23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona postúpime do druhého čítania.

Ďakujem, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada prideľuje na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport;
a zároveň že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nikto z nich nepodal žiaden procedurálny návrh.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport;
zároveň že sa gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Vážená snemovňa, dovoľte jeden procedurálny návrh. Slovensko malo dve veľké osobnosti kresťanského disidentu, bol to Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Úmrtie Vladimíra Jukla sme si vlani tuná uctili tiež v Národnej rade. Silvo Krčméry zomrel túto noc. Bol to veľký disident, desať rokov vo väzení za náboženskú vieru, blízky priateľ Jána Pavla II., s ktorým sa mnohokrát stretol a ktorého pápež často osobne pozdravoval. Po ťažkej chorobe, roky už ležal na posteli, teda zomrel a dovoľte mi navrhnúť, aby aj za túto veľkú osobnosť slovenského národa sme si uctili jeho pamiatku minútou ticha.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť podmienky vysielania vo vzťahu k jazyku vysielania, sprehľadniť právnu úpravu týkajúcu sa ochrany maloletých, zabezpečiť rade primerané nástroje na kontrolu plnenia povinností vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vo vzťahu k zabezpečeniu multimodálneho prístupu k programom.
Úpravou vo vzťahu k jazyku vysielania predložený návrh zákona akceptuje pripomienky Európskej komisie a zároveň má za cieľ odstrániť dôvod na začatie konania o porušení práva Európskej únie zo strany Komisie. Komisia vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania vysielateľov, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou.
Po preskúmaní právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom jazyku Komisia upozornila na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu. Predkladaný návrh mení súčasnú právnu úpravu používania jazykov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo vzťahu k súkromným vysielateľom tak, že súčasný rozsah výnimiek z povinného používania štátneho jazyka vo vysielaní sa rozširuje o novú výnimku, ktorá sa bude vzťahovať na vysielateľov vysielajúcich v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Európskej únie, ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu Európskej únie usadeným na území Slovenskej republiky.
V návrhu zákona sa tiež navrhuje zavedenie nových povinností pre televíznych vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie poskytovať rade bližšie informácie o tom, ako plnia povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k svojim programom a tieto programy náležite označiť. Požadované informácie majú rade umožniť efektívnejšiu kontrolu týchto povinností a tým zlepšiť prístup k programom pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím. V súvislosti so zlepšením prístupu k programom pre nepočujúcich sa v zákone bližšie charakterizujú titulky, ktoré sprevádzajú programy určené pre nepočujúcich s cieľom umožniť im kvalitnejšie sledovanie týchto programov.
Taktiež sa navrhuje zníženie minimálneho percentuálneho podielu európskej nezávislej produkcie pre verejnoprávneho vysielateľa z 20 % na 15 % a v záujme vyššej flexibility všetkých vysielateľov sa navrhuje predlžiť časové obdobie, počas ktorého je potrebné vyhradiť zákonom stanovený percentuálny podiel vysielania európskych diel, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Toto časové obdobie sa predĺžilo z jedného kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok. V súlade so smernicou o audiomediálnych službách sa navrhuje zaviesť pre vysielateľov povinnosť zabezpečiť, aby z odvysielaných európskych diel nezávislých producentov tvorili aspoň 10 % nové diela, teda diela od výroby ktorých uplynulo menej ako päť rokov.
Predložený návrh reaguje aj na niektoré praktické problémy, ktoré rade priniesla aplikačná prax. Predovšetkým sa upravuje ustanovenie o zvukovej intenzite vysielanej reklamy a telenákupu, a to takým spôsobom, že zvukovú intenzitu vysielania bude upravovať vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 636 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:
- ústavnoprávny výbor a
- výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, ďakujem, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som povedal niekoľko slov k novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá podľa dôvodovej správy má predovšetkým za cieľ, citujem: "zmeniť niektoré zákonné ustanovenia, ktoré sa v aplikačnej praxi ukázali ako problematické."
Otázne však je, čo predkladateľ považuje z tohto zákona za také ustanovenie, ktoré je v aplikačnej praxi problematické. Regulácia vysielania a retransmisie vychádza zo skutočnosti, že prenosových možností, teda frekvencií je málo, záujemcov o vysielanie je veľa. Štát teda prostredníctvom štátneho orgánu - Rady pre vysielanie a retransmisiu - reguluje počet vysielateľov a zároveň tým určuje aj podobu slovenského elektronického trhu.
Tentokrát návrh zákona veľmi správne reaguje na pripomienky Európskej komisie, ktorá vyjadrila obavu z možného porušenia práva EÚ v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania súkromných vysielateľov, teda tých, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou. Zákon teda veľmi správne udeľuje výnimku pre tých poskytovateľov uviesť titulky k vysielaným programom v štátnom jazyku.
Táto úprava však vôbec nereaguje na problémy tých vysielateľov, ktorí vysielajú v menšinových jazykoch. Máme informácie o tom, že najviac sťažností na túto zákonnú úpravu prichádzalo od súkromných televíznych staníc vysielajúcich v menšinových jazykoch, ktorým právna úprava ukladá povinnosť vyhotoviť dabing alebo titulky pri televíznych programoch vysielaných v menšinovom jazyku v štátnom jazyku, pričom sa odvoláva na ochranu štátneho jazyka, ktorá je v regiónoch obývaných menšinových obyvateľstvom podľa niektorých ohrozená. Táto povinnosť však prináša pre týchto predovšetkým miestnych a regionálnych vysielateľov nesmiernu, ba takmer neúnosnú finančnú záťaž. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Benátska komisia, ktorá vo svojom vyjadrení píše nasledovné, citujem: "Komisia sa nedomnieva, že slovenský jazyk je ohrozený menšinovými jazykmi takým spôsobom, aby to vyžadovalo takýto radikálny postoj k menšinovému vysielaniu. Z tohto dôvodu Komisia konštatuje, že v prípade, že slovenské orgány chcú mať úplnú dvojjazyčnosť, mohlo by byť vhodné, aby štát samotný poskytoval dostatočné finančné prostriedky na dabovanie a titulkovanie programov." To je koniec citátu.
Predkladaný návrh zákona o vysielaní a retransmisii sa zaoberá s prisťahovanými občanmi štátu EÚ, ale neberie do úvahy jazyk menšín žijúcich na území Slovenskej republiky, pričom medzi nimi sú aj také jazyky, napr. rusínsky a rómsky, ktoré nie sú oficiálnymi jazykmi Európskej únie. Je to teda hlboko diskriminačná úprava, právna úprava, veď urobí rozdiel medzi prisťahovanými občanmi Európskej únie a občanmi Slovenskej republiky inej ako slovenskej národnosti. Nezabudnime ani na to, že povinnosť dabovať alebo titulkovať programy znamená pre súkromných vysielateľov plniť úlohy verejnoprávnych médií. Je to nepochopiteľné a je to neprijateľné. Navrhovaná úprava aj v prípade vysielateľov vysielajúcich v niektorom z úradných jazykov EÚ umožňuje Rade pre vysielanie a retransmisiu neudeliť licenciu na takéto vysielanie v prípade, že na danom území, ktoré má byť vysielaním dotknuté, nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku. Navrhovaná úprava preto nielenže neumožňuje udelenie licencie na regionálne alebo lokálne vysielanie v niektorom z úradných jazykov EÚ, ale doslova zakazuje v prípade, ak podiel lokálneho a regionálneho vysielania na dotknutom území v slovenskom jazyku nebude dostatočný. Čo je to dostatočné množstvo? Kto to určí? Táto úprava má v zmysle dôvodovej správy zabezpečiť, aby sa lokálne a regionálne informácie dostávali k divákom predovšetkým v štátnom jazyku na danom území. V prípade, ak však na určitom území nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku, nie je zrejmé, ako odmietnutie udelenia licencie na cudzojazyčné vysielanie z dôvodu nedostatočného podielu vysielania v štátnom jazyku zabezpečí prísun lokálnych a regionálnych informácií v štátnom jazyku. Preto nie je zrejmé, ako táto úprava má napĺňať účel vyjadrený v dôvodovej správe.
Navrhovaná úprava podľa nášho názoru stanovuje iba ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky práve na základe možnosti neudelenia licencie na takéto vysielanie v prípade nedostatočného podielu vysielania v slovenskom jazyku na dotknutom území. Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na území, pre ktoré vysielateľ, vysielajúci v niektorom z úradných jazykov EÚ žiada udelenie licencie totiž nezávisí od jeho vôle. Vysielateľ žiadajúci o udelenie takejto licencie nedokáže vlastnou vôľou splniť podmienku udelenia licencie alebo ju akokoľvek ovplyvniť. Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na konkrétnom území totiž závisí od podmienok na vnútornom trhu v Slovenskej republike, čo poskytuje priestor pre odmietanie udeľovania licencií vysielateľom v úradných jazykoch Európskej únie na základe výnimky stanovenej navrhovanou úpravou v dôsledku nedostatočných podmienok na vnútornom trhu. Takáto prekážka, prístup vysielateľov v úradných jazykoch Európskej únie podľa nášho názoru nie je v súlade so slobodou poskytovania služieb garantovanou v čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. O tom už ani nehovoriac, že zákon vytvára nerovnomerné podmienky v podnikaní poskytovateľov vysielajúcich v menšinovom jazyku oproti tým poskytovateľom, ktorí vysielajú v jazyku štátnom. A toto bolo hlavnou výhradou zo strany Európskej komisie a tento problém novela zákona vôbec nerieši.
Vážená Národná rada, preto je zrejmé, že táto úprava nenaplní účel vyjadrený v dôvodovej správe, nerieši problém aj zjavnej diskriminácie, kvôli ktorým predkladateľ návrh vôbec predkladá. Zamietnutím licencie lokálneho alebo regionálneho vysielania v niektorom z jazykov Európskej únie ešte nevytvorí ponuku zo strany možných vysielateľov v štátnom jazyku. Znamená len ďalšiu skrytú prekážku v slobodnom používaní jazykov národnostných menšín na národnostne zmiešanom území, proti čomu zásadne namietame.
A preto tento návrh zákona z dielne ministerstva kultúry navrhujeme stiahnuť z rokovania a vrátiť na prepracovanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, máš pravdu. Minister kultúry doniesol sem návrh zákona, ktorý nerieši problém, na ktorý upozorňuje Európska komisia. Rieši problém, ktorý tu dnes neexistuje, ale kladiem si otázku, prečo je dobré pre Slovenskú republiku podporovať na základe síce výnimky, aby francúzska kolónia alebo akákoľvek iná kolónia, ktorá sa tu vytvorí na Slovensku, aby mala vysielanie bez povinnosti titulkov alebo dabingu. Oni to budú mať lacnejšie, ale maďarská menšina, rusínska menšina a ostatné menšiny, ktoré sú autochtónne na tomto území, oni nie. Prečo je dobré, keď maďarská menšina pozerá Orbánove vysielanie z Maďarska? Prečo nevytvoriť podmienky, aby mali prístup, prístup k informáciám z územia Slovenskej republiky? Však to má, však to by bola výhoda pre túto krajinu.
A práve preto si myslím, že tento zákon je nezmysel a v plnej miere by bolo treba ho prepracovať a doniesť sem tak, ako ho pripomienkovala aj Európska komisia. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto novele zákona, ktorá rieši niekoľko tém. Ja sa chcem pristaviť pri dvoch, a síce problematika skrytých titulkov a ochrana maloletých.
Pokiaľ v tom prvom bode alebo pri tej problematike skrytých titulkov konečne ministerstvo chce trochu veci posunúť dopredu, musím s poľutovaním skonštatovať, že pri ochrane detí pred nevhodným obsahom sa situácia ide opäť zhoršiť.
K samotným skrytým titulkom ja som asi tak pred rokom predložila v parlamente novelu zákona, ktorá mala za cieľ skvalitniť skryté titulky pre nepočujúcich, zadefinovať, čo sú to skryté titulky, zvýšiť ich kvantitu a umožniť, aby licenčná rada - Rada pre vysielanie a retransmisiu mohla lepšie kontrolovať, usmerňovať vysielateľov, aby skryté titulky a rovnako aj audiokomentár pre nevidiacich boli kvalitné, aby pre týchto ľudí boli zrozumiteľné. Vtedy môj návrh bol zamietnutý poslancami SMER-u, bol zamietnutý ministerstvom kultúry s odôvodnením, ak si dobre pamätám, že sa to nerieši komplexne, že ministerstvo príde s vlastnou verziou. A prišlo. A opakujem, je to prvý krok dobrým smerom, ale vôbec nejde o komplexné riešenie, vôbec nejde o nastavenie kritérií pre kvalitu skrytých titulkov, tak ako som to navrhovala ja a ako by to bolo potrebné urobiť, pretože ministerstvo navrhuje v tej novele doplniť akurát k skrytým titulkom, a síce má sa tam doplniť: "ktoré korešpondujú s dielom vysielaného programu." Áno, je to posun, pretože dnes veľakrát skryté titulky hovoria niečo alebo je tam napísané niečo úplne iné, než čo hovoria postavy v programe.
Ale to nie je postačujúce, pretože, a keď sme pred rokom pracovali na tejto novele zákona, ja som zorganizovala seminár s vysielateľmi, s výrobcami skrytých titulkov, s nepočujúcimi, s odborníkmi a bola vypracovaná, bol vypracovaný takýto manuál - Metodika tvorby skrytých titulkov -, kde sa nepíše len o tom, že má dej korešpondovať s tými titulkami, ale presne sa píše, aká veľkosť písma má byť, aby to nepočujúci mohli prečítať, ako dlho titulok má byť na obrazovke, opäť aby to stihli prečítať. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie! Takisto pojednáva aj o tom, akými farbami majú byť odlíšené jednotlivé postavy, ktoré vystupujú, aby to bolo zrozumiteľné pre nepočujúceho. Je tam napísané aj to, akým spôsobom majú byť zachytené iné zvuky ako len hovorené slovo, ako je zvuk telefónu alebo zapnuté rádio, aby nepočujúci dostal komplexnú informáciu o tom, čo sa deje v tom filme alebo v tom programe. Takto vypracovaný materiál vrátane teda tej mojej novely bol zamietnutý, lebo neriešil veci komplexne. Ale opakujem, kvitujem to, že vôbec ministerstvo pripúšťa, že treba, treba niečo robiť so skrytými titulkami s kvalitou aj s kvantitou.
A tu by som možno len doplnila ešte jednu vec. Bolo by načase začať naozaj aj ministerstvom rozlišovať medzi otvorenými titulkami a skrytými titulkami. Otvorené titulky nie sú určené pre nepočujúcich, nie sú pre nich zrozumiteľné a bolo by vhodné, aby sme prestali započítavať do povinností zákonom danej tieto otvorené titulky. Čiže toľko, toľko k tejto prvej téme, ktorá, ktorá, si myslím, že je dôležitá, aj keď možno nie, nie pre všetkých, ktorí sedia v tejto sále alebo ktorí počúvajú, ale určite pre minimálne 5 % našej populácie, ktorá patrí do skupiny nepočujúcich, nedoslýchavých.
Druhý bod, a síce ochrana maloletých, priznám sa, že ma mrzí oveľa viac a postup ministerstva v tejto veci je pre mňa nepochopiteľný. Keď vláda schválila túto novelu zákona č. 308, kde v zásade sa len navrhuje odstrániť z textu zákona ustanovenie, ktoré spomína časovú oponu, lebo však je tam odvolávka na to, že vysielateľ sa má riadiť vyhláškou, ktorá to upravuje, tak mi to došlo divné a zároveň taká nejaká kontrolka sa zasvietila, že prečo to chce ministerstvo urobiť. Dlhé roky tam tá časová opona bola a nikomu neprekážala. Odrazu treba časovú oponu dať z textu zákona preč. A vtedy som aj vo vyjadrení uviedla, že obávam sa takéhoto postupu, kedy vlastne všetko zostane už len v rukách ministra, vlády, ktorí vo vyhláške si budú schvaľovať, čo oni budú chcieť, lepšie povedané, čo vysielatelia budú chcieť, pretože my poslanci už tým pádom nebudeme mať dosah na túto problematiku.
A moja obava sa naplnila. Pred neviem či dvoma týždňami ministerstvo kultúry dalo do pripomienkového konania novelu vyhlášky o jednotnom systéme označovania, kde zavádza unikát. a síce, aby upútavky na programy boli odlišne klasifikované ako samotné programy. Zvláštne. Ale pochopiteľné. Aby ste tomu rozumeli, dnes máme dve časové opony, jedna, ktorá zakazuje, aby filmy nevhodné pre... alebo programy nevhodné pre deti do 18 rokov boli vysielané medzi 6.00 hodinou ráno a 22.00 hodinou, a potom máme druhú časovú oponu, za ktorú sme tu bojovali a ktorá platí od 6.00 hod. do 20.00 hod., a vtedy sa nesmú vysielať filmy nevhodné pre deti do 15 rokov.
Ministerstvo navrhuje, aby upútavky na filmy nevhodné do 15 rokov mohli byť vysielané cez deň, ale s označením "12", lebo tá upútavka sa urobí tak, že vlastne nebudú tam tie najhoršie zábery, nebudú tam nejaké veci, ktoré by mohli napĺňať tie kritériá pätnástky, ale dvanástky, a teda aby divák vedel predsa len, že teda o čo ide, tak niekde dole v rohu bude napísané, že teda ono to nie je vhodné pre toho 12-ročného, ale až pre toho 15-ročného. Čiže ideme odlišne klasifikovať upútavky a programy. A obdobne ministerstvo navrhuje, aby upútavky na programy nevhodné do 18 rokov mohli byť takto vysielané už od 20.00 hod. Čiže od 20.00 hod. pôjdu upútavky na programy nevhodné pre diváka do 18 rokov - opäť pekne zostrihané, nie s tými najhoršími scénami, hore bude pätnástka a dole pôjde nenápadná informácia, že v skutočnosti nie 15 ale 18.
O čom toto je? Filozofia jednotného systému označovania je predsa o tom, aby divák dostal informáciu, ktorý program je alebo nie je vhodný pre ktorú kategóriu vekovú. Keď by sme zostali pri tejto filozofii, tak sa nemôže stať to, čo navrhuje ministerstvo, alebo potom, ak pristúpime na zmenu, tak potom prečo nezaradiť aj cez deň reklamu na alkohol? Však sú to pekné obrázky, svieže, mladí ľudia, tešia sa zo života. Predsa ale je to reklama na nejaký obsah, je to reklama na alkohol, a preto nepôjde cez deň. Čiže obdobne, ak je upútavka, čo je vlastne reklama na nejaký program a je nevhodná pre 15-ročného, tak nemôže byť označená ako dvanástka s malým upozornením, že, ups, ale až od 15.
Absurdná situácia, ktorá môže nastať, na ktorú ministerstvo tiež nemyslelo, bežne televízie zaraďujú do programu o 20.00 hodine rodinný film, rozprávku, disneyovku, kde je piktogram 7. Počas rozprávky pôjde upútavka na film nevhodný pre diváka do 18 rokov s tým, že bude pätnástka? To tu nikdy nebolo. Aspoň to sme mali tú istotu, že naozaj tie najväčšie žumpy, tie najväčšie krváky pôjdu po 22.00 hod. a tie deti, tí mladí budú uchránení od tohto. Nie. Tlak vysielateľov je, zdá sa, silnejší a ministerstvo ustupuje. Je to obdobne s tým alkoholom, obdobne cez deň môže ísť reklama alebo upútavka, alebo akokoľvek to nazveme, na verejný dom. Budú tam mladé, sympatické dievčatá, nebudú mať rozopnuté možno všetky gombíky, možno len dva-tri, aby to spĺňalo kritériá dvanástky, ale bude to stále reklama na bordel. A s týmto, žiaľ, nemôžem súhlasiť.
Takže navrhujem obdobne ako kolega z iných dôvodov predo mnou, môj predrečník, stiahnuť tento bod a dať ho prepracovať. Ďakujem pekne.