23. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa prihlásil už v piatok aj kvôli tomu, že som mal takú predtuchu aby to nedopadlo zle, lebo to vyzeralo dosť biedne v ten piatok. A vyzeralo to, že by tie mohli, tieto dva ťažké a dôležité zákony veľmi rýchlo zbehnúť, a dostali by sme sa možno do situácie, ako tu už raz bola, že nemal kto predkladať zákony, lebo neviem, či pán Lajčák mal tak nastavený program, že by vôbec vedel, že má prísť v piatok. Nuž ale medzitým som sa aj veľa nového dozvedel, tak predsa len niektoré veci mi nedá, aby som na ne nezareagoval a vyjadril aj takú určitú ľútosť, že čo sa človek nedozvie.
V zásade som rád, i keď stále neviem, že či platí hard alebo soft verzia v tých okrskových komisiách, ale niekde som začul medzi dverami, že sa to bude nejako riešiť, hej, čiže ten rozmer, ktorý, žiaľ, nikoho pri tvorbe tohto zákona asi nenapadol, že dať ľuďom rovnosť šancí, teda že bude to nejako zohľadnené. To, keď teda drobnú poznámku si dovolím, že škoda, že to nikoho nenapadlo, tak vyjadrujem presvedčenie, že teraz už po tom všetkom teda hádam uznáme, že je dôležité dať rovnosť šancí. Takže predpokladám, že okrsková komisia, v zásade bude chápané ako zlý žart, ktorý sa tu niekto pokúsil v takej eufórii, že čo všetko tam vieme dať, predložiť.
Aby som nebol ani, len negativistický, ja poviem, čo som chcel povedať na konci, a poviem to teraz, aby som to vyvažoval, že v zásade aj tu zaznelo, čo sa týka zverejňovania prieskumov a predvolebnej kampane, a tu ja, aj vzhľadom k tomu, že viem, kde žijem, a predsa len je to stredná Európa, tak s tým som komfortný, s týmito ustanoveniami. Práve preto, že, že naozaj, že keď niekto proste to nevybehá za volebné obdobie, tak už tie dva týždne pred voľbami mu už nepomôžu, ale niekedy mám pocit, že niekto sa tak nastaví. A poväčšine tie kroky tesne predtým sú už dosť unfér, hej. Čiže ja zrovna s týmito ustanoveniami vzhľadom na, poznajúc situáciu a reálie, som, som, nieže ma vyrušujú, ale dokonca s nimi súhlasím. Takže aby som bol spravodlivý v tomto, to sa mi javí ako v celku dobré ustanovenie.
Čo ma výrazne asi však zarazilo, teda okrem toho, že tú rovnosť šancí takto postavili, aj reakcie typu, by som si dovolil určitým spôsobom namietnuť, že v zásade súťažíme vo voľbách prostredníctvom politických strán a politické strany majú svojich členov, tak dokonca z úst šéfa liberálov zaznelo, a to bolo pre mňa mimoriadne prekvapujúce, že by sa nebránil uzavretému členstvu. A to sú naozaj kľúčové momenty pre chápanie toho, že či sme nositeľ, alebo či vo vnútri v sebe máme my vlastne vôbec predstavu, či vieme, čo je demokracia, či sa to nekupuje v Tescu, že či, že či naozaj to aj tak hlboko prežívame, hej, že či niekto si to s niečím nemýli. Nechcem byť, ešte teda, ešte rozšíriť okruh osôb, ktoré si to podľa mňa mýlia.
Ale to je naozaj kľúčový moment. A keď už teda by bola vôľa, vyzerá, že je vôľa, že nevadí to, že tu kandidujú vo voľbách uzavreté spolky rodinného typu, tak je z našej strany korektné voči občanom im to povedať. Normálne to korektne oznámiť, že vo voľbách súťažia politické strany a spolky rodinného typu alebo polorodinného alebo nejakého profesného typu. A oni tak môžu následne nastavovať tú komunikáciu. Lebo ja nevylučujem, že niekto bude chcieť voliť dynastiu Sulíkovcov, ja nehovorím, hej, ale do ktorej sa nedá vstúpiť, do ktorej sa dá len narodiť. Ale to sú princípové veci, ktoré naozaj, keď už sa politická vôľa týmto smerom vytvára, tak aspoň to, prosím vás, tým ľuďom povedzme. Podľa mňa je to dosť dôležité, lebo pokiaľ by sme hlboko prežívali tradíciu a boli by sme nositeľmi nejakého odkazu, ktorý my sme si v zásade nie celkom zaslúžili, lebo však my sme všetko dostali pomaly zadarmo, všetko, kvôli tomu, aby vznikli takéto, takéto niečo, do ktorého sa niekto len príde posadiť, tiekli potoky krvi, potoky krvi. Za to sa bojovalo. U nás sme to dostali. A možno aj práve preto máme k tomu taký vzťah, ako máme, že také excesy, ako tu sa dejú, sa v zásade ľavou zadnou, akože úplne v pohode. Preto možno sa sami seba častokrát bojíme, lebo nemáme to v sebe. Nemáme to v sebe, že zaznie hláška typu, že môže byť uzavretá strana s uzavretým členstvom z úst liberála. Neviem, čo ešte také by som povedal, že paradoxnejšie. A zdá sa, že pre potreby niekoho iného je tento spôsob, ako sa dostať k moci, bude aj do budúcna komfortný. Nebude sa s tým nejakým spôsobom zápasiť.
Nuž ale potom by som si dovolil predsa len navrhnúť jednu vec. A teraz vám budem trošku, pán minister, ja nie som právnik, ja som poľnohospodár, ale sa vám motať do remesla právnického. Vy máte svojský výklad práva, tak ja si dovolím jednu vec povedať, lebo ak teda áno, že budú môcť u nás kandidovať spolky rodinného typu, možno dynastie, alebo ja neviem, také "mona" alebo neviem čo, tak potom treba zmeniť ústavu. Lebo ústava hovorí, a to ja si dovolím zacitovať, v čl. 29 ods. 2: "Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich." Aj zákon 85-ka hovorí, "a združovať sa v nich". A teraz si dovolím malý výlet do slovenčiny, v ktorej ja nevynikám, ale existuje také niečo ako, že dokonavý vid a nedokonavý vid. A združovať je ne-do-ko-navý, to znamená pre-bie-ha-júci. Čiže potom by bolo, v prípade, že áno, že ideme týmto smerom, tak buď mali by ste si zozbierať 95-ku, tuná chlapci vám prihodia, aby ste mali, a treba to zmeniť, že teda "občania majú právo zakladať politické strany a hnutia a združiť sa v nich", rozumiete, a vtedy to bude naozaj správne. Združiť, dokonať, hej, že združia sa v daný moment, združia sa 5. 3., a tým pádom už sú združení a hotovo a kandidujú. Lebo teraz v tomto prípade je to fakt nekorektné. Ale mám pocit, že to tu nikoho nevyrušuje. Tak ako nevyrušovali Slotové stanovy, kde vlastne ho nemohli odvolať, lebo iba on mohol odvolať snem, ale pre potreby vládnutia ste ho nechali s tými stanovami, nikto to nenamietal. Tak ja si dovolím hlesnúť malým hláskom, že keď teda ste konformný s tým, že to takto môže fungovať, tak prosím vás, kvôli fakt že tej správnosti v textácii, dokonajte ten vid. To znamená, že občania majú právo zakladať politické strany, hnutia a združiť sa v nich, detto potom aj ten zákon, ktorý pôjde za chvíľku, tiež treba dokončiť, že "a združiť sa v nich".
V zásade neočakávam odpoveď. To len, viete, koho by to tu dneska zaujímalo?!
Ešte na záver poviem len takú, znova z povedaného, naozaj niektoré, to povedané bolo na úrovni hókus-pókus, vyskúšajme, neviem čo. Prosím vás pekne, ak môžem vyzvať, neskúšajme nič. Nič neskúšajme, to naozaj nikdy v strednej Európe nedopadlo dobre. Poučme sa, neskúšajme, nemajme ambíciu tu niečo, niekomu to ukázať. My byť svetlom v tuneli beznádeje modernej európskej politiky! Prosím vás, naozaj v tomto by som ja vám v celku vlk, akože ja mám rád aj ambicióznych ľudí, aj sa rád s nimi rozprávam, ale podľa mňa toto je, není ambícia namieste. Naozaj tam aj historicky je to až smiešne, hej, si postaviť nejakú ambíciu, že to niekomu ukážeme, čo dokážeme. V tomto by som naozaj zostal v polohe, teda pučme sa, že ako. A potom, keď si, sa poučíme ako, tak potom aj tie zúfalé kriky, ktoré tu zaznievali pomaly o neviem o čom, o krúžkoch sem, krúžkoch tam. Tím, strana, vôbec aj práca je o tíme, ale tím nehrá na hrotových útočníkov. Teda hrá na nich, aby dali góly, ale nemôžu byť všetci hroťáci, nemôžu byť. Nemôžu, musí tam byť aj obranca. A to je presne to. V tom sa treba poučiť od SMER-u, že to vedia vyskladať. Ale fakt, naozaj, nemajme pocit, že zahráte s tímom, kde budú všetci hrotoví útočníci. No nezahráte, lebo nevyhráte! No proste takto znova, aj keď niekto možno tú ambíciu v sebe má, že on to znova tak postaví, že sa to bude dať. Nebude sa to dať, lebo to je zbytočné skúšať. Nikde to, nikde to nefungovalo.
Takže naozaj bol by som rád, keby sme, ak by to niekoho možno chvíľku zaujímalo, tak aby sme neskončili v polohe, že nakoniec sa nám bude zdať, a tým skončím, normálne, že tu niekto príde a povie: "Já, Kazisvět šestý, z boží vůle král." A on im naozaj aj bude, lebo všetky, tá spoločenská atmosféra, ale aj zákony existujúce a výklad
existujúcich zákonov mu to dovolia povedať a nikto sa nad tým ani nepozastaví.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Asi po druhom zákone by som si to dovolil tak nejako ešte zo širšia, ale len pár takých drobných poznámok. Zaznelo tu, ako ste si stihli všimnúť, v tejto, v tejto sále mnoho názorov, kde sú za podporu niektorých ústavných zákonov a kde sú proti. A je zaujímavé, ale teda nie zaujímavé, ale to som očakával, jednak že sa bude častokrát používať také to plytké politikum o tom, že sme urobili zákon pre seba. Keby sme ho robili pre seba, tak vyzerá naozaj inak.
Tento zákon predovšetkým myslí na strany, ktoré nemajú tú stabilitu, by som povedal, takú štandardnú. Pretože ak kritizujete (Smiech v sále.), ak kritizujete, samozrejme, prieskumy alebo moratóriá, tak tie vyplývajú predovšetkým z tých, ktorí majú problémy vôbec, že nevedia ešte dva dni pred voľbami, či sú v parlamente alebo pred parlamentom, alebo pod čiarou alebo nad čiarou. Čiže v skutočnosti toľko emócií napríklad k moratóriu som nejak veľmi neočakával, i keď to sa týka zákona druhého, takže druhý zákon zatiaľ komentovať nebudem.
Z tých posledných vecí, ktoré boli tie podstatnejšie k tomuto zákonu, najviac pripomienok smerovalo ku volebným komisiám. Ja si myslím, že je tu priestor na jednoduché, dva nápady považujem za nápady, ktoré sú reálne. Jeden je paušalizované zníženie odmien, to znamená, všeobecne ostaneme v starom modeli u všetkých členov, kto koľko chce nominovať, toľko nominuje, odmena prináleží každému, ale bola by adekvátne znížená, aby sme tú úsporu zákazu dosiahli. Predsa len milión eur sa nerodí každý deň v takej možnosti. Ale to je, hovorím, na diskusiu. A druhá možnosť je, je 6 000 tisíc okrskov, vydelíme ich tou sumou, ktorá vlastne je, priemerne si vymyslím 300 eur, a ten počet ľudí, ktorý tam príde, si vlastne tú sumu na okrskoch proste rozdelí, všetci rovným dielom, ktorí tam proste budú. Čo je veľmi príbuzné prvému modelu, len je to skôr rozdelené, že tam, kde vlastne príde menej, dostanú viac. Čiže to je teoretické. Tie dve možnosti vidím ako reálne. Asi ten paušál je taký zatiaľ možno všeobecne úzusový.
Tuším, že v tejto časti zákona... Aha, ešte sme, bola tá debata o odsúdených. To v zákone nebolo, naozaj, predtým. Dostalo sa to do zákona pri pripomienkovom konaní cestou zásadnej pripomienky Generálnej prokuratúry, ktorá uplatnila výklad toho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Ja som prístupný k tomu, ak 150-členný parlament sa v 155-ke rozhodne, že my ten výklad vidíme iba v úmyselných trestných činoch, že to teda nevidíme paušálne, toto obmedzenie, ale vidíme ho len v úmyselných trestných činoch, stanovíme počet rokov, ktorý považujeme za závažný, či to bude 5, 10, alebo akým spôsobom to rozhodneme, najmä násilné, samozrejme, a podvody. V tomto prípade si myslím, že vieme takisto v rámci procesu tridsiatich dní do druhého čítania urobiť úpravu, ktorá bude určite konsenzuálna.
To si myslím, že k tomuto. Bolo tu viacej debát o tých obvodoch. Myslím si, že pokiaľ nezavedieme väčšinový systém alebo kombináciu s väčšinovým systémom, tak obvody naozaj riešia málo, skôr naopak, vtedy platia hlasy o tom, že poslanec naozaj zastupuje celé Slovensko. Nakoniec Slovensko nie je také veľké na to, aby každý poslanec mohol byť doma a v každom regióne. Kto už je v politike dlhšie a trošku sa tomu serióznejšie venuje, pozná veľmi podrobne každý región Slovenska, každú cestičku, ktorá tam vedie. Aspoň teda za tie roky naozaj to Slovensko aj mne tá politika umožnila spoznať absolútne. Pretože to, čo by, nerozumiem tomu, že toľko sa tu bazírovalo na geografickom rozdelení, ako keby to znamenalo automatické rovnítko s kvalitou. Že to, keď to bude geograficky rozdelené, takže to bude kvalitné. Ale ani od jedného z vás som nepočul, že poďme sa baviť, koľko právnikov má byť v parlamente, koľko lekárov má byť v parlamente, koľko učiteľov má byť v parlamente, koľko poľnohospodárov má byť v parlamente, koľko lesníkov, poľovníci sú skoro všetci, koľko má byť ktorých profesií, ktoré sú dôležité pre chod štátu, a, a, koľko menšín, teraz zakričal pán poslanec Bugár.
Čiže otázka stojí, tu zhodou okolností chcem povedať, že tí, čo presadzujú viacmandátové obvody a častokrát sa na to vyho..., hovorí sa tomu akože "lex Mečiar", a čo Mečiar, to všetko zlé, no len tu potom je nespochybniteľná vec, že táto strana, alebo väčšia časť tejto strany, tejto snemovne (Vystupujúci sa prihovára opozičným poslancom.) od ´98. roku, desať rokov, čiže z 15-ch dve tretiny, vládla a kedykoľvek mala šancu 76-kou zmeniť jeden obvod na štyri. Prečože sa to nestalo, keď dneska chcete túto časť kritizovať?! Čiže všetci viete na pravicovej časti snemovne, že je to len vaša politická deklarácia, ktorú ste v koalícii nikdy neboli schopní presadiť, a boli ste tam desať rokov. A osobne si myslím, keď ma tak tie úvahy vedú, že v podstate, kto by bol naozaj svojím spôsobom znevýhodnený, a tá téma by sa tu objavila, sú určite tie politické strany, ktoré majú zastúpenie mimoriadne nerovnomerné v jednotlivých regiónoch. SMER to určite nie je. Ale keď sa pozrieš, pán poslanec, na seba hore dozadu, tak presne tá strana, čo sedí nad vašimi ramenami, je tá, ktorá napríklad má nerovnomerné rozloženie v rámci krajov. A takéto niečo si myslím, že by... (Hlasy z pléna.) Hej, hej, pán poslanec Hrušovský, len v Nitre to máte, v Nitre to máte vyvážené (Smiech v sále.). To znamená, že tá diskusia... Potom samozrejme pripojilo sa SaS, čo mimochodom je celkom zaujímavé. Ja si pamätám minulé volebné obdobie, ako mali zakázané ísť na toaletu počas rokovania parlamentu a dneska by ste ich v tých laviciach hľadali márne, ktoréhokoľvek z nich. Čiže tá rezignácia, rezignácia na kvalitu vykonávania toho poslaneckého mandátu je u nich v tomto prípade 100-percentná.
V každom prípade to, čo viackrát spomenul aj poslanec Sulík v súvislosti s jedným mandátovým obvodom, má v mnohých oblastiach veľké ratio. A najmä mnohí politici, a to je teraz, to by bolo veľmi zaujímavé, aj keď ste hovorili o tých Bratislavčanoch a nebratislavčanoch, lebo pri Bratislavčanoch treba hovoriť o tých, ktorí sa aj narodili, aj žijú v Bratislave, to sú vlastne originálni Bratislavčania. A mnohí politici, ktorí začali sa venovať politike – a jedným z nich je bezpochyby originálny Bratislavčan (Vystupujúci sa obracia dozadu.) do piateho kolena, jeden z mála, posledný žijúci – no tak aj vy, aj ja, ale teraz bez nadsádzky.
Pán podpredseda parlamentu Figeľ je dobrým príkladom na tieto veci. Ak sa dobre pamätám, pochádza z Čaklova, z Vranova nad Topľou, bezpochyby tam väčšinu svojho progresívneho života prežil, aj keď bol ešte v europarlamente, myslím, stále mal trvalý pobyt tam, ale dneska aj vzhľadom na pracovné povinnosti zmenil bydlisko. A je teraz otázka, že či ho budeme teraz obviňovať, že zastupuje záujmy Bratislavy, alebo naďalej proste je verný tomu regiónu, z ktorého pochádza. Lebo to je v tomto parlamente z tých 30-ch percent, o ktorých hovoríte, minimálne dve tretiny majú tento pôvod. Majú iný pôvod.
Čiže vieme a všetci viete veľmi dobre, že nevieme dať do zákona princíp trvalého pobytu a volebného obvodu. To nie je možné, to je v rozpore s ústavou, to nefunguje nikde v Európe takýmto spôsobom s výnimkou komunálnych volieb. To znamená, že aj tak umožňujete, aby v rôznych regiónoch kandidovali aj poslanci s bratislavským, a tým pádom by sa vám to isté mohlo stať, že ten počet Bratislavčanom by sa ale vôbec nezmenil, vôbec. Pretože tak ako mne je, samozrejme, osobitne bližší východ Slovenska alebo severovýchod Slovenska, tak samozrejme najčastejšie zo všetkých svojich ciest som pochopiteľne tam, aj keď môj pôvod, aj trvalý pobyt je inde. A v podstate predpokladajme, že pri nejakých tých počtoch a pri nejakej tej možnosti možno kandidovať, tak opätovne by sa niektorí poslanci kandidujúci aj v Prešove, v Košiciach, v Žiline s trvalým pobytom v Bratislave, opäť dostali do parlamentu a by ste nemohli nikto z nich obviňovať, že obhajujú záujmy Bratislavy. Je to také, osobitne pri týchto štyroch obvodoch, ak sa bavíme, bez väčšinového systému, čo je v pomernom systéme, sa z pohľadu skladby parlamentu nezmení vôbec nič, z pohľadu počtu ľudí, ktorí sú z Bratislavy a mimo Bratislavy. Pretože ten naozaj ich pôvod je podstatnejší alebo k regiónu, ku ktorému alebo do ktorého chodia najčastejšie. Čiže to je také veľmi diskutabilné.
Osobne si myslím, že malo svoje dôvody, že ste aj vy desať rokov ten jeden obvod nezmenili. Je možné, že, nepamätám si úplne presne, aké boli motivácie HZDS to vtedy meniť, túto informáciu nemám, ale mnohé tie argumenty, ktoré zazneli smerom prečo má ten jeden obvod výhodu, sú samozrejme racionálne. Vtedy by sme mali šancu ísť do nižšieho počtu obvodov, o ktorých hovoril pán poslanec Kadúc, keď to budeme kombinovať s jednomandátovými obvodmi, keď to budeme kombinovať s väčšinovým systémom, samozrejme, ale pri väčšinovom systéme si viem predstaviť, čo by si SMER na adresu prispôsobovania zákona svojím momentálnym postavením v regiónoch vypočul. Faktom však zostáva, že to je jediné riešenie, ktoré považujeme, že zásadne meníme politický systém: 75 poslancov pomerný systém, 75 poslancov jednomandátové obvody. Máme zhruba presne toľko okresov, to nám zhruba sedí, lebo keď odpočítate niektoré bratislavské alebo košické, tak tým pádom vlastne dosiahnete zhruba toto číslo.
Ale či toto je presne cesta, ktorú môžme teraz si dovoliť zmeniť, taký radikálny systém po 20-ch rokoch fungovania Slovenskej republiky, neviem si predstaviť, že je na toto priestor. Diskusiu môžme o tom rozpútať, ale mám vážne obavy. To je taká radikálna zmena. A tým pádom sa to musí automaticky presmerovať ku konštituovaniu vlády, akým spôsobom by vlastne bola konštituovaná. Pretože vo väčšine problémov pochopiteľne, vo väčšine krajín, ktoré majú senát, senát nie je ten, ktorý má jednomandátové obvody a je zastúpením regiónov, ktorý kreuje vládu, pochopiteľne. Senáty nekreujú vládu, lebo veľmi ťažko by sa tam niekedy, najmä pri väčšom vplyve nezávislých poslancov v takejto snemovni vôbec urobila vláda.
Na druhej strane tu boli až extrémne názory, ktoré smerovali vlastne k deštrukcii vôbec samotného systému politických strán. No, môžem sa mýliť, ale pokiaľ viem, neexistuje štát, kde by fungoval iný systém s výnimkou nedemokratických a diktátorských režimov. Pochopiteľne, ťažko budeme hľadať politické strany v Saudskej Arábii. Ale to je zase kráľovstvo. Takže vedzme, že v absolutistických monarchiách a v nedemokratických režimoch to nejak tak nefunguje. Ale vo všetkých ostatných demokraciách zatiaľ, a naozaj, keď to čítal pán poslanec Viskupič, ten list Karla Čapka, naozaj mi pripadal veľmi súčasný. Veľmi súčasný. A je zjavné, že tieto výroky smerom k partokracii, smerom k zastúpeniu sú tu proste časté. A sú tu sto rokov, absolútne identicky, a v zásade si myslím, že od vyvinutia sa demokracie tieto narážky sú. Nakoniec aj v najstaršej demokracii v zásade strany fungujú a bez nich vlastne politika neexistuje. Je to vlastne medzistupeň v tom zastupovaní. Stopäťdesiat nezávislých poslancov by asi tento štát neuriadilo. Možno by malo strašne dobrej vôle, možno by malo strašne veľa dobrých nápadov, ale všetci, ktorí tu sedia dlhšie ako jedno funkčné obdobie, vedia veľmi dobre, a boli súčasťou niekedy aj vládnej moci, čo to znamená vlastne naozaj prijať rozhodnutia o smerovaní štátu, že to nie je jednoduché. A tam vlastne musia častokrát jednotlivé regionálne pohľady ísť bokom, keďže sa jedná o celé Slovensko. A to je, 150 nezávislých poslancov v parlamente, nevykreovateľná vláda, a už vôbec prijatie nejakého zákona je v podstate absurdné. Čiže to si myslím, že je otázka.
Ďalší bod, ktorý bol taký veľmi intenzívny, a to je absolútny preferenčný hlas, alebo absolútne preferenčné hlasy. No, kto by bol vtedy predsedom vlády, kto by bol poverovaný? Ten, čo má najviac preferenčných hlasov? Skúste sa pozrieť do 12-ročnej histórie, kto to je. Myslím si, že sami si na tú otázku odpoviete, že toto opätovne nie je cesta vlastne v rámci tej súťaže, o ktorej sa tu bavíme, pretože tá výmena má nastávať. Niekde sú silné strany, niekde sú strany, ktoré sú menšie, ale je ich viac a majú nejaké spoločné platformy a iné metódy. Jednoducho 150 poslancov na divokej kandidátke z pohľadu takej, ako ju poznáme z vyšších územných celkov, to by bola gigantická plachta. Prosím? (Hlasy z pléna.) No bola tu diskusia o absolútnom preferenčnom hlase, ktorý znamená, že naprieč všetkým kandidátkam. Čiže ja... (Hlasy z pléna.) Prosím? No však to práve! Ja s tým súhlasím, ale hovorím, hovorím o názoroch, ktoré tu zazneli, aj keď ste tu niekedy neboli. Boli tu dva názory, ktoré hovorili o tom, že absolútny preferenčný hlas naprieč politickému spektru, čiže spoločná kandidátka 20-ch strán, presne jak vo VÚC, všetci kandidáti na jednom papieri a občan si vyberie 150 svojich poslancov, ako by chcel vidieť parlament. A tak by vlastne vznikol parlament. A tam som sa pýtal, že kto by bol vlastne poverený zostavením vlády? Či ten, čo má najviac hlasov, to bol ten odkaz, že teda sa pozrime do minulosti. Alebo teda, ako by sa to vlastne kreovalo, kde by tam vlastne vznikal, vlastne vládna moc? Pre mňa je to nepredstaviteľné, lebo bez toho, aby sme upravili ústavu v tejto časti, sa nemôžeme, samozrejme, hýbať. Ako to je asi, to je vec, ktorú som videl ako problémovo.
Ale opätovne sme sa dostali do niečoho, čo ten zákon nemal ambíciu meniť. Nemal. Tento zákon nemal ambíciu meniť volebný systém. Nemal. A jeho ľubovoľná zmena by znamenala nedohodu. Ja si, už sme to tu videli, že na mnohé ustanovenia tie názory boli rôzne. K tým dvom, čo som vnímal ako najcitlivejšie a ktoré ste tu viacerí spomínali, si myslím, že máme riešenia, v druhom čítaní ich adekvátne napravíme. V ostatnom tú diskusiu môžme viesť. Nakoniec nemusí to byť jediná novela volebných zákonov v tomto období. Ak naberieme takú odvahu, že poďme zmeniť volebný systém na Slovensku, a myslieť si, že sa to dá, ja si neviem predstaviť, že by mohla byť možná vôbec taká konsenzuálna dohoda, že by zahlasovalo za takýto volebný zákon 150 poslancov. To je asi teda dosť naivné si myslieť, že je to možné urobiť, lebo jediný pán poslanec aj vystúpil v tej súvislosti, že mám tu osobný záujem na tomto zákone, a teda vlastne všetci sme v konflikte záujmov v prípade tohto zákona.
Ďakujem pekne za diskusiu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som v podstate v úvode spomínal, pri úvodnom slove, úvodné slovo k obidvom zákonom. Tu sa ešte vrátim a ešte raz zvýrazním ten fakt, že to, čo stojí pred nami v najbližších dňoch, je postaviť pred parlament orgán, stálu komisiu, nazvem to pracovným názvom, ktorá bude mať na starosti výkon volebného práva, teda ako volebná komisia. Bude mať na starosti kontrolu volebnej kampane a jej priebehu a jej financovania a financovanie politických strán. To je záväzok, ku ktorému sa zaviazali všetky politické strany, a práve preto, že má dohľad nad všetkými troma, pretože delenie týchto kontrolných vecí by vlastne vytvorilo len tri rôzne orgány. Takže to je zbytočné. Z pohľadu efektivity je jednoduchšie zhodnúť sa na jednom type fungovania, a to by malo vlastne kontrolovať.
Kto bude nominantom v tejto komisii je presne na zváženie. Tam dopredu vlastne ísť nevieme. Vieme vychádzať len z tých politických síl, ktoré sú momentálne funkčné po posledných voľbách. Tam tá skutočnosť, ktorá sa dá odstrániť v prvom zákone v prípade tej trojpercentnej hranice na platených členov komisií, sa tu asi odstrániť dá veľmi ťažko. A je dosť nepredstaviteľné, že by v takejto komisii nesedeli zástupcovia politických strán. Ľubovoľná kreácia tejto komisie, asi naj-, naj-, by som povedal, nezávislejšia pôda je parlament. Vláda je už užší orgán. Kombinácia menovania vláda – parlament – prezident, dá sa nad tým uvažovať, ale je to jedna z možností. Doplnenie tej komisie o stálych členov, šéfa NKÚ, generálneho prokurátora a šéfa Štatistického úradu, poprípade mimovládnych organizácií, tak isto. Ale je podstatné, aby tam boli takí členovia, ktorí sú schopní vždy objektívne informovať, pre prípad, aby nedošlo nikdy k nejakému ututlávaniu, aby tá informácia proste prebehla.
To je napríklad dôvod, a ja to poviem na príklade, prečo je som veľkým priaznivcom výboru Národnej rady, pretože možno sa sťažujete častokrát, že niektoré výbory Národnej rady nedokážu byť efektívne vo vyšetrovaní alebo v riešení trestných činov, ale v pomenovaní problému, ktorý vznikol, a dostania jednotlivej kauzy pod verejný tlak sú mimoriadne efektívne. A ja, keď sa riešila poslanecká imunita, som zastával názor, že má byť dôsledná, že poslanecká imunita nemala chrániť poslancov, ale to si tu nedal nikto vysvetliť, nemá poslancov chrániť, že by mali byť beztrestní v prípade priestupkov, ale to ustanovenie, ktoré tam bolo, to nebola imunita, ktorá bola v priestupkovom zákone, ale imunita v tom smere, že nemá to riešiť policajný orgán. Nemá výkonná moc riešiť priestupky moci zákonodarnej. A originál to malo byť tak, že po spísaní a zadokumentovaní priestupku mal priestupok odísť do výboru Národnej rady a tam sa to pod verejnou kontrolou malo prerokovať. A chcem vidieť, koľko odpustených pokút alebo koľko malých pokút by bolo zadaných? Dokonca si myslím, že mnoho poslancov by prehováralo policajtov, aby to mohli zaplatiť na mieste, aby neboli vystavení verejnému pranieru o tom, že porušujú. Čiže ja si myslím, že to ustanovenie, ktoré bolo v priestupkovom zákone, bolo správne, len sa nevykonávalo správne. Malo to byť, že áno, porušíš zákon, my ťa nepokutujeme, lebo my sme výkonná moc. Nemáme to robiť. Toto tu nemá byť. Ale musíme informovať tvoj orgán, ktorý teba pokutuje, a tým je výbor Národnej rady pre imunitu, mandátový a imunitný výbor (Názov vyslovený súbežne s predsedajúcou schôdzi.), pardon. Ďakujem pekne. Ďakujem, už som dlho mimo parlamentu, zabudol som.(Vyslovené s pobavením.)
No a toto mám na mysli a toto mám presne na mysli aj v prípade komisie, že všetky veci, ktoré sa budú prejednávať v komisii, nemajú ostať tiché, ak je to nejaký naozaj skutočný problém. Či to bude podoba parlamentného výboru, alebo to bude osobitná komisia, ktorá bude mať v niektorom zo štátnych orgánov zabezpečenú logistiku, lebo to musí byť profesionálny orgán, zaplatený, v tomto prípade nemôžeme pozerať úplne na náklady, tak to je vec, ktorá je samozrejme prirodzená. Ale jej forma, či to bude osobitne stáť mimo, alebo v tom budú členovia, dokonca členovia zákonodarného zboru, teda poslanci za jednotlivé politické strany, to je téma. To je to, čo by som chcel v najbližších 30-ch dní urobili. Pretože mali sme tie diskusie aj s mimovládnymi organizáciami a nevedeli sme sa zhodnúť na najlepšej forme. Ale jedna vec je jasná, že musíme takúto komisiu vykreovať. Nemáme k dispozícii 12 osobností, ktorým všetci dôverujú, a máme istotu, že žiadna strana, žiadna, nie vládna, nie opozičná, neuniknú v prípade, že porušia pravidlo. Takúto sieť ľudí, ktorí, by sme boli si všetci istí, na ktorých by sme sa zhodli, je asi problém.
Jediné, čo som vedel, že je osoba, na ktorej sa zhodneme, na predsedovi tejto komisie. O tej nepochybujem. To už máme vybraté vlastne a myslím, že všetci s ňou budete súhlasiť. Pretože každý veľmi ju veľmi dobre poznáte. Podľa mňa jediný človek, ktorý sa voľbám venuje dlhodobo a nikto ho nikdy nespochybnil doteraz, bola pani Škultétyová, ktorú poznajú všetci dôverne, a nikdy žiadnej strane neprihrávala, čo si pamätáme za 20 rokov. Aj keď už teraz si vybrala voľno z práce na ministerstve vnútra, ale túto funkciu, si myslím, že by asi nikto nepochyboval, keby takýto človek zastával, že vlastne nebude asi naklonený nikomu a že by už dôverne ostali verní tomu... (Hlas z pléna.) No, Dušan Šveda, no, Dušan, je na druhom mieste, sedí hore na balkóne. Určite sa ti poďakuje, pán poslanec Hrušovský. Má v ruke paradajku. Nie, to bola sranda (Vystupujúci sa s pobavením pozerá na balkón.).
Čiže to si myslím, že nemáme málo času na to, aby sme doladili, lebo to je naozaj vec, na ktorej si tu musíme povedať, ako to má vyzerať. Každý viete, čo asi chcete a očakávate od toho orgánu. Predpokladám, že by sme sa mohli niekedy buď tento týždeň vo štvrtok poobede, alebo v piatok aspoň na chvíľu stretnúť a otvoriť si pár prvých tém aj tohto zákona. Nechcem ďalej zachádzať. V diskusii ste už vlastne povedali všetko. Čiže predpokladám, že zopár poznámok, ak bude treba, tak ešte si niečo overíme. Ale toto je najpodstatnejšia zmena, ktorá sa týka podľa mňa aj tohto zákona. Ostatné sú už, by som povedal, riešiteľné, alebo menej dôležité.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja mám pocit, že sa mi sníva, lebo je to tu taká trošku absurdná situácia. Celkom príjemná nálada, žoviálny, žartujúci pán minister nám tu všetkým v prvom čítaní k tomuto zákonu predložil vlastne niečo, čo neexistuje. Lebo ste vlastne to úvodné slovo venovali tomu, jak teda navrhujete, aby vyzerala tá nezávislá kontrolná inštitúcia, ktorá neexistuje v tom papieri. Pretože v tom papieri, čo ste nám doniesli ako pracovný návrh, ako ste to označili, ako ste to označili ako pracovný návrh zákonov, volebných, tak tam existuje len ministerstvo financií a ministerstvo vnútra.
Preto ja sa musím vrátiť k tomu, čo som hovorila v rámci rozpravy k predchádzajúcemu návrhu zákona, a síce rovno dať návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby snemovňa odsúhlasila, že tento návrh vráti vláde na dopracovanie, pretože sme sa o ňom nerozprávali spôsobom, ako ste sľúbili vo svojom programovom vyhlásení vlády, a spôsobom, ako si volebné kódexy zaslúžia.
Toto nie je nejaká malá novielka, toto sú dva nové zákony, ktoré naozaj po tých 15-ch rokoch prichádzajú do parlamentu. A nie sú to žiadne bezvýznamné zákony. Sú to vážne zákony, pretože upravujú pravidlá politickej súťaže a v konečnom dôsledku to znamená aj to, ako bude vyzerať zastúpenie občanov na všetkých úrovniach zastupiteľstiev, či ide o parlament, regionálne zastupiteľstvo alebo mestské zastupiteľstvo, nehovoriac už o prezidentských voľbách. A ja nemôžem súhlasiť s tým, že fajn, však máme na to 30 dní, ako povedal pán poslanec Martvoň, a pritom tu diskutujeme dva dni o strašne vážnych veciach. Osem volebných obvodov alebo jeden volebný obvod? A či má osem volebných obvodov zmysel, keď neprechádzame na väčšinový systém. A komu by ublížil a komu by pomohol prípadný väčšinový systém? Posilniť váhu preferenčného hlasu? Neposilniť váhu preferenčného hlasu? To sú strašne vážne veci. Nerozprávali sme sa o nich. Vy máte v programovom vyhlásení vlády, že na túto tému otvoríte diskusiu. Ale to nie je diskusia na 30 dní medzi prvým a druhým čítaním.
Medzi prvým a druhým čítaním môžme opravovať hlúposti, ktoré sú v tých zákonoch, lebo tam sú aj hlúposti. Tam sú napríklad aj také veci, ak to v pripomienkovom konaní nevymizlo, ale nevymizlo, pokiaľ viem, že keď máme členské základne, niektoré politické strany aj máme členské základne a sú medzi nimi napríklad aj dôchodcovia., a neviem ako vy, ale u nás je členské 10 eur. A vy po nás chcete, aby títo dôchodcovia tých 10 eur platili bezhotovostne našim stranám. Tam sú aj také veci. A to je podľa mňa na, medzi prvým, druhým čítaním vo výbore, že sa dohodneme, že hranica pre členské a dar na bezhotovostný, bude, ja neviem, 100 eur alebo 50 eur, ale že naozaj nebudeme sekírovať a necháme tých dôchodcov platiť to členské na tej schôdzi, keď prídu v marci na zhromaždenie členov. To je na opravovanie v parlamente vo volebných kódexoch. Ale nie to, že tu sa vedie prvýkrát solídna diskusia o tom, že či zmeníme volebný systém, alebo nezmeníme. A možno keby bola vôľa, tak tých 8 obvodov aj urobíme, keď urobíme dostatočný mediálny tlak, celá opozícia, tak možno ich aj urobíme, len tak medzi prvým, druhým čítaním.
Ako to je, to je proste neuveriteľné pre mňa. To je absurdné! A celkom akože príjemná atmosféra, zábavka, novinári sa bavia. Považujem to za neprístojné váhe týchto zákonov takýmto spôsobom sa o nich rozprávať tu v parlamente. A dovolím si opakovane tvrdiť, to plytké politikum, ako ste to nazvali, že samozrejme, že ste predložili návrhy zákonov, ktoré vyhovujú vládnym stranám, tentokrát strane SMER. (Hlas predkladateľa.) Vládnym, ja tvrdím, vládnym. Tí, ktorí v daný moment sú vo vláde, dnes ste to vy. A dovolím si tvrdiť, pretože matematika nepustí, že z tejto snemovne po treťom čítaní nevyjde jeden alebo druhý volebný zákon taký, ktorý by nevyhovoval strane SMER alebo jej zhoršoval pozíciu. Proste matematika nepustí, to je proste tak. Takže toto plytké politikum v tomto prípade aj platí, zase si nebudeme tu klamať medzi sebou.
Navrhujem vrátiť späť tento zákon. Diskutovať o ňom a potom, keď sa dohodneme na zásadných veciach, na ktorých sa zjavne vieme dohodnúť, lebo evidentne na tom kontrolnom orgáne sa budeme vedieť dohodnúť, potom ich znovu priniesť do parlamentu.
Moja ďalšia výhrada, ktorú musím povedať, takéhoto všeobecného charakteru, a zase reagujem aj na tú diskusiu, ktorá tu prebehla, zásadne nesúhlasím s tým, aby sa tento zákon aj predchádzajúci zákon vzťahovali na nadchádzajúce prezidentské voľby a eurovoľby. Nemôžeme meniť zákony, volebné zákony takto tesne pred voľbami. Ja poznám váš argument, pán minister vnútra, viem, že mi poviete, že tri roky neboli žiadne voľby, Radičovej vláda nestihla priniesť volebné kódexy do parlamentu a čo teraz, však stále budú jedny voľby za druhými. Ale veď tu máme krásne riešenie! Môžme sa, za prvé, dohodnúť, že tie volebné kódexy, ktoré teraz prijmeme, budú platiť až od parlamentných volieb.
Keď prevalcujete a nebudete chcieť ten zákon vrátiť späť a budete trvať na tom, aby bol účinný od 1. januára, aj tam je krásne riešenie. Pán doktor Šveda vám ho určite napíše, a síce, aby tam prišlo jedno prechodné ustanovenie, ktoré jednoducho povie áno, zákon je účinný od 1. januára, ale nevzťahuje sa na prezidentské voľby a eurovoľby v roku 2014. A dobre, budiš, na tie komunálne, všetci budú mať 10 mesiacov na to, aby sa pripravili na tieto komunálne voľby. Je to tak strašne dôležité, aby už v týchto prezidentských voľbách platili finančné limity? Alebo čo je tak dôležité na tých zmenách, ktoré sa dotýkajú prezidentskej kampane, že proste musí to byť od 1. januára účinné a musia sa tieto zákony vzťahovať už na prezidentskú kampaň?! No nenapadá ma nič iné, ako, nenapadá ma nič iné, ako to, aby to boli práce tie finančné limity, a možno práve to, že zakazujete kampaňovať tretím osobám, občianskej spoločnosti. Možno to vám najviac vadí. Ja neviem, čoho sa bojíte v tej prezidentskej kampani, ale považujem za neprijateľné a podporu SDKÚ - DS nedostane, pokiaľ proste naozaj tieto zákony sa budú vzťahovať už na tieto voľby, ktoré budú za pár mesiacov, lebo to proste nie je jednoducho fér.
Už som spomínala tú kampaň tretích osôb. Aj o tom sme už diskutovali a my dvaja sme o tom diskutovali spolu aj v televízii, aj potom v ďalšej debate. Ten argument, ktorý máte na obmedzenie podľa mojej mienky ústavného práva, keď zavádzame limity, tak potom by sme nedokázali ukontrolovať, že či naozaj tie limity boli dodržané, keď budú môcť kampaňovať aj tretie osoby, akékoľvek združenie, ktoré bude možno financované politickou stranou alebo niekým, kto stojí za ňou. To je inak dôsledok toho, ktorou cestou ste sa vybrali, že ste sa proste vydali cestou zákazov, a potom to vyžaduje ďalšie reštrikcie. Ale okrem toho, že aj podľa mojej mienky je to protiústavný zásah, tak to má šialené dopady. V situácii, keď tu máme takú vysokú nedôveru v politický systém, pomerne nízku občiansku angažovanosť, v tejto situácii mi proste, ešte v momentoch, keď ľudia žijú politikou, zakazujeme občianskej spoločnosti, aby možno sa aktívne zapojila do verejného života. Áno, možno aj kampaňou alebo antikampaňou. V istých situáciách to môže by nebezpečné. Ako môžeme si predstaviť rôzne situácie. Viem si predstaviť situáciu, že naozaj bude silnieť a rásť nejaká nová extrémistická politická sila, voči ktorej sa proste, sa zdvihne vlna odporu, napríklad v občianskej spoločnosti, a keďže bude kampaň, my budeme mať finančné limity a občianska spoločnosť nebude môcť ísť do antikampane napríklad nejakej extrémistickej sily. Však to má aj iné dôsledky, takéto obmedzenia! A je to tu, plesk, a máme na 30 dní, jak povedal pán poslanec Martvoň.
Rovnako s tými finančnými limitmi, tak ako sú zadefinované, mám extrémny problém, proste, a najmä s ich kontrolou, samozrejme, a najmä, keď si zoberieme aj tie ustanovenia, ktoré hovoria, že aj to, čo sa udeje na prezentáciu kandidáta pred volebnou kampaňou, sa zahŕňa do týchto volebných, do týchto limitov, ktoré stanovuje zákon. Zoberme si situáciu, že tento zákon tak, ako ste ho predložili, pán minister, platí už dnes. Dnes, keď chodíte po Bratislave, ktorí chodíte po Bratislave, tak vidíte bilbordy napríklad Daniela Krajcera, ktorý kandiduje, alebo chystá sa kandidovať na župana. Jasne sa hlási k tomu, že kandiduje za župana. Sú to asi bilbordy pred volebnou kampaňou. Podľa tohto zákona, jak je navrhnutý, rátali by sa do limitu výdavkov na volebnú kampaň. Ale potom stretnete napríklad aj také bilbordy, že nejaká spisovateľka Monika Beňová vydala knihu Intímna spoveď. Tak sa pýtam, toto napríklad podľa týchto vašich zákonov sa zaráta do tej volebnej kampane? Alebo nezaráta? Alebo začneme všetci písať intímne spovede? Alebo ako to vyriešime? Ja vám garantujem, tak ako každý zákon (Hlas predkladateľa.), ja som si ho práveže prečítala (Hlas predkladateľa.), no toto sa nezarátava, takže je to v poriadku? (Hlas predkladateľa.) Ja som si ho... (Prerušenia vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, pani poslankyňa, nediskutujte!
Pani poslankyňa, nech sa páči.

Žitňanská Lucia, poslankyňa NR SR
No fantastické! Kandidát sa rozhodne, čo si zaráta, a podľa vášho návrhu minister financií Kažimír ho skontroluje, lebo ešte stále sme v tom móde, že minister Kažimír to bude kontrolovať. Som rada, že sme sa dostali do situácie, že zjavne je už aj pre ministra vnútra Kaliňáka samozrejmosťou, že asi budeme musieť tú kontrolu volieb delegovať na nejaký nezávislý kontrolný orgán. A vidím, že ten návrh, ktorý tu predniesol takým neformálnym spôsobom, má aj nejaké zdravé ratio a je o čom diskutovať, veľmi pekne prosím, nie medzi prvým a druhým čítaním. Lebo keď zameníme len to, že všade namiesto minister vnútra a minister financií bude táto volebná komisia, už to donesie pozmeňovák, ktorý bude rovnako dlhý ako tie zákony, ktoré tu máme. A ešte sme neodstránili žiadne z tých drobných hlúpostí, ktoré odstrániť budeme musieť.
Preto musím trvať na tom, aby tento návrh sme vrátili späť vláde na opätovné na prepracovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, no v prvom rade chcem zdôrazniť jednu vec. Tento návrh zákona ako taký zahŕňa odporúčania skupiny štátov proti korupcii, teda aj Grékov. Práve tieto odporúčania poukazovali na viaceré nedostatky súčasnej právnej úpravy na Slovensku a práve tento návrh zákona to rieši.
Zároveň tento zákon, ak dovolím si uviesť, rozlišuje kontrolu volebnej kampane a kontrolu financovania politických strán. Samozrejme ten orgán ako taký, tam nie je priamo uvedený, ale v zákone v čl. II v bode 21 spomína sa, že kontrolu financovania politických strán vykonáva NR SR alebo ňou poverený orgán.
Čo sa týka vašej poznámky, že v podstate nebude umožnené občianskej spoločnosti robiť politickú kampaň. No tu sa chcem spýtať, však do občianskej spoločnosti patrí aj cirkev. A keď cirkev robí politiku, každý to kritizuje. Tak chceme, aby tá občianska spoločnosť alebo tretí sektor bol nezávislý, alebo aby bol závislý na určitých politických stranách a potom im pomáhal s politickou kampaňou? Čiže tu znie moja otázka, že ako si to potom predstavujete?
Samozrejme, skritizovali ste tu písanie knihy Moniky Beňovej. No myslím si, že je to práve niečo (Smiech v sále.), čo občania potrebujú, keď niekto prichádza s takýmito nápadmi. Však nebol to práve váš pán Dzurinda, ktorý napísal prvý knihu a chodil s ňou po celom Slovensku?! Však on začal prvý písať knihy! A vtedy to problém nebol? Čiže čo teraz budeme kritizovať všetkých politikov, čo pôjdu do domovov dôchodcov počas volebnej kampane, alebo keď ešte nezačala volebná kampaň, pomôcť ľuďom? Čiže je na každom politikovi, ako chce pomôcť ľuďom a aký spôsob sebaprezentácie samozrejme ukáže. Ale pokiaľ niekto napíše nejakú knihu, tak myslím si, že to nie je dôvod na kritiku, ale skôr aj na pochvalu, na rozdiel od toho, čo tu bolo povedané.
Čiže toľko z mojej strany, ja tento návrh zákona podporím.

Ďakujem. No veď by ste sa pokúsili to neschváliť, to by ste videli, čo by sa stalo. (Reakcia na hlas v sále.)
Ale ja chcem hovoriť, ja sa chcem vrátiť k debate, ktorú tu otvorila pani bývalá ministerka, a to je postoj k občianskej spoločnosti. Teraz sme to počuli. Čo majú byť nezávislí? Alebo závislí? Alebo čo? Viete vy vôbec, čo to znamená občan, občianska spoločnosť? Pracovali ste niekedy skutočne v nejakej občianskej spoločnosti, v nejakej "endžiovke"? Máte nejaké skúsenosti z toho? Vy viete, čo všetko občianska spoločnosť tu zmenila?! Že vy tu môžete sedieť a môžete si hovoriť, čo chcete? Pani ministerka tu môže slobodne vystupovať?
To si myslíte, že to urobili len štyria politici? To urobil tlak občianskej spoločnosti. Tlak občianskej spoločnosti proti Mečiarovmu režimu v roku 1998. My by sme neboli v Európskej únii a neboli by sme v NATO a boli by sme dnes v situácii Bieloruska! Pozrite sa, čo sa tam deje teraz?!
Čiže uvedomte si! Ja tomu rozumiem, mladí komunisti a postkomunisti majú problém s chápaním občianskej spoločnosti, ale akýkoľvek útok, a Mečiar ho robil tiež na občiansku spoločnosť, akýkoľvek útok proti občianskej spoločnosti je cestou do pekla. A to je jedno, táto ústava v tomto štáte garantuje rovnaké postavenie pre každého občana, aby povedal svoju mienku, a akékoľvek kádrovanie, že či môže občianska spoločnosť, alebo nie, je naozaj protiústavné.

Napísala som už zopár kníh a teraz viem, že ich mám písať pred voľbami, aby som ich mohla mať na bilbordoch. Tak naučila som sa niečo v tejto diskusii. Ale to, čo považujem naozaj za dôležité, je to, o tom hovorila aj Magda Vášáryová, a síce po tom, čo tu naozaj zažívame absolútnu nedôveru spoločnosti občanov voči politickým stranám, odpoveď vládnej strany SMER z parlamentu je, akonáhle sa budú blížiť nejaké voľby, občania budete musieť držať pusy. Však si uvedomme, čo robíme!
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister vnútra, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som v lete uprostred dovoleniek dostal avízo, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní sú dva návrhy zákonov, jeden o volebnej kampani, ktorú teraz prerokúvame, a ešte aj zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý bol predchádzajúci bod, no, už som tušil, že niečo, niečo tu bude asi smrdieť, niečo tu bude také, hm, šalamúnske, zas také smerácke. A ani som sa nemýlil.
Predložiť v takom v nevhodnom čase takéto obšírne veľmi dôležité návrhy zákonov, nepovažujem za férové, ani nepovažujem za, za morálne, lebo každý, to bolo uprostred, to bol stred júla, väčšina, väčšina ľudí vtedy bude už pobalená alebo sa balí už, alebo je niekde na odpočinku. Aj ten krátky čas na medzirezortné pripomienkové konanie, bolo dosť krátke.
Keď som začínal naštudovávať tie materiály, v prvom rade ma napadlo to, čo možno aj troška bude smrdieť z mojich úst, ale neviem sa zbaviť toho pocitu, že ministerstvo veľmi rýchlo potrebovalo niečo predložiť, lebo sme avizovali, že strana MOST – HÍD predloží do parlamentu na septembrovú schôdzu návrh zákona o financovaní politických strán, ktorý v sebe zahŕňa aj podmienky na stransparentnenie volebnej kampane. No tej myšlienky sa neviem zbaviť. Ale nebavme sa o tom, pán minister, budeme sa, dúfam, že sa budeme baviť po tom, keď tento návrh zákona vám parlament na základe návrhu pane poslankyne Žitňanskej vráti na dopracovanie a budeme mať dostatok času a kľudu, aby sme vylepšili tento náš, váš návrh. A aby som avizoval aj tú našu dobrú vôľu tu a teraz, hneď na začiatku môjho príspevku, my sme ochotní stiahnuť náš návrh o financovaní politických strán, sme ochotní to stiahnuť. Nám nejde o to, že kto to predložil. Však pred pár mesiacmi tuná tento parlament neschválili návrh zákona, ktorým by sme zaviedli povinné prilby pre deti na lyžiarskych svahoch. A vidím, že už sa tu niečo rysuje, ale v poriadku, my si z toho ťažkú hlavu nerobíme, ale aby ten výsledok stál za to.
Ja som nevystúpil naschvál k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, lebo to je skôr taká technická norma. Ale tá predošlá diskusia sa dosť dotkla aj tohto návrhu. Máme pripomienky aj k tomu návrhu. Ale dúfam, že bude dostatok času a priestoru, aby sme aj ten predchádzajú bod a ten návrh vylepšili.
Pán minister, vy ste hovorili už pri tom zákone o podmienkach výkonu volebného práva, že to je pracovná, alebo pracovná verzia? Technická verzia. Dobre, som veľmi rád, lebo zákon v takomto tvare v takejto forme, no, preboha živého, nemôže prejsť. Pani poslankyňa Žitňanská zvolila určitú rétoriku, že sú tam hlúposti. Ja som pôvodne chcel povedať, že s trošku vyššou frekvenciou sa tam vyskytujú chyby. Ale, preboha živého, sú tam absolútne absurdnosti! Chvalabohu, medzirezortné pripomienkové konanie niektoré tieto veci vyňalo, vyňalo tie najlepšie také kúsky, ktoré ma fakt na tej dovolenke pobavili a rád som sa k nim vracal, že fakt toto tam bolo napísané?! Že kto to písal? Pán poslanec Martvoň hovoril, že boli to samí odborníci. Ja nikoho odbornosť ako nechcem, ako tuto diskutovať, že akí to boli odborníci, dobre. Okej, odborníci, vítam vás! Ale je tu pán doktor Šveda (Vystupujúci sa pozerá na balkón.), ktorého ako uznávam ako odborníka, ale, ale... (Hlas predkladateľa.) Ale nie, pozor, pán minister, pán podpredseda vlády, tam to je vidieť, že ako to bolo rýchlo šité! Že áno, pri technickej norme, keď píšem ten zákon, a to prečešem, bár aj nám sa stáva dosť často, že až odbor legislatívy príde na nejaké nedostatky, na nejaké otázne veci, a, ba, niekedy sa stane, že tam máme úplnú hlúposť. Stáva sa to, bohužiaľ, ale preto tie návrhy zákony prečesávame a dáme dostatok času na to, aby tie zákony dozreli.
Dlhá diskusia. Tie štyri mesiace nestačili na to, a nebudú ani stačiť teraz. A teraz sa, a vraciam sa k tomu, že sa stále neviem zbaviť toho pocitu, druhého môjho pocitu, že niekto sa bojí. Ale strašne sa bojí. Ja nechápem prečo. A bojí sa práve nezávislých kandidátov v najbližších voľbách, ktoré budú, ktoré máme na krku. Prečo potom tak rýchlo, prečo tak narýchlo, prečo to, tá zvýšená chybová frekvencia?! Áno, áno, ja som ten záväzok, čo som podpísal pred voľbami, ja som si to dal a máme to na tejto schôdzi. (Hlas predkladateľa.) Nebuďte nervózny, pán minister! Takže mne sa to zdá, z toho celého návrhu, že je to o tom, aby nezávislí kandidáti v prezidentských voľbách boli ukrátení. Pán minister, možnože sa mýlim (Hlas predkladateľa: Určite sa mýlite.). Možnože sa mýlim, opakujem, ale z toho návrhu proste nielen mne, ale aj ostatným kolegom opozície to vyráža, vyráža to z toho.
Tak prvé, čo by sme mali spraviť, to už pani poslankyňa povedala, účinnosť by sme, to bude musieť byť prvá veta, čo napravíme účinnosť zákona. Podľa tohto návrhu budú nezávislí kandidáti absolútne vyšachovaní. Slobodná politická súťaž bude tak skrivená v prospech politických strán, v prospech politických kandidátov, že sa to javí až ako absolútne nedemokratické.
Ten záväzok bol aj, pán minister, o tom, že vy ste sa o tom zmienili, tak vás chytím za slovo, že upravíme nielen financovanie volebnej kampane, ale upravíme aj financie, financovanie politických strán ako takých. Sú tam nejaké v záverečných ustanoveniach alebo v druhom alebo v treťom článku nejaké tie pokusy, ale toto nám tento zákon v stransparentňovaní, v strasparentnení financovania politických strán nepomôže, lebo zachytíme časť politickej, politického marketingu, ale nezachytávame financovanie politických strán a hlavne kontrolu. Ten nezávislý kontrolný orgán, či parlamentný, či mimoparlamentný, tu nie je. To už nie je novodobá diskusia, že kto by to mal kontrolovať, politické strany. Bavili sme sa o nejakom, profesionálnej volebnej komisii, ktorá bude mať platených členov. Bavili sme sa o tom, že ako to kreovať. Ale bavili sme sa o tom, že možno by to malo byť NKÚ. Predsa len šéf NKÚ je volený na sedem rokov, áno, je volený parlamentom, ale na sedem rokov, presahuje to jedno volebné obdobie. My sme vsadili na to. Ale čo ste navrhli vy? Kontrola cez ministerstvo financií, sčasti cez ministerstvo vnútra, a túto kontrolu ministerstvo financií môže delegovať na okresný, okresné úrady. Hádam nie? Aby kontrolu financovania politických strán, hlavne ako podľa tohto, kontrolu financovania volebnej kampane, čistotu volebnej kampane, aby kontroloval okresný úrad?! Jaja-jaja-jaj!
Ale aby som nebol len taký negativista, pán minister, veľmi, veľmi pozitívne vnímam definíciu volebnej kampane, ktorá je lepšia, akú sme zvolili my, a oveľa lepšia, ako je v dnes platnom zákone, transparentný účet a do istej miery aj priestupok a priestupky za handlovanie s hlasovacími lístkami.
Ale je tu rad takých vecí, a rád ich pripomeniem už teraz v prvom čítaní, ktoré nemožno opomenúť, nakoľko tu hovoríme, že tu nebude stačiť mesiac na to, aby sme tento zákon vedeli prijať takým všeobecným konsenzom, po ktorom voláte aj vy. Nič horšie pre demokratický právny štát nemôže byť, ak volebné zákony sú prijímaté, prijaté síce parlamentnou väčšinou, ale predsa len politickým diktátom jednej vládnucej strany.
Keď začnem len od začiatku, to volebné moratórium 48 hodín pred voľbami. No, bude to kontrolovať okresný úrad alebo ministerstvo financií. Na aký podnet? - to mi nedošlo. Ako budeme mať možnosť kontrolovať my, občania, že tá politická strana, ktorá porušila volebné moratórium, či aj adekvátne bola potrestaná? Aké boli skutkové okolnosti? To bude všetko pod rúškom tajomstva niekde na úradoch. Ale tam sa potrebujeme dostať. Ale ako sa tam dostaneme, že keď nemáme zadefinované, čo to je vlastne volebné moratórium? Čo to je, že nemôžete kampaňovať 48 hodín pred voľbami? Sociálne siete? Facebook? Twitter? Tam už nemôžem napísať svoje osobné myšlienky? Ako nebudú môcť zverejňovať ani vášho pána premiéra v správach? Avšak on bude kandidovať na čele jednej politickej strany! Nebudú môcť robiť médiá. (Reakcia predkladateľa.) No áno, mali sme moratórium. Aj videl som pána Vladimíra Mečiara s pánom nemenovaným redaktorom: hm, nepustili ma voliť. Na druhý deň sa nahrnulo toľko voličov HZDS, že, že otočilo (Výkrik z pléna.), otočilo to volebný výsledok. Ale však ja si viem predstaviť aj to, že niekto už na obed bude vyplakávať, že toto a toto sa stalo.
Není tu pán poslanec Lipšic, bola taká sranda pred voľbami, bohužiaľ, veľmi smutná, my tam máme starostu v Krásnohorskom Podhradí, že ako dobre padlo, že horel ten kaštieľ. No, bohužiaľ, také smutné vtipy boli na facebooku. No ale takejto situácii sa nevyvarujete. A čo, my to napadneme, že to bolo porušenie volebného moratória? To proste, to je taká hranica, ktorú, hranica, ktorá už sa nedá stanoviť. Za týchto podmienok v 21. storočí, keď máme internet dostupný všade, tie komunikačné prostriedky sú tak individuálne, že to je nevykonateľné.
Viesť kampaň po zaregistrovaní len, môžu len politické strany, ktoré majú kandidátov, a kandidáti. Čiže keď vediem volebnú kampaň, po zaregistrovaní môžu len tie politické strany viesť politickú volebnú kampaň, ktoré majú zaregistrovaných kandidátov. Pred zaregistrovaním kandidátov potom každá politická strana bude môcť robiť kampaň, čiže to bude takým medzníkom. Kým nedôjde k zaregistrovaniu kandidáta, každá politická strana bude môcť robiť kampaň. Lebo len politické strany budú môcť robiť kampaň, tretie osoby nie. Ale to každá, aj keď nepostaví kandidáta. Áno, keď prejde ten medzník, že už musia byť zaregistrovaní kandidáti, tak už áno, tie politické strany, ktoré nebudú mať zaregistrovaných kandidátov, budú musieť umlčať svoje toky informácií. Ale proste to je absurdnosť. Ale absurdnosť je v samotnom zákone ešte napísaná, lebo pri prezidentských voľbách už môžu všetky politické strany robiť kampaň. Všetky politické strany, nielen tí, ktorí majú registrovaného kandidáta na post prezidenta, ale všetky. Pri iných voľbách nie. Je to tam! To sú tie absurdnosti, ktoré sú v zákone.
Idem ďalej. Zákaz kampane pre iné subjekty. Kritika politickej strany, napríklad takými právnickými osobami, ako je Transparency International Slovensko, Helsinský výbor, Aliancia Fair play, budú kritizovať politické strany aj počas volebnej kampane. Prečo by to nerobili? Ako im to môžme zakázať? (Reakcia predkladateľa.) Ale bude to antikampaň! Tam je v zákone napísané, že aj negatívna kampaň je zakázaná. Spravia tlačovku, spravia tlačovku, to ide do novín. Takže ďalšia taká zaujímavosť.
Ja som, čo sa týka obchodu, hospodárstva, liberál. Čo sme sa naučili na práve na základe všeobecnej ekonomickej teórie, lebo "vetko" sme mali, aj vy, pán minister, to bolo, že, že vlastne spotreba, keď spotrebitelia míňajú, ženú to hospodárstvo dopredu, keď sa peniaze točia. Kurník, keď má niekto peniaze, aj nad tri milióny eur, má to ale z poctivých zdrojov, nech to minie na tú kampaň! Nech zarábajú reklamné agentúry, noviny, inzeráty! Ale keď budete mať finančné prostriedky čestné, čestné, pre mňa, za mňa, nech ich minie. Len vidím v tom problém, že sú tam obmedzenia. Kandidát na starostu len 2 000 eur. Ten taký kandidát už nad nejakých 5 000 obyvateľov, už toľko. Proste vy im poviete, my, štát, ja som ten, ktorý silou povie, že kto koľko môže minúť. Možno ten vyšší limit ako nie je taký od veci, ale takto to priamo napísať, mne sa to nezdá.
Predbežná správa. Nechápem zmysel predbežnej správy, že okrem zbytočnej záťaže pre politické strany, aký to má význam. A teraz dávajte si pozor, či to vôbec vychádza. Lebo predbežná správa má obsahovať údaje za obdobie od zaregistrovania kandidátnych listín do 30 dní pred dňom konania volieb. A podľa § 4 ods. 4 politická strana musí túto predbežnú správu zverejniť na webe, a to do 20 dní od zaregistrovania kandidátnych listín, alebo do 20 dní od dňa uplynutia lehoty na registráciu. Čiže musí zverejniť údaj v intervale, čo ešte ani nebolo. Neviem, či to vydá, alebo nevydá, navrhovateľom to vydalo, mne nie.
V § 5 ods. 2 je už iná definícia výdavkov, podrobnejšia, ale je to také, zas také nesystematické, to je už financovanie prezidentskej kampane. Už sa rozpisuje kto ako, koľko, ale pri voľbách do Národnej rady to takto rozpísané nie je. Prečo? Tie úvahy boli na začiatku. A takisto, že iné požiadavky sú na to, kto môže dať dar politickej strane a kto môže dať kandidátom, hlavne nezávislým kandidátom.
Už som sa zmienil o kontrole cez ministerstvo financií a okresný úrad, ale tiež je tam ďalší § 14 - zverejňovanie údajov. No to si už vonkoncom neviem v praxi predstaviť, lebo tam sa spomína niekoľko takých tlačovín, kde by sa to malo oznamovať, ale je rad aj iných, volebné prieskumy, tak už nebudem opakovať.
A preto, pán minister, je tu rad takýchto absurdností, nejasností, nepresností, ktoré treba prečistiť. Určite uznáte aj vy, že takto ten zákon nemôže ísť do tretieho čítania a potom na podpis k pánovi prezidentovi. Ja si myslím, že ten mesiac, ktorý budeme mať medzi, keď budeme mať, medzi prvým a druhým čítaním, vonkoncom nebude dostatočný. A už vonkoncom nebude stačiť ani to, keď tento zákon nadobudne účinnosť od 1. 1. 2014, lebo prezidentskí kandidáti, ktorí síce ešte nie sú zaregistrovaní, tak budú musieť robiť svoje správy tak, že budú musieť zahrnúť do financovania svojej volebnej kampane aj činnosť, ktorú majú teraz, čiže pred zaregistrovaním kandidátnych listín. Spätný účinok zákona. A možno ani nesplniteľný. Sú to také požiadavky, ktoré budú mať účinnosť od 1. januára, ale kampaň, ako máte možnosť vidieť na bilbordoch, už prebieha v plnom prúde. My ideme zasiahnuť do rozbehnutého vlaku, pravidlá hry meniť počas hry. To v žiadnej demokratickej spoločnosti nemôže nastať.
A preto, pán minister, chcem vás požiadať, že áno, rokujme o tom návrhu, my sme ochotní stiahnuť ten náš návrh, dávam do pozornosti, aby ste si to aspoň prečítali, a pekne v kľude, bez toho, aby nás tlačil čas, prerokovali a potom aj za to, že víťazoslávne môže povedať SMER, že my sme pretlačili jeden veľmi dobrý volebný zákon, veľmi radi si k tomu prisadneme a zatlačíme potom "za" v tejto parlamentnej sále.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Z tohto rozsiahleho prejavu mňa zaujal jeden fakt a ten, kedy si pán poslanec všimol ako keby ten strach pred nezávislými kandidátmi. Ja musím povedať, že som si našiel stanovy strany SMER, tam v čl. 7 je zánik členstva. Členstvo strany SMER zaniká totižto podľa bodu a) úmrtím člena a podľa bodu d) v druhom článku zaniká, ak straník strany SMER podá kandidatúru na verejnú funkciu ako nezávislý kandidát bez predchádzajúceho písomného súhlasu politbyra. Čiže áno, majú, majú strach pred nezávislými kandidátmi a majú to aj v samotných stanovách svojej strany. Takže nezávislá kandidatúra svedomia a presvedčenie poslancov pravdepodobne nie je dôležité. Dôležitejšie bude to, aby poslúchali. Inak bude vylúčený zo strany.