu vec, že nesúhlasím s vami, že znova diskutovať pol roka. Diskutuje sa už tri roky. A tak, ako ste aj povedali, tá pracovná skupina pri pánovi ministrovi, bývalom ministrovi Lipšicovi, urobila kus práce. A tá práca nebola zahodená. Však odborníci na ministerstve znovu teda zostali, aj s tou prácou tej skupiny sa pracovalo ďalej. Čiže myslím si, že teraz už iba treba dať dohromady všetky tie argumenty, ktoré boli povedané, či už v tej skupine alebo aj v iných, na iných fórach. A za 30 dní v rámci tej skupiny, čo by sa mohla zriadiť, že by sa to mohlo dať teda dohromady a v druhom a v treťom čítaní teda by sa to mohlo teda doriešiť.
Zároveň chcem poukázať na to, že ja osobne som proti viacerým volebných obvodom. Poslanec Národnej rady má pracovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som hovoril o kontrole okrskov pri mechanizme, že zákon na to pamätá, ale v tom duchu, že je to tak zložitý mechanizmus, že ak sa vyskytnú niektoré pochybenia, tak tá oprava sa veľmi ťažko zabezpečuje. Ja som spomínal číslo 35, čo je v miere štatistickej chyby pri 6 tisíc okrskoch. Napriek tomu sme si dali tú prácu, napriek tomu tá náprava je veľmi ťažká. Ale zmyslom toho bolo, že napriek tomu, že teraz máme takto nastavené pravidlá, a to znamená, že volebný proces môžu kontrolovať všetky politické subjekty, ktoré prejavia ochotu a majú rovnaké podmienky pri odmeňovaní, prečo ideme opačným smerom a zabezpečujeme odmenu, alebo robíme dve kategórie tých kontrolórov alebo okrskárov, alebo ako ich nazveme? To bol celý point.
Čo sa týka diskusie, hovorím, nie je diskusia ako diskusia. Lebo ak má byť výsledkom, čiže nebudeme hovoriť iba o proces, procese, že diskutujeme a toto stačí, ak má byť výsledkom nejaká, nejaký kompromis, tak ja ho, napríklad tie body ohľadom kontroly, ohľadom práva odsúdených a podobne, nevidím a nemyslím si, že polročné obdobie naozajstnej diskusie, ktorá ku kompromisu povedie, by bolo na škodu veci.
Ďakujem.